Vyhláška Slovenského banského úradu o výbušninách

(2) Pri prehliadke pracoviska musí strelmajster alebo technický vedúci odstrelov merať koncentráciu oxidu uhoľnatého a nitróznych plynov v ovzduší, ak je to určené v dokumentácii trhacích prác; vstup na pracovisko smie povoliť len v prípade, že ich koncentrácia nepresahuje hodnoty ustanovené osobitnými predpismi.^5)

TRETÍ DIEL

TRHACIE PRÁCE V UHOĽNÝCH BANIACH

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

§ 87

Základné pojmy

Na účely tohto dielu sa rozumie:

• a) vrstvou uhlia z hľadiska priblíženia sa skalnej trhaviny vrstva uhlia s hrúbkou 1 cm a viac,

• b) horninou prestúpenou trhlinami hornina, v ktorej sa vyskytujú také trhliny, ktoré sú komunikáciami metánu do priestoru banského diela,

• c) fúkačom mimoriadne a intenzívne uvoľňovanie metánu z uhoľného masívu alebo zo sprievodnej horniny. Za mimoriadne a intenzívne uvoľňovanie sa považuje taký výstup metánu, ktorého hodnota pri meraní prekročí povolenú koncentráciu, a keď nemožno toto uvoľňovanie zamedziť utesnením miesta výstupu,

• d) dovrchným dielom banské dielo razené v úseku dlhšom ako 25 m so stúpaním väčším ako 1:10 a prestáva sa považovať za dovrchné dielo, ak sa ďalej razí v úseku dlhšom ako 25 m a so stúpaním menším ako 1:10,

• e) uvoľňovaním výstuže rozrušovanie horniny na styku výstuže s horninou s použitím výbušnín,

• f) odľahčovacím vrtom vrt s priemerom 80 až 200 mm slúžiaci na vytvorenie zóny zníženého napätia pred banským dielom,

• g) otrasovými trhacími prácami trhacie práce, ktorých účelom je vyvolať seizmický účinok, následkom ktorého sa presunie miesto zvýšeného napätia do bezpečnej vzdialenosti v predpolí banského diela alebo sa vyvolá prietrž hornín a plynov v čase, kedy sú pracovníci na bezpečnom mieste chránení pred účinkami prietrže.

§ 88

Používanie trhavín a roznecovadiel

(1) Namiesto skalných trhavín sa smie použiť bansky bezpečná trhavina a namiesto predpísanej kategórie bansky bezpečnej trhaviny sa smie použiť bansky bezpečná trhavina vyššej kategórie bezpečnosti.^12) Skalné a bansky bezpečné trhaviny a trhaviny rôznej kategórie bezpečnosti sa nesmú použiť v tom istom vývrte; rovnako sa nesmú použiť v tom istom vývrte trhaviny plastickej a sypkej konzistencie s výnimkou prípadu, keď pri používaní sypkých trhavín je plastická trhavina roznetnou náložkou alebo iniciačnou náložou.

(2) Hmotnosť jednej nálože bansky bezpečnej trhaviny nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v návode na používanie trhaviny (medzná nálož).

(3) Používať sa smú len elektrické rozbušky s medenou dutinkou.

(4) Rozstreľovať možno len drevenú výstuž v uhoľných baniach neplynujúcich a plynujúcich I. triedy nebezpečenstva, a to len náložami vo vývrtoch pri použití bansky bezpečnej trhaviny. Upchávka musí siahať až k ústiu vývrtu a nesmie byť kratšia ako dĺžka nálože.

§ 89

Trhacie práce v blízkosti banských požiarov

Pri trhacích prácach v blízkosti banských požiarov musí byť prítomný dozorný orgán^5) a v dokumentácii trhacích prác sa musí okrem predpísaných náležitostí určiť tiež spôsob merania teploty vo vývrtoch.

Zakladanie, nabíjanie a upchávanie vývrtov

§ 90

(1) Nálože bansky bezpečných trhavín vo vývrtoch sa nesmú priblížiť k iným náložiam alebo k iným neutesneným vývrtom na menšiu vzdialenosť, ako je 30 cm v uhlí a 40 cm v kameni.

(2) Vzdialenosť medzi náložami skalných plastických trhavín nesmie byť menšia ako 15 cm, vzdialenosť medzi náložami ostatných skalných trhavín nesmie byť menšia ako 30 cm.

(3) Vývrty po vyhorených náložiach a zbytky vývrtov (píšťaly) sa musia počas vŕtania nových vývrtov označiť vloženými nabijákmi a po ukončení vŕtania sa musia utesniť po celej dĺžke predpísanou upchávkou.

(4) Pri použití skalnej trhaviny na pracovisku, kde možno predpokladať navŕtanie uhlia, musí sa spôsobom určeným v dokumentácii trhacích prác predvrtávať najmenej jedným vrtom v smere najbližšieho predpokladaného výskytu uhlia. Vrt musí byť najmenej o 1 m dlhší, ako sú ostatné vývrty. Navŕtanie uhlia týmto vrtom musí predák oznámiť smenovému technikovi a strelmajstrovi; tento vrt sa musí označiť spôsobom určeným organizáciou a nesmie sa nabíjať. Pri navŕtaní uhlia vývrtom smie sa pri trhacích prácach použiť len bansky bezpečná trhavina.

(5) Vývrty pre skalnú trhavinu sa musia založiť tak, aby sa nálož skalnej trhaviny nepriblížila k vrstve uhlia bližšie ako 20 cm.

(6) Nálože sa musia odpáliť bezprostredne po nabití všetkých vývrtov.

§ 91

(1) Medzery v náloži sa smú vytvárať len za týchto podmienok:

• a) pri použití banskej skalnej trhaviny nesmú byť jednotlivé medzery v náloži väčšie ako 20 cm, ak nie je prenos detonácie zabezpečený bleskovicou,

• b) pri použití bansky bezpečnej trhaviny sa musí vždy prenos detonácie zabezpečiť bleskovicou.

(2) Dĺžka medzier pred alebo za náložou sa neobmedzuje.

(3) Vývrty sa nesmú skliepkovať.

(4) Používať príložné nálože sa zakazuje.

§ 92

(1) Na tesnenie náloží vo vývrtoch sa smie použiť len

• a) voda v obaloch alebo bez obalov,

• b) piesok alebo vysokopecná granulovaná troska vrhaná do vývrtu pod tlakom,

• c) piesok s plastickým ílom ako spojivom,

• d) piesok v obaloch,

• e) tvárlivý íl.

(2) Obaly pre upchávky a iné upchávkové materiály povoľuje Slovenský banský úrad.

§ 93

(1) Piesok a vysokopecná granulovaná troska pre upchávku musí spĺňať tieto podmienky:

• a) najmenej 90 % objemu musí mať zrnitosť 0,3-3 mm, zvyšok najviac 5 mm,

• b) obsah ílových prímesí nesmie presahovať 10 % objemu.

(2) Za tvárlivý íl sa považuje taký íl, ktorý možno ručne tvarovať.

(3) Piesok s plastickým ílom ako spojivom sa zhotovuje z piesku podľa odseku 1 a ílu tak, aby sa výsledná zmes dala ručne tvarovať.

§ 94

(1) Upchávka musí po celej svojej dĺžke vypĺňať prierez vývrtu. Upchávky v obaloch smú mať priemer najviac o 5 mm menší, ako je priemer vývrtu.

(2) Vodná upchávka v obaloch musí pozostávať najmenej z dvoch samostatných k sebe priliehajúcich častí s približne rovnakou dĺžkou. Jednotlivé časti tejto upchávky nesmú byť kratšie ako 20 cm. Pri použití samosvornej upchávky môže táto byť z jedného kusa s dĺžkou najmenej 40 cm.

(3) Dĺžka upchávky nesmie byť kratšia ako 40 cm, pri medzerovej náloži 50 cm.

§ 95

Vzájomné vzťahy ustanovení jednotlivých oddielov

Ustanovenia tohto oddielu platia, len ak sa v druhom až siedmom oddiele tretieho dielu tretej hlavy neustanovuje inak.

Druhý oddiel

Trhacie práce v hĺbení v blízkosti uhoľného sloja

§ 96

(1) Ak sa priblíži vývrt na vzdialenosť 3 m k uhoľnému sloju, smie sa použiť len bansky bezpečná trhavina príslušnej kategórie. Skalná trhavina sa smie použiť do vzdialenosti 1 m od tohto sloja len v tom prípade, keď je dno hĺbenia zatopené vodou najmenej 10 cm nad jeho najvyšší bod. Ak sa priblíži ktorákoľvek nálož na vzdialenosť 3 m od uhoľného sloja, nesmie byť časový interval medzi výbuchom susedných náloží väčší ako 60 ms.

(2) Vzdialenosť uhoľného sloja od dna hĺbenia sa pri priblížení na 10 m podľa geologického profilu jamy spresňuje predvŕtaním aspoň tromi vrtmi o 1 m dlhšími, ako je dĺžka záberu. Aspoň jeden vrt sa musí založiť v mieste, kde sa predpokladá najmenšia vzdialenosť od sloja, a to kolmo na jeho predpokladaný sklon. V prípade použitia predvrtov pre trhacie práce sa musí ich časť presahujúca záber po celej dĺžke utesniť.

(3) Pri predvrtávaní podľa odseku 2 musí byť prítomný smenový technik, ktorý vyhodnotí predvrty.

Tretí oddiel

Trhacie práce v dovrchných banských dielach

§ 97

Trhacie práce v neprerazených dielach

V neprerazených dovrchných dielach a v dielach z nich odbočujúcich sa musia pri trhacích prácach dodržať tieto podmienky:

• a) strelmajster musí merať obsah metánu nielen v okruhu 25 m (§ 99), ale aj po celej dĺžke dovrchného diela v miestach možného nahromadenia metánu,

• b) trhacie práce vo väčšej vzdialenosti ako 500 m od priechodného vetracieho prúdu, ak sa vyskytuje v celom úseku razenia aspoň jeden úsek považovaný za dovrchné dielo, sa smú vykonávať len na základe príkazu vedúceho organizácie.

Štvrtý oddiel

Ochrana pracovísk proti uhoľnému prachu, metánu a oxidu uhoľnatému

§ 98

Zneškodňovanie uhoľného prachu pri trhacích prácach

(1) V banských dielach sa musí:

• a) pred zneškodňovaním uhoľného prachu odstrániť uhlie a ľahko zápalné hmoty do vzdialenosti 25 m od ústia vývrtov na všetky strany,

• b) pred nabíjaním vývrtov zneškodniť uhoľný prach do vzdialenosti 25 m vo všetkých smeroch od miesta odstrelu; to isté platí pre banské dielo, ktoré sa priblížilo na vzdialenosť 10 m k miestu odstrelu.

(2) Podľa odseku 1 písm. a) sa nemusí uhlie odstraňovať za týchto podmienok:

• a) pred každým odpalom sa uvoľnené uhlie pokropí vodou,

• b) nad uvoľneným uhlím sa meria koncentrácia metánu.

(3) V dobývkach, kde nemožno účinne zavlažovať uhoľný pilier a kde nie je odstránené uhlie, musí sa pred trhacími prácami otvorený priestor dobývky pokropiť vodou najmenej na vzdialenosť 25 m na obidve strany od krajných vývrtov a smerom do závalu tak ďaleko, pokiaľ je to bezpečne možné.

