Nariadenie vlády Slovenskej republiky o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve
Slovenskej republiky
z 24. marca 2004
Vláda Slovenskej republiky nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Toto nariadenie ustanovuje špecializačné odbory a spôsob ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve.
(2)
Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve je zvyšovanie alebo prehlbovanie odbornej spôsobilosti.1) Odborná spôsobilosť sa zvyšuje získaním diplomu o špecializácii a získaním certifikátu a prehlbuje sa získaním osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve a sústavným vzdelávaním.
(3)
Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve riadi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); organizuje ho prostredníctvom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave2) a vzdelávacích ustanovizní, ktorým bola udelená akreditácia3) (ďalej len „vzdelávacia ustanovizeň“), okrem sústavného vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve, ktoré organizujú komory4), odborné spoločnosti, zdravotnícke zariadenia a ďalšie zariadenia v zdravotníctve5) (ďalej len „zariadenie“), pracoviská zariadení a iné organizácie.
(4)
Vzdelávacia ustanovizeň podľa odseku 3 uskutočňuje ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve aj vo výučbových základniach na ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve6) (ďalej len „výučbová základňa“), v zariadeniach, ktoré boli posúdené v rámci akreditácie vzdelávacej aktivity7) pre získanie diplomu o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore na výkon špecializovaných pracovných činností alebo pre získanie certifikátu na výkon certifikovaných pracovných činností.
(5)
Týmto nariadením sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.
§ 2
Spôsoby ďalšieho vzdelávania
Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve sa zabezpečuje
a)
prípravou na výkon práce v zdravotníctve (§ 3),
b)
prípravou na výkon certifikovaných pracovných činností (ďalej len „certifikačná príprava“) (§ 4),
c)
špecializačným štúdiom (§ 5 až 10),
d)
sústavným vzdelávaním (§ 11).
§ 3
Príprava na výkon práce v zdravotníctve
(1)
Prípravou na výkon práce v zdravotníctve (ďalej len „príprava“) sa získavajú vedomosti a zručnosti súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti potrebné na výkon odborných pracovných činností v odbornej zdravotníckej praxi.
(2)
Príprava je určená pre iných zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve a uskutočňuje sa vo výučbových základniach alebo v zariadeniach. Obsah prípravy stanovuje vzdelávacia ustanovizeň.
(3)
Príprava iných zdravotníckych pracovníkov trvá šesť mesiacov.
(4)
Príprava iných odborných pracovníkov v zdravotníctve trvá dva roky.
(5)
Príprava sa ukončí odborným pohovorom pred komisiou, ktorú vymenúva štatutárny zástupca. Vzdelávacia ustanovizeň vydá osvedčenie o príprave na výkon práce v zdravotníctve.
(6)
Účasť na príprave sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie podľa osobitného predpisu.8)
§ 4
Certifikačná príprava
(1)
Certifikačnou prípravou v akreditovanom certifikačnom študijnom programe sa získavajú vedomosti a zručnosti potrebné na výkon certifikovaných pracovných činností podľa príloh č. 1 až 3.
(2)
Pracovníka v zdravotníctve zaraďuje do certifikačnej prípravy vzdelávacia ustanovizeň podľa § 1 ods. 3 na základe jeho žiadosti.
(3)
Akreditovaný certifikačný študijný program určí najmä
a)
charakteristiku certifikačnej prípravy,
b)
podmienky na získanie certifikátu,
c)
obsah a rozsah teoretických a praktických poznatkov.
(4)
Certifikačná príprava sa ukončí skúškou pred komisiou, ktorú vymenúva štatutárny zástupca vzdelávacej ustanovizne. Vzdelávacia ustanovizeň vydá po úspešnom vykonaní skúšky certifikát. Podrobnosti o vykonaní skúšky určí vnútorný predpis vzdelávacej ustanovizne.
(5)
Účasť na certifikačnej príprave sa považuje za zvyšovanie kvalifikácie podľa osobitného predpisu.9)
§ 5
Špecializačné štúdium
(1)
Špecializačným štúdiom v akreditovanom špecializačnom študijnom programe sa rozširujú vedomosti a zručnosti získané štúdiom a doterajšou odbornou zdravotníckou praxou. Špecializačné štúdium musí potvrdzovať osobnú účasť pracovníka v zdravotníctve na aktivitách vymedzených v akreditovanom špecializačnom študijnom programe podľa príslušného špecializačného odboru.
