Zákon o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 21. októbra 2014

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a)

opatrenia na podporu a zlepšenie energetickej efektívnosti,

b)

povinnosti pri tvorbe koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti,

c)

práva a povinnosti osôb v oblasti energetickej efektívnosti,

d)

pravidlá pri výkone energetického auditu,

e)

podnikanie v oblasti poskytovania energetických služieb,

f)

poskytovanie informácií podľa tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

energiou všetky formy energetických produktov podľa osobitného predpisu,1)

b)

primárnou energetickou spotrebou hrubá spotreba2) bez neenergetického použitia,3)

c)

konečnou energetickou spotrebou spotreba energie v priemysle, doprave, poľnohospodárstve, domácnostiach, obchode a službách bez spotreby energetického sektora,3)

d)

energetickou účinnosťou pomer medzi súčtom energetických výstupov z procesu a súčtom energetických vstupov do procesu,

e)

energetickou náročnosťou spotreba energie na vyrobenú jednotku pre danú technológiu alebo spotreba energie na poskytnutú službu,

f)

energetickou efektívnosťou proces, ktorý prispieva k zvýšeniu energetickej účinnosti alebo k zníženiu energetickej náročnosti premeny, distribúcie alebo spotreby energie pri zohľadnení technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien, alebo zmien správania koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov,

g)

úsporou energie rozdiel spotreby energie pred vykonaním opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a spotreby energie po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, určený meraním, odhadom, predpokladom alebo prieskumom pri zohľadnení normalizovaných vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie,

h)

zlepšením energetickej efektívnosti zvýšenie energetickej účinnosti alebo zníženie energetickej náročnosti v dôsledku technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien alebo zmien správania konečných spotrebiteľov,

i)

celkovou podlahovou plochou podlahová plocha budovy určená z vonkajších rozmerov budovy,4)

j)

energetickým auditom systematický postup na získanie dostatočných informácií o aktuálnom stave a charakteristike spotreby energie potrebných na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie v budove, v skupine budov, v priemyselnej prevádzke, v obchodnej prevádzke alebo v zariadení na poskytovanie súkromných služieb alebo verejných služieb; energetický audit musí byť vyvážený, reprezentatívny a založený na ekonomickom, environmentálnom a technickom hodnotení zohľadňujúcom životný cyklus výrobkov a služieb,

k)

verejnou budovou budova vo vlastníctve alebo v správe5) verejného subjektu,

l)

teplom energia použitá na vykurovanie, na chladenie, na prípravu teplej vody alebo na úpravu teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,

m)

chladom forma tepla použitá na znižovanie teploty vnútorného prostredia alebo na znižovanie teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,

n)

referenčnou spotrebou spotreba energie určená dodávateľom energie ako priemerná spotreba energie štatisticky významného podielu jeho koncových odberateľov za tri predchádzajúce roky s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine alebo priemerná spotreba energie pre koncových odberateľov s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine zverejňovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") alebo organizáciou určenou ministerstvom,

o)

opatrením na zlepšenie energetickej efektívnosti činnosť, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti.

§ 3

Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a)

veľkým podnikom podnikateľ, ktorý nie je mikropodnikom, malým podnikom ani stredným podnikom,6)

b)

verejným subjektom verejný obstarávateľ podľa osobitného predpisu,7)

c)

distribútorom energie prevádzkovateľ distribučnej sústavy,8) prevádzkovateľ distribučnej siete9) alebo držiteľ povolenia na rozvod tepla,10)

d)

dodávateľom energie dodávateľ elektriny,11) ktorý dodáva elektrinu koncovému odberateľovi elektriny,12) dodávateľ plynu,13) ktorý dodáva plyn koncovému odberateľovi plynu,14) alebo dodávateľ tepla,15) ktorý dodáva teplo koncovému odberateľovi tepla16) alebo ktorý dodáva teplo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla,

e)

koncovým odberateľom koncový odberateľ elektriny, koncový odberateľ plynu alebo koncový odberateľ tepla,

f)

referenčným koncovým odberateľom koncový odberateľ s referenčnou spotrebou,

g)

konečným spotrebiteľom koncový odberateľ tepla alebo koncový odberateľ elektriny, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme, alebo koncový odberateľ plynu, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme,

h)

poskytovateľom energetickej služby poskytovateľ podpornej energetickej služby alebo poskytovateľ garantovanej energetickej služby,

i)

zúčastneným subjektom fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dohodou o úspore energie zaviazala dosahovať úsporu energie alebo poskytovať informácie o svojich opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti.

§ 4

Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti

(1)

Ministerstvo

a)

vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy17) koncepciu energetickej efektívnosti (ďalej len "koncepcia"),

b)

vyhodnocuje plnenie cieľov koncepcie a predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") návrhy na jej zmenu a doplnenie,

c)

vypracúva raz za tri roky akčný plán energetickej efektívnosti (ďalej len "akčný plán") v rozsahu podľa osobitného predpisu18) a predkladá ho do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Európskej komisii (ďalej len "Komisia"),

d)

vypracúva raz ročne správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti (ďalej len "správa o energetickej efektívnosti") a predkladá ju do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Komisii,

e)

vypracúva a na žiadosť Komisie aktualizuje ekonomicko-technické hodnotenie možností uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len "ekonomicko-technické hodnotenie").

(2)

Vyšší územný celok spolupracuje s ministerstvom pri vypracovaní akčného plánu.

(3)

Koncepciu a akčný plán schvaľuje vláda.

(4)

Správa o energetickej efektívnosti je základom monitorovania pokroku pri dosahovaní národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c) a obsahuje najmä

a)

štatistické údaje za rok, ktorý predchádza predchádzajúcemu kalendárnemu roku, v členení

1.

primárna energetická spotreba,

2.

celková konečná energetická spotreba,

3.

konečná energetická spotreba v členení podľa sektora

3.1.

priemysel,

3.2.

doprava,

3.3.

domácnosti,

3.4.

obchod a služby,

4.

hrubá pridaná hodnota v členení podľa sektora

4.1.

priemysel,

4.2.

obchod a služby,

5.

disponibilný príjem domácností,

6.

hrubý domáci produkt,

7.

výroba elektriny v tepelných elektrárňach,

8.

výroba elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla,

9.

výroba tepla v tepelných elektrárňach,

10.

výroba tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla vrátane odpadového tepla v priemysle,

11.

palivové vstupy v tepelných elektrárňach,

12.

osobokilometre (okm),

13.

tonokilometre (tkm),

14.

počet obyvateľov Slovenskej republiky,

15.

analýza a zdôvodnenie spotreby energie v sektoroch so stabilnou alebo zvýšenou spotrebou energie,

b)

aktualizované informácie o legislatívnych a nelegislatívnych opatreniach realizovaných v predchádzajúcom roku, ktoré prispievajú k plneniu národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c),

c)

informácie podľa § 9 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 3 písm. a) a c) a § 10 ods. 6 a 7,

d)

úspory energie dosiahnuté za predchádzajúci rok predpokladané podľa § 5 ods. 3 písm. c),

e)

ak je to potrebné, úpravu národného cieľa podľa § 5 ods. 3 písm. a),

f)

informácie o dodatočných opatreniach na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 zavedených podľa § 5 ods. 5 písm. a).

§ 5

Ciele energetickej efektívnosti

(1)

Ministerstvo určí

a)

cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2016 (ďalej len "cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016"),

b)

cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2020 (ďalej len "cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2020") a

c)

národný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 (ďalej len "národný cieľ") vo forme absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby.