(4) Uhoľný prach sa nemusí zneškodňovať, ak sa preukázalo, že v prirodzenom stave nie je schopný výbuchu.

§ 99

Meranie koncentrácie metánu pri trhacích prácach na plynujúcich baniach

(1) Strelmajster musí v prítomnosti predáka merať v mieste odstrelu koncentráciu metánu

• a) pred nabíjaním vývrtov,

• b) bezprostredne pred odchodom na miesto odpalu,

• c) po vykonaní odstrelu pri prehliadke pracoviska.

(2) Koncentrácia metánu sa musí merať pred nabíjaním vývrtov aj v okruhu 25 m od miesta odstrelu, a to aj v susedných banských dielach priľahlých k miestu odstrelu; v dobývkach smerom k závalu, však len pokiaľ je to bezpečne možné.

(3) Koncentrácia metánu sa musí merať podľa odseku 2 aj v banskom diele, ktoré sa priblíži na vzdialenosť menšiu ako 10 m k miestu odstrelu alebo ktoré je s miestom odstrelu spojené neutesneným vrtom.

(4) Okrem prípadov uvedených v odsekoch 1 až 3 musí strelmajster merať pred nabíjaním vývrtov koncentráciu metánu

• a) pri každom vývrte, ak sa zistí 0,5 % metánu a viac pri meraní v najvyššom mieste diela pod stropom. Meranie sa uskutočňuje pri ústí kontrolovaného vývrtu, a to v mieste situovanom 10 cm pred a 10 cm nad jeho vyústením na čelbu. Ak sa v tomto mieste zistí vyššia ako prípustná koncentrácia metánu (§ 112 a 119), nesmie sa tento vývrt nabíjať a musí sa utesniť upchávkou,

• b) nad uvoľneným uhlím podľa § 98 ods. 2 písm. b),

• c) na stanovišti odpalu tesne pred vykonaním odpalu.

(5) Koncentrácia metánu sa musí merať aj v priestoroch pod stropom, keď je strop odkrytý, alebo pod zapažením, keď je strop vystužený a založený.

(6) Odpáliť sa musí bez meškania po poslednom meraní metánu v mieste odstrelu a na stanovišti odpalu.

§ 100

Kontrola ovzdušia po odstrele

Pri prehliadke pracoviska po odstrele musí strelmajster merať aj koncentráciu oxidu uhoľnatého a nitróznych plynov v ovzduší; vstup na pracovisko dovolí len v prípade, že koncentrácia oxidu uhoľnatého a nitróznych plynov nepresahuje hodnoty ustanovené osobitnými predpismi.^5)

Piaty oddiel

Bezvýlomové trhacie práce

§ 101

Zakladanie a nabíjanie vývrtov

(1) Pri bezvýlomových trhacích prácach musí sa usporiadaním vývrtov, voľbou hmotnosti a geometrie náloží a upchávkou zabezpečiť, že nedôjde k vytvoreniu výlomov ani k prešľahnutiu detonujúcej nálože.

(2) Nálož pre bezvýlomové trhacie práce sa nesmie priblížiť k iným náložiam na vzdialenosť menšiu, ako je určená v geomechanickom zadaní v závislosti na fyzikálno-mechanických vlastnostiach hornín a použitých výbušninách, nie však menšiu ako 2 m.

(3) Trhavina sa musí nabíjať tak, aby nálož tvorila súvislý stĺpec.

(4) Pri nabíjaní vývrtov musí sa adjustovaná náložka pri všetkých súčasne odpaľovaných náložiach umiestniť vždy v rovnakom mieste nálože. Pri použití bansky bezpečnej protiplynovej trhaviny II. kategórie musí byť adjustovaná náložka vždy na dne vývrtu.

§ 102

Prípustnosť trhacích prác a súvisiace opatrenia

(1) Pre bezvýlomové trhacie práce musí vedúci organizácie vydať príkaz na zabezpečenie technicko-organizačných a bezpečnostných opatrení, v ktorom sa zohľadnia miestne podmienky.

(2) Dokumentácia trhacích prác sa vypracuje na základe geomechanického zadania odborníka z odboru mechaniky hornín určeného organizáciou.

§ 103

Technologický postup trhacích prác

(1) Technologický postup trhacích prác musí okrem náležitostí podľa prílohy č. 4 tejto vyhlášky obsahovať aj náležitosti technického projektu odstrelu s výnimkou výpočtu seizmických účinkov odstrelu.

(2) Pre opakované odstrely možno vypracovať generálny technologický postup trhacích prác, ktorý musí tiež obsahovať náležitosti technického projektu odstrelu s výnimkou výpočtu seizmických účinkov odstrelu.

Použitie výbušnín

§ 104

(1) Na používanie bansky bezpečných trhavín pri bezvýlomových trhacích prácach sa nevzťahujú ustanovenia o medznej náloži (§ 88 ods. 2).

(2) Ak nemožno pri náložiach bansky bezpečných trhavín zabezpečiť spoľahlivosť stability detonácie (zvýšením priemeru nálože, zamedzením napadania horniny medzi susedné náložky a pod.), musí sa táto zabezpečiť pomocou bansky bezpečnej bleskovice.

(3) Bansky bezpečná bleskovica sa musí použiť vždy, keď

• a) dĺžka súvislej nálože bansky bezpečných protiplynových trhavín I. kategórie prekročí 10 m,

• b) dĺžka súvislej nálože bansky bezpečných protiplynových trhavín II. kategórie alebo III. kategórie prekročí 2 m.

§ 105

(1) Pri nabíjaní sa musí zabezpečiť styk bleskovice s trhavinou po celej dĺžke nálože.

(2) V naklonených vývrtoch sa musí bleskovica zabezpečiť pred jej vypadnutím z vývrtu.

(3) Bleskovica použitá v jednom vývrte nesmie byť kratšia ako dĺžka nálože trhaviny; pri odstrele nesmie byť žiadna časť bleskovice bližšie k ústiu vývrtu, ako je dĺžka upchávky.

(4) Ak je potrebné bleskovice vo vývrtoch spájať, musí sa spoj vytvoriť priložením a pevným spojením v dĺžke najmenej 20 cm.

(5) Bleskovica vo svojej funkčnej časti nesmie vo vývrte tvoriť skruty, slučky a ostré záhyby.

§ 106

Dĺžka upchávky

Dĺžka upchatej časti vývrtu v centimetroch nesmie byť menšia ako šesťnásobok druhej mocniny priemeru vývrtu v centimetroch, najmenej však 100 cm; pritom vodná upchávka v obaloch sa musí zhotoviť minimálne zo štyroch samostatných približne rovnakých dielov.

§ 107

Čakacia doba a kontrola po odstrele

(1) Čakacia doba po odstrele nesmie byť kratšia ako 30 minút.

(2) Po uplynutí čakacej doby sa musí skontrolovať

• a) nezávadnosť ovzdušia v ohrozenom priestore,

• b) úplnosť detonácie náloží a to:

• 1. vizuálnou kontrolou, ak je vývrt voľný a bez prívodných vodičov,

• 1. kontrolou prerušenia mostíka elektrických roznecovadiel, ak z vývrtu vyčnievajú prívodné vodiče,

• 1. zisťovaním výstupu oxidu uhoľnatého z jednotlivých vývrtov; pred meraním možno odstrániť upchávku v potrebnej dĺžke.

(3) Pri zistení zlyhávky určí spôsob jej likvidácie pracovník, ktorý vypracoval technologický postup trhacích prác alebo technický projekt odstrelu.

Šiesty oddiel

Trhacie práce v uhoľných baniach neplynujúcich a plynujúcich I. triedy nebezpečenstva

§ 108

Použitie trhavín a roznecovadiel

(1) Pri trhacích prácach v uhlí sa musia pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, používať:

• a) v neplynujúcich baniach bansky bezpečné trhaviny protiprachové,

• b) v plynujúcich baniach I. triedy nebezpečenstva bansky bezpečné protiplynové trhaviny I. kategórie.

(2) Susedné nálože, ktoré sú v zóne vzájomného ovplyvnenia a ktoré vzájomne spolupôsobia pri rozširovaní voľného priestoru (vlomu), sa smú v plynujúcich baniach I. triedy nebezpečenstva roznecovať s časovým intervalom oneskorenia najviac 100 ms.

(3) Na trhacie práce v uhoľných baniach neplynujúcich a plynujúcich I. triedy nebezpečenstva sa používajú výbušniny podľa prílohy č. 8 tejto vyhlášky.

§ 109

Zakladanie a nabíjanie vývrtov

(1) Vzdialenosť nálože trhaviny od najbližšej voľnej plochy nesmie byť menšia ako 30 cm.

(2) V plynujúcich baniach I. triedy nebezpečenstva sa musí nenabitý vrt do priemeru 50 mm, ktorý je bližšie ako 30 cm od nabitého vývrtu, utesniť pri ústí upchávkou s dĺžkou najmenej 40 cm, pri väčších priemeroch najmenej 100 cm.

§ 110

Upchávka

(1) Každý nabitý vývrt sa musí utesniť.

(2) V plynujúcich baniach I. triedy nebezpečenstva sa musia vývrty utesniť až k svojmu ústiu; toto neplatí pre utesňovanie vývrtov v nadstropných lávkach (pri komorovaní, pilierovaní a pod.).

§ 111

Zneškodňovanie zlyhávok

Spôsob zneškodňovania zlyhávok v prípadoch, keď nemožno zabezpečiť dodržanie predpísaného časového intervalu medzi odpalovanými zlyhávkami podľa § 108 ods. 2, sa musí určiť v dokumentácii trhacích prác.

§ 112

Prípustná koncentrácia metánu

Trhacie práce sú prípustné, ak koncentrácia metánu v miestach uvedených v § 99 nepresahuje 1 %.

§ 113

Trhacie práce v blízkosti fúkača

Trhacie práce v menšej vzdialenosti ako 25 m od fúkača sú zakázané.

§ 114

Rozstreľovanie a uvoľňovanie rúbaniny

(1) Na rozstreľovanie rúbaniny sa smú použiť v neplynujúcich baniach len bansky bezpečné protiprachové alebo bansky bezpečné trhaviny vyššej kategórie bezpečnosti a v plynujúcich baniach I. triedy nebezpečenstva len bansky bezpečné protiplynové trhaviny I. kategórie alebo bansky bezpečné trhaviny vyššej kategórie bezpečnosti.

(2) Nálože smú byť umiestnené len vo vývrtoch.

(3) Pri hmotnosti nálože do 0,2 kg na jeden vývrt sa možno odchýliť od ustanovenia § 94 a 109 v tom, že vzdialenosť nálože k voľnej ploche smie byť najmenej 20 cm a dĺžka upchávky musí byť najmenej 20 cm.

(4) Trhacie práce pri uvoľňovaní rúbaniny v zásobníku sa smú vykonávať v nevyhnutných prípadoch len na základe príkazu vedúceho organizácie náložami utesnenými upchávkou. Pritom sa musí zneškodniť uhoľný prach a na plynujúcich baniach I. triedy nebezpečenstva sa musí merať koncentrácia metánu (§ 112) najmä v miestach odstrelu náloží a pod horným a spodným vyústením zásobníka. Pri týchto trhacích prácach sa smú používať len bansky bezpečné protiplynové trhaviny I. kategórie alebo vyššej kategórie bezpečnosti; pritom hmotnosť nálože nesmie byť väčšia ako 0,2 kg.

