Trestný zákon (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

TRESTNÝ ZÁKON

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

ÚČEL ZÁKONA

§ 1

Účelom trestného zákona je chrániť spoločenské a štátne zriadenie Československej socialistickej republiky, socialistické vlastníctvo, práva a oprávnené záujmy občanov a vychovávať na riadne plnenie občianskych povinností a na zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.

§ 2

Prostriedky na dosiahnutie účelu trestného zákona sú hrozba trestami, ukladanie a výkon trestov a ochranné opatrenia.

DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI

§ 3

Trestný čin

(1)

Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

(2)

Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

(3)

Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

(4)

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

§ 4

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a)

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

§ 5

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

§ 6

Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne

a)

ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,

b)

ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

§ 7

Príprava na trestný čin

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v organizovaní trestného činu, v zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, v návode alebo v pomoci na trestný čin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na trestný čin, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu trestného činu.

(2)

Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin, ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné.

(3)

Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo

b)

urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 8

Pokus trestného činu

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

(2)

Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

(3)

Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo

b)

urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 9

(1)

Páchateľom trestného činu je, kto trestný čin spáchal sám.

(2)

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).

§ 10

(1)

Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne

a)

zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b)

naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),

c)

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine (pomocník).

(2)

Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a trestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 11

Vek

Kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.

§ 12

Nepríčetnosť

(1)

Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa páchateľ privedie do stavu nepríčetnosti, čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.

§ 13

Nutná obrana

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

§ 14

Krajná núdza

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

§ 15

Oprávnené použitie zbrane

Trestný čin nespácha, kto použije zbraň v medziach splnomocnenia príslušných zákonných predpisov.

TRETIA HLAVA

PÔSOBNOSŤ TRESTNÝCH ZÁKONOV

§ 16

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(2)

Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.

(3)

O ochrannom opatrení sa rozhodne vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

§ 17

(1)

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území republiky.

(2)

Trestný čin sa považuje za spáchaný na území republiky,

a)

ak sa páchateľ tu dopustil konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti v cudzine, alebo

b)

ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak mal tu nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.

§ 18

Podľa československého zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal československý občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti.

§ 19

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), podvracania republiky (§ 98), vyzvedačstva (§ 105), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí (§ 141), výroby a držania falšovateľského náčinia (§ 142), útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 153, útoku na verejného činiteľa podľa § 155, genocídia (§ 259), používania zakázaného bojového prostriedku (§ 262), vojnovej krutosti (§ 263), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 264) a zneužívania označení Červeného kríža (§ 265) aj vtedy, keď spáchal taký trestný čin v cudzine na škodu záujmov republiky cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky.

§ 20

(1)

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzím štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky, aj vtedy,

a)

keď je čin trestný i podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, a

b)

keď páchateľ bol chytený na území republiky a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.

(2)

Páchateľovi však nemožno uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje zákon štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný.

§ 21

(1)

Československý občan nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na výkon trestu.

(2)

Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky.

§ 22

(1)

Ak pre ten istý skutok bol páchateľ v cudzine vo väzbe alebo potrestaný orgánom cudzieho štátu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe alebo vykonaný trest do trestu uloženého československým súdom, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne súd postupuje, ak uložil páchateľovi trest úhrnný alebo súhrnný (§ 35).

(2)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu uloženého v cudzine (odsek 1) možné, a to najmä preto, že v cudzine bol vykonaný celkom alebo sčasti trest takého druhu, aký tento zákon nepozná, súd prihliadne na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

ŠTVRTÁ HLAVA

TRESTY

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia o trestoch

§ 23

Účel trestu

(1)

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

(2)

Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

§ 24

(1)

Od potrestania páchateľa, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť,

a)

ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo

b)

ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovnú silu kolektívu, povahu spáchaného trestného činu a osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví nevyhnutným.

(2)

Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 25

Súd môže upustiť od potrestania aj vtedy, keď páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie (§ 72), ktoré zároveň ukladá, zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti lepšie ako trest. Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak si páchateľ stav zmenšenej príčetnosti privodil, čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.

§ 26

Zrušený

§ 27

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty:

a)

odňatie slobody,

b)

nápravné opatrenie,

c)

stratu čestných titulov a vyznamenaní,

d)

stratu vojenskej hodnosti,

e)

zákaz činnosti,

f)

prepadnutie majetku,

g)

peňažný trest,

h)

prepadnutie veci,

ch)

vyhostenie,

i)

zákaz pobytu.

§ 28

(1)

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje.

