Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o cenách

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 14. novembra 1995

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností (ďalej len „tovar“), opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien tovaru pre trh na území Slovenskej republiky (ďalej len „tuzemský trh“) vrátane cien tovaru z dovozu a cien tovaru určeného na vývoz.

(2)

Zákon vymedzuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb a orgánov štátnej správy pri uplatňovaní tohto zákona.

(3)

Zákon sa nevzťahuje na cenné papiere, hazardné hry, na odmeny, úhrady a platby, náhrady pri vyvlastnení, náhrady škôd a nákladov, na poplatky, pokuty, penále, úroky, poistné, základné cestovné a cestovné vybraných skupín cestujúcich za dopravné služby vykonávané na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, základné cestovné a osobitné cestovné za dopravné služby vykonávané na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave a mestskej električkovej doprave a trolejbusovej doprave, a medzinárodné tarify v doprave a v oblasti poštových služieb a elektronických komunikačných služieb podľa osobitných predpisov.1)

(4)

Ustanovenia § 3 ods. 3, § 5 až 12, § 17 až 19, § 21, 22 a 23e sa nevzťahujú na ceny tovaru, ktorého dodanie alebo poskytnutie sa považuje za podnikanie v sieťových odvetviach podľa osobitného predpisu1a) a na ceny za poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.1b)

(5)

Ustanovenia § 4, 4a, 5 až 8 a 11 sa nevzťahujú na reguláciu cien nájmu bytov podľa osobitného predpisu.2)

§ 2

Základné pojmy

(1)

Cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu podľa tohto zákona sa považuje aj tarifa.3)

(2)

Rozdiel medzi cenou nakúpeného tuzemského alebo dovezeného tovaru, ktorý sa v nezmenenom stave predáva ďalej, a cenou, za ktorú sa predáva, sa považuje za cenu obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu, aj keď nie je výslovne a samostatne dohodnutá.

(3)

Na účely tohto zákona sa

a)

ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia,3a) pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov,

b)

primeranou ziskovou prirážkou rozumie prirážka, ktorá by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky bola uplatnená vo vzťahu k iným nezávislým osobám.

§ 3

(1)

Dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.

(2)

Pri dohodovaní ceny je záväzné vymedzenie tovaru názvom, prípadne aj číselným kódom colného sadzobníka4) alebo číselným kódom podľa osobitného predpisu,5) jednotkou množstva, kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo inými podmienkami dohodnutými dohodou strán (ďalej len „dohodnuté podmienky“).

(3)

Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.6)

(4)

Cena platená v hotovosti sa zaokrúhľuje na 5 eurocentov; celkový zvyšok nezaokrúhlenej ceny platenej v hotovosti, ktorý je nižší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok nezaokrúhlenej ceny platenej v hotovosti, ktorý je rovný alebo vyšší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je cena platená v hotovosti súčtom cien za viac kusov toho istého tovaru alebo viac kusov rôznych tovarov, zaokrúhľuje sa takto až výsledná cena platená v hotovosti. Cena platená v hotovosti vo výške 1 eurocent alebo 2 eurocenty sa zaokrúhľuje na 5 eurocentov. Takéto zaokrúhľovanie ceny nie je porušením cenovej disciplíny podľa tohto zákona.

§ 4

Opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja sú:

a)

regulácia cien,

b)

zákaz dohodnúť neprimeranú cenu podľa § 12.

§ 4a

Regulácia cien

(1)

Regulácia cien je určenie ceny alebo určenie záväzného spôsobu vytvorenia ceny tovaru a podmienok regulácie cien cenovými orgánmi uvedenými v § 20 ods. 1 písm. a) až c), e) až g) a i) a § 23e ods. 1.

(2)

Cenové orgány môžu regulovať ceny tovaru, ak

a)

vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov,

b)

dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia; pri posudzovaní stavu konkurenčného prostredia sa vyžaduje stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej republiky,7)

c)

si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa alebo iný verejný záujem

1.

pri vyrovnávaní postavenia kupujúceho alebo predávajúceho pri tovare úplne alebo sčasti dotovanom z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, medzinárodných zdrojov, vyšších územných celkov, obcí, zdravotných poisťovní alebo Sociálnej poisťovne alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie,

2.

pri zmene kurzu slovenskej meny, daňových predpisov, colných predpisov alebo dotačných predpisov,

d)

ide o tovar, ktorého dodanie alebo poskytnutie sa považuje za podnikanie v sieťových odvetviach podľa osobitného predpisu,1a)

e)

ide o tovar, ktorého dodanie alebo poskytnutie sa považuje za univerzálnu poštovú službu alebo za službu poštového platobného styku,7b)

f)

ide o určenie maximálnej ceny nájmu bytov podľa osobitného predpisu.7c)

§ 5

Spôsoby regulácie cien

Regulácia cien sa vykonáva

a)

úradným určením cien,

b)

vecným usmerňovaním cien alebo

c)

kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b).

