Zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

vyhlasuje úplné znenie zákona zo 4. júna 1964 č. 103 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 18. decembra 1965 č. 141 Zb., zákonom z 1. decembra 1967 č. 116 Zb., zákonom z 27. júna 1968 č. 89 Zb., zákonom z 19. decembra 1968 č. 161 Zb., zákonom z 8. júla 1970 č. 71 Zb., zákonom z 8. októbra 1971 č. 106 Zb. a ďalej z úprav vykonaných ústavnými zákonmi z 27. októbra 1968 č. 143 Zb., z 20. decembra 1970 č. 125 Zb. a č. 126 Zb. a zákonmi z 25. apríla 1968 č. 207 Zb., z 8. januára 1969 č. 2 Zb. a z 20. decembra 1970 č. 133 Zb.

Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri pracovnej neschopnosti. Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva. Víťazstvo robotnícekj triedy vo februári 1948 umožnilo rozšíriť sociálne zabezpečenie i na pracujúcich roľníkov. Vznikom a upevňovaním jednotných roľníckych družstiev boli vytvorené predpoklady, aby sa sociálne zabezpečenie roľníkov neustále zlepšovalo a približovalo úrovni sociálneho zabezpečenia ostatných pracujúcich. Zákonom č. 32/1962 Zb. boli upravené nároky členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, pokiaľ ide o zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa, v podstate rovnako ako pracovníkom v pracovnom pomere. Nároky zo zabezpečenia matky a dieťaťa boli upravené i pre členov ostatných družstiev. XII. zjazd Komunistickej strany Československa ustanovil ako hlavnú úlohu celej spoločnosti ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a vyrovanie jej úrovne na úroveň priemyslu. Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu. Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu sa bude uskutočňovať postupne, a to v súlade s tým, ako budú družstvá prechádzať na vyššie formy hospodárenia blížiace sa produktivitou a organizáciou práce, ako aj spôsobom odmeňovania priemyslovým závodom. Tým sa budú pracovné a životné podmienky družstevných roľníkov približovať podmienkam v priemysle a bude možné upraviť sociálne zabezpečenie jednotne pre všetkých pracujúcich. Zákonom č. 56/1964 Zb. bolo sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov ďalej zvýhodnené tým, že sa všetkým družstevníčkam predĺžila materská dovolenka ako ostatným pracujúcim ženám, prídavky na deti boli upravené za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako u ostatných pracujúcich a nárok na nemocenské zo štátnych prostriedkov bol rozšírený v niektorých prípadoch na členov všetkých družstiev. V dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov bol rozšírený počet dôchodkových pásiem. Týmto zákonom sa upravuje dôchodkové zabezpečenie členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia v podstate rovnako ako pre pracovníkov v pracovnom pomere a niektoré zásady úpravy dôchodkového zabezpečenia pracovníkov sa vykonávajú i v dôchodkovom zabezpečení členov ostatných jednotných roľníckych družstiev. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia prispievajú družstvá. Jednotné roľnícke družstvá sa podieľajú na vykonávaní sociálneho zabezpečenia. Týmto zákonom sa dáva základ pre to, aby s postupným prechodom družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia dosahovali družstevníci na úseku sociálneho zabezpečenia rovnaké nároky ako ostatní pracovníci a aby sa tým i v sociálnej oblasti postupne odstraňovali rozdiely medzi poľnohospodárstvom a priemyslom. Na dosiahnutie týchto cieľov Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznieslo sa na tomto zákone:

Prvá hlava

Úvodné ustanovenia

§ 1

(1)

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov podľa tohto zákona zahrnuje:

1.

zabezpečenie v chorobe,

2.

zabezpečenie matky a dieťaťa,

3.

dôchodkové zabezpečenie

a)

členov jednotných roľníckych družstiev,

b)

členov družstiev vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,

c)

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody, ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci odboja“) a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,

d)

rodinných príslušníkov členov družstiev pri pracovnom úraze,

4.

zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,

5.

sociálne zabezpečenie učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu,

6.

zabezpečenie dôchodcov v chorobe,

7.

služby sociálneho zabezpečenia.

