Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách

Sklon operadla vodiča a sedadla vedľa sediacich spolujazdcov musí byť s ohľadom na najpriaznivejšiu fyziologickú polohu sediacej osoby konštruovaný a vyhotovený alebo nastaviteľný - od 1.1.1986 konštruovaný, vyhotovený a nastaviteľný smerom dozadu od vertikály

a)

pri vozidlách kategórie M1 v rozmedzí 19 ^oC až 25 ^oC,

b)

pri vozidlách kategórie M2, M3 a N v rozmedzí 14 ^oC až 25 ^oC.

Pri nastavovaní uvedeného rozmedzia uhla sklonu operadla nesmie byť uhol medzi sedacou plochou a operadlom sedadla menší ako 95 ^oC. Sedacia plocha sedadla musí byť na dosiahnutie potrebnej stability sedenia sklonená dozadu pod uhlom najmenej 2 ^oC od horizontály.62)

(5)

Sklopné sedadlá a sklopné operadlá sedadiel musia byť vybavené automaticky blokovaným prídržným mechanizmom konštruovaným tak, aby zamedzil uvoľnenie operadla alebo sedadla pri oneskorení 20 gn v smere pozdĺžnej osi vozidla. Rovnako musí byť konštruované ovládacie zariadenie tohto mechanizmu a musí byť ľahko prístupné osobe sediacej na sedadle alebo osobe sediacej za sedadlom. Pri zaťažení vodorovnou silou pôsobiacou v smere pozdĺžnej osi vozidla v ťažisku operadla alebo celého sedadla smerom dopredu a rovnajúcou sa dvadsaťnásobku celkovej hmotnosti operadla nesmie sa zabezpečovacie zariadenie uvoľniť alebo zlyhať.

(6)

Vozidlá kategórie M1 musia z hľadiska vzťahu medzi sedadlom, volantom a nožnými pedálmi spĺňať podmienky, ustanovené osobitnými predpismi63) a musia byť podľa nich schválené. Pedále na prevádzkové brzdenie a spojky vozidiel kategórie M2, M3 a N musia byť umiestnené tak,

Pri vozidlách kategórie M a N musí byť dostatočný priestor na odpočinok voľnej ľavej nohy vodiča sediaceho na sedadle v uvoľnenej polohe.

(7)

Vnútrajšok kabíny vodiča alebo karosérie vozidla musí byť konštruovaný takto:

a)

vzdialenosť medzi bodom H57) a stropom meraná v pozdĺžnej strednej zvislej rovine sedadla na priamke idúcej týmto bodom a sklonenej o 8 ^oC od vertikály smerom dozadu musí byť najmenej 1000 mm pri vodičských kabínach pri najnižšej polohe sedadla nastaviteľného čo do výšky a súčasne v zadnej krajnej polohe určenej výrobcom na sedenie a najmenej 820 mm pri vozidlách kategórie M1 s výnimkou ich športových modifikácií,

b)

okolo volanta musí byť voľný priestor široký najmenej 100 mm, merané v rovine venca volanta,

c)

vo výške lakťov vodiča64) musí byť voľný ovládací priestor vodiča široký najmenej 640 mm symetricky proti sedadlu vodiča, a to v celom rozsahu polôh sedadla určených výrobcom na sedenie,

d)

minimálna vzdialenosť povrchu zaťaženého operadla sedadla od venca volanta musí byť pri vozidlách kategórie M1 najmenej 380 mm a pri vozidlách ostatných kategórií 350 milimetrov,65)

e)

spodný okraj volanta musí byť vzdialený od povrchu nezaťaženej sedacej plochy sedadla pri všetkých polohách nastavenia sedadla pri vozidlách kategórie M1 najmenej 120 mm a pri vozidlách ostatných kategórií - s výnimkou sedacích plôch sedadiel, ktorých konštrukcia a odpruženie umožňuje ľahko sa posadiť na sedadlo a odísť z neho - najmenej 180 mm,

f)

rukoväť zaraďovacej páky prevodovky nesmie byť svojím horným okrajom v jednotlivých pracovných polohách nižšie ako povrch vodičovho sedadla zaťaženého figurínou s hmotnosťou 75 kg a nastaveného do najvyššej a krajnej zadnej polohy určenej výrobcom na sedenie,

g)

okolo rukoväti ovládacích pák (páky prevodových mechanizmov, uzáveru diferenciálu, parkovacej, núdzovej a odľahčovacej brzdy) vo všetkých pracovných polohách musí byť voľný priestor najmenej 70 mm; toto ustanovenie sa nevzťahuje na ovládače vzduchových a hydraulických rozvádzačov a pri vozidlách kategórie M1 na rukoväte ovládacích pák za podmienky, že je umožnené ich rýchlo a bezpečne uchopiť.

(8)

Sedadlá vodiča a cestujúcich môžu byť vybavené hlavovými opierkami, ktoré môžu byť buď pevnou, prípadne výsuvnou súčasťou sedadiel, alebo súčasťou doplnkového vybavenia sedadla. Sedadlá cestujúcich v diaľkových autobusoch musia mať buď operadlá v integrovanom vyhotovení s opierkou hlavy, alebo musia byť vybavené opierkami hlavy. Od 1.1.1986 musí byť operadlo sedadla vodiča a spolujazdca pri vozidlách určených na medzinárodnú kamiónovú dopravu a pri diaľkových autobusoch buď vo vyhotovení integrovaného operadla s opierkou hlavy, alebo vybavené opierkou hlavy. Odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy, musia byť vo vozidlách kategórie M1 opierky hláv (integrované operadlá s opierkami hláv) aspoň na predných miestach na sedenie. Opierky musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby bolo účinne znížené nebezpečenstvo poranenia hlavy a krčných stavcov pri pôsobení zotrvačných síl v smere pozdĺžnej roviny vozidla. Opierky musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi66) a musia byť podľa nich schválené.

(9)

Sedadlá vozidiel, za ktorými sa nachádzajú ďalšie miesta na sedenie, musia byť vyhotovené najmä v hornej časti operadla tak, aby nemohli zvýšiť nebezpečenstvo alebo vážnosť zranenia cestujúcich; tieto sedadlá vozidiel kategórie m1 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi67) a musia byť podľa nich schválené.

(10)

V autobusoch a osobných autobusových prívesoch vyrobených (dovezených) po 1.1.1985 musia sedadlá vyhradené telesne postihnutým osobám spĺňať tieto podmienky:

(11)

čalúnenie a poťahové materiály použité v interiéri vozidla musia byť na ploche styku s telom človeka hygienicky nezávadné a priedušné.

Priedušnosť týchto materiálov vodnou parou musí byť

Čalúnenie a poťahové materiály musia odolávať bežným dezinfekčným prostriedkom, krátkodobo aj palivám a mastivám. Poťahy sedadiel a ich operadiel priamo vystavených poveternostným vplyvom musia byť vyhotovené z materiálov, ktoré nesajú vodu.

(12)

Pevné lôžka v kabíne vodiča vozidiel kategórie N a vo vozidlách kategórie M2 a M3 nesmú mať menšie rozmery ako 550x1900 mm a svetlá výška nad nezaťaženým lôžkom nesmie byť menšia ako 550 mm. Lôžko musí byť vybavené zábranou proti možnému vypadnutiu ležiacej osoby.

(13)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti a pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Ustanovenia odsekov 7,7 a 11 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

§ 32

Dlážka a bočnice karosérií vozidiel

(1)

Bočnice, dlážky a dlážkové krytiny, pokiaľ sú z dreva alebo iného horľavého materiálu, musia byť v miestach, ktoré môžu byť vystavené vysokým teplotám pri poruche funkčných častí vozidla (nezávislého kúrenia, pneumatík a pod.) chránené ohňovzdorným materiálom. Materiál bočníc, dlážok a dlážkových krytín musí tiež krátkodobo vzdorovať palivám, mastivám, vode a bežným dezinfekčným prostriedkom.

(2)

Veká v dlážke aj bočniciach musia dobre priliehať a pohyblivé mechanizmy69) prechádzajúce dlážkou musia byť riadne utesnené proti vnikaniu prachu, nečistôt a hluku; musia byť upravené podľa § 27 ods. 4.

(3)

Dlážky a bočnice karosérií vozidiel a ich prípadné krytiny, poťahy a rohože musia byť riešené tak, aby sa dali ľahko čistiť. Dlážky karosérií vozidiel kategórie M2 a M3 musia byť potiahnuté vhodnou krytinou alebo rohožou zabraňujúcou pošmyknutiu. Priechody pri kĺbových autobusoch musia byť vyhotovené tak, aby po nich mohli cestujúci za jazdy bezpečne prechádzať a na nich stáť.

(4)

Drevené dlážky a bočnice karosérií vozidiel musia byť zhotovené bez škár. Dlážky vozidiel so sklápacou karosériou, ak karoséria nie je celokovová, musia byť oplechované.

§ 33

Dvere, dverné závesy a uzávery

(1)

Dvere vozidiel musia byť pri zavretí zaistené tak, aby sa za jazdy samovoľne neotvorili, ani aby nemohli byť neúmyselne otvorené. Pri bočných jednokrídlových dverách musia byť dverné závesy vpredu v smere jazdy; táto podmienky sa nevzťahuje na automobily, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1960, a na zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti, pri ktorých je kabína vodiča alebo obsluhy z každej strany najmenej o 200 mm užšia, ako je najväčšia šírka vlastného vozidla. Systémy dverných závesov a uzáverov bočných dvier osobných automobilov musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi70) a musia byť podľa nich schválené.

(2)

Zavreté dvere vozidiel nesmú byť príčinou zvyšného hluku pri jazde; dvere, dverné závesy a uzávery musia byť vyhotovené tak, aby pri ich zatváraní nevznikali rušivé zvuky.

(3)

Dvere určené na nastupovanie do priestoru a vystupovanie z priestoru pre vodiča alebo cestujúcich musia mať zaistenie proti otvoreniu s dvoma jasne rozlíšiteľnými polohami ovládateľné zvnútra vozidla. Toto ustanovenie neplatí pre núdzové dverné východy vozidiel kategórie M2 a M3 a pre dvere týchto vozidiel, ktoré sa diaľkovo ovládajú z miesta vodiča a ktoré musia mať automatické zaistenie proti otvoreniu.

(4)

Vstupné dvere k miestam vodiča a cestujúcich musia mať svetlú šírku nástupného priestoru najmenej 650 mm;71) toto ustanovenie neplatí pre športové modifikácie vozidiel kategórie M1 a pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti. Pri bezkapotových automobiloch musí mať dverný otvor na úrovni dlážky svetlú šírku najmenej 250 mm. V autobusoch a osobných autobusových prívesoch musia byť z vonkajšej strany vozidla na dobre viditeľnom mieste označené dvere určené na nástup telesne postihnutých osôb k sedadlám im vyhradeným (§ 31 ods. 10) a dvere určené na nástup osôb s invalidnými vozíkmi a detskými kočíkmi do priestoru im vyhradeného (§ 30 ods. 3).

(5)

Delené dvere autobusov a osobných autobusových prívesov musia byť riešené tak, aby cestujúci pri nastupovaní alebo vystupovaní neprišli do styku s ich vonkajšou stenou; pokiaľ sú pridržiavacie tyče na uľahčenie vystupovania a nastupovania pripevnené na dverách, musia byť na ich vnútornej stene. Pri autobusoch a osobných autobusových prívesoch vyrobených (dovezených) po 1.1.1985 nesmú byť pridržiavacie tyče umiestnené ďalej ako 200 mm od roviny vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla v mieste 1000 mm nad povrchom vozovky.

