Hospodársky zákonník (úplné znenie Hospodárskeho zákonníka, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

vyhlasuje úplné znenie Hospodárskeho zákonníka zo 4. júna 1964 č. 109 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom z 25. októbra 1966 č. 82 Zb., zákonným opatrením Predsedníctva Národného zhromaždenia z 15. februára 1967 č. 13 Zb., zákonom z 29. júna 1967 č. 69 Zb., zákonom z 8. júla 1970 č. 72 Zb. a zákonom z 21. decembra 1970 č. 138 Zb. HOSPODÁRSKY ZÁKONNÍK zo 4. júna 1964 Pracujúci ľud Československej socialistickej republiky na čele s robotníckou triedou vybudoval pod vedením Komunistickej strany Československa socializmus. Ekonomickým základom Československej socialistickej republiky je socialistická hospodárska sústava. Zospoločenštenie výrobných prostriedkov umožňuje, aby sa uvedomelá, plánovite riadená spoločenská práca stala zdrojom mohutného rozvoja výroby a zabezpečovala vzostup životnej úrovne pracujúcich. Úsilie socialistickej spoločnosti smeruje v súlade so zákonitosťou spoločenského vývoja ku konečnému cieľu - komunizmu. Orgány socialistického štátu i všetky socialistické organizácie uplatňujú pri plánovitom riadení národného hospodárstva i pri svojej hospodárskej činnosti zákonitosti spoločenského vývoja a socialistickej ekonomiky tak, aby sa na základe rozvoja vedy a techniky a využívania vedeckých poznatkov vo výrobných procesoch i v organizácii práce, vrátane deľby práce medzi krajinami svetovej socialistickej sústavy, na základe rastu politickej, odbornej i kultúrnej úrovne pracujúcich účinne využívali všetky zdroje a rezervy a rástla spoločenská produktivita práce. Všetka činnosť štátnych i iných socialistických organizácií je riadená podľa zásady demokratického centralizmu. Táto zásada sa uskutočňuje jednotou stále upevňovaného a zdokonaľovaného ústredného štátneho riadenia, nevyhnutného na zabezpečenie plánovitého proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva a tvorivej aktivity pracujúcich, ktorí sa zúčastňujú na riadení hospodárstva na všetkých jeho stupňoch. Na to sa vytvárajú predpoklady účelnou operatívnou hospodárskou samostatnosťou a zvyšovaním zodpovednosti všetkých štátnych orgánov a socialistických organizácií za plnenie ich úloh. Významnú úlohu pri rozvíjaní účasti pracujúcich na riadení hospodárstva má Revolučné odborové hnutie, ktoré túto účasť organizuje. Tvorivá iniciatívna práca občanov v socialistickej spoločnosti vychádza z poznania, že rozvoj a záujmy každého jej príslušníka sú v základnom súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti; práca je preto prácou v prospech celku i v prospech pracovníka samého. Spájanie záujmov jednotlivých pracujúcich a ich pracovných kolektívov so záujmami rozvoja celej spoločnosti sa uskutočňuje najmä odmeňovaním za prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu a bezplatným uspokojovaním niektorých potrieb občanov spoločnosťou. Vychádzajúc z nevyhnutnosti upevňovať socialistický právny poriadok najmä zdokonaľovaním právnych noriem upravujúcich hospodársko-organizátorskú činnosť, ďalej z významu a zvláštností vzťahov vznikajúcich pri riadení národného hospodárstva a pri hospodárskej činnosti socialistických organizácií a z toho, že víťazstvo socializmu v našej krajine a dosiahnutý stupeň rozvoja národného hospodárstva vytvorili možnosť i vyvolali potrebu komplexnej úpravy týchto vzťahov, a vychádzajúc z toho, že vzťahy vznikajúce pri účasti na spoločenskej práci a pri uspokojovaní osobných potrieb občanov sú upravované Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom, uznieslo sa Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky na tomto zákone:

Článok I

Národné hospodárstvo Československej socialistickej republiky tvorí nedeliteľný celok riadený pod vedením Komunistickej strany Československa štátom podľa zásady demokratického centralizmu.

Článok II

Hlavným nástrojom riadenia je štátny plán rozvoja národného hospodárstva, z ktorého vychádza a s ktorým musí byť v súlade všetka riadiaca a hospodárska činnosť všetkých orgánov a socialistických organizácií.

Článok III

Na plnenie úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby zriaďuje socialistický štát štátne organizácie a zveruje im do správy časti národného majetku.

Družstevné a spoločenské organizácie hospodária s vlastným majetkom a okrem toho aj s národným majetkom, ktorý im štát zveril do užívania. Jednotné roľnícke družstvá hospodária aj s pôdou, ktorá je v ich spoločenskom užívaní.

Článok IV

Úlohy hospodárskej výstavby plnia predovšetkým štátne hospodárske organizácie.

Významný podiel na plnení úloh hospodárskej výstavby majú družstevné organizácie, najmä jednotné roľnícke družstvá.

Hospodársku činnosť vyvíjajú aj spoločenské organizácie, pokiaľ je to potrebné na plnenie ich úloh.

Článok V

Všetky socialistické organizácie sú povinné starať sa o to, aby majetok v socialistickom spoločenskom vlastníctve plne, účelne a hospodárne využíval, stále rozmnožoval a všemožne chránil.

Článok VI

Všetky orgány a socialistické organizácie sú povinné vynaložiť najvyššie úsilie a vyvinúť čo najväčšiu iniciatívu, aby úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva boli splnené čo najlepšie. Splnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva zabezpečujú socialistické organizácie v plánoch svojej hospodárskej činnosti.

Článok VII

Dôležitým nástrojom organizácie, konkretizácie a zabezpečovania vzájomnej spolupráce socialistických organizácií pri plnení plánovaných úloh sú hospodárske zmluvy. Rokovanie o nich je významnou súčasťou plánovacích prác.

Článok VIII

Za neplnenie svojich povinností, najmä záväzkov z hospodárskych zmlúv, sú socialistické organizácie majetkove zodpovedné. Táto zodpovednosť má socialistické organizácie viesť predovšetkým k riadnemu a včasnému plneniu ich spoločenských úloh.

Článok IX

Aktívna a iniciatívna účasť pracujúcich na riadení národného hospodárstva, najmä na vytváraní plánov, zvyšovaní hospodárnosti, uzavieraní hospodárskych zmlúv a na kontrole plnenia plánov i hospodárskych zmlúv je predpokladom trvalého rozvoja národného hospodárstva. Túto účasť pracujúcich organizujú predovšetkým spoločenské organizácie, najmä Revolučné odborové hnutie. Orgány socialistických organizácií sú povinné vytvárať vhodné predpoklady pre rozširovanie účasti pracujúcich na riadení národného hospodárstva.

Článok X

Pri riadení a pri hospodárskej činnosti socialistických organizácií, najmä aj pri ich vzájomnej spolupráci, nesmú sa uplatňovať na úkor celospoločenských záujmov záujmy rezortné, podnikové alebo miestne. Všetky ustanovenia tohto zákonníka musia sa uskutočňovať tak, aby sa zabezpečoval predovšetkým záujem celej spoločnosti a aby sa úlohy plánované na uspokojenie potrieb národného hospodárstva plnili s najväčšou možnou úsporou spoločenskej práce.

Prvá hlava

HOSPODÁRSKOPRÁVNE VZŤAHY

§ 1

Hospodársky zákonník upravuje zo vzťahov vznikajúcich pri riadení národného hospodárstva a pri hospodárskej činnosti socialistických organizácií:

plánovité riadenie národného hospodárstva a socialistické spoločenské vlastníctvo,

organizáciu hospodárskej činnosti, postavenie socialistických organizácií a ich hospodárenie,

spoluprácu socialistických organizácií a ich majetkovú zodpovednosť za porušenie ustanovených povinností,

platobné a úverové vzťahy socialistických organizácií.

Druhá hlava

RIADENIE NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA

§ 2

(1)Všestranný, plynulý a proporcionálny rozvoj národného hospodárstva ako základný predpoklad uspokojovania stále rastúcich potrieb spoločnosti je zabezpečovaný rozšírenou socialistickou reprodukciou. Tento proces, ktorý uvádza do súladu výrobné vzťahy s rozvojom výrobných síl, socialistický štát cieľavedome riadi.

(2)

Nástrojmi jednotnej sústavy riadenia sú najmä plánovanie, financovanie a organizácia hospodárskej činnosti. Zásady mzdovej sústavy, tvorby cien, kontroly a národohospodárskej evidencie ako ďalšie významné nástroje jednotnej sústavy riadenia upravujú osobitné predpisy.

§ 3

Hlavným nástrojom riadenia rozvoja národného hospodárstva je štátny plán, ktorý zabezpečuje, aby sa národné hospodárstvo rozvíjalo proporcionálne na základe optimálneho využívania prírodných a ekonomických zdrojov a podmienok krajiny a na základe medzinárodnej socialistickej deľby práce.

§ 4

(1)

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva sa vypracúva na základe smerníc Komunistickej strany Československa. Na vypracovaní štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva sa podieľajú ústredné orgány, národné výbory, hospodárske a ostatné organizácie; všetky tieto orgány i organizácie sú povinné neustále prehlbovať perspektívnosť, vedeckosť a nepretržitosť plánovania.

(2)

Vypracovanie a vykonávanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva sa opiera o najširšiu aktívnu účasť pracujúcich.

§ 5 - zrušený

§ 6 - zrušený

§ 7

Finančné hospodárenie štátu a socialistických organizácií zabezpečuje, aby sa finančné vzťahy plánovite využívali na rýchly rozvoj výrobných síl, na maximálnu tvorbu všetkých zdrojov a ich najefektívnejšie využívanie, na zvýšenie tvorivej účasti pracujúcich na riadení hospodárstva a na upevňovanie jednoty záujmov pracujúcich, socialistických organizácií a celej spoločnosti.

Tretia hlava

SOCIALISTICKÉ SPOLOČENSKÉ VLASTNÍCTVO

§ 8

(1)

Hlavným zdrojom rozvoja socialistického spoločenského vlastníctva je plánovite riadená hospodárska činnosť pracovných kolektívov socialistických organizácií.

(2)

Socialistickým spoločenským vlastníctvom je štátne vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.

§ 9

Na výkone socialistického spoločenského vlastníctva sa aktívne podieľajú všetci pracujúci. V ich záujme je chrániť majetok v socialistickom spoločenskom vlastníctve a podieľať sa v najväčšej možnej miere na jeho plnom a hospodárnom využívaní.

§ 10

Právo na ochranu socialistického spoločenského vlastníctva proti neoprávneným zásahom, najmä právo na vydanie veci voči tomu, kto ju neoprávnene zadržuje, nezaniká uplynutím času.

§ 11

(1)

Ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci.

(2)

Nadobudnúť vec do socialistického spoločenského vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu možno len v prípadoch ustanovených zákonom. Vlastníctvo prechádza dňom určeným v rozhodnutí, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, nadobúda sa s vecou i jej príslušenstvo a práva s vlastníctvom veci spojené, pokiaľ nie sú obmedzené na skoršieho vlastníka.

