Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve

z 13. novembra 1975

Jednotné roľnícke družstvá sa významne podieľajú na plnení úloh hospodárskej výstavby, na rozvoji nášho socialistického poľnohospodárstva, uskutočňovanom pod vedením Komunistickej strany Československa. Víťazstvo socialistických výrobných vzťahov a rozvoj materiálno-technickej základne výrazne zmenili charakter práce v poľnohospodárstve a viedli k podstatnému zvýšeniu životnej úrovne družstevných roľníkov a k upevneniu ich zväzku s robotníckou triedou. Súčasná vývojová etapa nášho poľnohospodárstva sa vyznačuje stále širším uplatňovaním priemyselných metód organizovania výroby, veľkovýrobných technológií a výsledkov vedy a technického pokroku, ďalšou koncentráciou výroby na základe špecializácie a rozvojom kooperačných a integračných vzťahov. Rastúce zospoločenštenie poľnohospodárskej výroby vedie k upevneniu družstevného socialistického vlastníctva, k prehĺbeniu socialistických vlastníckych vzťahov vnútri družstiev a k rozvoju vyšších foriem spolupráce medzi družstvami navzájom i medzi družstevnými a štátnymi organizáciami; tak sa postupne zbližujú obe formy socialistického vlastníctva v poľnohospodárstve. So zreteľom na dosiahnutú úroveň rozvoja výrobných síl a výrobných vzťahov v našom poľnohospodárstve treba, aby jednotné roľnícke družstvá uplatňovali vyššie formy organizácie a riadenia výroby a práce a aby bolo prehĺbené účinné štátne vedenie zabezpečujúce plánovitý rozvoj poľnohospodárstva v rámci celého socialistického poľnohospodársko-priemyselného komplexu a zbližovania sociálno-ekonomického postavenia družstevných roľníkov a pracovníkov štátnych organizácií. Tieto smery v rozvoji nášho socialistického poľnohospodárstva vyžadujú aj právnu úpravu socialistického poľnohospodárskeho družstevníctva zodpovedajúcu novým podmienkam. Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky, vychádzajúc z týchto skutočností, sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

Socialistické poľnohospodárske družstevníctvo je nedeliteľnou súčasťou našej socialistickej hospodárskej sústavy; uplatňujú sa v ňom najmä zásady dobrovoľnosti, štátneho riadenia a družstevnej demokracie, jednota záujmov členov so záujmami družstva a celej spoločnosti, plánovitosti, ochrany družstevného vlastníctva a zbližovania oboch foriem socialistického vlastníctva v poľnohospodárstve.

§ 2

(1)

Štát riadi jednotné roľnícke družstvá (ďalej len „družstvá“) a ostatné poľnohospodárske družstevné organizácie, prípadne ďalšie organizácie a kooperačné združenia, ktoré sa utvárajú pri rozvoji spolupráce v poľnohospodárstve (ďalej len „ostatné organizácie“), v súlade s poľnohospodárskou politikou a politikou výživy ľudu tak, aby svojou hospodárskou činnosťou uspokojovali čo najlepšie potreby a záujmy spoločnosti.

(2)

Štát zabezpečuje jednotnú úpravu základných otázok života družstiev a ostatných organizácií a dbá o to, aby vnútrodružstevné predpisy zodpovedali tak miestnym podmienkam, ako aj právnemu poriadku.

§ 3

(1)

Na základe rozboru hospodárenia družstiev a ostatných organizácií a technicko-ekonomických koncepcií socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby usmerňuje štát hospodársky rozvoj družstiev a ostatných organizácií ekonomicky účinnými opatreniami, najmä národohospodárskymi plánmi a ďalšími ekonomickými nástrojmi, ako aj právnymi predpismi a politicko-hospodárskymi opatreniami.

(2)

Hospodárske plány družstiev a ostatných organizácií vychádzajú zo štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva; zabezpečujú plnenie ich úloh efektívnym využívaním pôdy, materiálových a peňažných prostriedkov i práce členov.

§ 4

Štát poskytuje družstvám a ostatným organizáciám všestrannú politickú, organizačnú, hospodársku, odbornú a kádrovú pomoc na upevnenie ich socialistického rozvoja, na trvalý rozmach ich výroby a na dokonalejšie spájanie ich záujmov so záujmami spoločnosti.