(6)

Ak sa dvere autobusov a osobných autobusových prívesov diaľkovo ovládaných z miesta vodiča, musí zariadenie na diaľkové ovládanie dvier spoľahlivo pracovať aj za nepriaznivých poveternostných podmienok a za teplôt až - 15 ^oC. V prípade potreby musí byť možné dvere otvoriť aj ručne, pokiaľ nie sú zaistené. Ak sú dvere v pohybe, musí byť možné zastaviť ich silou 147 N.

(7)

Diaľkovo ovládané dvere autobusov a osobných autobusových prívesov musia mať škáru medzi uzavieracími dielmi takú, aby pri privretí nemohlo dôjsť k poraneniu prstov ruky cestujúceho a aby súčasne bola zaručená potrebná tesnosť.

(8)

Stav otvorenia alebo zavretia dvier pri autobusoch a osobných autobusových prívesoch musí vodičovi spoľahlivo oznámiť zreteľné optické znamenie. Toto ustanovenie neplatí pre vozidlá, ktoré sú vybavené zariadením zamedzujúcim rozjazd vozidla pri otvorených dverách.

(9)

Pri skriňových karosériách nesmú zadné a bočné dvere v celkom otvorenom stave presahovať obrys vozidla viac ako o vlastnú hrúbku dvier v mieste ich prichytenia.

(10)

Ustanovenia odseku 1 poslednej vety a odsekov 3, 4, 6 a 9 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 34

Zariadenie na nastupovanie a vystupovanie

(1)

Do kabíny vodiča a do karosérie vozidiel kategórie M musí byť umožnený pohodlný a bezpečný nástup a výstup z nich. Najnižší nástupný a výstupný schodík priestoru miesta vodiča a spolujazdca pri vozidlách kategórie N nesmie byť pri nezaťaženom vozidle vyššie ako 650 mm nad vozovkou; pri vozidlách, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1973, s výnimkou vozidiel terénnych a so sklápacou karosériou nesmie byť vyššie ako 500 mm nad vozovkou. Schodíky musia byť vyhotovené tak, aby v čo najväčšej miere zabraňovali skĺznutiu pri nastupovaní a vystupovaní.72)

(2)

Držadlá na uľahčenie nastupovania vystupovanie pri vozidlách kategórie N musia byť umiestnené tak, aby ich spodný okraj nebol vyššie ako 1650 mm nad povrchom vozovky.

(3)

Pri trolejbusoch a ostatných vozidlách s elektrickým pohonom musia byť nástupné a výstupné schodíky a držadlá električky odizolované od skrine karosérie.

(4)

Vozidlá kategórie N a ich prípojné vozidlá - s výnimkou vozidiel so sklápacou karosériou - musia mať zariadenie na bezpečný vstup na ložnú plochu alebo do ložného priestoru a výstup z nich,72) ak výška ich dlážky nad vozovkou prevyšuje 650 mm pri pohotovostnej hmotnosti vozidla.

(5)

vstupné dvere vozidiel kategórie N a O so skriňovou karosériou musia byť vybavené pevným alebo snímateľným zariadením na bezpečný a pohodlný vstup a výstup.

(6)

Ak je autobus vybavený rebríkom na výstup na strechu a zostup z nej, musí byť rebrík na pravom boku alebo na zadnej časti autobusu; ak je rebrík umiestnený na boku autobusu, musí byť odnímací.

(7)

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlá uvedené do prevádzky pred 1.1.1985.

§ 35

Nádrž na palivá

(1)

Nádrž na kvapalné palivá musí byť tesná a musí odolávať pretlaku najmenej 30 kPa; musí vzdorovať vonkajšej i vnútornej korózii a spoľahlivo odolávať namáhaniam vznikajúcim za všetkých prevádzkových podmienok vozidla. Musí byť vyhotovená a umiestnená tak, aby z nej palivo nevytekalo pri šikmej polohe vozidla, pri jazde v zákrute alebo pri náraze, pri ktorom nedošlo k prevráteniu vozidla alebo porušeniu (roztrhnutiu) vlastnej nádrže. Mäkko prispájkované dielce na nádrži musia byť súčasne prinitované, priskrutkované alebo inak bezpečne pripevnené.

(2)

Pretlak v nádrži, ktorý presahuje hodnotu prevádzkového tlaku, sa musí znižovať vhodným samočinným zariadením (otvormi, bezpečnostnými ventilmi a pod.). Plniace a odvetrávacie otvory musia byť vyvedené mimo uzavretých priestorov vozidla tak, aby sa výpary nemohli zhromažďovať v uzavretých priestoroch (napr. v batožinovom priestore). Odvzdušňovacie otvory musia byť ľahko prístupné na čistenie a nesmie nimi vnikať nečistota a pri údržbe a umývaní vozidla voda do nádrže.

(3)

Vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musia z hľadiska ochrany proti vzniku požiaru spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi73) a musia byť podľa nich schválené. Tieto predpisy sa primerane vzťahujú aj na ostatné vozidlá a na palivové nádrže nezávislých kúrení.

(4)

Plniaci otvor nádrže musí byť ľahko prístupný a dimenzovaný tak, aby bolo možné bez ťažkostí ručne plniť nádrž z nádoby s rezervným palivom. Pri plnení nádrže palivom nesmie - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel - ani pri jej preliatí dôjsť k poliatiu horúcich častí vozidla, výfukového potrubia alebo elektrického príslušenstva. Plniaci otvor palivovej nádrže pri automobiloch musí byť vybavený zaisťovacím zariadením proti odcudzeniu alebo znehodnoteniu jej obsahu nepovolanou osobou.

(5)

Plniace potrubie palivovej nádrže - s výnimkou palivových nádrží pre nezávislé kúrenie a nádrže jednostopových motorových vozidiel - musí byť vyhotovené tak, aby nedochádzalo k spätnému vystrekovaniu paliva pri rýchloplnení v čerpacej stanici pri vozidlách,

a)

ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1976,

b)

ktorých technická spôsobilosť bola schválená po 1.1.1976,

(6)

Palivová nádrž nesmie byť umiestnená v kabíne vodiča a obsluhy, v priestore pre cestujúcich, náklad, prípadne batožinu a v motorovom priestore. Nádrž včítane potrubia musí byť od týchto priestorov - s výnimkou priestorov na náklad pri vozidlách kategórie N, pri ktorých je dostatočná vzdialenosť medzi drevenou dlážkou ložného priestoru a palivovou nádržou - oddelená pevnou stenou z nehorľavého materiálu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť konštrukcie karosérie alebo je s touto konštrukciou pevne a vodotesne spojená. Pri vozidlách kategórie M1 nemusí byť nádrž oddelená od batožinového priestoru pevnou stenou za predpokladu, že pri poruche nádrže (po náraze a pod.) nemôže palivo vytiecť do batožinového priestoru.

(7)

Pri motorových vozidlách kategórie M a N musí byť v palivovej nádrži núdzová zásoba paliva, ktorá umožní prejsť najmenej 50 km vozidlám kategórie M1 a 100 km vozidlám kategórie M2, M3 a N. Vozidlá kategórie M a N musia byť vybavené palivomerom a núdzovú zásobu paliva musí vodičovi jednoznačne a zreteľne signalizovať optické svetelné zariadenie umiestnené v zornom poli vodiča. Rôznofarebné vyhotovenia ukazovateľa palivomeru sa nepovažuje za optické svetelné zariadenie. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

(8)

Palivová nádrž jednostopových vozidiel musí mať také zariadenie na núdzovú zásobu paliva, ktoré umožní prejsť najmenej 30 km. Po spotrebovaní hlavnej zásoby paliva musí túto núdzovú zásobu paliva jednoznačne a zreteľne vodičovi signalizovať aspoň usporiadanie prepúšťacích kohútov.

(9)

Nádoby na rezervné palivo musia byť vyhotovené tak, aby palivo pri nijakej polohe nádoby nemohlo vytekať. Nádoby vo vozidle musia byť umiestnené tak, aby nepresahovali alebo netvorili obrys vozidla a aby boli od rovín vymedzujúcich najväčšiu šírku vozidla vzdialené najmenej 150 mm a od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vpredu alebo vzadu najmenej 250 mm.

(10)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 36

Palivové potrubie

(1)

Celistvosť a tesnosť palivového potrubia nesmie byť porušiteľná vibráciami, krutovým alebo ohybovým namáhaním prenášaným z vozidla v normálnych prevádzkových podmienkach; potrubie musí byť zároveň chránené pred mechanickým poškodením. Rúrkové spoje musia byť skrutkované alebo spájkované na tvrdo; prípustné sú aj presuvné spoje s pružnými, palivu vzdorujúcimi hadicami z ťažko horľavých materiálov zabezpečujúcich tesnosť pri všetkých prevádzkových teplotách.

(2)

Palivové potrubie a všetky mechanizmy, ktorými prechádza palivo, musia byť chránené pred nadmerným teplom; je neprípustné, aby palivo z potrubia, prípadne zo zariadení namontovaných v jeho obvode odkvapkávalo a odparovalo sa na horúce časti vozidla, výfukové potrubie a elektrické zariadenie vozidla.

(3)

Motorové vozidlá - s výnimkou motorových vozidiel uvedených v tretej časti, pri ktorých sa palivo dostáva z nádrže ku karburátoru alebo vstrekovaciemu čerpadlu vlastným spádom - musia mať v nádrži uzavieracie zariadenie na prerušenie dodávky paliva, ktoré je ľahko prístupné a ľahko obsluhovateľné z miesta vodiča.

(4)

Pri vozidlách kategórie M2 a M3 nesmie byť palivové potrubie v priestore pre cestujúcich ani v priestore vodiča; palivo sa nesmie dostávať vlastným spádom alebo pretlakom z palivovej nádrže.

§ 37

Prevádzkové materiály

(1)

Na pohon vozidiel a na plnenie mastiacich, chladiacich a iných podobných systémov sa smú používať iba prevádzkové materiály takých zložení, aké schválil príslušný ústredný orgán republiky z hľadiska prípustných limitov znečisťovania ovzdušia prevádzkou vozidiel.

(2)

Automobilové benzíny a motorové nafty určené na pohon spaľovacích motorov cestných vozidiel smú obsahovať najviac

a)

0,15 g olova v 1 litri olovnatého benzínu,

b)

0,005 g olova v 1 litri bezolovnatého benzínu,

c)

0,3 % hmotnosti síry v motorovej nafte.

V 1 litri olovnatého benzínu musí byť najmenej 0,03 g olova.

§ 38

Výfukový systém

(1)

Každé motorové vozidlo musí byť vybavené výfukovým potrubím na odvedenie výfukových plynov do atmosféry a účinným tlmičom na tlmenie hluku vychádzajúcich plynov; tlmič výfuku musí byť trvale zapojený do výfukového potrubia.

(2)

Výfukové potrubie musí byť od dlážky a iných horľavých častí vozidla oddelené a na dielce spodku vozidla alebo karosérie pripevnené tak, aby boli tieto dielce zvukovo aj tepelne od výfukového systému izolované.