(2)

Pri určení a úprave národného cieľa ministerstvo zohľadní

a)

cieľ energetickej efektívnosti Európskej únie pre rok 2020 vo výške 1483 miliónov ton ropného ekvivalentu primárnej energetickej spotreby a 1086 miliónov ton ropného ekvivalentu konečnej energetickej spotreby,

b)

ciele u konečného spotrebiteľa podľa odseku 1 písm. a) a b),

c)

cieľ úspor energie budov podľa § 10 ods. 3 písm. a),

d)

opatrenia podľa tohto zákona,

e)

akčný plán,

f)

energetickú politiku Slovenskej republiky19) a koncepciu,

g)

environmentálnu politiku Slovenskej republiky, národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a politiku na ochranu klímy Slovenskej republiky,

h)

rozvoj energetickej decentralizácie a zvyšovanie miery energetickej sebestačnosti regiónov,

i)

potenciál nákladovo efektívnych úspor energie národného hospodárstva,

j)

vývoj a prognózu hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky,

k)

zmeny v dovoze a vývoze energie,

l)

rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,

m)

jadrovú energetiku,

n)

predchádzajúce opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti,

o)

energetickú bezpečnosť a znižovanie závislosti Slovenskej republiky od dovozu energetických zdrojov a palív,

p)

energetickú chudobu domácností v Slovenskej republike,

q)

znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva Slovenskej republiky a

r)

iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti.

(3)

Ministerstvo raz ročne

a)

hodnotí plnenie národného cieľa, podľa potreby upravuje národný cieľ pri zohľadnení požiadaviek podľa odseku 2 a informuje o jeho úprave Komisiu v správe o energetickej efektívnosti,

b)

hodnotí plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 a informuje Komisiu o plnení cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 v správe o energetickej efektívnosti,

c)

zverejňuje na svojom webovom sídle predpokladané úspory energie na nasledujúci rok.

(4)

Dosiahnutú úsporu energie je možné započítať len raz do

a)

národného cieľa,

b)

cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2016,

c)

cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.

(5)

Ak sa nedosiahne cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016, ministerstvo

a)

zavedie dodatočné opatrenia na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020,

b)

rozšíri monitorovanie opatrení, ktoré prispievajú k plneniu cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.

§ 6

Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom

(1)

Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len "komplexné posúdenie").

(2)

Komplexné posúdenie obsahuje najmä

a)

posúdenie podmienok podnikania týkajúcich sa systémov centralizovaného zásobovania teplom,

b)

vyhodnotenie potreby využiteľného tepla a chladu vhodného na uplatnenie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom, a to najmä v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom,20) v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení,

c)

prognózu potreby využiteľného tepla a chladu pre uplatnenie v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom, v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení na obdobie najmenej desať rokov a pri zohľadnení rozvoja potreby tepla a chladu v budovách a v priemysle,

d)

posúdenie potenciálu úspor energie a zvyšovania energetickej účinnosti systémov centralizovaného zásobovania teplom,

e)

návrh opatrení na najbližších päť rokov,

f)

návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania teplom do roku 2030 zameranej najmä na

1.

zvýšenie podielu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla,21) obnoviteľných zdrojov energie a využívania vykurovania a chladenia z tepla z priemyselných procesov,22)

2.

rozvoj účinného centralizovaného zásobovania teplom, účinného vykurovania a chladenia a účinného individuálneho vykurovania a chladenia,

3.

podporu umiestňovania nových tepelných zariadení na výrobu elektriny a priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov na miestach, kde je možné maximálne využiť dostupné teplo z priemyselných procesov na uspokojenie potreby tepla a chladu; tepelným zariadením na výrobu elektriny sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výrobu elektriny,23) ktoré vyrába elektrinu pomocou tepelných procesov,

4.

podporu umiestňovania nových obytných zón alebo nových priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo tam, kde môže dostupné teplo z priemyselných procesov, ak je identifikované v komplexnom posúdení a v ekonomicko-technickom hodnotení, prispieť k uspokojeniu ich potreby tepla a chladu,

5.

podporu zastupovania viacerých zariadení na rovnakom mieste s cieľom zaručiť optimálny súlad medzi potrebou a dodávkou tepla a chladu,

6.

podporu napojenia tepelných zariadení na výrobu elektriny, priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov, spaľovní odpadov a iných zariadení využívajúcich odpad na výrobu energie, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,

7.

podporu napojenia obytných zón a priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,

g)

návrh postupných krokov ovplyvňujúcich spotrebu a úsporu tepla,

h)

odhadované množstvo úspor primárnej energie dosiahnutých v systémoch centralizovaného zásobovania teplom,

i)

posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov zohľadňujúce národné záväzky prijaté v súvislosti so záväzkami v oblasti klimatických zmien, ktoré prijala Európska únia podľa medzinárodnej zmluvy,24)

j)

zohľadnenie ekonomicko-technického hodnotenia, pričom sa identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy

1.

prevyšujú náklady,

2.

neprevyšujú náklady,

k)

zohľadnenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom,

l)

zohľadnenie miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky,25) najmä možného prepojenia systémov centralizovaného zásobovania teplom a vysoko účinnej kombinovanej výroby na účely vybudovania účinného centralizovaného zásobovania teplom.

(3)

Účinným vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s vykurovaním štandardným kotlom podľa osobitného predpisu26) a chladením chladiacim systémom spĺňajúcim minimálne požiadavky na ekodizajn podľa osobitného predpisu27) nákladovo efektívnym spôsobom merateľne zvýši energetická účinnosť dodávky energie do systému, pričom sa zohľadňuje energia potrebná na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu dodanej energie.

(4)

Účinným individuálnym vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob individuálneho vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s účinným centralizovaným zásobovaním teplom merateľne zníži vstup primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov energie, potrebný na dodanie jednej jednotky energie dodanej v rámci príslušného vymedzenia systému alebo ktorý vyžaduje rovnaký vstup primárnej energie na dodanie jednej jednotky energie z neobnoviteľných zdrojov energie, avšak s nižšími nákladmi na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu energie.

(5)

Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle tepelnú mapu Slovenskej republiky, ktorá obsahuje

a)

oblasti, ktoré spotrebúvajú teplo alebo chlad, a to

1.

obce a mestá s koeficientom zastavanosti územia väčším ako 0,3; koeficientom zastavanosti územia sa na účely tohto zákona rozumie pomer medzi plochou zastavanou stavbami nachádzajúcimi sa v zastavanom území obce28) a celkovou plochou zastavaného územia obce,

2.

priemyselné zóny s celkovou ročnou spotrebou tepla a chladu väčšou ako 20 GWh,

b)

existujúcu infraštruktúru systémov centralizovaného zásobovania teplom,

c)

plánovanú infraštruktúru systémov centralizovaného zásobovania teplom,

d)

umiestnenie existujúcich

1.

zariadení na výrobu elektriny s celkovou ročnou výrobou elektriny väčšou ako 20 GWh,

2.

spaľovní odpadov,29)

3.

zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla,30)

4.

zdrojov centralizovaného zásobovania teplom,

e)

umiestnenie systémov centralizovaného zásobovania teplom a umiestnenie plánovaných zariadení podľa písmena d) spĺňajúcich požiadavky podľa osobitného predpisu.31)

(6)

Ministerstvo vypracuje a predloží Komisii aktualizáciu komplexného posúdenia, tepelnej mapy Slovenskej republiky a ekonomicko-technického hodnotenia do jedného roka od oznámenia žiadosti Komisie ministerstvu.