(2)

Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po členoch družstiev.

§ 2

(1)

Podľa tohto zákona sú zabezpečení aj občania, ktorí trvale pracujú v družstve a nie sú dosiaľ jeho členmi ani nie sú k nemu v pracovnom pomere.

(2)

Za trvale pracujúceho v družstve se považuje, kto vykonáva práce v družstve sústavne a pravidelne a podrobuje sa pracovným príkazom družstva (spolupracujúci členovia rodiny družstevníka a iní pracujúci).

(3)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.

§ 3

(1)

Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí podľa zásad schválených vládou krajský národný výbor, pokiaľ túto svoju právomoc neprenesie na okresný národný výbor.

(2)

Nároky občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), sa posudzujú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, podľa ustanovení tohto zákona platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

§ 4

Vznik a zánik sociálneho zabezpečenia

(1)

Sociálne zabezpečenie členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.

(2)

Sociálne zabezpečenie občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), vzniká dňom, ktorým začali pre družstvo trvale pracovať, a zaniká dňom, ktorým prestali pre družstvo trvale pracovať.

(3)

Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú.

Druhá hlava

§ 5

Liečebno-preventívna starostlivosť

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

Prvá hlava

Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia

§ 6

Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia sú:

A. zo zabezpečenia v chorobe: 1. peňažné dávky: a) nemocenské, b) podpora pri ošetrovaní člena rodiny, c) pohrebné; 2. vecné dávky: kúpeľná starostlivosť;

B. zo zabezpečenia matky a dieťaťa:

a)

vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,

b)

peňažná pomoc v materstve,

c)

podpora pri narodení dieťaťa,

d)

prídavky na deti;

C. z dôchodkového zabezpečenia:

1.

dôchodky

a)

starobný,

b)

invalidný a čiastočný invalidný,

c)

vdovský,

d)

sirotský,

e)

manželky,

f)

osobný,

g)

sociálny;

2.

výchovné k dôchodkom;

3.

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.

Prvý diel

Zabezpečenie v chorobe

§ 7

Základné ustanovenie

Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.

§ 8

(1)

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (§ 7) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družtve pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

(3)

Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítavajú, ak

a)

výkon práce v družstve alebo v predchádzajúcom pracovnom pomere trval aspoň 6 mesiacov od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo

b)

nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (chorobou z povolania).

Do podpornej doby sa takisto nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti spôsobené pracovným úrazom (chorobou z povolania).

(4)

Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.

(5)

Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje v čase pracovnej neschopnosti.

(6)

Nemocenské patrí neamiesto pracovnej odmeny aj po čas karautény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.

§ 9

(1)

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena“). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovenia vykonávacie predpisy, pre vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.

(2)

Nemocenské patrí za pracovné dní a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

§ 10

(1)

Výška nemocenského za pracovný deň je:

pri pracovnej činnosti v družstve	z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka	60 %
nad jeden rok do 5 rokov	70 %
nad 5 rokov do 10 rokov	80 %
nad 10 rokov	90 %

(2)

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:

pri pracovnej činnosti v družstve	z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka	50 %
nad jeden rok do 5 rokov	60 %
nad 5 rokov do 10 rokov	65 %
nad 10 rokov	70 %

Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania) alebo pri karanténe, patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške určenej v predchádzajúcom odseku. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

(3)

Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne, poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však kpresahuje táto suma 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 90 % tejto odmeny.

§ 11

Slobodnému, ovdovnému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské, len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení.

§ 12

Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania).

§ 13

Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená, prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov.

§ 14

(1)

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.

(2)

Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa.

§ 15

(1)

Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť

a)

v úmysle vylákať nemocenské alebo

b)

zavinenou účasťou v ruvačke alebo

c)

ako bezprostredný následok svoje opilosti alebo

d)

pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok.