(4)

Stavba je vo vlastníctve tej socialistickej organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie.

§ 12

(1)

Vec môže patriť spoločne štátu a družstevným alebo iným socialistickým organizáciám alebo spoločne niekoľkým družstevným alebo iným socialistickým organizáciám (spoluvlastníctvo).

(2)

Spoluvlastníci sa podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva podľa svojich podielov. V pochybnostiach sa má za to, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

(3)

Užívanie spoločnej veci a nakladanie s ňou sa spravuje dohodou spoluvlastníkov. Na prevod spoluvlastníckeho podielu treba súhlas všetkých spoluvlastníkov.

§ 13

(1)

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní.

(2)

Ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k nezhode o vzájomných právach a povinnostiach alebo o zrušení spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého spoluvlastníka hospodárska arbitráž. Ak ide o zrušenie spoluvlastníctva, hospodárska arbitráž rozdelí vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a ak rozdelenie nie je možné, prikáže ju za primeranú náhradu niektorému z nich alebo niektorým z nich; pritom dbá na to, aby bolo zabezpečené čo najúčelnejšie využitie veci.

Štvrtá hlava

SOCIALISTICKÉ ORGANIZÁCIE

§ 14

Socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

§ 15

Vo svojej činnosti socialistické organizácie vzájomne spolupracujú a poskytujú si potrebnú pomoc, aby boli najúčinnejšie zabezpečené záujmy celej spoločnosti. Ak treba, sú povinné podľa svojich pomerov a hospodárskych možností prispievať na vykonávanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, aj keď nejde o ich vlastné úlohy, a chrániť predmety socialistického vlastníctva pred poškodením, stratou, zneužitím a rozkrádaním, aj keď nie sú v ich správe (vlastníctve).

§ 16

Úlohy socialistickej organizácie plní kolektív jej pracovníkov alebo členov; ich činnosť je organizovaná na základe štatútu, stanov alebo organizačných poriadkov.

§ 17

Socialistické organizácie vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majú aj majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 18

Socialistické organizácie môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa, len pokiaľ to nie je v rozpore s plnením ich spoločenských úloh.

§ 18a

Socialistické organizácie môžu vyvíjať hospodársku činnosť len v rozsahu vymedzenom predmetom činnosti určeným v zriaďovacej listine, v štatúte alebo v stanovách, alebo v inom akte, ktorým im bola určitá hospodárska činnosť povolená; pre rozsah hospodárskej činnosti rozpočtových organizácií platí ustanovenie § 60 ods. 1. Organizácie nesmú vymedzený rozsah predmetu činnosti prekračovať alebo inak neoprávnene vyvíjať hospodársku činnosť. Pokiaľ v právnych predpisoch nie je ustanovené niečo iné, nie je prekračovaním predmetu činnosti maloobchodný predaj výrobkov, ktoré organizácia vyrába, úprava alebo iné spracovanie predávaných výrobkov a poskytovanie prác alebo výkonov súvisiacich s predajom, doplnkový predaj výrobkov súvisiacich s poskytovanými prácami alebo výkonmi a prípadne aj iné dodávky, práce alebo výkony, pokiaľ sa vykonávajú len príležitostne, ojedinele a krátkodobe.

§ 19

Odo dňa zriadenia môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa socialistické organizácie, ktoré sa do podnikového registra nezapisujú.

Piata hlava

PRÁVNE ÚKONY SOCIALISTICKÝCH ORGANIZÁCIÍ

§ 20

Socialistické organizácie konajú prostredníctvom svojich (štatutárnych i iných) orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov.

§ 21

(1)

Štatutárnym orgánom socialistickej organizácie je jej pracovník alebo člen, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa príslušných organizačných predpisov (napr. štatútov, stanov, organizačných poriadkov) oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Ak je štatutárny orgán kolektívny, organizačné predpisy určujú, akým spôsobom koná navonok.

(2)

Iní pracovníci alebo členovia socialistickej organizácie sú ako jej orgány oprávnení robiť v mene organizácie právne úkony potrebné na splnenie uložených pracovných úloh v prípadoch, v ktorých je to ustanovené v organizačných predpisoch alebo keď je to v hospodárskom styku obvyklé.

(3)

Právny úkon, pri ktorom orgán prekročil rozsah svojho oprávnenia, zaväzuje socialistickú organizáciu len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhá organizácia nemohla vedieť. Ak rozsah svojho oprávnenia prekročí iný orgán než štatutárny, právny úkon zaväzuje organizáciu aj vtedy, pokiaľ na to dala dodatočný súhlas alebo pokiaľ na základe právneho úkonu koná.

§ 22

Zastúpenie

(1)

Zástupcom socialistickej organizácie je spravidla jej pracovník (člen) alebo iná socialistická organizácia. Oprávnenie zastupovať socialistickú organizáciu vzniká udelením písomného plnomocenstva štatutárnym orgánom; v plnomocenstve musí byť vymedzený rozsah splnomocnenia.

(2)

Právny úkon, pri ktorom zástupca prekročil rozsah svojho splnomocnenia, zaväzuje zastúpenú organizáciu len vtedy, ak na to dala dodatočný súhlas alebo pokiaľ na základe právneho úkonu konala. To isté platí i o právnom úkone, ktorý v mene organizácie urobil niekto, kto na to nebol oprávnený.

§ 23

(1)

Pre platnosť zmlúv a iných dohôd socialistických organizácií sa vyžaduje písomná forma, ak nie je v ďalších ustanoveniach tohto zákona alebo vykonávacích predpisoch ustanovené inak. Pre platnosť ostatných právnych úkonov socialistických organizácií sa vyžaduje písomná forma len v prípadoch ustanovených právnymi predpismi.

(2)

Požiadavka písomnej formy sa splní aj vtedy, ak sa prejavy vôle urobili v rôznych listinách, najmä v listoch, alebo ak sa urobili ďalekopisom. Telegram sa považuje za písomné oznámenie len vtedy, ak ho odosielateľ bez zbytočného odkladu listom potvrdí.

(3)

Ten, kto za organizáciu podpisuje, uvedie aj funkciu, ktorá ho na konanie oprávňuje, prípadne uvedie, že koná ako zástupca; nesplnenie tejto povinnosti nemá však za následok neplatnosť právneho úkonu. Nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami stačí len tam, kde je to ustanovené právnymi predpismi alebo je to obvyklé.

(4)

Hospodárska arbitráž môže rozhodnúť, že je platný od začiatku i právny úkon, pri ktorom sa nesplnili náležitosti písomnej formy, ak sa už na jeho základe začalo s plnením.

§ 24

(1)

Právne úkony socialistických organizácií sú neplatné, ak sú v rozpore s právnymi predpismi alebo ich účel obchádzajú alebo sú v rozpore so zásadami hospodárskej politiky Československej socialistickej republiky alebo ak ich predmetom je nemožné plnenie. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase.

(2)

Ak je právny úkon neplatný preto, že jeho obsah sa prieči právnemu predpisu alebo jeho účel obchádza, musí sa všetko, čo plnila alebo mala plniť organizácia, ktorá v čase právneho úkonu o neplatnosti vedela alebo vedieť musela, odviesť do štátneho rozpočtu, ak sa už začalo s plnením na základe takého právneho úkonu. Namiesto nepeňažného plnenia odvádza sa do štátneho rozpočtu jeho peňažná hodnota.

(3)

Ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť zvyšujúcej časti okrem prípadov, keď by bol vzťah, ktorý by vznikol na základe tejto časti právneho úkonu, hospodársky neodôvodnený.

(4)

Organizácia, ktorá vedela alebo musela vedieť, že právny úkon je neplatný, je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku neplatnosti právneho úkonu organizácii, ktorá dôverovala platnosti právneho úkonu.

§ 25

Právny úkon treba vždy vykladať v súlade so záujmom celej spoločnosti na rozvoji národného hospodárstva a v súlade s požiadavkami súdružskej spolupráce socialistických organizácií.

§ 26

Ustanovenia o právnych úkonoch sa nevzťahujú na konania, v ktorých socialistická organizácia vystupuje ako riadiaci orgán.

Prvá hlava

ÚVODNÉ USTANOVENIE

§ 27

(1)

Socialistický štát vytvára pre plnenie svojich úloh sústavu štátnych organizácií.

(2)

Štátne organizácie sú spravidla hospodárske alebo rozpočtové.

Druhá hlava

ŠTÁTNE HOSPODÁRSKE ORGANIZÁCIE

§ 28

(1)

Základnou úlohou štátnych hospodárskych organizácií je vykonávať na zverených úsekoch určenú hospodársku činnosť a tým zabezpečovať uspokojovanie potrieb spoločnosti výrobkami, prácami a službami vysokej technickej úrovne pri najúčelnejšom využívaní materiálových i ostatných zdrojov a výrobných zariadení a pri neustálom zvyšovaní spoločenskej produktivity práce.

(2)

Štátne hospodárske organizácie hospodária podľa zásad podnikového chozrasčotu.

(3)

Ustanovenia tohto zákona o štátnych hospodárskych organizáciách sa vzťahujú i na štátne peňažné ústavy a Štátnu poisťovňu, pokiaľ osobitné predpisy neobsahujú odchylnú úpravu.

§ 29

Štátne hospodárske organizácie sú riadené ministerstvami, prípadne inými ústrednými orgánmi (ďalej len „ministerstvá“) alebo národnými výbormi.

§ 30

(1)

Ministerstvá zodpovedajú za to, že nimi riadené organizácie budú v rámci určených úloh plniť svoju základnú povinnosť maximálne uspokojovať potreby národného hospodárstva; pritom zodpovedajú najmä za ústredné riadenie rozvoja a uplatňovanie novej techniky a technológie, za materiálno-technické zásobovanie a za organizáciu dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

(2)

Ministerstvá sú povinné bežne kontrolovať a zabezpečenosť plnenie určených úloh, vykonávať rozbory a hodnotenia hospodárskej činnosti podriadených organizácií a svojou hospodársko-organizátorskou prácou zabezpečovať odstránenie zistených nedostatkov; sú povinné starať sa aj o to, aby sa v nimi riadených organizáciách základné prostriedky plne využívali.

§ 31

Štátne hospodárske organizácie riadené ministerstvami sú organizované spravidla podľa odvetví a hlavných odborov. Ak to vyžaduje povaha hospodárskej činnosti alebo iná dôležitá potreba, sú organizované i podľa iných hľadísk, najmä územných, alebo podľa účelnej kombinácie hospodárskych činností.

§ 32

(1)

Výroba toho istého priemyslového alebo stavebného odboru alebo jeho ucelenej časti sa sústreďuje spravidla do jednej výrobnej hospodárskej jednotky, ktorá je vybavená všetkými druhmi činností potrebných na to, aby v nej prebiehal ucelený výrobný proces a aby sa vytvárali podmienky pre rozvoj odboru.

(2)

Výrobná hospodárska jednotka podľa potrieb národného hospodárstva sa stará aj o výrobu iných odborov, ktorá je v nej umiestnená na využitie zariadení alebo z iného dôležitého dôvodu.