§ 7

Zdroje a rozvody energie

(1)

Výrobca elektriny32) a výrobca tepla33) je povinný pri výstavbe, prevádzke, rekonštrukcii34) alebo modernizácii35) zariadenia na výrobu elektriny, zariadenia na výrobu tepla alebo zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla zabezpečiť energetickú účinnosť premeny energie podľa § 31 ods. 1 písm. c) prvého bodu.

(2)

Výrobca elektriny je povinný preukázať ministerstvu energetickým auditom možnosť dodávky využiteľného tepla pri výstavbe nového zariadenia na výrobu elektriny alebo pri rekonštrukcii alebo modernizácii existujúceho zariadenia na výrobu elektriny

a)

prostredníctvom spaľovacích motorov s celkovým elektrickým výkonom 1 MW a viac,

b)

prostredníctvom spaľovacích turbín s celkovým elektrickým výkonom 2 MW a viac,

c)

na základe iných tepelných procesov s celkovým elektrickým výkonom 10 MW a viac.

(3)

Povinnosť podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výrobcu elektriny, ktorý rekonštruuje alebo modernizuje zariadenie na výrobu elektriny, ak sa pri rekonštrukcii alebo modernizácii nezvýši inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny a výrobca elektriny možnosť dodávky využiteľného tepla preukázal podľa odseku 2 už pri výstavbe zariadenia na výrobu elektriny.

(4)

Výrobca tepla, ktorý nevyrába teplo v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, je povinný pri rekonštrukcii alebo modernizácii zariadenia na výrobu tepla s inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac preukázať ministerstvu energetickým auditom možnosť dodávky elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

(5)

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy36) a prevádzkovateľ distribučnej sústavy8) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú účinnosť prenosu a distribúcie elektriny.

(6)

Prevádzkovateľ prepravnej siete37) a prevádzkovateľ distribučnej siete9) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú náročnosť prepravy a distribúcie plynu.

(7)

Prevádzkovateľ potrubia na prepravu pohonných látok a prevádzkovateľ potrubia na prepravu ropy38) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú náročnosť prepravy pohonných látok a ropy.

(8)

Prevádzkovateľ verejného rozvodu tepla39) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú účinnosť rozvodu tepla.

(9)

Prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie40) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú náročnosť prevádzky verejného vodovodu alebo prevádzky verejnej kanalizácie.

(10)

Prevádzkovatelia podľa odsekov 5 až 9 zašlú každoročne do 30. apríla výsledky svojho hodnotenia za predchádzajúci kalendárny rok prevádzkovateľovi monitorovacieho systému energetickej efektívnosti (ďalej len "prevádzkovateľ monitorovacieho systému").

§ 8

Dohoda o úspore energie

(1)

Dohoda o úspore energie je písomná dohoda medzi ministerstvom a fyzickou osobou - podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorou sa fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba zaväzuje

a)

dosahovať dohodnutú úsporu energie alebo

b)

poskytovať informácie o svojich opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti.

(2)

Ministerstvo môže uzatvoriť dohodu o úspore energie s fyzickou osobou - podnikateľom alebo s právnickou osobou, ak jej uzatvorenie je v záujme plnenia cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 a táto osoba

a)

o uzatvorenie dohody o úspore energie ministerstvo písomne požiada alebo

b)

na základe výzvy ministerstva s uzavretím dohody o úspore energie súhlasí.

(3)

Dohoda o úspore energie sa uzatvára na dobu určitú do 31. decembra 2020. Dohodnutú výšku úspory energie podľa odseku 1 písm. a) nie je možné počas platnosti dohody o úspore energie meniť.

(4)

Ministerstvo môže od dohody o úspore energie odstúpiť, ak zúčastnený subjekt neplní povinnosti, na splnenie ktorých sa dohodou o úspore energie zaviazal.

(5)

Zúčastnený subjekt môže od dohody o úspore energie odstúpiť, ak sa stane dohodnuté plnenie nemožným; plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi.

§ 9

Obnova budov

(1)

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo dopravy") v spolupráci s ministerstvom vypracuje a každé tri roky aktualizuje dlhodobú stratégiu aktivizácie investícií do obnovy budov (ďalej len "stratégia"), ktorá obsahuje

a)

prehľad budov v členení podľa osobitného predpisu,41)

b)

nákladovo efektívny spôsob obnovy budov podľa kategórie budov a klimatickej oblasti,

c)

opatrenia na podporu nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy budov,

d)

dlhodobý plán obnovy verejných budov a súkromných budov na účely usmernenia investičných rozhodnutí individuálnych investorov, odvetvia stavebníctva a finančných inštitúcií,

e)

odhad očakávaných úspor energie a iných prínosov, najmä prínosov pre ekonomicky zaostávajúce regióny, energetickú bezpečnosť a zníženie emisií skleníkových plynov, podložený údajmi z monitorovacieho systému energetickej efektívnosti.

(2)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

hĺbkovou obnovou budovy uskutočnenie významnej obnovy budovy42) a významnej obnovy technického zariadenia budovy, ktorou sa dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa osobitného predpisu,43) pri ktorej sa zohľadní životný cyklus jednotlivých prvkov budovy a ktorá sa uskutoční jednorazovo alebo postupne v súlade s projektovou dokumentáciou,44)

b)

významnou obnovou technického zariadenia budovy obnova technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie,45) ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy.

(3)

Stratégiu a aktualizáciu stratégie podľa odseku 1 schvaľuje vláda.

(4)

Ministerstvo predkladá Komisii aktualizáciu stratégie podľa odseku 3 v termíne predkladania akčného plánu podľa § 4 ods. 1 písm. c).

§ 10

Obnova budov ústredných orgánov štátnej správy

(1)

Ministerstvo dopravy v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy a verejnými subjektmi vypracúva každoročne plán obnovy relevantných budov (ďalej len "plán obnovy") na nasledujúci kalendárny rok, aspoň v rozsahu plnenia cieľa úspor energie budov podľa odseku 3 písm. a).

(2)

Relevantnou budovou sa na účely tohto zákona rozumie budova podľa osobitného predpisu46) v správe5) ústredného orgánu štátnej správy, ktorá k 1. januáru príslušného kalendárneho roka nespĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy podľa osobitného predpisu44) a ktorej celková podlahová plocha je väčšia ako 250 m^2.

(3)

Plán obnovy obsahuje najmä

a)

cieľ úspor energie budov zodpovedajúci ročnej obnove vo výške troch percent zo súčtu celkovej podlahovej plochy relevantných budov,

b)

spôsob výpočtu cieľa úspor energie budov,

c)

zoznam budov určených na obnovu v nasledujúcom kalendárnom roku, ktorý obsahuje

1.

návrh obnovy budovy podľa jednotlivých opatrení,

2.

celkovú podlahovú plochu budovy,

3.

zdroje financovania obnovy budovy,

4.

plánovanú úsporu energie budovy,

5.

osobu zodpovednú za uskutočnenie obnovy budovy.

(4)

Pri tvorbe plánu obnovy sa zohľadňuje najmä

a)

najhoršia energetická hospodárnosť budovy,

b)

najvyššia celková spotreba energie budovy,

c)

potenciál úspory energie budovy,

d)

doba užívania budovy,

e)

vek budovy,

f)

dlhodobá využiteľnosť budovy,

g)

špecifické náklady na jednotku úspory energie vyčíslené na základe odborného odhadu,

h)

možnosti financovania obnovy budovy,

i)

miera ekonomickej výkonnosti regiónu.