Siedmy oddiel

Trhacie práce v uhoľných baniach plynujúcich II. triedy nebezpečenstva a v baniach s nebezpečenstvom prietrží uhlia a plynov

§ 115

Použitie trhavín

(1) Skalné trhaviny sa smú používať na pracoviskách v kameni, kde súčet všetkých vrstiev uhlia nepresahuje 20 cm a nálož skalnej trhaviny sa nepriblíži k vrstve uhlia na vzdialenosť menšiu ako 20 cm. Toto ustanovenie neplatí pre bane s nebezpečenstvom prietrží uhlia a plynov.

(2) Bansky bezpečné protiplynové trhaviny I. kategórie alebo vyššej kategórie bezpečnosti sa musia používať na pracoviskách v kameni, kde súčet všetkých vrstiev uhlia presiahne 20 cm.

(3) Bansky bezpečné protiplynové trhaviny II. kategórie alebo III. kategórie sa musia používať na pracoviskách

• a) ak niektorá z náloží je umiestnená v uhlí,

• b) pri oddelenom odstrele pribierky kameňa s vopred vyuhleným predstihom,

• c) pri súčasnom odstrele v uhlí a kamení.

§ 116

Použitie roznecovadiel

(1) Pri trhacích prácach sa smú používať milisekundové elektrické rozbušky, pričom časový interval trvania celého odstrelu nesmie presahovať 450 ms pri náložiach v kameni a 400 ms pri náložiach v uhlí.

(2) Susedné nálože, ktoré sú v zóne vzájomného ovplyvnenia a ktoré vzájomne spolupôsobia pri rozširovaní voľného priestoru (vlomu), sa smú roznecovať s časovým intervalom oneskorenia najviac 60 ms; ostatné susedné nálože najviac 150 ms.

(3) Pri trhacích prácach, pri ktorých sa smú používať skalné trhaviny, protiprachové trhaviny a bansky bezpečné protiplynové trhaviny I. kategórie, sa musia použiť milisekundové elektrické rozbušky. Pri trhacích prácach, pri ktorých sa musia použiť bansky bezpečné protiplynové trhaviny II. kategórie alebo III. kategórie, sa musia použiť milisekundové elektrické rozbušky so zvýšenou bezpečnosťou.

§ 117

Zakladanie a nabíjanie vývrtov

(1) Vývrty sa musia zakladať tak, aby sa nálož skalnej trhaviny, protiprachovej trhaviny alebo bansky bezpečnej protiplynovej trhaviny I. kategórie nepriblížila k voľnej ploche na vzdialenosť menšiu ako 30 cm; pri použití bansky bezpečnej protiplynovej trhaviny II. kategórie alebo III. kategórie v kameni menšiu ako 20 cm.

(2) Nenabitý vrt do priemeru 50 mm, ktorý je bližšie ako 30 cm od nabitého vývrtu, sa musí pred odpálením utesniť pri ústí upchávkou s dĺžkou najmenej 40 cm, pri väčších priemeroch najmenej 100 cm.

(3) Pri priemere vývrtu do 50 mm pri trhacích prácach malého rozsahu sa musí roznetná náložka umiestniť len na dne vývrtu a dno elektrickej rozbušky musí smerovať k dlhšej časti nálože.

(4) Náložky bansky bezpečnej protiplynovej trhaviny II. kategórie a III. kategórie sa smú nabíjať, len ak sa umiestnia v spoločnom obale.

(5) Bansky bezpečné protiplynové trhaviny II. kategórie a III. kategórie sa nesmú nabíjať pneumaticky.

§ 118

Upchávka

Pri používaní bansky bezpečných protiplynových trhavín II. kategórie a III. kategórie sa smie používať len mäkká upchávka, ktorú tvoria voda v obaloch a bez obalov alebo materiály vo forme pasty a gelu. Ak sa použije mäkká upchávka v obale dĺžky najmenej 40 cm, musí byť samosvorná a vo vývrte sa musí umiestniť tesne za nálož. Zvyšok vývrtu až k svojmu ústiu môže zostať voľný.

§ 119

Prípustná koncentrácia metánu

(1) Trhacie práce sú prípustné, ak koncentrácia metánu v miestach uvedených v § 99 nepresahuje 1 %.

(2) Trhacie práce sa smú vykonávať len na základe príkazu vedúceho organizácie pri zvýšení koncentrácie metánu až do 1,5 % v prípadoch, keď nie je možné dostupnými opatreniami znížiť koncentráciu metánu na hranicu podľa odseku 1.

§ 120

Vodné clony pri trhacích prácach

V dlhých banských dielach, v ktorých sa vykonávajú trhacie práce, musí sa pri odstrele na vhodnom mieste, najďalej však 15 m od miesta odstrelu, vytvoriť účinná vodná clona pôsobiaca v celom profile banského diela.

§ 121

Rozstreľovanie a uvoľňovanie rúbaniny

(1) Pri rozstreľovaní rúbaniny sa smú použiť len nálože vo vývrtoch a bansky bezpečné protiplynové trhaviny II. kategórie alebo III. kategórie; pritom sa musia dodržať tieto podmienky:

• a) hmotnosť nálože nesmie prekročiť 0,2 kg,

• b) vzdialenosť nálože od voľnej plochy nesmie byť menšia ako 20 cm,

• c) dĺžka upchávky musí byť najmenej 20 cm.

(2) Trhacie práce pri uvoľňovaní rúbaniny v zásobníku sa smú vykonávať v nevyhnutných prípadoch len na základe príkazu vedúceho organizácie náložami utesnenými upchávkou za podmienok, že koncentrácia metánu nepresiahne 1 %, zneškodní sa uhoľný prach a určia sa miesta merania metánu; metán sa musí merať najmä v mieste odstrelu náloží a pod vrchným a spodným vyústením zásobníka. Pri týchto trhacích prácach sa smú použiť len bansky bezpečné protiplynové trhaviny II. kategórie alebo III. kategórie; hmotnosť nálože nesmie byť väčšia ako 0,2 kg.

§ 122

Uvoľňovanie výstuže

Výstuž sa smie uvoľňovať len náložami vo vývrtoch v hornine, a to na styku výstuže s horninou, za podmienok ustanovených v § 116, § 117 ods. 1 a § 121; rozstreľovanie výstuže je zakázané.

§ 123

Trhacie práce v blízkosti fúkača

(1) Trhacie práce v menšej vzdialenosti ako 25 m od fúkača sa smú vykonávať len na základe písomného príkazu vedúceho organizácie, v ktorom sa musí určiť najmä

• a) situovanie vývrtov tak, aby sa nezasiahol zdroj fúkača,

• b) spôsob spoľahlivého zachytenia a odvedenia metánu z fúkača,

• c) spôsob vetrania,

• d) opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(2) Pri trhacích prácach musí byť prítomný smenový technik.

§ 124

Trhacie práce v banských dielach s nebezpečenstvom prietrží hornín a plynov

(1) Pri trhacích prácach v banských dielach s nebezpečenstvom prietrží uhlia a plynov sa musia dodržať tieto podmienky:

• a) smú sa používať len bansky bezpečné protiplynové trhaviny II. kategórie a III. kategórie,

• b) odľahčovacie vrty sa musia pred nabíjaním vývrtov na trhacie práce upchať nehorľavým materiálom do hĺbky, ktorá presahuje aspoň o 1 m hĺbku nabíjaných vývrtov. Iné vrty sa musia utesniť aspoň na dĺžku 0,5 m od ich ústia,

• c) v technologickom postupe musí byť riešená ochrana pracovníkov v razenom banskom diele alebo v porube a v ďalších banských dielach v smere vetracieho prúdu. Okrem toho pri trhacích prácach v porube nebezpečnom prietržami uhlia a plynov musia byť odvolaní pracovníci tohto porubu z banských diel v smere priechodného vetracieho prúdu až do konca samostatného vetracieho oddelenia,

• d) miesto odpalu a miesto pre bezpečný úkryt pracovníkov musí byť pri trhacích prácach v dlhých banských dielach vo vzdialenosti najmenej 200 m od miesta odstrelu,

• e) pred odpalom v hĺbení sa musia odvolať všetci pracovníci z hĺbenného banského diela. Miesto pre bezpečný úkryt pracovníkov a miesto odpalu musí byť na povrchu alebo na už otvorenom obzore vo vťažnom priechodnom vetracom prúde najmenej 200 m od miesta odstrelu.

(2) Pri otrasových trhacích prácach v banských dielach s nebezpečenstvom prietrží uhlia a plynov sa musia dodržať ďalej tieto podmienky:

• a) smenový technik musí pred začatím vŕtania posúdiť vhodnosť rozmiestnenia vývrtov a musí byť prítomný pri ich nabíjaní a pri odpale. Vývrty v sprievodných horninách sa smú vŕtať až po odvŕtaní všetkých vývrtov v uhlí,

• b) celková nálož každého záberu sa musí odpáliť naraz,

• c) pred odpálením náloží musia byť odvolaní všetci pracovníci z razeného banského diela bez ohľadu na jeho dĺžku alebo z porubu a z ďalších banských diel v smere priechodného vetracieho prúdu až do konca samostatného vetracieho oddelenia,

• d) miesto odpalu a miesto pre bezpečný úkryt pracovníkov musí byť najmenej 10 m vo vťažnom vetracom prúde pred porubom alebo vyústením separátne vetraného banského diela do priechodného vetracieho prúdu, pritom však najmenej 200 m od miesta odstrelu,

• e) ak sa vo vzdialenosti najmenej 200 m od miesta odstrelu v razenom separátne vetranom banskom diele zriadi bezpečný úkryt pre pracovníkov, a to buď pretlaková komora, alebo výklenok vybavený potrebným počtom dýchacích prístrojov zapojených na rozvod stlačeného vzduchu, možno miesto odpalu umiestniť do tohto úkrytu,

• f) čakacia doba po odstrele je najmenej 30 minút. Potom musí prehliadnuť miesto odstrelu smenový technik a strelmajster.

(3) Pri otrasových trhacích prácach v banských dielach s nebezpečenstvom prietrží plynov a hornín s výnimkou uhlia musia sa dodržať ustanovenia odseku 1 písm. b) a e) a odseku 2 písm. a), c), d), e) a f). V dokumentácii trhacích prác sa musí riešiť ochrana pracovníkov v razenom banskom diele a v ďalších banských dielach, ktoré môže ovplyvniť prípadná prietrž.

ŠTVRTÝ DIEL

TRHACIE PRÁCE V UHOĽNÝCH LOMOCH

§ 125

Použitie trhavín

Pri trhacích prácach v uhlí sa smú používať tiež banské skalné alebo povrchové trhaviny. Pri priblížení sa miesta odstrelu k podzemným banským dielam sa musí v dokumentácii trhacích prác určiť bezpečnostné opatrenie proti výbuchu uhoľného prachu alebo metánu v týchto dielach.

§ 126

Zabezpečenie dobývacích strojov a úkryt na nich

(1) Organizácia určí v dokumentácii trhacích prác podľa miestnych podmienok najmenšiu prípustnú vzdialenosť miesta trhacích prác veľkého rozsahu od dobývacích strojov.