(2)
Špecializačné štúdium pozostáva z praktickej zložky a teoretickej zložky vzdelávania, pričom praktická zložka má prevahu a v kategóriách lekár a zubný lekár zahŕňa aj účasť na pohotovostných službách. Praktická zložka vzdelávania špecializačného štúdia v kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo sa uskutočňuje najmenej šesť mesiacov v ambulancii praktického lekára pre dospelých a najmenej šesť mesiacov v nemocnici.
(3)
Praktickú zložku špecializačného štúdia uskutočňuje pracovník v zdravotníctve pod vedením vedúceho pracovníka príslušného pracoviska zariadenia alebo pod vedením pracovníka v zdravotníctve s príslušnou odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností (ďalej len „školiteľ“).
(4)
Obsah špecializačného štúdia určí akreditovaný špecializačný program pre príslušný špecializačný odbor, ktorý schvaľuje ministerstvo.
(5)
Akreditovaný špecializačný študijný program obsahuje najmä
a)
charakteristiku špecializačného odboru a dĺžku trvania špecializačného štúdia najmenej v rozsahu uvedenom v tomto nariadení,
b)
určenie stupňa vzdelania, dĺžky a obsahu odbornej zdravotníckej praxe potrebnej na zaradenie do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore,
c)
rozsah teoretických vedomostí, praktických zručností a skúseností potrebných na výkon špecializovaných pracovných činností,
d)
organizačnú formu špecializačného štúdia,
e)
rozsah a zameranie odbornej zdravotníckej praxe vykonávanej na jednotlivých pracoviskách zariadení, jej minimálnu dĺžku a časový priebeh.
(6)
Ak sú súčasťou špecializačného štúdia certifikované pracovné činnosti, súčasťou akreditovaného špecializačného študijného programu je aj akreditovaný certifikačný študijný program (§ 4).
§ 6
(1)
Odbornú zdravotnícku prax na účely špecializačného štúdia v príslušných špecializačných odboroch započítava vzdelávacia ustanovizeň.
(2)
Do špecializačného štúdia sa nezapočítava obdobie pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, základnej služby10) a pracovného voľna bez náhrady mzdy.
(3)
Vzdelávacia ustanovizeň započítava do špecializačného štúdia občanovi Slovenskej republiky alebo cudzincovi aj odbornú zdravotnícku prax vykonanú v zahraničí, ak obsahom a rozsahom zodpovedá akreditovanému špecializačnému študijnému programu v príslušnom špecializačnom odbore. Žiadosť o započítanie odbornej zdravotníckej praxe vykonanej v zahraničí sa predkladá spolu s dokladom o jej vykonaní potvrdeným pracoviskom. Doklad sa predkladá spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.
(4)
Dĺžka špecializačného štúdia je určená v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.11) Pri kratšom ako ustanovenom týždennom pracovnom čase sa dĺžka špecializačného štúdia primerane predlžuje, pričom zdravotná starostlivosť sa musí poskytovať v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času a musí obsahovať dostatočný počet teoreticko-praktických hodín, aby bola zabezpečená riadna príprava na samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
(5)
Špecializačné štúdium uskutočňované v kratšom ako ustanovenom týždennom pracovnom čase podľa odseku 4 má kvalitatívne rovnocennú úroveň so štúdiom uskutočňovaným v ustanovenom týždennom pracovnom čase a vedie k získaniu rovnocenného diplomu o špecializácii, ako je diplom o špecializácii získaný v špecializačnom štúdiu realizovanom v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.
§ 7
(1)
Pracovníka v zdravotníctve do špecializačného štúdia zaradí Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami, komorami4) a s ústrednými orgánmi štátnej správy podľa osobitného predpisu12) podľa príslušnosti alebo so Slovenskou informačnou službou podľa príslušnosti. Návrh na zaradenie do špecializačného štúdia pracovníka v zdravotníctve, ktorý je v pracovnom pomere v zariadení, podáva jeho zamestnávateľ na základe jeho žiadosti. Návrh na zaradenie do špecializačného štúdia pracovníka v zdravotníctve, ktorý je držiteľom povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,13) podáva lekár samosprávneho kraja alebo farmaceut samosprávneho kraja14) podľa príslušného špecializačného odboru na základe jeho žiadosti.
