Zákon o sociálnom zabezpečení

ZÁKON

zo 4. júna 1964

Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri pracovnej neschopnosti. Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva. Socialistická spoločnosť vytvára na základe neustáleho rozvoja výrobných síl a zdokonaľovania výrobných vzťahov stále priaznivejšie predpoklady na zlepšovanie životných a pracovných podmienok a na všestranné uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich. Tieto zlepšujúce sa pracovné a životné podmienky a neustále prehlbovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti sa už dnes prejavujú nielen v zlepšovaní zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj v predlžovaní pracovnej aktivity. Vývoj v tomto smere sa bude ďalej urýchľovať postupným odstraňovaním ťažkých a zdraviu škodlivých prác, zavádzaním novej techniky, najmä komplexnej mechanizácie a automatizácie výroby, postupným skracovaním pracovného času a ďalším prehlbovaním a zlepšovaním liečebno-preventívnej starostlivosti. Tomuto vývoju napomáha aj systém sociálneho zabezpečenia, ktorý má podporovať uvedomelé predlžovanie pracovnej aktivity a prispievať k tomu, aby aj pracujúci, ktorí získajú právo na odchod do dôchodku, podľa svojich schopností pomáhali ďalšiemu rozvoju socialistickej spoločnosti. Systém sociálneho zabezpečenia musí zabezpečovať, aby sa všetky materiálne a finančné prostriedky venované našou spoločnosťou na sociálne potreby čo najúčelnejšie využívali v súlade so záujmami a potrebami ďalšieho rozvoja nášho národného hospodárstva a aby boli pri rozdeľovaní týchto prostriedkov zabezpečené predovšetkým oprávnené potreby tých pracujúcich, ktorí pre starobu alebo invaliditu nemôžu uspokojovať svoje potreby vlastnou prácou. Táto zásada vyžaduje, aby sa v sústave dôchodkového zabezpečenia viac uplatňovali hľadiská sociálne, najmä zmenšením rozpätia medzi vyššími a nižšími dôchodkami, čo sa dosiahne zdanením vyšších dôchodkov a zvyšovaním nízkych dôchodkov vyššími sumami pri ďalšej práci. Dôchodkové zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl z povolania a príslušníkov bezpečnostných sborov prispôsobuje sa dôchodkovému zabezpečeniu ostatných pracujúcich. Nároky z dôchodkového zabezpečenia sa zabezpečujú všetkým pracujúcim na základe práce. Z dôchodkového zabezpečenia sa preto odstraňujú pozostatky skorších sociálne poisťovacích kapitalistických systémov. Spoločenský význam starostlivosti o deti vyžaduje výhodnejšiu úpravu nárokov pracujúcich matiek, najmä znížením vekovej hranice pre právo na starobný dôchodok u žien s viacerými deťmi a zhodnotením starostlivosti o deti pre nároky z dôchodkového zabezpečenia. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na vykonávaní sociálneho zabezpečenia sa zúčastňujú pracujúci v najširšej miere prostredníctvom národných výborov a svojich spoločenských organizácií. Na vykonanie týchto zásad, určených XII. sjazdom Komunistickej strany Československa, Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

(1)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahrňuje:

1.

dôchodkové zabezpečenie

a)

pracovníkov (pracujúcich v pracovnom alebo učebnom pomere a členov výrobných družstiev),

b)

pracujúcich, ktorí majú podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo podľa iných predpisov v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci, najmä funkcionárov národných výborov, funkcionárov komisií ľudovej kontroly a štatistiky, sudcov z povolania, advokátov - členov advokátskych organizácií, študentov a vedeckých a umeleckých ašpirantov,

c)

príslušníkov ozbrojených síl a príslušníkov bezpečnostných sborov z povolania,

d)

ostatných občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, príslušníkov Ľudových milícií, pomocníkov Pohraničnej stráže a členov Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov*),

e)

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody, ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci odboja") a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov.†)

f)

účastníkov krátkodobých alebo neplatených brigád, dobrovoľných požiarnikov, dobrovoľných zdravotníkov Československého červeného kríža, účastníkov organizovanej telesnej výchovy a ďalších pracujúcich, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, a to pre prípad pracovného úrazu,

g)

spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých pracovníkov, novinárov, výkonných umelcov a artistov (ďalej len „umelci“);

2.

zabezpečenie členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov;*)

3.

zabezpečenie dôchodcov v chorobe;

4.

služby sociálneho zabezpečenia.

(2)

Sociálne zabezpečenie zahrňuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po osobách uvedených v odseku 1 č. 1.

§ 2

Osobitný zákon upravuje sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov.*)

Prvý diel

Základné ustanovenia

§ 3

Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

1.

dôchodky

a)

starobný,

b)

invalidný a čiastočný invalidný,

c)

vdovský,

d)

sirotský,

e)

manželky,

f)

osobný,

g)

sociálny;

2.

výchovné k dôchodkom;

3.

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.

§ 4

Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok

(1)

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach.

(2)

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým

a)

pracovnou kategóriou,

b)

dĺžkou doby zamestnania a

c)

výškou zárobku.