§ 5

(1)

V nerozlučnej jednote s prehlbovaním štátneho riadenia sa rozvíja aj družstevná demokracia, ktorá umožňuje rastúcu aktívnu a iniciatívnu účasť členov na riadení a správe poľnohospodárskeho družstevníctva a družstevných záležitostí.

(2)

Za účelom prerokúvania hospodárskej a spoločenskej činnosti družstiev sa zvolávajú konferencie a celoštátne zjazdy jednotných roľníckych družstiev.

(3)

Celoštátny zjazd jednotných roľníckych družstiev zvoláva vláda Československej socialistickej republiky v súčinnosti s Ústredným výborom Národného frontu a Zväzom družstevných roľníkov Československej socialistickej republiky.

§ 6

(1)

Družstvo je dobrovoľným združením pracujúcich roľníkov a ostatných pracujúcich pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu; je ľudovým družstvom a dobrovoľnou spoločenskou organizáciou.

(2)

Družstvo môže nadobúdať len také práva a preberať len také záväzky, ktoré sú v súlade s jeho činnosťou. V prípadoch určených Vzorovými stanovami jednotných roľníckych družstiev (ďalej len „vzorové stanovy“) treba na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa prevodov majetku z družstevného vlastníctva mimo obvyklého hospodárenia súhlas okresnej poľnohospodárskej správy.

§ 7

(1)

Úlohou družstva je najmä

a)

zabezpečovať v súlade s národohospodárskymi plánmi rozvoj socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby podľa zásad socialistického hospodárenia,

b)

uplatňovať výsledky vedy a technického pokroku a zavádzať pokrokové spôsoby a formy organizácie a riadenia výroby a práce v poľnohospodárstve,

c)

plne využívať všetku pôdu a ostatné výrobné prostriedky a zdroje na zabezpečenie rastúcich spoločenských potrieb, zvyšovať intenzitu a efektívnosť výroby a trhovú produkciu do štátnych fondov,

d)

rozvíjať uvedomelý, aktívny a iniciatívny prístup členov k plneniu výrobných a iných úloh družstva, utvárať podmienky pre ich účasť na riadení a správe družstevných záležitostí podľa zásady družstevnej demokracie,

e)

usilovať sa o uspokojovanie potrieb a záujmov členov v sociálno-ekonomickej a spoločenskej oblasti v súlade s potrebami a záujmami celej spoločnosti.

(2)

Pri plnení svojich úloh sa družstvo spravuje právnym poriadkom a dbá o dôsledné dodržiavanie socialistickej zákonnosti.

§ 8

Vznik družstva

(1)

Na ustanovenie družstva treba

a)

uznesenie ustanovujúcej schôdze o jeho založení,

b)

prijatie stanov družstva,

c)

zvolenie orgánov družstva,

d)

súhlas okresného národného výboru po vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy.

(2)

Družstvo môže navonok nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra.

§ 9

Názov družstva

V názve družstva musí byť výslovne uvedené, že ide o jednotné roľnícke družstvo, a sídlo družstva.

§ 10

Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev

(1)

Vzorové stanovy upravujú vnútorné vzťahy v družstve; podľa nich si družstvo vypracúva vlastné stanovy družstva.

(2)

Vzorové stanovy, prípadne ich zmeny a doplnky vydáva vláda Československej socialistickej republiky nariadením po prerokovaní s ústredným výborom Zväzu družstevných roľníkov Československej socialistickej republiky. Súčasne upraví aj postup pri vypracovaní a schvaľovaní stanov družstva, ich zmien a doplnkov.

§ 11

Stanovy družstva

(1)

Stanovy družstva bližšie upravujú vnútorné vzťahy v družstve podľa podmienok družstva.

(2)

Stanovy družstva a ich zmeny a doplnky prijíma členská schôdza a schvaľuje okresný národný výbor po vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy.

(3)

Okresný národný výbor vedie evidenciu schválených stanov družstiev, ich zmien a doplnkov.

