Zákon o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 21. októbra 2014

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a)

opatrenia na podporu a zlepšenie energetickej efektívnosti,

b)

povinnosti pri tvorbe koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti,

c)

práva a povinnosti osôb v oblasti energetickej efektívnosti,

d)

pravidlá pri výkone energetického auditu,

e)

podnikanie v oblasti poskytovania energetických služieb,

f)

poskytovanie informácií podľa tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

energiou všetky formy energetických produktov podľa osobitného predpisu,1)

b)

primárnou energetickou spotrebou hrubá spotreba2) bez neenergetického použitia,3)

c)

konečnou energetickou spotrebou spotreba energie v priemysle, doprave, poľnohospodárstve, domácnostiach, obchode a službách bez spotreby energetického sektora,3)

d)

energetickou účinnosťou pomer medzi súčtom energetických výstupov z procesu a súčtom energetických vstupov do procesu,

e)

energetickou náročnosťou spotreba energie na vyrobenú jednotku pre danú technológiu alebo spotreba energie na poskytnutú službu,

f)

energetickou efektívnosťou proces, ktorý prispieva k zvýšeniu energetickej účinnosti alebo k zníženiu energetickej náročnosti premeny, distribúcie alebo spotreby energie pri zohľadnení technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien, alebo zmien správania koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov,

g)

úsporou energie rozdiel spotreby energie pred vykonaním opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a spotreby energie po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, určený meraním, odhadom, predpokladom alebo prieskumom pri zohľadnení normalizovaných vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie,

h)

zlepšením energetickej efektívnosti zvýšenie energetickej účinnosti alebo zníženie energetickej náročnosti v dôsledku technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien alebo zmien správania konečných spotrebiteľov,

i)

celkovou podlahovou plochou podlahová plocha budovy určená z vonkajších rozmerov budovy,4)

j)

energetickým auditom systematický postup na získanie dostatočných informácií o aktuálnom stave a charakteristike spotreby energie potrebných na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie v budove, v skupine budov, v priemyselnej prevádzke, v obchodnej prevádzke alebo v zariadení na poskytovanie súkromných služieb alebo verejných služieb; energetický audit musí byť vyvážený, reprezentatívny a založený na ekonomickom, environmentálnom a technickom hodnotení zohľadňujúcom životný cyklus výrobkov a služieb,

k)

verejnou budovou budova vo vlastníctve alebo v správe5) verejného subjektu,

l)

teplom energia použitá na vykurovanie, na chladenie, na prípravu teplej vody alebo na úpravu teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,

m)

chladom forma tepla použitá na znižovanie teploty vnútorného prostredia alebo na znižovanie teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,

n)

referenčnou spotrebou spotreba energie určená dodávateľom energie ako priemerná spotreba energie štatisticky významného podielu jeho koncových odberateľov za tri predchádzajúce roky s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine alebo priemerná spotreba energie pre koncových odberateľov s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine zverejňovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") alebo organizáciou určenou ministerstvom,

o)

opatrením na zlepšenie energetickej efektívnosti činnosť, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti.

§ 3

Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a)

veľkým podnikom podnikateľ, ktorý nie je mikropodnikom, malým podnikom ani stredným podnikom,6)

b)

verejným subjektom verejný obstarávateľ podľa osobitného predpisu,7)

c)

distribútorom energie prevádzkovateľ distribučnej sústavy,8) prevádzkovateľ distribučnej siete9) alebo držiteľ povolenia na rozvod tepla,10)

d)

dodávateľom energie dodávateľ elektriny,11) ktorý dodáva elektrinu koncovému odberateľovi elektriny,12) dodávateľ plynu,13) ktorý dodáva plyn koncovému odberateľovi plynu,14) alebo dodávateľ tepla,15) ktorý dodáva teplo koncovému odberateľovi tepla16) alebo ktorý dodáva teplo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla,

e)

koncovým odberateľom koncový odberateľ elektriny, koncový odberateľ plynu alebo koncový odberateľ tepla,

f)

referenčným koncovým odberateľom koncový odberateľ s referenčnou spotrebou,

g)

konečným spotrebiteľom koncový odberateľ tepla alebo koncový odberateľ elektriny, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme, alebo koncový odberateľ plynu, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme,

h)

poskytovateľom energetickej služby poskytovateľ podpornej energetickej služby alebo poskytovateľ garantovanej energetickej služby,

i)

zúčastneným subjektom fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dohodou o úspore energie zaviazala dosahovať úsporu energie alebo poskytovať informácie o svojich opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti.