§ 5

Pracovné kategórie

(1)

Zamestnania sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií:

1.

do I. pracovnej kategórie patria

a)

zamestnania v baníctve pod zemou v hlbinných baniach,

b)

zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadlách za letu,

c)

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

d)

zamestnania kesonárov a potápačov,

e)

zamestnania pri konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín,

f)

zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skryvke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie a na rádioaktívne suroviny;

2.

do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania, v ktorých sa vykonávajú práce za zvlášť obťažných pracovných podmienok;

3.

do III. pracovnej kategórie patria všetky ostatné zamestnania.

(2)

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 7 ods. 1), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

(3)

Vláda ustanovuje, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnanie bolo zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva.

§ 6

Doba zamestnania

(1)

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu:

1.

doba pracovného (učebného) pomeru, doba činnosti v pomere člena výrobného družstva a doba inej činnosti, po ktorú majú pracujúci v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci [§ 1 ods. 1 č. 1 písm. b)];

2.

doba služby vojaka z povolania a príslušníka bezpečnostného sboru;

3.

doba výluk, stávok, a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia okresného národného výboru;

4.

doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky; doba štúdia pred 9. májom 1945 sa však započítava do doby zamestnania len pracovníkovi, u ktorého z celkovej doby zárobkovej činnosti od skončenia štúdia do dňa vzniku nároku na dôchodok pripadajú aspoň 3/4 na dobu zamestnania;

5.

doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) v cudzine, ak má pracovník ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt v Československej socialistickej republike a je

a)

československým občanom alebo

b)

cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky zamestnaný aspoň 10 rokov,

pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.

(2)

Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov; ak nebol pracovník účastný nemocenského poistenia preto, že nebol do poistenia prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa predpisov vtedy platných nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie pre účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.

(3)

Vykonávacie predpisy ustanovujú,

a)

ktoré iné doby sa považujú za dobu zamestnania,

b)

ako sa zhodnotí doba dôchodkového zabezpečenia získaná podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov alebo podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.

§ 7

Náhradné doby

(1)

Ak trvalo zamestnanie aspoň rok, započítavajú sa do doby zamestnania aj tieto doby (náhradné doby):

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto služba nevykonávala ako povolanie; doba inej vojenskej služby sa započítava v rozsahu, ktorý ustanovujú vykonávacie predpisy;

b)

doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody*); tieto doby sa započítavajú v rozsahu, ktorý ustanovujú vykonávacie predpisy;

c)

doba, po ktorú pracovník nebol alebo nemohol byť v pracovnom pomere v dobe neslobody z dôvodov politického, národného alebo rasového útlaku;

d)

doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti; od 1. októbra 1948 tiež

e)

doba, po ktorú mal pracovník nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia poskytované namiesto mzdy;

f)

doba odborného alebo politického školenia;

g)

doba prípravy na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;

h)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok, ale len pre vznik nároku na dôchodok; od 1. januára 1957 tiež

ch)

doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú bol vyplácaný príspevok pred umiestnením do zamestnania.

(2)

Ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je pre pracovníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.

§ 8

Prerušenie zamestnania

(1)

Ak bolo zamestnanie (§ 6 a 7) prerušené po dobu neprevyšujúcu päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením; ak však trvalo prerušenie zamestnania dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením, len ak zamestnanie trvalo po prerušení aspoň tri roky.

(2)

Pokiaľ bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby pracovník neprerušil zamestnanie; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. O tom, či bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť pracovníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, od ktorého bolo zamestnanie prerušené.

§ 9

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku.

(2)

Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre pracovníka výhodnejšie. Ak bol pracovník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok pre vymeranie starobného dôchodku z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom pracovník skončil zamestnanie, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety.

(3)

Ak prevyšuje priemerný mesačný zárobok vypočítaný za dobu uvedenú v predchádzajúcom odseku sumu 2 000 Kčs, berie sa do počtu suma 2 000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej 2 000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1 000 Kčs.

(4)

Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral skorší dôchodok.

Druhý diel

Dávky dôchodkového zabezpečenia

§ 10

Pracovník má podľa dĺžky doby zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na plný starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

§ 11

Podmienky pre nárok na plný starobný dôchodok

(1)

Na plný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 60 rokov.

(2)

Na plný starobný dôchodok má nárok aj pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov zamestnanie uvedené v § 5 ods. 1 č. 1 písm. a) až e) a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku;

b)

58 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov zamestnanie uvedené v § 5 ods. 1 č. 1 písm. f) a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku.

(3)

Žena má nárok na plný starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahla vek aspoň

a)

53 rokov a vychovala päť alebo viac detí,

b)

54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti,

c)

55 rokov a vychovala dve deti,

d)

56 rokov a vychovala jedno dieťa,

e)

57 rokov a nevychovala žiadne dieťa,

ak nie je pre ňu výhodnejšie ustanovenie predchádzajúceho odseku.

(4)

Pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok prizerá sa na jej (i osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.

(5)

Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak pracovník nebol zamestnaný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok.

§ 12

Podmienky pre nárok na pomerný starobný dôchodok

(1)

Na pomerný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu ako 25 rokov, ale najmenej 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 65 rokov.