§ 12

Hlavný predmet činnosti

(1)

Hlavným predmetom činnosti družstva je poľnohospodárska veľkovýroba; zahŕňa v sebe aj iné činnosti, pokiaľ prispievajú k zvyšovaniu intenzity a efektívnosti poľnohospodárskej veľkovýroby a zabezpečujú plynulosť prevádzky a plné využitie výrobných síl družstva.

(2)

Do hlavného predmetu činnosti družstva, ktoré užíva lesy, prípadne rybníky s chovom rýb patrí aj hospodárenie v nich.

(3)

Za prekročenie hlavného predmetu činnosti sa nepovažuje poskytovanie prác alebo služieb pre iné organizácie alebo občanov, pokiaľ sa vykonávajú len príležitostne, ojedinele a krátkodobe.

§ 13

Pridružená výroba

(1)

Družstvo môže v záujme celoročného zamestnania svojich členov, využitia výrobných prostriedkov alebo vlastných a miestnych materiálových zdrojov, ako aj na zabezpečenie spoločensky prospešnej výroby a služieb vykonávať na základe povolenia pridruženú výrobu.

(2)

Pridružená výroba sa nesmie vykonávať na úkor neustáleho rozvoja poľnohospodárskej veľkovýroby, ani zneužívať na nedovolené podnikanie alebo na získavanie neoprávneného hospodárskeho prospechu. Ak na vykonávanie určitej činnosti treba aj povolenie podľa osobitných predpisov, môže družstvo vykonávať takú činnosť ako pridruženú výrobu, len ak získa toto povolenie.

(3)

Povolenie na vykonávanie pridruženej výroby vydáva okresný národný výbor po vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy; povolená pridružená výroba sa zapisuje do podnikového registra.

(4)

Okresný národný výbor rozhodne po vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy o odňatí povolenia na vykonávanie pridruženej výroby, ak to vyžaduje spoločenský záujem, najmä ak družstvo porušuje podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

(5)

Rozhodnutia okresného národného výboru podľa odsekov 3 a 4 sú podkladom pre príslušnú zmenu alebo doplnenie stanov družstva bez osobitného schválenia v zmysle § 11 ods. 2.

§ 14

Hospodárenie družstva a rozdeľovanie majetku

(1)

Družstvo hospodári s pôdou a ostatným majetkom, ktorý má vo vlastníctve alebo v užívaní.

(2)

Pre sústavné zvyšovanie intenzity a efektívnosti svojej výroby utvára družstvo predpoklady i vo vnútropodnikovej organizácii a v riadení a plánovaní najmä uplatňovaním vnútropodnikového chozraščotu, sledovaním a hodnotením vlastných nákladov a vykonávaním ekonomických rozborov výsledkov hospodárenia.

(3)

Družstvo rozdeľuje celkový dôchodok v súlade so záujmami celej spoločnosti, družstva a jeho členov na základe socialistických princípov rozdeľovania dôchodkov. Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví zásady financovania a finančného hospodárenia družstva, najmä zásady, podľa ktorých družstvo rozdeľuje celkový zisk; upraví v nich sústavu fondov družstva, ich tvorbu a hospodárenie s nimi.

(4)

Podrobnosti k zásadám podľa odseku 3 ustanovuje Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom financií a ministerstvami poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

§ 15

(1)

Členom družstva sa môže stať každý občan po skončení povinnej školskej dochádzky.

(2)

Požiadať o prijatie za člena družstva môže však občan už od začiatku kalendárneho roka, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku.

§ 16

(1)

Členstvo vzniká na základe písomnej prihlášky občana a rozhodnutia družstva o jeho prijatí za člena družstva.

(2)

Prihláška obsahujúca podmienky, na ktoré občan viaže svoj vstup do družstva, je neplatná.

(3)

O prijatí občana za člena družstva rozhoduje členská schôdza na návrh predstavenstva, v období medzi členskými schôdzami (schôdzami zboru zástupcov) predstavenstvo.

§ 17

(1)

Na základe dohody s občanom určí členská schôdza, prípadne predstavenstvo v rozhodnutí o jeho prijatí za člena družstva deň vzniku členstva; nemôže ním byť deň predchádzajúci dňu, v ktorom sa rozhodlo o prijatí občana za člena družstva.