§ 33

Výrobná hospodárska jednotka je priamo riadená ministerstvom. Môže byť organizovaná ako jeden národný podnik alebo inou vhodnou formou.

§ 34

Výrobná hospodárska jednotka zodpovedá v rámci úloh určených štátnym plánom za zásobovanie národného hospodárstva výrobkami a prácami určeného odboru a za rozvoj odboru v súlade s vývojom potrieb; je preto povinná sústavne zvyšovať technickú, technologickú, ekonomickú a organizačnú úroveň odboru a zabezpečovať nepretržitý rast produktivity práce, zvyšovanie akosti výrobkov a prác a znižovanie vlastných nákladov.

§ 35 - zrušený

§ 36 - zrušený

§ 37

Ustanovenia § 32 až 36*) platia primerane i pre iné hospodárske odvetvia než výrobné, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 38 - zrušený

§ 39 - zrušený

§ 40 - zrušený

§ 41 - zrušený

Zriaďovanie a právne postavenie štátnych hospodárskych organizácií

§ 42

Štátne hospodárske organizácie zriaďuje príslušný minister po prejednaní s krajským národným výborom a odborovým zväzom. Vláda môže určiť ďalšie podmienky pre zriaďovanie štátnych hospodárskych organizácií.

§ 43

Orgán, ktorý štátnu hospodársku organizáciu zriaďuje, vydá zriaďovaciu listinu a určí majetok, ktorý sa organizácii zveruje do správy. Zriaďovacia listina musí obsahovať

a)

názov organizácie a jej sídlo; názov musí vylučovať možnosť zámeny s názvami iných organizácií a má vyjadrovať o akú formu štátnej hospodárskej organizácie ide,

b)

predmet činnosti,

c)

označenie orgánu, ktorý organizáciu zriadil, a označenie orgánu priamo nadriadeného,

d)

deň, ku ktorému má byť organizácia zapísaná do podnikového registra.

§ 44

(1)

Na čele štátnej hospodárskej organizácie je jediný vedúci (riaditeľ), ktorý riadi činnosť organizácie a koná v jej mene vo všetkých veciach.

(2)

Riaditeľ rozhoduje vo veciach štátnej hospodárskej organizácie samostatne, pokiaľ rozhodnutie nie je vyhradené nadriadenému orgánu.

(3)

Riaditeľa štátnej hospodárskej organizácie riadenej ministerstvom vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný minister po vyjadrení odborového zväzu; pri hospodárskych organizáciách, ktoré nie sú priamo podriadené ministerstvu, patrí toto právo riaditeľovi nadriadenej organizácie, pokiaľ si ho nevyhradil minister. Riaditeľa štátnej hospodárskej organizácie riadenej národným výborom vymenúva a z funkcie odvoláva národný výbor po vyjadrení príslušného odborového orgánu.

§ 45

Ak sa štátna hospodárska organizácia člení na závody, môže jej riaditeľ so súhlasom nadriadeného orgánu určiť, ktoré závody sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody; vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne úkony týkajúce sa závodu.

§ 46

(1)

Organizačnú sústavu, najmä formy výrobných hospodárskych jednotiek a štátnych hospodárskych organizácií, zásady ich riadenia a vnútornej organizácie ustanovujú štatúty, prípadne osobitné predpisy. Štatúty vydáva pre organizácie riadené ministerstvom príslušný minister podľa zásad schválených vládou a pre organizácie riadené národnými výbormi vláda. Vláda môže odchylne upraviť aj zriaďovanie a právne postavenie štátnych hospodárskych organizácií.

(2)

Podrobnosti o vnútornej organizácii jednotlivých štátnych hospodárskych organizácií ustanovujú ich organizačné poriadky, ktoré podľa zásad ustanovených v štatútoch vydáva vedúci organizácie.

§ 47

Štátne hospodárske organizácie nezodpovedajú za záväzky štátu, ani za záväzky iných štátnych organizácií. Štát nezodpovedá za záväzky štátnych hospodárskych organizácií. Výnimky môžu ustanoviť osobitné predpisy.

§ 48

(1)

Orgán, ktorý je oprávnený štátnu hospodársku organizáciu zriadiť, môže organizáciu alebo jej časť previesť do pôsobnosti iného orgánu (ministerstva alebo národného výboru) po dohode s týmto orgánom; môže organizácie aj zlúčiť, rozdeliť alebo zrušiť.

(2)

Tieto opatrenia nadriadených orgánov môžu sa vykonať len po vyjadrení príslušného odborového orgánu a po riadnej príprave a rozbore, ktorý preukáže, že zmena prinesie zrejmý celospoločenský prospech.

(3)

Zmeny sa môžu vykonávať len k začiatku budúceho roku, pokiaľ vláda výnimočne neurčí inak.

§ 49

(1)

Zlučovaná štátna hospodárska organizácia zaniká dňom, ku ktorému bolo zlúčenie zapísané do podnikového registra. Týmto dňom prechádzajú jej majetok a záväzky na preberajúcu organizáciu.

(2)

Rozdelená štátna hospodárska organizácia zaniká a jej majetok a záväzky prechádzajú na nové organizácie dňom, ku ktorému boli tieto organizácie zapísané do podnikového registra, a to v rozsahu určenom orgánom, ktorý o rozdelení organizácie rozhodol.

(3)

Orgán, ktorý štátnu hospodársku organizáciu zrušil, urobí spravidla opatrenia o všetkom jej majetku a záväzkoch. Ak tak neurobí, vykoná sa jej likvidácia. Likvidáciu upravujú vykonávacie predpisy (§ 391).

§ 50

Riaditeľ preberajúcej štátnej hospodárskej organizácie, novovzniknutej organizácie, prípadne organizácie, na ktorú prešiel majetok a záväzky zrušenej organizácie, zodpovedá za to, že budú bez meškania upovedomené všetky organizácie, ktoré budú uvedenými zmenami dotknuté; je povinný požiadať o vykonanie príslušných zápisov v podnikovom registri. Pri likvidácii má tieto povinnosti likvidátor.

§ 51

Výrobný program je dovolené previesť medzi štátnymi hospodárskymi organizáciami, len ak sa bezpečne zistila účelnosť a hospodárnosť prevodu a ak sa zabezpečilo plynulé zásobovanie národného hospodárstva aspoň v doterajšom rozsahu a akosti a riadne plnenie záväzkov voči zahraničiu.

§ 52 - zrušený

§ 53

(1)

Prevody výrobných programov možno vykonať buď dohodou, ktorá na svoju účinnosť vyžaduje súhlas nadriadeného orgánu, prípadne nadriadeného ústredného orgánu alebo krajského národného výboru, ak si súhlas vyhradil, alebo opatrením nadriadeného orgánu (ústredného orgánu alebo krajského národného výboru). Ak ide o organizácie riadené rozličnými orgánmi, je na to potrebná dohoda týchto orgánov.

(2)

Dohoda, prípadne opatrenie nadriadeného orgánu musí vymedziť druh a rozsah prevádzanej výroby, rozsah prevádzaných práv a záväzkov a potrebnej spolupráce a určiť deň, ku ktorému sa prevod výrobného programu vykonáva.

(3)

Ak pri prevode výrobného programu má byť prevedená aj správa národného majetku, postupuje sa podľa ustanovení § 68.

§ 54

Riaditelia zúčastnených štátnych hospodárskych organizácií zodpovedajú za to, že všetky organizácie, ktoré budú prevodom výrobného programu dotknuté, budú o zmene včas upovedomené.

§ 55

Ustanovenia o prevode a zmene výrobných programov platia obdobne aj pre prevody a zmeny iných hospodárskych činností.

§ 56

Štátne hospodárske organizácie sú vybavené základnými a obežnými prostriedkami. Zodpovedajú za ich riadne využívanie, zachovanie, ako aj za ich účelné rozmnožovanie; hospodária tak, že zásadne uhradzujú svoje výdavky zo zdrojov, ktoré vytvoria.

§ 57

(1)

Prostriedky z finančných zdrojov vytváraných štátnymi hospodárskymi organizáciami sa jednak odvádzajú v určenom rozsahu do štátneho rozpočtu, jednak sa používajú v prospech týchto organizácií, a to buď priamo týmito organizáciami alebo ich nadriadenými orgánmi.

(2)

Štátnym hospodárskym organizáciám a ich nadriadeným orgánom môžu sa zo štátneho rozpočtu poskytovať prídely na určené účely.

(3)

Na doplnenie vlastných peňažných prostriedkov môže sa štátnym hospodárskym organizáciám poskytovať úver.

(4)

Štátne hospodárske organizácie sú povinné vykonávať určené odpisy základných prostriedkov.

§ 58

Na zabezpečenie hospodárneho plnenia plánovaných úloh vo vnútropodnikových útvaroch hospodárske organizácie používajú vnútropodnikový chozrasčot, ktorý zameriava vnútropodnikové útvary na plánovité odkrývanie rezerv, znižovanie nákladov, na zvyšovanie produktivity práce a efektívnosti výroby a podnecuje tvorivú iniciatívu pracujúcich.

§ 59

(1)

Na zabezpečenie najlepších výsledkov v práci organizácií, kolektívov pracujúcich i jednotlivcov sa využíva hmotná zainteresovanosť tak, aby hmotná zainteresovanosť organizácií bola založená na zásadách chozrasčotu a hmotná zainteresovanosť pracujúcich na zásade odmeňovania podľa množstva, akosti a spoločenského významu vykonanej práce.

(2)

Všetky hospodárske organizácie a im nadriadené orgány sú povinné účelne spájať hmotnú zainteresovanosť s morálnymi podnetmi pre prácu, ako je napríklad verejné uznanie dosiahnutých výsledkov a rozvíjanie pocitu zodpovednosti kolektívov pracujúcich a každého pracovníka za spoločnú vec, a všestranne podporovať rozvoj socialistického súťaženia.

Tretia hlava

ROZPOČTOVÉ A INÉ ŠTÁTNE ORGANIZÁCIE

§ 60

(1)

Rozpočtové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh najmä na úseku štátnej správy a riadenia hospodárstva, na úseku kultúry a zdravotníctva. Tieto organizácie vykonávajú hospodársku činnosť len v rozsahu nevyhnutnom pre plnenie svojich úloh. Iba výnimočne možno zriadiť rozpočtové organizácie na plnenie hospodárskych úloh, ak ide o činnosti, ktoré vzhľadom na ich rozsah alebo charakter nie je účelné zabezpečovať formou štátnych hospodárskych organizácií.

(2)

Rozpočtovými organizáciami sú štátne organizácie, ktoré sú zapojené na štátny rozpočet svojimi príjmami a výdavkami a hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov, ako aj tie štátne organizácie, ktoré sú na štátny rozpočet zapojené finančnými vzťahmi a hospodária obdobne podľa zásad platných pre rozpočtové organizácie.

§ 61

(1)

Rozpočtová organizácia môže v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zriadenia.