(5)

Plán obnovy schvaľuje vláda.

(6)

Ministerstvo dopravy vedie zoznam relevantných budov, zverejňuje ho na svojom webovom sídle a každoročne ho aktualizuje do 31. decembra. V zozname podľa prvej vety sa pre každú relevantnú budovu uvádza

a)

celková podlahová plocha budovy,

b)

energetická hospodárnosť budovy.

(7)

V zozname podľa odseku 6 sa neuvádzajú budovy podľa osobitného predpisu47) a stavby pre obranu štátu a bezpečnosť štátu48) okrem bytových budov49) a administratívnych budov.50)

(8)

Ústredné orgány štátnej správy sú povinné každoročne do 28. februára poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému v elektronickej podobe údaje na monitorovanie energetickej náročnosti verejných budov, ktoré spravujú5) a ktoré boli významne obnovené42) v predchádzajúcom kalendárnom roku; energetickou náročnosťou verejnej budovy sa na účely tohto zákona rozumie pomer nameranej ročnej spotreby energie vo verejnej budove a celkovej podlahovej plochy verejnej budovy.

(9)

Povinnosť podľa odseku 8 sa nevzťahuje na poskytovanie údajov, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.51)

(10)

Prevádzkovateľ monitorovacieho systému každoročne do 31. marca vypracuje a predloží ministerstvu správu z monitorovania energetickej náročnosti verejných budov podľa odseku 8.

(11)

Ministerstvo alebo ním určená organizácia každoročne

a)

zverejňuje správu podľa odseku 10 na svojom webovom sídle,

b)

overí na základe monitorovania energetickej náročnosti verejných budov dosiahnutú úsporu energie štatisticky významného podielu obnovených budov podľa odseku 8.

§ 11

Spotreba energie v budovách

(1)

Vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m^2 s ústredným teplovodným vykurovaním alebo so spoločnou prípravou teplej vody je povinný

a)

zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovaný vykurovací systém v budove,

b)

vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči, v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb,52)

c)

zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody,

d)

vybaviť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou.

(2)

Vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m^2 je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky súbor údajov o celkovej spotrebe energie a o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada, a to najneskôr do 90 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie súboru údajov.

(3)

Vlastník budovy je povinný účtovať každému nájomcovi náklady na spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby, ak celková podlahová plocha budovy, v ktorej sa priestor prenajíma, je väčšia ako 1000 m^2 a spotreba energie nájomcu je meraná oddelene samostatným určeným meradlom.53)

(4)

Za splnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 v bytovom dome zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo správca.54) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome je povinný umožniť spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo správcovi splniť povinnosti podľa odsekov 1 až 3, inak zodpovedá za vzniknutú škodu.

(5)

Povinnosti podľa odseku 4 sa vzťahujú aj na správcu55) a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v budove, ktorá nemá charakter bytového domu.

(6)

Povinnosti podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na

a)

budovy, na ktoré sa nevzťahujú postupy a opatrenia energetickej hospodárnosti budov podľa osobitného predpisu,47)

b)

stavby pre obranu štátu a bezpečnosť štátu okrem bytových budov a administratívnych budov,

c)

priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá,56) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale,57)

d)

budovy chránené podľa osobitného predpisu.51)

(7)

Povinnosť podľa odseku 1 písm. d) sa nevzťahuje na rozvody tepla alebo rozvody teplej vody, ak

a)

sú v projektovej dokumentácii rozvody tepla určené na vykurovanie priestoru alebo na temperovanie priestoru,

b)

je obmedzená funkčnosť armatúr,

c)

je potrebné dochladiť teplonosnú látku pod určenú teplotu alebo

d)

sa preukáže energetickým auditom, že vybaviť rozvody tepla alebo rozvody teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou nie je technicky možné, nákladovo primerané a vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla efektívne.

§ 12

Energetický audítor

(1)

Energetickým audítorom je fyzická osoba zapísaná v zozname energetických audítorov.

(2)

Ministerstvo alebo ním určená organizácia vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam energetických audítorov, ktorý obsahuje

a)

meno a priezvisko,

b)

adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,

c)

dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti energetického audítora (ďalej len "skúška odbornej spôsobilosti") alebo dátum zápisu do zoznamu energetických audítorov,

d)

dátum vydania potvrdenia o zápise do zoznamu energetických audítorov,

e)

dátum absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy.

(3)

Na žiadosť energetického audítora ministerstvo alebo organizácia určená ministerstvom v zozname energetických audítorov zverejnenom podľa odseku 2 uvedie

a)

adresu zamestnávateľa energetického audítora,

b)

telefónne číslo energetického audítora alebo jeho zamestnávateľa,

c)

adresu elektronickej pošty energetického audítora alebo jeho zamestnávateľa.

(4)

Podmienkou na zápis do zoznamu energetických audítorov je úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti.

(5)

Skúšku odbornej spôsobilosti môže vykonať žiadateľ, ktorý má

a)

ukončené úplné stredné odborné vzdelanie technického zamerania alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, ekonomického zamerania alebo prírodovedného smeru so zameraním na matematiku, fyziku alebo chémiu a

b)

odbornú prax v oblasti energetického poradenstva alebo technicko-ekonomických analýz pri premene energie, distribúcii energie alebo spotrebe energie

1.

päť rokov pri ukončení úplného stredného odborného vzdelania,

2.

tri roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania prvého stupňa,

3.

dva roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

(6)

Vzdelanie sa preukazuje kópiou dokladov o ukončení vzdelania podľa odseku 5 písm. a)

(7)

Odborná prax sa preukazuje kópiou dokladov o odbornej praxi. Doklad o odbornej praxi môže žiadateľ nahradiť čestným vyhlásením.

(8)

Úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti.

(9)

Ministerstvo alebo ním určená organizácia zapíše fyzickú osobu do zoznamu energetických audítorov do 30 dní odo dňa úspešného absolvovania skúšky odbornej spôsobilosti a vydá jej o tom potvrdenie.

(10)

Energetický audítor je povinný zúčastňovať sa aspoň raz za tri roky aktualizačnej odbornej prípravy. Prvýkrát sa zúčastní aktualizačnej odbornej prípravy najneskôr do troch rokov odo dňa zápisu do zoznamu energetických audítorov.

(11)

Energetický audítor je povinný každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov z každého ním vykonaného energetického auditu za predchádzajúci kalendárny rok.

(12)

Ministerstvo alebo ním určená organizácia vyčiarkne energetického audítora zo zoznamu energetických audítorov, ak

a)

energetický audítor o to písomne požiadal,

b)

vyčiarknutie navrhol orgán dozoru podľa § 27 ods. 1 písm. e) a bolo preukázané, že energetický audítor

1.

sa nezúčastnil aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 10,

2.

pri výkone energetického auditu nedodržal ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 31 ods. 1 písm. g) prvého bodu,

c)

energetický audítor ani na výzvu prevádzkovateľa monitorovacieho systému nezaslal súbor údajov podľa odseku 11,

d)

energetický audítor zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(13)

Ministerstvo alebo ním určená organizácia zapíše fyzickú osobu, ktorá bola vyčiarknutá zo zoznamu energetických audítorov podľa odseku 12 písm. b) alebo písm. c), do zoznamu energetických audítorov po úspešnom opätovnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti.

