Občiansky súdny poriadok (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

(2)

V odvolaní možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy.

§ 206

(1)

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

(2)

Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.

§ 207

(1)

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

(2)

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Odvolací súd vždy rozhodne, či späť vzatie odvolania pripúšťa; nepripustí ho, ak sa prieči právnym predpisom alebo záujmom spoločnosti. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

§ 208

Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, rozhoduje o pripustení späť vzatia odvolací súd. Ak je návrh vzatý späť účinne, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a zastaví konanie.

§ 209

Predseda senátu súdu prvého stupňa dbá na odstránenie vád odvolania. Ak sa mu nepodarí vadu odstrániť alebo ak má za to, že odvolanie je podané oneskorene alebo tým, kto naň nie je oprávnený, alebo že nie je prípustné, predloží vec po uplynutí odvolacej lehoty so správou o tom odvolaciemu súdu.

§ 210

(1)

Ak nejde o prípad uvedený v § 209, doručí predseda senátu odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom.

(2)

Ak je to potrebné, predseda senátu vyšetrí, či sú splnené podmienky konania, obstará správy a listiny, ktorých sa odvolateľ dovoláva, a vykoná aj iné podobné vyšetrenia.

(3)

Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a len čo sa vykonajú vyšetrenia podľa odseku 2, predloží predseda senátu vec odvolaciemu súdu.

§ 210a

Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

§ 211

Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné.

§ 212

(1)

Odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom nie je viazaný

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

(2)

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len potiaľ, pokiaľ mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(3)

Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, a naopak.

(4)

Účastníci môžu odvolacie návrhy i odvolacie dôvody bez súhlasu súdu meniť.

§ 213

(1)

Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.

(2)

Odvolací súd môže opakovať dokazovanie alebo ho i doplniť, ak nejde o rozsiahlejšie doplnenie a ak ho možno vykonať bez prieťahov. Dokazovanie doplní buď sám alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.

§ 214

(1)

Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie.

(2)

Pojednávanie netreba nariaďovať, ak

a)

sa zamieta odvolanie podľa § 218;

b)

sa zastavuje alebo prerušuje konanie;

c)

odvolanie smeruje proti uzneseniu;

d)

ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony alebo o vyhlásenie za mŕtveho;

e)

sa zrušuje rozhodnutie podľa § 221 ods. 1;

f)

odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku;

g)

odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.

§ 215

Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu zprávu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.

§ 216

(1)

Ustanovenia § 92 pre odvolacie konanie neplatia.

(2)

Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie na odvolacom súde.

§ 217

Ak účastník z ospravedlniteľných dôvodov zmešká pojednávanie na odvolacom súde, na ktorom bol vynesený rozsudok, a ak bol preto vylúčený z dôležitého prednesu o veci, môže súd na návrh účastníka uznesením zrušiť vynesený rozsudok a rozhodnúť znova; taký návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky, pre ktorú účastník pojednávanie zmeškal, najdlhšie však do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nemožno však zrušiť rozhodnutia, pri ktorých je vylúčená obnova konania.

§ 218

(1)

Odvolací súd zamietne odvolanie, ktoré

a)

bolo podané oneskorene;

b)

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;

c)

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

(2)

Ako oneskorené nemožno zamietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.

§ 219

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.

§ 220

(1)

Odvolací súd zmení rozhodnutie, ak súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav.

(2)

Odvolací súd môže zmeniť rozhodnutie i vtedy, ak po doplnení dokazovania je skutočný stav veci zistený tak, že možno o veci rozhodnúť.

§ 221

(1)

Ak nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, súd rozhodnutie zruší. Najmä ho zruší, ak

a)

rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu;

b)

sú tu také vady, že konanie nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť alebo že rozhodoval vylúčený sudca alebo že súd nebol správne obsadený;

c)

rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov;

d)

súd nepribral za účastníka toho, kto mal byť účastníkom.

(2)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

§ 222

(1)

Odvolací súd môže rozhodnúť i tak, že pripustí späť vzatie odvolania alebo pripustí späť vzatie návrhu na začatie konania alebo schváli zmier.

(2)

Za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.

§ 223

Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

§ 224

(1)

Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

(2)

Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

(3)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

§ 225

Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd priamo.

§ 226

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

§ 227

Ustanovenia o odvolaní sa použijú obdobne, ak rozhoduje súd o odvolaní proti rozhodnutiu štátneho notárstva.

Druhá hlava

OBNOVA KONANIA

§ 228

(1)

Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania:

a)

ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b)

ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

c)

ak mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom;

d)

ak nemalo konanie prebehnúť pre nedostatok podmienok konania alebo ak rozhodoval vylúčený sudca alebo ak bol súd nesprávne obsadený;

e)

ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.

(2)

Za podmienok uvedených v odseku 1 môže napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania aj prokurátor, ak tento rozsudok bol vydaný v konaní, ktoré sa začalo alebo mohlo začať na návrh prokurátora (§ 35 ods. 1).

(3)

Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

§ 229

Obnova nie je prípustná proti rozsudkom

a)

ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;

b)

ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak, nepočítajúc do toho sťažnosť pre porušenie zákona.

§ 230

(1)

Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

(2)

Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku môže sa návrh podať len pre dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. c) a e). Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestno - právnych predpisov zrušený.

(3)

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

§ 231

Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval, a ak je tu dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. c) až e), i platobný rozkaz.

§ 232

(1)

Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

(2)

Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

§ 233

Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

§ 234

(1)

Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

(2)

Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

(3)

Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

§ 235

(1)

Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.

(2)

Novým rozhodnutím o veci sa zrušuje pôvodné rozhodnutie.

(3)

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.

Tretia hlava

SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA

§ 236

(1)

Sťažnosťou pre porušenie zákona (ďalej len „sťažnosť“) možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu alebo štátneho notárstva z toho dôvodu, že v konaní alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon.

(2)

Pre vady konania možno podať sťažnosť len vtedy, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak vada spočíva v tom, že bolo rozhodnuté o veci, ktorá nepatrí do právomoci československých súdov (štátnych notárstiev).

(3)

Sťažnosť nie je prípustná proti rozsudkom,

a)

ktorými bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je;

b)

ktorými Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona.

§ 237

(1)

Na sťažnosť je oprávnený generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, a ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky, niektorého krajského alebo okresného súdu (štátneho notárstva), aj generálny prokurátor a minister spravodlivosti príslušnej republiky. Sťažnosť prejedná najvyšší súd republiky, ak ide o rozhodnutie niektorého krajského alebo okresného súdu (štátneho notárstva), a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky.

(2)

Sťažnosť prejedná príslušný súd v senáte.

§ 238

Sťažnosť treba podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

§ 239

(1)

Sťažnosť sa podáva písomne na súde, ktorý je príslušný ju prejednať.

(2)

V sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu a v akom rozsahu smeruje a v čom sa vidí porušenie zákona. Sťažnosť musí byť náležite odôvodnená.

(3)

Rozsah i dôvody sťažnosti možno meniť.

§ 240

Na prejednanie sťažnosti nemusí súd nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím si súd vyžiada stanovisko príslušného prokurátora. Môže vykonať aj potrebné vyšetrenia alebo vyžiadať si stanovisko účastníkov.

§ 241

Pred rozhodnutím o sťažnosti môže súd, ktorý o nej rozhoduje, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 242

(1)

O sťažnosti rozhodne súd rozsudkom, a to tak, že ju buď zamietne alebo vysloví, že bol porušený zákon, a zruší napadnuté rozhodnutie. Rozsahom a dôvodmi sťažnosti je súd viazaný.

(2)

Rozsudok sa doručí účastníkom a prokurátorovi.

§ 243

(1)

Po zrušení rozhodnutia koná súd (štátne notárstvo), ktorého rozhodnutie bolo zrušené, ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o sťažnosti, záväzný.

(2)

V novom rozhodnutí rozhodne súd (štátne notárstvo) znova aj o trovách pôvodného konania.

(3)

Právne pomery niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté, okrem ak mu porušenie zákona muselo byť známe.

Štvrtá hlava

PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ INÝCH ORGÁNOV

§ 244

(1)

Ak má súd podľa zákona preskúmať rozhodnutia iných orgánov, použijú sa pre také konanie ustanovenia tohto zákona, pokiaľ nie je osobitným predpisom ustanovené niečo iné.

(2)

Súd preskúmava aj rozhodnutia odborových orgánov a orgánov výrobných družstiev v iných než dávkových veciach nemocenského poistenia.

§ 245

(1)

Preskúmavať rozhodnutia iných orgánov sú príslušné

a)

okresné súdy, ak nie je zákonom ustanovené inak,

b)

krajské súdy, ak ide o rozhodnutia vo veciach dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia alebo ak je tak ustanovené zákonom,

c)

najvyššie súdy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o preskúmanie rozhodnutí ústredných orgánov Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky,

d)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, ak ide o preskúmanie rozhodnutí federálnych orgánov Československej socialistickej republiky.

(2)

Miestne príslušný je súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava; ak však ide o rozhodnutie ústredného orgánu, je príslušný všeobecný súd toho, koho sa rozhodnutie týka, prípadne krajský súd, v obvode ktorého tento súd je.

§ 246

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi boli v konaní u iného orgánu, a orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

§ 247

(1)

Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu.

(2)

Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia.

(3)

Návrh je podaný včas i vtedy, ak bol v lehote podaný na inom súde alebo u iného orgánu, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje riadne poučenie o opravnom prostriedku, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od doručenia.

§ 248

Dokiaľ súd nerozhodne, môže orgán vydať nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie; ak vydá orgán také rozhodnutie, zastaví súd konanie.

§ 249

(1)

Na prejednanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia iného orgánu nariadi súd pojednávanie. Uznesením sa preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší.

(2)

Ak je návrh podaný oneskorene alebo tým, kto naň nie je oprávnený, alebo proti rozhodnutiu, ktoré preskúmaniu nepodlieha, súd návrh zamietne. V týchto prípadoch netreba nariaďovať pojednávanie.

(3)

Ak súd zruší rozhodnutie orgánu, je orgán viazaný právnym názorom súdu.

§ 250

(1)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustná obnova konania a s výnimkou prípadov podľa odseku 2 ani odvolanie.

(2)

Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhoduje najvyšší súd republiky.

(3)

Proti právoplatným rozhodnutiam možno podať sťažnosť pre porušenie zákona.

Prvá hlava

NARIADENIE A USKUTOČNENIE VÝKONU ROZHODNUTIA

§ 251

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Návrh na súdny výkon rozhodnutia môže podať aj prokurátor, ak vykonateľné rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré sa začalo alebo mohlo začať na návrh prokurátora (§ 35 ods. 1).

§ 252

(1)

Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinného.

(2)

Ak nemá povinný všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný súd, v obvode ktorého má povinný majetok; ak ide o výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, je príslušný všeobecný súd dlžníka povinného.

(3)

Ak sa výkon rozhodnutia týka nehnuteľnosti, je však vždy príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť.

(4)

Ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa, je na nariadenie a vykonanie výkonu vždy príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Príslušný súd môže zo závažných dôvodov preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

§ 253

(1)

Výkon rozhodnutia nariadi predseda senátu, a to spravidla bez vypočutia povinného.

(2)

Predseda senátu nariadi pojednávanie, len ak to považuje za potrebné alebo ak to ustanovuje zákon.

§ 254

(1)

Na výkon rozhodnutia sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

(2)

Pri výkone rozhodnutia nemožno prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nemožno tiež podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.

§ 255

(1)

Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.

(2)

Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného.

§ 256

(1)

Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia.

(2)

Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.

§ 257

Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

§ 258

(1)

Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

(2)

Výkon rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov.

(3)

Ak je povinný predĺžený, môže niektorý z oprávnených podať návrh, aby sa výkon rozhodnutia uskutočnil likvidáciou majetku povinného.

§ 259

(1)

Ak o to požiada oprávnený pred podaním návrhu na výkon rozhodnutia alebo pri podaní tohto návrhu a ak to považuje predseda senátu za účelné, predvolá povinného a vyzve ho na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie. Použije pritom vhodné výchovné prostriedky, najmä dohováranie a vysvetlenie následkov nesplnenia povinnosti uloženej v rozhodnutí.

(2)

Ak to pokladá za účelné, predseda senátu požiada pri zabezpečovaní dobrovoľného splnenia povinnosti, uloženej povinnému v rozhodnutí, o súčinnosť národný výbor alebo spoločenskú organizáciu.

§ 260

(1)

Účastníkovi, ktorému rozhodnutie priznáva právo, poskytne súd na jeho žiadosť pomoc pri zisťovaní bydliska toho, komu z rozhodnutia vyplýva povinnosť. Súd pritom postupuje v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a so spoločenskými organizáciami.

(2)

Na žiadosť účastníka, ktorému rozhodnutie priznáva právo na zaplatenie peňažnej sumy, opýta sa predseda senátu toho, komu je zaplatenie peňažnej sumy uložené, či a od koho poberá mzdu alebo iný pravidelný príjem, prípadne v ktorom peňažnom ústave má účet a aké je číslo tohto účtu.

(3)

Opýtaný je povinný odpovedať súdu do jedného týždňa od doručenia dotazu. Ak túto povinnosť nesplní alebo ak v odpovedi úmyselne uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu (§ 53).

§ 261

(1)

Výkon rozhodnutia možno nariadiť len na návrh oprávneného. V návrhu na výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy oprávnený uvedie, akým spôsobom sa má výkon rozhodnutia uskutočniť. Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, označí v návrhu organizáciu, voči ktorej má povinný nárok na mzdu (platiteľ mzdy). Ak navrhuje oprávnený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, označí v návrhu občana alebo organizáciu, voči ktorým má povinný pohľadávku (dlžník povinného) a uvedie dôvod pohľadávky; ak ide o pohľadávku z účtu v peňažnom ústave, oprávnený podľa možnosti označí v návrhu i číslo účtu, z ktorého sa má pohľadávka odpísať.

(2)

K návrhu na výkon rozhodnutia treba pripojiť rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti. Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie súd, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Rovnopis rozhodnutia netreba pripojiť, ak sa návrh na výkon rozhodnutia podáva na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

(3)

Ak oprávnený podá návrh na výkon rozhodnutia na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa, potvrdí tento súd vykonateľnosť rozhodnutia priamo na návrhu, a ak nie je sám príslušný na výkon rozhodnutia, postúpi návrh príslušnému súdu.

§ 262

(1)

Ak je to, čo ukladá rozhodnutie povinnému, viazané na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno nariadiť výkon rozhodnutia, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že sám svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému už splnil, prípadne jej splnenie aspoň zabezpečil.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti rozhodnutia pripojiť listinu vydanú alebo overenú štátnym orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne aspoň zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

§ 263

(1)

Výkon rozhodnutia možno nariadiť len v takom rozsahu, aký stačí na uspokojenie oprávneného.

(2)

Ak oprávnený navrhne na vymoženie svojej peňažnej pohľadávky výkon rozhodnutia niekoľkými spôsobmi zároveň, hoci by na jej uspokojenie zrejme stačil len niektorý z nich, nariadi predseda senátu výkon rozhodnutia len tým spôsobom, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

§ 264

(1)

Ak oprávnený navrhne výkon rozhodnutia spôsobom, ktorý je zrejme nevhodný, najmä vzhľadom na nepomer výšky pohľadávky oprávneného a ceny predmetu, z ktorého sa má uspokojenie tejto pohľadávky dosiahnuť, môže predseda senátu nariadiť, a to po vypočutí oprávneného, výkon rozhodnutia iným vhodným spôsobom.

(2)

Výkon rozhodnutia proti organizácii možno nariadiť iným spôsobom než prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave, len pokiaľ pohľadávka oprávneného nemohla byť uspokojená z prostriedkov povinnej organizácie na účte v peňažnom ústave.

(3)

Predseda senátu zamietne návrh na výkon rozhodnutia, ak je už z návrhu zrejmé, že by výťažok, ktorý by sa dosiahol, nepostačil ani na krytie trov výkonu rozhodnutia.

§ 265

(1)

Po nariadení výkonu rozhodnutia sa predseda senátu postará o jeho uskutočnenie. Môže požiadať o súčinnosť národný výbor a spoločenské organizácie, ktorým sú známe pomery povinného a ktoré môžu viesť povinného k tomu, aby dobrovoľne plnil, čo mu rozhodnutie ukladá. Ak to predseda senátu považuje za vhodné, doručí im aj nariadenie výkonu rozhodnutia.

(2)

Jednoduchými úkonmi pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia môže predseda senátu poveriť pracovníka súdu (vykonávateľ), ktorý sa pri svojej činnosti spravuje jeho pokynmi. Upustiť od ďalšieho uskutočňovania výkonu rozhodnutia bez príkazu predsedu senátu môže vykonávateľ len vtedy, ak s tým oprávnený súhlasí alebo ak povinný dobrovoľne splní, čo mu ukladá rozhodnutie.

§ 266

(1)

Na návrh môže predseda senátu odložiť uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladný výkon rozhodnutia mohol mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom výkonu rozhodnutia vážne poškodený.

(2)

Aj bez návrhu povinného môže predseda senátu odložiť uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ak možno očakávať, že výkon rozhodnutia bude zastavený (§ 268).

§ 267

(1)

Právo na vec, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, možno uplatniť voči oprávnenému návrhom na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia v konaní podľa tretej časti tohto zákona.

(2)

Návrhom podľa tretej časti treba tiež uplatniť zapretie pravosti alebo výšku niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku tam, kde bol nariadený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

§ 268

(1)

Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak

a)

bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným;

b)

rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným;

c)

zastavenie výkonu rozhodnutia navrhol ten, kto navrhol jeho nariadenie;

d)

výkon rozhodnutia postihuje veci, ktoré sú z neho podľa § 321 a 322 vylúčené;

e)

priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov;

f)

bolo právoplatne rozhodnuté, že výkon rozhodnutia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce výkon rozhodnutia (§ 267);

g)

po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané;

h)

výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

(2)

Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie oprávneného, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.

§ 269

(1)

Nariadený výkon rozhodnutia zastaví predseda senátu na návrh alebo aj bez návrhu.

(2)

Ako dôvod zastavenia výkonu rozhodnutia nemožno uplatňovať, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok alebo splátok (§ 163 ods. 1).

§ 270

(1)

Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží predseda senátu i povinnosť na náhradu trov výkonu rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na tieto trovy.

(2)

Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.

(3)

Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia § 147 až 150.

§ 271

Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade trov, ktoré účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podľa toho, z akého dôvodu k zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zrušiť dosiaľ vydané rozhodnutia o trovách výkonu, prípadne uložiť oprávnenému, aby vrátil, čo mu povinný na trovy výkonu rozhodnutia už zaplatil.

§ 272

(1)

Ustanovenia § 252 až 271sa nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úpravu styku s nimi; o účastníkoch platia ustanovenia § 94.

(2)

Pred nariadením výkonu rozhodnutia predvolá si predseda senátu toho, kto odmieta podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi. Poučí ho o následkoch neplnenia povinností určených v rozhodnutí alebo v dohode.

(3)

Predseda senátu spravidla požiada tiež národný výbor a spoločenské organizácie, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí o úprave styku s nimi bez toho, aby bolo treba nariaďovať výkon rozhodnutia.

§ 273

(1)

Ak výzva predsedu senátu podľa § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, ukladá predseda senátu tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s nimi, postupne pokuty. Jednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 1000,- Kčs a pripadajú štátu.

(2)

Predseda senátu môže v súčinnosti s národným výborom, prípadne aj s inými štátnymi orgánmi zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas.

(3)

Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi je všeobecný súd dieťaťa.

§ 274

Ustanovenia § 251 až 271sa použijú i na výkon

a)

• zrušené;

b)

vykonateľných rozhodnutí súdov a iných orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ priznávajú právo alebo postihujú majetok;

c)

vykonateľných rozhodnutí komisií pre pracovné spory, rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených;

d)

vykonateľných rozhodnutí štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených;

e)

vykonateľných rozhodnutí hospodárskej arbitráže, pokiaľ ukladajú povinnosť občanom, alebo socialistickým organizáciám v prospech občanov;

f)

vykonateľných rozhodnutí orgánov štátnej správy včítane platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených orgánmi štátnej správy;

g)

vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia;

h)

iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, súdny výkon ktorých pripúšťa zákon.

§ 275

(1)

Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán, ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.

(2)

Návrh na výkon rozhodnutí treba podať vždy na súde.

(3)

Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v § 274 spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov, alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.

Druhá hlava

ZRÁŽKY ZO MZDY

§ 276

Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom.

§ 277

(1)

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta daň zo mzdy a prípadne aj zrážky pripadajúce štátu tam, kde bolo uložené nápravné opatrenie.

(2)

Do čistej mzdy sa započítavajú nielen peňažné sumy, ale aj hodnota naturálií, na ktoré má povinný právo. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

§ 278

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Československej socialistickej republiky.

§ 279

(1)

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom dolu na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

(2)

Prednostnými pohľadávkami sú

a)

pohľadávky výživného;

b)

pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví;

c)

pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi proti majetku v socialistickom vlastníctve a špekuláciou;

d)

pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ako aj pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na náhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.

§ 280

(1)

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.

(2)

Ak podľa § 279 ods. 1 dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo sumou zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.

(3)

Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

§ 281

Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.

§ 282

(1)

V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

(2)

Súd doručí nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy ho doručí do vlastných rúk.

(3)

Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia (§ 294 ods. 3), právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

§ 283

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd upovedomí o tom platiteľa mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

§ 284

(1)

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená (§ 276).

(2)

Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na dávky, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.

(3)

Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa § 163, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.

§ 285

(1)

Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.

(2)

Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

§ 286

Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý mesiac osobitne.

§ 287

(1)

Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje § 277 až 280, a ak to obaja oznámia súdu, vyzve súd platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami § 277 až 280.

(2)

Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť súdu, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok podľa odseku 1 odvoláva. Predseda senátu o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.

(3)

Výzva súdu na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo upovedomenie súdu, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia v plnom rozsahu.

§ 288

Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.

§ 289

(1)

Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 1, nevykonáva platiteľ mzdy zo mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie o povolení odkladu, dokiaľ sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.

(2)

Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaľ sa odklad výkonu nezruší. Ak súd zastaví výkon rozhodnutia, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy povinnému.

§ 290

(1)

Predseda senátu zastaví na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.

(2)

Na návrh povinného môže predseda senátu zastaviť nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že povinný vzhľadom na svoje správanie i pomer k práci bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Predseda senátu si pred rozhodnutím podľa tohto odseku spravidla vyžiada stanovisko národného výboru alebo spoločenských organizácií a vyslúchne oprávneného.

§ 291

(1)

Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu súdu, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi predseda senátu.

(2)

Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, i keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

§ 292

Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.

§ 293

(1)

Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.

(2)

Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie podľa § 294 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 280 odsek 3, zostáva jej zachované aj u nového platiteľa mzdy.

(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia získa nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve a ak mu dávky priznané odborovým orgánom vypláca organizácia, v ktorej pracuje.

§ 294

(1)

Organizácia prijímajúca občana do práce je povinná vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené organizáciou, v ktorej občan predtým pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Takéto potvrdenie je povinná každá organizácia vydať občanovi, ktorý u nej prestal pracovať.

(2)

Ak zistí organizácia, v ktorej povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon nariadil.

(3)

Súd tejto organizácii doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ju upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ju s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú majú sa zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; vyzve ju, aby odo dňa, keď sa jej uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračovala, a upozorní ju na všetky jej povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

§ 295

(1)

Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do jedného týždňa musí povinný súdu takisto oznámiť, že nastúpil prácu u iného platiteľa mzdy.

(2)

Platiteľ mzdy musí oznámiť súdu do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným a oznámi súdu, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky.

§ 296

(1)

Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť, uvedenú v § 294 ods. 1 a 2 alebo v § 295 ods. 2, môže sa oprávnený domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.

(2)

Za nesplnenie povinností uvedených v § 294 a 295môže súd uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu (§ 53).

§ 297

(1)

Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky jeho mzdy.

(2)

Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

(3)

Ak občan nastupuje do práce bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho platiteľa mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia § 293, 294a 296.

§ 298

(1)

Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 278) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to súdu. Súd potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Súd môže tiež určiť, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.

(2)

Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy súdu. Súd preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí súd zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.

§ 299

(1)

Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahradzujú odmenu za prácu, najmä z dôchodku, nemocenského, peňažnej pomoci v materstve, štipendia, náhrady uchádzajúceho zárobku a náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií. Použijú sa i na výkon rozhodnutia zrážkami z pracovného príjmu, ktorý poberá povinný od občana.

(2)

U členov jednotných roľníckych družstiev platí ustanovenie odseku 1, ak sa im odmena vypláca v pevných sumách; ak sa odmena vypláca v pracovných jednotkách, platia ustanovenia § 300.

§ 300

(1)

Ak sa členom jednotných roľníckych družstiev poskytuje peňažná alebo naturálna odmena v pracovných jednotkách, vykonávajú sa zrážky z preddavkov vyplácaných počas roka.

(2)

Ak sa vyplácajú preddavky družstevníkom za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.

(3)

Konečná výška zrážok z odmeny člena jednotného roľníckeho družstva v pracovných jednotkách sa určí pri vyúčtovaní tejto odmeny za uplynulý rok. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou príslušné zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.

§ 301

(1)

Pokiaľ sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia tiež na organizáciu alebo občana, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 299.

(2)

Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho zabezpečenia, ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

§ 302

(1)

Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v § 299, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.

(2)

Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v § 299, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na tento príjem.

Tretia hlava

PRIKÁZANIE POHĽADÁVKY

§ 303

(1)

Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v československom peňažnom ústave sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.

(2)

Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných knižkách.

§ 304

(1)

Tam, kde ako oprávnený i ako povinný vystupujú socialistické organizácie, výkon rozhodnutia sa uskutoční podľa predpisov o príkazoch na vybratie na základe rozhodnutia opatreného doložkou vykonateľnosti bez toho, že by bolo potrebné, aby súd nariadil výkon rozhodnutia.

(2)

V ostatných prípadoch musí oprávnený požiadať súd o nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 305

(1)

V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd peňažnému ústavu, aby po tom, keď nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, odpísal pohľadávku z účtu povinného a uhradil ju oprávnenému.

(2)

Ak je povinným občan alebo taká organizácia, na ktorú sa nevzťahujú predpisy o platobnom styku medzi organizáciami, zakáže súd povinnému, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky pohľadávky oprávneného.

§ 306

(1)

Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému a povinnému; ak je oprávneným alebo povinným občan, prípadne organizácia uvedená v § 305 ods. 2, doručí nariadenie aj peňažnému ústavu.

(2)

Ak sa má nariadenie výkonu rozhodnutia doručiť peňažnému ústavu, stane sa tak ihneď, ak povinným je občan alebo organizácia uvedená v § 305 ods. 2, inak až po tom, keď nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručuje peňažnému ústavu do vlastných rúk.

§ 307

(1)

Pre výkon rozhodnutia platia predpisy o príkazoch na vybratie.

(2)

Ak je oprávneným občan alebo organizácia uvedená v § 305 ods. 2, platia predpisy o príkazoch na vybratie obdobne s tým, že peňažný ústav odpíše pohľadávku priamo na základe právoplatného nariadenia výkonu rozhodnutia.

§ 308

(1)

Ak povinným je organizácia, na ktorú sa vzťahujú predpisy o platobnom styku medzi socialistickými organizáciami, platia pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré bol výkon rozhodnutia nariadený, predpisy o platobnom styku medzi organizáciami.

(2)

Ak povinným je občan alebo organizácia, na ktorú sa predpisy o platobnom styku medzi organizáciami nevzťahujú, je pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré bol výkon rozhodnutia nariadený, rozhodujúci deň, keď sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo peňažnému ústavu; ak sa mu toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia peňažnému ústavu toho istého dňa, uhradia sa pomerne.

§ 309

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa peňažnému ústavu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 310

Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok organizáciou z účtu v peňažnom ústave na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky z účtu v peňažnom ústave.

§ 311

Ak nepostupuje peňažný ústav tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 305 ods. 1 a 307 až 309, môže sa oprávnený domáhať, a to i vtedy, ak už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov, aby mu peňažný ústav zaplatil sumu, na ktorú by mal právo, keby peňažný ústav postupoval správne. To však neplatí, ak je oprávneným socialistická organizácia.

§ 312

(1)

Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v peňažnom ústave sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému, a to i vtedy, ak sa pohľadávka povinného stane zročnou len v budúcnosti.

(2)

Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného, pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.

§ 313

(1)

V nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou pohľadávkou akokoľvek nakladal. Dlžníkovi povinného súd zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil.

(2)

Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného; dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.

(3)

Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

§ 314

(1)

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd o tom upovedomí dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku, ak je už zročná, oprávnenému; ak nie je pohľadávka povinného dosiaľ zročná, vyplatí ju oprávnenému, len čo sa stane zročnou.

(2)

Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

§ 315

(1)

Ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

(2)

Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

§ 316

(1)

Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.

(2)

Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu súdu. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi predseda senátu. Súd odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.

(3)

Odovzdaním zrazenej sumy súdu oslobodzuje sa dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy.

§ 317

(1)

Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.

(2)

Pohľadávka podpory pri narodení dieťaťa a pohľadávka pohrebného podľa predpisov o nemocenskom poistení podliehajú výkonu rozhodnutia, len ak sa navrhuje výkon rozhodnutia pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na úhradu ktorého uvedené dávky slúžia.

§ 318

(1)

Pohľadávky jednotných roľníckych družstiev z predaja poľnohospodárskych výrobkov za bežný kalendárny rok podliehajú výkonu rozhodnutia len jednou pätinou.

(2)

Takisto pohľadávky jednotlivo hospodáriacich roľníkov z predaja poľnohospodárskych výrobkov za bežný kalendárny rok podliehajú výkonu rozhodnutia len jednou pätinou. Ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok uvedených v § 279 ods. 3, môže súd nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery povinného. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 280 ods. 2 a 3.

(3)

Ak bol nariadený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky jednotného roľníckeho družstva alebo jednotlivo hospodáriaceho roľníka z predaja poľnohospodárskych výrobkov, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky pohľadávky tohto druhu, ktoré im v bežnom kalendárnom roku vzniknú. Nariadenie výkonu rozhodnutia, prípadne i všetky ďalšie uznesenia, ktoré sa pri výkone rozhodnutia vydajú, doručí súd aj príslušnému peňažnému ústavu v sídle povinného. Len čo sa dlžníkovi povinného doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia, môže dlžník povinného vyplácať pohľadávky z nákupu poľnohospodárskych výrobkov v bežnom kalendárnom roku len prostredníctvom uvedeného peňažného ústavu, ak nedôjde pred uplynutím kalendárneho roku k zastaveniu výkonu rozhodnutia. Peňažný ústav vyplatí oprávnenému sumy zrazené podľa odsekov 1 a 2.

§ 319

(1)

Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor, len jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok uvedených v § 279 ods. 3, môže pri nich súd nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery povinného. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 280 ods. 2 a 3.

(2)

Pokiaľ sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie, doručí súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá potom má práva a povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje ako na sumy, ktoré boli už v prospech autora u ochrannej autorskej organizácie zložené, tak aj na sumy, ktoré budú u nej v bežnom kalendárnom roku zložené.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o pohľadávky z práv príbuzných právu autorskému, ako aj o pohľadávky odmeny za zlepšovací návrh, vynález alebo objav.

§ 320

Ak oprávnený navrhuje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa mu priznáva peňažná pohľadávka, vykonalo postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne, použijú sa na tento výkon rozhodnutia primerane ustanovenia § 314 až 316 a 321.

Štvrtá hlava

PREDAJ HNUTEĽNÝCH VECÍ A NEHNUTEĽNOSTÍ

§ 321

Výkonom rozhodnutia nemožno postihnúť veci, predaj ktorých je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov výkonu rozhodnutia nepodliehajú.

§ 322

Z vecí, ktoré sú v osobnom vlastníctve povinného, nemôže sa výkon rozhodnutia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie základných hmotných a kultúrnych potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh, ako aj vecí, predaj ktorých by bol v rozpore s pravidlami socialistického spolužitia. Najmä sú takto z výkonu rozhodnutia vylúčené:

a)

súčasti odevov, potraviny, palivo, obvyklé domáce zariadenie, ako nábytok, riad, periny a posteľná bielizeň, rozhlasový prijímač, televízor a práčka;

b)

pracovné nástroje či pomôcky, ktoré povinný potrebuje na plnenie svojich pracovných úloh, dopravný prostriedok, ktorý potrebuje povinný na cestu na pracovisko, a pomôcky slúžiace povinnému na prípravu na budúce povolanie alebo na zvýšenie kvalifikácie;

c)

snubné prstene a iné predmety podobnej povahy;

d)

hotové peniaze do 1000 Kčs.

§ 323

(1)

Výkon rozhodnutia môže sa nariadiť podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať, alebo bez tohto určenia.

(2)

Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, oprávnený podľa možnosti už v návrhu na výkon rozhodnutia uvedie, kde taká vec je.

§ 324

V nariadení výkonu rozhodnutia súd povinnému zakáže, aby nakladal s vecami, ktoré vykonávateľ spíše.

§ 325

(1)

Nariadenie výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí doručí sa povinnému až pri uskutočňovaní výkonu. Ak povinný nie je pri uskutočňovaní výkonu prítomný, doručí sa mu nariadenie výkonu rozhodnutia spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali.

(2)

Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému a manželovi povinného.

§ 325a

Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto vykonáva výkon, oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má povinný svoj majetok; za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup.

§ 326

(1)

Predseda senátu urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste, kde má povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to v takom rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky oprávneného spolu s trovami výkonu rozhodnutia. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci, ktoré sa rýchle kazia, sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť ich rýchly predaj. Povinný umožní tomu, kto veci spisuje, prístup na všetky miesta, kde má svoje hnuteľné veci umiestnené. Vykonávateľ, ktorý vykonáva súpis, priberie k úkonu vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu miestneho národného výboru.

(2)

Ak bol výkon rozhodnutia nariadený ohľadne určitých hnuteľných vecí povinného, spíšu sa len veci uvedené v nariadení výkonu rozhodnutia.

(3)

Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného alebo ak je nariadený ďalší výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí povinného.

§ 327

(1)

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí pojatých do súpisu, postará sa predseda senátu na návrh oprávneného o ich vhodné zabezpečenie.

(2)

Ak si zabezpečenie hnuteľných vecí vyžiada trovy, vykoná súd zabezpečenie, len ak oprávnený zloží na tieto trovy preddavok.

§ 328

(1)

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, postará sa predseda senátu o to, aby sa spísané hnuteľné veci ponúkli organizáciám, ktoré s takýmito vecami buď obchodujú, alebo ich používajú na výrobu, prípadne na prevádzku. Veci, ktoré si organizácia vyberie, predajú sa jej za určenú maloobchodnú cenu zmenšenú o obchodnú zrážku alebo za odhadnú cenu, ak ide o veci, pre ktoré nie je maloobchodná cena určená.

(2)

Vykonanie odhadu zabezpečí predseda senátu bez toho, aby pribral znalca, ak je hodnota predávanej veci nízka a vykonávateľ je sám schopný ju odhadnúť.

(3)

Ak pre predaj hnuteľných vecí určitého druhu platia osobitné predpisy, postupuje sa podľa týchto predpisov.

§ 329

(1)

Ak nie je známe, ktorým organizáciám by sa mohli spísané hnuteľné veci ponúknuť, opýta sa predseda senátu okresného národného výboru, či niektorá organizácia také veci potrebuje.

(2)

Ak sa nepodarí hnuteľné veci predať ani organizácii, ktorú označil okresný národný výbor, alebo ak okresný národný výbor neoznačil v lehote určenej predsedom senátu žiadnu organizáciu, ktorej by sa mohli veci ponúknuť, môže sa predseda senátu postarať o predaj vecí povinného občanovi. Ak je viac občanov, ktorí majú o veci povinného záujem, prihliadne sa pri výbere kupujúceho u každého záujemcu najmä na jeho osobné pomery.

(3)

O predaji hnuteľných vecí vydá sa organizácii, prípadne občanovi potvrdenie.

§ 330

(1)

Veci, ktoré sa nepodarí predať, ponúkne predseda senátu oprávnenému za cenu uvedenú v § 328. Ak oprávnený odmietne prevziať tieto veci na úplnú alebo čiastočnú úhradu svojej pohľadávky, vylúči ich predseda senátu zo súpisu a zastaví ohľadne nich výkon rozhodnutia. Uznesenie o tom doručí oprávnenému i povinnému.

(2)

Ak sa nenašli postihnuteľné veci alebo ak došlo k ich vylúčeniu, súd zastaví nariadený výkon rozhodnutia.

§ 331

(1)

Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený len pre jednu pohľadávku, postará sa predseda senátu, aby sa dosiahnutý výťažok vyplatil po zrážke trov predaja priamo oprávnenému.

(2)

Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený trebárs postupne pre niekoľko pohľadávok, postará sa predseda senátu, aby sa výťažok po zrážke trov predaja vyplatil oprávneným. Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali v prospech jeho pohľadávky.

(3)

Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený, vyplatí sa zvyšok výťažku povinnému.

§ 332

(1)

Poradie, v akom súd vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď došiel súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia pre jednotlivé pohľadávky.

(2)

Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

§ 333

(1)

Ak sa pri výkone rozhodnutia nájde vyššia suma peňazí, než ktorá je podľa § 322 písm. d) z výkonu rozhodnutia vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou výkonu rozhodnutia ako s výťažkom predaja (§ 331, 332).

(2)

Ak sa pri výkone rozhodnutia nájdu drahé kovy alebo cudzozemské peniaze, naloží s nimi predseda senátu podľa osobitných predpisov. Dosiahnutý výťažok rozvrhne a vyplatí podľa § 331 a 332.

§ 334

(1)

Vkladné knižky, zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, spíšu sa ako iné veci, avšak vždy sa odovzdajú súdu.

(2)

Vkladnú knižku predloží súd peňažnému ústavu a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný právo. Peňažný ústav vykoná výplatu vkladu, i keď je táto výplata viazaná. Ak ide o zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve súd toho, kto má podľa takej listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo, odovzdal súdu. Postupuje sa pritom primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia prikázaním pohľadávky, pričom však úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto povinného vykonávateľ.

(3)

So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (§ 331, 332).

§ 335

(1)

Výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností možno nariadiť, len ak oprávnený presne označí nehnuteľnosť, predaj ktorej navrhuje, a ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

(2)

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje na nehnuteľnosť so všetkým, čo k nej patrí.

(3)

Len čo nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudne právoplatnosť, doručí ho súd štátnemu notárstvu, ako aj okresnému národnému výboru, v obvode ktorých je nehnuteľnosť, okresnému a miestnemu národnému výboru v mieste bydliska povinného, oprávnenému a povinnému.

§ 336

(1)

Predaj nehnuteľnosti vykoná štátne notárstvo podľa ustanovení notárskeho poriadku, zrazí trovy predaja a výťažok odovzdá súdu.

(2)

Ak sa nepodarí nehnuteľnosť predať, oznámi to štátne notárstvo súdu, ktorý zastaví výkon rozhodnutia.

§ 337

(1)

Rozvrh výťažku predaja nehnuteľností vykoná predseda senátu. Z výťažku predaja sa uspokoja pohľadávky, pre ktoré bol výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti nariadený, a pohľadávky, v prospech ktorých je na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti. Iné pohľadávky sa uspokoja z výťažku predaja, len ak to ustanovuje zákon alebo ak boli priznané rozhodnutím alebo zmierom, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto časti podkladom pre výkon rozhodnutia, a ak boli prihlásené na rozvrh najneskôr do dňa, keď predseda senátu začal vykonávanie rozvrhu; na prihlásenie pohľadávok vyzve súd veriteľa povinného vyhláškou.

(2)

Ak výťažok predaja nepostačí na uhradenie všetkých pohľadávok podľa odseku 1, uhradia sa najskôr pohľadávky, v prospech ktorých bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, potom pohľadávky nedoplatkov výživného, ďalej pohľadávky daní a poplatkov prihlásené na rozvrh najneskoršie do dňa, keď sa vykonávanie rozvrhu začne, a potom ostatné prihlásené pohľadávky. Pritom sa pohľadávky, pre ktoré bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, uspokoja podľa poradia, v akom k registrácii došlo; ak sa toho istého dňa zaregistrovalo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie a uspokoja sa pomerne. Ak nestačí po uspokojení pohľadávok, pre ktoré bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, výťažok predaja na uspokojenie všetkých pohľadávok nedoplatkov výživného, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne; to isté platí o ostatných prihlásených pohľadávkach.

(3)

Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odseku 1, vyplatí súd po uhradení pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.

§ 338

(1)

Na výkon rozhodnutia predajom spoluvlastníckeho podielu k hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. O nariadení predaja upovedomí súd ostatných spoluvlastníkov.

(2)

Ak ide o podiel k veci, ktorá je v osobnom spoluvlastníctve občanov, treba ho ponúknuť predovšetkým ostatným spoluvlastníkom.

Piata hlava

USPOKOJENIE PRÁV NA NEPEŇAŽNÉ PLNENIE

§ 339

(1)

Podľa týchto ustanovení vykonávajú sa rozhodnutia, ktoré ukladajú inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy.

(2)

Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia aj pre trovy, ktoré mu boli rozhodnutím priznané, ako aj pre trovy výkonu rozhodnutia, uvedie v návrhu na výkon rozhodnutia, akým spôsobom sa má jeho pohľadávka na trovách uspokojiť.

§ 340

Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba poskytnúť náhradu, nariadi súd výkon rozhodnutia až vtedy, keď bude vykonateľným rozhodnutím miestneho národného výboru potvrdené, že je pre povinného zabezpečený náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.

§ 341

(1)

Výkon rozhodnutia sa uskutoční presťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, do náhradného bytu alebo do miestnosti poskytnutej ako náhradné ubytovanie. Vykonávateľ uskutočňujúci vypratanie priberie k tomuto úkonu vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu miestneho národného výboru.

(2)

Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, kedy sa presťahovanie vykoná. Upovedomí o tom takisto príslušný miestny národný výbor.

(3)

Ustanovenia § 343 a 344sa použijú obdobne.

§ 342

(1)

Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo miestnosť, za ktoré nie je potrebné poskytnúť náhradu, uskutoční sa výkon rozhodnutia tak, že predseda senátu urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili veci patriace povinnému a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného umiestnené vo vypratávanom alebo na vypratávanom objekte.

(2)

Predseda senátu urobí opatrenie, aby boli z vypratávaného objektu vykázaní povinný a všetci, ktorí sa tam zdržujú na základe práva povinného.

(3)

Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, kedy sa bude vypratávanie vykonávať. Upovedomí o tom takisto príslušný miestny národný výbor.

§ 343

(1)

Veci odstránené z vypratávaného objektu odovzdajú sa povinnému alebo niektorému z plnoletých príslušníkov jeho rodiny.

(2)

Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú sa do úschovy miestnemu národnému výboru. Predseda senátu upovedomí povinného o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.

§ 344

(1)

Ak si povinný nevyzdvihne veci na miestnom národnom výbore do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli uschované, predajú sa na návrh miestneho národného výboru podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.

(2)

Výťažok predaja vyplatí súd povinnému po zrážke trov úschovy a trov predaja.

§ 345

(1)

Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému vec, postará sa predseda senátu o výkon rozhodnutia tým, že dá odobrať vec so všetkým, čo k nej patrí, povinnému a odovzdá ju oprávnenému.

(2)

Ak na užívanie odobratej veci treba listinu, odoberie sa i táto listina povinnému a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.

(3)

Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí povinnému vykonávateľ pri odobratí veci. Súd upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci sa nevykoná, ak nebude pri ňom prítomný oprávnený alebo jeho zástupca. Vykonávateľ uskutočňujúci odobratie veci priberie na to vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu miestneho národného výboru.

(4)

Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto uskutočňuje výkon, oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde je podľa dôvodného predpokladu vec, ktorú má povinný vydať alebo dodať oprávnenému; za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup.

§ 346

Ak má vec, ktorú treba povinnému odobrať, u seba niekto iný, vyzve ho súd, aby ju oprávnenému vydal. Ak sa vec nevydá dobrovoľne, použijú sa na návrh oprávneného primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia prikázaním pohľadávky.

§ 347

(1)

Ak sa nepodarí odobrať vec určenú v nariadení výkonu rozhodnutia a ak si možno vec rovnakého druhu a rovnakej akosti zadovážiť inak, predseda senátu vyzve oprávneného, aby si ju zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného.

(2)

Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon tohto rozhodnutia sa potom uskutoční na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov uvedených v prvej až štvrtej hlave tejto časti.

§ 348

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, vykoná sa predaj podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.

(2)

Výťažok predaja spoločnej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti vyplatí súd všetkým bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. Pri nehnuteľnostiach použijú sa primerane ustanovenia § 337.

(3)

Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, predseda senátu zastaví výkon rozhodnutia.

§ 349

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť rozdelila inak než predajom, predseda senátu určí pri nariadení výkonu rozhodnutia, ako sa výkon uskutoční. K uskutočneniu výkonu rozhodnutia priberie sa vhodná osoba, podľa možnosti zástupca miestneho národného výboru.

(2)

Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov, priberie predseda senátu k rozdeleniu znalca.

§ 350

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného nejakú prácu, ktorú môže vykonať i niekto iný než povinný, povolí súd oprávnenému, aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykonal sám, a to na trovy povinného.

(2)

Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon tohto rozhodnutia sa uskutoční potom na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok.

§ 351

(1)

Ak vykonávané rozhodnutie ukladá inú povinnosť, uloží súd za každé porušenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty súd stupňuje až do úhrnnej sumy 20 000,-Kčs. Pokuty pripadajú štátu.

(2)

Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od zodpovednosti za škodu.

(3)

Ak povinný porušením uloženej mu povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá vykonávané rozhodnutie, dá súd privolenie, aby sa oprávnený postaral o obnovenie predošlého stavu na trovy povinného. Rozhodnutie o zaplatení uvedených trov sa vykoná na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok. Súd môže urobiť vhodné opatrenia, aby oprávnenému dopomohol k obnoveniu predošlého stavu.

Šiesta hlava

LIKVIDÁCIA MAJETKU

§ 352

(1)

Súd nariadi na návrh niektorého z oprávnených likvidáciu majetku povinného, ak je povinný predlžený.

(2)

V nariadení likvidácie predseda senátu vyzve všetkých, ktorí majú voči povinnému pohľadávky, aby ich prihlásili na rozvrh výťažku.

(3)

Nariadením likvidácie majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

§ 353

Likvidáciu majetku povinného vykoná súd speňažením všetkého majetku povinného, a to s primeraným použitím ustanovení o prikázaní pohľadávky (§ 303 až 320), ako aj o predaji hnuteľných vecí a nehnuteľností (§ 321 až 338).

§ 354

(1)

Na rozvrh výťažku likvidácie majetku povinného predseda senátu nariadi pojednávanie.

(2)

Z výťažku likvidácie sa postupne uspokoja jednotlivé pohľadávky v tomto poradí:

a)

pohľadávky trov vzniknutých pri likvidácii;

b)

pohľadávky, v prospech ktorých bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti;

c)

pohľadávky nedoplatkov výživného;

d)

ostatné pohľadávky.

(3)

Ak prevyšuje úhrn pohľadávok v jednotlivých skupinách (odsek 2 písm. a) až d)) sumu, ktorá ešte zostáva na rozvrh, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne; len pri pohľadávkach, pre ktoré bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, je rozhodujúce ich poradie, ktoré sa spravuje dňom registrácie obmedzenia; ak sa toho istého dňa zaregistrovalo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie a uspokoja sa pomerne.

§ 355

Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konanie začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.

§ 356

(1)

Pre lehoty, ktoré sa v deň, keď tento zákon nadobudol účinnosť, ešte neskončili, platia ustanovenia tohto zákona.

(2)

Ak však zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.

(3)

Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona sa neskončí skôr ako šesť mesiacov odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť.

§ 357

Na platobné rozkazy vydané pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, použijú sa doterajšie predpisy.

§ 358

Konania v nájomných veciach začaté pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, dokončia sa podľa doterajších predpisov.

§ 359

Pokiaľ odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť, patrí súdu ešte rozhodovať o príkazoch na vypratanie, vydaných národnými výbormi, rozhodne o nich podľa doterajších predpisov.

§ 360

(1)

Ak sa pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, začalo konanie na súde dosiaľ vecne príslušnom, pokračuje v konaní tento súd a pre ďalší postup sa použijú doterajšie predpisy.

(2)

Obdobne sa postupuje, ak vec patrí do právomoci štátneho notárstva, s výnimkou vecí súdnej úschovy.

§ 361

(1)

Dosiaľ neskončené veci súdnej úschovy postúpi súd príslušnému štátnemu notárstvu a upovedomí účastníkov i uschovávateľa, že konanie v budúcnosti vedie a o vydaní predmetu úschovy rozhoduje štátne notárstvo.

(2)

Dokiaľ uschovávateľ nebude takto upovedomený, vedie konanie súd podľa doterajších predpisov.

§ 362

(1)

Poručenské veci a opatrovnícke veci týkajúce sa majetku dieťaťa prenášajú sa dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, z národných výborov na súdy.

(2)

Národné výbory postúpia neodkladne spisy týkajúce sa vecí uvedených v odseku 1 príslušnému okresnému súdu.

§ 363

(1)

O žiadostiach na povolenie uzavretia manželstva maloletým a osobám postihnutým duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým, o ktorých národný výbor právoplatne nerozhodol pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, rozhodne súd.

(2)

Národné výbory postúpia žiadosti uvedené v odseku 1 neodkladne príslušnému okresnému súdu.

§ 364

V konaní o zadržanie v ústave súd od účinnosti novej úpravy tohto konania nepokračuje; do tohto času súd rozhoduje o zadržaní v ústave podľa doterajších ustanovení.

§ 365

Exekučné tituly vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sú podkladom pre výkon rozhodnutia podľa tohto zákona, i keď ich tento zákon za podklad výkonu rozhodnutia nepovažuje.

§ 366

Nariadenie exekúcie, ku ktorému došlo pred dňom účinnosti tohto zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia. V konaní sa ďalej postupuje podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.

§ 367

(1)

Zexekvovanie peňažnej pohľadávky a platu, ku ktorému došlo pred účinnosťou tohto zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prípadne prikázaním pohľadávky povinného, ktoré sa platiteľovi mzdy, prípadne dlžníkovi povinného doručilo.

(2)

Platiteľ mzdy, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy povinného na základe exekúcie na plat nariadenej pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, môže po účinnosti tohto zákona postupovať pri vykonávaní zrážok podľa nových ustanovení. Len čo mu súd doručí uznesenie, v ktorom ho vyzve, aby pri ďalšom vykonávaní zrážok postupoval podľa ustanovení tohto zákona, je platiteľ mzdy povinný tak urobiť.

§ 368

(1)

Ak bola pred dňom účinnosti tohto zákona povolená exekúcia vyprataním bytu, dokončí sa podľa doterajších predpisov.

(2)

Ak ukladá rozhodnutie súdu vydané pred dňom účinnosti tohto zákona povinnosť vypratať byt, za ktorý treba poskytnúť náhradu, je vykonateľné, až keď sa právoplatne poskytol náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.

§ 369

Nariadené exekúcie na nehnuteľnosti a na hnuteľné veci sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 370

Exekučné likvidácie nariadené pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, dokončia sa podľa doterajších predpisov.

§ 371

(1)

Pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokoja sa pri výkone rozhodnutia podľa získaného poradia pred ostatnými pohľadávkami, i keď neboli priznané rozhodnutím alebo zmierom, ktoré môžu byť podkladom výkonu rozhodnutia podľa tohto zákona.

(2)

Pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti sa doručí známym veriteľom pohľadávok zabezpečených záložným právom, ako aj pohľadávok práv z vecných bremien, vyhláška vydaná podľa § 337 ods. 2. Tieto pohľadávky sa uspokoja spolu s pohľadávkami, v prospech ktorých bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti (§ 337 ods. 2). Pohľadávky daní a poplatkov, pokiaľ majú záložné právo na nehnuteľnosti, uspokoja sa pritom vždy prednostne.

§ 372

Ak zákon ustanovuje, že záložný veriteľ môže požiadať súd o vykonanie predaja zálohu, použijú sa primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí.

§ 373

Ministerstvo spravodlivosti upraví vyhláškou výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, ako aj chovancov v domovoch mládeže.