(2)

Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.

(3)

Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu.

§ 16

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny

(1)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi družstva (§ 7), ktorý nemôže pracovať, pretože musí

1.

ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo

2.

sa starať o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že

a)

detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, bola uzavretá na základe nariadenia príslušných orgánov alebo

b)

dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy alebo

c)

osoba, ktorá inak o dieťa sa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie) alebo porodila, a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo

3.

ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrovanie inou osobou.

(2)

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.

(3)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná starostlivosť.

(4)

Členovi družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, ale doba poskytovania nesmie v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.

(5)

O ustanovení podpory a o jej sadzbách platie obdobne predpisy o nemocenskom.

(6)

V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému oprávnenému.

(7)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.

§ 17

Pohrebné

(1)

Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.

(2)

Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs. Pohrebné však nepatrí, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.

(3)

Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.

§ 18

Kúpeľná starostlivosť

(1)

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

(2)

Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej správy.

Druhý diel

Zabezpečenie matky a dieťaťa

§ 19

Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev.

Prvý oddiel

§ 19a

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve

(1)

Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok.*)

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prvedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúceho v priemere 100 Kčs za pracovný deň.

(4)

Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú družstevníčka má po prevedení na inú prácu nárok na pracovnú odmenu alebo na jej náhradu; tehotnosti sa poskytuje najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(5)

Vyrovnávací príspevok nepatrí, ak družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala bez vážnych dôvodov v kalendárnom mesiaci aspoň osem pracovnýh dní.

(6)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí**)po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnácacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Druhý oddiel

Materská dovolenka a peňažná pomoc v materstve

§ 20

(1)

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.***)

(2)

Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po čas materskej dovolenky a v niektorých prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstva z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu ustanovených v tomto zákone.

(3)

Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom,

a)

bola zúčastnená na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov alebo členov výrobných družstiev,

b)

bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

c)

bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,

d)

bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,

e)

poberala po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve,

f)

študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,

g)

bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.

(4)

Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.

(5)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe (§ 37) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.

(6)

Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu podľa odporučenia lekára.

§ 21

(1)

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 26 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(2)

Družstevníčke, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22. týždňov odo dňa pôrodu.

(3)

V prípadoch uvedených v § 20 ods. 5 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.

§ 22

(1)

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (§ 9) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto zmenou.

(2)

Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

(3)

Výška peňažnej pomoci vmmaterstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.

§ 23

Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v § 21, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

§ 24

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 21, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

§ 25

(1)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré je bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatia dieťaťa.

(2)

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.

§ 26

(1)

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pre uplynutím dvanástich týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(3)

Ak sa dieťa narodila mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(4)

Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 27

(1)

Po čas, po ktorý patrí družstevníčke podľa § 21, § 25 ods. 2 a § 26 peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.

(2)

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(3)

Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prhĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a to až do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.*) Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však vždy najmenej na čas jedného mesiaca.

(4)

Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.

(5)

Po čas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok na pracovnú odmenu.

Tretí oddiel

Podpora pri narodení dieťaťa

§ 28

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníčka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.**) Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Štvrtý oddiel

Súbeh nárokov na dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa

§ 29

(1)

Za čas, po ktorý sú splnené podmienky ako pre nárok na nemocenské, tak pre nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, patrí len peňažná pomoc v materstve.

(2)

Ak oprávnený spĺňa podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v tehostnosti a materstve a peňažná pomoc v materstve samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov pltných pre pracovníkov; úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané zo sumy 100 Kčs denne. Ak presahuje úhrn priemernej dennej pracovnej odmeny a čistej dennej mzdy sumu 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona. Podrobné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz, a to podľa predpisov platných pre pracovníkov.

Piaty oddiel

Prídavky na deti

§ 30

Podmienky nároku

(1)

Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak

a)

má nezaopatrené deti (§ 31) a

b)

odpracoval v tomto kalednárnom mesiaci aspoň 20 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohol družstevník túto pracovnú podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinil, považuje sa za splnenú, ak odpracoval v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 240 pracovných dní, a ak ide o družstevníka, ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.

