Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok)

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Účel zákona

(1)

Účelom Trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti.

(2)

Pomáhať k dosiahnutiu účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohto zákona i povinnosťou občanov.

§ 2

Základné zásady trestného konania

(1)

Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

(2)

Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť ako by bol vinný.

(3)

Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní neprihliadajú.

(5)

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav vecí, a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami overiť všetky okolnosti prípadu.

(6)

Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

(7)

Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú v najširšej miere so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(8)

Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

(9)

V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu alebo samosudca rozhodujú sami len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom konaní rozhoduje súd v prvom stupni, rozhodnutie robí sudca.

(10)

Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa občania v širokej miere mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto zákone.

(11)

Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.

(12)

Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

(13)

Ten, proti komu sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť obhajcu; všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv.

(14)

Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk.

§ 3

(1)

Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami občanov, aby posilnili výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť zamedzovali a ju predchádzali.

(2)

Spoločenské organizácie môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady porušenia socialistickej zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania. Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So spoločenskými organizáciami súd spolupracuje pri zabezpečení účasti občanov na pojednávaní súdu; tieto organizácie spolupôsobia podľa ustanovení tohto zákona a pri výkone trestu nápravného opatrenia a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom pracujúceho človeka.

§ 4

(1)

Základná organizácia Revolučného odborového hnutia v mládežníckej organizácii môžu po prerokovaní v kolektíve pracujúcich ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak majú dôvodne za to, že sú tu predpoklady, aby sa obvinený pôsobením kolektívu napravil. Rovnaké oprávnenie má jednotné roľnícke družstvo a výrobné družstvo, ktorých je obvinený pracovníkom. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom pojednávaní spravidla pred kolektívom záujmového združenia občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže najmä, pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu, alebo uložiť trest nápravného opatrenia alebo iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.

(2)

Organizácia, ktorá prevzala záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý mu bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom.

§ 5

Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným a krajským súdom ako odvolacím súdom zástupcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní pojednávania podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko ich kolektívu k prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (§ 183).

§ 6

(1)

Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu. Na získanie podkladov pre takúto žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2)

Uvedené organizácie môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou (§ 73 ods. 1), a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.

§ 7

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona.

§ 8

(1)

Štátne orgány a všetky organizácie sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam. Štátne orgány sú ďalej povinné bez meškania oznamovať prokurátorovi alebo policajným orgánom skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.

(2)

Ustanovením odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo ani štátom uložená povinnosť mlčanlivosti.

§ 9

Posudzovanie predbežných otázok

(1)

Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytujú, samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie.

§ 10

Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)

Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby požívajúce imunity a výsady podľa zákona alebo medzinárodného práva.

(2)

Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní záväzné.

§ 11

Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,

a)

ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,

b)

ak je trestné stíhanie premlčané,

c)

ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (§ 10), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,

d)

ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,

e)

proti tomu, kto zomrel,

f)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,

g)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,

h)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

(2)

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo b), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť.

§ 12

Výklad niektorých pojmov

(1)

Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán.

(2)

Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd, vyšší vojenský súd a najvyššie súdy.

(3)

Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, prípadne iný súd s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj Mestský súd v Prahe a Mestský súd v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský súd.

(4)

Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor, prípadne iný prokurátor s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor; kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor v Prahe a mestský prokurátor v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský prokurátor.

(5)

Stranou sa rozumie ten, proti komu sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský zástupca; rovnaké postavenie ako strana má aj iná osoba, na návrh alebo žiadosť ktorej sa konanie vedie, alebo ktorá podala opravný prostriedok.

(6)

Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

(7)

Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.

(8)

Odsúdeným je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

(9)

Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania a prípravným konaním úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania.

(10)

Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým i prečin, pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné.

(11)

Kde tento zákon hovorí o obžalobe, rozumie sa tým i návrh na potrestanie, pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné.

(12)

Pokiaľ tento zákon hovorí o Najvyššom súde rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky a Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky

(13)

Pokiaľ tento zákon hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, generálny prokurátor Českej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky.

(14)

Kde tento zákon hovorí o ministerstve spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva Federálne ministerstvo obrany; kde hovorí o ministrovi spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva minister obrany.

DRUHÁ HLAVA

SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ

Prvý oddiel

Právomoc a príslušnosť súdov

§ 13

Výkon trestného súdnictva

Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší súd Českej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, vojenské súdy a Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 14

(1)

Právomoci vojenských súdov podliehajú

a)

vojaci v činnej službe,

b)

príslušníci vojensky organizovaných a iných zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ak sú v činnej službe,

c)

osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,

d)

osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,

e)

vojnoví zajatci.

(2)

Vojaci a príslušníci zborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3)

Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby

a)

pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.),

b)

pre trestné činy vyzvedačstva (§ 105 Tr. zák.) a ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106, 107 Tr. zák.), ak bol nimi ohrozený zvlášť dôležitý záujem obrany vlasti.

§ 15

(1)

Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(2)

Ak sa trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v § 14 ods. 3 - postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému súdu postúpiť nemôže.

§ 16

Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd.

§ 17

(1)

Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, pokiaľ na ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov, alebo pokiaľ za ne možno uložiť výnimočný trest. O trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže a o trestných činoch podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak je dolná hranica trestu nižšia.

(2)

Vyšší vojenský súd vykonáva v prvom stupni konanie aj o trestných činoch funkcionárov, pre ktoré bol určený.

§ 18

(1)

Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

(2)

Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého čin vyšiel najavo.

§ 19

(1)

Konanie o trestných príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktorí konajú službu v súčasnosti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.

(2)

Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov vykonáva vojenský súd, ktorý bol určený na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov.

§ 20

(1)

O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.

(2)

Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konanie samosudca, a o trestnom čine, o ktorom patrí vykonávať konanie senátu, vykonáva senát.

(3)

Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie v odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej strane a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije.

§ 21

(1)

Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov.

(2)

Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi trestného činu alebo o najťažšom trestnom čine.

§ 22

Príslušnosť niekoľkých súdov

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.

§ 23

Vylúčenie a spojenie veci

(1)

Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)

Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, o ktorej by ináč patrilo vykonávať konanie okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3)

Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

§ 24

Spory o príslušnosť

Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.

§ 25

Odňatie a prikázanie veci

(1)

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

(2)

Odňať vec, o ktorej patrí vykonávať konanie súdu so sídlom v Českej republike, a prikázať ju súdu v Slovenskej republike alebo naopak možno len vtedy, ak s odňatím a prikázaním veci súhlasí najvyšší súd republiky, v ktorej má súd sídlo, ktorému sa vec odníma. Tento súhlas nie je potrebný, ak ide o odňatie a prikázanie veci medzi vojenskými súdmi.

§ 26 – zrušený

Druhý oddiel

Pomocné osoby

§ 27

Zapisovateľ

Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca úkon.

§ 28

Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť súčasne zapisovateľom.

§ 29

(1)

O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon platia osobitné predpisy.

(2)

Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady a odmeny tlmočníka, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Tretí oddiel

Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní

§ 30

(1)

Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

(2)

Sudca alebo prísediaci je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán, spoločenský zástupca, obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného. Po podaní obžaloby je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý v prejednávanej veci v prípravnom konaní nariadil domovú prehliadku, vydal príkaz na zatknutie alebo rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obžaloba.

(3)

Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

§ 31

(1)

O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda senátu, ak ide o predsedu senátu, predseda nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán, a to na podklade oznámenia osoby, o vylúčenie ktorej ide, alebo na podklade námietky niektorej zo strán. Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby, o ktorých vylúčenie ide, len tie úkony, ktoré neznesú odklad.

(2)

Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu bez toho, aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom..

Štvrtý oddiel

Obvinený

§ 32

Obvinený

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie (§ 163) alebo mu bolo oznámené obvinenie (§ 169).

§ 33

Práva obvineného

(1)

Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na už položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vyslúchaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania (§ 165, 169). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby. Uvedené práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

(2)

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 34

Zákonný zástupca obvineného

Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnená zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať i proti vôli obvineného.

Piaty oddiel

Obhajca

§ 35

Obhajca

(1)

Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že v nej môže byť obhajcom len dôstojník justície v činnej službe zaradený vo vojenskom súdnictve; ten má potom pri výkone obhajoby všetky práva a povinnosti obhajcu a je oslobodený od služobnej podriadenosti.

(2)

Obhajcom v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom. Týchto advokátov vyberajú ústredné orgán advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

§ 36

(1)

Obvinený musí mať obhajcu už pri prípravnom konaní,

a)

ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 116 ods. 2),

b)

ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

c)

ak ide o konanie proti mladistvému alebo

d)

ak ide o konanie proti ušlému.

(2)

Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovateľ alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(3)

Ak sa vykonáva konanie o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.

(4)

Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia, s výnimkou ochranného protialkoholického liečenia.

§ 37

Zvolený obhajca

(1)

Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.

(2)

Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť iného obhajcu.

§ 38

(1)

Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (§ 36), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Pokiaľ v tejto lehote nebude obhajca zvolený, obhajca sa mu po dobu, po ktorú trvajú dôvody nutnej obhajoby, bez meškania ustanoví.

(2)

Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.

§ 39

Ak treba ustanoviť obhajcu, oznámi to vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu advokátskej poradni; obhajcu ustanoví jej vedúci. V prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 v druhej vete ustanoví obhajcu prokurátor alebo predseda senátu.

§ 40

Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený a namiesto neho ustanovený iný obhajca. O oslobodení rozhodne v konaní pred súdom predseda senátu a v prípravnom konaní sudca.

§ 41

Povinnosti a práva obhajcu

(1)

Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci.

(2)

Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a oprávnené prostriedky,, nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích a vyhľadávacích úkonov. S obvineným, ktorý je vo väzbe, je oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 1.

(3)

Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený.

(4)

Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať aj proti vôli obvineného.

(5)

Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.

Šiesty oddiel

Zúčastnená osoba

§ 42

(1)

Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba), musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.

(3)

Ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

Siedmy oddiel

Poškodený

§ 43

(1)

Ten, komu sa trestným činom ublížilo na zdraví, spôsobila sa majetková, morálna alebo iná škoda (poškodený), má právo robiť návrhy na doplnenie dokazovania, nazerať do spisov (§ 65), zúčastniť sa hlavného pojednávania a verejného zasadnutia konaného o odvolaní a pred skončením konania sa k veci vyjadriť.

(2)

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na úhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

(3)

Návrh podľa odseku 2 môže urobiť i prokurátor, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom vlastníctve.

§ 44

(1)

Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.

(2)

V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.

(3)

Návrh podľa § 43 ods. 2 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom konaní.

§ 45

(1)

Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

(2)

Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.

§ 46

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 47

(1)

Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na majetku obvineného.

(2)

Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa pritom spravidla uložia do úschovy na štátnom notárstve. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení štátnemu notárstvu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve.

(3)

Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.

(4)

O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(5)

Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1 zruší.

§ 48

(1)

Zaistenie sa zruší,

a)

ak zanikne dôvod, pre ktoré bolo nariadené,

b)

ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo

c)

ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.

(2)

Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú sa zo zaistenia.

§ 49

Proti rozhodnutiu podľa § 47 a 48 je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.

Ôsmy oddiel

Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného

§ 50

(1)

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

(2)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(3)

Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že sa v nej môže splnomocniť len dôstojník justície v činnej službe zaradený do vojenského súdnictva.

(4)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku.

§ 51

Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti o opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený.

TRETIA HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA

§ 52

Spôsob vykonávania úkonov trestného konania

Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnených tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.

Prvý oddiel

Dožiadanie

§ 53

(1)

Súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.

(2)

Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný; najvyšší súd to môže urobiť aj dožiadaním krajského súdu.

(3)

Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný.

§ 54

(1)

V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná na riadne vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vyslúchať ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2)

Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

Druhý oddiel

Zápisnica

§ 55

Spisovanie zápisnice

(1)

O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)

pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,

b)

miesto, čas a predmet úkonu,

c)

meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán, meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone zúčastnili,

d)

stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,

e)

návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,

f)

námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)

Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchané, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým výpovediam.

(3)

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede aj v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.

(4)

V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam, ktorý sa potom spolu s predpisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie priebehu konania možno v prípade potreby použiť iný vhodný prostriedok. Pomôcku na to použitú treba označiť, spoľahlivo schovať a v zápisnici poznamenať, kde je uložená.

§ 56

Podpisovanie zápisnice

(1)

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná pribratá osoba k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa to zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

(2)

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu. Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol.

§ 57

Oprava zápisnice

(1)

O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávnosti. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

§ 58

Zápisnica o hlasovaní

(1)

V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1)

a)

postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,

b)

mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2)

Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania, pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(3)

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(4)

Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojim podpisom.

(5)

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.

Tretí oddiel

Podanie

§ 59

(1)

Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo ďalekopisom.

(2)

Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad pre ďalšie konanie.

(3)

Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.

Štvrtý oddiel

Lehoty

§ 60

Počítanie lehôt

(1)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(2)

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojim pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(3)

Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(4)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)

podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,

b)

urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,

c)

urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe u jeho náčelníka,

d)

urobené u náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo väzbe alebo v treste alebo

e)

urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.

§ 61

Navrátenie lehoty

(1)

Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

(2)

Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

Piaty oddiel

Doručovanie

§ 62

Všeobecné ustanovenia

(1)

Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

(2)

V prípade potreby, najmä pri nariadenom prevedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené, alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať aj policajný orgán.

(3)

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručí sa inej dorastenej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

(4)

Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)

Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo osobám v ich bytoch sa predložia ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie.

§ 63

Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Do vlastných rúk sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba a predvolanie,

b)

osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,

c)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(2)

Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú na oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát zásielku do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)

Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie,

b)

obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie,

c)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(4)

Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne vyznačiť.

§ 64

Odopretie prijatia

(1)

Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

(2)

Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, ktorý písomnosť odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Šiesty oddiel

Nazeranie do spisov

§ 65

(1)

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajca a splnomocnenci, ako aj spoločenský zástupca majú právo nazerať do spisov, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje náklady kópie spisov a ich častí. To isté právo majú zástupcovia obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo ak ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.

(2)

V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán nazretie do spisov zo závažných dôvodov odoprieť. Závažnosť dôvodov, z ktorých nazretie do spisov odoprel vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, je na žiadosť osoby, ktorej sa nazretie odoprelo, prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Nazretie do spisov nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami vyšetrovania a ak ide o vyhľadávanie, len čo boli obvinený a jeho obhajca upozornení na možnosť preštudovať spisy [§ 169 písm. b)].

(3)

Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia (§ 163) alebo do záznamu o oznámení obvinenia (§ 169).

(4)

Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením predchádzajúcich odsekov dotknuté.

(5)

Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované štátne, hospodárske a služobné tajomstvo.

Siedmy oddiel

Poriadková pokuta

§ 66

(1)

Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrestať poriadkovou pokutou do 500 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)

Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa disciplinárneho poriadku.

(3)

Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať náčelníkovi väznice aby ju potrestal disciplinárne.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZAISTENIE OSÔB A VECÍ

Prvý oddiel

Väzba

§ 67

Dôvody väzby

Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu,

a)

že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b)

že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo

c)

že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

§ 68

Rozhodnutie o väzbe

Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (§ 163) alebo ktorej sa oznámilo obvinenie (§ 169). Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

§ 69

Príkaz na dodanie do väzby

(1)

Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz, aby obvinený bol dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.

(2)

Dodanie vykonajú na podklade príkazu orgány Zboru národnej bezpečnosti, ktoré sú tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

(3)

Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie o väzbe.

§ 70

Upovedomenie o vzatí do väzby

O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného, ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.

§ 71

(1)

Väzba v prípravnom konaní včítanie konania podľa desiatej hlavy môže trvať najviac dva mesiace. Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor.

(2)

Návrh na predĺženie lehoty podľa odseku 1 musí prokurátor podať najmenej päť dní pred skončením lehoty. Ak súd do skončenia lehoty nerozhodne, musí prokurátor obvineného prepustiť na slobodu. Uznesenie o predĺžení väzby musí byť doručené obvinenému do desiatich dní od rozhodnutia.

(3)

Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa, v ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody obvineného.

§ 72

(1)

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú. Sudca koná v prípravnom konaní iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby (§ 71 ods. 1) a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 2. Ak pominie dôvod väzby, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom môže rozhodnúť tiež prokurátor.

(2)

Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania súdu. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.

§ 73

Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného

(1)

Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 písm a) alebo c) a organizácia uvedená v § 67 písm. a) ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie sa obvineného a za to, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovateľovi, môže orgán rozhodujúci o väzbe, ak považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu za dostatočnú, ju prijať a ponechať obvineného na slobode alebo ho na slobodu prepustiť.

(2)

Rovnako môže orgán rozhodujúci o väzbe potupovať, ak tu je len dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a) a obvinený dá písomný sľub, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovateľovi a že každú zmenu svojho pobytu vopred ohlási, ak považuje orgán vzhľadom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu sľub za dostatočný.

§ 74

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.

(2)

Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného z väzby. Ak však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia bol prítomný, má jeho sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku.

Druhý oddiel

Zadržanie

§ 75

Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom

Ak je tu niektorí z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané zadržanie prokurátorovi neodkladne ohlásiť a odovzdať mu odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, aj ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby prípadne mohol podať návrh na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 24 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.

§ 76

Zadržanie podozrivej osoby

(1)

Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67), vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán v naliehavých prípadoch zadržať, i keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa § 169. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

(2)

Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi, vyšetrovateľovi, vyhľadávaciemu orgánu alebo policajnému orgánu; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže tiež odovzdať najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno zadržaného takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď oznámiť.

(3)

Orgán, ktorý zadržanie vykonal, vykonané zadržanie neodkladne ohlási prokurátorovi a spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje orgán, ktorý prevzal osobu zadržanú podľa odseku 2.

(4)

Orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto osobu neodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vyslúchne ju; v prípade, že bude podozrenie rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju neodkladne na slobodu. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu, odovzdá prokurátorovi zápisnicu o jej výsluchu a ďalší dôkazný materiál tak, aby prokurátor prípadne mohol podať návrh na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať neodkladne tak, aby zadržaná osoba mohla byť odovzdaná súdu najneskôr do 24 hodín od jej zadržania alebo prevzatia, inak musí byť prepustená na slobodu.

(5)

Na ustanovenia § 33 ods. 1, § 91, 92, 93a 95 treba primerane dbať aj vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď ešte proti nej nebolo vznesené obvinenie (§ 163) ani jej nebolo oznámené obvinenie (§ 169).

§ 77

Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe

(1)

Ak nenariadil prokurátor prepustiť osobu zadržanú podľa predchádzajúcich ustanovení na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (§ 75) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (§ 76 ods. 3), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná, rozhodnúť podľa § 68 o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu.

Tretí oddiel

Vydanie a odňatie veci

§ 78

Povinnosť na vydanie veci

(1)

Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu; ak ju treba pre účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia (§ 66).

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).

(3)

Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán.

§ 79

Odňatie veci

(1)

Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu policajný orgán.

(3)

Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad.

(4)

K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

(5)

Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.

(6)

Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.

§ 80

(1)

Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná alebo podľa § 79 odňatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.

(2)

Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve. Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.

(3)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 81

(1)

Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia.

(2)

Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa § 80 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie veci,, vec sa odovzdá orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov, ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie utŕženej za vec.

(3)

Ak ide o bezcennú vec, možno ju zničiť, a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.

(4)

Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Štvrtý oddiel

Domová a osobná prehliadka

§ 82

Dôvody domovej a osobnej prehliadky

(1)

Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (obydlia) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo, že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.

(2)

Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.

(3)

U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.

§ 83

Príkaz na prehliadku

(1)

Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán na to potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.

(2)

Ak nevykoná osobnú alebo domovú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz orgán Zboru národnej bezpečnosti.

(3)

Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán alebo orgán Zboru národnej bezpečnosti vykonať domovú alebo osobnú prehliadku len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v § 82 ods. 3.

§ 84

Predchádzajúci výsluch

Vykonať domovú prehliadku alebo osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo vstúpiť do obydlia možno len po predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k úkonu. Predchádzajúci výsluch nie je potrebný, ak vec neznesie odklad a výsluch nemožno vykonať okamžite.

§ 85

(1)

Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2)

K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

(3)

V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom výsluchu, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice aj údaje uvedené v § 79 ods. 5.

(4)

Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, hneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín potom, písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo odpis zápisnice.

Piaty oddiel

Zadržanie a otvorenie zásielok

§ 86

Zadržanie zásielok

(1)

Ak je na objasnenie skutočnosti závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú jemu určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali; vyšetrovateľ alebo vyhľadávajúci orgán potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

V prípade, že sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, môže prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora nariadiť, aby mu pošta alebo podnik vykonávajúci dopravu zásielok vydali zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo že s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.

(3)

Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 môže byť preprava zásielky zadržaná na príkaz vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu alebo aj policajného orgánu, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak nedôjde pošte alebo podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta alebo podnik prepravu zásielok ďalej zdržiavať.

§ 87

Otvorenie zásielok

(1)

Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka ku spisu; ak je to vhodné , oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

(3)

Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal.

Šiesty oddiel

Odpočúvanie telefónnych hovorov

§ 88 zrušený

PIATA HLAVA

DOKAZOVANIE

§ 89

Všeobecné ustanovenia

(1)

V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,

a)

či sa stal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin,

b)

či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,

c)

okolnosti, ktoré majú vplyv na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,

d)

okolnosti závažné pre posúdenie osobných pomerov páchateľa,

e)

okolnosti umožňujúce určenie povahy a výšky škody spôsobenej trestným činom,

f)

okolnosti, ktorá viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.

(2)

Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie a ohliadka.

Prvý oddiel

Výpoveď obvineného

§ 90

Predvolanie a predvedenie

(1)

Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní upozornený.

(2)

Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.

(3)

O predvolanie treba požiadať príslušný policajný orgán; ak však ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvolanie príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka.

§ 91

(1)

Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol, pokiaľ možno, úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

(2)

Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.

§ 92

(1)

Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.

(2)

Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

(3)

Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.

§ 93

(1)

Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok, ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí sa v zápisnici poznamenať.

(2)

Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(3)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal potrebný počet slov; k tomu však nesmie byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený je však povinný strpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.

§ 94

(1)

Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.

(2)

Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.

§ 95

(1)

Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho, v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)

Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná; obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.

(3)

Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.

§ 96 zrušený

Druhý oddiel

Svedkovia

§ 97

Povinnosť svedčiť

Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

§ 98

Predvolanie a predvedenie

Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne, aby ho dal predviesť.

§ 99

Zákaz výsluchu

(1)

Svedok nesmie byť vyslúchaný o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu vážnu škodu.

(2)

Svedok nesmie byť vyslúchaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

(3)

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa Trestného zákona.

§ 100

Právo odoprieť výpoveď

(1)

Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2)

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

(3)

Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa Trestného zákona.

§ 101

(1)

Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak je treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede. Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba ju poučiť primerane jej veku.

(2)

Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel okolnosti ním uvádzané.

(3)

Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

(4)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal potrebný počet slov.

§ 102

(1)

Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na vek malo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie pedagóg, alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní i rodičia.

(2)

V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým vyslúchaná osoba vypovedala.

§ 103

Ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95 o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka.

§ 104