(2)

Nemožno však uložiť

a)

nápravné opatrenie popri odňatí slobody alebo peňažnom treste,

b)

peňažný trest popri prepadnutí majetku.

§ 29

(1)

Trest smrti môže súd uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a to len za podmienky, že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoký a

a)

uloženie trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, alebo

b)

nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody do pätnástich rokov.

(2)

Vojakovi, ktorý taký trestný čin spáchal za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie, môže súd uložiť trest smrti tiež za podmienky, že takým trestným činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.

(3)

Namiesto trestu smrti môže súd uložiť trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsaťpäť rokov, ak považuje taký trest na splnenie účelu trestu za dostatočný.

(4)

Trest smrti nemožno uložiť tehotnej žene ani osobe, ktorá v čase, keď spáchala trestný čin, neprekročila osemnásty rok svojho veku.

§ 30

(1)

V uloženom treste smrti je zahrnutá strata čestných titulov a vyznamenaní a strata vojenskej hodnosti.

(2)

Popri treste smrti možno uložiť len trest prepadnutia majetku.

(3)

Trest smrti sa vykoná obesením; za brannej pohotovosti štátu možno ho vykonať zastrelením.

Druhý oddiel

Všeobecné zásady pre ukladanie trestov

§ 31

(1)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovnú silu kolektívu a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.

(2)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a)

u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,

b)

u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu,

c)

pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.

(3)

Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

§ 32

(1)

Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si, a to ani z nedbanlivosti, neprivodil požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku, prihliadne súd na túto okolnosť pri určení druhu trestu a jeho výmery.

(2)

Ak má súd za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takého páchateľa bolo možno za súčasného uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu i trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súc viazaný obmedzením uvedeným v § 40 ods. 3, a uloží zároveň ochranné liečenie.

§ 33

Pri výmere trestu sa ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin v silnom rozrušení,

b)

spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,

c)

spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti,

d)

spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

e)

spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil,

f)

spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze,

g)

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život pracujúceho človeka,

h)

pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,

ch)

trestný čin úprimne ľutoval,

i)

svoj trestný čin sám oznámil úradom, alebo

j)

pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom.

§ 34

Pri výmere trestu sa ako na priťažujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky alebo z inej obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky,

b)

spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou lsťou alebo iným obdobným spôsobom,

c)

spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť alebo podriadenosť,

d)

spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej udalosti vážne ohrozujúcej život, verejný poriadok alebo majetok,

e)

trestným činom porušil osobitnú povinnosť,

f)

trestným činom spôsobil vyššiu škodu,

g)

spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia,

h)

zviedol na trestný čin iného, najmä mladistvého,

ch)

trestný čin páchal alebo v ňom pokračoval po dlhší čas,

i)

spáchal viac trestných činov, alebo

j)

bol už pre trestný čin odsúdený; súd je oprávnený podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia nepokladať túto okolnosť za priťažujúcu.

§ 35

(1)

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.

(2)

Súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

(3)

Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.

§ 36

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody uložený podľa § 29 ods. 3, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.

§ 37

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.

§ 38

Započítanie väzby a trestu

(1)

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do trestu úhrnného alebo súhrnného, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

(2)

Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho novému odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný alebo súhrnný trest.

(3)

Pri započítaní väzby alebo trestu odňatia slobody do trestu nápravného opatrenia a pri započítaní trestu nápravného opatrenia do trestu odňatia slobody sa počítajú jeden deň väzby alebo jeden deň trestu odňatia slobody za dva dni nápravného opatrenia.

(4)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu (odsek 1 až 3) možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

Tretí oddiel

Ukladanie a výkon jednotlivých trestov

§ 39

(1)

Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.

(2)

Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch. Trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, uložený vojakovi v základnej vojenskej službe, sa môže vykonať aj vo vojenských nápravných útvaroch. Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.

(3)

Ak bol trest odňatia slobody vykonaný vo vojenskom nápravnom útvare, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 39a

(1)

Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách. Spôsob výkonu trestu v jednotlivých nápravnovýchovných skupinách upravuje osobitný zákon.

(2)

Súd zaradí páchateľa spravidla

a)

do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ak nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b)

do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa neprihliadne, ak sa na páchateľa pozerá, ako by nebol odsúdený,

c)

do tretej nápravnovýchovnej skupiny, ak sa mu ukladá trest ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 41) alebo trest za niektorý z trestných činov uvedených v § 62.

(3)

Súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň a povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej skupine lepšie zaručená; do tretej nápravnovýchovnej skupiny zaradí však vždy páchateľa, ktorému bol trest smrti milosťou zmiernený na trest odňatia slobody.