(2)

Osobitné predpisy môžu ustanoviť, že rozpočtové organizácie vystupujú vo všetkých alebo len v niektorých hospodárskych vzťahoch v mene štátu alebo že vystupujú v mene inej rozpočtovej organizácie.

§ 62 - zrušený

Štvrtá hlava

ŠTÁTNE SOCIALISTICKÉ VLASTNÍCTVO, NÁRODNÝ MAJETOK A JEHO SPRÁVA

§ 63

Štátne socialistické vlastníctvo je vlastníctvom všetkého ľudu. Jediným vlastníkom všetkých vecí v štátnom socialistickom vlastníctve je štát.

§ 64

(1)

Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu.

(2)

Jednotlivé časti národného majetku sú v správe štátnych organizácií.

§ 65

(1)

Národný majetok spravuje zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.

(2)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať, rozhodne najbližší orgán spoločne nadriadený organizáciám, medzi ktorými pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločne nadriadený orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány, prípadne krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje Ministerstvo financií*) na žiadosť niektorého z nich.

(3)

Národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať, je v dočasnej správe príslušného okresného národného výboru. To isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že nie je v správe žiadnej organizácie.

§ 66

(1)

Organizácia, ktorá spravuje národný majetok, je oprávnená a povinná využívať tento majetok na splnenie svojich úloh a nakladať s ním v súlade s týmito úlohami; ak má v správe majetok, ktorý pre plnenie svojich úloh nepotrebuje alebo ktorý je pre ňu neupotrebiteľný, musí sa postarať, aby majetok bol využitý inde, prípadne aby s ním bolo naložené čo najúčelnejšie.

(2)

Organizácia spravujúca národný majetok je povinná viesť tento majetok v evidencii, udržiavať ho v riadnom stave, sústavne a dôsledne vykonávať všetky opatrenia potrebné na jeho ochranu a dbať najmä, aby sa predišlo jeho poškodeniu, strate, zneužitiu a rozkrádaniu.

(3)

Organizácia spravujúca národný majetok môže požadovať jeho vydanie od inej štátnej organizácie, ktorá ho má neoprávnene u seba; toto právo zaniká, ak sa neuplatní do jedného roku (§ 131 ods. 4). Ak organizácia neuplatní svoje právo včas, rozhodne príslušný orgán (§ 65 ods. 2), ktorá zo štátnych socialistických organizácií má tento majetok spravovať.

§ 67

Pre prevody správy národného majetku medzi štátnymi organizáciami, ku ktorým dochádza pri dodávkach výrobkov a vykonávaní prác (obvyklé hospodárenie), platia príslušné ustanovenia tohto zákona o hospodárskych záväzkoch.

§ 68

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia môžu sa vykonávať len zo závažných dôvodov, najmä pri reorganizáciách, prevodoch výrobných programov, alebo ak ide o majetok prebytočný alebo neupotrebiteľný. Takéto prevody sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku (§ 347) alebo opatreniami nadriadených orgánov. Tieto opatrenia musia mať rovnaké podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevodoch správy národného majetku.

§ 69

(1)

Pre prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení, platia príslušné ustanovenia tohto zákona o hospodárskych záväzkoch.

(2)

Prevody vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a pri poskytovaní iných služieb socialistickými organizáciami sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

(3)

Iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú v národnom majetku, sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy. V týchto prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných socialistických organizácií než štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia § 349; prevody do vlastníctva občanov sa vykonávajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

§ 70

(1)

Časti národného majetku môžu sa bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, najmä družstevným alebo spoločenským.

(2)

Organizácia, ktorej bol majetok odovzdaný do trvalého užívania, je oprávnená užívať majetok len na účel, na ktorý jej bol odovzdaný. Je povinná majetok udržiavať a chrániť. Môžu sa jej uložiť osobitné obmedzenia práva trvalého užívania.

(3)

Majetok odovzdaný do trvalého užívania môže byť organizácii odňatý, ak neplní svoje povinnosti trvalého užívateľa; inak len vtedy, ak to vyžaduje vyšší spoločenský záujem.

§ 71

(1)

Štátna socialistická organizácia môže, pokiaľ je to účelné, národný majetok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, prenechať zmluvou na užívanie inej socialistickej organizácii (§ 348).

(2)

Užívanie národného majetku občanmi upravuje Občiansky zákonník, prípadne osobitné predpisy.

§ 72

(1)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, patrí správa pohľadávok a iných práv štátu (ďalej len „pohľadávky“) tej štátnej organizácii,

a)

z činnosti ktorej pohľadávka vznikla, alebo

b)

do pôsobnosti ktorej patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka vznikla, alebo

c)

ktorá má v správe majetok, s ktorým pohľadávka súvisí.

(2)

Ak podľa odseku 1 nie je príslušná žiadna štátna organizácia, je príslušný ústredný orgán, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne tá z podriadených organizácií, ktorú určí tento orgán.

(3)

Ak nemožno určiť príslušnosť ani podľa odseku 2, príslušné Ministerstvo financií,*), prípadne tá z organizácií, ktorú určí.

§ 73

(1)

Organizácia, ktorá má pohľadávku štátu v správe, je povinná v mene štátu starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, prípadne aby pohľadávka štátu sa včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané.

(2)

Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu.

§ 74

Ak nadriadené orgány zistia závady pri správe národného majetku, môžu obmedziť organizáciu spravujúcu národný majetok vo výkone správy.

§ 75

(1)

Vykonávacie predpisy najmä ustanovujú:

a)

čo sa rozumie generálnymi opravami, v ktorých prípadoch sú organizácie povinné vykonávať generálne opravy a kedy môžu štátne organizácie vykonávať generálne opravy a investičné práce na majetku, ktorý nie je v štátnom socialistickom vlastníctve,

b)

postup pri prevodoch správy národného majetku alebo pri prevodoch vlastníctva k veciam v národnom majetku, ich schvaľovaní a kedy sa prevody správy alebo vlastníctva vykonávajú odplatne alebo bezodplatne,

c)

podmienky pre nadobúdanie vecí do štátneho vlastníctva,

d)

spôsob vymáhania, prípadne odpustenia pohľadávok štátu a štátnych organizácií.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť aj obmedzenia a podmienky pre odplatné nadobúdanie vecí socialistickými organizáciami od občanov a iných než socialistických organizácií.

Prvá hlava

DRUŽSTEVNÉ ORGANIZÁCIE

§ 76

(1)

Družstevné organizácie sa významne podieľajú na plnení úloh hospodárskej výstavby a svojou činnosťou v politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti prispievajú k rozvoju socialistických spoločenských vzťahov ako dobrovoľné spoločenské organizácie družstevníkov.

(2)

Družstevnými organizáciami sú ľudové družstvá, ich vyššie organizácie (zväzy družstiev, Ústredná rada družstiev) a družstevné podniky, prípadne spoločné družstevné podniky.

§ 77

(1)

V ľudových družstvách sa dobrovoľne združujú pracujúci, aby spoločnou činnosťou a spoločnými prostriedkami prispievali k rozvoju socialistického národného hospodárstva a tým i k rastu vlastnej hmotnej a kultúrnej úrovne. Členmi družstevných organizácií môžu byť výnimočne i socialistické organizácie.

(2)

Ľudovými družstvami sú najmä jednotné roľnícke družstvá, melioračné družstvá, výrobné družstvá, spotrebné družstvá, stavebné bytové družstvá a družstvá vzájomnej občianskej pomoci.

(3)

Z ďalších ustanovení tejto časti platia pre jednotné roľnícke družstvá, melioračné družstvá a iné družstevné poľnohospodárske organizácie len ustanovenia § 88 a § 94 až 96.

§ 78

(1)

Ľudové družstvá môžu na zabezpečenie svojho rozvoja, na prehĺbenie vzájomnej pomoci a spolupráce a v záujme jednotného riadenia vytvárať vyššie organizácie, najmä zväzy družstiev, ktoré plánujú a kontrolujú činnosť svojich členských družstiev.

(2)

Ak sväzy družstiev vytvoria územné alebo odborové orgány, môžu tieto orgány nadobúdať práva a zaväzovať sa vo svojom mene len vtedy, ak tak určujú stanovy príslušného zväzu.

§ 79

(1)

Vrcholnou organizáciou československého družstevníctva je Ústredná rada družstiev. Ústredná rada družstiev sa stará o všestranný rozvoj družstevníctva a dbá, aby družstevné organizácie plnili svoju spoločenskú funkciu. Prejednáva spoločné veci družstevných organizácií a v týchto veciach ich zastupuje navonok. Organizuje medzinárodné styky a podľa osobitných predpisov i zahraničný obchod družstevných organizácií.

(2)

Voči družstvám, ktoré nevytvorili svoju vyššiu družstevnú organizáciu, patria Ústrednej rade družstiev oprávnenia zväzu družstiev.

§ 80

Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev môžu zriaďovať na plnenie svojich hospodárskych úloh družstevné podniky.

§ 81

Plány družstevných organizácií sú zostavované tak, aby zabezpečovali plnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva.

§ 82

Vedúcou zásadou riadenia a organizačnej výstavby socialistického družstevníctva je zásada socialistickej demokracie. O všetkých zásadných otázkach sa uznášajú volené kolektívne orgány družstiev a ich vyšších organizácií. Uznesenia vyšších orgánov sú záväzné pre nižšie orgány.

§ 83

(1)

Najvyššími orgánmi Ústrednej rady družstiev a zväzov družstiev sú zjazdy, prípadne konferencie; delegátov na zjazdy a konferencie volia orgány členských organizácií.

(2)

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, na ktorej členovia uplatňujú svoje právo riadiť a kontrolovať činnosť družstva. Ak vzhľadom na rozsah družstva nemožno zvolávať členské schôdze, môžu stanovy určiť, že sa zvoláva zhromaždenie (konferencia) delegátov volených členmi družstva.

§ 84

(1)

Výkonnými orgánmi družstiev a ich vyšších organizácií sú predstavenstvá, ktoré konajú v ich mene navonok vo všetkých veciach; ak je pre právny úkon predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva.

(2)

V mene družstevného podniku koná jeho vedúci.

§ 85

Kontrolnými orgánmi družstiev a ich vyšších organizácií sú kontrolné komisie, ktoré kontrolujú všetku ich činnosť, najmä i činnosť predstavenstva.

§ 86

Na lepšie plnenie svojich úloh môžu si družstvá a ich vyššie organizácie zriaďovať ďalšie orgány.

§ 87

(1)

Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev vydávajú v súlade s právnymi predpismi a potrebami národného hospodárstva vo svojej pôsobnosti záväzné smernice, najmä v otázkach organizácie, plánovania, hospodárenia s majetkom, financovania a úverovania; plánovanie, financovanie, úverovanie a kontrolu stavebných bytových družstiev upravujú však vykonávacie, prípadne osobitné predpisy.

(2)

Ak to vyžaduje dôležitý spoločenský záujem, môžu zväzy družstiev alebo Ústredná rada družstiev vo svojej pôsobnosti

a)

zastaviť výkon uznesení orgánov družstva alebo zväzu družstiev,

b)

odvolať funkcionárov družstva alebo zväzu družstiev,

c)

odvolať orgán družstva alebo zväzu družstiev a vymenovať na čas do zvolenia nového orgánu náhradný orgán.

§ 88

(1)

V záujme rozvoja národného hospodárstva štát podporuje činnosť družstevných organizácií aj tým, že im odovzdáva časti národného majetku do trvalého užívania alebo im poskytuje inú hospodársku pomoc.

(2)

Stavebným bytovým družstvám poskytuje štát na výstavbu bytových domov aj príspevok a primeraný úver, ako aj daňové a poplatkové výhody.

(3)

Družstevné organizácie plnia svoje úlohy a uspokojujú potreby pracujúcich v úzkej súčinnosti s národnými výbormi.

§ 89

Na zriadenie družstva alebo zväzu družstiev treba

a)

schválenie stanov ustavujúcou členskou schôdzou družstva alebo zjazdom (konferenciou) zväzu družstiev,

b)

zvolenie orgánov,

c)

súhlas vyššej družstevnej organizácie.

§ 90

(1)

Vo svojej činnosti sa družstvá a ich vyššie organizácie spravujú predovšetkým stanovami. Stanovy upravujú najmä

a)

názov a sídlo družstevnej organizácie,

b)

predmet činnosti,

c)

vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov,

d)

zloženie orgánov, spôsob ich voľby, ich právomoc a spôsob konania,

e)

zásady hospodárenia, najmä ako sa nakladá so ziskom a uhradzuje prípadná strata,

f)

bližšie ustanovenia o zrušovaní, ako aj zlučovaní a rozdeľovaní družstevnej organizácie.

(2)

Pre platnosť uznesenia o zmenách stanov je potrebný súhlas vyššej družstevnej organizácie.

§ 91

(1)

Družstvá a zväzy družstiev sa môžu zlučovať, rozdeľovať alebo zrušovať uznesením členskej schôdze družstva alebo zjazdu (konferencie) zväzu družstiev; pre platnosť uznesení treba súhlas vyššej družstevnej organizácie.

(2)

Ak to vyžaduje dôležitý spoločenský záujem, môžu byť družstvá a ich vyššie organizácie zlúčené, prípadne zrušené rozhodnutím príslušného zväzu družstiev alebo Ústrednej rady družstiev.

(3)

O právnych dôsledkoch spojených so zlúčením alebo rozdelením družstiev alebo ich vyšších organizácií platia obdobne ustanovenia § 49 ods. 1 a 2.

§ 92

Po zrušení družstevnej organizácie sa vykoná likvidácia. Likvidátorov vymenúva a o spôsobe likvidácie rozhoduje orgán, ktorý sa na zrušení uzniesol, prípadne zväz družstiev alebo Ústredná rada družstiev. V prípade likvidácie stavebného bytového družstva použije sa zvyšujúci čistý majetok na podporu družstevnej bytovej výstavby.

§ 93

(1)

Družstevná organizácia, ktorá zriadila družstevný podnik, vydá zriaďovaciu listinu a určí družstevný majetok, ktorý sa podniku zveruje do správy. O obsahu tejto listiny platí obdobne ustanovenie § 43.

(2)

Vnútornú organizáciu, spôsob riadenia a činnosť družstevného podniku upravuje štatút vydaný organizáciou, ktorá podnik zriaďuje.

(3)

Družstevný podnik nezodpovedá za záväzky organizácie, ktorá ho zriadila; táto organizácia nezodpovedá za záväzky podniku.

(4)

Pri zrušení družstevného podniku môže organizácia, ktorá podnik zriadila, rozhodnúť, na koho bez likvidácie prechádza majetok a záväzky zrušeného podniku.

Druhá hlava

DRUŽSTEVNÉ SOCIALISTICKÉ VLASTNÍCTVO

§ 94

Družstevné vlastníctvo je formou socialistického spoločenského vlastníctva; spočíva predovšetkým na spoločnej činnosti súdružského kolektívu členov družstva.

§ 95

Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých ľudových družstiev (spoločných družstevných podnikov), prípadne vo vlastníctve ich vyšších organizácií.

§ 96

S družstevným majetkom môže družstevná organizácia nakladať, najmä ho prevádzať, len na plnenie svojich úloh, alebo ak to vyžaduje dôležitý spoločenský záujem. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na neupotrebiteľný a prebytočný majetok.

§ 97

Spoločenské organizácie pracujúcich pôsobia najmä v politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti a prispievajú svojou činnosťou k rozvoju socialistických spoločenských vzťahov. Tento zákon upravuje len zásady, ktorými sa spoločenské organizácie spravujú v hospodárskych vzťahoch.

§ 98

Vlastníctvo spoločenských organizácií je formou socialistického spoločenského vlastníctva. V tomto vlastníctve sú najmä predmety spoločenskej spotreby; výrobné prostriedky môžu byť vo vlastníctve spoločenských organizácií, len pokiaľ ich potrebujú na zabezpečenie vlastnej činnosti.

§ 99

(1)

Spoločenské organizácie hospodária s vlastným majetkom; môžu hospodáriť aj s národným majetkom, ktorý im štát odovzdal do trvalého užívania alebo do dočasného užívania.

(2)

V súvislosti s prevedením niektorých úloh štátnych orgánov na spoločenské organizácie môže štát poskytovať týmto organizáciám na využitie národný majetok, ktorý je určený na zabezpečenie prevedenej úlohy, a to najmä i finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. S týmto národným majetkom hospodári potom spoločenská organizácia, avšak môže ho použiť len na určený účel a za určených podmienok.

§ 100

(1)

Vlastný majetok spoločenských organizácií sa vytvára najmä z príspevkov členov a z činnosti organizácií.

(2)

Majetok spoločenských organizácií je vo vlastníctve organizácie ako celku, pokiaľ stanovy neurčujú inak.

§ 101

Stanovy spoločenských organizácií určujú, ktoré nižšie organizačné zložky a orgány spoločenských organizácií môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Ak tieto organizačné zložky alebo orgány nemajú majetok vo svojom vlastníctve, stanovy alebo opatrenia ústredných orgánov spoločenských organizácií určujú, akým spôsobom a v akom rozsahu sa im zveruje do správy majetok spoločenskej organizácie, potrebný na plnenie ich úloh.

§ 102

(1)

Na obstarávanie hospodárskej činnosti spoločenských organizácií môžu ich ústredné orgány zriaďovať podniky alebo hospodárske zariadenia (ďalej len „hospodárske zariadenia“).

(2)

Hospodárske zariadenia nadobúdajú práva a zaväzujú sa vždy vo svojom mene; hospodária s majetkom spoločenskej organizácie, ktorý im bol zverený do správy.

(3)

Vnútornú organizáciu, spôsob riadenia a činnosť hospodárskych zariadení upravujú štatúty, ktoré schvaľuje ústredný orgán spoločenskej organizácie.

(4)

Hospodárske zariadenie zrušuje orgán, ktorý ho zriadil.

§ 103

Organizačné zložky a orgány spoločenských organizácií, ako aj ich hospodárske zariadenia, ktorým bol majetok spoločenskej organizácie zverený do správy, môžu s týmto majetkom nakladať a užívať ho na plnenie svojich úloh a majú samostatnú majetkovú zodpovednosť.

§ 104

(1)

Konanie v mene spoločenskej organizácie a jej nižších organizačných zložiek alebo orgánov upravujú stanovy. Ak je pre platnosť právneho úkonu predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch oprávnených osôb.

(2)

Konanie a podpisovanie v hospodárskych zariadeniach spoločenských organizácií upravujú ich štatúty.

§ 105

(1)

Povinnosťou spoločenskej organizácie i všetkých jej organizačných zložiek, orgánov a hospodárskych zariadení je čo najhospodárnejšie využívať a všemožne chrániť ako majetok spoločenskej organizácie, tak i zverený národný majetok.

(2)

Ak to vyžaduje ochrana majetku spoločenskej organizácie, môžu za nižšie organizačné zložky a orgány urobiť príslušné úkony a opatrenia orgány vyššie.

§ 106

(1)

Po zrušení spoločenskej organizácie ako celku sa vykoná majetková likvidácia.

(2)

Pri zrušení nižšej organizačnej zložky alebo orgánu spoločenskej organizácie určí vyšší orgán, príslušný podľa stanov, či tieto zložky zanikajú s likvidáciou alebo bez likvidácie; pri hospodárskom zariadení urobí toto opatrenie orgán, ktorý rozhodol o jeho zrušení.

(3)

Ak k likvidácii nedôjde, orgán uvedený v odseku 2 súčasne určí, na koho prechádza majetok a záväzky zrušenej organizačnej zložky alebo hospodárskeho zariadenia.

§ 107

(1)

Do podnikového registra sa zapisujú štátne hospodárske organizácie, družstevné organizácie a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií, a ak to ustanovuje právny predpis, aj iné organizácie. Do podnikového registra sa zapisujú aj odštepné závody.

(2)

Podnikový register vedie okresný súd v sídle krajského súdu (registrový súd) pre organizácie, ktoré majú sídlo v obvode tohto krajského súdu. Vláda môže určiť, že podnikový register vedie iný orgán.

§ 108

(1)

Do podnikového registra sa zapisuje spôsob zriadenia organizácie, deň jej vzniku, názov, sídlo, označenie štatutárnych orgánov (s uvedením funkcií a mien) a spôsob, ako za organizáciu podpisujú. Pri družstevných organizáciách sa do podnikového registra tiež zapisuje, ako ich členovia prispievajú na úhradu vzniknutých strát.

(2)

Pri odštepných závodoch sa do podnikového registra zapisuje označenie závodu, jeho sídlo, názov a sídlo organizácie, súčasťou ktorej je závod, a meno vedúceho. Ak má odštepný závod sídlo mimo obvodu registrového súdu príslušného pre zápis organizácie, zapíše sa aj na registrovom súde príslušnom podľa sídla odštepného závodu.

(3)

Do podnikového registra sa zapisuje i zmena alebo zánik skutočností uvedených v odsekoch 1 a 2, zrušenie organizácie, vstup organizácie do likvidácie a likvidátor.

§ 109

(1)

Zápisy do podnikového registra urobí registrový súd na návrh organizácie, ktorej sa zápis týka, prípadne na návrh orgánu, ktorý je jej nadriadený. V žiadosti o zápis organizácie do podnikového registra nemožno požadovať zápis so spätnou účinnosťou.

(2)

Registrový súd je oprávnený robiť v registri zápisy aj bez návrhu, najmä aby sa dosiahla zhoda medzi zápismi v registri a skutočným stavom; organizácie sú povinné oznámiť registrovému súdu skutočnosti potrebné na urobenie týchto zápisov.

§ 110

Do podnikového registra je oprávnený nazerať a vyžiadať si z neho úradné odpisy alebo potvrdenia ten, kto osvedčí právny záujem na skutočnostiach v ňom uvedených.

§ 111

Skutočnosti zapísané v podnikovom registri sú účinné voči všetkým organizáciám a osobám odo dňa, keď zápis bol urobený. Ak nebola určitá skutočnosť (jej zmena alebo zánik) do podnikového registra zapísaná, nemožno sa jej dovolávať voči iným organizáciám a osobám, okrem ak by o týchto nezapísaných skutočnostiach vedeli.

§ 112

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, že sa do podnikového registra niektoré organizácie alebo údaje nezapisujú, alebo že sa do podnikového registra zapisujú aj iné skutočnosti; tieto predpisy môžu tiež ustanoviť, že podnikový register pre obvody niekoľkých krajských súdov vedie jediný súd.

Prvá hlava

PLÁNY A HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY

Prvý oddiel

Pomer plánu a záväzku

§ 113

Na zabezpečenie organizovanej spolupráce vznikajú medzi socialistickými organizáciami hospodárske záväzky, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi a so zásadami hospodárskej politiky Československej socialistickej republiky, najmä s potrebami plánovitého proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva.

§ 114

(1)

Hospodárske záväzky zabezpečujú predovšetkým plnenie úloh vyplývajúcich zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a konkretizujú ich vo vzájomných vzťahoch medzi socialistickými organizáciami.

(2)

Hospodárske záväzky medzi organizáciami vznikajú najčastejšie z hospodárskych zmlúv.

§ 115

Plánovacie akty

(1)

V predpisoch, ktoré upravujú spôsob plánovania rozvoja národného hospodárstva, sa určí, či a na ktorých úsekoch príslušné orgány vydávajú v rámci určenej pôsobnosti také plánovacie akty, ktorými vymedzujú budúce dodávky výrobkov alebo prác medzi organizáciami, prípadne aj inú ich spoluprácu (ďalej len „plánovacie akty"). Tieto plánovacie akty sú podkladom, na základe ktorého sú určité organizácie povinné uzavrieť hospodárske zmluvy.

(2)

Orgány, ktoré plánovacie akty vydávajú, menia alebo zrušujú, sú povinné plánovacími aktami zabezpečovať predovšetkým dodávky a poddodávky na

a)

úlohy určené menovite príslušnou vládou,

b)

plánované úlohy rozvoja vedy a techniky,

c)

zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu,

d)

vývoz a na zabezpečenie záväzkov prijatých pri rokovaniach o medzinárodných hospodárskych vzťahoch orgánmi na to splnomocnenými,

e)

životne dôležité potreby starostlivosti o zdravie.

§ 116

Zmluva o príprave dodávok

(1)

Zmluvou o príprave dodávok sa jedna alebo viac organizácií zaväzuje uzavrieť do určeného času a na predpokladaný rozsah plnenie budúcu zmluvu.

(2)

Zmluva o príprave dodávok môže obsahovať aj záväzky na vzájomnú spoluprácu za účelom riadnej a včasnej prípravy budúcich plnení.

(3)

Zmluva o príprave dodávok vzniká, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

(4)

Vykonávacím predpisom sa môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmluvy o príprave dodávok a môže sa odchylne upraviť jej vznik; právnym predpisom môže byť ustanovená povinnosť túto zmluvu uzavrieť.

§ 117

Záväzky z plánovacích aktov

Vo vykonávacích predpisoch môže byť ustanovené, že hospodárske záväzky vznikajú priamo z plánovacích aktov, ak ich ďalšie spresnenie v hospodárskej zmluve nie je nevyhnutné. Pre tieto hospodárske záväzky platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych zmlúv.

§ 118

Opatrenia nadriadených orgánov a hospodárskej arbitráže

(1)

Ak to vyžadujú potreby plánovitého proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva alebo ak sú pre to iné dôležité dôvody, môžu ústredné orgány, národné výbory alebo orgány (organizácie) nimi poverené uložiť organizáciám, ktoré riadia, aby uzavreli hospodársku zmluvu, alebo im priamo uložiť hospodárske záväzky, prípadne ich záväzky zmeniť alebo zrušiť. Ak ide o záväzky organizácií, ktoré sú riadené rôznymi orgánmi, je na to potrebná predchádzajúca dohoda týchto orgánov. Z rovnakých dôvodov môže založiť, zmeniť alebo zrušiť záväzky medzi organizáciami hospodárska arbitráž; pri záväzkoch na dodávku zvlášť pritom prihliadne aj na vyjadrenie príslušných nadriadených orgánov.

(2)

Pre záväzky uložené podľa odseku 1 platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych zmlúv. Prípustnosť odchylnej úpravy ustanovená v tomto zákone pre vykonávacie predpisy platí i pre opatrenia ústredných orgánov alebo rozhodnutia hospodárskej arbitráže.

Druhý oddiel

Zásady spolupráce socialistických organizácií

§ 119

(1)

Organizácie sú povinné pri zabezpečovaní plánovaných úloh spolupracovať a pomáhať si tak, aby sa čo najlepšie zabezpečili potreby národného hospodárstva. Najmä sú povinné zaväzovať sa pri uzavieraní hospodárskych zmlúv na dodávky výrobkov, prác alebo výkonov v akosti, sortimente a v lehotách, ktoré sú z hľadiska celého národného hospodárstva na plnenie plánovaných úloh najvhodnejšie, a svoje záväzky riadne plniť.

(2)

Organizácie nesmú v rozpore s požiadavkami odberateľov obmedzovať výrobu alebo vypúšťať z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ im na to nedá súhlas nadriadený orgán, prípadne nadriadený ústredný orgán alebo krajský národný výbor, ak si súhlas vyhradil. Ak ide o výrobky určené na predaj občanom alebo o výrobky určené na vývoz, dáva príslušný orgán súhlas po prerokovaní s ministerstvom obchodu alebo s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu. Ustanovenie § 51 platí obdobne.

(3)

Organizácie nesmú odmietnuť uzavretie hospodárskej zmluvy na dodávku výrobkov, prác alebo výkonov za obvyklých podmienok, ak prevzatím záväzkov nie je ohrozené plnenie ich iných povinností; sú pritom povinné prednostne uspokojovať požiadavky na dodávky slúžiace na zabezpečenie potrieb, ktoré sa v štátnom pláne uvádzajú ako prednostné, a ďalej požiadavky tých odberateľov, na uspokojovanie ktorých boli zriadené.

§ 119a

(1)

Organizácie nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na získanie neoprávnených alebo neprimeraných výhod na úkor iných organizácií alebo na úkor spotrebiteľov. Nesmú najmä

a)

vynucovať si neprimerané hospodárske podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných dohôd, obzvlášť vynucovať si dohody o plnení, ktoré je v čase uzavretia zmluvy v nápadnom nepomere k plneniu organizáciou poskytovanému,

b)

viazať súhlas s uzavretím hospodárskej zmluvy na prevzatie záväzku, ktorý s požadovaným predmetom plnenia nesúvisí,

c)

zastaviť alebo obmedziť predaj výrobkov, zatajovať alebo hromadiť výrobky, aby sa vyvolal ich nedostatok za účelom udržania alebo neoprávneného zvýšenia cien alebo získania iného neoprávneného hospodárskeho prospechu.

(2)

Organizácie sa nesmú samy alebo po dohode s inými organizáciami vo svojej hospodárskej činnosti dopúšťať konania, ktoré by v rozpore so záujmami rozvoja národného hospodárstva obmedzovalo alebo inak nepriaznivo ovplyvňovalo činnosť iných organizácií alebo bolo na ujmu spotrebiteľov.

(3)

Organizácia, ktorá má právny záujem, môže sa na hospodárskej arbitráži domáhať toho, aby sa organizácia, ktorá koná v rozpore s ustanoveniami predchádzajúcich odsekov, zdržala takého konania a odstránila protiprávny stav; organizácia, ktorej bola takým konaním spôsobená škoda, sa môže domáhať jej náhrady včítane ušlého zisku. Ak konaním boli poškodené záujmy spotrebiteľov alebo národného hospodárstva, je organizácia povinná odviesť do štátneho rozpočtu dvojnásobok sumy, ktorú neoprávnene získala; na túto povinnosť sa však započíta suma, ktorú je organizácia z toho istého dôvodu povinná zaplatiť ako majetkovú sankciu do štátneho rozpočtu na základe iných právnych predpisov.

§ 120

Ak organizácia zistí, že nebude môcť svoju povinnosť včas alebo určeným spôsobom splniť, musí to ihneď písomne s uvedením dôvodu oznámiť druhej organizácii; súčasne musí uviesť, kedy, prípadne, akým spôsobom záväzok splní. Týmto oznámením sa nemení obsah záväzku ani majetková zodpovednosť za jeho nesplnenie.

§ 121

(1)

Ak organizácia zistí, že druhá organizácia jej udelila nesprávne príkazy alebo odovzdala nevhodné hmoty, výrobky, zariadenia alebo obaly, je povinná ju na to upozorniť.

(2)

Ak hrozí nebezpečenstvo vzniku škody, organizácie sú povinné urobiť opatrenia, aby sa škode zabránilo; ak škoda vznikne, sú povinné usilovať sa o to, aby sa ďalej nezväčšovala, a podľa svojich možností prispieť k jej odstráneniu.

§ 122

Organizácia, ktorej vznikli náklady plnením povinností podľa § 15 alebo § 121, môže od organizácie, v prospech ktorej konala, požadovať náhradu odôvodnene vynaložených nákladov, a to aj keď tento prospech nenastal alebo bol zmarený. Ak išlo o konanie v prospech niekoľkých organizácií, náklady sa rozdelia pomerne.

§ 123

(1)

Ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala majetkový prospech, ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané; pritom je povinná sa spravovať jej pokynmi.

(2)

Organizácia, ktorá spôsobila, že došlo k neoprávnenému plneniu, prípadne inému majetkovému prospechu, je povinná nahradiť iným organizáciám všetky náklady, ktoré im v súvislosti s tým vznikli.

(3)

Ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané, alebo vec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania.

Tretí oddiel

Vznik, zmena a zrušenie hospodárskych záväzkov

§ 124

Záväzky medzi organizáciami vznikajú predovšetkým uzavretím hospodárskych zmlúv, ďalej opatrením nadriadených orgánov a rozhodnutím hospodárskej arbitráže; vznikajú aj ako dôsledok porušenia povinností alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone alebo v iných právnych predpisoch.

§ 125

(1)

Organizácie sa môžu dohodnúť na zmene alebo zrušení záväzku, pokiaľ to nevylučuje právny predpis alebo povaha záväzku; môžu sa tiež dohodnúť na tom, že jedna z nich požiada o rozhodnutie hospodársku arbitráž.

(2)

Ak sa jedna z organizácií domáha zmeny alebo zrušenia záväzku na podklade plánovacieho aktu, je druhá organizácia povinná na zmenu alebo zrušenie pristúpiť. To isté platí v prípade, keď nebolo vydané opatrenie, ktoré je právnym predpisom určené ako predpoklad plnenia záväzku alebo keď sa plnenie záväzku aspoň jednej z organizácií dostalo do rozporu s opatrením príslušného ústredného orgánu alebo národného výboru, urobeným podľa právnych predpisov; organizácia, na strane ktorej vznikol dôvod pre zmenu alebo zrušenie záväzku, je povinná nahradiť druhej organizácii nevyhnutné náklady, ktoré jej v súvislosti s prípravou na plnenie záväzku, so zmenou záväzku alebo s jeho zrušením vznikli.