(2)

Prídavky na deti patria, ak sú splenné ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno, nezaopatrené dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka (družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.

(3)

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň

a)

dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažná pomoc v materstve,

b)

dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, dni služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov poskytuje pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania,

c)

dni kúpeľnej starostlivosti,

d)

dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny (§ 16) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

e)

iné dni ustanovené vo vykonávacích predpisoch.

(4)

Družstevníkovi povolenému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia v chorobe.

§ 31

Nezaopatrené deti

(1)

Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok sa poskytujú prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine.

(2)

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 28. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 500 Kčs za kalendárny mesiac a ak

a)

sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

b)

nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov invalidný dôchodok.

§ 32

Vylúčenie nároku

Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení.

§ 33

Súbeh prídavkov na deti

(1)

Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené u viacerých družstevníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky zo sociálneho zabezpečenia družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je aj táto podmienka splnená u niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

§ 34

Výška prídavkov na deti

(1)

Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú:

na 1 dieťa	90 Kčs
na 2 deti	330 Kčs
na 3 deti	680 Kčs
na 4 deti	1030 Kčs

a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

(2)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(3)

Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti, patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.

§ 35

Výplata prídavkov na deti

(1)

Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tom, zo zabezpečenia ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú sa tomuto ústavu.

(2)

Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

Tretí diel

Spoločné ustanovenia pre dávky zabezpečovania v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa

§ 36

Rodinní príslušníci

(1)

Za rodinných príslušníkov družstevníka sa pre nárok na peňažné a vecné dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa považujú:

a)

manželka (manžel),

b)

deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnu či duševnú chybu trvale práceneschopné,

b)

rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, tesť a testiná,

c)

sestra alebo dcéra, ktorá vedie ovdovenému alebo rozvedenému družstevníkovi domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

d)

družka, pokiaľ žije s družstevníkom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.

(3)

Rovnaké nároky má aj bývalá manželka (manžel) družstevníka, pokiaľ družstevník má voči nej vyživovaciu povinnosť.

(4)

Osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch nemajú nároky ako rodinní príslušníci, ak sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa tohto zákona alebo sú poistené či zabezpečené (zaopatrené) podľa iných predpisov.

§ 37

Ochranná lehota

(1)

Dávky zabezpečenia v chorobe a dávky zabezpečenia matky a dieťaťa patria tiež, ak sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase, po ktorý sa poskytuje nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve, alebo v ochrannej lehote.

(2)

Ochranná lehota je 42 dní od zániku sociálneho zabezpečenia, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol účastný na sociálnom zabezpečení po kratší čas, je ochranná lehota len tento kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, sociálne zabezpečenie ktorých zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.

(3)

Ak vznikne v ochrannej lehote sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona znovu, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká.

Štvrtý diel

Dôchodkové zabezpečenie

Prvý oddiel

Základné ustanovenia

§ 38

Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok

(1)

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach.

(2)

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým dĺžkou doby pracovnej činnosti, výškou príjmov z pracovnej činnosti, a ak ide o dôchodky členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, aj pracovnou kategóriou.

§ 39

Doba pracovnej činnosti

(1)

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba pracovnej činnosti, rozumejú sa ňou tieto doby od 1. októbra 1948:

1.

doba započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a doba dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov;

2.

doba

a)

pred 1. januárom 1957, po ktorú žena bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho družstva, trvale v ňom pracovala (§ 2 ods. 1 a 2) v určenom rozsahu, aj keď táto doba nebola započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev,

b)

pred 1. januárom 1969, po ktorú družstevníčka pred vstupom do jednotného roľníckeho družstva spolupracovala v rozsahu zakladajúcom účasť na dôchodkovom poistení spolupracujúcich členov rodiny na súkromnom hospodárstve svojho manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom, alebo po ktorú družstevníčka bola v ustanovenom rozsahu pracovne činná v jednotnom roľníckom družstve I. alebo II. typu;