(14)

Nezúčastnenie sa aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 10, nezaslanie súboru údajov podľa odseku 11 ani na výzvu prevádzkovateľa monitorovacieho systému, alebo nedodržanie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 31 ods. 1 písm. g) prvého bodu pri výkone energetického auditu sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.58)

§ 13

Výkon činnosti energetického audítora

(1)

Energetický audit vykonáva energetický audítor ako

a)

podnikanie podľa osobitného predpisu59) alebo

b)

zamestnanec fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva energetický audit ako podnikanie podľa osobitného predpisu.59)

(2)

Energetický audítor môže aj bez splnenia podmienok podľa odseku 1 vykonať energetický audit pre veľký podnik, ak je u neho v pracovnom pomere.

(3)

Energetický audit môže vykonať aj osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak je držiteľom oprávnenia na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

§ 14

Energetický audit

(1)

Veľký podnik je povinný zabezpečiť vykonanie

a)

energetického auditu aspoň raz za štyri roky alebo

b)

energetického auditu, ktorý je súčasťou zavedeného certifikovaného systému energetického manažérstva60) alebo systému environmentálneho manažérstva,61) vypracovaného osobou podľa § 13 v rozsahu podľa § 31 ods. 1 písm. g) druhého bodu.

(2)

Výstupom z energetického auditu je písomná správa z energetického auditu a súhrnný informačný list.

(3)

Ministerstvo alebo ním určená organizácia zverejňuje na svojom webovom sídle súhrnný informačný list poskytnutý prevádzkovateľovi monitorovacieho systému podľa odseku 7, ak

a)

vypracovanie energetického auditu bolo financované alebo spolufinancované z verejných prostriedkov62) alebo

b)

veľký podnik o to požiadal.

(4)

Súhrnný informačný list obsahuje

a)

názov a sídlo auditovaného verejného subjektu alebo obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo auditovaného veľkého podniku,

b)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu energetického audítora, ktorý vykonal energetický audit,

c)

zoznam opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti navrhnutých v písomnej správe z energetického auditu,

d)

predpokladané úspory energie dosiahnuté opatreniami podľa písmena c),

e)

predpokladané finančné náklady na realizáciu opatrení podľa písmena c),

f)

iné údaje z písomnej správy z energetického auditu určené auditovaným verejným subjektom alebo auditovaným veľkým podnikom na zverejnenie.

(5)

Písomná správa z energetického auditu a súhrnný informačný list nesmú obsahovať ustanovenia zamedzujúce ich poskytnutie poskytovateľovi energetickej služby.

(6)

Veľký podnik je povinný uchovávať písomnú správu z energetického auditu a podklady použité pri energetickom audite do vykonania ďalšieho energetického auditu podľa odseku 1.

(7)

Veľký podnik je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu.

(8)

Veľký podnik je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému písomnú správu z energetického auditu na účel overenia postupu pri výkone energetického auditu, obsahu písomnej správy z energetického auditu a súhrnného informačného listu do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti prevádzkovateľa monitorovacieho systému.

(9)

Mikropodnik, malý podnik a stredný podnik,6) ktorý zabezpečil vykonanie energetického auditu spolufinancovaného z verejných prostriedkov alebo z podporných programov financovaných z prostriedkov medzinárodných finančných inštitúcií, je povinný

a)

uchovávať písomnú správu z energetického auditu a súhrnný informačný list do vykonania ďalšieho energetického auditu,

b)

poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému na účel overenia postupu pri výkone energetického auditu, obsahu písomnej správy z energetického auditu a súhrnného informačného listu písomnú správu z energetického auditu najneskôr do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti prevádzkovateľa monitorovacieho systému,

c)

zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu.

(10)

Ministerstvo alebo organizácia určená ministerstvom posúdi postup pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy z energetického auditu a súhrnného informačného listu na základe písomnej správy z energetického auditu zaslanej prevádzkovateľovi monitorovacieho systému podľa odseku 8 a odseku 9 písm. b).

§ 15

Energetická služba

(1)

Energetická služba je služba poskytovaná na základe zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom energetickej služby a prijímateľom energetickej služby, v dôsledku ktorej dochádza k preukázateľne overiteľným a merateľným alebo k odhadnuteľným úsporám energie a k zlepšeniu energetickej efektívnosti a ktorá umožňuje dosiahnuť finančnú alebo materiálnu výhodu pre všetky zmluvné strany získanú energeticky účinnejšou technológiou alebo činnosťou, ktorá zahŕňa prevádzku, údržbu alebo kontrolu potrebnú na poskytnutie energetickej služby.

(2)

Energetická služba sa poskytuje ako

a)

podporná energetická služba,

b)

energetická služba s garantovanou úsporou energie (ďalej len "garantovaná energetická služba").

(3)

Za energetickú službu sa nepovažuje

a)

samostatná dodávka energie na základe zmluvy podľa osobitného predpisu,63)

b)

rozpočítanie nákladov na teplo alebo teplú vodu podľa osobitného predpisu64) správcom, alebo spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.65)

(4)

Poskytovanie energetickej služby sa nepovažuje za regulovanú činnosť podľa osobitného predpisu.66)

(5)

Distribútor energie a dodávateľ energie je povinný umožniť vykonávanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktorých výsledkom je absolútne zníženie spotreby energie na základe zníženia mernej spotreby energie.

(6)

Prijímateľ energetickej služby je povinný poskytovateľovi energetickej služby poskytnúť všetky informácie potrebné na poskytnutie energetickej služby.

(7)

Ministerstvo vypracúva a predkladá Komisii každé tri roky v termíne predkladania akčného plánu podľa § 4 ods. 1 písm. c) hodnotenie rozvoja energetických služieb, obsahujúce aktuálny stav rozvoja energetických služieb, existujúce bariéry rozvoja energetických služieb, predpoklady a návrh podporných opatrení na odstránenie bariér rozvoja energetických služieb na najbližšie tri roky a hodnotenie kvality poskytovania energetických služieb v Slovenskej republike.

(8)

Ministerstvo vypracúva hodnotenie podľa odseku 7 v spolupráci so záujmovými združeniami právnických osôb67) a profesijnými komorami pôsobiacimi v oblasti energetickej efektívnosti.

§ 16

Podporná energetická služba

(1)

Podporná energetická služba je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom podpornej energetickej služby a prijímateľom podpornej energetickej služby, predmetom ktorej je

a)

poradenská a informačná činnosť o možnostiach úspor energie pre prijímateľa podpornej energetickej služby,

b)

vzdelávanie a školenie zamestnancov prijímateľa podpornej energetickej služby o zlepšovaní energetickej efektívnosti,

c)

optimalizácia prevádzky a nákladov zariadenia alebo budovy vo vlastníctve prijímateľa podpornej energetickej služby,

d)

energetický manažment pre prijímateľa podpornej energetickej služby okrem zavedeného systému energetického manažérstva,60) alebo

e)

rozpočítanie nákladov na teplo alebo teplú vodu podľa osobitného predpisu64) vykonané pre spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome65) alebo pre správcu.

(2)

Poskytovateľ podpornej energetickej služby je povinný oznámiť ministerstvu do 30 dní začiatok, zmenu alebo ukončenie poskytovania podpornej energetickej služby. O splnení oznamovacej povinnosti podľa prvej vety vydá ministerstvo poskytovateľovi podpornej energetickej služby do 30 dní potvrdenie.

(3)

Oznámenie a potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti podľa odseku 2 obsahuje

a)

meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby,

b)

dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia poskytovania podpornej energetickej služby.

(4)

Poskytovateľ podpornej energetickej služby zasiela každoročne do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému informácie za predchádzajúci kalendárny rok o

a)

počte poskytnutých podporných energetických služieb,

b)

predpokladaných vplyvoch poskytnutých podporných energetických služieb na zlepšenie energetickej efektívnosti a na zvyšovanie úspor energie,

c)

dosiahnutých úsporách energie poskytnutím podpornej energetickej služby.