§ 126

Socialistické záväzky pracovných kolektívov, smerujúce k včasnejšiemu a kvalitnejšiemu plneniu plánovaných výrobných úloh, sú podkladom, na základe ktorého sú organizácie povinné prejednať možnosť zodpovedajúcich zmien hospodárskych zmlúv. Zmenu hospodárskych zmlúv možno však urobiť, len ak s tým súhlasí kolektív, ktorý socialistický záväzok prijal.

§ 127

Ak obsah záväzku je sporný alebo pochybný a ak nie je hospodársky účelné ho presne zisťovať, môže sa obsah tohto záväzku určiť dohodou organizácií.

§ 128

(1)

Ak to nevylučuje právny predpis, dohoda organizácií alebo povaha záväzku, môžu sa práva zo záväzku postúpiť dohodou na inú organizáciu. Dokiaľ organizácia, ktorá má povinnosť plniť, nevie o postupe, môže plniť organizácii pôvodne oprávnenej.

(2)

Povinnosť zo záväzku môže dohodou prevziať iná organizácia len so súhlasom oprávnenej organizácie, pokiaľ nejde o prevzatie na základe rozhodnutia alebo so súhlasom nadriadených orgánov.

(3)

Medzi štátnymi organizáciami sa môžu práva a povinnosti zo záväzku previesť priamo opatrením nadriadeného orgánu; ak ide o organizácie riadené rozličnými orgánmi, je na takéto opatrenie potrebná dohoda týchto orgánov.

§ 129

(1)

Povinnosť zo záväzku zaniká jej splnením.

(2)

Čas, kedy sa musí záväzok splniť, určuje vykonávací predpis alebo právny úkon, najmä hospodárska zmluva. Ak čas plnenia nie je takto určený, môže oprávnená organizácia požadovať splnenie a povinná organizácia plniť ihneď. Pred ustanoveným alebo dojednaným časom môže sa plniť len so súhlasom oprávnenej organizácie, ak vykonávací predpis neustanovuje inak.

(3)

Pokiaľ to neodporuje právnemu predpisu alebo povahe záväzku, nesmie sa odmietnuť čiastočné plnenie.

§ 129a

Organizácia, ktorá uzavrela zmluvu alebo inú dohodu na neurčitý čas, je oprávnená ju vypovedať najmenej šesť mesiacov vopred, pokiaľ z povahy záväzku, z právneho predpisu alebo z dohody nevyplýva o možnosti výpovede, prípadne o výpovedných lehotách niečo iné.

§ 129b

(1)

Záväzok zaniká, ak sa jeho plnenie stane nemožným (§ 24 ods. 1); nezaniká však, pokiaľ nemožnosť plnenia spôsobila zaviazaná organizácia.

(2)

Ak sa stane nemožnou len časť plnenia, zaniká záväzok len do tejto časti. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol organizáciám známy pri vzniku záväzku, vyplýva, že plnenie zvyšku by bolo hospodársky neodôvodnené, zaniká záväzok v celom rozsahu.

Štvrtý oddiel

Lehoty na uplatnenie práv

§ 130

(1)

Práva zo záväzkových vzťahov medzi organizáciami zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote neuplatnili na hospodárskej arbitráži, prípadne na inom orgáne, ktorý je oprávnený o nich rozhodnúť. Práva, ktoré môžu byť uspokojené jednostranným úkonom oprávnenej organizácie, zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote nevykonali.

(2)

Táto lehota je, pokiaľ v právnych predpisoch nie je ustanovené inak,

a)

pri právach zo zodpovednosti za vady a pri právach na zaplatenie majetkových sankcií šesť mesiacov,

b)

pri ostatných právach jeden rok.

§ 131

(1)

Lehota pre zánik práv zo zodpovednosti za vady sa začína od prvého dňa mesiaca nasledujúceho

a)

po uplynutí lehoty, v ktorej podľa dohody mali sa vady odstrániť; ak nedošlo k dohode o odstránení vád, po odoslaní alebo odovzdaní reklamácie, prípadne po splnení, ak lehota pre reklamáciu nie je ustanovená;

b)

po odstránení vád, ak ide o právo na náhradu nákladov na odstránenie vád; toto právo možno však uplatniť najneskoršie do konca roku nasledujúceho po splnení;

c)

po odškodnení zahraničného zákazníka, prípadne po tom, keď sa podnik zahraničného obchodu dozvedel o vrátení tovaru zo zahraničia, ak ide o tovar, ktorý bol vyvezený.

(2)

Lehota pre zánik práva na zaplatenie majetkových sankcií - ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady - sa začína od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vzniku práva.

(3)

Lehota na zánik práva na náhradu škody sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď sa poškodená organizácia dozvedela o výške škody a o organizácii, ktorá za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody možno však uplatniť najneskôr do konca druhého roka nasledujúceho po uplynutí lehôt na reklamáciu chýb, ak ide o škodu vzniknutú chybným plnením; v ostatných prípadoch najneskôr do konca desiateho roka nasledujúceho po vzniku škody.

(4)

Lehota pre zánik ostatných práv sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď právo sa mohlo uplatniť (vykonať) po prvý raz.

§ 132

(1)

Ak oprávnená organizácia dostane písomné uznanie záväzku čo do dôvodu i rozsahu, prestáva plynúť pôvodná lehota na zánik práv. Celá lehota plynie znova odo dňa, keď sa pôvodná lehota mala skončiť. Ak sa uznanie týka len časti záväzku, nastávajú tieto dôsledky len v tejto časti. Záväzok s týmito účinkami možno uznať len raz.

(2)

V prípade, keď pri bezhotovostných platbách dal veriteľ podľa predpisov o platobnom a zúčtovacom styku oprávnene príkaz na úhradu pohľadávky peňažnému ústavu, prestáva plynúť lehota na zánik práv týmto dňom. Ak bol príkaz na úhradu odvolaný alebo vrátený, prípadne ak bol daný zákaz úhrady, plynie celá lehota znova odo dňa, keď sa pôvodná lehota mala skončiť.

Druhá hlava

DÔSLEDKY PORUŠENIA ZÁVÄZKOV A ICH PRÁVNYCH POVINNOSTÍ

Prvý oddiel

Zodpovednosť za vady (záruka)

§ 133

Rozsah zodpovednosti

(1)

Dodávateľ zodpovedá za to, že predmet plnenia má a po ustanovenú dobu bude mať vlastnosti ustanovené technickými normami alebo inými právnymi predpismi, zmluvou, rozhodnutím hospodárskej arbitráže, opatrením štátneho alebo iného oprávneného orgánu, prípadne vlastnosti obvyklé, ďalej za to, že je kompletný a bez právnych vád. Dodávateľ taktiež zodpovedá za to, že dodané množstvo sa zhoduje s údajmi v sprievodných dokladoch.

(2)

Dodávateľ nezodpovedá za zhoršenie vlastností plnenia alebo za poškodenie, ktoré po splnení spôsobil odberateľ, prípadne niekto iný, alebo ktoré boli spôsobené neodvrátiteľnými udalosťami.

§ 134

Pokiaľ tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak, odberateľ je povinný preveriť predmet plnenia s ohľadom na jeho predpokladané použitie a na skúsenosti z doterajších dodávok tak, aby predchádzal vzniku škôd a aby zabezpečil vierohodné dôkazné prostriedky o zistených vadách a o zodpovednosti dodávateľa.

§ 135

Doba zodpovednosti (záručná doba)

Dodávateľ zodpovedá za vady predmetu plnenia, ktoré odberateľ zistí v záručnej dobe a ktoré včas reklamuje. Záručná doba, ako aj rozsah zodpovednosti sú ustanovené týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Organizácie si môžu dohodnúť dlhšiu záručnú dobu; pre túto predĺženú časť záručnej doby môžu odchylne dojednať rozsah zodpovednosti alebo ďalšie podmienky. Dodávateľ môže predĺžiť záručnú dobu aj jednostranným úkonom. Kratšiu záručnú dobu si organizácie môžu výnimočne dohodnúť len so súhlasom nadriadených orgánov, pokiaľ dodaný výrobok sa použije neobvyklým spôsobom.

§ 136

(1)

Odberateľ je povinný vady písomne reklamovať u dodávateľa bez zbytočného odkladu po ich zistení. Pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú inak, práva zo zodpovednosti za vady zanikajú, ak sa nebudú reklamovať najneskoršie do konca záručnej doby.

(2)

V reklamácii musí odberateľ vady opísať, prípadne uviesť, ako sa prejavujú.

(3)

V reklamácii odberateľ uvádza aj svoje požiadavky, prípadne ich vyčísli a k reklamácii pripojí aj vhodné dôkazné prostriedky, ktoré umožnia overiť oprávnenosť reklamácie.

§ 137 - zrušený

Druhý oddiel

Omeškanie

§ 138

Organizácia je v omeškaní, ak nesplní svoju povinnosť v ustanovenej dobe; nie je však v omeškaní po dobu, po ktorú nemohla svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých u oprávnenej organizácie.

§ 139

Ak nesplnila organizácia, ktorá je v omeškaní, svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote primeranej povahe záväzku, ktorú jej oprávnená organizácia určila s upozornením, že inak od záväzku odstúpi, má oprávnená organizácia právo od záväzku odstúpiť, pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú inak. Dodávateľ však nemôže odstúpiť od záväzku na plnenie pre vývoz alebo na zabezpečenie obranyschopnosti štátu.

§ 140

Ak sa malo plniť výhradne v určitý deň alebo výhradne len do určitej lehoty, musí oprávnená organizácia, ak chce trvať na splnení po uplynutí určeného času, oznámiť to bez zbytočného odkladu druhej organizácii; ak tak neurobí, nemôže už neskoršie na splnení trvať.

Tretí oddiel

Majetkové sankcie

§ 141

(1)

Organizácia, ktorá nesplní riadne záväzok, prípadne inú právnu povinnosť, je povinná zaplatiť majetkové sankcie (napr. penále, poplatok z omeškania, zdržné) ustanovené v právnom predpise alebo v zmluve.

(2)

Organizácie si môžu dojednať majetkové sankcie vyššie, než ustanovuje právny predpis.

§ 142

(1)

Organizácie sú povinné majetkové sankcie ustanovené zákonom, vykonávacími predpismi alebo rozhodnutím hospodárskej arbitráže vyúčtovať a vymáhať. Penále, ktoré v jednotlivom prípade neprevýši sumu 200 Kčs, nemusí sa účtovať ani vymáhať. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, v ktorých ďalších prípadoch, prípadne do akej výšky nemusia sa majetkové sankcie účtovať a vymáhať.