3.

doba učebného pomeru k jednotnému roľníckemu družstvu;

4.

doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu pre povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky;

5.

doba pracovnej činnosti (pracovného, učebného pomeru) v cudzine, ak má družstevník ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt v Československej socialistickej republike a je

a)

československým občanom alebo

b)

cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky pracovne činný aspoň 10 rokov, pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.*)

(2)

Kalendárne roky, v ktorých družstevník neodpracoval bez vážneho dôvodu aspoň počet pracovných dní určený vykonávacími predpismi, nezapočítavajú sa pre vznik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia ani pre jeho výšku.

(3)

Vykonávacie predpisy ustanovia,

a)

ako sa zhodnotí doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia) získaná podľa iných predpisov,

b)

kedy sa budú nároky na dôchodkové dávky pracovníka v pracovnom pomere, prípadne člena výrobného družstva alebo príslušníka ozbrojených síl posudzovať podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov i potom, keď sa stal družstevníkom.

§ 40

Náhradné doby

(1)

Ak bol družstevník pracovne činný aspoň rok, započítavajú sa do doby pracovnej činnosti aj tieto doby (náhradné doby);

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto služba nevykonávala ako povolanie;

b)

doba inej vojenskej služby;

c)

doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody;**)

d)

doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (i osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti;

doby uvedené pod písm. b) až d) sa započítavajú v rozsahu určenom pre pracovníkov;***)

e)

doba odborného alebo politického školenia;

f)

doba prípravy na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;

g)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok, ale len pre vznik nároku na dôchodok;

od 1. apríla 1962 aj

h)

doba, po ktorú mal družstevník (družstevníčka) nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve.

(2)

Ak sa kryje doba pracovnej činnosti a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je pre družstevníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby pracovnej činnosti alebo náhradné doby.

§ 41

Prerušenie pracovnej činnosti

(1)

Ak bola pracovná činnosť (§ 39 a 40) prerušená po dobu nepresahujúcu päť rokov, započítava sa doba pracovnej činnosti pred prerušením; len ak pracovná činnosť trvala po prerušení aspoň tri roky.

(2)

Pokiaľ bola pracovná činnosť prerušená z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby družstevník neprerušil pracovnú činnosť; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby pracovnej činnosti. O tom, či pracovná činnosť bola prerušená z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť družstevníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bola pracovná činnosť prerušená.

§ 42

Priemerná mesačná pracovná odmena

(1)

Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

(2)

Priemerná mesačná pracovná odmena sa zisťuje z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre družstevníka výhodnejšie. Ak bol družstevník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite pracovne činný a nepoberal starobný dôchodok, zisťuje sa priemerná mesačná pracovná odmena pre vymeranie starobného dôchodku z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom družstevník skončil pracovnú činnosť, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety. Priemerná mesačná pracovná odmena družstevníka (družstevníčky) staršieho ako 60 rokov sa vypočítava za kalendárne roky pred dovŕšením tohto veku, ak je táto priemerná mesačná pracovná odmena vyššia ako priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení tohto odseku.

(3)

Ak prevyšuje priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná za dobu uvedenú v predchádzajúcom odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.

(4)

Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok družstevníka, ktorý požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena, z ktorej bol vymeraný skorší dôchodok.

§ 43

Pracovné kategórie

(1)

Pracovné činnosti vykonávané v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú rovnako ako zamestnania vykonávané v pracovnom pomere*) podľa svojho druhu takto:

1.

do II. pracovnej kategórie patria činnosti vykonávané za zvlášť obťažných pracovných podmienok;

2.

do III. pracovnej kategórie patria všetky ostatné pracovné činnosti.