(2) Úkryt osádky dobývacieho stroja môže byť tiež na dobývacom stroji, ak je zaistená jej bezpečnosť. Vedúci dobývacieho stroja zodpovedá za to, že osádka stroja sa uchýlila do určeného úkrytu.

§ 127

Nabíjanie vývrtov

(1) V miestach, kde možno podľa skúseností predpokladať výskyt metánu, sa musí pred nabíjaním vývrtov merať koncentrácia metánu v ústí vývrtu. Vývrty, z ktorých vystupuje metán, sa nesmú nabíjať.

(2) Vývrty, ktorými sa zasiahne banské dielo, dutina, prípadne iný priestor, sa nesmú nabíjať.

§ 128

Upchávka

Pri trhacích prácach v uhoľných lomoch sa smie použiť ako upchávkový materiál aj uhoľná drvina.

§ 129

Trhacie práce v blízkosti požiaru uhlia

Trhacie práce v blízkosti požiaru uhlia sa smú vykonávať len na základe príkazu vedúceho organizácie. Príkaz sa musí vydať pre každé miesto požiaru uhlia samostatne.

PIATY DIEL

TRHACIE PRÁCE PRI VRTNÝCH A GEOFYZIKÁLNYCH PRÁCACH, ŤAŽBE ROPY A ZEMNÉHO PLYNU

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia

§ 130

Pyrovoz

(1) Pyrovoz, na ktorom sa prepravujú výbušniny a súčasne aj osoby, musí mať:

• a) kabínu na prepravu osôb,

• b) oddelený priestor na prepravu trhavín,

• c) pevne prichytené drevené oplechované schránky na prepravu rozbušiek,

• d) oddelený priestor na prepravu pomôcok,

• e) prostriedky prvej pomoci,

• f) dva vhodné hasiace prístroje umiestnené na vonkajšej strane dosiahnuteľné zo zeme.

(2) Sprievodca prepravovaných výbušnín v pyrovoze musí byť strelmajster, ktorý má u seba evidenčný záznam o ich množstve.

Druhý oddiel

Používanie výbušnín pri geofyzikálnych prácach

§ 131

Zakladanie vrtov

Dva susedné vrty sa nesmú zakladať na vzdialenosť menšiu ako 30 cm pri priemere vrtu do 50 mm a na vzdialenosť menšiu ako 100 cm pri vrtoch s priemerom nad 50 mm.

§ 132

Príprava náloží

(1) V tom istom vrte sa smie použiť aj niekoľko roznetných náložiek.

(2) Na zaznamenanie okamihu výbuchu sa smie použiť ďalšia rozbuška umiestnená v náloži.

(3) Elektrické rozbušky sa musia v náloži umiestniť tak, aby na ne nemohol naraziť záťažník.

(4) Pri opakovaných odstreloch v tom istom vrte sa smú súčasne pripraviť nálože v potrebnom množstve. Adjustované nálože sa musia umiestniť v bezpečnej vzdialenosti od vrtu, ako aj od ostatných výbušnín. Prívodné vodiče rozbušiek týchto náloží sa musia do času ich použitia zvinúť a ich konce zaizolovať.

(5) V technologicky odôvodnených prípadoch smie strelmajster spojiť v jednej náloži viac elektrických roznecovadiel aj paralelne.

§ 133

Nabíjanie vrtov

(1) Na tom istom pracovisku sa smú vŕtať a postupne nabíjať jednotlivé vrty. V takom prípade sa musí veľkosť nálože a jej umiestnenie vo vrte voliť tak, aby pri nežiadúcom výbuchu nálože nabitého vrtu nebola ohrozená bezpečnosť osôb. Vrty sa musia založiť tak, aby nedošlo k ich vzájomnému prevŕtaniu.

(2) Bezprostredné okolie nabitých vrtov sa musí zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb a roznetné vedenie sa musí zabezpečiť proti poškodeniu a predčasnému roznetu nálože.

(3) Ak vzhľadom na použitú metódu geofyzikálneho merania nemožno odpáliť nálož vo vrte v ten istý deň, keď bol nabitý, musia sa urobiť také opatrenia, aby nálož nemohla byť vytiahnutá z vrtu a roznetné vedenie sa zabezpečilo proti poškodeniu a predčasnému roznetu nálože. Prívodné vedenie sa musí skratovať. Takto možno postupovať len v prípadoch, keď sa výbuch nálože umiestnenej vo vrte neprejaví na povrchu rozletom materiálu.

(4) Na zatlačovanie nálože do hustého výplachu sa smie použiť záťažník, ktorého koniec je z antistatického neiskrivého materiálu.

(5) Vrt sa smie nabíjať pomocou vrtného náradia s podmienkou, že vrtná osádka pracuje pod dozorom strelmajstra. Členovia vrtnej osádky musia byť oboznámení s manipuláciou s výbušninami v rovnakom rozsahu ako pomocníci strelmajstra. Pri zapúšťaní nálože, ak táto nie je ponorená do vrtu na dĺžku unášacej tyče, sa musí motor súpravy zastaviť a elektrické zdroje vypnúť. Pri zapúšťaní vrtným náradím sa musí používať drevená koncovka spoľahlivo pripevnená na prvú vrtnú tyč alebo náradie. Priemer koncovky nesmie byť menší ako priemer nálože.

(6) Vrtné náradie pri vyťahovaní z nabitého vrtu musí byť zabezpečené proti rotácii.

§ 134

Opätovné využitie vrtu

Ten istý vrt sa smie využiť i viackrát na trhacie práce na vyvolanie seizmických účinkov, ak sa strelmajster presvedčí, že

• a) vo vrte nie je zlyhávka,

• b) vrt je priechodný,

• c) vrt je ochladený (výplachom, vodou a pod.) s ohľadom na použité výbušniny.

§ 135

Zneškodňovanie zlyhávok

(1) Zlyhávky vo vrtoch sa smú zneškodňovať len týmito spôsobami:

• a) obnovením voľne prístupnej časti roznetnej siete alebo vedenia,

• b) vyňatím, vypláchnutím alebo vyfúkaním upchávky a zavedením novej roznetnej náložky k zlyhávke,

• c) odpálením pomocnej nálože umiestnenej v novom vrte založenom rovnobežne s vrtom so zlyhávkou vo vzdialenosti najmenej 30 cm pri vrte s priemerom do 50 mm a najmenej 100 cm pri vrte s priemerom nad 50 mm.

(2) Zlyhávky sa smú odpáliť v pôvodnej veľkosti len vtedy, keď sa nezmenili podmienky platné pre príslušnú nálož a pri odstrele sa nemôže ohroziť bezpečnosť osôb a majetku.

§ 136

Zabezpečenie a likvidácia miesta po odstrele

(1) Organizácia vykonávajúca trhacie práce musí zabezpečiť, aby sa jamy, krátery, kaverny a vrty ihneď po trhacích prácach zlikvidovali zasypaním alebo zabezpečili tak, aby do nich nemohli spadnúť osoby, zvieratá alebo predmety.

(2) O spôsobe zabezpečenia a o likvidácii sa musia viesť záznamy, ktoré sa uschovávajú päť rokov.

§ 137

Kontrolný okruh okamihu výbuchu

(1) Rozbuška zapojená na kábel kontrolného okruhu sa musí umiestniť na bezpečné miesto tak, aby nikomu nehrozilo nebezpečenstvo úrazu. Podmienky pre jej umiestnenie sa musia určiť v dokumentácii trhacích prác.

(2) Kontrolný okruh sa zapojuje bezprostredne pred odpalom.

(3) Po odpale alebo pri zlyhávke musí strelmajster kontrolný okruh ihneď odpojiť a presvedčiť sa, či rozbuška zapojená na kábel kontrolného okruhu detonovala.

§ 138

Oznamovacia povinnosť

Ak pri použití výbušnín vo vrtoch môžu nastať aj v budúcnosti poklesy zemského povrchu, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na výstavbu objektov alebo líniové stavby, je organizácia, ktorá takéto trhacie práce vykonala, povinná oznámiť ich príslušnému stavebnému úradu a orgánu územného plánovania. Oznámenie sa musí doložiť situačným náčrtkom miesta vrtu a jeho okolia, v ktorom sa môžu prejaviť následné deformácie povrchu, a to v mierke mapových podkladov vedených na účely územného plánovania.^13)

Tretí oddiel

Používanie výbušnín pri perforovaní, torpédovaní a pri jadrovacích a iných prácach

Spoločné ustanovenia

§ 139

Odovzdanie vrtu

(1) Pred začatím karotážno-perforačných, torpédovacích a jadrovacích prác musí zodpovedný vedúci vrtu (vrtmajster) predložiť strelmajstrovi písomné vyhlásenie, že vrt a zariadenia pracoviska sú spôsobilé na vykonanie týchto prác.

(2) Geologická služba organizácie je povinná dať vedúcemu skupiny perforačných a torpédovacích prác písomný príkaz na ich vykonanie s vyznačením hĺbok, v ktorých sa majú vykonať tieto práce.

§ 140

Karotážny kábel

(1) Karotážny kábel sa smie použiť ako prívodné vedenie.

(2) Pri zapúšťaní a vyťahovaní karotážneho kábla sa zakazuje nakláňať sa nad ním, prekračovať ho, podchádzať alebo sa ho dotýkať. Súčasne sa musia urobiť opatrenia, aby kolektor a káblové spoje boli chránené proti náhodnému dotyku, vniknutiu nečistoty a vlhkosti a proti mechanickému poškodeniu.

(3) Pred nabíjaním sa musí prekontrolovať izolačný odpor karotážneho kábla. Karotážno-perforačná súprava a pramene karotážneho kábla sa musia uzemniť.

§ 141

Obmedzenie trhacích prác

(1) Trhacie práce vo vrtoch pri torpédovaní, perforovaní a jadrovaní sú zakázané v búrke, víchrici, pri zníženej viditeľnosti a vo vrtoch nebezpečných výbuchom plynu s výnimkou prípadu uvedeného v § 155.

(2) Ak začne z vrtu pretekať výplach, vrt začne plynovať alebo hrozí nebezpečenstvo erupcie, nesmie sa začať ani pokračovať v trhacích prácach.

(3) Pri torpédovaní, perforovaní a jadrovaní v noci alebo v prípadoch, keď sa zníži viditeľnosť v priebehu prípravy trhacích prác, sa smú tieto vykonať len pod stálym dozorom; pracovisko vrátane manipulačného priestoru sa musí osvetliť.

Perforovanie vrtov

§ 142

Príprava a nabíjanie perforátorov

(1) Perforátory, elektrické jadrovače, náboje do iných karotážnych prístrojov (ďalej len „perforátory“) sa musia pripravovať a nabíjať v stabilných nabijárňach. V nevyhnutných prípadoch možno perforátory pripravovať aj v pojazdných nabijárňach alebo na vhodnom a bezpečnom mieste v priestore ich použitia.

(2) Perforátory sa smú nabíjať len na pracovných stoloch v antistatickom a neiskrivom vyhotovení s umývateľným povrchom, upravených tak, aby zaručovali bezpečné uloženie perforátora a jeho súčiastok a zamedzili nežiadúcemu pohybu alebo pádu.

(3) Na pracovnom stole sa smie pri nabíjaní kumulatívnych perforátorov uložiť len taký počet náložiek, ktorý je potrebný na nabitie jedného perforátora alebo náložky v jednom expedičnom obale.