(2)

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok nielen podľa predchádzajúceho odseku, ale tiež, ak bola zamestnaná po dobu kratšiu ako 25 rokov, avšak najmenej 20 rokov, dosiahla v čase trvania zamestnania aspoň vek

a)

60 rokov a vychovala aspoň jedno dieťa, alebo

b)

62 rokov a nevychovala žiadne dieťa.

(3)

Ustanovenia § 11 ods. 4 a 5 platia obdobne.

§ 13

Výška plného starobného dôchodku

(1)

Základná výmera plného starobného dôchodku pracovníka, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú pracovníkom uvedeným pod písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a pracovníkom uvedeným pod písm. c) od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania

(3)

Ak bol pracovník zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započítava sa pre zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do prvých 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

(4)

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku

a)

najviac 70 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník z potrebnej doby zamestnania 25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii;

b)

najviac 60 % priemerného mesačného zárobku, ak pracovník nesplňuje uvedenú podmienku.

(5)

Ak bol pracovník z potrebnej doby zamestnania 25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii, nie je výška starobného dôchodku obmedzená podľa predchádzajúceho odseku.

§ 14

Výška pomerného starobného dôchodku

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku*).

§ 15

(1)

Rozvoj výrobných síl a stále zvyšovanie životnej úrovne a starostlivosti o zdravie pracujúcich umožňujú, aby pracujúci, ktorí splnia podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokračovali podľa svojich fyzických a duševných schopností v ďalšom zamestnaní. Vzhľadom na záujem spoločnosti i na posilnenie hmotného záujmu pracujúcich na ďalšom zamestnaní zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za dobu ďalšieho zamestnania podľa ďalších ustanovení.

(2)

Závody sú povinné v spolupráci so závodnými výbormi základných organizácií Revolučného odborového hnutia vytvárať v súlade s potrebami národného hospodárstva priaznivé predpoklady pre ďalšie zamestnávanie tých pracovníkov, ktorí nepoužijú svoje právo na odchod do dôchodku a rozhodnú sa pokračovať v práci i po vzniku nároku na starobný dôchodok.

(4)

Starobný dôchodok sa po dobu ďalšieho zamestnania a pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky (§ 58).

§ 16

Zvýšenie nároku na plný starobný dôchodok

(1)

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na plný starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na plný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania o 4 % priemerného mesačného zárobku a pri neukončenom roku zamestnania o 1 % priemerného mesačného zárobku za každé tri mesiace zamestnania.

(2)

Plný starobný dôchodok je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

440 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň rok,

(3)

Do doby ďalšieho zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby.

§ 17

Zvýšenie nároku na pomerný starobný dôchodok

(1)

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania až do vzniku nároku na plný starobný dôchodok o 2 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

Pomerný starobný dôchodok pracovníka, ktorý bol zamestnaný do dňa vzniku nároku na tento dôchodok najmenej 15 rokov, je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

330 Kčs mesačne, ak trvalo ďalšie zamestnanie celkove aspoň rok,

(3)

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa ustanovení o zvyšovaní nároku na plný starobný dôchodok.

(4)

Do doby ďalšieho zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby.

§ 18

Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku

(1)

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu

Sumou prevyšujúcou tieto výmery sa starobný dôchodok vymeria, len pokiaľ ide o zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok; dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie však prevýšiť sumu 2500 Kčs mesačne.

(2)

Plný starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

(3)

Pomerný starobný dôchodok je najmenej 300 Kčs mesačne.

(4)

Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

(5)

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 4).

(6)

Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný príslušník) nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

§ 19

(1)

Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie pracovníkov a rozvíjanie ich pracovnej schopnosti. Pracovníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia a v súčinnosti so závodmi starostlivosť, aby si potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 68) udržali alebo získali vhodné zamestnanie, a tým si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.

(2)

Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa pracovníci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek pracovníkov pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok na dobu trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia znovu získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú schopnosť.

§ 20

Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pracovníkovi, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 21) a v čase trvania zamestnania alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho skončení sa stal úplne (čiastočne) invalidným.

(2)

Invalidný dôchodok však nepatrí pracovníkovi, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 22).

(3)

Pracovník je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav

a)

je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav, alebo

b)

je síce schopný vykonávať sústavné zamestnanie, ale len celkom neprimerané jeho skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania.

(4)

Pracovník je čiastočne invalidný, ak jeho zárobok podstatne poklesol preto, že pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať

a)

doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za zvlášť uľahčených pracovných podmienok alebo

b)

len iné zamestnanie menej kvalifikované.

§ 21

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok je u pracovníkov vo veku

Doba zamestnania potrebná pre nárok pracovníka vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.

(2)

Ak získal pracovník potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásiem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú doba zamestnania potrebná v najbližšom vyššom vekovom pásme.

