Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách

z 21. februára 1991

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe zmierniť následky niektorých majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989, vedomé si, že tieto krivdy tým menej potom rôzne nespravodlivosti z období ešte vzdialenejších, včítane krívd na občanoch nemeckej a maďarskej národnosti, nemožno nikdy úplne napraviť, chcejúc však potvrdiť svoju vôľu, aby k podobným krivdám už nikdy nedochádzalo, uznieslo sa na tomto zákone:

§ 1

(1)

Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.1)

(2)

Zákon tiež upravuje podmienky uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov.2)

(3)

Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré sú predmetom úpravy osobitného zákona.3)

(4)

Tento zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy využívanej na poľnohospodársku výrobu, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej pôdy a vodných plôch.

(5)

Tento zákon nemožno použiť pre prípady, keď majetok získali v čase neslobody osoby štátne nespoľahlivé alebo v dôsledku rasovej perzekúcie.

§ 2

(1)

Zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených občianskoprávnymi úkonmi, správnymi aktami alebo inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období, spočíva vo vydaní veci alebo v poskytnutí finančnej náhrady alebo v zrušení niektorých správnych aktov, prípadne v úpravách v oblasti sociálneho zabezpečenia,

a)

ak je to v zákone výslovne ustanovené,

b)

ak k nim došlo na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon zrušuje, alebo

c)

ak bol dôsledkom politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

(2)

Politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo

a)

v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským konaním a občianskymi postojmi, alebo

b)

ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo vrstve.

(3)

Postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona. V prípade, že k odňatiu vlastníckeho práva podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 až 1948 došlo v rozhodnom období bez toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada, vzniká osobám oprávneným podľa tohto zákona nárok, ktorý možno uplatniť podľa osobitného zákona.4)

PRVÁ HLAVA

OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY

§ 3

Oprávnené osoby

(1)

Oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území.

(2)

Ak osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a)

dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b)

dedič zo závetu, ktorý nadobudol časť dedičstva, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti veci, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania podľa § 6, je oprávnený iba k tejto veci,

c)

deti a manžel osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho potomci, a ak niektorý z nich zomrel, jeho deti,

d)

rodičia osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6,

e)

súrodenci osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnené jeho deti.

(3)

V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. f) sú oprávnené osoby tam uvedené; ustanovenie odseku 2 písm. c) až e) platí obdobne.

§ 4

Povinné osoby

(1)

Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia, s výnimkou

a)

podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka však neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990,

b)

cudzích štátov.

(2)

Povinnými osobami sú tiež fyzické osoby, ktoré nadobudli vec od štátu, ktorý získal oprávnenie s ňou nakladať za okolností uvedených v § 6 zákona, a to v prípadoch, keď tieto osoby nadobudli vec buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia osoby nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke týmto osobám, pokiaľ na ne tieto osoby vec previedli.

§ 5

(1)

Povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej veci, ak tiež preukáže, kde sa vec nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia v lehote podľa odseku 2 len niektoré z nich, vydá sa im celá vec.

(2)

Na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej nárok zanikne.

(3)

Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci a vec jej vydá najneskôr do tridsiatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2. Ak je predmetom dohody o vydaní veci nehnuteľnosť, použije sa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

(4)

Ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

(5)

Ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 2 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala, do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

(6)

Notárske poplatky z návrhu na registráciu dohody podľa odseku 3 a správne poplatky súvisiace s vydaním nehnuteľnosti sa nevyrubujú.

§ 6

(1)

Povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát

a)

podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

b)

na základe vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

c)

v prípadoch, keď občan zdržiavajúci sa v cudzine vec zanechal na území republiky,

d)

zmluvou o darovaní nehnuteľnosti uzavretou darcom v tiesni,

e)

v dražobnom konaní vykonanom skrátenou formou na úhradu pohľadávky štátu,

f)

na základe súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky. V takom prípade je však oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť,

g)

na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

h)

na základe odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní, urobeného v tiesni,

i)

vyvlastnením za náhradu, pokiaľ vec existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,

j)

vyvlastnením bez vyplatenia náhrady,

k)

znárodnením vykonaným v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi.

(2)

Povinnosť vydať vec sa vzťahuje aj na ďalšie prípady neuvedené v odseku 1, ktoré spadajú pod § 2 ods. 1 písm. c) zákona, ako aj na prípady, keď štát prevzal vec bez právneho dôvodu.

§ 7

(1)

Vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v ktorom sa nachádzala ku dňu doručenia písomnej výzvy na vydanie veci povinnej osobe.

(2)

Ak povinná osoba dojednala pred týmto dňom zmluvu o dodávke stavebných prác, o rekonštrukcii alebo o modernizácii vydávanej nehnuteľnosti, prípadne inú zmluvu týkajúcu sa tejto nehnuteľnosti, uzavrie sa dohoda o tom, či a v akom rozsahu preberá oprávnená osoba práva a záväzky z tejto zmluvy.

(3)

Ak je vydávaná nehnuteľnosť oproti svojmu stavu v čase odňatia znehodnotená do tej miery, že ju nemožno užívať pre potreby bývania, výroby, obchodu alebo iných služieb bez okamžitej stavebnej úpravy, môže oprávnená osoba namiesto vydania nehnuteľnosti požadovať finančnú náhradu podľa § 13.

(4)

Ak ide o nehnuteľnosť zhodnotenú tak, že jej cena určená ku dňu podania písomnej výzvy oprávnenou osobou podstatne prevyšuje cenu pôvodnej veci, je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať finančnú náhradu podľa § 13 alebo či bude požadovať vydanie nehnuteľnosti. Pokiaľ bude trvať na vydaní nehnuteľnosti, oprávnená osoba nahradí povinnej osobe rozdiel medzi cenami uvedenými v predchádzajúcej vete. Obe ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

(5)

Podľa odseku 4 sa postupuje aj v prípadoch, keď sa vec stala neoddeliteľnou súčasťou inej veci.