(2)

Ako doby pracovnej činnosti II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 40 ods. 1), ak bola pracovná činnosť II. pracovnej kategórie prerušená len týmito dobami.

(3)

Vláda ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby sa pracovná činnosť zaradila do II. pracovnej kategórie. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy a Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva vydajú zoznam pracovných činností v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve zaradených do II. pracovnej kategórie.

(4)

Výhody, ktoré ustanovujú predpisy o dôchodkovom zabezpečení pre pracovníkov, ktorí vykonávali zamestnanie II. pracovnej kategórie,**) patria za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, ak vykonávali pracovnú činnosť zaradenú do II. pracovnej kategórie.

Druhý oddiel

Dávky dôchodkového zabezpečenia

§ 44

Podmienky pre nárok na starobný dôchodok členov všetkých družstiev

(1)

Na starobný dôchodok má nárok člen družstva, ktorý bol pracovne činný najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 60 rokov; členka družstva má nárok na starobný dôchodok, ak bola pracovne činná najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahla vek aspoň

a)

53 rokov a vychovala päť alebo viac detí,

b)

54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti,

c)

55 rokov a vychovala dve deti,

d)

56 rokov a vychovala jedno dieťa,

e)

57 rokov a nevychovala žiadne dieťa.

(2)

Pri posudzovaní nároku členky družstva na starobný dôchodok sa prizerá na jej (i osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.

(3)

Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dovŕšil aspoň 60 rokov.

(4)

Nárok na starobný dôchodok má aj člen družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkovo zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 15 rokov (ak ide o členku družstva, najmenej 10 rokov) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 65 rokov.

(5)

Do dôb 20 rokov, prípadne 15 (10) rokov pracovnej činnosti podľa odsekov 3 a 4 sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.

(6)

Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak člen (členka) družstva nebol pracovne činný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok.

§ 45

Výška starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Základná výmera starobného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočíta od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.

(3)

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

(4)

Starobný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

§ 46

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý je pracovne činný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti o 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny za každé tri mesiace pracovnej činnosti.

(2)

Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1 a 3 je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

(3)

Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4 je po zvýšení podľa odseku 1 najmenej

(4)

Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.

(5)

Starobný dôchodok sa po čas ďalšej pracovnej činnosti v družstve (zamestnaní) neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky (§ 96).

§ 47

Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Starobný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne; ak ide o starobný dôchodok so zvýšením za dobu ďalšej pracovnej činnosti po vzniku nároku na tento dôchodok, nesme dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.

(2)

Starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

(3)

Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.

(4)

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3).

(5)

Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný prislušník) nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

§ 48

Výška starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Základná výmera starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, je:

v dôchodkovom pásme	pri priemernej mesačnej pracovnej odmene počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny	základná výmera dôchodku
	nad Kčs	do Kčs	mesačne Kčs
I.	-	300	230
II.	300	450	270
III.	450	600	310
IV.	600	750	350
V.	750	900	390
VI.	900	1150	440
VII.	1150	1400	500
VIII.	1400	1650	560
IX.	1650	-	650.

(2)

Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere starobného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.

(3)

Ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa starobný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh i družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

§ 49

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, sa poskytuje aj pri ďalšej činnosti v takomto družstve starobný dôchodok určený dôchodkovým pásmom vo výške ustanovenej vládou.

(2)

Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve, pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.

§ 50

(1)

Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie družstevníkov a rozvíjanie ich pracovnej schopnosti. Družstevníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s družstevnými orgánmi starostlivosť, aby potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 106) udržali si alebo získali pracovnú schopnosť, a tým si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.

(2)

Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa družstevníci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom.

Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek družstevníkov pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok na čas trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia znova získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú schopnosť.

§ 51

Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí členovi družstva, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 52) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho zániku sa stal úplne (čiastočne) invalidným.

(2)

Invalidný dôchodok však nepatrí členovi družstva, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 53).

(3)

Člen družstva je úplne invalidný, ak pre dlhododbý nepriaznivý zdravotný stav

a)

je neschopný vykonávať akkúkoľvek sústavnú pracovnú činnosť alebo výkon takej pracovnej činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav alebo

b)

je síce schopný vykonávať sústavnú pracovnú činnosť, ale len celkom neprimeranú jeho skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania.

(4)

Člen družstva je čiastočne invalidný, ak jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne poklesol preto, že pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať

a)

doterajšiu alebo inú rovnako kvalifikovanú pracovnú činnosť len za zvlášť uľahčených pracovných podmienok alebo

b)

len inú pracovnú činnosť menej kvalifikovanú.

§ 52

Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čistočný invalidný) dôchodok je u družstevníkov vo veku

Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok družstevníka vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.

(2)

Ak družstevník získal potrebnú dobu pracovnej činnosti v niektorom z vekových pásiem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej pracovne činný, považuje sa za získanú doba pracovnej činnosti potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.

(3)

Beh ohľadu na dĺžku doby pracovnej činnosti vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,

a)

ak sa stane družstevník úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu alebo

b)

ak sa stane úplne (čiastočne) invalidnou vdova, ktorá pri vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity už nemá nárok na vdovský dôchodok, ak sa stala družstevníčkou najneskôr do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok a pokračovala v pracovnej činnosti v družstve až do dňa, keď sa stala úplne (čiastočne) invalidnou; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na vdovu, ktorej z dôvodu úplnej invalidity znova vznikne nárok na vdovský dôchodok.

§ 53

Pracovný úraz

(1)

Pracovným úrazom je úraz, ktorý člen družstva utrpel pri pracovnej činnosti v družstve alebo v pridruženej výrobe*) alebo v priamej súvislosti s takou pracovnou činnosťou. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj člen družstva, ktorý utrpel úraz

a)

cestou do práce a späť, ak cestu podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich s pracovnou činnosťou,

b)

pri práci na záhumienku,

c)

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,

d)

pri výkone verejnej funkcie,

e)

pri niektorých osobitných druhoch činnosti, ktoré určia vykonávacie predpisy.

(2)

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania, ktorými sa rozumejú choroby uvedené v zozname chorôb z povolania platnom pre pracovníkov, ak vznikli za podmienok určených v tomto zozname.*)

§ 54

(1)

Základná výmera invalidného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak člen družstva bol pracovne činný predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov alebo ak doba jeho pracovnej činnosti s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a 57 rokov u žien je najmenej 25 rokov.

(2)

Základná výmera invalidného dôchodku uvedená v predchádzajúcom odseku patrí členovi družstva tiež, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, alebo ak doba jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako člena družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaceho roľníka s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov je najmenej 20 rokov. Do doby 20 rokov sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.

(3)

K základnej výmere sa pripočíta 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti a za každý rok pripočítanej doby, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.

(4)

Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

(5)

Invalidný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

§ 55

(1)

Ak nesplňuje člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia podmienky uvedené v § 54 ods. 1 ani podmienky uvedené v § 54 ods. 2, ale získal potrebnú dobu pre nárok na invalidný dôchodok, patrí mu invalidný dôchodok vo výške 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny znížený za každý rok chýbajúci do 25 (§ 54 ods. 1) alebo do 20 (§ 54 ods. 2) rokov o 2 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

(2)

Ustanovenie § 54 ods. 5 platí obdobne.

§ 56

Výška čiastočného invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku (§ 58 ods. 2 a 4).

(2)

Ustanovenie § 54 ods. 5 platí obdobne.

§ 57

Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého úplná invaliddita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 54 a 55.

(2)

Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by patril pri pracovnom úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku.

§ 58

Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne.

(2)

Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

(3)

Invalidný dôchodok člena družstva staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.