(3)

Ak je vozidlo vybavené výfukovou odľahčovacou brzdou, musí byť výfukové potrubie včítane tesnenia až k ovládaciemu ventilu brzdy dimenzované na príslušný tlak a teplotu. Spájacie skrutky a matice výfukového potrubia musia byť dostatočne chránené proti korózii.74)

(4)

Koncová časť výfukového potrubia musí byť smerovaná hore nad vozidlo alebo dozadu rovnobežne s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla alebo dozadu vľavo pod uhlom až 45 ^oC na túto rovinu. Pri ťahačoch návesov nesmie dochádzať k priamemu ofukovaniu návesu výfukovými plynmi. Koncová časť výfukového potrubia (vyústenie) nesmie presahovať - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel - inú pevnú časť zadného a bočného obrysu vozidla. Os vyústenia koncovej časti výfukového potrubia - s výnimkou potrubia smerovaného hore nad vozidlo - musí byť rovnobežná s vodorovnou rovinou alebo odklonená od nej tak, aby predĺžená os potrubia vo vzdialenosti 1 m od ústia bola najviac 200 mm nad rovinou vozovky, na ktorej stojí vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou. Vyústenie výfukového potrubia musí byť vedené tak, aby sa čo najviac obmedzilo vnikanie výfukových plynov do vnútra karosérie a aby výfukové plyny neznehodnocovali náklad.

(5)

Pokiaľ je výfukové potrubie vozidiel vyvedené zvislo nahor, musí byť jeho vyústenie v ľavej polovici vozidla a najmenej 100 mm nad strechou kabíny vodiča alebo karosérie.

(6)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 39

Emisia znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch

(1)

Vozidlá poháňané zážihovými motormi musia pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi75) a musia byť podľa nich schválené.

(2)

Vozidlá poháňané zápalnými motormi musia pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi76) a musia byť podľa nich schválené. Vozidlá kategórie M2, M3, N2 aN3 musia okrem toho spĺňať ďalšie podmienky ustanovené osobitnými predpismi 76) a musia byť podľa nich schválené.

(3)

Palivové vstrekovacie čerpadlo smie nastavovať a opravovať len opravovňa špecializovaná na opravu palivových vstrekovacích čerpadiel. Čerpadlo sa musí plombovať proti neoprávneným zásahom.

(4)

Opacita výfukových plynov (dymivosť) vozidiel so zápalnými motormi sa v prevádzke zisťuje metódou voľnej akcelerácie podľa osobitných predpisov.78) Pred meraním dymivosti sa musí vykonať kontrola a nastavenie palivového zariadenia vozidla podľa dokumentácie výrobcu, prípadne oprava a kontrola tesnosti a funkčnosti výfukového systému.

(5)

Na mechanizmoch motora nesmú prevádzkovatelia vozidla robiť také zásahy, ktoré by zvyšovali emisie znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch.

(6)

Znečisťujúce látky vo výfukových plynoch pri vozidlách so zážihovými motormi sa overujú po zábehu motora79) pri voľnobehu. Koncentrácia oxidu uhoľnatého (CO) a nespálených uhľovodíkov (HC) pri tomto overovaní nesmie prekročiť hodnoty

a)

6,0 % CO a 2 000 ppm HC pri vozidlách vyrobených do konca roka 1972 vrátane,

b)

4,5 % CO a 1 200 ppm HC pri vozidlách vyrobených od roku 1973 do konca roka 1985 vrátane,

c)

3,5% CO a 800 ppm HC pri vozidlách vyrobených od roku 1986 vrátane.

Pred meraním koncentrácie CO a HC sa musí vykonať kontrola a nastavenie zapaľovacieho a palivového zariadenia vozidla podľa dokumentácie výrobcu, prípadne aj oprava a kontrola tesnosti a funkčnosti výfukového systému. Ustanovenie tohto paragrafu sa nevzťahuje na vozidlá kategórie L1, L2, L3, L4 aL5 s pohotovostnou hmotnosťou nižšou než 400 kg. Pri motoroch mastených zmesou paliva a mastiaceho oleja sa HC nekontrolujú.

(7)

Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú aj na motory používané na prevádzku osobitných zariadení trvale alebo prechodne pripojených na vozidlo.

(8)

Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na zvláštne vozidlá uvedené v § 67, 68, 69 a 70 so zápalnými motormi, ktorých technická spôsobilosť sa bude schvaľovať po 1. októbri 1992, a na vozidlá vyrobené alebo dovezené po 21. októbri 1994.

(9)

Začínajúc rokom 1992 pri motorových vozidlách v prevádzke sa v pravidelných intervaloch overuje splnenie prípustných limitov emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch podľa odsekov 4 a 6 s výnimkou zložiek nespálených uhľovodíkov HC pri vozidlách so zážihovými motormi, ktorých overovanie sa zavedie začínajúc rokom 1993. Toto overenie sa vykonáva pri vozidlách používaných na hospodársku činnosť vždy po 12 mesiacoch, pri ostatných vozidlách vždy po 18 mesiacoch. Pri vozidlách, ktoré podliehajú pravidelným technickým prehliadkam v kratšom termíne, je časový interval pre overovanie znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch určený intervalom jednotlivých technických prehliadok. Overenie sa vykonáva na náklady prevádzkovateľa vozidla na pracoviskách na to určených.

(10)

Prvé overenie splnenia prípustných limitov emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch80) motorových vozidiel so zážihovými motormi, ktorých výfukové emisie nie sú riadené zdokonaleným emisným systémom, napríklad trojcestným katalyzátorom ovládaným snímačom voľného kyslíka vo výfukových plynoch podľa odseku 9, sa musí vykonať najneskôr do 30. septembra 1995.

(11)

Znečisťujúce látky vo výfukových plynoch vozidiel so zážihovými motormi v prevádzke, ktorých výfukové emisie sú riadené zdokonaleným emisným systémom, sa zisťujú po zábehu motora.79) Koncentrácia CO a HC nesmie prekročiť hodnoty emisných limitov

a)

určených výrobcom vozidla pre voľnobežné otáčky nezaťaženého motora. Ak tieto hodnoty výrobca vozidla neurčil, najvyššia koncentrácia CO nesmie prekročiť hodnotu 0,5 % a najvyššia koncentrácia HC hodnotu 100 ppm,

b)

0,3 % CO pri zvýšených stabilizovaných otáčkach nezaťaženého motora najmenej 2 500 min^-1, pričom hodnota súčiniteľa prebytku vzduchu neprekračuje hodnoty určené výrobcom vozidla alebo je v rozsahu najviac 1 0,03.

(12)

Pred meraním koncentrácie CO a HC podľa odseku 11 sa musí vykonať vizuálna kontrola zapaľovacieho a palivového zariadenia motora a kontrola tesnosti a funkčnosti výfukového systému podľa podmienok určených výrobcom.

§ 40

Hluk vozidiel

(1)

Vozidlá, ich motory, diely a všetky mechanizmy, v ktorých dochádza k pohybu častí, vetracie a vykurovacie zariadenie, nasávacie a výfukové potrubie s tlmičmi, výfuková odľahčovacia brzda, brzdové zariadenia, spojenie nadstavby s konštrukciou vozidla a vnútorné vybavenie vozidla musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby hluk vo vozidle i vonku bol čo najmenší.

(2)

Z hľadiska hladiny vonkajšieho hluku musia vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi81) a musia byť podľa nich schválené. Hladina vonkajšieho hluku vozidiel po generálnej oprave nesmie byť vyššia, ako bola pri schválení technickej spôsobilosti vozidla. Hodnoty najvyšších prípustných hladín vonkajšieho hluku vozidiel sú uvedené v prílohe č. 2, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky. Hladina vonkajšieho hluku cestných motorových vozidiel kategórie M a N, ktorých technická spôsobilosť sa bude schvaľovať po 1. 10. 1993 alebo budú vyrobené alebo dovezené po 1. 10. 1994, nesmie prekročiť hodnoty uvedené v prílohe č. 3, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky.

(3)

Pri vozidlách uvádzaných do prevádzky po 31.12.1982 sa zapisuje do technického preukazu vozidla referenčná hodnota hladiny vonkajšieho hluku výfukového systému zistená skúšobňou vykonávajúcou homologizačné skúšky vozidiel z hľadiska hluku. Pri vozidlách uvedených do prevádzky do 31.12.1982 musí výfukový systém spĺňať tieto referenčné hodnoty hladiny vonkajšieho hluku v dB(A):

schválenie technickej spôsobilosti
kategória	pred r. 1972	od 1.1.1972 do 31.12.1975	od 1.1.1976 do 31.12.1982
Vozidlá kategórie L
do 50 cm3	105	103	103
nad 50 do 125 cm3	107	105	105
nad 125 do 500 cm3	109	107	107
nad 500cm3	110	108	108
Vozidlá kategórie M
do 9 miest82)	102	100	98
nad 9 miest do 3,5 t83)	112	110	108
nad 3,5 t83)	118	114	112
Vozidlá kategórie N
do 3,5 t83)	112	110	108
nad 3,5 t83)	116	114	112

(4)

Z hľadiska hladiny vnútorného hluku musia vozidlá kategórie M a N spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom85) a musia byť podľa neho schválené.

(5)

Pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti sa použijú podľa ich celkovej hmotnosti ustanovenia osobitného predpisu81) platné pre vozidlá kategórie N.

(6)

Výrobca vozidiel je povinný umožniť organizácii poverenej vykonávaním homologizačných skúšok, aby najmenej raz do roka vykonala kontrolné meranie hluku pri najmenej šiestich náhodne vybraných vozidlách každého hromadne vyrábaného typu. Rovnakú povinnosť má dovozca vozidiel každého hromadne dovážaného typu (t. j. viac ako 5 vozidiel toho istého typu), pokiaľ v príslušnom roku nepredloží osvedčenie o zhodnosti výroby z hľadiska hluku.

(7)

V konštrukcii a vyhotovení mechanizmov vozidla sa nesmú robiť také zásahy, ktoré by zvyšovali hluk nad určené medze.

(8)

Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú aj na nadstavby a motory používajú na prevádzku osobitných zariadení trvale alebo prechodne pripojených na vozidlo.

(9)

Ustanovenia odsekov 6 a 8 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 41

Zdrojové súpravy elektrickej energie

(1)

Akumulátor musí byť na vozidle upevnený a upravený tak, aby z neho elektrolyt nevystrekoval a aby sa jeho poloha na vozidle zachovala aj pri oneskorení alebo zrýchlení najmenej 5 gn všetkými smermi. Akumulátor musí byť umiestnený tak, aby nemohlo dôjsť k neúmyselnému skratu s vodivými dielmi vozidla, a ak nejde o bezúdržbový akumulátor, aby bol k nemu dobrý prístup a aby bola ľahká jeho montáž a demontáž.

(2)

Akumulátor smie byť umiestnený len v takom priestore, kde je zaručené dostačujúce odvetrávanie. Vyústenie odvetrávania akumulátora nesmie byť vedené do priestoru pre cestujúcich, obsluhu, náklad ani do iného uzavretého priestoru vozidla ani blízkosti palivovej nádrže a jej odvetrávania.

(3)

Akumulátor musí pri stave nabitia na 66% menovitej kapacity umožniť spoľahlivé spustenie motora vozidla za podmienok ustanovených v § 19 ods. 3. Toto ustanovenie sa netýka jednostopových motorových vozidiel a ich modifikácií a zvláštnych motorových vozidiel uvedených v tretej časti.

(4)

Zariadenie vyrábajúce elektrickú energiu na motorovom vozidle musí mať taký výkon, aby krylo - aj na prípojných vozidlách, pokiaľ sú motorové vozidlá na ich ťahanie určené - s dostatočnou rezervou spotrebu na všetkých elektrických spotrebičoch vozidla včítane doplnkov, ktoré výrobca na prianie odberateľa montuje alebo bežne povoľuje dodatočne montovať, a pritom aby zabezpečilo riadne dobíjanie akumulátora.