§ 8

(1)

Stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno-technický charakter, sa nevydávajú.

(2)

Povinná osoba je povinná vydať pozemok, na ktorom bola umiestnená zaniknutá stavba, pokiaľ nejde o prípad podľa odseku 3.

(3)

Pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom, sa nevydáva.

(4)

Pozemok, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania, sa oprávnenej osobe nevydáva.

(5)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 4 patrí oprávnenej osobe finančná náhrada podľa § 13 zákona, pokiaľ jej nebola vec vydaná.

(6)

Vec, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, sa nevydá až do doby, keď Česká národná rada a Slovenská národná rada prijmú nový zákon o správe a ochrane kultúrnych pamiatok.

§ 9

(1)

Povinná osoba je povinná s vecami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára; odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného ani prenechať inému do užívania s výnimkou dohôd o odovzdaní a prevzatí bytu, uzavretých na podklade dohôd o výmene bytu. Také právne úkony sú neplatné.

(2)

Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením svojich povinností podľa odseku 1, zostáva ustanovením § 10 zákona nedotknuté.

§ 10

(1)

Povinná osoba nemôže proti oprávnenej osobe uplatňovať žiadne finančné alebo iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. Takisto oprávnená osoba, ktorej bola vec vydaná, nemôže proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s vydávanou vecou, než sú uvedené v tomto zákone.

(2)

Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľnosti, vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyrovnal.

(3)

Pokiaľ viazlo na veci v čase jej vydania záložné právo a vec sa vydá, je povinná osoba povinná záväzok vyporiadať alebo inak zabezpečiť.

(4)

Ak štát vyplatil za prevzatú vec kúpnu cenu alebo náhradu, je osoba, ktorej bola vec vydaná, povinná vyplatenú sumu vrátiť príslušnému orgánu štátnej správy. Ak oprávnená osoba požiada o finančnú náhradu za nevydanú vec, táto suma sa od náhrady odpočíta.

§ 11

Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe veci. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky.

§ 11a

(1)

Ak oprávnená osoba podľa § 3 odkúpila od štátu nehnuteľnosť, ktorá prešla do vlastníctva štátu niektorým zo spôsobov uvedených v § 6 s výnimkou odseku 1 písm. g) a i), § 16 alebo 20, má nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú štátu zaplatila.

(2)

Pri vrátení kúpnej ceny sa postupuje podľa § 13 ods. 5.

§ 11b

Nárok na vrátenie kúpnej ceny podľa § 11 a 11a treba uplatniť na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo návrhu na vydanie veci; inak nárok zaniká.

§ 12

(1)

Dňom prevzatia nehnuteľnosti oprávnená osoba vstupuje do práv a záväzkov prenajímateľa, ktorý uzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu alebo zmluvu o nájme nebytového priestoru v prevzatej nehnuteľnosti.

(2)

Doterajším užívateľom bytov a nebytových priestorov vo vydávaných nehnuteľnostiach, ktoré slúžia pre

a)

činnosť diplomatických a konzulárnych misií,

b)

poskytovanie zdravotníckych a sociálnych služieb,

c)

potreby školstva,

d)

prevádzku kultúrnych zariadení,

e)

pracovnú rehabilitáciu a zamestnanie zdravotne postihnutých osôb,

vzniká nárok voči oprávnenej osobe, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná, na uzavretie dohody o užívaní bytov a nájme nebytových priestorov, ktoré sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a súvisiacimi predpismi. Oprávnená osoba môže zmluvu vypovedať najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Tento záväzok oprávnenej osoby prechádza na všetkých ďalších vlastníkov v uvedenej dobe.

(3)

Ak sa o výške nájomného a podmienkach jeho platenia nedohodne oprávnená osoba s užívateľom bytu alebo nebytových priestorov uvedených v odseku 2, rozhodne o výške nájomného príslušný orgán štátnej správy podľa všeobecne platných cenových predpisov.

(4)

Užívateľ bytu alebo nebytových priestorov, ktorý v súlade so stavebnými predpismi vykonal na vlastné náklady úpravy, ktorými sa byt alebo nebytové priestory zhodnotili, má nárok na náhradu zhodnotenia, určenú podľa platných cenových predpisov, ak sa mu skončí právo ich užívania.

§ 13

(1)

Finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať, alebo ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona.

(2)

V prípade, že celý majetok občana, ktorého súčasťou nebola nehnuteľnosť, prevzal štát na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude zrušené podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb., prípadne na základe rozhodnutia, ktoré sa zrušuje podľa tohto zákona, prislúcha oprávnenej osobe náhrada vo výške 60 000 Kčs, ktorá sa vyplatí spôsobom uvedeným v odseku 5.

(3)

Písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo ktorým bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora podanému podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká.

(4)

Na žiadosť podľa odseku 3 poskytne ústredný orgán štátnej správy republiky oprávnenej osobe finančnú náhradu najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti.

(5)

Finančná náhrada spočíva vo vyplatení hotovosti alebo sa na žiadosť oprávnenej osoby prevedie na ňou uvedený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má sídlo v Slovenskej republike.

DRUHÁ HLAVA

SPRÁVNE VZŤAHY

§ 14

Oprávnené osoby

(1)

Oprávnenými osobami sú osoby uvedené v § 3 zákona, ktorých vec prešla do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným v § 16 zákona.

(2)

Oprávnenými osobami sú takisto fyzické osoby, ktorým spôsobili inú krivdu orgány štátnej správy, ktorých rozhodnutia sú podľa ustanovení § 16, 17 a 18 zrušené.

§ 15

Povinné osoby