§ 6

Úradné určenie cien

(1)

Úradné určenie cien je určenie ceny vymedzeného druhu tovaru cenovými orgánmi ako maximálnej alebo pevnej.

(2)

Maximálna cena je cena, ktorú nie je prípustné prekročiť.

(3)

Pevná cena je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť.

§ 7

Vecné usmerňovanie cien

Vecným usmerňovaním cien sa rozumie určenie podmienok pre dohodovanie cien cenovým orgánom uvedeným v § 20 ods. 1 písm. a) až c), e) a i) a § 23e ods. 1. Týmito podmienkami sú:

a)

maximálny rozsah prípustného zvýšenia cien vo vymedzenom období alebo

b)

záväzný postup pri tvorbe ceny.

§ 8

Základné pravidlá pri uplatňovaní regulácie cien

Pri regulácii cien podľa § 5 sa vychádza z ekonomicky oprávnených nákladov a primeranej ziskovej prirážky (§ 2 ods. 3); ekonomicky oprávnené náklady a primeraná zisková prirážka sa preukazujú účtovnými dokladmi, kalkuláciami nákladov a zisku, inými dokladmi odôvodňujúcimi výšku ceny a dokladmi, ktoré si vyžiada cenový orgán.

§ 11

(1)

Rozsah regulácie cien podľa § 5 až 7 ustanovuje cenový orgán uvedený v § 20 ods. 1 písm. a) až c), e) a i) a § 23e ods. 1 všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorom môže v prípade regulácie cien podľa § 5 písm. b) a c) ustanoviť aj rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeranej ziskovej prirážky s výnimkou regulácie cien podľa § 7 písm. a).

(2)

Rozsah tovarov miestneho významu, ktorých ceny môžu regulovať vyššie územné celky, ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

Vyššie územné celky v rozsahu ustanovenom podľa odseku 2 a obce v rozsahu ustanovenom v § 20 ods. 7 vykonávajú reguláciu cien podľa § 6 rozhodnutím o regulácii cien. Rozhodnutia vyšších územných celkov sa uverejňujú na ich webových sídlach.

§ 12

Osobitné ustanovenia pri dohodovaní cien

(1)

Neprimeranú cenu nesmie dohodnúť

a)

predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie,

b)

predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa10) pri predaji tovaru,

c)

predávajúci alebo kupujúci, ak je vo výhodnejšom hospodárskom postavení pri predaji alebo nákupe potravín; výhodnejšie hospodárske postavenie na účely tohto zákona má predávajúci alebo kupujúci, ktorý dohoduje cenu na trhu bez toho, aby bol vystavený podstatnej cenovej súťaži vo vzťahu predávajúceho a kupujúceho, pričom výhodnejšie hospodárske postavenie predávajúceho alebo kupujúceho posudzuje príslušný cenový orgán podľa objemu predaného alebo nakúpeného tovaru, podielu na trhu, hospodárskej sily a finančnej sily, právnych alebo iných prekážok vstupu na trh, miery personálneho prepojenia alebo majetkového prepojenia s inými osobami na danom trhu a podľa iných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie hospodárskeho postavenia subjektu na trhu.

(2)

Za neprimeranú cenu u predávajúceho podľa odseku 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraná zisková prirážka.

(3)

Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku 1 písm. a) sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku 1 písm. c) sa považuje dohodnutá cena, ktorá nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady okrem nákupu potravín pri výpredaji skladových zásob, z dôvodu blížiaceho sa dátumu spotreby alebo blížiaceho sa dátumu minimálnej trvanlivosti, alebo pri rušení prevádzky.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na cenu obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu.