(5)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 42

Elektrická inštalácia vozidla

(1)

Elektrické vedenie musí byť izolované a umiestnené tak, aby sa zamedzilo poškodenie vodičov alebo vznik skratu. Izoláciu jednotlivých vodičov treba voliť podľa prostredia, druhu a spôsobu uloženia. Elektrická inštalácia sa musí urobiť podľa príslušnej technickej normy86) a vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi73) a musia byť podľa nich schválené.

(2)

Motorové vozidlá s výnimkou jednostopových musia byť vybavené zásuvkou na prenosné elektrické svietidlo.

(3)

Elektrická inštalácia na predpísané osvetlenie návesu a prívesu na ťažné vozidlo musí byť pripojená sedempólovým elektrickým vedením so sedempólovou zásuvkou a jej zodpovedajúcou vidlicou čiernej (tmavej) farby;87) zásuvka a vidlica na iné účely (doplnkové) musia byť na rozlíšenie bielej (svetlej) farby.88) Zásuvky a vidlice čo do vyhotovenia, farby a umiestnenia musia od 1.1.1985 spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi89) a musia byť podľa nich schválené. Vozidlá s elektrickou inštaláciou 24 V určené na ťahanie prípojných vozidiel, vyrobené (dovezené) do 31.12.1990 musia byť od 1.7.1985 vybavené vhodným zariadením (prechodným dielcom) umožňujúcim vzájomné pospájanie zásuviek a vidlíc ISO 24 V so zásuvkami a vidlicami 12 V dosiaľ používaných aj pre napätie 24 V. Elektrická inštalácia medzi poľnohospodárskym a lesným traktorom a ich prípojným vozidlom môže byť pospájaná päťpólovým elektrickým vedením, ale sedempólovou zásuvkou a jej zodpovedajúcou vidlicou a schéma zapojenia jednotlivých konektorov musí byť zhodná so zapojením pri vozidlách kategórie N.

(4)

Vozidlá kategórie N musia mať elektrické zariadenie vybavené ľahko prístupným odpájačom alebo najmenej jednou rýchloupínacou svorkou vodiča na akumulátore, ktorá ho umožní odpojiť od kostry vozidla bez použitia nástrojov. Vozidlá kategórie M2 a M3 musia mať elektrické zariadenie vybavené ľahko prístupným odpájačom od akumulátora.

(5)

Ustanovenia odseku 1 tretej vety, odseku 2, odseku 3 poslednej vety a odseku 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 43

Osvetlenie vozidiel

(1)

Na vozidle sa smú používať iba také svetelné zdroje a zariadenia - aj čo do počtu - ktoré sú pre druh a kategóriu vozidla predpísané alebo povolené. Svetelné zariadenia na vozidlách, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.7.1972, svetelné zariadenia vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia spĺňať podmienky určené osobitnými predpismi90) a musia sa podľa nich schváliť.

(2)

Poloha svetelných zariadení a geometrická viditeľnosť jednotlivých svetiel pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.10.1985 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi91) a musia byť podľa nich schválené.

(3)

Svetelné zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby sa ich poloha a referenčné osi samovoľne nemenili. Poloha svetelných zariadení sa určuje pri pohotovostnej hmotnosti vozidla a zaťažení sedadla vodiča hmotnosťou 75 kg. Dodatočne montované svetelné zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby nenarúšali výhľad z miesta vodiča ani ustanovenú geometrickú viditeľnosť ostatných svetiel.

(4)

Vertikálne nastavenie svetlometov so stretávacím svetlom - s výnimkou zvláštnych motorových vozidiel uvedených v tretej časti - merané pri státí v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla, musí zostať v rozsahu sklonov mínus 0,5% až mínus 2,5%, pričom žiadny bod osvetlenej plochy ležiacej v rovine vozovky vľavo od pozdĺžnej zvislej roviny prechádzajúcej stredom zdroja stretávacieho svetla nesmie byť ďalej ako 115 m od predného obrysu vozidla. Pri vozidlách, pri ktorých podmienka 115 m znamená zníženie hranice sklonu 0,5% o určitú hodnotu, je prípustné znížiť o rovnakú hodnotu hranicu sklonu 2,5%. Na zabezpečenie tohto rozmedzia sklonu musí sa pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.1.1985, pokiaľ nespĺňajú uvedený rozsah nastavenia, použiť zariadenie upravujúce sklon svetlometu vzhľadom na karosériu podľa zaťaženia, ktoré musí byť ovládateľné z miesta vodiča (ručne) alebo musí pracovať samočinne. Pre každý typ vozidla musí výrobca (dovozca) určiť základné nastavenie, ktoré musí byť najmenej v rozmedzí mínus 1% až mínus 1,5%, a od 1.10.1984 musí byť schéma správneho nastavenia stretávacích svetiel uvedená na osobitnom štítku ťažko meniteľnom alebo odstrániteľnom, umiestnenom na ľahko prístupnom mieste a v návode na obsluhu.

(5)

Každá dvojica toho istého druhu vonkajšieho svetelného zariadenia musí byť na vozidle, pokiaľ nie je ustanovené inak, umiestnená súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla v rovnakej výške nad vozovkou a musí vykazovať rovnaké svetelné parametre a farebné odtiene.

(6)

Všetky vonkajšie svetelné zariadenia, pokiaľ sú v činnosti, musia svietiť stálym a neprerušovaným svetelným tokom s výnimkou smerových svetiel (§ 48).

(7)

Motorové vozidlá môžu byť vybavené jedným svetlometom s hľadacím svetlom bielej farby, ktorý sa nesmie uviesť do činnosti na idúcom vozidle.

(8)

Všetky vonkajšie svetelné zariadenia musia vyžarovať svetlo tej farby, ktoré je pre jednotlivé druhy svetiel v príslušných ustanoveniach uvedená. Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, môžu mať farbu svetla vyžarovaného

(9)

Cestné ťahače, pokiaľ nesú náradie alebo tiahnu za sebou stroje alebo iné prípojné vozidlá, ktoré nie sú vybavené vlastným svetelným výstrojom (obrysovými, brzdovými a smerovými svetlami), musia byť vybavené prenosnou súpravou svetelných zariadení92) upravenou pre ich ľahkú dočasnú montáž na nesené náradie alebo na ťahané vozidlo.

(10)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre biele svetlá určené

a)

na osvetlenie ložnej plochy vozidla,

b)

na osvetlenie spájacieho zariadenia pre prípojné vozidlá,

c)

na zadnej časti ťahačov návesov na osvetlenie návesov pri zapojení vozidiel do súprav,

d)

na osvetlenie prívesného náradia na práce výlučne mimo verejnej pozemnej komunikácie.

Činnosť týchto svetiel musí pri poľnohospodárskych a lesných traktoroch, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, signalizovať ďalšie svetelné zariadenie s neprerušovaným svetlom žltej farby v zornom poli vodiča.

§ 44

Svetlomety vozidiel

(1)

Každé motorové vozidlo - s výnimkou osobitných motorových vozidiel uvedených v tretej časti - musí byť vybavené svetlometmi so stretávacími a diaľkovými svetlami. Diaľkové i stretávacie svetlá musia byť bielej farby a môžu byť zlúčené do jedného svetlometu s inými svetlami svietiacimi dopredu. Činnosť diaľkového svetla musí signalizovať neprerušovane svietiace kontrolné svetlo modrej farby v zornom poli vodiča.

(2)

Vozidlá kategórie M a N a motorové vozidlá širšie ako 1,3 m s troma kolesami usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musia byť vybavené dvoma svetlometmi so stretávacím svetlom a dvoma svetlometmi s diaľkovým svetlom. Najvyššia súhrnná svietivosť diaľkových svetiel nesmie vyť väčšia ako 225 000 cd. Na vozidle sa môžu použiť štyri svetlomety s diaľkovým svetlom, pokiaľ súčet ich svietivosti nepresiahne túto hodnotu. Svetlomety so stretávacím svetlom musia byť umiestnené tak, aby bod činnej svietiacej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol vzdialený viac ako 400 mm od tejto roviny a aby vzájomná vzdialenosť ich najbližší bodov činnej svietiacej plochy nebola menšia ako 600 mm. Svetlomety s diaľkovým svetlom nesmú byť svojím vonkajším okrajom činnej svietiacej plochy bližšie ako vonkajší okraj činnej svietiacej plochy svetlometu so stretávacím svetlom.

(3)

Jednostopové motorové vozidlá a motorové vozidlá s troma kolesami usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla, ktorých šírka je najviac 1,3 m, musia byť vybavené jedným svetlometom so stretávacím svetlom a jedným alebo dvoma svetlometmi s diaľkovým svetlom. Mopedy musia byť vybavené jedným svetlometom so stretávacím svetlom a môžu byť vybavené jedným svetlometom s diaľkovým svetlom.91) Svetlomet so stretávacím svetlom a svetlomet s diaľkovým svetlom musia byť umiestnené tak, aby ich referenčné osi boli v pozdĺžnej strednej rovine vozidla; ak je vozidlo vybavené dvoma svetlometmi s diaľkovým svetlom, musia byť umiestnené tak, aby ich referenčné osi boli v pozdĺžnej strednej rovine vozidla alebo aby boli s touto rovinou súmerné.

(4)

Svetlomety so stretávacím svetlom nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy nižšie ako 500 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1200 mm93) nad rovinou vozovky.

(5)

prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel musí byť vyhotovené tak, že nesmie dôjsť k ich súčasnému vypnutiu. Diaľkové svetlá môžu byť zapnuté buď všetky súčasne, alebo vo dvojiciach. Po prepnutí zo stretávacích svetiel na diaľkové musí byť zapnutá aspoň jedna dvojica diaľkových svetiel. Stretávacie svetlá môžu svietiť súčasne s diaľkovými. Po prepnutí z diaľkových svetiel na stretávacie musia byť vypnuté všetky diaľkové svetlá.

(6)

Motorové vozidlá vybavené viac ako jednou dvojicou diaľkových svetiel môžu mať jednu dvojicu diaľkových svetiel pohyblivú v závislosti od riadenia vozidla.

(7)

Rozsvietiť stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá nesmie byť možné, ak nie sú súčasne v činnosti obrysové svetlá vozidla a osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky. Táto podmienky neplatí pre použitie stretávacích alebo diaľkových svetiel ako svetelného výstražného zariadenia.

(8)

Ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, diaľkovými svetlami musia byť tieto vozidlá vybavené, ak je najvyššia konštrukčná rýchlosť väčšia ako 40 km.h^-1.

§ 45

Obrysové a parkovacie svetlá

(1)

Každé motorové vozidlo, ktoré má najmenej štyri kolesá, a každé motorové vozidlo s troma kolesami usporiadanými symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musí byť na vyznačenie vonkajších obrysov vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej farby a dvoma zadnými obrysovými svetlami červenej farby.94)

(2)

Prípojné vozidlo, s výnimkou postranného vozíka na jednostopové motorové vozidlo, ktorého bočný obrys presahuje bočný obrys ťažného vozidla viac ako o 100 mm alebo ktorého šírka je väčšia ako 1,6 m, musí byť vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej farby a každé prípojné vozidlo, s výnimkou prípojných vozidiel za jednostopové motorové vozidlo, musí byť vybavené dvoma zadnými obrysovými svetlami červenej farby.

(3)

Obrysové svetlá vozidla nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy nižšia ako 350 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku 1500 mm, môže byť obrysové svetlo vo výške až 2100 mm nad rovinou vozovky. Bod činnej svietiacej plochy predného bieleho obrysového svetla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť pri motorovom vozidle ďalej ako 400 mm, pri prípojnom vozidle ďalej ako 150 mm od tejto roviny; pri zadnom červenom obrysovom svetle nesmie byť táto vzdialenosť väčšia ako 400 mm. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy predných obrysových svetiel aj zadných obrysových svetiel nesmie byť menšia ako 600 mm.