(4) Náložky kumulatívneho perforátora umiestnené na pracovnom stole sa musia uložiť v otvorenom expedičnom obale alebo držiaku z dreva, plsti alebo inej vhodnej hmoty. Náložky sa musia v držiaku uložiť tak, aby iniciačné telieska boli chránené proti náhodnému nárazu cudzieho predmetu.

(5) Pred nabíjaním perforátora sa musí skontrolovať izolačný stav prívodných vodičov k rozbuške a izolačný stav priechodovej hlavice (elektropriechodky).

(6) Kontrola roznetného okruhu perforátorov sa smie urobiť až po jeho zapustení do hĺbky najmenej 50 m, pri kratších vrtoch až do miesta odstrelu.

§ 143

Stabilné nabijárne

(1) Stabilné nabijárne na prípravu a nabíjanie perforátorov musia byť suché, svetlé a od ostatných objektov, v ktorých sa pravidelne zdržujú ľudia, vzdialené najmenej 30 m. Musia mať tieto samostatné miestnosti na

• a) umývanie, rozoberanie a kontrolu perforátorov,

• b) opravy a montovanie mechanických častí perforátorov,

• c) vlastné nabíjanie perforátorov,

• d) uskladňovanie nabitých perforátorov,

• e) prípravu výmetných náloží (elektrických mostíkov) a pancierovaných tlakovzdorných rozbušiek.

(2) Ak bude nabijáreň slúžiť len na nabíjanie perforátorov v menšom rozsahu, môže mať len jednu miestnosť, ktorá vyhovuje na vlastné nabíjanie perforátorov, počas ktorého sa nesmú v tejto miestnosti uskutočňovať iné práce.

(3) Stabilné nabijárne musia vyhovovať týmto základným podmienkam:

• a) miestnosť na vlastné nabíjanie perforátorov sa musí rozdeliť na samostatné kabíny alebo pracoviská nabíjačov sa musia od seba oddeliť ochrannou priehradou vysokou najmenej 1,7 m. Miestnosť sa musí stále udržiavať v čistote. Steny musia byť umývateľné,

• b) v miestnostiach nabijárne musia byť okrem potrebného počtu vhodných hasiacich prístrojov tiež hadice pripojené na vodovod. Ak nie je vodovod k dispozícii, musí byť pri vchode do miestnosti sud s obsahom najmenej 100 l vody,

• c) v miestnosti na vlastné nabíjanie perforátorov musí mať každý nabíjač svoj pracovný stôl,

• d) elektrická inštalácia vo všetkých miestnostiach okrem miestnosti uvedenej v odseku 1 písm. b) musí zodpovedať predpisom pre elektrické zariadenia v priestoroch s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu výbušnín,^6)

• e) miestnosť musí mať ústredné vykurovanie, ktorého telesá nesmú byť rebrovité. Teplota v miestnostiach nabijárne nesmie prekročiť 33 °C. Pre kontrolu teploty musí byť v nabijárni teplomer.

(4) V miestnostiach, kde sa pracuje s výbušninami, nepripúšťa sa manipulácia so zariadením na elektrický prúd, okrem schválených elektrických meracích prístrojov.

(5) Pomôcky a zariadenia používané pri príprave a nabíjaní perforátorov musia byť z antistatického, neiskrivého materiálu.

(6) V miestnosti na uskladňovanie nabitých perforátorov sa smú prechodne uskladňovať kumulatívne náložky v expedičných obaloch, najviac však 60 kg výbušnín.

§ 144

Pojazdné nabijárne

(1) Pojazdné nabijárne môžu byť umiestnené na automobilovom alebo na vlečnom podvozku a musia vyhovovať týmto základným podmienkam:

• a) manipulačný priestor musí byť najmenej 1,7 m vysoký a najmenej 0,8 m široký,

• b) vykurovanie môže byť len nepriame, a to z agregátu umiestneného mimo vlastného priestoru na nabíjanie,

• c) elektrická inštalácia musí vyhovovať predpisom pre elektrické zariadenia v priestoroch s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu výbušnín,^6)

• d) musia byť vybavené prostriedkami prvej pomoci a na vonkajšej strane najmenej dvoma vhodnými hasiacimi prístrojmi dosiahnuteľnými zo zeme.

(2) Stanovište pojazdnej nabijárne na mieste použitia určí strelmajster; jeho vzdialenosť od ústia vrtu musí byť minimálne 30 m.

§ 145

Skúšky perforátorov

(1) Perforátory sa smú skúšať len vo vrtoch alebo jamách, ktoré musia byť tak hlboké, aby horná náložka perforátora bola najmenej 1,5 m pod úrovňou terénu.

(2) Pri skúške prieraznosti náložiek kumulatívnych perforátorov podľa podnikovej normy (technických podmienok) musí sa náložka položiť na skúšobný oceľový plech tak, aby pri odstrele kumulatívny účinok pôsobil v zvislom smere do zeme. Skúšobný oceľový plech s náložkou sa musí pri odstrele umiestniť v ochrannom vale, ktorého horná hrana je aspoň 80 cm nad náložkou.

§ 146

Opravy perforátorov

Opravy perforátorov mechanického charakteru, pri ktorých sa musí použiť zámočnícke náradie, možno robiť len v miestnosti pre opravy perforátorov. Perforátory sa smú opravovať len vtedy, keď sú celkom vyčistené od zbytkov výbušnín.

§ 147

Uskladňovanie nabitých perforátorov

Nabité perforátory sa smú uskladňovať len v miestnosti určenej na uskladňovanie nabitých perforátorov, v pojazdnej nabijárni alebo v karotážno-perforačnej súprave. Celková hmotnosť uskladnených výbušnín nesmie prekročiť 60 kg trhavín a 300 ks rozbušiek. Pritom sa musia dodržať bezpečné vzdialenosti podľa technickej normy.^14)

§ 148

Preprava nabitých perforátorov

Nabité perforátory sa musia pri preprave zabezpečiť proti pohybu. Nabité jadrovače a kavernomery musia mať pritom konce prívodných vodičov elektrických roznecovadiel spojené nakrátko na kostru. Prepravovať sa smie súčasne len toľko kumulatívnych perforátorov, koľko ich treba na vykonanie prác.

§ 149

Príprava na perforáciu

(1) Pred začatím perforačných alebo jadrovacích prác musí sa karotážno-perforačná súprava uzemniť uzemňovacou elektródou.

(2) Pred zapúšťaním perforátora alebo jadrovača na miesto určené na perforáciu alebo na odber bočného jadra musí sa prívodný napájací kábel súpravy odpojiť od zdroja elektrickej energie a zabezpečiť proti náhodnému zapojeniu. Taktiež sa musí kábel odpojiť pred začatím vyťahovania perforátora alebo jadrovača z vrtu.

(3) Ak sa neustanovuje v technologickom postupe alebo v projekte vrtu inak, musí sa vrt naplniť až po ústie výplachom s predpísanými hodnotami.

(4) Konštrukcia vrtnej veže sa musí trvale vodivo spojiť s kolónou pažníc.

§ 150

Nabíjanie kumulatívnych perforátorov na mieste použitia

(1) Na nabíjanie kumulatívnych perforátorov na mieste použitia sa musí zriadiť nabíjací stôl so žliabkami na uloženie perforátorov.

(2) Nabíjací stôl musí byť vzdialený najmenej 30 m od ústia vrtu a od iných objektov (pozemné komunikácie, elektrické vedenie a pod.). Musí sa umiestniť tak, aby os telesa perforátora smerovala k ústiu vrtu. Miesto na nabíjanie perforátora na mieste použitia určí strelmajster.

§ 151

Zapúšťanie a vyťahovanie perforátorov

(1) Rýchlosť zapúšťania a vyťahovania perforátora určí strelmajster v závislosti na type perforátora a podmienkach vo vrte. Táto rýchlosť nesmie byť väčšia ako 3 m.s-1. Zapúšťanie alebo vyťahovanie perforátora musí byť plynulé.

(2) V prípade, že perforátor pri zapúšťaní pred požadovanou hĺbkou vo vrte uviazne, môže sa jeho zapúšťanie opakovať, ale pozvoľna, a to najviac trikrát. Keď sa výsledok nedosiahne, práce sa musia prerušiť a vrt znova pripraviť.

§ 152

Zlyhávky perforátorov

Pri zlyhávke perforátora sa postupuje podľa § 161 až 164. Ak sa však nemôže zlyhaný perforátor znova použiť alebo zlikvidovať na mieste použitia, možno ho po odpojení rozbušky, vymytí vodou a uchytení prepraviť na miesto určené v dokumentácii trhacích prác, kde vedúci trhacích prác určí ďalší postup likvidácie.

§ 153

Tlakovzdorná rozbuška

(1) Tlakovzdorná (pancierovaná) rozbuška, ktorá sa používa na iniciáciu trhavín v priamom tlaku kvapaliny vo vrte, musí zabezpečiť prenos detonácie v mieste jej použitia.

(2) Pancierovanie rozbušky sa musí uskutočniť v určenej miestnosti nabijárne, v ktorej sa súčasne nesmú vykonávať iné práce.

(3) Obaly na pancierovanie rozbušiek zhotovené z novododaného materiálu sa musia skúšať najmenej na tlak, ktorému budú vystavené v mieste ich použitia; skúšať sa musí najmenej 10 obalov.

§ 154

Používanie strelivín

Pripravovať elektrické odporové palníky so strelným prachom, ako aj dávkovať strelný prach na nabíjanie perforátorov sa smie len na nabíjacom stole s hladkým antistatickým a umývateľným povrchom v miestnosti slúžiacej len na uvedené práce.

§ 155

Perforačné práce pod tlakom

(1) Perforačné práce vo vrte pod tlakom sa môžu vykonávať len cez zariadenie zabezpečujúce bezpečné zapúšťanie a vyťahovanie kábla s perforátorom (lubrikačné zariadenie).

(2) Pri perforačných prácach pod tlakom v plynovom prostredí treba zabezpečiť, aby sa nemohla vytvoriť výbušná zmes vo vrte.

(3) Karotážno-perforačná súprava sa musí postaviť vo vzdialenosti najmenej 30 m od ústia vrtu.

(4) Motory pomocných zariadení umiestnené v bezprostrednej blízkosti vrtu sa smú uviesť do chodu len po úplnom uzavretí ústia vrtu a po zistení, že sa v bezprostrednej blízkosti vrtu nenachádza výbušná zmes plynov.

Torpédovanie vrtov

§ 156

Skúšanie a úprava obalu torpéda

(1) Obal hermetického torpéda sa musí pred použitím vyskúšať najmenej na tlak, ktorému bude vystavený v mieste jeho použitia.

(2) Vonkajší priemer torpéda sa musí voliť tak, aby sa torpédo mohlo nenásilne spustiť do požadovanej hĺbky.

(3) Konce torpéda sa musia opatriť nábehovými kuželmi.

§ 157

Nabíjanie torpéda

(1) Torpéda so sypkými trhavinami sa smú nabíjať len na mieste použitia, pritom sa musí používať lievik z neiskriaceho materiálu. Torpéda s plastickými, liatymi alebo lisovanými trhavinami sa smú nabíjať i v osobitných miestnostiach mimo miesta použitia.

(2) Druh výbušniny použitej v torpéde sa musí určiť najmä s ohľadom na teplotu a tlak vo vrte.