(4)

Ak súd zaraďuje do tretej nápravnovýchovnej skupiny páchateľa, ktorý je obzvlášť silne narušený, alebo ktorému bol trest smrti milosťou zmiernený na trest odňatia slobody, môže rozhodnúť, že má byť zároveň umiestnený do zostrenej izolácie, a to na dobu najmenej šiestich mesiacov, najdlhšie však na dva roky.

(5)

Ak vojenský súd odsudzuje vojaka v základnej vojenskej službe na trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, môže rozhodnúť, že sa trest vykoná vo vojenskom nápravnom útvare, ak má za to, že tento spôsob výkonu trestu na jeho nápravu postačí.

§ 40

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

(1)

Ak má súd vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu alebo vzhľadom na mimoriadne pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

(2)

Súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy, keď odsudzuje páchateľa za prípravu na trestný čin a má vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.

(3)

Pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest

a)

pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť rokov,

b)

pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov,

c)

pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.

§ 41

Páchateľ, ktorý

a)

znovu spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, alebo

b)

sústavne pácha úmyselné trestné činy tej istej povahy, hoci už bol pre také trestné činy viackrát potrestaný,

považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak uvedené okolnosti pre svoju závažnosť, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšujú stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

§ 42

(1)

Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovená v tomto zákone sa u obzvlášť nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

(2)

Horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení podľa odseku 1 prevyšovať pätnásť rokov.

§ 43

(1)

Trest nápravného opatrenia môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy uloženie trestu odňatia slobody na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

(2)

Nápravné opatrenie nemožno uložiť, ak je páchateľ trvale práceneschopný alebo ak sú tu iné okolnosti, ktoré bránia výkonu tohto trestu.

§ 44

(1)

Trest nápravného opatrenia súd môže uložiť v trvaní od dvoch mesiacov do jedného roka.

(2)

Nápravné opatrenie sa vykonáva na slobode. Odsúdený je povinný po čas trestu vykonávať prácu za podmienok určených súdom podľa odseku 3 a 4.

(3)

Z odmeny patriacej odsúdenému za prácu pripadá 10 až 25 % štátu; výšku zrážok určí súd.

(4)

Z dôležitých dôvodov môže súd nariadiť na dobu výkonu trestu i zmenu zamestnania páchateľa v tom smere, aby vykonával prácu menej zodpovednú, alebo na inom pracovisku; v tom prípade súd zároveň ustanoví zásady pre určenie druhu, spôsobu a miesta jeho zamestnania. Súd môže páchateľovi uložiť na dobu trestu aj iné primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.

§ 45

(1)

Do doby výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava doba, po ktorú odsúdený z akéhokoľvek dôvodu nepracoval.

(2)

Ak odsúdený v čase po odsúdení až do skončenia výkonu nápravného opatrenia neviedol riadny život pracujúceho človeka alebo nevyhovel uloženým podmienkam, premení súd trest nápravného opatrenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody a rozhodne súčasne o spôsobe výkonu trestu; pritom dva dni nevykonaného nápravného opatrenia sa počítajú za jeden deň odňatia slobody.

(3)

Ak bol trest nápravného opatrenia vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 46

Strata čestných titulov a vyznamenaní

(1)

Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky alebo z inej obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

(2)

Strata čestných titulov a vyznamenaní záleží v tom, že odsúdený stráca československé vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly, ako aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské čestné tituly.

§ 47

(1)

Súd môže uložiť trest straty vojenskej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

(2)

Vojenský súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje kázeň a poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore.

§ 48

Strata vojenskej hodnosti záleží v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť prostého vojaka a odníma sa mu jeho hodnosť v ozbrojenom sbore, ktorého príslušníci podliehajú právomoci vojenských súdov.

§ 49

(1)

Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až päť rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

(2)

Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

(3)

Ak je trest zákazu činnosti uložený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, doba výkonu trestu odňatia slobody sa do doby výkonu zákazu činnosti nezapočítava.

§ 50

(1)

Trest zákazu činnosti záleží v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie.

(2)

Ak bol trest zákazu činnosti vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 51

(1)

Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na trest smrti alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody

a)

za úmyselný trestný čin spáchaný z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky, alebo

b)

za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2)

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

§ 52

(1)

Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.

(3)

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.

§ 53

(1)

Peňažný trest vo výmere od 500 Kčs do 50 000 Kčs súd môže uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2)

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest iba v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest môže sa peňažný trest uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

§ 54

(1)

Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa; peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.