(5)

Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje tovar odplatne,10a) nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 13

Cenová evidencia

(1)

Predávajúci je povinný viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru (ďalej len „cenová evidencia“) vrátane kalkulácií nákladov a zisku tri roky po predaji tovaru. Podnikateľ, ktorý predáva tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, nemá povinnosť podľa prvej vety, ak je

a)

mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu10b) alebo

b)

fyzickou osobou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva,10c) ktorá

1.

ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie neprekročila dve z nasledujúcich podmienok:

1a.

celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, pričom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená z výkazu o majetku a záväzkoch,10d)

1b.

obrat nepresiahol 700 000 eur, pričom obratom sa rozumejú príjmy z predaja tovaru a služieb,

1c.

priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať, alebo

2.

dve z podmienok podľa prvého bodu prekročila len v jednom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období spĺňala aspoň dve z podmienok podľa prvého bodu.

(2)

Za cenovú evidenciu sa považujú doklady obsahujúce vymedzenie predávaného tovaru, spôsob vytvorenia ceny a výšku ceny tohto tovaru.

(3)

Za kalkuláciu nákladov a zisku sa považuje

a)

kalkulácia ekonomicky oprávnených nákladov a primeranej ziskovej prirážky podľa § 2 ods. 3 alebo v rozsahu ustanovenom cenovým orgánom podľa § 11 ods. 1, pri tovare, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien, a pri tovare predávajúceho podľa § 12 ods. 1,

b)

taký prepočet ceny alebo postup jej tvorby, ktorý umožňuje porovnanie s cenou, za ktorú sa tovar predávajúceho ponúkal alebo predával, pri tovare, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien.

§ 14

Cenové informácie

(1)

Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné bezplatne poskytovať informácie a údaje, ktoré si cenové orgány vyžiadajú pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a pre konanie o porušení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí v oblasti cien (ďalej len „konanie o porušení cenovej disciplíny“). Informácie a údaje získané podľa prvej vety si cenové orgány môžu navzájom poskytovať. Ustanoveniami prvej vety a druhej vety nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o ochrane dôverných štatistických údajov.5)

(2)

Pracovníci, ktorí zisťujú a využívajú informácie a údaje uvedené v odseku 1, sú povinní zachovávať voči tretím osobám mlčanlivosť o všetkých zistených skutočnostiach, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu oprávnených záujmov zúčastnených osôb. Táto povinnosť trvá tri roky, a to aj po skončení pracovného pomeru. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní.

§ 14a

Zverejňovanie cenových informácií o vybraných tovaroch

(1)

Ministerstvo je oprávnené zverejňovať na webovom sídle podľa § 20 ods. 2 písm. o) cenové informácie o vybraných tovaroch. Cenové informácie o vybraných tovaroch získané na tento účel môže ministerstvo využívať aj na plnenie ďalších úloh podľa tohto zákona. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 14 ods. 2 sa na zverejňovanie cenových informácií o vybraných tovaroch nevzťahuje.

(2)

Povinnosť oznamovať ministerstvu cenové informácie o vybraných tovaroch na účely podľa odseku 1 má predávajúci, ktorý z činnosti klasifikovanej v nomenklatúre NACE podľa osobitných predpisov,^11) v kóde ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 5, vytvára pomernú časť svojich výnosov z hospodárskej činnosti a za posledné účtovné obdobie dosiahol výšku výnosov z hospodárskej činnosti ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 5. Za účtovné obdobie podľa prvej vety sa považuje posledné účtovné obdobie, za ktoré predávajúci uložil riadnu účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Povinnosť vykonať prvé oznámenie cenových informácií o vybraných tovaroch má predávajúci do 30 dní odkedy začal spĺňať podmienky podľa prvej vety; túto lehotu môže ministerstvo na základe odôvodnenej žiadosti primerane predĺžiť. Cenové informácie o vybraných tovaroch sa oznamujú v dátovej štruktúre, periodicite a lehote ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 5 prostredníctvom aplikačného programového rozhrania, pričom popis aplikačného programového rozhrania a spôsob zasielania cenových informácií o vybraných tovaroch prostredníctvom neho určí integračný manuál sprístupnený predávajúcemu ministerstvom pri uzatváraní dohody o integračnom zámere medzi ministerstvom a predávajúcim, ktorá obsahuje proces integrácie predávajúceho na informačný systém ministerstva a ktorá sa uzatvorí najneskôr v deň pred uplynutím lehoty na splnenie povinnosti vykonať prvé oznámenie podľa tretej vety.

(3)