(5)

Ministerstvo vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam poskytovateľov podpornej energetickej služby, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby,

b)

vymedzenie činnosti podľa odseku 1,

c)

dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia poskytovania podpornej energetickej služby.

§ 17

Garantovaná energetická služba

(1)

Garantovanou energetickou službou je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie (ďalej len "zmluva o energetickej efektívnosti").

(2)

Zmluva o energetickej efektívnosti musí mať písomnú formu.

(3)

Zmluvou o energetickej efektívnosti je zmluva uzatvorená medzi poskytovateľom garantovanej energetickej služby a prijímateľom garantovanej energetickej služby, na základe ktorej je poskytovateľovi garantovanej energetickej služby odplata za poskytnuté služby uhrádzaná podľa toho, či skutočne dosiahol zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, a ktorej predmetom je

a)

spracovanie energetickej analýzy a realizácia opatrení navrhnutých v energetickej analýze,

b)

spracovanie energetického auditu a realizácia opatrení navrhnutých v energetickom audite,

c)

návrh a príprava uceleného projektu zameraného na energetickú efektívnosť (ďalej len "projekt"), ktorý obsahuje najmä

1.

analýzu existujúceho stavu,

2.

návrh opatrení,

3.

projektovanie a realizáciu opatrení, inštaláciu projektu a skúšobnú prevádzku,

4.

zabezpečenie a preukazovanie dosahovania garantovaných úspor,

5.

financovanie projektu,

d)

prevádzka a údržba energetických zariadení68) vrátane školenia používateľa, monitorovania a prevádzky systému,

e)

monitorovanie a hodnotenie spotreby energie po prijatí opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,

f)

zabezpečenie palív a energie na účel poskytovania výkonov najmä v oblasti kvality vnútornej klímy v budovách, osvetlenia a prevádzky zariadení, ktoré spotrebúvajú energiu,

g)

dodávka energetických zariadení alebo

h)

dlhodobá záruka prevádzky inštalovaného nového zariadenia a dosahovaných úspor.

(4)

Zmluvne určenými hodnotami zlepšenia energetickej efektívnosti sú

a)

garantované úspory energie,

b)

dĺžka trvania zmluvného vzťahu,

c)

výška investície pri rekonštrukcii, prevádzke alebo údržbe zariadenia alebo obnove, prevádzke alebo údržbe budovy, ktorá je predmetom garantovanej energetickej služby, a

d)

iné dohodnuté kritérium súvisiace s úsporou energie, najmä

1.

zlepšenie funkčnosti zariadenia,

2.

zlepšenie energetickej účinnosti zariadenia,

3.

zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy,

4.

zníženie ceny za poskytované služby,

5.

zníženie prevádzkových nákladov a nákladov na energiu.

§ 18

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor

(1)

Zmluvou o energetickej efektívnosti pre verejný sektor je zmluva o energetickej efektívnosti, ak

a)

sa na plnenie zmluvy o energetickej efektívnosti využívajú verejné prostriedky,

b)

poskytovateľom garantovanej energetickej služby je verejný subjekt,

c)

prijímateľom garantovanej energetickej služby je verejný subjekt alebo

d)

predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti je zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku.

(2)

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor musí obsahovať

a)

zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti,

b)

záruku garantovaných úspor energie počas trvania zmluvy alebo dátum, kedy sa má zmluvne určená hodnota zlepšenia energetickej efektívnosti dosiahnuť,

c)

referenčnú spotrebu energie v energetickom a finančnom vyjadrení,

d)

prepočet garantovaných úspor energie, ak sa zmenia vstupné parametre oproti referenčnej spotrebe energie,

e)

povinnosti zmluvných strán, ak sa nedosiahnu zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti,

f)

povinnosti zmluvných strán, ak sa prekročia zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, a spôsob použitia peňažného rozdielu,

g)

povinnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby predkladať prijímateľovi garantovanej energetickej služby aspoň raz ročne správu o vyhodnotení zmluvne určených hodnôt zlepšenia energetickej efektívnosti,

h)

povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby uhradiť cenu garantovanej energetickej služby v určenom termíne a spôsob úhrady,

i)

spôsob a formu platieb za služby, úspory a investície,

j)

spôsob financovania garantovanej energetickej služby,

k)

zodpovednosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby za správnosť projektu a za realizáciu navrhnutých opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,

l)

povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť podmienky na realizáciu opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,

m)

povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť správne prevádzkovanie dodanej technológie, zariadenia alebo budovy,

n)

dobu vykonávania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,

o)

spôsob prevodu vlastníctva inštalovaných zariadení na prijímateľa garantovanej energetickej služby,

p)

dobu, na ktorú sa zmluva uzatvára,

q)

ustanovenia o meraní a overovaní dosiahnutých garantovaných úspor energie,

r)

ustanovenia o kontrolách kvality,

s)

ustanovenia zahŕňajúce rovnocenné požiadavky do všetkých subdodávateľských zmlúv s tretími stranami,

t)

povinnosť dokumentovať všetky zmeny uskutočnené počas projektu,

u)

podmienky odstúpenia od zmluvy a výpovednú lehotu zmluvy, ak bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.

§ 19

Poskytovateľ garantovanej energetickej služby

(1)

Garantovanú energetickú službu môže poskytovať

a)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby podľa odseku 3 alebo

b)

energetický audítor.

(2)

Činnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby možno vykonávať ako

a)

podnikanie podľa osobitného predpisu59) alebo

b)

zamestnanec fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva činnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby ako podnikanie podľa osobitného predpisu.59)

(3)

Úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby.

(4)

Skúšku odbornej spôsobilosti na výkon činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby môže vykonať žiadateľ, ktorý má

a)

ukončené úplné stredné odborné vzdelanie technického zamerania alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, ekonomického zamerania alebo prírodovedného smeru so zameraním na matematiku, fyziku alebo chémiu,

b)

odbornú prax v oblasti energetického poradenstva alebo technicko-ekonomických analýz pri premene energie, distribúcii energie alebo spotrebe energie

1.

päť rokov pri ukončení úplného stredného odborného vzdelania,

2.

tri roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania prvého stupňa,

3.

dva roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

(5)

Vzdelanie sa preukazuje kópiou dokladov o ukončení vzdelania podľa odseku 4 písm. a).

(6)

Odborná prax sa preukazuje kópiou dokladov o odbornej praxi. Doklad o odbornej praxi môže žiadateľ nahradiť čestným vyhlásením.

(7)

Garantovanú energetickú službu môže poskytovať aj osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak je držiteľom oprávnenia na poskytovanie garantovanej energetickej služby podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(8)

Držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby je povinný zúčastňovať sa aspoň raz za tri roky aktualizačnej odbornej prípravy. Prvýkrát sa zúčastní aktualizačnej odbornej prípravy najneskôr do troch rokov odo dňa vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

(9)

Držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby alebo energetický audítor je povinný do 30 dní oznámiť ministerstvu

a)

dátum začiatku poskytovania garantovanej energetickej služby spolu s údajmi podľa odseku 11,

b)

dátum zmeny alebo ukončenia poskytovania garantovanej energetickej služby.

(10)

O splnení oznamovacej povinnosti podľa odseku 9 vydá ministerstvo poskytovateľovi garantovanej energetickej služby do 30 dní potvrdenie, ktoré obsahuje údaje podľa odseku 11.

(11)

Ministerstvo vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam poskytovateľov garantovanej energetickej služby, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby,

b)

dátum vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 12 ods. 8,

c)

dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia poskytovania garantovanej energetickej služby.

(12)

Ministerstvo vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam držiteľov osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby, ktorý obsahuje

a)

meno a priezvisko,

b)

dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby,

c)

dátum absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy.

(13)

Poskytovateľ garantovanej energetickej služby zasiela každoročne do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému informácie za predchádzajúci kalendárny rok o

a)

počte poskytnutých garantovaných energetických služieb,

b)

počte nových zmlúv o energetickej efektívnosti,

c)

súhrnnom množstve úspor energie a finančných prostriedkov z poskytnutých garantovaných energetických služieb.

(14)

Nezúčastnenie sa aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 8 alebo § 12 ods. 10 alebo nezaslanie informácií podľa odseku 13 pri výkone činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.58)

§ 20

Informovanosť o energetických službách a energetickej efektívnosti

(1)

Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje prehľadné informácie o energetických službách, a to najmä o

a)

postupoch pri poskytovaní energetickej služby,

b)

postupoch pri uzatváraní zmlúv podľa § 15 ods. 1,

c)

dostupných vzorových zmluvách a ustanoveniach o energetickej službe, ktoré by mali byť obsiahnuté v zmluvách podľa § 15 ods. 1, s cieľom zaručiť práva koncových odberateľov,

d)

finančných nástrojoch, stimuloch, grantoch a pôžičkách na podporu projektov energetickej služby v oblasti energetickej efektívnosti,

e)

kontaktných miestach určených na podporu a propagáciu energetickej služby poskytujúcich informácie podľa písmen a) až d),

f)

ponukách na vypracovanie energetickej služby a potrebách poskytnutia energetickej služby,

(2)

Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o

a)

dostupných podporných mechanizmoch v oblasti energetickej efektívnosti,

b)

finančných a právnych rámcoch v oblasti energetickej efektívnosti,

c)

možnostiach účasti bánk a iných finančných inštitúcií na financovaní opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti prostredníctvom vytvorenia verejno-súkromných partnerstiev,

d)

prínosoch a skúsenostiach z praxe prijímania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,

e)

energetickej efektívnosti, ktoré sú primerané a cielené v rámci poradenstva koncovým odberateľom a konečným spotrebiteľom.

(3)

Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá v spolupráci s orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy podporuje informačné aktivity a aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia verejnosti a odbornej prípravy v oblasti energetickej efektívnosti.

§ 21

Informovanosť v tepelnej energetike

(1)

Dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla, a dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla, ktorý rozpočíta množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi tepla,69) je povinný poskytovať koncovému odberateľovi tepla

a)

jasné a zrozumiteľné informácie o spôsobe vyúčtovania dodaného tepla vo vyúčtovacej faktúre a v priebežnej informácii o dodávke tepla,

b)

priebežnú informáciu o dodávke tepla za predchádzajúce fakturačné obdobie, ak o to koncový odberateľ tepla požiada a ak je to nákladovo primerané a vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla efektívne,

c)

možnosť bezodplatného zasielania priebežnej informácie o dodávke tepla a vyúčtovacej faktúry v elektronickej podobe,

d)

informácie o výhodách určeného meradla pri inštalácii a výmene určeného meradla.

(2)

Priebežná informácia o dodávke tepla obsahuje

a)

informácie o aktuálne fakturovanej cene dodaného tepla,

b)

informácie o porovnaní aktuálneho množstva dodaného tepla a množstva tepla dodaného za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku v písomnej forme, a ak je to možné, aj v grafickej forme,

c)

kontaktné údaje organizácií, ktoré poskytujú informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti pri spotrebe tepla, chladu a teplej vody a o technických špecifikáciách zariadení využívajúcich teplo, chlad a teplú vodu.

(3)

Dodávateľ tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla na vykurovanie, na chladenie alebo v teplej vode konečnému spotrebiteľovi tepla, koncový odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodané teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode konečnému spotrebiteľovi tepla, alebo osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,70) sú povinní poskytovať konečnému spotrebiteľovi tepla

a)

jasné a zrozumiteľné informácie o spôsobe rozpočítania množstva dodaného alebo vyrobeného tepla konečnému spotrebiteľovi tepla vo vyúčtovacej faktúre a v priebežnej informácii o dodávke alebo výrobe tepla,

b)

priebežnú informáciu o dodávke alebo výrobe tepla za predchádzajúce fakturačné obdobie, ak o to konečný spotrebiteľ tepla požiada a ak je to nákladovo primerané a vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla efektívne,

c)

možnosť bezodplatného zasielania priebežnej informácie o dodávke alebo výrobe tepla a vyúčtovacej faktúry v elektronickej podobe,

d)

informácie o výhodách určeného meradla pri inštalácii a výmene určeného meradla.

(4)

Priebežná informácia o dodávke alebo výrobe tepla obsahuje

a)

náležitosti podľa odseku 2,

b)

informácie o aktuálnej cene vyrobeného tepla,

c)

informácie o porovnaní aktuálneho množstva vyrobeného tepla a množstva tepla vyrobeného za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku v písomnej forme, a ak je to možné, aj v grafickej forme.

§ 22

Informovanosť koncového odberateľa elektriny a koncového odberateľa plynu

(1)

Dodávateľ elektriny je aspoň raz ročne vo vyúčtovacej faktúre a v materiáli zasielanom súčasne s vyúčtovacou faktúrou povinný

a)

poskytnúť koncovému odberateľovi elektriny informácie podľa osobitného predpisu,71)

b)

informovať koncového odberateľa elektriny riadne a úplne o skutočnej spotrebe elektriny za dané obdobie alebo o údajoch o dodávke elektriny určených typovým diagramom dodávky,

c)

porovnať súčasnú spotrebu elektriny koncového odberateľa elektriny a spotrebu elektriny koncového odberateľa elektriny za rovnaké obdobie spotreby elektriny v predchádzajúcom roku, ak je to možné, v grafickej podobe, ak je dodávateľovi elektriny známa skutočná spotreba elektriny za predchádzajúce obdobie,

d)

porovnať súčasnú spotrebu elektriny koncového odberateľa elektriny a spotrebu elektriny referenčného koncového odberateľa elektriny v podobnej kategórii odberu,

e)

uviesť súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny, ak je kratšie ako tri roky.

(2)

Dodávateľ plynu je aspoň raz ročne vo vyúčtovacej faktúre a v materiáli zasielanom súčasne s vyúčtovacou faktúrou povinný

a)

informovať koncového odberateľa plynu riadne a úplne o cene za dodávku plynu,

b)

informovať koncového odberateľa plynu riadne a úplne o skutočnej spotrebe plynu za dané obdobie alebo o údajoch o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky,

c)

porovnať súčasnú spotrebu plynu koncového odberateľa plynu a spotrebu plynu koncového odberateľa plynu za rovnaké obdobie spotreby plynu v predchádzajúcom roku, ak je to možné, v grafickej podobe, ak je dodávateľovi plynu známa skutočná spotreba plynu za predchádzajúce obdobie,

d)

porovnať súčasnú spotrebu plynu koncového odberateľa plynu a spotrebu plynu referenčného koncového odberateľa plynu v podobnej kategórii odberu,

e)

uviesť súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce roky, alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke plynu, ak je kratšie ako tri roky.