(2)

Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

(3)

Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na jeden rok. Náhradný trest nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej sadzby.

§ 55

(1)

Súd môže uložiť trest prepadnutia veci,

a)

ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,

b)

ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,

c)

ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo

d)

ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písm. c).

(2)

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

(3)

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

§ 56

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť ako trest samostatný len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

§ 57

Vyhostenie

Súd môže uložiť páchateľovi, ktorý nie je československým občanom, trest vyhostenia z územia republiky ako trest samostatný alebo popri inom treste, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, alebo iný všeobecný záujem.

§ 57a

Zákaz pobytu

(1)

Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov, ak za úmyselný trestný čin alebo prečin odsudzuje páchateľa, ktorý sa vyhýba statočnej práci a nemá trvalý pobyt v mieste alebo obvode, na ktorý sa trest má vzťahovať, ak to vyžaduje so zreteľom na miesto činu ochrana bezpečnosti štátu, vnútorného poriadku, ochrana rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku.

(2)

Trest zákazu pobytu môže sa uložiť ako samostatný trest, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu alebo prečinu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebné.

(3)

Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.

(4)

Ak je trest zákazu pobytu uložený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, doba výkonu trestu odňatia slobody sa do doby zákazu pobytu nezapočítava; opatrenie podľa odseku 3 urobí súd až po odpykaní trestu odňatia slobody alebo pri jeho prerušení alebo pri podmienečnom prepustení.

(5)

Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.

Štvrtý oddiel

Podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie a upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti

§ 58

(1)

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,

a)

ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu, alebo

b)

ak prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovnú silu kolektívu má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

(2)

Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa netýka výkonu ostatných trestov uložených popri tomto treste.

§ 59

(1)

Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.

(2)

Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

(3)

Doba, po ktorú podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým podmienkam, započítava sa do skúšobnej doby novourčenej pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného alebo súhrnného trestu.

§ 60

(1)

Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.

(2)

Ak spoločenská organizácia odvolala záruku za nápravu podmienečne odsúdeného, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti.

(3)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil.

(4)

Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

(5)

Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

§ 61

(1)

Po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci preukázal polepšenie a

a)

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život pracujúceho človeka, alebo

b)

súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

(2)

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na závažnosť spáchaného trestného činu, ako aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

(3)

Po výkone polovice trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu vzorným plnením svojich povinností v zamestnaní alebo v povolaní a spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu nie je potrebný, alebo ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

§ 62

Osoba odsúdená za trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105) alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy, ďalej za trestný čin opustenia republiky podľa § 109 ods. 3, vojnovej zrady (§ 114), špekulácie podľa § 117 ods. 2, 3, rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 3, 4, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 2, 3, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, vraždy (§ 219), lúpeže podľa § 234 ods. 2, 3, znásilnenia podľa § 241 ods. 2, 3, pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 3, 4, alebo genocídia (§ 259), zbehnutia do cudziny podľa § 283 ods. 2 a 3, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista (§ 41) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

§ 63

(1)

Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

(2)

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu súd určí skúšobnú dobu až na dva roky; skúšobná doba sa začína právoplatnosťou rozhodnutia o tomto upustení.

(3)

Podmienečne prepustenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka; môže mu aj uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

§ 64

(1)

Ak podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa zvyšok trestu vykoná.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený alebo keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu.

(3)

U podmienečne prepusteného alebo u odsúdeného, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu alebo keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, tiež vtedy, keď súd bez jeho viny neurobil do roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnutie podľa odseku 1.

(4)

Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu je možné po výkone polovice zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v § 62 po výkone dvoch tretín zvyšku trestu.

(5)

Ak spoločenská organizácia odvolala záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné prepustenie alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná; ináč podmienečné prepustenie alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu ponechá v platnosti.

PIATA HLAVA

ZÁNIK TRESTNOSTI A TRESTU

§ 65

Zánik nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť

Trestnosť činu, ktorý bol v čase spáchania pre spoločnosť nebezpečný, zaniká, ak vzhľadom na zmenu situácie alebo vzhľadom na osobu páchateľa zanikla nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť.

§ 66

Účinná ľútosť

Trestnosť vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), podvracania republiky (§ 98), poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy (§ 99), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107), vyzvedačstva a ohrozenia štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej sústavy (§ 108), ohrozenia hospodárskeho tajomstva (§ 122), porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou (§ 124), ohrozenia devízového hospodárstva (§ 146 a 147), skrátenia dane (§ 148), vzbury väzňov (§ 172), ohrozenia služobného tajomstva (§ 173), všeobecného ohrozenia (§ 179 a 180), poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia (§ 182 až 184), šírenia nákazlivej choroby (§ 189 až 192), ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými potrebami (§ 193 a 194), genocídia (§ 259) a používania zakázaného bojového prostriedku (§ 262) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo

b)

urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď škodlivému následku trestného činu mohlo byť ešte zabránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

§ 67

Premlčanie trestného stíhania

(1)

Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest smrti,

b)

desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať rokov,

c)

päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej tri roky,

d)

tri roky pri ostatných trestných činoch.

(2)

Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možno páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, ani doba, po ktorú sa zdržoval v cudzine.

(3)

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a)

oznámením alebo vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi vyhľadávacieho orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo

b)

ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

(4)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

§ 67a

Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť

a)

trestných činov uvedených v desiatej hlave, s výnimkou trestného činu podľa § 261,

b)

trestného činu teroru (§ 93), všeobecného ohrozenia [§ 179 ods. 2, ods. 3 písm. a)], vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví [§ 221 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 4, § 222], obmedzovania osobnej slobody (§ 231 ods. 3), pozbavenia osobnej slobody (§ 232), zavlečenia do cudziny (§ 233) a porušovania domovej slobody (§ 238 ods. 2), pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti podľa predpisov medzinárodného práva,

c)

trestného činu podľa § 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb. na ochranu mieru.

§ 68

Premlčanie výkonu trestu

(1)

Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest smrti, alebo na trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov,

b)

pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,

c)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,

d)

päť rokov pri odsúdení na iný trest.

(2)

Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení právoplatnosťou rozhodnutia, že sa trest vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine alebo bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o zákaz činnosti, peňažný trest a vyhostenie, do premlčacej doby sa nezapočítava aj doba, po ktorú bol na odsúdenom vykonávaný trest odňatia slobody.

(3)

Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,

a)

ak súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide, alebo

b)

ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

(4)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

§ 68a

Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v § 67a sa nepremlčuje.

§ 69

(1)

Súd zahladí odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život pracujúceho človeka nepretržite po dobu najmenej

a)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,

b)

päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,

c)

tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok,

d)

jedného roku, ak ide o odsúdenie na peňažný trest alebo na prepadnutie veci.

(2)

Ak ide o odsúdenie na stratu čestných titulov a vyznamenaní, na stratu vojenskej hodnosti alebo prepadnutie majetku, spravuje sa doba uvedená v odseku 1 podľa dĺžky trestu odňatia slobody, popri ktorom bol uvedený trest uložený.

(3)

Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť spoločenskej organizácie alebo odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.

(4)

Doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu; v prípade, že trest bol zmiernený rozhodnutím prezidenta republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

§ 70

(1)

Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

(2)

Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, dokiaľ neuplynie doba pre zahladenie toho trestu, na zahladenie ktorého tento zákon ustanovuje najdlhšiu dobu.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane aj na prípad, že páchateľovi sa uložilo popri sebe viac trestov, ohľadne ktorých môže podľa tohto zákona nastať účinok, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený (§ 39 ods. 3, § 45 ods. 3, § 50 ods. 2 a § 60 ods. 4).

ŠIESTA HLAVA

OCHRANNÉ OPATRENIA

§ 71

Druhy ochranných opatrení

(1)

Ochrannými opatreniami sú: ochranný dohľad, ochranné liečenie, ochranná výchova a zhabanie veci.

(2)

Ochrannú výchovu možno uložiť iba mladistvému. Mladistvému nemožno uložiť ochranný dohľad.

(3)

Ochranný dohľad upravuje osobitný zákon.

§ 72

Ochranné liečenie

(1)

Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 25 a § 32 ods. 2, alebo ak páchateľ činu ináč trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2)

Súd tak môže urobiť aj vtedy, keď

a)

páchateľ trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo

b)

páchateľ, ktorý sa oddáva nadmiernemu požívaniu alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, spáchal trestný čin v opilosti alebo v inom podobnom opojení alebo v súvislosti s požívaním alkoholu alebo omamných prostriedkov.

(3)

Ochranné liečenie môže súd uložiť i popri treste, alebo pri upustení od potrestania.

(4)

Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v liečebnom ústave. Ak však možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel liečenia splní i liečenie ambulantné, môže súd nariadiť tento spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť dodatočne na liečenie ambulantné alebo naopak. Ochranné liečenie možno tiež vykonávať v priebehu výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave.

(5)

Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

(6)

Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.

§ 73

Zhabanie věci

(1)

Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 55 ods. 1, môže súd uložiť, že sa taká vec zhabáva,

a)

ak patrí páchateľovi, ktorého nemožno stíhať alebo odsúdiť,

b)

ak patrí páchateľovi, od potrestania ktorého súd upustil, alebo

c)

ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný všeobecný záujem.

(2)

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

SIEDMA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O STÍHANÍ MLADISTVÝCH

§ 74

Všeobecné ustanovenie

(1)

Pri trestaní osoby, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (mladistvý), prihliadne súd na osobitnú starostlivosť, ktorú socialistická spoločnosť venuje mládeži.

(2)

Pokiaľ táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na mladistvého ostatné ustanovenia tohto zákona.

§ 75

Trestná zodpovednosť

Čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť je malý.

§ 76

Účel trestu

Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho pracujúceho človeka, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza.

§ 77

Upustenie od potrestania

(1)

Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať spoločenskú organizáciu, aj keď neponúkla záruku za jeho nápravu, aby pomáhala vytvárať podmienky pre to, aby mladistvý žil riadnym životom pracujúceho človeka.

(2)

Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova (§ 84), ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest.

§ 78

Mladistvému môže súd uložiť len tresty odňatia slobody a prepadnutia veci, a ak je zárobkove činný, aj nápravné opatrenie alebo peňažný trest.

§ 79

(1)

Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov a dolná hranica jeden rok.

(2)

V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest smrti, a že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok je mimoriadne vysoký, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov, ak má za to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

(3)

Súd môže uložiť mladistvému trest odňatia slobody na päť až desať rokov aj vtedy, keď spáchal ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest smrti, a takým trestným činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore, a ak súd má za to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

§ 80

Úhrnný a súhrnný trest

Ak súd ukladá úhrnný alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak pred tým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil, postupuje podľa ustanovenia § 35, prípadne § 37, pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných pred tým, než prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa ustanovenia § 79.

§ 81

Výkon trestu odňatia slobody

(1)

Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých.

(2)

Súd môže rozhodnúť, že v takých ústavoch sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia mladistvého.

§ 82

Podmienečné odsúdenie

(1)

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.

(2)

Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený, v čase, keď dal príčinu na výkon trestu, dvadsiaty rok svojho veku, môže súd vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu podmienečné odsúdenie ponechať v platnosti. Pritom môže skúšobnú dobu primerane predĺžiť, nie však o viac ako dva roky.

§ 83

Zrušený od 1.8.1965

§ 84

(1)

Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu pokiaľ

a)

o výchovu mladistvého nie je náležite postarané,

b)

doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo

c)

vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije.

(2)

Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.

§ 85

(1)

Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach; ak to však vyžaduje zdravotný stav chovanca, vykonáva sa v liečebnom ústave.

(2)

Vo výkone ochrannej výchovy treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť prípravu chovanca na jeho budúce povolanie.

(3)

Ochranná výchova potrvá, dokiaľ to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku chovanca; ak to vyžaduje záujem chovanca, môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.

(4)

Od výkonu ochrannej výchovy súd upustí, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre ktoré bola uložená.

(5)

Ak prevýchova mladistvého pokročila do tej miery, že možno očakávať, že aj bez obmedzení, ktorým je podrobený vo výchovnom zariadení, bude sa riadne správať a pracovať, avšak dosiaľ nepominuli všetky okolnosti, pre ktoré bola ochranná výchova uložená, môže súd mladistvého podmienečne umiestniť mimo výchovného zariadenia.

(6)

Ak mladistvý nesplní očakávanie, že i mimo výchovného zariadenia sa bude riadne správať a pracovať, súd podmienečné umiestnenie mimo výchovného zariadenia zruší a rozhodne, že sa vo výkone ochrannej výchovy pokračuje vo výchovnom zariadení.

§ 86

Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako pätnásť rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest smrti, súd jej uloží v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu; súd tak môže urobiť aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by ináč bol trestným činom.

§ 87

Zahladenie odsúdenia

(1)

O tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, čo mladistvý bol po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu.

(2)

Odsúdenie mladistvého, ktorému bol uložený len peňažný trest, môže súd zahladiť už po výkone tohto trestu. Ak bolo rozsudkom ako samostatný trest uložené prepadnutie veci, môže súd zahladiť také odsúdenie mladistvého už po právoplatnosti rozsudku.

(3)

Ak súd vysloví, že sa podmienečne prepustený mladistvý v skúšobnej dobe osvedčil, jeho odsúdenie súčasne zahladí.

ÔSMA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 88

Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

§ 89

(1)

Trestným činom sa rozumie len čin súdne trestný, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj príprava na trestný čin, pokus trestného činu, organizátorstvo, návod a pomoc.

(2)

Konaním sa rozumie i opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.

(3)

Trestný čin je spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ sústavnou trestnou činnosťou zadovažuje po dlhší čas aspoň sčasti zdroj príjmov.

(4)

Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný

a)

obsahom tlačoviny alebo rozširovaného spisu, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo

b)

pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými.

(5)

Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ak ju na ten účel má pri sebe; zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

(6)

Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie. Za týchto podmienok je ťažkou ujmou na zdraví

a)

zmrzačenie,

b)

strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c)

ochromenie údu,

d)

strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e)

poškodenie dôležitého orgánu,

f)

zohyzdenie,

g)

vyvolanie potratu,

h)

mučivé útrapy, alebo

ch)

dlhší čas trvajúca porucha zdravia.

(7)

Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v pokolení priamom, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, keby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

(8)

Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník národného výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu, štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, pokiaľ sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

(9)

Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

(10)

Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

(11)

Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného výboru, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru alebo iného štátneho orgánu, štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie a vo všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanou osobou.

(12)

Kde tento zákon spája s uplynutím určitej doby nejaký účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala udalosť určujúca jej začiatok.

§ 90

(1)

Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu vojenského podľa dvanástej hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.

(2)

Organizátorom, návodcom alebo pomocníkom trestného činu uvedeného v odseku 1 môže byť aj osoba, ktorá nemá vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie tam vyžadované.

(3)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakovi, rozumie sa ním

a)

vojak v činnej službe,

b)

osoba, ktorá sa povolaním na zvláštnu službu stala príslušníkom ozbrojených síl,

c)

príslušník vojensky organizovaného alebo iného zboru, ktorého príslušníci podliehajú podľa osobitných zákonov ustanoveniam o trestných činoch vojenských, ak je v činnej službe,

d)

vojak alebo príslušník zboru uvedeného pod písm. c) mimo činnej služby, ak je v služobnej rovnošate, alebo

e)

vojnový zajatec.

(4)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3.

PRVÁ HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI REPUBLIKE

Prvý oddiel

Trestné činy proti základom republiky

§ 91

Vlastizrada

Československý občan, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin rozvracania republiky, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 92

Rozvracanie republiky

(1)

Kto v úmysle rozvracať socialistické spoločenské a štátne zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť republiky alebo zničiť jej samostatnosť

a)

zúčastní sa na násilných akciách alebo na hromadných nepokojoch proti republike, jej orgánom alebo spoločenským organizáciám pracujúcich, alebo

b)

vykonáva inú obzvlášť nebezpečnú činnosť proti základom republiky alebo jej dôležitým medzinárodným záujmom,

potresce sa odňatím slobody na osem až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

c)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

d)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 93

Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie republiky iného úmyselne usmrtí alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 94

(1)

Kto v úmysle odstrašiť iného od aktívnej účasti na plnení úloh socialistickej spoločnosti alebo mu takú činnosť znemožniť niekomu ublíži na zdraví, spôsobí škodu alebo inú závažnú ujmu alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak sa pokúsi takým činom spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví, alebo

d)

ak spôsobí takým činom značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť,

b)

ak ohrozí takým činom život viacerých osôb,

c)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu, alebo

d)

ak spácha niektorý z činov uvedených v odseku 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 95

(1)

Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie alebo obranyschopnosť republiky

a)

vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), alebo

b)

všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,

potresce sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

c)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

d)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 96

(1)

Kto v úmysle uvedenom v § 95 ods. 1 cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 97

Sabotáž

(1)

Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie alebo obranyschopnosť republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania pre to, aby

a)

maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, hospodárskej alebo spoločenskej organizácie alebo inej inštitúcie, alebo

b)

spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

b)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

c)

ak zorganizuje taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 98

Podvracanie republiky

(1)

Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky vykonáva podvratnú činnosť proti jej spoločenskému a štátnemu zriadeniu, proti jej územnej celistvosti, obranyschopnosti alebo samostatnosti alebo proti jej medzinárodným záujmom, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom,

b)

ak spácha taký čin vo väčšom rozsahu, alebo

c)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 99

Poškodzovanie štátu svetovej socialistickej sústavy

Kto spácha niektorý z trestných činov uvedených v § 92 až 98 namierený proti niektorému štátu svetovej socialistickej sústavy, potresce sa trestami uvedenými v týchto ustanoveniach.