(4)

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu,

a)

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pro dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 550 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úrh tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov;

b)

môže sa invalidný dôchodok, na ktorý nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu, zvýšiť až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedenej priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

§ 59

Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Základná výmera invalidného dôchodku členov družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, je rovnaká ako základná výmera starobného dôchodku (§ 48).

(4)

Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere invalidného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.

(5)

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

(6)

Ak vznikla invalidita (čiastočná invalidita) pracovným úrazom, zvyšuje sa invalidný dôchodok o 50 Kčs a čiastočný invalidný dôchodok o 30 Kčs mesačne.

(5)

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

§ 60

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj družstevníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným

a)

pred začatím pracovnej činnosti, ak bol pracovne činným po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok; však ide o družstevníka mladšieho ako 24 rokov, je potrebná doba pracovnej činnosti aspoň dva roky;

b)

po začatí pracovnej činnosti, nebol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, bol však pracovne činný po potrebnú dobu v posledných 10 rokoch pred podaním žiadosti.

(2)

Družstevníkovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť pracovne činný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov, môže sa priznať invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.

(3)

Za čiastočne invalidného sa považuje aj družstevník, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne nepoklesol; takému družstevníkovi sa môže priznať čiastočný invalidný dôchodok.

§ 61

Výmera invalidného dôchodku pri zmene stupňa invalidity

(1)

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, úplne invalidným v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku čiastočnej invalidity pracovne činný (§ 39). Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

(2)

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, čiastočne invalidným (§ 51 ods. 4) v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku invalidity pracovne činný. Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

§ 62

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok rodinných príslušníkov

(1)

Rodinným príslušníkom družstevníka, ktorí sa stali úplne invalidnými (čiastočne invalidnými) následkom pracovného úrazu (choroby z povolania) pri prevádzke družstevného poľnohospodárskeho závodu alebo v súvislosti s ňou alebo pri práci na záhumienku a nie sú sami družstevníkmi, môže sa poskytnúť invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

(2)

Rodinný príslušník družstevníka je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo výkon takej činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav. Rodinný príslušník družstevníka je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav došlo k podstatnému poklesu jeho pracovnej schopnosti.

(3)

Výchovné k invalidnému (čiastočnému invalidnému) dôchodku rodinného príslušníka družstevníka ani dôchodky pozostalých po rodinných príslušníkoch družstevníka sa neposkytujú.

(4)

Za rodinných príslušníkov sa považujú osoby uvedené v § 36 za podmienok v ňom určených.

§ 63

Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku

(1)

Invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 230 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 50 Kčs mesačne.

(2)

Čiastočný invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 138 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 30 Kčs mesačne.

§ 64

Všeobecné podmienky

(1)

Vdovský a sirotský dôchodok patria:

a)

po družstevníkovi, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, ak neuplynulo od zániku sociálneho zabezpečenia družstevníka do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po družstevníkovi, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (choroby z povolania);

b)

po požívateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

(2)

Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané (§ 68 ods. 2), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.

§ 65

Vdovský dôchodok

(1)

Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.

(2)

Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto podmienok:

a)

je úplne invalidná,

b)

stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 68),

c)

vychovala aspoň tri deti (§ 68),

d)

dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,

e)

dosiahla vek 50 rokov.

(3)

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.

(4)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znova, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.

(5)

Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia času, do ktorého mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tomto čase môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.

(6)

Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak manželstvo bolo uzavreté po 60. roku veku družstevníka (dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa narodilo z manželstva alebo z predchádzajúceho spolužitia dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.

(7)

Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví; o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa, najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok bol vyplácaný v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh zomrie alebo dôjde k zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova nežila v spoločnej domácnosti s druhom.

(8)

Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pre jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len ak bola v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou.

§ 66

Výška vdovského dôchodku

(1)

Vdovský dôchodok je 60 % dôchodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal družstevník (pracujúci dôchodca) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;

b)

starobného alebo invalidného, na ktorý bol nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

(3)

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie o najnižšej výmere vzdovského dôchodku sumou 360 Kčs mesačne neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

(4)