(3)

Bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,

a)

ak sa stane pracovník úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu alebo

b)

ak sa stane úplne (čiastočne) invalidnou vdova, ktorá pri vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity už nemá nárok na vdovský dôchodok, ak vstúpila najneskôr do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok do zamestnania a pokračovala v ňom až do dňa, keď sa stala úplne (čiastočne) invalidnou; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na vdovu, ktorej z dôvodu úplnej invalidity znovu vznikne nárok na vdovský dôchodok.

§ 22

Pracovný úraz

(1)

Pracovným úrazom je úraz, ktorý pracovník utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj pracovník, ktorý utrpel úraz

a)

cestou do zamestnania a späť, ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so zamestnaním,

b)

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,

c)

pri výkone verejnej funkcie,

d)

pri niektorých osobitných druhoch činností určených vykonávacími predpismi.

(2)

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania; ktoré choroby sú chorobami z povolania, ustanovujú vykonávacie predpisy.

§ 23

(1)

Ak bol pracovník zamestnaný predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien dosahuje najmenej 25 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a ak trvalo zamestnanie tejto kategórie ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku pripočítajú sa pracovníkom uvedeným pod písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a pracovníkom uvedeným pod písm. c) od 26. roku zamestnania za každý rok

(3)

Ak bol pracovník zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započíta sa pre zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do prvých 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

(4)

Invalidný dôchodok je

a)

najviac 70 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

b)

najviac 60 % priemerného mesačného zárobku, ak pracovník nesplňuje uvedenú podmienku.

(5)

Ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, nie je výška invalidného dôchodku obmedzená podľa predchádzajúceho odseku.

§ 24

Ak nebol pracovník zamestnaný predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov alebo ak doba jeho zamestnania s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien nie je najmenej 25 rokov, je invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.

§ 25

Výška čiastočného invalidného dôchodku

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku (§ 28 ods. 2 a 4).

§ 26

Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze

(1)

Invalidný dôchodok pracovníka, ktorého úplná invalidita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 23 a 24.

(2)

Čiastočný invalidný dôchodok pracovníka, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by patril pri pracovnom úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku.

§ 27

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v mimoriadnych prípadoch

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj pracovníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným

a)

pred vstupom do zamestnania, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok; ak však ide o pracovníka mladšieho ako 24 rokov, je potrebná doba zamestnania aspoň dva roky;

b)

po vstupe do zamestnania, nebol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, bol však zamestnaný po potrebnú dobu v posledných 10 rokoch pred podaním žiadosti.

(2)

Občanovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov, môže byť priznaný invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.

(3)

Za čiastočne invalidného sa považuje aj pracovník, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho zárobok podstatne nepoklesol; takému pracovníkovi možno priznať čiastočný invalidný dôchodok.

§ 28

Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku

(1)

Invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu

2 200 Kčs mesačne, ak pracovník

1 800 Kčs mesačne, ak pracovník

(2)

Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

(3)

Invalidný dôchodok pracovníka staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

(4)

Ak je invalidný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu,

a)

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 550 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 3) aj pracovníkovi staršiemu ako 20 rokov;

b)

môže sa invalidný dôchodok, na ktorý nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu, zvýšiť až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedeného priemerného mesačného zárobku.

Ustanovenie § 18 ods. 6 platí obdobne.

§ 29

Všeobecné podmienky

(1)

Vdovský a sirotský dôchodok patria:

a)

po pracovníkovi, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, ak neuplynuli od skončenia zamestnania do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po pracovníkovi, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (choroby z povolania);

b)

po požívateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

(2)

Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne odkázané výživou (§ 33 ods. 2), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.

§ 30

Vdovský dôchodok

(1)

Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.

(2)

Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto podmienok:

a)

je úplne invalidná,

b)

stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 33),

c)

vychovala aspoň tri deti (§ 33),

d)

dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,

e)

dosiahla vek 50 rokov,

f)

jej manžel zomrel následkom pracovného úrazu (§ 22 ods. 1 prvá veta), ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie a vdova dosiahla ku dňu jeho smrti aspoň vek 40 rokov.

(3)

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a) až e) do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok alebo do piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

(4)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znovu, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.

(5)

Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia doby, do ktorej mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tejto dobe môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.

(6)

Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak bolo manželstvo uzavreté po 60. roku veku pracovníka (dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa z manželstva alebo z predchádzajúceho spolužitia narodilo dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.

(7)

Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví; o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa, najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok sa vyplácal v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh zomrie alebo dôjde ku zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova nežila v spoločnej domácnosti s druhom.

(8)

Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len ak bola vdova v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou.

§ 31

Výška vdovského dôchodku

(1)

Vdovský dôchodok je 60% dôchodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal pracovník (pracujúci dôchodca) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;

b)

starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidným.

(3)

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.

(4)

Rozvedenej žene (§ 30 ods. 5) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 30 ods. 8), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(5)

Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; ak by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

(6)

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok (§ 18 ods. 5 a § 28 ods. 4). Ustanovenie § 18 ods. 6 platí obdobne.

§ 32

Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

(2)

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

a)

po dobu jedného roka od smrti manžela alebo

b)

ak sa vdova stará aspoň o jedno dieťa (§ 11 ods. 4).

§ 33

Sirotský dôchodok

(1)

Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého pracovníka (dôchodcu).