(2)

Organizácia je povinná majetkové sankcie vyúčtovať bez zbytočného odkladu po uplynutí mesiaca, v ktorom na ne vzniklo právo. Organizácia, ktorej boli majetkové sankcie vyúčtované, je povinná do 30 dní po tom, čo dostala vyúčtovanie, buď majetkové sankcie zaplatiť alebo oznámiť oprávnenej organizácii svoje námietky.

(3)

Pokiaľ si organizácie dojednajú majetkové sankcie, ktoré nie sú ustanovené v zákone alebo vo vykonávacích predpisoch, oprávnená organizácia môže od ich účtovania alebo vymáhania upustiť.

§ 143

Ak vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné, nezaniká záväzok zaplatením majetkovej sankcie.

§ 144

Hospodárska arbitráž môže znížiť, prípadne odpustiť majetkové sankcie, len ak sú pre to celkom mimoriadne dôvody.

Štvrtý oddiel

Vyporiadanie škôd medzi socialistickými organizáciami

§ 145

(1)

Organizácia, ktorá inej organizácii spôsobila škodu porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti, je povinná škodu nahradiť. Škodu spôsobila organizácia, ak ju spôsobili v rámci plnenia úloh organizácie tí, ktorí jej úlohy plnili.

(2)

Organizácia sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom na to, že plnila opatrenia nadriadených orgánov.

(3)

Predpoklady, za ktorých je organizácia povinná uhradzovať škodu, môžu byť v právnych predpisoch ustanovené odchylne.

§ 146

(1)

Ak škodu spôsobilo viac organizácií, zodpovedajú pomerne. Ak nemožno rozsah zodpovednosti každej z nich zistiť bez neúmerných ťažkostí, zodpovedajú rovnakým dielom.

(2)

Ak škodu spôsobila aj poškodená organizácia, najmä tým, že sa nepričinila o zmenšenie alebo odvrátenie škody, znáša škodu pomerne.

§ 147

(1)

Nahrádza sa to, o čo sa majetok poškodenej organizácie škodnou udalosťou zmenšil. Pri škodách na poľnohospodárskych a lesných porastoch (kultúrach), pri škodách na živočíšnej produkcii a pri škodách spôsobených znemožnením výroby na poľnohospodárskej a lesnej pôde sa uhrádza aj to, čo by bola poškodená organizácia dosiahla, keby nebola nastala škodná udalosť (ušlý zisk); v ostatných prípadoch sa ušlý zisk nahrádza len vtedy, ak organizácia hrubo porušila svoje povinnosti. Pri porušení záväzku sa však nenahrádza škoda, ktorú organizácia, ktorá škodu spôsobila, nemohla pri vzniku záväzku predvídať ako obvyklý následok takého porušenia.

(2)

Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však poškodená organizácia o to požiada a ak je to možné a účelné, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

(3)

Na náhradu škody sa započítavajú majetkové sankcie, na ktoré vzniklo poškodenej organizácii právo následkom nesplnenia povinností, ktorých porušením bola škoda spôsobená.

(4)

V právnych predpisoch sa môže rozsah náhrady škody v určitých prípadoch ustanoviť odchylne.

§ 148

(1)

Ak nemožno presne alebo bez neúmerných ťažkostí zistiť výšku škody, určí ju hospodárska arbitráž s prihliadnutím na všetky okolnosti.

(2)

Znížiť náhradu škody môže hospodárska arbitráž, len ak sú pre to celkom mimoriadne dôvody.

§ 149

Právo na náhradu škody, ktorá vznikla chybným plnením, nie je dotknuté zánikom práv zo zodpovednosti za vady.

§ 150

Za škody spôsobené pri prevádzke dopravných prostriedkov organizácia zodpovedá podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Tretia hlava

UZAVIERANIE HOSPODÁRSKYCH ZMLÚV

§ 151

Dodávky výrobkov, prác a iné spôsoby hospodárskej spolupráce sú organizácie povinné zabezpečovať ustanoveným spôsobom, predovšetkým uzavieraním hospodárskych zmlúv.

§ 152

(1)

Hospodárske zmluvy musia sa uzavrieť včas a ich obsah musí byť presný a zrozumiteľný. Výhrady v zmluvách o dodávke závisiace od neistých udalostí sú neplatné.

(2)

Lehoty na predkladanie návrhov zmlúv ustanovujú vykonávacie predpisy.*)

(3)

Ak organizácia považuje návrh hospodárskej zmluvy za technicky nevyjasnený alebo inak nedostatočný, je povinná ho bez zbytočného odkladu vrátiť na doplnenie a vytknúť nedostatky, ktoré majú byť odstránené. Ak druhá organizácia odošle opravený návrh zmluvy do 10 dní po tom, čo dostala vrátený návrh, považuje sa návrh zmluvy za včas predložený.

(4)

Pokiaľ v ďalších ustanoveniach tohto zákona alebo vo vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné, platia o uzavieraní hospodárskych zmlúv ustanovenia § 153 až 155.

§ 153

(1)

Hospodárska zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o predmete a čase plnenia, prípadne o ďalších náležitostiach, o ktorých pri dojednávaní zmluvy niektorá z organizácií vyhlási, že dohoda o nich je nevyhnutná pre vznik zmluvy. Ak sa cena tvorí dohodou organizácií, vznikne zmluva, len ak dôjde aj k dohode o výške ceny alebo o spôsobe, akým sa cena určí.

(2)

Dohoda o predmete a čase plnenia, prípadne o cene a o ďalších náležitostiach určených ako podmienka vzniku zmluvy sa môže nahradiť

a)

pri uzavieraní zmluvy o dodávke výrobkov, ak návrh zmluvy predkladá odberateľ, tým, že odberateľ do jedného mesiaca odo dňa, keď dostal od dodávateľa návrh zmien alebo doplnkov týkajúcich sa predmetu alebo času plnenia, prípadne ceny alebo iných náležitostí určených ako podmienka vzniku zmluvy, neoznámi dodávateľovi, že s týmito zmenami alebo doplnkami nesúhlasí; v tomto prípade je zmluva uzavretá v znení zmien a doplnkov navrhnutých dodávateľom;

b)

ak to nevylučuje povaha záväzku, tým, že dodávateľ poskytne požadované plnenie a odberateľ ho bez zbytočného odkladu neodmietne; ak sa poskytne len časť požadovaného plnenia, došlo k uzavretiu zmluvy len v rozsahu poskytnutého plnenia;

c)

rozhodnutím hospodárskej arbitráže v prípade, keď sa tak organizácie dohodli, a v prípade, keď povinnosť aspoň jednej z organizácií uzavrieť na žiadosť druhej organizácie hospodársku zmluvu vyplýva z právneho predpisu alebo zo zmluvy o príprave dodávok. Organizácia, ktorá sa domáha uzavretia zmluvy, je povinná nahradiť druhej organizácii zvýšenie nákladov vzniknuté v dôsledku uzavretia zmluvy, pokiaľ bola na predpokladaný rozsah tohto zvýšenia pred uzavretím zmluvy upozornená; to neplatí, ak sa organizácia domáha uzavretia zmluvy na základe plánovacieho aktu alebo na základe opatrenia podľa § 118 alebo na základe zmluvy o príprave dodávok.

(3)

Ak vznikne zmluva, ale organizácie sa nedohodli o iných náležitostiach, než je predmet a čas plnenia, prípadne cena alebo iná náležitosť určená ako podmienka vzniku zmluvy, stanú sa tieto náležitosti súčasťou zmluvy v znení zmien a doplnkov uvedenom v prijatí návrhu zmluvy, ak organizácia, ktorá návrh podala, nepožiada hospodársku arbitráž do jedného mesiaca od vzniku zmluvy o rozhodnutie. Ak rozhodnutie hospodárskej arbitráže neurčí inak, má rozhodnutie účinok od vzniku zmluvy.

(4)

Ak bola dohodnutá vyššia cena, než aká je prípustná podľa cenových predpisov, platí za dohodnutú najvyššie prípustná cena.

(5)

Nahradenie dohody o cene môže byť v predpisoch o cenách upravené inak.

§ 154

(1)

Organizácia, ktorá dostala návrh zmluvy, je povinná sa vyjadriť k nemu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na predloženie návrhu zmluvy; ak lehota na predloženie návrhu zmluvy nie je ustanovená, alebo ak návrh bol predložený oneskorene, je povinná sa k nemu vyjadriť do jedného mesiaca od odoslania návrhu. Organizácia je svojím návrhom zmluvy viazaná do konca lehoty na jeho prijatie.

(2)

Organizácia, ktorá v odpovedi na návrh zmluvy požaduje zmeny alebo doplnky predmetu alebo času plnenia, je svojou odpoveďou viazaná po dobu jedného mesiaca odo dňa, keď odpoveď došla.

(3)

Ak dôjde prejav o prijatí návrhu až po dobe, po ktorú je organizácia svojím návrhom viazaná, je zmluva uzavretá, ak organizácia, ktorá podala návrh zmluvy, bez zbytočného odkladu neoznámi, že prijatie návrhu odmieta ako oneskorené.

§ 155

(1)

Ak má byť hospodárskou zmluvou založený spoločný záväzok niekoľkých organizácií a ak nie sú zaviazané spoločne a nerozdielne, určí organizácia v zmluve podiely, v akých sú jednotlivé organizácie oprávnené alebo zaviazané, prípadne určí, ktorá z nich a do akej doby podiely určí. Ak organizácia, ktorá je podľa zmluvy povinná podiely určiť, v ustanovenej lehote tak neurobí, je zaviazaná alebo oprávnená sama. Ak podiely nie sú v zmluve určené, ani nie je upravené ich určenie, sú organizácie zaviazané alebo oprávnené rovnakým dielom.

(2)

Ak zmluvu nepodpisujú všetky organizácie, musí byť tá z nich, ktorá zmluvu podpisuje, ostatnými organizáciami splnomocnená, inak je zaviazaná alebo oprávnená sama.

§ 155a

(1)

Ak je podľa dohody zaviazané niekoľko organizácií na to isté plnenie spoločne a nerozdielne, môže oprávnená organizácia požadovať celé plnenie od ktorejkoľvek z nich, pokiaľ z povahy záväzku nevyplýva, že sa môže splniť len spoločnou činnosťou všetkých. Ak splní jedna zo zaviazaných organizácií, záväzok ostatných organizácií voči oprávnenej organizácii zaniká.

(2)

Vo vzájomnom pomere sú organizácie zaviazané rovnakým dielom, ak sa nedohodne niečo iné. Pokiaľ nemôže niektorá z organizácií záväzok splniť, rozdelí sa podiel na ňu pripadajúci rovnakým spôsobom na ostatné.

(3)

Organizácia, proti ktorej bol uplatnený vyšší nárok, než zodpovedá jej podielu, je povinná bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatné organizácie a dať im príležitosť uplatniť námietky proti nároku; môže sa tiež domáhať, aby ostatné spoločne zaviazané organizácie splnili záväzok v rozsahu podielov na ne pripadajúcich, prípadne po splnení záväzku môže od nich požadovať náhradu v rozsahu podielov na ne pripadajúcich. Tým však nie sú dotknuté práva oprávnenej organizácie.

§ 155b

(1)