(4)

Jednostopové motorové vozidlá s výnimkou mopedov musia byť vybavené jedným predným obrysovým svetlom bielej farby a jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby. Mopedy musia byť vybavené jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby a môžu byť vybavené jedným predným obrysovým svetlom bielej farby. Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby. Obrysové svetlá musia byť umiestnené v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky.

(5)

Postranný vozík na jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavený jedným bielym obrysovým svetlom svietiacim dopredu a jedným červeným obrysovým svetlom svietiacim dozadu. Bod činnej svietiacej plochy každého svetla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 150 mm od tejto roviny. Najnižší bod činnej svietiacej plochy týchto svetiel nesmie byť nižšie ako 350 mm a ich najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky.

(6)

Pri zapnutí musia všetky obrysové svetlá svietiť súčasne. Pri vozidlách, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1977, musí činnosť obrysových svetiel signalizovať neprerušovane svietiace kontrolné svetlo zelenej farby v zornom poli vodiča; signalizovanie kontrolným svetlom sa nevyžaduje, ak osvetlenie prístrojovej dosky možno zapnúť aj vypnúť len súčasne s obrysovými svetlami.

(7)

Pri státí a parkovaní sa na svetelné vyznačenie vonkajších vonkajších obrysov vozidla používajú parkovacie alebo obrysové svetlá. Pri motorových vozidlách, ktorých dĺžka nepresahuje 6 m a šírka 2 m - s výnimkou jednostopových - smú parkovacie svetlá svietiť iba na strane privrátenej k stredu vozovky. Jednostopové motorové vozidlá môžu mať na svetelné vyznačenie pri státí jedno parkovacie svetlo v pozdĺžnej strednej rovine vozidla, viditeľné spredu i zozadu. Parkovacie svetlo musí svietiť dopredu svetlom bielej a dozadu svetlom červenej farby. Parkovacie svetlá musia byť umiestnené podľa odseku 3, na jednostopových motorových vozidlách podľa odseku 4 a na postrannom vozíku k jednostopovému motorovému vozidlu podľa odseku 5. So samostatným parkovacím svetlom (svetlami) nemusí svietiť žiadne iné osvetľovacie zariadenie.

(8)

Vozidlá kategórie M, N a O vyrobené alebo dovezené po 1.10.1985

a)

so šírkou väčšou ako 2,1 m musia byť vybavené doplnkovými svietidlami s obrysovými svetlami,

b)

môžu byť vybavené zdvojenými zadnými svietidlami s obrysovými, brzdovými a smerovými svetlami.

Doplnkové obrysové svetlá musia svietiť dopredu svetlom bielej, dozadu svetlom červenej farby a súčasne s obrysovými svetlami. Pri doplnkových svietidlách s obrysovými svetlami umiestnených na streche vozidla sa smie referenčná os svetelného toku svetiel odchýliť od pozdĺžnej strednej roviny vozidla najviac o 30 ^oC.

§ 46

Zariadenie na osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky a osvetlenie smerových tabuliek

(1)

Každé vozidlo musí mať zariadenie na osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky, pokiaľ je ňou vozidlo vybavené. Zariadenie na toto osvetlenie musí byť konštruované a vyhotovené tak, aby bolo možné údaje na tabuľke prečítať zo vzdialenosti najmenej 25 m od zadného obrysu vozidla. Farba svetla tohto osvetlenia musí byť biela.

(2)

Predné a postranné smerové tabuľky na autobusoch určených na verejnú dopravu musia byť osvetlené dopadajúcim alebo prechádzajúcim svetlom bielej alebo slabo žltej farby tak, aby hlavný údaj bol čitateľný spredu alebo zboku aspoň zo vzdialenosti 20 m od vozidla; svetlo nesmie oslňovať vodiča vozidla ani ostatných účastníkov premávky na pozemných komunikáciách. Osvetlenie smerových tabuliek musí mať osobitný spínač a jeho zapínanie nesmie byť viazané na ostatné svetlá osvetlením, musí byť na každom mieste ich osvetlenej plochy najmenej 2 cd.m-2.

§ 47

Brzdové svetlá

(1)

Každé vozidlo kategórie M, N, O, T, L2, L5 a iné vozidlo, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť je väčšia ako 6 km.h^-1, musí byť vzadu vybavené najmenej dvoma brzdovými svetlami červenej farby. Vozidlo kategórie M1 môže byť vzadu vybavené stredným homologizovaným svietidlom brzdového svetla kategórie S3, ktorého umiestnenie na vozidle musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.91) Pri vozidle kategórie M2 a M3 sa pripúšťa doplnkový pár brzdových svetiel umiestnený symetricky vzadu v hornej tretine celkovej výšky vozidla.

(2)

Najnižší bod činnej svietiacej plochy brzdového svetla nesmie byť nižšie ako 350 mm a jeho najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku do 1500 mm, môže byť brzdové svetlo vo výške až 2100 mm nad rovinou vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy brzdových svetiel nesmie byť menšia ako 600 mm.

(3)

Jednostopové motorové vozidlo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou najmenej 50 km.h^-1 alebo s objemom valcov motora väčším ako 50 cm3 a jeho prípojné vozidlo musí byť vzadu vybavené jedným brzdovým svetlom červenej farby. Brzdové svetlo musí byť v pozdĺžnej strednej rovine vozidla a môže byť skupinové alebo zlúčené s obrysovým svetlom. Najnižší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej svietiacej plochy vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky. Svietidlo brzdového svetla postranného vozíka musí byť umiestnené podľa § 45 ods. 5.

(4)

Ak sú zariadenia predpísané pre jazdu zapojené, musia sa brzdové svetlá jednotlivého vozidla i všetkých vozidiel súpravy rozsvietiť súčasne pri pôsobení vodiča na ovládací mechanizmus prevádzkového alebo núdzového brzdenia, pokiaľ ovládací mechanizmus núdzového brzdenia je oddelený od ovládacieho mechanizmu parkovacieho brzdenia.

(5)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pre núdzové brzdenie vozidiel, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1972.

§ 48

Smerové svetlá

(1)

Všetky motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel s konštrukčnou rýchlosťou nižšou ako 50 km.h^-1 a s objemom valcov motora najviac 50 cm^3 a s výnimkou vozidiel uvedených v tretej časti - musia byť vybavené smerovými svetlami vyhotovenými a umiestnenými na vozidle tak, aby vodiči aj ostatní účastníci cestnej premávky mohli bezpečne a včas postrehnúť zamýšľanú zmenu smeru jazdy vozidla. Používať vysúvacie ramená je zakázané. Mopedy môžu byť vybavené smerovými svetlami, ktoré musia spĺňať podmienky tohto paragrafu.

(2)

Smerové svetlá musia byť umiestnené čo najbližšie k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla. Najnižší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350 mm nad rovinou vozovky a najvyšší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nad rovinou vozovky vyššie ako

(3)

Smerové svetlá musia byť usporiadané

a)

pri jednostopových vozidlách

b)

pri motorových vozidlách, ktoré majú štyri kolesá, alebo pri motorových vozidlách s troma kolesami usporiadanými symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla symetricky po troch na ľavej i pravej strane proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla, z ktorých jedno musí byť umiestnené čo najviac vpredu, druhé na boku vozidla a tretie čo najviac vzadu; bočné svietidlo musí byť umiestnené v prednej tretine dĺžky vozidla, najďalej však 1,8 m od roviny vymedzujúcej vpredu dĺžku vozidla; ak nie je zaručená geometrická viditeľnosť vplyvom vyhotovenia karosérie môže byť bočné svietidlo umiestnené až do vzdialenosti 2,5 m od roviny vymedzujúcej vpredu najväčšiu dĺžku vozidla;

c)

pri prívesoch a návesoch symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla po jednom svetle na ľavej i pravej strane čo najviac vzadu.

(4)

Pri všetkých motorových vozidlách s výnimkou jednostopových nesmie byť vzdialenosť medzi prednými smerovými svetlami a svetlometmi so stretávacím svetlom a predným svetlometom so svetlom do hmly menšia ako 40 mm. Menšia vzdialenosť je dovolená len vtedy, ak nie je intenzita smerového svetla v referenčnej osi menšia ako 400 cd.

(5)

Smerové svetlá musia svietiť prerušovaným svetlom oranžovej farby (autožlť). Prerušovanie smerového svetla musí mať kmitočet 1,5 ± 0,5 Hz; prvý raz rozsvietiť najneskôr za 1 s po zapnutí a prvý raz zhasnúť najneskôr za 1,5 s. Trvanie svetelného toku musí byť medzi 40-80% času cyklu, aby účinok smerového svetla bol zreteľne a dostatočne vnímateľný (overuje sa pri skúšobnom napätí žiaroviek).

(6)

Smerové svetlá musí byť možné uviesť do činnosti nezávisle od ostatného vonkajšieho osvetlenia vozidla. Činnosť smerových svetiel musí byť vodičovi jasne a zreteľne opticky alebo akusticky signalizovaná. Ak uvedené kontrolné zariadenie je optické, svetlo musí byť prerušované s kmitočtom zodpovedajúcim kmitočtu smerových svetiel a musí byť zelenej farby. Akustické kontrolné zariadenie musí vyť vo vozidle umiestnené tak, aby vodičovi zaručovalo bezpečnú počuteľnosť signálov. Pri poruche funkcie niektorého svetelného zdroja sústavy smerových svetiel s výnimkou doplnkových bočných musí byť vodičovi táto porucha zreteľne signalizovaná (výraznou zmenou kmitočtu, zhasnutím, trvalým svietením bez prerušovania kontrolného optického signálu, obdobnými zmenami akustického signálu a pod.). Tieto podmienky sa vzťahujú na motorové vozidlo i jazdnú súpravu.

(7)

Motorové vozidlo s výnimkou jednostopového musí byť vybavené osobitným zariadením - spínačom - umožňujúcim výstražnú funkciu všetkých smerových svetiel motorového i prípojného vozidla; smerové svetlá pritom musia svietiť za podmienok ustanovených v odsekoch 5 a 6. Výstražnú činnosť smerových svetiel musí signalizovať osobitné optické kontrolné zariadenie s prerušovaným svetlom červenej farby, ktoré môže byť v činnosti s optickým kontrolným zariadením podľa odseku 6. Týmto zariadením môže byť vybavené aj jednostopové motorové vozidlo.

(8)

Ustanovenia odsekov 1 až 7 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, a pre vozidlá, ktoré nemusia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.90),91).

§ 49

Odrazové sklá

(1)

Každé motorové vozidlo s výnimkou jednostopových motorových vozidiel musí byť vybavené dvoma zadnými odrazovými sklami červenej farby netrojuholníkového tvaru a rovnakého typu, prípadne môže vyť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby netrojuholníkového tvaru. Pokiaľ sú tieto vozidlá vybavené zakrývateľnými svetlometmi, sú predné odrazové sklá povinné. Bod činnej plochy predného a zadného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku motorového vozidla nesmie byť ďalej ako 400 mm od tejto roviny.

(2)

Každé prípojné vozidlo s výnimkou prívesného alebo postranného vozíka na jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby netrojuholníkového tvaru a dvoma zadnými odrazovými sklami červenej farby tvaru rovnostranného trojuholníka s dĺžkou strany najmenej 150 mm upevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a jedna strana bola vodorovná. Bod činnej plochy zadného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 400 mm od tejto roviny; bod činnej plochy predného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť pri vozidlách vyrobených alebo dovezených pred 1.1.1985 ďalej ako 400 mm, pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.1.1985 ďalej ako 150 mm od tejto roviny.