§ 4

Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti

(1)

Ministerstvo

a)

vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy17) koncepciu energetickej efektívnosti (ďalej len "koncepcia"),

b)

vyhodnocuje plnenie cieľov koncepcie a predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") návrhy na jej zmenu a doplnenie,

c)

vypracúva raz za tri roky akčný plán energetickej efektívnosti (ďalej len "akčný plán") v rozsahu podľa osobitného predpisu18) a predkladá ho do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Európskej komisii (ďalej len "Komisia"),

d)

vypracúva raz ročne správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti (ďalej len "správa o energetickej efektívnosti") a predkladá ju do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Komisii,

e)

vypracúva a na žiadosť Komisie aktualizuje ekonomicko-technické hodnotenie možností uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len "ekonomicko-technické hodnotenie").

(2)

Vyšší územný celok spolupracuje s ministerstvom pri vypracovaní akčného plánu.

(3)

Koncepciu a akčný plán schvaľuje vláda.

(4)

Správa o energetickej efektívnosti je základom monitorovania pokroku pri dosahovaní národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c) a obsahuje najmä

a)

štatistické údaje za rok, ktorý predchádza predchádzajúcemu kalendárnemu roku, v členení

1.

primárna energetická spotreba,

2.

celková konečná energetická spotreba,

3.

konečná energetická spotreba v členení podľa sektora

3.1.

priemysel,

3.2.

doprava,

3.3.

domácnosti,

3.4.

obchod a služby,

4.

hrubá pridaná hodnota v členení podľa sektora

4.1.

priemysel,

4.2.

obchod a služby,

5.

disponibilný príjem domácností,

6.

hrubý domáci produkt,

7.

výroba elektriny v tepelných elektrárňach,

8.

výroba elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla,

9.

výroba tepla v tepelných elektrárňach,

10.

výroba tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla vrátane odpadového tepla v priemysle,

11.

palivové vstupy v tepelných elektrárňach,

12.

osobokilometre (okm),

13.

tonokilometre (tkm),

14.

počet obyvateľov Slovenskej republiky,

15.

analýza a zdôvodnenie spotreby energie v sektoroch so stabilnou alebo zvýšenou spotrebou energie,

b)

aktualizované informácie o legislatívnych a nelegislatívnych opatreniach realizovaných v predchádzajúcom roku, ktoré prispievajú k plneniu národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c),

c)

informácie podľa § 9 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 3 písm. a) a c) a § 10 ods. 6 a 7,

d)

úspory energie dosiahnuté za predchádzajúci rok predpokladané podľa § 5 ods. 3 písm. c),

e)

ak je to potrebné, úpravu národného cieľa podľa § 5 ods. 3 písm. a),

f)

informácie o dodatočných opatreniach na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 zavedených podľa § 5 ods. 5 písm. a).

§ 5

Ciele energetickej efektívnosti

(1)

Ministerstvo určí

a)

cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2016 (ďalej len "cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016"),

b)

cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2020 (ďalej len "cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2020") a

c)

národný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 (ďalej len "národný cieľ") vo forme absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby.

(2)

Pri určení a úprave národného cieľa ministerstvo zohľadní

a)

cieľ energetickej efektívnosti Európskej únie pre rok 2020 vo výške 1483 miliónov ton ropného ekvivalentu primárnej energetickej spotreby a 1086 miliónov ton ropného ekvivalentu konečnej energetickej spotreby,

b)

ciele u konečného spotrebiteľa podľa odseku 1 písm. a) a b),

c)

cieľ úspor energie budov podľa § 10 ods. 3 písm. a),

d)

opatrenia podľa tohto zákona,

e)

akčný plán,

f)

energetickú politiku Slovenskej republiky19) a koncepciu,

g)

environmentálnu politiku Slovenskej republiky, národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a politiku na ochranu klímy Slovenskej republiky,

h)

rozvoj energetickej decentralizácie a zvyšovanie miery energetickej sebestačnosti regiónov,

i)

potenciál nákladovo efektívnych úspor energie národného hospodárstva,

j)

vývoj a prognózu hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky,

k)

zmeny v dovoze a vývoze energie,

l)

rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,

m)

jadrovú energetiku,

n)

predchádzajúce opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti,

o)

energetickú bezpečnosť a znižovanie závislosti Slovenskej republiky od dovozu energetických zdrojov a palív,

p)

energetickú chudobu domácností v Slovenskej republike,

q)

znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva Slovenskej republiky a

r)

iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti.

(3)

Ministerstvo raz ročne

a)

hodnotí plnenie národného cieľa, podľa potreby upravuje národný cieľ pri zohľadnení požiadaviek podľa odseku 2 a informuje o jeho úprave Komisiu v správe o energetickej efektívnosti,

b)

hodnotí plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 a informuje Komisiu o plnení cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 v správe o energetickej efektívnosti,

c)

zverejňuje na svojom webovom sídle predpokladané úspory energie na nasledujúci rok.

