Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 11. decembra 1996

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

(1)

Cieľom politiky zamestnanosti je najmä

a)

zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie,

b)

umožňovať slobodnú voľbu zamestnania a získanie kvalifikácie pre vhodné zamestnanie,

c)

vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou práce a dopytom po práci,

d)

minimalizovať rozsah nezamestnanosti,

e)

zabezpečovať podporou v nezamestnanosti občanov, ktorí sa stanú nie vlastnou vinou nezamestnanými, v primeranom rozsahu a tak, aby ich podnecovala na hľadanie si zamestnania,

f)

zabezpečovať prípravu na povolanie a rekvalifikáciu zodpovedajúcu požiadavkám trhu práce,

g)

vytvárať podmienky na vznik pracovných príležitostí vytváraním nových pracovných miest,

h)

vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu,

ch)

prijímať opatrenia na podporu

1.

profesijnej mobility s cieľom prispôsobiť ponuku práce možnostiam zamestnania v rôznych povolaniach,

2.

územnej mobility s cieľom podporovať premiestňovanie zamestnancov do oblastí, kde sú možnosti vhodného zamestnania,

i)

zaručiť občanom bezplatné sprostredkovanie zamestnania a bezplatné poskytovanie poradenstva.

(2)

Politiku zamestnanosti v rozsahu svojej pôsobnosti a v súčinnosti s reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov vykonávajú

a)

ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,

b)

Fond národného majetku Slovenskej republiky,

c)

Národný úrad práce,

d)

zamestnávatelia,

e)

orgány miestnej štátnej správy,

f)

obce.

(3)

Vykonávatelia politiky zamestnanosti podľa odseku 2 určujú rozsah pracovných síl potrebných na uskutočňovanie zámerov ekonomického rozvoja odvetví, regiónov, podnikov a činností.

§ 2

Politika trhu práce

Politika trhu práce ako súčasť politiky zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie predovšetkým týmito formami:

a)

sprostredkovaním zamestnania,

b)

poskytovaním poradenstva pre voľbu povolania a pre výber zamestnania,

c)

podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovných príležitostí, udržiavaním existujúcich pracovných miest, vytváraním podmienok na profesijnú mobilitu a územnú mobilitu,

d)

prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov a nezamestnaných požiadavkám na trhu práce,

e)

zmierňovaním negatívnych dôsledkov štrukturálnych zmien, organizačných a racionalizačných opatrení na zamestnanosť,

f)

zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie

1.

mladistvých, ktorí nepokračujú v ďalšej príprave na povolanie,

2.

absolventov stredných škôl a vysokých škôl (ďalej len „absolvent školy“),

3.

občanov starších ako 50 rokov veku,

4.

občanov, ktorí sú vedení v evidencii nezamestnaných dlhšie ako jeden rok (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný“),

5.

občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

g)

poskytovaním podpory v nezamestnanosti.

§ 22

Účastníkmi právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona sú

a)

príslušné štátne orgány,

b)

príslušné orgány práce,

c)

obce,

d)

zamestnávatelia,

e)

zástupcovia zamestnávateľov,

f)

zamestnanci,

g)

zástupcovia zamestnancov,

h)

samostatne zárobkovo činné osoby,

ch)

spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „spolupracujúce osoby“),

i)

občania zárobkovo činní v cudzine, ak sú dobrovoľnými platiteľmi príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

j)

spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditisti komanditných spoločností a členovia družstva, ak sú dobrovoľnými platiteľmi príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

k)

občania, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu7a) v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne, ak sú dobrovoľnými platiteľmi príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

l)

nezamestnaní občania, ktorí hľadajú zamestnanie,

m)

právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, rekvalifikácii a pracovnej rehabilitácii,

n)

cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré hľadajú zamestnanie.

§ 22a

(1)

Obec spolupracuje pri riešení zamestnanosti obyvateľov obce, ktorí sú vedení v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Podrobnejšie podmienky spolupráce podľa prvej vety upraví dohoda o spolupráci uzatvorená medzi príslušným okresným úradom práce a obcou, v ktorej má evidovaný nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie trvalý pobyt.

(2)

Okresný úrad práce poskytne obci raz mesačne na účel uvedený v odseku 1 tieto údaje:

a)

meno a priezvisko,

b)

adresu trvalého pobytu,

c)

dosiahnutý stupeň vzdelania a

d)

dĺžku vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

§ 23

Zamestnávateľom na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a zamestnáva inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo na základe dohody o pracovnej činnosti alebo plní voči fyzickej osobe povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu.3)

§ 24

(1)

Zamestnancom na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ak vykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti.

(2)

Za zamestnanca sa na účely tohto zákona považuje aj

a)

obvinený vo výkone väzby a odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, ak je zaradený do práce,

b)

fyzická osoba vykonávajúca činnosť podľa osobitného predpisu3), ak sa jej za túto činnosť poskytuje plat alebo iné peňažné plnenia nahrádzajúce plat s výnimkou § 27 ods. 2.

§ 25

Samostatne zárobkovo činnou osobou na účely tohto zákona je

a)

osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu,4)

b)

osoba, ktorá prevádzkuje živnosť podľa osobitného predpisu,5)

c)

osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov,6)

d)

osoba, ktorá vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu7) mimo pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,

e)

spoločník verejnej obchodnej spoločnosti a komplementár komanditnej spoločnosti,

f)

osoba, ktorá vykonáva nezávislé povolanie alebo činnosť, ak ju vykonáva podľa svojho vyhlásenia sústavne,

g)

osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 34.

§ 26

Za spolupracujúce osoby sa na účely tohto zákona považujú

a)

manželia, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor a svokra, zať a nevesta osôb uvedených v § 25 písm. a), ako aj manžel (manželka) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa podieľajú na ich činnosti a ak nejde o pracovnoprávny vzťah,

b)

manželia osôb uvedených v § 25 písm. b) až d) a v písmenách f) a g), ak sa podieľajú na ich činnosti.

§ 27

(1)

Občanom zárobkovo činným v cudzine na účely tohto zákona je občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v cudzine je zamestnancom alebo v cudzine vykonáva alebo prevádzkuje inú zárobkovú činnosť.

(2)

Spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditnej spoločnosti a členom družstva na účely tohto zákona je fyzická osoba odmeňovaná za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti, a nevykonáva túto prácu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo na základe dohody o pracovnej činnosti (ďalej len „spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva“).

§ 28

Nezamestnaným občanom hľadajúcim zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý

a)

nie je zamestnancom podľa § 24 s výnimkou osôb uvedených v § 24 ods. 2 písm. a),

b)

neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ani činnosť spolupracujúcej osoby; za skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje deň uvedený v ohlásení skončenia povinnosti byť platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

c)

nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine,

d)

nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditnej spoločnosti ani členom družstva alebo

e)

vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu7a) v rozsahu menej ako 90 hodín mesačne.

§ 29

Absolvent školy podľa tohto zákona je občan počas dvoch rokov od skončenia sústavnej prípravy na povolanie.

§ 30

Mladistvým na účely tohto zákona je občan od nadobudnutia pracovnoprávnej spôsobilosti do dosiahnutia 18 rokov veku.

§ 31

(1)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou na účely tohto zákona je občan, ktorý je uznaný za čiastočne invalidného, a občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť sústavnej prípravy na povolanie.

(2)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je invalidný občan, ktorý je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok, a občan, ktorý sa pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav môže sústavne pripravovať na povolanie iba za celkom mimoriadnych podmienok.

(3)

Zmenenú pracovnú schopnosť občan preukazuje rozhodnutím alebo posudkom Sociálnej poisťovne o invalidite alebo o čiastočnej invalidite.

(4)

Na občanov, ktorí dosiahli vek určený pre nárok na starobný dôchodok, sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nevzťahujú.

§ 32

(1)

Právom na zamestnanie je právo občana, ktorý môže a chce pracovať a hľadá zamestnanie, na

a)

sprostredkovanie vhodného zamestnania,

b)

rekvalifikáciu potrebnú na pracovné uplatnenie,

(2)

Občan má právo na sprostredkovanie vhodného zamestnania, ktoré zohľadňuje jeho zdravotný stav, vek, vzdelanie, dĺžku praxe, dobu nezamestnanosti, dennú dochádzku do zamestnania a zo zamestnania a možnosti ubytovania (ďalej len „vhodné zamestnanie“).

(3)

Za vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona sa považuje len zamestnanie, ktoré je sprostredkované v rozsahu určeného týždenného pracovného času. Ak občan požiada o sprostredkovanie zamestnania na kratší než určený týždenný pracovný čas, vhodným zamestnaním je v takom prípade aj zamestnanie na kratší pracovný čas. Pre dlhodobo nezamestnaného sa za vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania považuje aj zamestnanie na kratší ako určený týždenný pracovný čas, nie však kratší, ako je polovica z určeného týždenného pracovného času.

(4)

Za vhodné zamestnanie z hľadiska vzdelania sa pre nezamestnaného občana počas prvých troch mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných považuje každé zamestnanie, na ktorého vykonávanie sa vyžaduje stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktorý dosiahol nezamestnaný občan. Ak je nezamestnaný občan vedený v evidencii nezamestnaných dlhšie ako tri mesiace, za vhodné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie, na ktoré sa vyžaduje vzdelanie o stupeň nižšie, ako je dosiahnutý stupeň vzdelania nezamestnaného občana.

(5)

Za vhodné zamestnanie z hľadiska dennej dochádzky do zamestnania a zo zamestnania sa na účely tohto zákona považuje každé zamestnanie, pri ktorom výška mesačného cestovného prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresahuje 25 % minimálnej mzdy a čas dochádzky do zamestnania a zo zamestnania prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresiahne denne spolu tri hodiny.

(6)

Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky, alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.

(7)

Vhodné zamestnanie si občan hľadá sám alebo za pomoci okresného úradu práce.