(3)

Umiestnenie odrazových skiel musí byť také, aby najnižší bod ich činnej plochy nebol nižšie ako 350 mm a vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky; v prípade, že konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku 900 mm, smú byť predné odrazové sklá bielej farby svojím najnižším bodom činnej plochy najviac 1500 mm nad rovinou vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy predných alebo zadných odrazových skiel nesmie byť menšia ako 600 mm; táto vzdialenosť sa môže zmenšiť až na 400 mm pri dvojstopových vozidlách, ktorých celková šírka je najviac 1,3 m.

(4)

Vozidlá kategórie M2, M3 a N, ktorých celková dĺžka je väčšia ako 6 m, a vozidlá kategórie O musia byť vybavené na každej strane vozidla najmenej jedným bočným odrazovým sklom oranžovej farby (autožlť) netrojuholníkového tvaru umiestneným v prostrednej tretine vozidla. Odrazové sklá nesmú byť svojím najnižším bodom činnej plochy nižšie ako 350 mm a najvyšším bodom činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky; ak konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku 900 mm, smú byť odrazové sklá svojím najvyšším bodom činnej plochy najviac 1500 mm nad rovinou vozovky. Odrazové sklá nesmú byť vzdialené viac ako 3 m od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vpredu (pri vozidlách kategórie O včítane oja), 1 m od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vzadu a vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy bočných odrazových skiel nesmie byť väčšia ako 3 m. Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky, musia byť vybavené odrazovými sklami podľa ustanovenia tohto odseku najneskôr do 1.1.1987.

(5)

Jednostopové motorové vozidlá musia byť vybavené jedným zadným odrazovým sklom červenej farby netrojuholníkového tvaru umiestneným tak, aby stred odrazového skla bol v pozdĺžnej strednej rovine vozidla a jeho najnižší bod činnej plochy nebol nižšie ako 350 mm nad rovinou vozovky. Mopedy vyrobené alebo dovezené po 1.1.1986 musia byť vybavené ešte

V prípade, že je moped vybavený pedálmi, musí byť každý pedál vybavený odrazovými sklami oranžovej farby, viditeľnými spredu i zozadu.

(6)

Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavený dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby netrojuholníkového tvaru umiestnenými tak, aby bod činnej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 100 mm od tejto roviny, a jedným zadným odrazovým sklom červenej farby tvaru rovnostranného trojuholníka s dĺžkou strany najmenej 150 mm pripevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a jedna strana bola vodorovná, a umiestneným v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej plochy odrazových skiel nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky.

(7)

Postranný vozík na jednostopové motorové vozidlá musí byť vybavený jedným predným odrazovým sklom bielej farby a jedným zadným odrazovým sklom červenej farby netrojuholníkového tvaru umiestnenými tak, aby bod činnej plochy odrazových skiel najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 150 mm od tejto roviny, najnižší bod činnej plochy nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky.

(8)

Odrazové sklá s výnimkou predných nesmú byť umiestnené na závesoch95) za jazdy voľne pohyblivých. Odrazové sklá musia byť na vozidle pripevnené tak, aby ich referenčné osi boli vodorovné a pri predných a zadných odrazových sklách rovnobežné s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla, pri bočných odrazových sklách kolmé na pozdĺžnu strednú rovinu s toleranciou vo vodorovnej i zvislej rovine ± 3 ^oC.

§ 50

Svetlomety a svietidlá so svetlami do hmly, spätnými svetlami a s hľadacím svetlom

(1)

Vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá, a motorové vozidlá s troma kolesami usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla smú byť vybavené dvoma prednými svetlometmi so svetlom bielej farby do hmly, jedným alebo dvoma zadnými svietidlami so svetlom červenej farby do hmly, jedným alebo dvoma svietidlami so spätným svetlom bielej farby a jedným svetlometom s hľadacím svetlom. Jedným alebo dvoma zadnými svietidlami so svetlom červenej farby do hmly a jedným alebo dvoma svietidlami so spätným svetlom bielej farby musia byť vybavené vozidlá kategórie M1 vyrobené alebo dovezené po 1.10.1985 a motorové vozidlá kategórie M2, M3 a N vyrobené alebo dovezené po 1.10.1986 musia byť vybavené jedným alebo dvoma zadnými svietidlami so svetlom červenej farby do hmly. V prípade použitia jedného svietidla so svetlom červenej farby do hmly musí byť toto svietidlo umiestnené v ľavej polovici vozidla. Pri motorových vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.10.1985 výrobca v návode na obsluhu určí spôsob montáže a umiestnenia predných svetlometov so svetlom do hmly.

(2)

Jednostopové motorové vozidlo smie byť vybavené jedným predným svetlometom so svetlom bielej farby do hmly, jedným zadným svietidlom so svetlom červenej farby do hmly.

(3)

Predné svetlomety so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby bod ich činnej svietiacej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 400 mm od tejto roviny, najvyšší bod činnej svietiacej plochy vyššie ako najvyšší bod činnej svietiacej plochy stretávacieho svetla a najnižší bod činnej svietiacej plochy nižšie ako 250 mm nad rovinou vozovky. Pre nastavenie predných svetlometov so svetlom do hmly platí ustanovenie § 43 ods. 4. Zadné svietidlá so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší bod ich činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod ich činnej svietiacej plochy vyššie ako 1000 mm nad rovinou vozovky; vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy zadného svietidla so svetlom do hmly a brzdového svetla nesmie byť menšia ako 100 mm. Referenčné osi zadných svietidiel so svetlom do hmly musia byť v rovinách rovnobežných s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a rovinou vozovky. Svietidlo so spätným svetlom musí byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší bod jeho činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod jeho činnej svietiacej plochy vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky. Na jednostopových motorových predný svetlomet so svetlom do hmly musia byť umiestnené v rovnakých výškach nad rovinou vozovky ako na ostatných vozidlách, ale v pozdĺžnej strednej rovine vozidla.

(4)

Predné svetlomety so svetlami do hmly sa musia dať zapnúť alebo vypnúť nezávisle od diaľkových a stretávacích svetiel a ich činnosť musí signalizovať v zornom poli vodiča kontrolné neprerušované svetlo zelenej farby. Rozsvietenie zadných svetiel do hmly smie byť možné, iba ak svietia stretávacie svetlá alebo predné svetlá do hmly. Ich činnosť musí signalizovať v zornom poli vodiča kontrolné neprerušované svetlo oranžovej farby. Súčasne so svetlami do hmly musia svietiť obrysové svetlá a osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky. Svietidlo so spätným svetlom môže byť v činnosti iba pri zaradenom spätnom chode a ak sú zapojené zariadenia na jazdu.

§ 51

Svetelné výstražné zariadenie

(1)

Každé motorové vozidlo s výnimkou vozidiel uvedených v tretej časti, ktorého technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musí byť vybavené svetelným výstražným zariadením.

(2)

Zapojenie svetelného výstražného zariadenia musí byť také, aby aj pri vypnutom vonkajšom osvetlení vozidla bolo možné zapnúť diaľkové alebo stretávacie svetlá.

(3)

Svetelné výstražné zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby nemohlo byť v činnosti, pokiaľ vodič nepôsobí na jeho ovládací mechanizmus, a nesmie umožňovať ani rozsvietenie ani zhasnutie ostatného osvetlenia vozidla.

§ 52

Zvláštne výstražné svetlá

(1)

Motorové a prípojné vozidlá

a)

požiarnej ochrany,

b)

ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktoré určia príslušné ministerstvá,

c)

zdravotníckej a banskej záchrannej služby, poruchovej služby plynárenských zariadení,

d)

pojazdné pracovné stroje a špeciálne automobily vykonávajúce prácu za jazdy alebo pri státí v jazdnej dráhe96) za neuzavretej cestnej premávky,

e)

ktoré svojimi rozmermi alebo rozmermi svojho nákladu presahujú mieru ustanovenú v § 11, pokiaľ tak určí orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť typu vozidla alebo jednotlivého vozidla alebo orgán, ktorý vydal povolenie na zvláštne užívanie cesty,97)

f)

pre ktoré to určí orgán, ktorému prislúcha schváliť technickú spôsobilosť typu vozidla alebo jednotlivého vozidla,

g)

pre ktoré to ustanoví Federálne ministerstvo vnútra,

h)

Zboru národnej bezpečnosti určené najmä ako sprievod skupiny vozidiel,

musia byť okrem predpísaného osvetlenia vybavené ešte jedným alebo dvoma zvláštnymi výstražnými svetlami, ktoré aj svojou farbou zreteľne upozorňujú všetkých účastníkov cestnej premávky na zvláštny charakter týchto vozidiel.

(2)

Činnosť týchto svetiel musí byť nezávislá od ostatného vonkajšieho osvetlenia vozidla a musí byť ľahko a spoľahlivo kontrolovateľná z miesta vodiča opticky stálym neprerušovaným kontrolným svetlom žltej farby.

(3)

Svetlo výstražných svietidiel musí byť neprerušované, ak svieti dopredu, alebo prerušované (majáčiky), ak svieti na všetky strany vozidla.

(4)

Zvláštny charakter vozidla a jeho postavenie voči ostatným účastníkom cestnej premávky je určený farbou výstražného svetla, a to

(5)

Efekt prerušovaného svetla sa musí dosiahnuť iným spôsobom než prerušovanou činnosťou svetelného toku zdroja (vlákna), to znamená, že zdroj svetla musí svietiť stálou intenzitou a efekt prerušovaného svetla sa dosahuje napr. rotujúcou clonkou alebo žiarovkou s vybíjacím prúdom (výbojkou, svietidlom so stacionárnymi zábleskami).

(6)

Výstražné prerušované svetlo musí byť umiestnené na najvyššom mieste karosérie alebo nadstavby, a to približne v pozdĺžnej strednej rovine vozidla alebo približne symetricky po oboch stranách tejto roviny.

(7)

Zvláštne výstražné prerušované svetlá musia byť na vozidle umiestnené tak, aby vždy aspoň jedno bolo priamo viditeľné z ktoréhokoľvek miesta na vodorovnej rovine 1 m nad vozovku vzdialeného 20 m od tohto svetelného zdroja.

(8)

Vo vzdialenosti menšej ako 750 mm v ľubovoľnom smere od svetelného zdroja výstražného svetla nesmú byť na vozidle iné svetelné zdroje, ktoré by mohli spôsobiť vzájomnú zámenu alebo mylný výklad zvláštnych výstražných svetiel.

(9)

Pri výstražných svetlách

a)

kmitočet (f) prerušovania výstražného svetla musí byť 2 až 4 Hz;

b)

svietivosť svetelného záblesku modrého svetla v rozmedzí vertikálnych uhlov geometrickej viditeľnosti ± 4 ^oC musí byť najmenej 13 cd, oranžového svetla v rozmedzí vertikálnych uhlov vertikálnych uhlov geometrickej viditeľnosti ± 8 ^oC musí byť najmenej 40 cd;

c)

trvanie svetelného záblesku nesmie byť dlhšie ako 0,6/f.

(10)

Zvláštne výstražné svetlá musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi98) a musia byť podľa nich schválené.

§ 53

Vnútorné osvetlenie vozidiel

(1)

Kabína vodiča motorových vozidiel, karosérie vozidiel kategórie M a osobných autobusových prívesov musia byť vnútri osvetlené tak, aby za zníženej viditeľnosti bol osvetlený vstup a výstup pre vodiča a spolujazdcov (cestujúcich); stanovište vodiča musí byť vybavené osvetlením

Osvetlenie musí mať osobitný spínač, aby sa dalo zapäť aj bez vonkajšieho osvetlenia vozidla.