(2)
Pracovníka v zdravotníctve, ktorý nebol zaradený do špecializačného štúdia v príslušnom špecializačnom odbore podľa odseku 1, ministerstvo na základe jeho žiadosti zaradí do špecializačného štúdia na jeho vlastné náklady.
(3)
Občan Slovenskej republiky, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v cudzine, a cudzinec predkladajú spolu so žiadosťou o zaradenie do špecializačného štúdia podľa odsekov 1 alebo 2 povolenie na výkon povolania podľa osobitného predpisu.15)
(4)
Pri zaraďovaní do špecializačného štúdia sa jednotlivé kategórie pracovníkov v zdravotníctve nemôžu zamieňať a jednotlivé špecializačné odbory sú vzájomne nezastupiteľné.
(5)
Pracovník v zdravotníctve, ktorý je v pracovnom pomere v neštátnom zariadení alebo je fyzickou osobou, ktorá je držiteľom povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,14) absolvuje časť špecializačného štúdia v štátnom zariadení; pracovník v zdravotníctve, ktorý je v pracovnom pomere v štátnom zariadení, môže absolvovať časť špecializačného štúdia v neštátnom zariadení. Tento spôsob špecializačného štúdia sa uskutočňuje na základe dohody medzi zariadeniami a vzdelávacou ustanovizňou.
(6)
Účasť na špecializačnom štúdiu podľa odseku 1 sa považuje za zvyšovanie kvalifikácie podľa osobitného predpisu.9)
§ 8
Špecializačné štúdium sa ukončí špecializačnou skúškou pred komisiou, ktorú vymenúva štatutárny zástupca vzdelávacej ustanovizne. O získaní špecializácie vydá vzdelávacia ustanovizeň diplom o špecializácii. Ak sú súčasťou špecializačného štúdia aj certifikované pracovné činnosti, vzdelávacia ustanovizeň vydá k diplomu o špecializácii aj certifikát.
§ 9
Špecializačné odbory
(1)
Špecializačné odbory pre zdravotníckych pracovníkov v kategóriách lekár, zubný lekár a farmaceut sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Špecializačné odbory pre zdravotníckych pracovníkov v kategóriách sestra, pôrodná asistentka, laborant, asistent a technik sú uvedené v prílohe č. 2.
(3)
Špecializačné odbory pre iných zdravotníckych pracovníkov sú uvedené v prílohe č. 3.
(4)
Špecializačné odbory pre iných odborných pracovníkov v zdravotníctve sú uvedené v prílohe č. 4.
(5)
Špecializačné odbory pre pracovníkov v zdravotníctve určené na riadenie a organizáciu zdravotníctva na jednotlivých stupňoch riadenia sú uvedené v prílohe č. 5.
§ 10
Špecializačné štúdium pracovníkov v zdravotníctve
(1)
Špecializačné štúdium lekárov, zubných lekárov a farmaceutov sa uskutočňuje v špecializačných odboroch s minimálnou dĺžkou trvania uvedenou v prílohe č. 1.
(2)
Špecializačné štúdium sestier, pôrodných asistentiek, laborantov, asistentov a technikov sa uskutočňuje v špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 2 a trvá najmenej jeden rok.
(3)
Špecializačné štúdium iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním sa uskutočňuje v špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 3 a trvá najmenej dva roky.
(4)
Špecializačné štúdium iných odborných pracovníkov v zdravotníctve sa uskutočňuje v špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 4 a trvá najmenej dva roky.
§ 11
Sústavné vzdelávanie
(1)
Sústavné vzdelávanie pracovníka v zdravotníctve je udržiavanie a obnovovanie odborných vedomostí a zručností zodpovedajúcich najnovším vedeckým poznatkom.
(2)
Potvrdenie o účasti na sústavnom vzdelávaní vydáva účastníkovi organizátor sústavného vzdelávania.
(3)
Kritériá prideľovania hodnotenia jednotlivých zložiek sústavného vzdelávania vypracúva ministerstvo.
(4)
Komory určia spôsob záverečného hodnotenia súhrnného päťročného cyklu sústavného vzdelávania.