(2)

Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel pracovník (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

(3)

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa

a)

sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, alebo

b)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné pripravovať sa naň len za mimoriadnych podmienok, alebo

c)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie (pracovnú činnosť) alebo výkon takého zamestnania (pracovnej činnosti) by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

(4)

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak dieťa má vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 620 Kčs.

(5)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.

(6)

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak požívateľ sirotského dôchodku uzavrie sobáš a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 620 Kčs mesačne.

§ 34

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30% dôchodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal zomretý pracovník alebo pracujúci dôchodca (§ 33 ods. 1 a 2) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší,

b)

starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

(3)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs a najviac 450 Kčs mesačne.

(4)

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie § 18 ods. 6 platí obdobne.

(5)

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku (§ 38 ods. 3).

§ 35

Dôchodok manželky

(1)

Manželke pracovníka, ktorý získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná ani nemá nárok na iný dôchodok a

a)

dosiahla vek 65 rokov alebo

b)

je úplne invalidná.

(2)

Dôchodok manželky môže sa priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

(3)

Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny.

§ 36

Osobný dôchodok

(1)

Zvlášť zaslúžilým pracovníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.

(2)

Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov.

§ 37

Sociálny dôchodok

(1)

Sociálny dôchodok môže sa priznať odkázaným občanom, ak nemajú nárok na iný dôchodok a

a)

dosiahli vek 65 rokov alebo

b)

sú úplne invalidní.

(2)

Ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa priznať až do výšky 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky rozdielu medzi sumou 900 Kčs a úhrnom príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

§ 38

(1)

Výchovné patrí na každé dieťa (§ 33) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.

(2)

Výchovné mesačne je

	na jedno dieťa Kčs	na dve deti Kčs	na tri deti Kčs	na štyri deti Kčs
k invalidnému k dôchodku	140	430	880	1280
k inému	90	430	880	1280

(3)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(4)

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, výchovné patrí tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

(5)

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky, potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

(6)

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, vypláca sa tomuto ústavu.

(7)

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

§ 39

Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť

Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 Kčs až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho bezvládnosti a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné.

Prvý diel

Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách

§ 40

(1)

Občanom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.

(2)

Občanom uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.

(3)

Dôchodky sa vymeriavajú zo sumy 1 000 Kčs mesačne; ak bol občan bezprostredne pred nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkove zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku, ak je to pre neho výhodnejšie.

§ 41

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku tiež

občanom povolaným na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky, účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,*) príslušníkom Ľudových milícií, pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku tiež

a)

občanom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

b)

občanom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom; do skončenia povinnej školskej dochádzky patrí však oprávnenému len polovica dôchodku.

(3)

Ustanovenie § 40 ods. 3 platí obdobne.

§ 42

(1)

Invalidný dôchodok podľa § 40 ods. 1 a § 41 ods. 1 vymeriava sa vo výške určenej v § 23 ods. 1 písm. a) a v § 26 a je najmenej 650 Kčs mesačne; čiastočný invalidný dôchodok podľa týchto ustanovení je najmenej 450 Kčs mesačne.

(2)

Pozostalým po občanoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného spôsobom uvedeným v § 40 a 41 alebo boli požívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých.

Druhý diel

Zabezpečenie členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách

§ 43

(1)

Členovia rodiny občana vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len „vojak“), s výnimkou služby vojakov z povolania, majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ vojak nemá nárok na náhradu mzdy.

(2)

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia od vojaka.

§ 44

(1)

Nárok na zaopatrovací príspevok majú

a)

nezaopatrené deti (§ 11 ods. 4) vojaka;

b)

manželka vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkove činná z iných vážnych dôvodov;

c)

manželka vojaka, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti, rozvedená manželka a matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd priznal voči nemu výživné, prípadne príspevok na výživu;

d)

družka vojaka, ktorá s ním žila do dňa jeho nastúpenia služby v ozbrojených silách aspoň tri mesiace v spoločnej domácnosti, naďalej v nej zotrváva a stará sa v nej o nezaopatrené dieťa vojaka vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkove činná z iných vážnych dôvodov;

e)

plnoletá príbuzná vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto domácnosť a stará sa v nej o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov;

f)

manžel, ktorého manželka nastúpila službu v ozbrojených silách, ak je úplne invalidný a odkázaný výživou na príjem manželky.

(2)

Vykonávacie predpisy ustanovujú,

a)

ktorým iným osobám závislým výživou od vojaka sa môže poskytovať zaopatrovací príspevok a v akej výške;

b)

za akých podmienok a v akej výške sa môže vojakovi poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu.

§ 45

(1)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.

(2)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú vlastný hrubý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 620 Kčs mesačne.

(3)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa poskytuje sa popri prídavkov na deti, popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku.

§ 46

(1)

Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela vojačky je 500 Kčs mesačne.

(2)

Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške 500 Kčs mesačne.

(3)

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa (§ 11 ods. 4), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

§ 47

Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesmie prevyšovať 80% priemeru čistých zárobkov vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby v ozbrojených silách. Ak by úhrn zaopatrovacích príspevkov prevyšoval túto výšku, poskytuje sa manželke zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške 80% mesačného priemeru čistých zárobkov vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná zaopatrovacím príspevkom pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám; inak sa zaopatrovací príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu.