§ 158

Adjustácia torpéda

(1) Torpédo sa smie adjustovať len na mieste jeho použitia.

(2) Roznetná náložka sa smie vsúvať do torpéda len pomocou nabijáka.

(3) V jednom torpéde sa smú použiť najviac dve roznetné náložky. Elektrické roznecovadlá týchto náložiek sa musia zapojiť paralelne.

§ 159

Zapúšťanie a vyťahovanie torpéda

(1) Pred torpédovaním sa musí vrt prekontrolovať šablónou, ktorej priemer a dĺžka musí zodpovedať použitému torpédu. Ako šablóna môže slúžiť aj prázdny obal torpéda.

(2) Rýchlosť zapúšťania torpéda do vrtu nesmie prekročiť 1 m.s-1; zapúšťanie musí byť plynulé.

(3) Po odpálení torpéda treba kábel vyťahovať so zvýšenou opatrnosťou do výšky asi 20 m nad miesto odstrelu. Po zistení, že kábel je vo vrte voľný, môže sa vo vyťahovaní pokračovať predpísanou rýchlosťou.

§ 160

Torpédovacie práce pod tlakom

Pre torpédovacie práce pod tlakom platia obdobne ustanovenia § 155.

§ 161

Postup pri zlyhávke

(1) Ak sa zistí, že torpédo vo vrte nevybuchlo, musí sa prívodné vedenie po poslednom pokuse o odpal ihneď odpojiť od roznetnice.

(2) Nevybuchnuté torpédo sa smie vytiahnuť z vrtu až po uplynutí čakacej doby. Čakacia doba sa ráta od posledného pokusu o odpal torpéda a nesmie byť kratšia ako 10 minút.

(3) Rýchlosť vyťahovania torpéda nesmie prekročiť 1 m.s^-1; pri ústí vrtu nesmie prekročiť rýchlosť 0,5 m.s^-1.

§ 162

Opätovné použitie zlyhaného torpéda

Torpédo sa smie znovu zapustiť do vrtu a odpáliť, pokiaľ bola odstránená závada, ktorá spôsobila zlyhávku.

§ 163

Likvidácia zlyhaného torpéda na povrchu

Ak nemožno zlyhané torpédo opäť použiť, musí sa zničiť výbuchom v jame hlbokej najmenej 1 m, a to tak, že sa na jeho teleso umiestni nálož brizantnej trhaviny s hmotnosťou najmenej 1 kg. Potom sa jama zasype zeminou a nálož odpáli. Použiť sa smie len elektrický roznet.

§ 164

Likvidácia zlyhaného torpéda vo vrte

(1) Ak torpédo nemožno vytiahnuť z vrtu a nachádza sa v mieste odstrelu, musí sa zlikvidovať odpálením druhého torpéda spusteného k zlyhanému torpédu. Ak to nie je možné alebo sa torpédo nachádza mimo miesta odstrelu, určí ďalší postup likvidácie odborná komisia, ktorej členov vymenúva vedúci organizácie.

(2) Údaje o polohe zlyhaného torpéda sa musia uviesť v technickej dokumentácii vrtu a zapísať do vrtného denníka a do knihy prehliadok pracoviska.

ŠIESTY DIEL

TRHACIE PRÁCE V HORÚCICH PREVÁDZKACH

§ 165

Základné pojmy

Na účely tohto dielu sa rozumie:

• a) horúcou prevádzkou prevádzka, v ktorej sa tepelne spracúvajú suroviny a materiály a trhacie práce sa vykonávajú v horúcom prostredí,

• b) horúcim prostredím prostredie, v ktorom teplota je vyššia než najvyššia určená^15) teplota teplotne najcitlivejšej výbušniny použitej v tomto prostredí,

• c) vývrtom vrt alebo iný priestor zhotovený vypaľovaním, vytváraním skliepkov alebo zabudovaním rúrok pre trhacie práce,

• d) manipulačným časom čas potrebný na zahriatie nálože vo vývrte na 80 % teploty vzbuchu teplotne najcitlivejšej použitej výbušniny.

§ 166

Výbušniny a pomôcky

Pri trhacích prácach v horúcich prevádzkach sa nesmú používať zážihové rozbušky, zápalnice a priame trhaviny.

§ 167

Technologický postup

Technologický postup trhacích prác musí okrem náležitostí uvedených v prílohe č. 4 tejto vyhlášky obsahovať spôsob zisťovania teploty horúceho prostredia, manipulačný čas, spôsob ochladenia vývrtov a opatrenia zabezpečujúce, aby teplota použitých výbušnín nepresiahla 80 % teploty vzbuchu teplotne najcitlivejšej výbušniny v náloži.

§ 168

Vývrty a ich nabíjanie

(1) Priemer vývrtu sa musí voliť tak, aby sa do neho ľahko zasunula nálož. Sklon vývrtov musí byť dovrchný.

(2) Nabíjať možno len vývrty ochladené tak, aby ich teplota nepresiahla 80 % teploty vzbuchu najcitlivejšej výbušniny v náloži. Nálože sa musia odpáliť v čase kratšom, ako je manipulačný čas.

(3) Nabíjať smie len strelmajster, pričom na jeden odstrel smie strelmajster nabíjať najviac dva vývrty.

(4) Vývrt sa smie nabíjať náložou adjustovanou bleskovicou s elektrickou rozbuškou pripojenou na prívodné vedenie. Prívodné vedenie nesmie byť pritom zapojené na roznetnicu.

(5) Tiahla nálož sa zhotovuje tak, že sa rúrka s potrebnou dĺžkou a priemerom naplní trhavinou. Rúrka musí byť dlhšia ako je vývrt, aby po zasunutí do vývrtu na doraz vyčnievala z vývrtu najmenej 20 cm. Pred zhotovením nálože treba vyskúšať, či sa rúrka dá ľahko zasunúť do vývrtu.

(6) Sústredená nálož sa musí opatriť spoľahlivou izoláciou proti teplote. Takto upravená nálož sa priviaže mäkkým viazacím drôtom na drevenú tyč, ktorá po zasunutí do vývrtu na doraz musí prečnievať najmenej 20 cm pred čelo rozpojovaného materiálu.

(7) Príložná nálož sa chráni proti nepriaznivému vplyvu teploty obdobne ako nálož vo vývrte.

(8) Nálože sa smú pripravovať podľa technologického postupu len v manipulačnom priestore.

§ 169

Manipulačný čas

(1) V manipulačnom čase sa musia vykonať všetky úkony a opatrenia od nabíjania až po odpal náloží s potrebnou časovou rezervou.

(2) Manipulačný čas musí na pracovisku priebežne kontrolovať pracovník hodinkami so sekundovým delením, ktorý nesmie vykonávať iné úkony.

§ 170

Roznet náloží

(1) Na trhacie práce v horúcich prevádzkach možno použiť len bleskovicový roznet tak, že elektrická rozbuška pripojená na bleskovicu bude vždy mimo horúceho prostredia, a to najmenej 50 cm od ústia vývrtu.

(2) Súčasne odpalované nálože smú byť zapojené len v sérii.

§ 171

Zneškodňovanie zlyhávok

Zlyhávky v horúcom prostredí, ktorého teplota je o 60 °C vyššia ako teplota vzbuchu teplotne najcitlivejšej výbušniny, sa nechávajú vyhorieť. Zlyhávky s teplotou nižšou sa smú z horúceho prostredia odstrániť najneskôr do uplynutia 70 % manipulačného času. Takto odstránené zlyhané nálože sa musia pred zničením nechať vychladnúť.

SIEDMY DIEL

TRHACIE PRÁCE PRI ÚPRAVE MATERIÁLOV VÝBUCHOM

§ 172

Základné pojmy

Na účely tohto dielu sa rozumie:

• a) úpravou materiálov výbuchom tvarovanie, plátovanie, lisovanie, prípadne iná úprava kovov a iných materiálov s použitím výbušnín,

• b) strelišťom miesto, kde sa vykonávajú trhacie práce pri úprave materiálov výbuchom.

§ 173

Technologický postup

Technologický postup trhacích prác musí okrem náležitostí uvedených v prílohe č. 4 tejto vyhlášky obsahovať tiež údaje a opis usporiadania strelišťa a použitého zariadenia.

§ 174

Výbušniny a pomôcky

Pri trhacích prácach sa nesmú používať zážihové rozbušky, zápalnice a priame trhaviny, ak Slovenský banský úrad neustanoví inak.

§ 175

Roznet náloží

Pri trhacích prácach sa smie použiť len elektrický roznet alebo roznet bleskovicový s elektrickou rozbuškou.

§ 176

Zneškodňovanie zlyhávok

(1) Pred odstránením zlyhanej nálože sa smie z nálože vybrať rozbuška.

(2) Zlyhaná nálož sa odstráni pomocou drevenej škrabky alebo lopatky z neiskriaceho materiálu a zničí sa.

Štvrtá hlava

Ohňostrojné práce

§ 177

Základné pojmy

Na účely tejto hlavy sa rozumie:

• a) ohňostrojnými prácami práce, pri ktorých sa používajú výbušniny ako ohňostrojné prostriedky na vyvolanie svetelných alebo zvukových účinkov,

• b) ohňostrojom súčasné alebo v krátkom po sebe nasledujúcom časovom slede odpaľovanie ohňostrojných prostriedkov,

• c) odpališťom miesto, z ktorého sa ohňostrojné prostriedky odpaľujú.

§ 178

Vedúci odpaľovač ohňostrojov

(1) Pre každý ohňostroj sa musí určiť vedúci odpaľovač ohňostrojov, ktorý vypracúva dokumentáciu podľa prílohy č. 4 tejto vyhlášky v rozsahu primeranom na použitie ohňostrojných prostriedkov, riadi prípravu, odpaľovanie a upratanie po ohňostroji, likvidáciu zlyhávok a koordinuje prácu ostatných odpaľovačov ohňostroja. V dokumentácii sa musí určiť najmä bezpečnostný okruh, odpalište, ohňostrojné prostriedky, ktoré sa majú použiť, a bezpečnostné a požiarne opatrenia.

(2) Vedúci odpaľovač ohňostrojov zodpovedá za bezpečnosť pri príprave a uskutočnení ohňostroja a určí podmienky na zaistenie bezpečnosti všetkých odpaľovačov ohňostrojov a na ochranu osôb a majetku v priestore, ktorý je ohrozený odpaľovaním ohňostroja, pádom odpálených ohňostrojných prostriedkov alebo ich zbytkov.

§ 179

Ohňostroje

(1) V bezpečnostnom okruhu nesmú byť ľahko zapáliteľné porasty alebo objekty (stohy slamy, zrelé obilie, suchá tráva, les a pod.), pokiaľ sa nezabezpečí ich požiarna ochrana.

(2) Odpaľovači ohňostrojov musia byť pri príprave, odpaľovaní a po dobu potrebnú na upratanie po ohňostroji a zneškodnení zlyhávok vybavení osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Musia mať vhodný pracovný oblek a obuv, pogumovaný plášť, rukavice, ochranný štítok na tvár, prostriedky chrániace sluch a ochrannú prilbu.

(3) Pracoviská odpaľovačov ohňostrojov musia byť pri odpaľovaní pod stálym dohľadom vedúceho odpaľovača ohňostrojov alebo ním povereného odpaľovača.