(3)

Dodávateľ plynu nie je povinný poskytovať informácie podľa odseku 2 písm. b) až d), ak ide o koncového odberateľa plynu so spotrebou plynu nepresahujúcou 2110 kWh za predchádzajúcich 12 mesiacov.

(4)

Dodávateľ elektriny a dodávateľ plynu zasiela odberateľovi elektriny v domácnosti72) alebo odberateľovi plynu v domácnosti73) bezodplatne raz za štvrť roka v elektronickej podobe informačný materiál podľa odseku 5, ak o jeho zasielanie odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti požiada.

(5)

Informačný materiál podľa odseku 4 obsahuje

a)

poučenie o spôsobe získania informácií podľa § 25 písm. v) a

b)

porovnanie zmenených cien na základe údajov podľa osobitného predpisu74) a informácií podľa § 25 písm. v) druhého a tretieho bodu.

§ 23

Informácie z inteligentného meracieho systému

(1)

Dodávateľ elektriny poskytuje koncovému odberateľovi elektriny, ktorý má nainštalovaný inteligentný merací systém,75) elektronicky informácie

a)

o dobe odberu elektriny meranej týmto zariadením,

b)

potrebné na vyúčtovanie založené na skutočnej spotrebe elektriny,

c)

o histórii spotreby elektriny umožňujúce koncovému odberateľovi elektriny vlastnú kontrolu spotreby elektriny v členení

1.

súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny, ak je kratšie ako tri roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako tri roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke elektriny,

2.

podrobné údaje o odbere elektriny v rozsahu každodenného dvadsaťštyrihodinového priebehu spotreby za dva predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny, ak je kratšie ako dva roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako dva roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke elektriny.

(2)

Dodávateľ plynu poskytuje koncovému odberateľovi plynu, ktorý má nainštalovaný inteligentný merací systém,76) elektronicky informácie

a)

o dobe odberu plynu meranej týmto zariadením,

b)

potrebné na vyúčtovanie založené na skutočnej spotrebe plynu,

c)

o histórii spotreby plynu umožňujúce koncovému odberateľovi plynu vlastnú kontrolu spotreby plynu v členení

1.

súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke plynu, ak je kratšie ako tri roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako tri roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke plynu,

2.

podrobné údaje o odbere plynu v rozsahu každodenného dvadsaťštyrihodinového priebehu spotreby za dva predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke plynu, ak je kratšie ako dva roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako dva roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke plynu.

(3)

Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný

a)

poskytnúť údaje podľa odseku 1 dodávateľovi elektriny,

b)

zabezpečiť pri poskytovaní údajov podľa odseku 1 cez rozhranie inteligentného meracieho systému, aby tieto údaje boli súčasťou inteligentného meracieho systému.

(4)

Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný

a)

poskytnúť údaje podľa odseku 2 dodávateľovi plynu,

b)

zabezpečiť pri poskytovaní údajov podľa odseku 2 cez rozhranie inteligentného meracieho systému, aby tieto údaje boli súčasťou inteligentného meracieho systému.

§ 24

Monitorovanie, vyhodnocovanie a overovanie národného cieľa

(1)

Prevádzkovateľ monitorovacieho systému monitoruje, vyhodnocuje a overuje plnenie národného cieľa pomocou monitorovacieho systému.

(2)

Poskytovatelia údajov do monitorovacieho systému sú povinní sledovať, vyhodnocovať a každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o svojej celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak tento zákon v § 11 ods. 2 neustanovuje inak.

(3)

Poskytovateľom údajov do monitorovacieho systému je

a)

ústredný orgán štátnej správy a organizácia v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti okrem subjektov uvedených v § 26,

b)

obec, vyšší územný celok a organizácia v ich zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti,

c)

dodávateľ energie,

d)

prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ prepravnej siete a distribútor energie,

e)

vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m^2,

f)

spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca,54)

g)

zúčastnený subjekt.

(4)

Dodávateľ energie zašle každoročne do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o svojich koncových odberateľoch alebo konečných spotrebiteľoch a ich celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok alebo za predchádzajúce zúčtovacie obdobie.

(5)

Zúčastnený subjekt zašle každoročne do 31. januára prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, na účely vypracovania akčného plánu, správy o energetickej efektívnosti a ekonomicko-technického hodnotenia, súbor údajov o ním vykonaných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti a o dosiahnutých úsporách energie za predchádzajúci kalendárny rok a zverejní ich na svojom webovom sídle alebo požiada prevádzkovateľa monitorovacieho systému o ich zverejnenie na webovom sídle prevádzkovateľa monitorovacieho systému.

(6)

Ústredný orgán štátnej správy je povinný každoročne do 15. mája poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky údaje o verejných budovách v jeho správe5) významne obnovených v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(7)

Povinnosti podľa odsekov 2 až 6 sa nevzťahujú na poskytovanie údajov, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu51) alebo sú predmetom obchodného tajomstva.

§ 25

Podporné činnosti energetickej efektívnosti

Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá

a)

je prevádzkovateľom monitorovacieho systému podľa § 24,

b)

vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 12 ods. 8 a § 19 ods. 3,

c)

vykonáva aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 12 ods. 10 a § 19 ods. 8,

d)

vyhodnocuje výsledky hodnotenia poskytnuté podľa § 7 ods. 10 súhrnne za Slovenskú republiku,

e)

vyhodnocuje súbory údajov o vykonaných energetických auditoch podľa § 12 ods. 11,

f)

sleduje, vyhodnocuje a zverejňuje na svojom webovom sídle údaje o energetickej efektívnosti v jednotlivých sektoroch,

g)

informuje na svojom webovom sídle a prostredníctvom dostupných hromadných informačných prostriedkov o možnostiach prípravy na skúšky odbornej spôsobilosti, o skúškach odbornej spôsobilosti a o aktualizačnej odbornej príprave podľa § 12 a 19,

h)

informuje na svojom webovom sídle a prostredníctvom dostupných hromadných informačných prostriedkov o možnostiach prípravy na skúšky odbornej spôsobilosti, skúškach odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej príprave podľa osobitných predpisov,77)

i)

navrhuje fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám dohody o úspore energie a iné trhovo orientované systémy zamerané na energetickú efektívnosť,

j)

zabezpečuje výmenu informácií vo verejnej správe o najlepších postupoch v oblasti energetickej efektívnosti,

k)

spolupracuje s Komisiou pri výmene informácií o najlepších postupoch v oblasti energetickej efektívnosti,

l)

zverejňuje na svojom webovom sídle prípustné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti, na zlepšenie energetickej efektívnosti a všeobecný rámec merania a overovania úspor energie,

m)

vydáva zoznam vhodných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti pri verejnom obstarávaní,

n)

vypracúva usmernenia, ktoré môžu slúžiť pri zadávaní zákaziek podľa osobitného predpisu78) ako hodnotiace kritérium z hľadiska environmentálnej charakteristiky alebo efektívnosti prevádzkových nákladov pri obstarávaní

1.

energeticky významných výrobkov79) v najvyššej triede energetickej efektívnosti,

2.

pneumatík80) v najvyššej triede úspornosti palív,

3.

výrobkov s označením podľa osobitného predpisu,81)

4.

služieb, pri ktorých sa používajú iba výrobky podľa prvého až tretieho bodu,

5.

verejných budov alebo obstarávaní obnovy verejných budov spĺňajúcich minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť,44)

6.

balíka energeticky významných výrobkov79) tak, aby energetická účinnosť celého balíka bola vyššia ako energetická účinnosť jednotlivých výrobkov v rámci tohto balíka,

o)