(2)

Ako deň vzniku členstva sa nemôže určiť ani deň, v ktorom ešte trvá predchádzajúce členstvo v inom družstve alebo pracovný pomer v inej organizácii. To neplatí, ak vstupuje do družstva

a)

pracovník spoločného poľnohospodárskeho podniku, ak je družstvo členskou organizáciou tohto podniku,

b)

pracovník za trvania doterajšieho pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný na kratší ako určený týždenný pracovný čas.

(3)

Ak požiadal o prijatie za člena družstva občan už pred skončením povinnej školskej dochádzky (§ 15 ods. 2), nemôže sa určiť ako deň vzniku členstva deň, ktorý predchádza dňu skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

(4)

Ak sa v rozhodnutí o prijatí občana za člena družstva neurčil deň vzniku členstva, predpokladá sa, že členstvo vzniklo dňom rozhodnutia, prípadne - ak predchádzalo toto rozhodnutie skončeniu predchádzajúceho členského pomeru v inom družstve alebo pracovného pomeru v inej organizácii alebo skončeniu povinnej školskej dochádzky - dňom nasledujúcim po dni, ktorým sa skončil predchádzajúci členský pomer v inom družstve, pracovný pomer v inej organizácii alebo povinná školská dochádzka.

§ 18

Ak sa posudzuje doterajší pracovný pomer v dôsledku prijatia pracovníka za člena družstva ako vedľajší pracovný pomer a ak bráni práca v tomto vedľajšom pracovnom pomere členovi družstva v riadnom plnení povinností vyplývajúcich z jeho členstva v družstve alebo ak je na ujmu jeho zdravia, môže mu družstvo uložiť, aby vedľajší pracovný pomer skončil. Člen družstva je potom povinný vedľajší pracovný pomer riadne skončiť.

§ 19

Členstvo zaniká

a)

dohodou,

b)

vystúpením,

c)

vystúpením so skrátenou lehotou,

d)

vylúčením,

e)

smrťou člena,

f)

zánikom družstva v dôsledku jeho prechodu do štátnej poľnohospodárskej organizácie alebo trvalej straty pôdnej základne.

§ 20

(1)

Dohodu o skončení členstva uzavierajú družstvo a člen družstva písomne.

(2)

V dohode musí byť uvedený deň zániku členstva; na žiadosť člena družstva musí byť uvedený dôvod, pre ktorý dochádza ku skončeniu členstva.

§ 21

Vystúpenie člena z družstva [§ 19 písm. b)] je možné iba ku koncu kalendárneho roka; písomná odhláška člena musí byť doručená družstvu najneskoršie do 30. júna toho roka.

§ 22

(1)

Vystúpenie člena z družstva so skrátenou lehotou [§ 19 písm. c)] je možné len vtedy,

a)

ak je člen družstva podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy trvale nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo inú pre neho vhodnú prácu v družstve,

b)

ak bol člen družstva prijatý na základe konkurzu na funkciu takto obsadzovanú podľa osobitných predpisov alebo ak bol člen družstva prijatý ako riadny vedecký (umelecký) ašpirant, ako študent na vysokú školu alebo ako žiak na strednú školu (s výnimkou štúdia popri zamestnaní) alebo do učebného pomeru, c) ak bol člen družstva poverený výkonom verejnej funkcie alebo inej činnosti pre spoločenskú organizáciu, ktorá znemožňuje výkon jeho členských práv a povinností,

d)

ak nemôže družstvo z dôvodov organizačných zmien zabezpečiť členovi doterajšiu alebo inú pre neho vhodnú prácu v družstve, alebo ak sa v posledných 12 mesiacoch nevyužíva jeho odborná kvalifikácia po čas najmenej šiestich mesiacov,

e)

ak nasleduje člen družstva manžela do miesta jeho bydliska alebo mladistvý člen družstva rodičov do miesta ich nového bydliska.

(2)

Inou vhodnou prácou pre členov družstva sa rozumie práca pre neho vhodná vzhľadom na jeho zdravotný stav a schopnosti a - pokiaľ možno - aj na jeho kvalifikáciu.