(4) Pri doprave, uskladňovaní, príprave a kontrole ohňostrojných prostriedkov sa nesmie používať otvorený oheň.

(5) Po ukončení ohňostroja sa musí vykonať pri dennom svetle prehliadka odpaľovacích zariadení, odpališťa a ohrozeného priestoru a ich vyčistenie od zlyhávok a nedopalkov. Nájdené neodpálené, zlyhané alebo nedohorené zbytky ohňostrojných prostriedkov, prípadne iných pyrotechnických výrobkov a ich súčastí sa musia po skončení prehliadky bezodkladne zničiť. Zničenie uskutoční vedúci odpaľovač ohňostrojov alebo ním poverený odpaľovač a o ich zničení vyhotoví záznam, ktorý je súčasťou zápisnice podľa § 180 ods. 4.

(6) O príprave a uskutočnení ohňostroja a likvidácii zlyhávok je usporiadateľ ohňostroja povinný upovedomiť orgány požiarnej ochrany a Zboru národnej bezpečnosti a zabezpečiť prítomnosť zdravotníckej služby.

§ 180

Bezpečnostný okruh a manipulačný priestor

(1) Na určenie bezpečnostného okruhu a manipulačného priestoru platia primerane ustanovenia § 38.

(2) Ohrozené územie sa vyprace a bezpečnostný okruh sa uzavrie najmenej 30 minút pred začatím ohňostroja.

(3) Bezpečnostný okruh uvoľní vedúci odpaľovač ohňostrojov po splnení povinnosti podľa § 179 ods. 2, 5 a 6.

(4) O priebehu a výsledku ohňostroja spíše vedúci odpaľovač ohňostrojov zápisnicu a zašle ju bezodkladne orgánu, ktorý ohňostroj povolil.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 181

Prechodné ustanovenia

(1) Výbušniny a pomôcky určené na používanie podľa doterajších predpisov sa po uplynutí jedného roku odo dňa účinnosti tejto vyhlášky smú dodávať len s návodom na používanie schváleným Slovenským banským úradom.

(2) Sklady výbušnín povolené pred účinnosťou tejto vyhlášky sa môžu používať aj naďalej, ak orgán príslušný na povoľovanie stavby skladu výbušnín neurčí z bezpečnostných dôvodov inak.

(3) Oprávnenia strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti aj po dni účinnosti tejto vyhlášky.

(4) Vzory evidenčných záznamov na používanie a uskladňovanie výbušnín vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do vydania nových vzorov.

(5) Výnimky a odchýlky povolené podľa predpisov zrušených touto vyhláškou strácajú platnosť po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jej účinnosti.

§ 182

Výnimky

(1) Od ustanovení tejto vyhlášky sa možno odchýliť na nevyhnutný čas v prípadoch, keď hrozí nebezpečenstvo z omeškania pri záchrane ľudí alebo pri likvidácii havárií, pokiaľ sa vykonajú najnutnejšie bezpečnostné opatrenia.

(2) Slovenský banský úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimky z ustanovení § 7, 40, 57, 84, 106, 110, 116, 141, 150, 158, 168, 179 a § 180. Žiadosť o povolenie výnimky vrátane návrhu náhradných opatrení predkladá vedúci organizácie s odporúčaním príslušného odborového orgánu prostredníctvom obvodného banského úradu len v mimoriadnych prípadoch a za predpokladu, že bude inak zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky.

§ 183

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

• 1. výnos Ústredného banského úradu z 26. júna 1965 č. 65/1965, ktorým sa vydáva bezpečnostný predpis o výbušninách (reg. v čiastke 31/1965 Zb.),

• 1. siedmy diel úpravy Slovenského banského úradu z 1. februára 1971 č. 10/1971, ktorou sa vydáva predpis o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o bezpečnosti prevádzky v organizáciách podliehajúcich banskému zákonu (reg. v čiastke 12/1971 Zb.),

• 1. šiesta časť úpravy Slovenského banského úradu z 9. novembra 1983 č. 4200/1983 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o bezpečnosti prevádzky v organizáciách, ktoré podliehajú štátnemu odbornému dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 42/1972 Zb. (reg. v čiastke 19/1984 Zb.),

• 1. piaty diel úpravy Slovenského banského úradu zo 4. januára 1981 č. 8/1981 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o bezpečnosti prevádzky pre vrtné a geofyzikálne práce a pre ťažbu, úpravu a podzemné uskladňovanie kvapalných nerastov a plynov v prírodných horninových štruktúrach (reg. v čiastke 16/1981 Zb.),

• 1. siedmy diel úpravy Slovenského banského úradu z 1. júla 1975 č. 3000/1975, ktorou sa vydáva predpis o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o bezpečnosti prevádzky pri sprístupňovaní prírodných jaskýň a ich udržiavaní v bezpečnom stave (bezpečnostný predpis pre jaskyne) (reg. v čiastke 33/1975 Zb.),

• 1. úprava Ústredného banského úradu z 20. decembra 1965 č. 7325/30/65 o vydávaní strelmajstrovských oprávnení pracovníkom s úplným stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním (reg. v čiastke 44/1968 Zb.),

• 1. úprava Slovenského banského úradu z 18. decembra 1972 č. 77/1972, ktorou sa vydáva predpis o zriaďovaní skladov výbušnín pod zemou (reg. v čiastke 19/1973 Zb.),

• 1. úprava Slovenského banského úradu z 19. marca 1973 č. 73/1973, ktorou sa vydáva bezpečnostný predpis na ochranu elektrického roznetu pri trhacích prácach pred účinkami cudzej elektrickej energie (reg. v čiastke 19/1973 Zb.),

• 1. úprava Ústredného banského úradu z 24. januára 1966 č. 677/2/1966, ktorou sa vyhlasuje všeobecná záväznosť smernice Ústredného banského úradu z 8. mája 1964 č. 3200/1964, ktorou sa upravuje postup pri povoľovaní nových výbušnín, výrobkov obsahujúcich výbušniny a pomôcok na používanie výbušnín,

• 1. šiesty diel úpravy Slovenského úradu bezpečnosti práce z 21. decembra 1971 č. 8/1972 Ú.v. SSR o zaistení bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavbe tunelov a iných podzemných objektov (reg. v čiastke 26/1972 Zb.),

• 1. úprava Ústredného banského úradu z 19. februára 1968 č. 1624/6/68, ktorou sa vydávajú smernice o preskúšavaní prístrojov na elektrický roznet (reg. v čiastke 44/1968 Zb.),

• 1. úprava Slovenského banského úradu z 28. februára 1986 č. 650/1986 o zaistení bezpečnosti práce a prevádzky pri zriaďovaní banských skladov výbušnín pod povrchom a skladov výbušnín v povrchových lomoch a skrývkach (reg. v čiastke 9/1986 Zb.),

• 1. pokyn Ústredného banského úradu a Ministerstva ťažkého priemyslu z 15. 2. 1967 č. 719/1967 o rozsahu platnosti bezpečnostného predpisu č. 65/1965 o výbušninách, pre prípravu a vykonávanie ohňostrojov,

• 1. úprava Slovenského banského úradu z 30. 10. 1975 č. 3200/1975 o používaní výbušnín v horskej službe (reg. v čiastke 2/1976 Zb.).

§ 184

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.

Predseda:

Ing. Baran CSc. v. r.

Príloha 1-8 vyhlášky č. 71/1988 Zb.

Príloha č. 1

Obsah návodu na používanie výbušnín a pomôcok

I. Výbušniny

Zásady bezpečnej a správnej manipulácie s výbušninou, okruh pracovísk, pre ktoré je výbušnina určená (na povrchu, v podzemí, v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu), druhy materiálov, v ktorých sa smie použiť (horľavé, nehorľavé, uhlie, kameň), druhy materiálov, v ktorých je vhodné ju použiť (tvrdé, stredne tvrdé, mäkké), druh náloží (vývrtové, príložné), odporúčaný druh roznetu, prípadne iniciácie, najmenší dovolený priemer, uskladňovacie a prepravné podmienky, spotrebná doba a záručná doba, delenie náložiek, odolnosť proti vode, vysokým a nízkym teplotám pri použití, teplota vzbuchu, zaradenie pre prepravu a uskladňovanie, dodávaný sortiment, balenie a označovanie, pri výrobkoch odolných proti výbušnému prostrediu tiež stupeň odolnosti a medzná nálož, opatrenia na hygienickú ochranu práce, spôsob ničenia, upozornenie na nebezpečné vady, ktoré by sa mohli pri výbušninách vyskytnúť, a spôsob ich likvidácie, pokyny pre prepravu, dovolené spôsoby nabíjania, adjustácia, iniciácia, likvidácia zlyhávok.

II. Pomôcky na použitie výbušnín

Opis výrobku a jeho funkcie, okruh pracovísk a druh prostredia, pre ktoré je pomôcka určená (na povrchu, v podzemí, v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu), účel, na ktorý má byť používaná, minimálne a maximálne prevádzkové hodnoty, spôsob a početnosť údržby a kontrol, kvalifikácia pracovníkov pre údržbu a kontrolu, nastavovacie hodnoty, dovolené a neprípustné úkony, podmienky pre manipuláciu, prepravu a uskladňovanie, trvalé teplotné a vlhkostné podmienky pri uskladnení a pri prevádzke, hygienická ochrana práce, dodávaný sortiment, spôsob balenia, spotrebná doba a záručná doba a predpokladaná životnosť.

III. Prípustnosť hodnôt

Ak sa v častiach I. a II. vyžadujú číselné hodnoty, uvádzajú sa ako výrobcom zaručené po celú dobu a pre spôsob používania.

Príloha č. 2

Obsah podnikovej normy (technických podmienok)

I. Trhaviny a výbušné pyrotechnické zlože

Teplota vzbuchu, účinok podľa Trauzla, brizancia podľa Hessa, detonačná rýchlosť, chemická stálosť, prenos detonácie, bezpečnosť vo výbušnom prostredí, dovolené a medzné nálože, iniciačná citlivosť na mechanické podnety, špecifický objem splodín výbuchu, výbuchové teplo, výbuchová teplota, odolnosť proti vode, odolnosť proti zvýšenej a zníženej teplote, relatívna pracovná schopnosť, jedovaté splodiny výbuchu, hustota, najmenší dovolený priemer utesnenej a neutesnenej nálože, prípustnosť mechanizovaného nabíjania a nabíjanie voľným pádom, objemová hmotnosť náložiek, obsah vody, chemické zloženie, konzistencia, kyslíková bilancia, farba masy, spôsob balenia, vzor označenia, zaradenie pre prepravu a uskladňovanie, dodávaný sortiment, spotrebná doba, záručná doba a v prípade, že sa tak neustanovuje inými záväznými predpismi alebo normami, tiež spôsob a rozsah ich skúšania a vyhodnocovanie dosiahnutých výsledkov pri kontrole pred splnením dodávok^16) a okruh použitia.

II. Roznecovadlá a výbušné predmety

Charakteristika, základný opis, okruh použitia, spôsoby skúšania, technicko-prevádzkové údaje, dopravné a uskladňovacie podmienky a zaradenie, odolnosť proti vlhku, vode, teplote, chemické a fyzikálne parametre, dodávaný sortiment, balenie, označenie, kvalitatívne znaky a prípustné tolerancie.