§ 48

(1)

Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách; ak sa splnia predpoklady pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo. Ak má však vojak nárok na náhradu mzdy za čas po nástupe tejto služby, patrí zaopatrovací príspevok až odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada mzdy.

(2)

Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok pre trvanie nároku. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie niektorá z podmienok trvania nároku až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.

§ 49

(1)

Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.

(2)

Zaopatrovací príspevok sa nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac

a)

v cudzine,

b)

v ochrannej výchove,

c)

vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; ak bol oprávnený prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu zaopatrovací príspevok spätne za celý čas väzby.

§ 50

Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti štátu.

§ 51

(1)

Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako pracovníkom podľa predpisov o nemocenskom poistení; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná starostlivosť a príspevok na detskú rekreáciu.

(2)

Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť poskytujú na účet sociálneho zabezpečenia.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú

a)

na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,*)

b)

na manželku dôchodcu, jeho deti a osoby prevažne odkázané výživou na dôchodcu, pokiaľ sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,*)

c)

na osoby, ktoré sa trvale zdržujú mimo územia Československej socialistickej republiky.

§ 52

Povinnosti oprávnených osôb

(1)

Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.

(2)

Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ starobného dôchodku vstup do zamestnania alebo začatie pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za dobu, po ktorú nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 53 ods. 2).

(3)

Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže sa zastaviť, ak občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí sa lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol na možné zastavenie výplaty dávky upozornený.

§ 53

Zmeny dávky a jej vrátenie

(1)

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa dodatočne zistí, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie, zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.

(2)

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že sa dávka vyplatila neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.*)

§ 54

Obmedzenie výplaty dávok

(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia) z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 40 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

(2)

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca; ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.

(3)

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po dobu dlhšiu ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

(4)

Ak sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný než čiastočný invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy na povolanie bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po dobu prípravy na povolanie polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

§ 55

Výplata dávok inej osobe

(1)

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.

(2)

Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dopláca dôchodcovi dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.

§ 56

Súbeh nárokov na dôchodky

(1)

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v § 20 ods. 2.

(2)

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.

(3)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu, ktorá sa rovná dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov vdovským alebo sirotským dôchodkom a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce a sociálnych vecí povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

§ 57

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

(2)

Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených v predchádzajúcom odseku.

(3)

Nároky predchádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou dedičstva.

§ 58

Výplata dôchodku pri ďalšom zamestnaní alebo inej zárobkovej činnosti

(1)

Vláda môže ustanoviť,

1.

za akých podmienok a v akej výške sa poskytuje

a)

starobný dôchodok pri zamestnaní alebo pri pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve,

b)

starobný dôchodok a bez ohľadu na výšku zárobku vdovský a sirotský dôchodok pri kampaňovom, sezónnom alebo inom krátkodobom zamestnaní alebo pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve;

2.

že sa poskytuje časť starobného dôchodku, aby sa umožnil postupný prechod do starobného dôchodku pracovníkom, ktorí sú zamestnaní po vzniku nároku na tento dôchodok, ak sa vekom zmenila ich pracovná schopnosť tak, že ich zárobok poklesol v dôsledku zmenšeného pracovného úväzku.

(2)

Vláda môže tiež ustanoviť, pri akej inej zárobkovej činnosti sa neposkytuje starobný dôchodok.

§ 59

Výplata dávok

(1)

Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú dopredu v mesačných lehotách.

(2)

Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom môžu sa vyplácať preddavkom pozadu, a ak nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších ako mesačných obdobiach; zúčtovanie preddavkov sa vykonáva za obdobie neprevyšujúce šesť mesiacov.

§ 60

Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za dobu, po ktorú sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvá práce a sociálnych vecí, národnej obrany a vnútra však môžu po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

§ 61

Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia

(1)

Nároky na dávky môžu sa postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(2)

Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

§ 62

Premlčanie

(1)

Nárok na dávku sa nepremlčuje.

(2)

Nárok na jednotlivú splátku dávky sa premlčuje v jednom roku odo dňa jej zročnosti.

(3)

Právo žiadať vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom (§ 53 ods. 2) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.

§ 63

(1)

Starobné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky, na ktoré vznikne nárok po 30. júni 1964, vdovské dôchodky z nich vymerané a osobné dôchodky priznané po tomto dni podliehajú osobitnej dani z dôchodku, ak prevyšujú sumu

a)

700 Kčs mesačne,

b)

900 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na jedno dieťa,

c)

1 100 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na dve deti.

Ak patrí dôchodcovi výchovné na tri deti, nepodlieha dôchodok osobitnej dani z dôchodku. Tejto dani nepodliehajú ani starobné a invalidné dôchodky zvýšené nad 700 Kčs mesačne z toho dôvodu, že dôchodok ani spolu s iným príjmom nedosiahol sumu 900 Kčs mesačne (§ 18 ods. 5 a § 28 ods. 4).