(3)

Skrátená lehota pre vystúpenie je 3 mesiace; začína sa prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej odhlášky družstvu. V písomnej odhláške musí byť výslovne uvedený dôvod pre vystúpenie so skrátenou lehotou (odsek 1).

(4)

Ak popiera družstvo dôvod pre vystúpenie so skrátenou lehotou (odsek 1), ktorého sa člen družstva dovoláva, musí najneskoršie do 15 dní od doručenia písomnej odhlášky podať na súde návrh, aby sa o tomto spore rozhodlo.

§ 23

Odhláška doručená družstvu môže sa odvolať len písomne a so súhlasom družstva; o súhlase družstva s odvolaním odhlášky musí sa člen družstva písomne vyrozumieť.

§ 24

(1)

Členská schôdza môže vylúčiť člena z družstva iba vtedy,

a)

ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin nepodmienečne na trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok,

b)

ak porušil opätovne hrubým spôsobom družstevnú disciplínu a skôr uložené kárne opatrenie neviedlo k náprave alebo ak porušil družstevnú disciplínu mimoriadne hrubým spôsobom a keby ďalšie trvanie jeho členstva ohrozovalo riadne plnenie úloh družstva.

(2)

Členská schôdza môže rozhodnúť o vylúčení člena z družstva iba do troch mesiacov odo dňa, keď družstvo zistilo dôvod na vylúčenie, najneskoršie však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(3)

Ak je konanie člena družstva, v ktorom možno vidieť dôvod na vylúčenie podľa odseku 1 písm. b), predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína sa lehota troch mesiacov (odsek 2) dňom, keď sa družstvo dozvedelo o výsledku tohto vyšetrovania.

(4)

V rozhodnutí o vylúčení člena z družstva musí sa uviesť dôvod (odsek 1), ktorý sa nemôže dodatočne meniť; členstvo zaniká dňom, keď sa doručilo rozhodnutie o vylúčení členovi družstva.

(5)

Ak člen družstva s rozhodnutím členskej schôdze o vylúčení nesúhlasí, môže do 30 dní od jeho doručenia podať na súde návrh na určenie, že vylúčenie je neplatné.

§ 25

(1)

Ak dôjde k zániku členstva, vykoná družstvo vyúčtovanie a vyrovnanie vzájomných práv a záväzkov do jedného mesiaca po schválení účtovnej uzávierky za kalendárny rok, v ktorom členstvo zaniklo, najneskoršie však do 31. marca nasledujúceho roka.

(2)

Podrobnosti o tomto vyúčtovaní a vyrovnaní určujú vzorové stanovy.

§ 26

(1)

Účelnou vnútornou organizáciou družstva a účinným systémom vnútrodružstevného riadenia sa utvárajú predpoklady pre úspešné plnenie plánovaných úloh družstva; vnútorná organizácia družstva je závislá najmä od výrobného zamerania a veľkosti družstva, od stupňa špecializácie a koncentrácie výroby aj od usporiadania pôdneho fondu družstva.

(2)

Organizačné jednotky v družstve, ktoré hospodária podľa pravidiel vnútropodnikového chozraščotu, môžu byť zriadené podľa odvetvového alebo územného princípu riadenia, prípadne na základe racionálneho spojenia oboch týchto princípov riadenia.

(3)

Podrobnosti o vnútornej organizácii družstva a vnútrodružstevnom riadení určujú vzorové stanovy a stanovy družstva, prípadne pracovný a organizačný poriadok družstva.

§ 27

(1)

Členovia družstva riadia a spravujú záležitosti družstva prostredníctvom členskej schôdze a jej volených orgánov v súlade s právnymi predpismi, politicko-hospodárskymi opatreniami, stanovami družstva a inými vnútrodružstevnými predpismi.

(2)

Volenými orgánmi družstva sú: zbor zástupcov, predstavenstvo, predseda, revízna komisia, sociálna komisia, komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zmierovacia komisia.

(3)

Vzorové stanovy, prípadne iný právny predpis môžu určiť, ktoré ďalšie orgány sa zriaďujú v družstve.

§ 28

Členská schôdza

(1)

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, na ktorej uplatňujú členovia svoje právo riadiť a spravovať záležitosti družstva a kontrolovať činnosť družstva.

(2)