(4)

Dosiahnutú úsporu energie je možné započítať len raz do

a)

národného cieľa,

b)

cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2016,

c)

cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.

(5)

Ak sa nedosiahne cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016, ministerstvo

a)

zavedie dodatočné opatrenia na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020,

b)

rozšíri monitorovanie opatrení, ktoré prispievajú k plneniu cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.

§ 6

Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom

(1)

Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len "komplexné posúdenie").

(2)

Komplexné posúdenie obsahuje najmä

a)

posúdenie podmienok podnikania týkajúcich sa systémov centralizovaného zásobovania teplom,

b)

vyhodnotenie potreby využiteľného tepla a chladu vhodného na uplatnenie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom, a to najmä v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom,20) v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení,

c)

prognózu potreby využiteľného tepla a chladu pre uplatnenie v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom, v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení na obdobie najmenej desať rokov a pri zohľadnení rozvoja potreby tepla a chladu v budovách a v priemysle,

d)

posúdenie potenciálu úspor energie a zvyšovania energetickej účinnosti systémov centralizovaného zásobovania teplom,

e)

návrh opatrení na najbližších päť rokov,

f)

návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania teplom do roku 2030 zameranej najmä na

1.

zvýšenie podielu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla,21) obnoviteľných zdrojov energie a využívania vykurovania a chladenia z tepla z priemyselných procesov,22)

2.

rozvoj účinného centralizovaného zásobovania teplom, účinného vykurovania a chladenia a účinného individuálneho vykurovania a chladenia,

3.

podporu umiestňovania nových tepelných zariadení na výrobu elektriny a priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov na miestach, kde je možné maximálne využiť dostupné teplo z priemyselných procesov na uspokojenie potreby tepla a chladu; tepelným zariadením na výrobu elektriny sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výrobu elektriny,23) ktoré vyrába elektrinu pomocou tepelných procesov,

4.

podporu umiestňovania nových obytných zón alebo nových priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo tam, kde môže dostupné teplo z priemyselných procesov, ak je identifikované v komplexnom posúdení a v ekonomicko-technickom hodnotení, prispieť k uspokojeniu ich potreby tepla a chladu,

5.

podporu zastupovania viacerých zariadení na rovnakom mieste s cieľom zaručiť optimálny súlad medzi potrebou a dodávkou tepla a chladu,

6.

podporu napojenia tepelných zariadení na výrobu elektriny, priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov, spaľovní odpadov a iných zariadení využívajúcich odpad na výrobu energie, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,

7.

podporu napojenia obytných zón a priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,

g)

návrh postupných krokov ovplyvňujúcich spotrebu a úsporu tepla,

h)

odhadované množstvo úspor primárnej energie dosiahnutých v systémoch centralizovaného zásobovania teplom,

i)

posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov zohľadňujúce národné záväzky prijaté v súvislosti so záväzkami v oblasti klimatických zmien, ktoré prijala Európska únia podľa medzinárodnej zmluvy,24)

j)

zohľadnenie ekonomicko-technického hodnotenia, pričom sa identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy

1.

prevyšujú náklady,

2.

neprevyšujú náklady,

k)

zohľadnenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom,

l)

zohľadnenie miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky,25) najmä možného prepojenia systémov centralizovaného zásobovania teplom a vysoko účinnej kombinovanej výroby na účely vybudovania účinného centralizovaného zásobovania teplom.

(3)

Účinným vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s vykurovaním štandardným kotlom podľa osobitného predpisu26) a chladením chladiacim systémom spĺňajúcim minimálne požiadavky na ekodizajn podľa osobitného predpisu27) nákladovo efektívnym spôsobom merateľne zvýši energetická účinnosť dodávky energie do systému, pričom sa zohľadňuje energia potrebná na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu dodanej energie.

(4)

Účinným individuálnym vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob individuálneho vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s účinným centralizovaným zásobovaním teplom merateľne zníži vstup primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov energie, potrebný na dodanie jednej jednotky energie dodanej v rámci príslušného vymedzenia systému alebo ktorý vyžaduje rovnaký vstup primárnej energie na dodanie jednej jednotky energie z neobnoviteľných zdrojov energie, avšak s nižšími nákladmi na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu energie.

(5)

Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle tepelnú mapu Slovenskej republiky, ktorá obsahuje

a)

oblasti, ktoré spotrebúvajú teplo alebo chlad, a to

1.