(2)

Ak ide o vdovský dôchodok, posudzuje sa zdanenie tohto dôchodku podľa toho, či sa vdova stará o dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.

(3)

Osobitná daň z dôchodku je odstupňovaná podľa výšky dôchodku od 1 % do 12,5 % dôchodku; pritom sa dôchodky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) podrobujú rovnakej základnej percentnej sadzbe. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.

§ 64

Základ pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku

(1)

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku (§ 13 ods. 4, § 23 ods. 4, § 100 ods. 3), avšak po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami (§ 18 ods. 1, § 28 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103 ods. 1, § 107g ods. 1), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(2)

Ak dôchodca požíva dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov.

(3)

Zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na dôchodok vykonávaného po 30. júni 1964 nepodlieha osobitnej dani z dôchodku.

(4)

Vdovské a sirotské dôchodky sa vymeriavajú zo starobného (invalidného) dôchodku nezníženého o osobitnú daň z dôchodku; potom sa posúdi zdanenie vdovského dôchodku podľa predchádzajúcich ustanovení.

(5)

Ak sa poskytuje dôchodcovi len časť dôchodku, určí sa táto časť z dôchodku zníženého o osobitnú daň z dôchodku; obdobne sa postupuje pri krátení dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti.

§ 65

(1)

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov).

(2)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Prvý diel

Všeobecné ustanovenia

§ 66

(1)

Služby sociálneho zabezpečenia sa poskytujú občanom, ktorí potrebujú pomoc spoločnosti na prekonanie nepriaznivých životných pomerov.

(2)

Novovytvorené socialistické spoločenské vzťahy vyžadujú, aby si občania a v rodine najmä deti a rodičia vzájomne pomáhali. Národné výbory pôsobia sústavnou výchovou občanov na to, aby pomáhali spoluobčanom starým a ťažko poškodeným na zdraví a aby sa upevňovali rodinné vzťahy, najmä aby sa deti podieľali na ďalšom zvyšovaní životnej úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takúto starostlivosť potrebujú.

Druhý diel

Starostlivosť o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou

§ 67

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou sú osoby, ktoré majú pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzený výber zamestnania; sú nimi aj požívatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovné uplatnenie.

§ 68

Pracovná rehabilitácia

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje bezplatne pracovná rehabilitácia ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby si udržali alebo získali vhodné zamestnanie.

§ 69

Pracovné uplatnenie

(1)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa umožňuje pracovné uplatnenie na miestach vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. Závody vykonávajú za súčinnosti orgánov Revolučného odborového hnutia a podľa pokynov národných výborov výber vhodných pracovných miest pre týchto občanov a zostavujú zoznamy takto vybratých pracovných miest.

(2)

Národné výbory zostavujú za súčinnosti závodov každoročne plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Závody vykonávajú technické a organizačné opatrenia, ktoré umožňujú čo najširšie pracovné uplatnenie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(3)

Plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a technické a organizačné opatrenia závodov tvoria súčasť ich hospodárskych plánov. Pri hodnotení, ako závod plní úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, prizerá sa tiež na plnenie plánu zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou; v závažných prípadoch neplnenia tohto plánu zastaví okresný národný výbor závodu nábor z ostatných zdrojov pracovných síl.

(4)

Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky ustanoví po dohode s ministerstvami plánovania a práce a sociálnych vecí, ako závody vykazujú občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pre účely kontroly plnenia hospodárskeho plánu.

§ 70

Starostlivosť o mladistvých

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou mladším ako 18 rokov sa po ukončení povinnej školskej dochádzky umožňuje príprava na vhodné povolanie v učebnom pomere alebo štúdiom, pokiaľ možno spolu so zdravou mládežou; ak nemajú mladiství predpoklady pre takúto prípravu na povolanie, umiestnia sa do vhodného zamestnania. Národné výbory vyhradia každoročne v plánoch rozmiestnenia dorastu počet učebných miest, miest v školách a počet pracovných miest potrebný pre mladistvých so zmenenou pracovnou schopnosťou.

§ 71

Sledovanie vplyvu práce na zdravotný stav

(1)

Národné výbory sledujú v súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia a iných spoločenských organizácií, aký vplyv má príprava na povolanie, výkon zamestnania a pracovné prostredie na zdravotný stav občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a či títo občania nepotrebujú ďalšiu pomoc.

(2)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje sústavná dispenzárna starostlivosť podľa predpisov o liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 72

Hmotné zabezpečenie

Hmotné zabezpečenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zahrňuje príspevok pred umiestnením do zamestnania, príspevok po čas prípravy na povolanie a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s touto prípravou.

§ 73

Zabezpečenie pracovného pomeru

(1)

Dojednanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou nemožno odmietnuť s poukazom na jeho zdravotný stav, ak národný výbor odporučil prijatie občana na miesto, ktoré je uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Obdobne nesmie škola odmietnuť prijatie mladistvého so zmenenou pracovnou schopnosťou na štúdium s poukazom na jeho zdravotný stav, ak takúto prípravu na povolanie označil národný výbor za vhodnú.