§ 33

Sprostredkovanie zamestnania

(1)

Sprostredkovaním zamestnania je činnosť zameraná na vyhľadávanie a ponúkanie vhodného zamestnania nezamestnanému občanovi hľadajúcemu zamestnanie, zamestnanému občanovi hľadajúcemu iné zamestnanie a na vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi. Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní, vyvesovanie zoznamov voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní vrátane zoznamov vypracovaných z ponúk uverejnených v tlači; tým nie je dotknuté inzerovanie voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní v tlači a v ostatných oznamovacích prostriedkoch.

(2)

O sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza na okresnom úrade práce, v ktorého obvode má trvalý pobyt. O informácie o možnostiach zamestnania môže občan hľadajúci zamestnanie požiadať ktorýkoľvek okresný úrad práce.

(3)

Príslušným okresným úradom práce pre mladistvého, ktorý nemá trvalý pobyt ani prechodný pobyt a je v školskom zariadení alebo v ústave sociálnej starostlivosti, je okresný úrad práce, v ktorého obvode je sídlo školského zariadenia alebo sídlo ústavu sociálnej starostlivosti. Pobyt v školskom zariadení alebo v ústave sociálnej starostlivosti preukazuje mladistvý potvrdením, ktoré na tento účel vydáva školské zariadenie alebo ústav sociálnej starostlivosti.

(4)

Okresné úrady práce vykonávajú sprostredkovanie zamestnania bezplatne a nestranne; pritom rešpektujú dobrovoľnosť občana pri rozhodovaní o výbere ponúkaných pracovných miest a dobrovoľnosť zamestnávateľa pri výbere občanov hľadajúcich zamestnanie.

(5)

Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok.

§ 34

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu

(1)

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na takú činnosť povolenie vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa vydáva najviac na obdobie piatich rokov.

(2)

V žiadosti o povolenie vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu je potrebné uviesť

a)

identifikačné údaje o právnickej osobe alebo fyzickej osobe,

b)

okruh zamestnaní, ktoré bude sprostredkúvať,

c)

územný rozsah sprostredkovateľskej činnosti,

d)

miesto výkonu sprostredkovateľskej činnosti,

e)

predpokladanú výšku úhrad za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ak je bezúhonná, má minimálne úplné stredné vzdelanie a má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby musí podmienky bezúhonnosti a minimálne úplného stredného vzdelania spĺňať osoba, ktorá pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu koná v mene sprostredkovateľa; bezúhonnosť na účely tohto zákona sa preukazuje výpisom z registra trestov.

(4)

Za sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa vyberá od zamestnávateľa alebo od občana úhrada vyjadrujúca skutočné výdavky súvisiace so sprostredkovaním zamestnania. Výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu nesmie byť vyššia, ako určuje sadzobník maximálnych úhrad.

(5)

V súvislosti so sprostredkovaním zamestnania sa zakazuje vykonávanie akýchkoľvek zrážok zo mzdy alebo z inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v prospech inej osoby, ktorá zamestnanie sprostredkovala. To platí obdobne o vykonaní zrážok v prospech zamestnávateľa v súvislosti s prijatím zamestnanca do zamestnania alebo s prísľubom jeho zotrvania v zamestnaní.

(6)

Sprostredkovaním zamestnania za úhradu nie je zverejňovanie ponúk o zamestnaní za úhradu v oznamovacích prostriedkoch, ak sa nevykonáva priama sprostredkovateľská činnosť medzi zamestnávateľom a občanom.

§ 35

(1)

Poradenstvom na účely tohto zákona je poskytovanie informácií a odborných rád pri

a)

voľbe povolania,

b)

výbere zamestnania vrátane jeho zmeny,

c)

výbere zamestnanca.

(2)

Poradenstvo pre voľbu povolania zahŕňa najmä poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.

(3)

Poradenstvo pre výber zamestnania, jeho zmenu a výber zamestnanca je zamerané na

a)

posúdenie osobných predpokladov, schopností a zručností občana vrátane vykonávania absolventskej praxe absolventa školy vedeného v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie u zamestnávateľa za podmienok dohodnutých medzi okresným úradom práce a absolventom školy a za podmienok dohodnutých medzi okresným úradom práce a zamestnávateľom podľa § 90b,

b)

poskytovanie informácií a odborných rád súvisiacich najmä so zdravotnými a s kvalifikačnými požiadavkami na pracovné miesta a na vykonávanie absolventskej praxe.

(4)

Poradenstvo poskytujú okresné úrady práce so zreteľom na zladenie záujmov občanov a so zreteľom na situáciu na trhu práce s požiadavkami na obsadenie voľného pracovného miesta, na vykonávanie určitého zamestnania a na vykonávanie absolventskej praxe.

(5)

Poradenstvo poskytujú okresné úrady práce bezplatne.

§ 36

Poradenstvo poskytujú okresné úrady práce v rámci individuálneho poradenstva alebo skupinového poradenstva ako

a)

informačno-poradenské služby, ktoré zahŕňajú poskytovanie informácií a rád občanom, najmä o možnostiach zamestnania, o predpokladoch a požiadavkách na výkon povolania, o možnostiach vzdelávania, rekvalifikácie, vykonávania absolventskej praxe, podpory zamestnania a o podpore v nezamestnanosti,

b)