§ 100

Poburovanie

(1)

Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky najmenej dve osoby poburuje

a)

proti socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky,

b)

proti jej územnej celistvosti, obranyschopnosti alebo samostatnosti, alebo

c)

proti spojeneckým alebo priateľským vzťahom republiky k iným štátom,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Rovnako sa potresce, kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky umožní alebo uľahčí šírenie poburujúceho prejavu uvedeného v odseku 1.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným podobne účinným spôsobom, alebo

b)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 101

Zneužívanie náboženskej funkcie

Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky zneužije svoju náboženskú funkciu v úmysle nepriaznivo ovplyvňovať veci všeobecného záujmu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 102

Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo vlády, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

§ 103

Kto znižuje vážnosť prezidenta republiky, alebo

kto verejne hanobí iného čelného predstaviteľa republiky pre výkon jeho právomoci alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

§ 104

Hanobenie štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa

Kto verejne hanobí niektorý štát svetovej socialistickej sústavy alebo jeho čelného predstaviteľa, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

Druhý oddiel

Trestné činy proti bezpečnosti republiky

§ 105

Vyzvedačstvo

(1)

Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho cudzej moci,

kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo

kto štátne tajomstvo cudzej moci úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.

(2)

Rovnako sa potresce, kto umožní alebo uľahčí činnosť páchateľovi činu uvedeného v odseku 1 alebo organizácii, ktorej cieľom je vyzvedať štátne tajomstvo.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať štátne tajomstvo,

b)

ak spácha taký čin, hoci mu bolo uchovávanie štátneho tajomstva osobitne uložené,

c)

ak spácha taký čin pre zárobok alebo v značnom rozsahu,

d)

ak sa týka čin štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého, alebo

e)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 106

(1)

Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho nepovolanej osobe,

kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo kto štátne tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak sa týka čin uvedený v odseku 1 štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého,

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu, alebo

c)

ak vyzradí nepovolanej osobe úmyselne štátne tajomstvo, ktorého uchovávanie mu bolo osobitne uložené.

§ 107

(1)

Kto z nedbanlivosti spôsobí vyzradenie štátneho tajomstva nepovolanej osobe alebo stratu listiny alebo veci obsahujúcej štátne tajomstvo, hoci

a)

je podľa svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie povinný ho uchovávať, alebo

b)

ide o štátne tajomstvo obzvlášť dôležité,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.

(2)

Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo stalo známym v cudzine, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.

§ 107a

Kto bez povolenia

a)

zhotoví popis, plán, nákres alebo snímku niektorého zariadenia na obranu vlasti,

b)

takú vec odpíše, odkreslí alebo odfotografuje alebo dá alebo nechá inému tak urobiť,

c)

takú vec sebe alebo niekomu inému obstará alebo

d)

takú vec uverejní,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 108

Vyzvedačstvo a ohrozenie štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej sústavy

Kto spácha trestný čin vyzvedačstva (§ 105) alebo ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107) na škodu niektorého zo štátov svetovej socialistickej sústavy, potresce sa trestami uvedenými v týchto ustanoveniach.

§ 109

Opustenie republiky

(1)

Kto bez povolenia opustí územie republiky, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením alebo prepadnutím majetku.

(2)

Rovnako sa potresce československý občan, ktorý bez povolenia zostane v cudzine.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov alebo prepadnutím majetku sa potresce, kto

a)

čin uvedený v odseku 1 alebo 2 zorganizuje,

b)

spácha taký čin, hoci mu bolo osobitne uložené uchovávanie štátneho tajomstva,

c)

prevedie cez hranice skupinu osôb alebo opätovne prevádza osoby, ktoré bez povolenia opúšťajú územie republiky,

d)

spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 110

Vniknutie na územie republiky

Kto, hoci nie je československým občanom, vnikne na územie republiky, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 111

Porušovanie predpisov o medzinárodných letoch

Kto poruší predpisy o medzinárodných letoch, najmä tým, že vnikne lietadlom na územie republiky, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom.

§ 112

Poškodzovanie záujmov republiky v cudzine

Československý občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti, ktorý poškodzuje záujmy republiky tým, že rozširuje alebo umožňuje rozširovať v cudzine nepravdivú správu o pomeroch v republike, o jej medzinárodnom postavení alebo o jej zahraničnej politike, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo prepadnutím majetku.

Tretí oddiel

Trestné činy proti obrane vlasti