Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

zo 14. októbra 2010

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 81 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti

a)

o zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množstva, kvality a režimu povrchových vôd a podzemných vôd,

b)

o bilancovaní množstva povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

o vedení evidencie o vodách,

d)

o spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd.

§ 2

Identifikácia útvaru povrchovej vody

(1)

Identifikáciou útvaru povrchovej vody je vymedzenie samostatnej a významnej časti povrchovej vody. Postup a kritériá vymedzenia útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 1. Zoznam útvarov povrchovej vody je uvedený v prílohe č. 2.

(2)

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórie

a)

rieky,

b)

rieky so zmenenou kategóriou, najmä vodné nádrže a zdrže,

c)

jazerá.

(3)

Rieka so zmenenou kategóriou je útvar vnútrozemskej povrchovej vody občas tečúcej alebo útvar vnútrozemskej povrchovej vody stojatej, ktorý vznikol takým zásahom ľudskej činnosti, ktorým sa zmenila tečúca voda na stojatú vodu alebo na občas tečúcu vodu.

(4)

Vodné útvary sa členia na

a)

prirodzené útvary povrchovej vody,

b)

výrazne zmenené vodné útvary,

c)

umelé vodné útvary.

(5)

Postup vymedzenia výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedený v prílohe č. 3.

(6)

Útvary povrchovej vody sa určia ako umelý vodný útvar alebo výrazne zmenený vodný útvar, ak

a)

zmeny hydromorfologických charakteristík tohto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na

1.

životné prostredie v širšom okolí,

2.

plavbu vrátane prístavných zariadení alebo na rekreáciu,

3.

splnenie účelov, na ktoré sa voda akumuluje, najmä na zásobovanie pitnou vodou, na výrobu energie a na zavlažovanie,

4.

úpravu vodných pomerov,

5.

protipovodňovú ochranu,

6.

odvodňovanie pôdy,

7.

iné činnosti dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti,

b)

prínosy z využívania vôd, zabezpečené umelými alebo zmenenými charakteristikami vodného útvaru, nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neúmerných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia, napríklad presunom užívania vôd na iný vodný útvar, náhradou vodnej elektrárne za inú alternatívnu možnosť alebo náhradou vodnej dopravy za železničnú dopravu alebo cestnú dopravu.

§ 3

Identifikácia útvaru podzemnej vody

(1)

Identifikáciou útvaru podzemnej vody je vymedzenie objemu podzemnej vody v hydrogeologickom kolektore, ktorý umožní jeho ohraničenie. Súčasťou identifikácie útvaru podzemnej vody je popis stavu so zhodnotením dosiahnutia environmentálnych cieľov. Hodnotenie vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody a na určenie rizika nesplnenia environmentálnych cieľov sa vykonáva analýzou ich stavu.

(2)

Ak ide o útvary podzemnej vody, ktoré sa identifikujú ako rizikové, vykonáva sa ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam príslušného rizika a určia sa opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Toto hodnotenie obsahuje aj analýzy stavu útvarov podzemnej vody a informácie o vplyve ľudskej činnosti, ktorý spôsobuje začlenenie útvaru podzemnej vody medzi rizikové.

(3)

Kritériá vymedzenia a charakterizácie útvarov podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 4

Monitorovanie vôd

(1)

Monitorovanie vôd sa vykonáva v monitorovacích miestach podľa programov monitorovania vôd.

(2)

Základné údaje o množstve, režime, kvalite a o stave povrchových vôd sú najmä

a)

úroveň hladiny povrchovej vody,

b)

prietok alebo objem povrchovej vody,

c)

chemické a fyzikálno-chemické ukazovatele,

d)

biologické prvky kvality a mikrobiologické ukazovatele povrchových vôd,

e)

chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality,

f)

hydromorfologické prvky kvality.

(3)

Základné údaje o množstve, kvalite a o režime podzemných vôd sú najmä

a)

výdatnosť prameňa podzemnej vody,

b)

úroveň hladiny podzemnej vody,

c)

tlak na záhlaví vrtu pri artézskej vode,

d)

tepelno-energetický potenciál pri geotermálnej vode,

e)

prírodné a využiteľné množstvo podzemnej vody,

f)

fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti podzemnej vody.

(4)

Faktory ovplyvňujúce základné údaje podľa odsekov 2 a 3, ktoré sú súčasťou hodnotenia množstva, kvality, režimu a stavu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä

a)

fyzicko-geografické podmienky povodí,

b)

množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,

c)

teplota vzduchu,

d)

výpar z vodnej hladiny,

e)

kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

f)

interakcia povrchovej vody a podzemnej vody,

g)

množstvo a kvalita odobratej povrchovej vody a podzemnej vody,

h)

množstvo a kvalita odpadovej vody a osobitnej vody vypúšťanej do povrchovej vody a do podzemnej vody,

i)

kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

j)

zmeny prítokov a odtokov, zadržanie vody, prevod vody alebo presmerovanie časti prietoku vody vodného toku,

k)

iné vplyvy, ako sú uvedené v písmenách g) a j), ktoré menia hydrologický režim,

l)

výpar z pôdy a z rastlinstva,

m)

hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemnej vody,

n)

zaobchádzanie s nebezpečnými látkami,

o)

plošné znečistenie.

(5)

Faktory, ktoré sú súčasťou hodnotenia vplyvov na kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, sú najmä údaje o

a)

využívaní vôd a o režime ich využívania,

b)

čistení odpadových vôd, znečistení a o režime vypúšťaných odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia,

c)

produkcii kalov, ich zložení a o ich zneškodňovaní,

d)

zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

e)

látkach používaných v poľnohospodárstve,

f)

množstve a kvalite sedimentov,

g)

difúznych vplyvoch a o erózii,

h)

ďalších informáciách z bodových zdrojov a z difúznych zdrojov znečistenia,

i)

identifikácii zdroja látky, ktorá spôsobuje nedosiahnutie environmentálnych cieľov.

§ 5

Program monitorovania vôd

(1)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú samostatne pre každú oblasť povodia v členení osobitne pre

a)

povrchové vody,

b)

podzemné vody,

c)

chránené územia.

(2)

Programy monitorovania vôd sa vypracúvajú v súlade s Vodným plánom Slovenska najmenej raz za šesť rokov.

(3)

Programy monitorovania vôd obsahujú najmä

a)

ciele a účely monitorovania vôd,

b)

monitorovacie miesta,

c)

rozsahy a frekvencie ukazovateľov,

d)

spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov,

e)

údaje o subjektoch zodpovedných za realizáciu jednotlivých častí programu monitorovania vôd,

f)

systémy zabezpečenia kvality,

g)

finančné náklady.

§ 6

Monitorovanie povrchových vôd

(1)

Monitorovanie povrchových vôd sa člení na

a)

základné monitorovanie,

b)

prevádzkové monitorovanie,

c)

prieskumné monitorovanie,

d)

monitorovanie chránených území.

(2)

Základné monitorovanie sa vykonáva základnými monitorovacími sieťami. Základným monitorovaním sa získavajú informácie najmä na

a)

hodnotenie režimu, množstva, kvality povrchových vôd a stavu útvarov povrchových vôd,

b)

doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dosahov ľudskej činnosti na povrchové vody,

c)

získavanie podkladov pre návrhy budúcich monitorovacích programov,

d)

hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a na hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

(3)

Základnú monitorovaciu sieť tvoria reprezentatívne monitorovacie miesta útvarov povrchovej vody,

a)

kde je veľkosť prietoku významná pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km^2,

b)

kde je množstvo vody významné pre dané správne územie povodia ako celku, vrátane jazier a vodných nádrží,

c)

kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie,

d)

potrebné na odhad zaťaženia znečistením prenášaným cez hranice susediacich štátov.

(4)

Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. Ak sa monitorovaním preukáže, že daný útvar povrchovej vody dosiahol dobrý stav s najvyššou mierou spoľahlivosti hodnotenia, základné monitorovanie sa uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch Vodných plánov Slovenska.

(5)

Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele povrchovej vody. Ukazovatele monitorovania stavu útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 5.

(6)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prevádzkovým monitorovaním sa najmä

a)

zisťuje a overuje stav tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b)

sledujú a vyhodnocujú zmeny stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie programov opatrení,

c)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona,

d)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu,

e)

sleduje množstvo a kvalita povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy vodných tokov a vodohospodárskeho manažmentu povodí.

(7)

Prevádzkové monitorovanie možno na základe informácií získaných z hodnotenia vplyvov a dosahov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchových vôd alebo na základe informácií získaných podľa odseku 6 písm. a) upraviť aj v priebehu platnosti Vodného plánu Slovenska, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie monitorovania v prípade, ak sa zistí, že dosah ľudskej činnosti nie je významný, alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

(8)

Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody,

a)

pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody podľa § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona, na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe monitorovania,

b)

do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa prílohy č. 1 Zoznamu III zákona alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,

c)

ohrozených vplyvmi významných bodových zdrojov a plošných zdrojov znečistenia tak, aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,

d)

ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv a dôsledok na daný útvar povrchovej vody,

e)

určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

f)

určených na závlahy,

g)

určených na odbery vody pre pitnú vodu,

h)

potrebných na hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

i)

potrebných na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.

(9)

Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny vody, fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické ukazovatele na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu alebo potenciálu povrchovej vody, na spracovanie hydrologickej bilancie a vodohospodárskej bilancie a hodnotenia podľa účelu použitia vody a na hodnotenie ukazovateľov najcitlivejších na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené.

(10)

Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené, sa monitorujú

a)

ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,

b)

vypúšťané prioritné látky,

c)

iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,

d)

indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný vplyv.

(11)

Prieskumné monitorovanie sa vykonáva účelovými monitorovacími sieťami. Prieskumným monitorovaním sa zisťuje najmä

a)

neznáma príčina zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,

b)

príčina nedosiahnutia environmentálnych cieľov útvaru povrchovej vody alebo útvarov povrchovej vody, ak základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené pre útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie sa nezačalo,

c)

rozsah a dôsledky mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody.

(12)

Priekumné monitorovanie poskytuje informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a opatrení potrebných na nápravu účinkov mimoriadneho zhoršenia kvality povrchovej vody.

(13)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva najmä na

a)

zistenie rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,

b)

posúdenie mimoriadneho ohrozenia kvality vody.

(14)

Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva

a)

v miestach, kde nie sú známe príčiny presiahnutí meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych javov,

b)

v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že sa environmentálne ciele určené pre daný útvar povrchovej vody pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené.

(15)

Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané prvky kvality a ďalšie ukazovatele na zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov povrchovej vody a útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny zhoršenia stavu.

(16)

Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej vody.

(17)

Monitorovaním chránených území sa monitorujú

a)

územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) prvého až ôsmeho bodu zákona,

b)

útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.

(18)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu, ktoré je súčasťou monitorovania chránených oblastí, sa vykonáva v miestach povrchovej vody, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m^3 vody za deň.

(19)

Monitorovanie povrchovej vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu sa dopĺňa tak, aby sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje z povrchových zdrojov podľa § 7 zákona a podľa osobitného predpisu.1) V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je limitovaná podľa osobitného predpisu.1)

(20)

Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach, na stanovištiach výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu prevádzkového monitorovania v miestach, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov na príslušné útvary povrchovej vody, a v miestach, kde je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení podľa § 15 zákona.

(21)

Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na vyhodnotenie veľkosti a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody, a ak je to potrebné, aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich z plánov manažmentu oblasti povodí.

(22)

Zásady výberu reprezentatívnych odberových miest pre monitorovanie povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6.

§ 7

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie výskytu, množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd

(1)

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie množstva, kvality, režimu a stavu povrchových vôd je súčasťou schváleného programu monitorovania vôd.

(2)