§ 74

Povinnosti závodov

(1)

Závody zabezpečujú občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou vhodné pracovné uplatnenie a sú najmä povinné

a)

prednostne obsadzovať miesta uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou týmito občanmi, predovšetkým pracovníkmi, ktorých pracovná schopnosť sa zmenila v čase zamestnania v závode, a svojimi bývalými pracovníkmi, u ktorých došlo ku zmene pracovnej schopnosti,

b)

vykonávať prípravu na povolanie a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

c)

upravovať občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovný čas, pracovisko, pomôcky a ostatné pracovné podmienky, ak to vyžaduje zdravotný stav týchto občanov,

d)

zriaďovať alebo vyhradzovať osobitné dielne (pracoviská) pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní pracovať za bežných podmienok v závode,

e)

viesť evidenciu všetkých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pracujúcich v závode a vyznačovať v nej okolnosti významné pre vykonávanie starostlivosti o týchto občanov.

(2)

Odporučenie vhodného pracovného uplatnenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktoré dá okresný národný výbor závodu, je pre závod záväzné a závod je povinný vyhovieť mu bez prieťahov.

§ 75

Spoločné ustanovenia

Kde sa v tomto diele hovorí o pracovnom pomere, rozumie sa ním aj učebný pomer a členský pomer k výrobnému družstvu; pokiaľ by však z ustanovení tohto dielu vyplynula povinnosť prijať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou za člena výrobného družstva alebo obmedzenie možnosti zrušiť členstvo, vykonávajú sa tieto ustanovenia v súlade so stanovami výrobného družstva.

Tretí diel

Starostlivosť o občanov ťažko poškodených na zdraví a starých občanov

§ 76

(1)

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým poškodením, najmä nevidomým a občanom s ťažkým poškodením pohybového alebo nosného ústrojenstva poskytujú sa služby, prípadne peňažné príspevky na prekonanie ťažkostí, ktoré im spôsobujú uvedené chyby. Umožňuje sa im najmä účasť na spoločnom stravovaní, poskytuje sa im opatrovateľská služba v ich bytoch a poskytujú sa im pomôcky potrebné na odstránenie, zmiernenie alebo prekonanie následkov ich poškodenia; namiesto týchto pomôcok môže sa poskytnúť peňažný príspevok na ich zadováženie.

(2)

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým poškodením, ktoré podstatne obmedzuje ich pohybovú schopnosť, poskytujú sa podľa druhu a stupňa poškodenia osobitné výhody (napr. v doprave alebo pri potrebe sprievodcu).

(3)

Občanom, ktorí pre veľmi ťažké telesné alebo zmyslové poškodenie alebo pre duševné chyby potrebujú ústavnú starostlivosť, poskytuje sa ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná a kultúrna starostlivosť, ako aj príležitosť na primerané pracovné uplatnenie, prípadne aj iné služby v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelé osoby telesne (zmyslovo) chybné, prípadne v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelé osoby duševne chybné.

§ 77

(1)

Deťom a mladistvým s ťažkým telesným poškodením, ktoré znemožňuje alebo podstatne sťažuje normálny spôsob výchovy, vzdelania a pracovného výcviku, poskytuje sa ubytovanie, zaopatrenie, školské vzdelanie, výchova, zdravotná starostlivosť a príprava na povolanie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež.

(2)

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú schopní vzdelávať sa pre duševnú chybu, poskytuje sa ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná a výchovná starostlivosť a zácvik pre výkon primeranej práce v ústavoch sociálnej starostlivosti pre duševne chybnú mládež.

(3)

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú schopní vzdelávať sa pre duševnú chybu a žijú v rodinách, poskytuje sa stravovanie a zdravotná a výchovná starostlivosť v zariadeniach pre denný, prípadne týždenný pobyt.

§ 78

Starostlivosť o starých občanov

(1)

Starým občanom sa poskytujú služby, ktorými sa uľahčuje život v starobe a umožňuje uspokojovanie osobitných potrieb odôvodnených starobou. Práca v domácnostiach sa im uľahčuje účasťou na spoločnom stravovaní a poskytovaním opatrovateľskej služby v ich bytoch. Vytváraním vhodných podmienok sa im uľahčuje účasť na spoločenskom a kultúrnom živote, ako aj pracovná i verejná činnosť podľa ich záujmov a zdravotného stavu.

(2)

Ubytovanie, zaopatrenie, zdravotnú a kultúrnu starostlivosť a iné služby možno poskytnúť starým občanom, najmä občanom s trvale upravenými chorobnými stavmi, v ústavoch sociálnej starostlivosti pre starých občanov (domovoch dôchodcov), pokiaľ chorobný stav nevyžaduje liečenie v lôžkovom zdravotníckom zariadení.

Štvrtý diel

Starostlivosť o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc

§ 79

Občanom, ktorí sa prechodne ocitli alebo žijú v mimoriadne obťažných životných pomeroch, poskytujú sa služby, ktoré sú potrebné na prekonanie týchto pomerov, pokiaľ ich občania nemôžu prekonať vlastným pričinením, ani za pomoci svojej rodiny.

Piaty diel

Spoločné ustanovenia

§ 80

(1)