III. Pomôcky na použitie výbušnín

Opis, okruh použitia, technické parametre, spôsoby skúšania.

IV. Rozsah údajov

Údaje podľa častí I až III sa uvádzajú v prípustných toleranciách s opisom príslušnej skúšky alebo s odkazom na príslušnú skúšobnú normu. Hodnoty, ktoré sa v priebehu času menia alebo môžu meniť, sa udávajú v hodnote, ktorá sa zaručuje po celý čas používania výbušnín a pomôcok.

Príloha č. 3

Určenie vzdialenosti čiastkového priestoru na uskladnenie výbušnín k objektom

Najmenšia vzdialenosť čiastkového priestoru na uskladnenie výbušnín sa určí

• a) k objektom dôležitým pre nerušenú prevádzku podzemných pracovísk a k nezastavanému povrchu podľa vzťahu:

L=k1.k2.N

• b) k povrchovým objektom podľa vzťahu:

L=1500.k1.k2.N3k33

Na výpočet sa použijú symboly a ich hodnoty takto:

L	— najmenšia prípustná vzdialenosť (m),
N	— hmotnosť uskladnených trhavín v čiastkovom priestore na uskladnenie výbušnín (kg),
k1	— konštanta prostredia, ktorej hodnoty sa volia pre
	ílovité bridlice	1,83
	drobivé bridlice	1,77
	spevnené sedimenty	1,66
	vyvreté horniny	1,51
k2	— seizmický ekvivalent trhavín, ktorého hodnoty sa volia pre
	banské skalné a povrchové trhaviny	1,00
	bansky bezpečné protiprachové trhaviny	0,80
	bansky bezpečné protiplynové trhaviny I. kategórie	0,65
	bansky bezpečné protiplynové trhaviny II. Kategórie	0,50
k3	— rýchlosť kmitania (mm.s-1), ktorej hodnoty vyjadrujú mieru poškodenia ohrozeného objektu.17)

Príloha č. 4

Dokumentácia trhacích prác

I. Náležitosti technologického postupu trhacích prác

Technologický postup trhacích prác musí obsahovať najmä vymedzenie výbušnín a pomôcok povolených na používanie na pracovisku, určenie technológie trhacích prác a obmedzujúce podmienky odstrelu, spôsob ochrany okolia pred účinkami odstrelu, potrebný počet pracovníkov vrátane strelmajstrov, situáciu miesta odstrelu a jeho najbližšieho okolia s vymedzením manipulačného priestoru a bezpečnostného okruhu a spôsob ich vypratania a uzavretia, prostriedky na vyhlasovanie výstražných signálov a núdzového signálu a spôsob ich vyhlasovania, čakaciu dobu, zásady určenia úkrytov pracovníkov a miesta odpalu, rozmiestnenie a veľkosť náloží, spôsob roznetu a povolené odchýlky medzi nameraným a vypočítaným odporom roznetného okruhu, zabezpečenie strojného a elektrického zariadenia ohrozeného trhacími prácami, spôsob tesnenia náloží, opatrenia pri zlyhávke vrátane spôsobu jej likvidácie, právomoc a zodpovednosť pracovníkov zúčastnených na trhacích prácach, podmienky pre prípadné delenie náložiek trhavín, spúšťanie náložiek, keď je vo vývrte roznetná náložka, nabíjanie roznetných náložiek pomocníkom, používanie viacerých roznetných náložiek v náloži, adjustáciu roznetnej náložky niekoľkými roznecovadlami.

Ďalej musí technologický postup trhacích prác upraviť podmienky v prípadoch, keď tak výslovne ustanovuje vyhláška.

II. Náležitosti technického projektu odstrelu

Technický projekt odstrelu musí mať tieto časti:

• a) technickú správu s odôvodnením projektového riešenia, výpočtom veľkosti náloží vrátane hodnôt čiastkových koeficientov, výpočtom istoty roznetu a schémou roznetného vedenia, technologickým postupom trhacích prác, riešením nežiadúcich vplyvov vedľajších účinkov trhacích prác na okolie, rozpisom opatrení na zaistenie bezpečnosti pri odstrele a s prípadnými ďalšími potrebnými údajmi podľa povahy odstrelu,

• b) výkresovú časť vypracovanú podľa povahy odstrelu, vrátane situácie územia so zakreslením pevných meračských bodov a bezpečnostného okruhu, s vyznačením stanovíšť hliadok. Spôsob znázornenia a mierka výkresov musí umožniť získanie dostatočne presných podkladov pre výpočet náloží, vytýčenie ich polohy pre prípravné práce a pre prípadnú likvidáciu zlyhávky,

• c) na podzemných pracoviskách tiež

• 1. projekt vetrania, v ktorom sa musí najmä uviesť výpočet množstva zdraviu škodlivých výbuchových splodín, opatrenia a čas potrebný na zníženie ich koncentrácie na hranicu určenú príslušnými bezpečnostnými a hygienickými predpismi, prípadne technické opatrenia proti preniknutiu výbuchových splodín do vťažného vetracieho prúdu, miesto odkiaľ sa odpaľuje a jeho ochrana proti splodinám a spôsob kontroly ovzdušia počas prípravy trhacích prác a po nich,

• 1. dôkaz výpočtom, prípadne potrebnými predbežnými skúškami, že seizmické účinky odstrelu sa nedotknú dôležitých podzemných diel vrátane miesta odkiaľ sa odpaľuje a povrchových objektov v miere, ktorá by ohrozila ich bezpečnú prevádzku a ostatné chránené záujmy.

Príloha č. 5

Bezpečná vzdialenosť od miesta ohrozenia atmosferickým výbojom

| Najväčšia vzdialenosť vodičov v roznetnej sieti (m) | Bezpečný prúd elektrických roznecovadiel | | | | | | | 0,18 A | 0,45 A | 1 A | 1,5 A | 4 A | 5 A | | | Bezpečná vzdialenosť v metroch | | | | | | | | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | | 2 | 70 | 40 | 30 | 20 | 14 | 11 | | 5 | 110 | 60 | 50 | 30 | 21 | 18 | | 15 | 190 | 110 | 80 | 50 | 37 | 30 | | 30 | 260 | 150 | 110 | 75 | 51 | 43 |

Bezpečná vzdialenosť (m) je najmenšia vzdialenosť roznetného vedenia

• a) od povrchu,

• b) od konca elektricky vodivých ciest (koľajníc, potrubia a pod.), ak nie sú prerušené,

• c) od najbližšieho prerušenia elektricky vodivých ciest, ak je dĺžka izolačnej vzdialenosti najmenej 2 cm.

V prípade, že elektricky vodivé cesty nie sú prerušené podľa písmena c), ale sú vzájomne prepojené a uzemnené na rozvetvené uzemnenie, pripúšťa sa vzdialenosť meraná od najbližšieho prepojenia o 300 m dlhšia, než je uvedené v tejto prílohe. Pritom prepojenie sa musí vykonať aspoň trikrát po 100 m medeným vodičom s priemerom 6 mm alebo vodičom s ekvivalentným odporom; prvé prepojenie elektricky vodivých ciest sa musí vykonať pri ústí podzemného diela.

Príloha č. 6

Bezpečné vzdialenosti od vonkajších rozvodov elektrickej energie

| Druh vedenia | F (m2) | Bezpečný prúd elektrických roznecovadiel | | | | | | | | | | | | | 0,18 A | 0,45 A | 1 A | 1,5 A | 4 A | 5 A | | | | | | | | | | Bezpečné vzdialenosti v metroch | | | | | | | | | | | | | | | r | rs | r | rs | r | rs | r | rs | r | rs | r | rs | | | | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | | vedenie vn | 5 | 10 | 15 | 3 | 5 | 0 | 2 | 0 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | | 1-35 kV | 30 | 100 | 150 | 35 | 50 | 20 | 30 | 10 | 15 | 3 | 5 | 0 | 0 | | vedenie vvn | 5 | 40 | 40 | 15 | 15 | 10 | 10 | 5 | 5 | 2 | 2 | 0 | 0 | | nad 35 kV | 30 | 200 | 200 | 100 | 100 | 60 | 60 | 40 | 40 | 13 | 13 | 10 | 10 | | elektrické trate | 5 | 50 | 50 | 35 | 35 | 30 | 30 | 25 | 25 | 22 | 22 | 20 | 20 | | striedavé | 30 | 250 | 250 | 180 | 180 | 150 | 150 | 120 | 120 | 105 | 105 | 100 | 100 | | elektrické trate | 5 | 20 | 20 | 15 | 15 | 12 | 12 | 10 | 10 | 9 | 9 | 8 | 8 | | jednosmerné | 30 | 100 | 100 | 70 | 70 | 60 | 60 | 50 | 50 | 42 | 42 | 40 | 40 |

F — najväčšia prípustná plocha (m^2) uzavrená roznetným okruhom na 1 ks roznecovadla

r — bezpečná vzdialenosť (m) meraná na povrchu zeme od osi vedenia alebo od koľajníc elektrifikovanej dráhy

rs — bezpečná vzdialenosť (m) meraná vo všetkých smeroch od konštrukcie stožiaru alebo stĺpu vysokého napätia alebo stožiaru troleja.

Príloha č. 7

Bezpečné vzdialenosti od zdrojov vysokofrekvenčnej energie

• a) od vysielačov s frekvenciou 1,5-0,3 MHz (vlnové dĺžky 200-1000 m)

| Výkon vysielača (kW) | Bezpečný prúd elektrických roznecovadiel | | | | | | | | | | | | | 0,18 A | 0,45 A | 1 A | 1,5 A | 4 A | 5 A | | | | | | | | | Bezpečné vzdialenosti v metroch | | | | | | | | | | | | | | A | B | A | B | A | B | A | B | A | B | A | B | | | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | | 5 | 350 | 250 | 200 | 200 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | | 10 | 500 | 250 | 300 | 200 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | | 25 | 800 | 400 | 500 | 250 | 200 | 100 | 150 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | | 50 | 1200 | 600 | 700 | 350 | 300 | 150 | 200 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 | | 100 | 2000 | 1000 | 1500 | 750 | 500 | 250 | 300 | 150 | 130 | 100 | 100 | 100 | | 200 | 3000 | 1500 | 2400 | 1200 | 700 | 350 | 500 | 250 | 200 | 120 | 150 | 100 | | 500 | 5000 | 2500 | 3000 | 1500 | 1000 | 500 | 800 | 400 | 350 | 190 | 300 | 150 | | 750 | 6000 | 3000 | 4000 | 2000 | 1300 | 650 | 1000 | 500 | 400 | 200 | 360 | 180 | | 1000 | 7200 | 3600 | 4600 | 2300 | 1500 | 750 | 1200 | 600 | 460 | 230 | 420 | 210 | | 1500 | 8500 | 4250 | 5600 | 2800 | 1800 | 900 | 1400 | 700 | 560 | 280 | 520 | 260 |

A — bezpečná vzdialenosť (m), ktorá platí pre výškový rozdiel roznetného okruhu od 10 do 20 m

B — bezpečná vzdialenosť (m), ktorá platí pre výškový rozdiel roznetného okruhu do 10 m

Pri väčšom výškovom rozdiele ako 20 m platí dvojnásobok hodnôt A.

• b) od vysielačov s frekvenciou 30-1,5 MHz (vlnové dĺžky 10-200 m)