(5)
Zložky sústavného vzdelávania sú uvedené v prílohe č. 6.
(6)
Účasť na sústavnom vzdelávaní sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie podľa osobitného predpisu.8)
§ 12
Doklady o ďalšom vzdelávaní
(1)
Doklady o ďalšom vzdelávaní pracovníka v zdravotníctve sú index odbornosti (ďalej len „index“) a záznamník zdravotných výkonov a iných odborných aktivít (ďalej len „záznamník“).
(2)
Index a záznamník sú doklady pracovníka v zdravotníctve určené na účely zaznamenávania všetkých foriem ďalšieho vzdelávania; vydá ich Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave na žiadosť uchádzača. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave vedie evidenciu vydaných dokladov.
(3)
Do indexu sa zaznamenáva
a)
priebeh a absolvovanie prípravy na výkon práce v zdravotníctve iného zdravotníckeho pracovníka a iného odborného pracovníka v zdravotníctve,
b)
zaradenie do špecializačného štúdia,
c)
zaradenie do certifikačnej prípravy,
d)
priebeh špecializačného štúdia a priebeh certifikačnej prípravy,
e)
ukončenie špecializačného štúdia a ukončenie certifikačnej prípravy,
f)
priebeh sústavného vzdelávania,
g)
preškolenie pracovníka v zdravotníctve na výkon odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností.16)
(4)
Záznamy do indexu vykonáva
a)
zamestnávateľ a vzdelávacia ustanovizeň v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. a),
b)
ten, kto pracovníka v zdravotníctve zaraďuje do špecializačného štúdia v prípade uvedenom v odseku 3 písm. b),
c)
školiteľ v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. d),
d)
vzdelávacia ustanovizeň v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. c) a e),
e)
vzdelávacia ustanovizeň, komory,4) pracoviská zariadení, Slovenská lekárska spoločnosť v prípade uvedenom v odseku 3 písm. f),
f)
poverený pracovník v zdravotníctve v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. g).
(5)
Do záznamníka sa v chronologickom poradí zapisuje počet, frekvencia a rozsah zdravotných výkonov a iných odborných aktivít osobne uskutočnených pracovníkom v zdravotníctve v rámci špecializačného štúdia. Každý záznam potvrdí školiteľ, len ak zdravotné výkony boli uskutočnené v rozsahu, ako je uvedené v príslušných záznamoch v zdravotnej dokumentácii,17) alebo v súlade s účtovnými dokladmi, ktoré potvrdzujú skutočné vykonanie týchto činností.18) Iné odborné aktivity potvrdí školiteľ na základe predloženého dokladu. Vzdelávacia ustanovizeň môže v prípade pochybnosti požiadať príslušné zariadenie o umožnenie overenia vykazovaných výkonov v záznamníku.
§ 13
Pomocný pracovník v zdravotníctve
(1)
Pomocný pracovník v zdravotníctve absolvuje zaškolenie pomocného pracovníka v zdravotníctve.
(2)
Obsah a formu zaškolenia vypracuje zariadenie podľa potrieb jednotlivých pracovísk. Obsahom zaškolenia sú najmä zásady hygieny a ochrany zdravého životného a pracovného prostredia, manipulácia s materiálom, dodržiavanie pravidiel platných na príslušnom pracovisku.
(3)
Zaškolenie sa ukončí pohovorom na oddelení zariadenia pred komisiou zloženou z troch zdravotníckych pracovníkov, ktorú určí zamestnávateľ.
(4)
Zamestnávateľ vydá pomocnému pracovníkovi v zdravotníctve po pohovore potvrdenie o zaškolení.
§ 14
(1)
Ďalšie vzdelávanie pracovníka v zdravotníctve, ktoré sa začalo podľa predpisov platných do 28. marca 2002 alebo podľa doterajších predpisov, sa dokončí podľa tohto nariadenia.
(2)
Lekár, zubný lekár a farmaceut, ktorí získali špecializáciu I. stupňa a špecializáciu II. stupňa podľa predpisov platných do 28. marca 2002 a ktorým bola priznaná základná špecializácia podľa doterajších predpisov, sú spôsobilí na výkon špecializovaných pracovných činností podľa tohto nariadenia v príslušnom špecializačnom odbore.
(3)
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.