(2)

Kontrolné prístroje na prístrojovej doske musia byť osvetlené pri zapnutí vonkajšieho osvetlenia vozidla; osvetlenie prístrojov nesmie vodiča oslňovať ani rušivo pri vedení vozidla a prístroje sa nesmú zrkadliť v čelnom skle.

(3)

Vozidlá kategórie M2 a M3 a osobné autobusové prívesy musia mať dostatočné osvetlenie priestoru pre cestujúcich. osvetlenie nesmie rušivo pôsobiť na vodiča pri vedení vozidla; musí byť možné ho stlmiť z miesta vodiča bez ohľadu na ostatné svetlá na vozidle. Osvetlenie zvnútra karosérie autobusov a ich osobných prívesov - s výnimkou diaľkových autobusov, ktoré sú vybavené bodovým osvetlením nad každým sedadlom - musí mať vo výške 1 m nad dlážkou aspoň 60 lx, pri plne tlmenom osvetlení najmenej 5 lx v ktoromkoľvek priamo osvetľovanom mieste karosérie. Pri otvorení dverí musia byť vstupné a výstupné schodíky dostatočne osvetlené na bezpečný vstup a výstup a toto osvetlenie nesmie byť ovplyvňované tlmením vnútorných svetiel.

(4)

Vozidlá so skriňovou karosériou musia byť vybavené vnútorným osvetlením a osvetlením vstupných a výstupných schodíkov a ich najbližšieho okolia.

(5)

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 54

Zvukové výstražné zariadenia

(1)

Motorové vozidlá - s výnimkou pásových vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 8 km.h^-1 - musia mať aspoň jedno zariadenie na dostatočne hlasitú zvukovú výstrahu. Tieto motorové vozidlá, pokiaľ je ich technická spôsobilosť schválená po 1.1.1985, musia z hľadiska zvukových výstražných zariadení a ich signálov spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi99) a musia byť podľa nich schválené. Mopedy môžu byť vybavené výstražnými zvončekmi [§ 73 ods. 1 písm. h)].

(2)

každé zvukové výstražné zariadenie vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi,100) musí byť podľa nich schválené a na vozidle umiestnené tak, aby pri prevádzke za žiadnych podmienok nedochádzalo k jeho poškodeniu alebo zmene zvukových vlastností. Ak je zariadenie uvedené do činnosti, musí vydávať nepretržitý rovnomerný zvuk rovnakej výšky alebo v harmonickom akorde. Zariadenia, ktoré vydávajú prenikavé zvuky, rozložené akordy alebo škreky, ako píšťaly, sirény, gongy a pod., nie sú prípustné.

(3)

Vozidlá uvedené v ustanovení § 52 ods. 1 písm. a), b), c), ktoré sú vybavené zvláštnymi výstražnými svetlami, musia mať okrem predpísaných zvukových výstražných zariadení ešte osobitné zariadenia vydávajúce typické zvukové znamenia, pri ktorých musí byť spodná hranica hladiny zvuku najmenej 105 dB (A).

§ 55

Stierače a postrekovače čelných a zadných skiel, odmrazovanie a odhmlievanie skiel, zariadenie na čistenie svetlometov

(1)

Motorové vozidlá s kabínou vodiča alebo s uzavretou karosériou musia byť vybavené najmenej jedným samočinným stieračom a postrekovacím zariadením na čistenie vonkajšieho povrchu čelného skla s motorickým pohonom a odmrazovacím a odhmlievacím systémom. Motorové vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musia z hľadiska vybavenia systémom čistenia a postrekovania čelných skiel a systémom odmrazovania a z hľadiska výhľadu z vozidla spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi101) a musia byť podľa nich schválené. Tieto predpisy sa primerane vzťahujú na vozidlá ostatných kategórií a na uvedené zariadenia použité na zadné sklá vozidiel.

(2)

Stierač musí byť riešený tak, aby sa jeho ramienko po vypnutí stieracieho zariadenia samočinne vracalo do základnej polohy. Stieracie ramienko sa musí dať odklopiť od povrchu skla kvôli ručnému čisteniu skla.

(3)

Postrekovacie zariadenie čelného skla musí byť vyrobené z materiálov, ktoré sa nepoškodia pri zamŕzaní kvapaliny a súčasne odolávajú účinku teplôt až do 80 ^oC. Činnosť postrekovacieho zariadenia sa nesmie zhoršiť, ak sa použije nemrznúca zmes. Nádržka na kvapalinu musí byť vo vozidle umiestnená tak, aby pri dopĺňaní bol k nalievaciemu hrdlu ľahký prístup; táto podmienka je splnená aj v prípade, že je nádržka ľahko a bez odpájania vynímateľná. Nádržka na kvapalinu pri vozidlách kategórie M2, M3 a N musí mať objem najmenej 2,8 dm^3, pri ostatných vozidlách musí mať objem najmenej 1,4 dm^3.

(4)

Motorové vozidlá, ktoré majú pred vodičom priehľadný ochranný čelný kryt takého vyhotovenia, ktoré za dažďa alebo sneženia vodičovi nedovoľuje bezpečný výhľad mimo neho, musia mať buď samočinný stierač alebo priezorový otvor (štrbinu a pod.).

(5)

Motorové vozidlá môžu byť vybavené zariadením na čistenie svetlometov so stretávacím svetlom. Diaľkové autobusy a motorové vozidlá kategórie N určené na medzinárodnú dopravu, vyrobené alebo dovezené po 1.1.1986, musia byť týmto zariadením vybavené. Vozidlá a zariadenia musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi102) a musia byť podľa nich schválené.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti platia ustanovenia o umývacom zariadení a o odmrazovacom a odhmlievacom systéme od 1.10.1985; ustanovenie odseku 2 prvej vety sa na tieto vozidlá nevzťahuje.

§ 56

Odrušenie vozidiel

(1)

Každé vozidlo musí byť konštrukčne vyhotovené, vyrobené a vybavené tak, aby rušivé vyžarovanie elektromagnetickej energie (ďalej len „rušenie“) vznikajúce pri prevádzke nepresiahlo medzné hodnoty rušenia.103) Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená po 1.7.1972, musia z hľadiska odrušenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi104) a musia byť podľa nich schválené.

(2)

Výrobca vozidiel je povinný umožniť organizácii poverenej vykonávaním homologizačných skúšok, aby najmenej raz za rok vykonala kontrolné merania odrušenia najmenej šiestich náhodne vybraných vozidlách každého hromadne vyrábaného typu. Rovnakú povinnosť má dovozca vozidiel, pokiaľ nepredloží raz za rok osvedčenie o zhodnosti výroby z hľadiska odrušenia.

(3)

Do konštrukcie a vyhotovenia mechanizmov vozidla sa nesmú robiť také zásahy a pri výmene sa originálne dielce nesmú nahrádzať takými dielcami, ktoré by zvyšovali rušenie nad ustanovenú hranicu.

§ 57

Zasklenie vozidiel a clona proti slnku

(1)

Výplne okien (aj strešných) a medzistien motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel musia byť zhotovené z bezpečnostného skla;105) od 1.1.1985 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi106) a musia byť podľa nich schválené. Vozidlá kategórie M1 vyrobené alebo dovezené po 1.1.1987 musia byť vybavené zariadením na elektrické vyhrievanie zadných okien.

(2)

Bezpečnostné sklá z plastických materiálov sa smú použiť len na zasklenie

(3)

Nekryté hrany zasklenia (napr. vyklápacích vetracích okienok, spúšťacích dverných okien, medzistien) musia byť dostatočne zaoblené. Vo vozidlách určených výlučne na dopravu detí musia byť tieto hrany vhodne olemované.

(4)

Na autobusoch a osobných autobusových prívesoch nesmú byť núdzové dverné a okenné východy zasklené vrstveným sklom.

(5)

Karosérie a kabína vodiča motorového vozidla musí mať dve clony (rolety) proti slnku, z ktorých jedna musí byť pred vodičom. Kabína vodiča poľnohospodárskych a lesných traktorov a každá jednomiestna kabína musí mať aspoň jednu clonu proti slnku.

(6)

Clona proti slnku54) musí byť vyhotovená buď z materiálu, ktorý pohlcuje nárazovú energiu, alebo musí byť týmto materiálom úplne pokrytá; ak clona a jej držiak sú vyhotovené z tuhého materiálu, nesmú mať nebezpečné ostré hrany a ich zaoblenie nesmie mať polomer menší ako 3,5 mm.

(7)

Ustanovenia odsekov 2,5 a odseku 6 prvej vety neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

§ 58

Rýchlomery, tachografy a počítače prejdenej vzdialenosti

(1)

Každé motorové vozidlo, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť je väčšia ako 50 km.h^-1 a ktoré nemá tachograf s ukazovateľom rýchlosti, musí byť v zornom poli vodiča vybavené rýchlomerom s počítačom prejdenej vzdialenosti. Motorové vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia byť z tohto hľadiska schválené podľa osobitných predpisov.107)

(2)

Autobusy a nákladné automobily s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 40 km.h^-1, ktoré majú celkovú hmotnosť väčšiu ako 7 t, musia byť vybavené tachografmi. Odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy, sa toto ustanovenie vzťahuje aj na mestské autobusy.

(3)

Počítače prejdenej vzdialenosti a tachografy namontované na vozidlách musia spĺňať tieto podmienky:

a)

počítač prejdenej vzdialenosti musí spoľahlivo a zreteľne udávať vzdialenosť prejdenú vozidlom s presnosťou najmenej ± 5% z meranej hodnoty stupnice pri jazde dopredu; počítače prejdenej vzdialenosti v tachografoch musia okrem toho pri zmene smeru jazdy (dopredu - dozadu) prejdenú vzdialenosť plynule pripočítavať;

b)

počítače prejdenej vzdialenosti vo vozidlách, pri ktorých podiel jazdy dopredu a dozadu je menší ako 80:20, musia byť vybavené takým zariadením, ktoré prejdenú vzdialenosť plynule pripočítava a znižuje mŕtvy chod počítača na dĺžku prejdenej vzdialenosti 1 m;

c)

tachografický záznam musí svojimi priebehmi zodpovedať údajom počítača prejdenej vzdialenosti, rýchlomeru a času jazdy i státia pri spoľahlivej čitateľnosti bez pomocných prístrojov.

Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

(4)

Tachograf a rýchlomer, ako aj ich pohon sa musia dať pri vozidlách všetkých kategórií vyrobených alebo dovezených po 1.1.1986 zaplombovať. Tachograf musí byť v nepretržitej prevádzke od začiatku do konca jazdy a musí zaznamenávať údaje aj počas prerušenia jazdy.

§ 58a

Vybavenie vozidla obmedzovačom rýchlosti

(1)

Vozidlá kategórie M3, ktorých celková hmotnosť presahuje 10 t, a vozidlá kategórie N2 a N3, ktorých technická spôsobilosť bude schválená alebo budú vyrobené alebo dovezené po 31. decembri 1995, musia byť vybavené obmedzovačom rýchlosti.

(2)

Vozidlá používané na medzinárodnú dopravu, medzinárodnú autobusovú dopravu a na prepravu nebezpečných vecí, vozidlá kategórie M3 s celkovou hmotnosťou nad 10 t a vozidlá kategórie N2 aN3 vyrobené počnúc 1. januárom 1989 musia byť dodatočne vybavené obmedzovačom rýchlosti do 31. decembra 1996.

(3)

Vozidlá používané na prepravu nebezpečných vecí môžu mať obmedzovač rýchlosti nastavený na najvyššiu rýchlosť 85 km.h^-1.

(4)

Autobusy kategórie M3 s celkovou hmotnosťou vyššou ako 10 t a vozidlá kategórie N3 s celkovou hmotnosťou vyššou ako 12 t musia mať obmedzovač rýchlosti, ktorý sa nastaví tak, aby najvyššia rýchlosť bola pri

a)

autobusoch najviac 100 km.h^-1,

b)

nákladných vozidlách a ťahačoch najviac 85 km.h^-1.

(5)

Obmedzovačom rýchlosti nemusia byť vybavené

a)

motorové vozidlá, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť je nižšia ako rýchlosť uvedená v odsekoch 3 a 4,

b)

motorové vozidlá ozbrojených síl, Policajného zboru, vojsk ministerstva vnútra, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Zboru ozbrojenej ochrany letísk, Slovenskej informačnej služby a Zboru požiarnej ochrany,

c)

motorové vozidlá vybavené zvláštnymi výstražnými svetlami podľa § 52 ods. 1.

(6)

Vozidlo a obmedzovač rýchlosti musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi107a) a musia byť podľa nich schválené.

(7)

Obmedzovač rýchlosti musí byť zabezpečený plombou proti neoprávnenému vypnutiu.

§ 58b

Zabudovanie a skúšky obmedzovačov rýchlosti

(1)

Obmedzovač rýchlosti môže do motorového vozidla dodatočne zabudovať

a)

výrobca vozidla,

b)

výrobca alebo poverený zástupca výrobcu obmedzovača rýchlosti,

c)

pracovisko poverené montážou obmedzovača rýchlosti.

(2)

Držiteľ vozidla, ktoré je vybavené obmedzovačom rýchlosti podľa § 58a ods. 2, musí dať vozidlo overiť na vlastné náklady právnickou osobou alebo fyzickou osobou poverenou montážou obmedzovačov rýchlosti, najmä ak sa

a)

zmenia najvyššie otáčky motora,

b)

zmení účinný odvalený obvod pneumatík vozidla,

c)

zmení prívod množstva paliva,

d)

vykoná oprava vozidla alebo výmena takej súčasti vozidla, ktorá súvisí so zmenou konštrukčnej rýchlosti,

e)

opätovne vykoná montáž nového alebo opraveného obmedzovača rýchlosti,

f)

vplyvom iných podmienok prekročí stanovený rýchlostný limit vozidla.

(3)

Protokol o skúške tachografu a o skúške obmedzovača rýchlosti vozidla, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 tejto vyhlášky, musí obsahovať najmä tieto údaje:

a)

názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a bydlisko, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby podľa odseku 1,

b)

nastavenú najvyššiu rýchlosť,

c)

počet dráhových otáčok kolesa vozidla,

d)

dynamický obvod pneumatík vozidla,

e)

dátum kontroly,

f)

posledných 8 znakov identifikačného čísla vozidla.

(4)

Na vyžiadanie kontrolných orgánov sa vybavenie vozidla a overenie funkcie tachografu a obmedzovača rýchlosti preukazuje protokolom podľa odseku 3.

(5)

Ten, kto do vozidla zabudoval obmedzovač rýchlosti, vystaví protokol s údajmi podľa odseku 3.

§ 59

Vykurovací a vetrací systém

(1)

Vozidlá s kabínou vodiča alebo s uzavretou karosériou musí mať zariadenie na vykurovanie a vetranie priestoru pre vodiča a cestujúcich. Vykurovací a vetrací systém nesmie konštrukciou, vyhotovením ani činnosťou ohrozovať zdravie alebo zvyšovať únavu vodiča a cestujúcich, a ak prúdenie vzduchu nemožno regulovať čo do množstva a smeru, musí zabezpečiť bezprievanový pohyb vzduchu.108)

(2)

Pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.1.1973 musí byť vykurovací a vetrací systém ľahko obsluhovateľný a jeho výkon regulovateľný najmenej vo dvoch stupňoch;109) toto ustanovenie neplatí pre ovládacie mechanizmy na individuálnu obsluhu cestujúcimi vo vozidle. Podľa osobitných predpisov110) sa overujú podmienky, ktoré musí spĺňať zariadenie na vykurovanie a vetranie vozidiel kategórie M a N.

(3)

Na vykurovanie je zakázané používať priamo horúce potrubia výfukového systému motora. Tepelná energia výfukových plynov sa môže využiť iba prostredníctvom výmenníka tepla; v priestoroch výmenníka, v ktorých sa odovzdáva teplo vykurovaciemu vzduchu, nesmú byť žiadne uvoľniteľné spoje; hrúbka stien oceľových rúrok alebo plechov odovzdávajúcich teplo nesmie byť menšia ako 2 mm; ak sa použijú iné materiály, musia mať rovnakú odolnosť proti korózii a zodpovedajúcu najmenšiu hrúbku stien. Ak sa na vykurovanie použije chladiaci vzduch z kvapalinového systému chladenia motora, musí byť vo vedení vykurovacieho vzduchu pretlak voči motorovému priestoru a nesmú v ňom byť žiadne nezaistené spoje. Vzduch na vykurovanie a vetranie nesmie obsahovať škodlivé látky a pachy vznikajúce pri prevádzke vozidla a jeho zariadení111) a musí byť filtrovaný od hrubých nečistôt. Vzduch potrebný na spaľovanie vo vykurovacích zariadeniach - s výnimkou zariadení podľa odseku 4 - sa nesmie odoberať z vnútrajška vozidla, v ktorom sa prepravujú osoby včítane vodiča. Vstupné kanále prívodu vzduchu na vetranie a kúrenie musia byť umiestnené tak, aby sa s ohľadom na prevádzku ostatných vozidiel prívod vzduchu znečisteného týmito vozidlami obmedzil na najmenšiu mieru.

(4)

Vykurovacie zariadenia na tuhé palivá sa povoľujú iba pri nákladných automobiloch so skriňovou karosériou a pri ich prívesoch a návesoch so skriňovou karosériou určených za pracoviská alebo ubytovne; tieto zariadenia a dymové rúrky musia byť nehorľavo odizolované.

(5)

Vykurovací systém musí teplo rozdeľovať rovnomerne po celom priestore pre cestujúcich za týchto podmienok

a)

pri všetkých automobiloch - s výnimkou mestských autobusov - musí vykurovací systém za jazdy zabezpečovať v uzavretom vykurovacom priestore karosérie112) pri okolitej teplote -15 ^oC výslednú teplotu najmenej +18 ^oC; pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 80 km.h^-1 musí byť táto výsledná teplota zabezpečená za jazdy rýchlosťou zodpovedajúcou 80% najvyššej konštrukčnej rýchlosti, nie však menšou ako 80 km.h^-1 a nie väčšou ako 140 km.h^-1;

b)

pri mestských autobusoch musí vykurovací systém za jazdy zabezpečovať v uzavretom vykurovacom priestore karosérie112) pri okolitej teplote -15 ^oC výslednú teplotu najmenej +14 ^oC; na schodoch sa za mrazivého počasia nesmie tvoriť námraza;

c)

povrchová teplota v bezprostredne prístupných miestach a výstupoch rozvádzacích kanálov nesmie prekročiť +40 ^oC. Najvyšší prípustný vzájomný rozdiel teplôt medzi jednotlivými miestami na sedenie alebo státie je 6 ^oC, pri autobusoch a osobných autobusových prívesoch s výnimkou mestských autobusov, kde sa rozdiel nelimituje, 8 ^oC. Výsledná teplota v miestach hláv môže byť až o 9 ^oC nižšia, prípadne až o 3 ^oC vyššia ako v miestach chodidiel; táto podmienka nemusí byť splnená pri mestských autobusoch a nevzťahuje sa na prídavné kúrenia, ktoré majú regulovateľný výstup alebo odklon prúdenia vzduchu.

(6)

Vykurovací a vetrací systém priestoru karosérie musí byť:

a)

pri osobných automobiloch, v priestore kabíny vodiča nákladných automobilov a cestných ťahačov pretlakový a musí pri uzavretých oknách a dverách zabezpečovať najmenej 35 m^3 vzduchu za 1 hodinu na každé miesto na sedenie za jazdy i pri státí vozidla;

b)

pri autobusoch a osobných automobilových prívesoch pretlakový a v priestore pre cestujúcich pri uzavretých oknách a dverách musí zabezpečovať najmenej dvadsaťnásobnú výmenu vzduchu za 1 hodinu pri státí vozidla (vo vzťahu k objemu vetraného priestoru) a najmenej 35 m^3 vzduchu za 1 hodinu pri medzimestských a diaľkových autobusoch bez klimatizačného zariadenia a najmenej 25 m^3 vzduchu za 1 hodinu pri medzimestských a diaľkových autobusoch s klimatizačným zariadením na každú sediacu osobu za jazdy vozidla rýchlosťou zodpovedajúcou 80% najvyššej konštrukčnej rýchlosti vozidla.

Pri mestských autobusoch nemusí byť vykurovací a vetrací systém pretlakový.

(7)

Pokiaľ sa na vykurovanie vozidla použije nezávislé kúrenie, t. j. systém, ktorý vyrába teplo na vykurovanie samostatne vlastným palivom, musí - s výnimkou zariadení podľa odseku 4 - vyhovovať týmto požiadavkám:

a)

zariadenie musí byť poistené proti prehriatiu (tepelnou poistkou),

b)

spaľovacia komora a výmenník tepla sa musia vyskúšať pod dvojnásobným prevádzkovým tlakom, najmenej však pri pretlaku 50 kPa (skúška na tesnosť),

c)

pri teplovzdušných systémoch musí byť spoľahlivým spôsobom vylúčené prenikanie spalín plynov do vzduchu na vykurovanie,

d)

v spalinách nesmie byť obsah CO väčší ako 0,2 objemového percenta, merané pri výstupe zo zariadenia,

e)

nespálené palivo sa musí bezpečne odviesť zo spaľovacieho priestoru a pri zhasnutí plameňa v spaľovacej komore sa musí automaticky zastaviť dodávka paliva,

f)

nezávislé vykurovacie zariadenie sa musí inštalovať tak, aby sa za akýchkoľvek podmienok (jazdných i atmosferických), teda aj pri státí vozidla zamedzilo prenikaniu spalín tohto zariadenia do vnútorného priestoru karosérie.

(8)

Ustanovenia odsekov 1,3, 5 až 7 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, ustanovenie odseku 2 neplatí pre vozidlá vyrobené alebo dovezené pred 1.1.1973.

§ 60

Zariadenia proti neoprávnenému použitiu vozidla

(1)

Motorové vozidlá a prípojné vozidlá so skriňovou karosériou musia mať zaistenie dvier, ako aj viek batožinového a - s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov - motorového priestoru proti neoprávnenému otvoreniu zvonku; pritom najmenej jedny dvere musia byť zvonku uzamykateľné. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1973, a na samochodné poľnohospodárske a lesné stroje a pojazdné pracovné stroje.

(2)

Motorové vozidlá musia byť vybavené okrem zaistenia podľa odseku 1 ešte dostatočne účinným zaisťovacím zariadením konštruovaným a vyhotoveným tak, aby zabránilo neoprávnene ich použiť. Z tohto hľadiska musia vozidlá kategórie M a N spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi113) a musia byť podľa nich schválené. Ustanovenie tohto odseku platí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1973, a pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti, ktorých technická spôsobilosť bola schválená po 1.1.1978.

(3)

Vozidlá kategórie L musia mať zaisťovacie zariadenie pôsobiace na jeden z týchto mechanizmov: