Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

z 18. septembra 2012,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. a zákona č. 476/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 1 sa vypúšťajú slová „s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov“.

2.

V § 2 odsek 1 znie:

„(1) Postupmi a opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sú: a) jednotná metodika výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „výpočet“), b) určenie a uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť 1. nových budov, 2. existujúcich budov pri ich významnej obnove, 3. stavebných konštrukcií a prvkov tvoriacich ich časť, ktoré oddeľujú vnútorné prostredie budov od vonkajšieho prostredia (ďalej len „obalová konštrukcia“) a 4. technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia budov a ich kombinácie (ďalej len „technický systém“), c) povinná energetická certifikácia budov a systém kontroly energetických certifikátov, d) vypracúvanie národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie (ďalej len „národný plán“).“.

3.

V § 2 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová „alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní“.

4.

V § 2 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „(ďalej len „samostatná časť“)“.

5.

V § 2 ods. 7 prvá veta znie: „Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy^2) existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.“.

6.

V § 2 odsek 8 znie:

„(8) Budovou s takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.“.

7.

V § 3 odsek 2 znie:

„(2) Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie. Primárnou energiou je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie.“.

8.

V § 3 ods. 7 sa vypúšťajú slová „a emisií oxidu uhličitého“.

9.

V nadpise § 4 a v § 4 ods. 1 prvej vete sa vypúšťa slovo „nových“.

10.

V § 4 odseky 2 až 7 znejú:

„(2) Ak ide o novú budovu, musí sa v príprave jej výstavby posúdiť technická, environmentálna a ekonomická využiteľnosť vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov v mieste výstavby. (3) Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy podľa odseku 1 zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického hodnotenia podľa § 4a ods. 2 uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie. (4) Ak sa významná obnova budovy týka zmeny jej obalovej konštrukcie, ktorá významne ovplyvní energetickú hospodárnosť budovy, projektant je povinný v projektovej dokumentácii na povolenie zmeny stavby navrhnúť také riešenie, aby sa touto zmenou dosiahlo splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť ako na novú budovu s rovnakou funkčnosťou, umiestnením a kategóriou. Na tento účel projektant musí navrhnúť použitie vhodných stavebných výrobkov a konštrukčných riešení v rozsahu, v akom je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vrátane technického systému, ktorým sa dosiahne prírastok energie dodanej z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti. (5) Nákladovo optimálnou úrovňou minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy (ďalej len „nákladovo optimálna úroveň“) sa rozumie úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu budovy. Najnižšie náklady sa určujú so zohľadnením investičných nákladov súvisiacich s energiou a nákladov na údržbu a prevádzku podľa kategórie budovy vrátane nákladov na energiu a úspory príjmov z vyrobenej energie v budove a nákladov na likvidáciu budovy. Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní energetickej hospodárnosti budovy, v ktorej je analýza nákladov a výnosov vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy pozitívna. (6) Odhadovaný ekonomický životný cyklus sa určuje a) pre celú budovu, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť určené pre budovu ako celok, alebo b) pre jej samostatnú časť, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť určené len pre samostatnú časť. (7) Na postup podľa odseku 5 sa použije rámec porovnávacej metodiky podľa osobitného predpisu^3a) a parametre, ktoré ovplyvňujú výpočet, najmä vplyv klimatických podmienok a dostupnosť energetickej infraštruktúry.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:

„3a) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012).“.

11.

Za § 4 sa vkladajú § 4a a 4b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§ 4a Energetické hodnotenie (1) Na výpočet energetického hodnotenia sa používa a) projektové energetické hodnotenie, b) normalizované energetické hodnotenie, c) prevádzkové energetické hodnotenie. (2) Projektovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov. Projektové energetické hodnotenie sa uskutočňuje vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy budovy. (3) Normalizovaným energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe jej užívania a s použitím údajov o skutočnom vyhotovení jej stavebných konštrukcií a údajov o jej technickom systéme. (4) Prevádzkovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie s použitím nameranej skutočnej spotreby energie v budove. (5) Výsledkom energetického hodnotenia je integrovaná energetická hospodárnosť budovy, ktorá je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa § 3 ods. 7. § 4b Národný plán (1) Národný plán obsahuje opatrenia a postupy potrebné na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie s rozlíšením na jednotlivé kategórie budov. Plnením opatrení a postupov národného plánu sa musí dosiahnuť, aby boli budovami s takmer nulovou potrebou energie a) po 31. decembri 2018 všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, a b) od 31. decembra 2020 všetky nové budovy. (2) Opatreniami a postupmi národného plánu podľa odseku 1 sú najmä: a) podrobné uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré vychádza z celoštátnych ročných priemerných hodnôt a z technických noriem a zohľadňuje celoštátne, regionálne a miestne podmienky vrátane číselného ukazovateľa využitia primárnej energie v kWh/m^2 ročne, b) priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov s cieľom pripraviť dosiahnutie stavu podľa odseku 1, c) informácie o politikách a o finančných a iných opatreniach prijatých na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie vrátane podrobností o celoštátnych požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách po ich významnej obnove, d) ďalšie nástroje a opatrenia na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie tak, aby sa dodaním energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti do roku 2020 dosiahlo najmenej 50-percentné zníženie primárnej energie. (3) Národný plán obsahuje aj zásady, podľa ktorých bude možné v špecifických a opodstatnených prípadoch rozhodnúť, že opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a b) sa nebudú uplatňovať na existujúce budovy, pre ktoré analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu budovy preukáže časovú návratnosť viac ako 15 rokov. (4) Poskytované stimuly na novú výstavbu a na významnú obnovu budov musia zohľadňovať nákladovo optimálnu úroveň (§ 4 ods. 5). Nákladovo optimálnu úroveň môžu presiahnuť, ak ide o stimuly na nové budovy alebo na významnú obnovu budov v špecifických a opodstatnených prípadoch podľa odseku 3.“.

12.

V § 5 ods. 2 písmená a) a b) znejú:

„a) pre budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi, b) pre budovy, v ktorých viac ako 250 m^2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje,“.

13.

§ 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak odborne spôsobilá osoba podľa § 6 preukáže zhodu energetického hodnotenia a porovnateľnosť rodinných domov, možno energetickú certifikáciu rodinného domu vykonať aj na základe hodnotenia iného rodinného domu s podobnou architektúrou, veľkosťou a úrovňou energetickej hospodárnosti.“.

14.

§ 6 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Energetickú certifikáciu budov, ktoré slúžia na zabezpečenie obrany štátu, do ktorých môžu vstupovať iba osoby s bezpečnostnou previerkou podľa stupňa utajenia, vykonávajú zamestnanci Ministerstva obrany Slovenskej republiky s odbornou spôsobilosťou podľa odsekov 2 a 3, ktorú preukázali skúškou odbornej spôsobilosti podľa odseku 1.“.

15.

V § 7 ods. 1 písm. f) sa slová „a technologického zariadenia“ nahrádzajú slovami „systému budovy“.

16.

V § 7 ods. 1 písm. i) sa za slovo „podpisy“ vkladajú slová „a odtlačok pečiatky“.

17.

V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú:

„j) údaj o ročnej spotrebe energie alebo o priemernej spotrebe energie za tri predchádzajúce roky, k) údaj o podiele energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti v percentách.“.

18.

V § 7 odseky 2 až 5 znejú:

„(2) Prílohou energetického certifikátu je a) opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v jej technickom systéme a v energetickom vybavení, b) odporúčanie na nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jej samostatnej časti, ak je dôvod na také zlepšenie v porovnaní s platnými požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy, c) správa obsahujúca vstupné údaje, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky výpočtu a d) výňatok z energetického certifikátu, v ktorom sa uvedú údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a f) až k) (ďalej len „energetický štítok“). (3) Odporúčanie podľa odseku 2 písm. b) musí byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a navrhované opatrenia musia umožniť odhadnúť časovú návratnosť a porovnanie nákladov a prínosov počas jej ekonomického životného cyklu. (4) Odporúčanie podľa odseku 2 písm. b) sa člení na opatrenia, ktoré sa uskutočňujú a) v súvislosti s významnou obnovou a b) nezávisle od významnej obnovy budovy len zmenou obalovej konštrukcie alebo technického systému. (5) Súčasťou odporúčania podľa odseku 2 písm. b) sú aj údaje o mieste, kde môže vlastník alebo nájomca budovy získať podrobnejšie informácie o obsahu odporúčania vrátane informácie o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti musí vychádzať zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú posudzovania úspor energie a aktuálnych cien energií a z predbežného odhadu investičných nákladov podľa obvyklých aktuálnych cien stavebných výrobkov a stavebných prác na trhu. Okrem toho sú v ňom zahrnuté aj informácie o postupoch, ktoré je potrebné vykonať na implementáciu odporúčania; môžu byť poskytnuté aj ďalšie súvisiace informácie, najmä informácie o finančných a iných stimuloch a o možnostiach poskytnutia dotácie na ich uskutočnenie.“.

19.

§ 7 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:

„(6) Odborne spôsobilá osoba elektronicky doručí návrh vypracovaného energetického certifikátu do centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a) pred jeho odovzdaním vlastníkovi budovy. (7) Platnosť energetického certifikátu je najviac desať rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.“.

20.

§ 8 vrátane nadpisu znie:

„§ 8 Povinnosti vlastníka budovy (1) Vlastník budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát a) ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak,^5a) b) do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť, c) ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti. (2) Vlastník existujúcej budovy je povinný a) zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove, b) zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému, c) uchovávať energetický certifikát počas jeho platnosti a 1. pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi, 2. pri prenájme budovy odovzdať kópiu energetického certifikátu nájomcovi. (3) Vlastník budovy je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide a) o budovu podľa § 5 ods. 2 písm. b) a b) o budovu s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m^2, ktorú verejnosť často navštevuje. (4) Ak vlastník stavby predáva rozostavanú budovu, na ktorú ešte nie je vyhotovený energetický certifikát, je povinný poskytnúť nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie; rovnako je povinný postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia. (5) Vlastník budovy musí ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy uviesť v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na samostatnú časť, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát. (6) Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri jej významnej obnove uplatniť nové alebo obnovené technické systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy a inštalovať automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie systémy zamerané na úsporu energie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

„5a) § 82 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 300/2012 Z. z.“.

21.

V nadpise § 9 a v § 9 ods. 1 sa slová „Ministerstvo výstavby“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby“.

22.

V § 9 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú slová „a národný plán“.

23.

V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami c) až i), ktoré znejú:

„c) zostavuje zoznam existujúcich a navrhovaných opatrení a nástrojov na podporu splnenia opatrení z národného plánu vrátane opatrení a nástrojov finančnej povahy; zoznam aktualizuje každé tri roky a oznamuje Európskej komisii priamo alebo ako súčasť akčných plánov energetickej efektívnosti, d) poskytuje dotácie v oblasti energetickej hospodárnosti budov podľa § 9a a 9b (ďalej len „dotácia“), e) pravidelne, najmenej raz za päť rokov, prehodnocuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, f) informuje Európsku komisiu o programoch a opatreniach na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie, g) informuje Európsku komisiu o zásadách podľa § 4b ods. 3, h) informuje Európsku komisiu alebo jej navrhuje zmeny ohľadne primeranosti opatrení z národného plánu, a to do deviatich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti Európskej komisie, i) informuje Európsku komisiu o opatreniach potrebných na zabezpečenie vykonávania pravidiel o sankciách.“.

24.

V § 9 odseky 2 a 3 znejú: