Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami

VYHLÁŠKA

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

z 2. októbra 1996

§ 1

Táto vyhláška upravuje podrobnosti na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok1) z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti2) v objekte alebo v komplexe objektu (ďalej len „objekt“) pri výrobe, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými látkami (ďalej len „nakladanie s nebezpečnými látkami“) a pri preprave nebezpečných látok po dopravných komunikáciách (ďalej len „preprava nebezpečných látok“).

§ 2

(1)

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia určené na zníženie alebo na eliminovanie následkov pôsobenia nebezpečných látok na zabezpečenie ochrany obyvateľstva z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti (ďalej len „opatrenia“) pri nakladaní s nebezpečnými látkami a pri preprave nebezpečných látok sa členia na

a)

základné, ktoré sa vykonávajú pri každej mimoriadnej udalosti,

b)

doplnkové, ktoré sa vykonávajú pri mimoriadnej udalosti v závislosti od druhu nebezpečných látok.

(2)

Základnými opatreniami sú:

a)

monitorovanie územia,

b)

varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti,3)

c)

evakuácia osôb,4)

d)

regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,

e)

prvá predlekárska pomoc a prvá lekárska pomoc obyvateľstvu,5)

f)

použitie špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany svojimi zamestnancami a osobami prevzatými do starostlivosti,

g)

hygienická očista osôb,

h)

veterinárne opatrenie na úseku veterinárnej starostlivosti,6)

i)

zabezpečenie ochrany pracovníkov v objekte, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia,

j)

likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia.

(3)

Doplnkovými opatreniami z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej látky sú:

a)

špeciálna očista terénu, budov a materiálu,

b)

ukrytie osôb.

(4)

Doplnkovými opatreniami z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnej látky sú:

a)

jódová profylaxia osôb,5)

b)

ukrytie osôb,

c)

vydanie zákazu konzumovania a používania nechránených potravín, krmív a vody5) pre osoby a zvieratá,

d)

dezaktivácia terénu, budov a materiálu,

e)

regulácia príjmu kontaminovaných potravín, krmovín a vody6) pre osoby a zvieratá.

(5)

Doplnkovými opatreniami z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologickej látky sú:

a)

špecifická profylaxia osôb,7)

b)

dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia oblasti ohrozenia.

(6)

Základné a doplnkové opatrenia sú súčasťou plánu ochrany obyvateľstva,8) pričom doplnkové opatrenia sa vykonávajú len v závislosti od druhu nebezpečných látok.

(7)

Plánom ochrany obyvateľstva sa rozumie súbor dokumentov, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými látkami.

(8)

Z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti sa vypracúva

a)

plán ochrany obyvateľstva pre prípad jadrovej havárie jadrového zariadenia,9)

b)

plán ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok.

(9)

Textová a grafická časť plánu ochrany obyvateľstva sa spracúva podľa prílohy č. 1.

§ 3

(1)

Monitorovanie územia je opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie danej situácie pred vznikom mimoriadnej udalosti, v období trvania následkov mimoriadnej udalosti a po odstránení jej následkov.

(2)

Cieľom monitorovania územia v oblasti ohrozenia je vyhodnotiť stav zložiek životného prostredia, ktoré sú ohrozené prevádzkovaním objektu vo vlastníctve štátu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby (ďalej len „prevádzkovateľ zdroja ohrozenia“), v ktorom sa nakladá s nebezpečnými látkami.

(3)

Oblasťou ohrozenia sa rozumie ohrozené územie okolo zdroja ohrozenia, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok môže ohroziť život, zdravie alebo majetok.

(4)

Oblasťou predpokladaného ohrozenia sa rozumie územie okolo havarovaného dopravného prostriedku pri preprave nebezpečných látok po dopravných komunikáciách a pri ohrození biologickými nebezpečnými látkami zo stacionárneho zdroja ohrozenia, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok môže ohroziť život, zdravie alebo majetok.

(5)

Ohrozeným územím sa rozumie územie vymedzené určenou hranicou oblasti ohrozenia. Ak hranica oblasti ohrozenia prechádza len časťou zastavaného územia obce,9a) za ohrozené územie sa považuje celé zastavané územie obce. Ak veľkosť vymedzeného ohrozeného územia je menšia ako zastavané územie obce, zväčšuje sa o jednu tretinu.

(6)

Členenie oblasti ohrozenia a oblasti predpokladaného ohrozenia, ako aj spôsob jej zakresľovania z hľadiska výskytu chemických, rádioaktívnych a biologických látok sa vykonáva podľa prílohy č. 2. Postup určovania oblasti ohrozenia a oblasti predpokladaného ohrozenia sa vykonáva podľa prílohy č. 3.

(7)

Spôsob monitorovania územia v oblasti ohrozenia po vzniku mimoriadnej udalosti je súčasťou plánu ochrany obyvateľstva, ktorý vypracúva krajský úrad a okresný úrad.10)

(8)

Prevádzkovateľ zdroja ohrozenia zabezpečuje monitorovanie územia v oblasti ohrozenia a túto činnosť vykonáva nepretržite od začatia prevádzky zdroja ohrozenia.

(9)

Výsledky monitorovania územia prevádzkovateľ zdroja ohrozenia alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na monitorovaní, odovzdáva telefónom alebo telefaxom okresnému úradu.

§ 4

(1)

Reguláciou pohybu osôb a dopravných prostriedkov (ďalej len „regulácia“) pre oblasť ohrozenia sa rozumie

a)

odklonenie dopravy,

b)

zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia,

c)

zabezpečenie plynulosti prechodu odborných jednotiek,11) ktoré sú potrebné na záchranné, lokalizačné a likvidačné práce,

d)

zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia,

e)

zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate,

f)

zabránenie rozširovaniu následkov pôsobenia nebezpečných látok mimo oblasti ohrozenia.

(2)

Reguláciu plánuje okresný úrad. Ak oblasť ohrozenia presiahne územie jedného okresu, plánovanie regulácie koordinuje krajský úrad. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) koordinuje plánovanie regulácie, ak oblasť ohrozenia presiahne územie kraja. Regulácia sa vykonáva súčasne s varovaním obyvateľstva.

(3)

Okresný úrad podľa druhu nebezpečnej látky určí miesta, ktoré sa nachádzajú na hranici oblasti ohrozenia a na ktorých sa z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti zriaďujú kontrolné stanovištia, ktoré plnia tieto úlohy:

a)

zaraďovanie osôb do skupín na kontaminované a nekontaminované účinkami nebezpečných látok,

b)

triedenie dopravných prostriedkov na kontaminované a nekontaminované účinkami nebezpečných látok,

c)

sústreďovanie údajov o dopravnej situácii,

d)

evidovanie osôb a dopravných prostriedkov,

e)

regulačného stanovišťa evakuácie,12)

f)

dozimetrickej kontroly a kontroly kontaminácie osôb, vecí a techniky.

(4)

Reguláciu po vzniku mimoriadnej udalosti zabezpečuje Policajný zbor, Železničná polícia, obecná polícia alebo jednotky civilnej ochrany.13)

(5)

Reguláciu po vzniku mimoriadnej udalosti pri preprave nebezpečných látok zabezpečuje Policajný zbor, obec, okresný úrad.14)

(6)

Krajský úrad koordinuje reguláciu pre oblasť predpokladaného ohrozenia, ak mimoriadna udalosť presiahne územie jedného okresu.

(7)

Ministerstvo koordinuje reguláciu pre oblasť predpokladaného ohrozenia, ak mimoriadna udalosť presiahne územie jedného kraja.

(8)

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva súčasne s opatreniami uvedenými v odseku 1.

§ 5

(1)

Špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany osôb (ďalej len „prostriedky ochrany“) sú ochranné pomôcky na ochranu dýchacích ciest a povrchu tela; zabezpečuje ich prevádzkovateľ zdroja ohrozenia pre svojich zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti, ktoré svojou činnosťou ohrozuje.

(2)

Prostriedky ochrany sa používajú bez vyzvania ihneď po varovaní obyvateľstva po vzniku mimoriadnej udalosti.15)

§ 6

(1)

Hygienická očista osôb (ďalej len „očista“) je zameraná na obmedzenie pôsobenia alebo na odstránenie nebezpečných látok z povrchu ich tela.

(2)

Očista sa plánuje osobitne pre obyvateľstvo a osobitne pre členov jednotiek civilnej ochrany, ktoré sú určené na záchranné, lokalizačné a likvidačné práce.

(3)

Očista sa člení na

a)

čiastočnú, ktorá zabezpečí obmedzenie pôsobenia následkov nebezpečných látok na čo najmenšiu možnú mieru; vykonáva sa ihneď po kontaminácii svojpomocou dostupnými prostriedkami,

b)

úplnú, ktorá zabezpečí odstránenie následkov nebezpečných látok z povrchu tela; vykonáva sa v čo najkratšom čase po opustení kontaminovaného priestoru vo vopred určených zariadeniach civilnej ochrany.16)

(4)

Očistu v zariadeniach civilnej ochrany zabezpečujú alebo vykonávajú:

a)

prevádzkovateľ zdroja ohrozenia pre svojich zamestnancov a jednotky civilnej ochrany zriadené pre potrebu vlastného objektu,

b)

právnické osoby pre svojich zamestnancov, ak vytvárajú jednotky civilnej ochrany,

c)

okresný úrad a obec pre zamestnancov právnických osôb, ktoré nevytvárajú jednotky civilnej ochrany, a pre ostatné obyvateľstvo, ako aj pre jednotky pridelené z iných územných celkov na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác.

(5)

Zariadenia civilnej ochrany16) sú:

a)

miesto civilnej ochrany na vykonávanie hygienickej očisty, dezaktivácie a špeciálnej očisty,

b)

stanica civilnej ochrany na dekontamináciu odevov,

c)

stanica civilnej ochrany na dekontamináciu dopravných prostriedkov,

d)

stanica civilnej ochrany na vykonávanie hygienickej očisty,

e)

chemické laboratórium civilnej ochrany,

f)

kontrolné stanovište.

§ 7

Zabezpečenie ochrany pracovníkov v objekte, v ktorom nie je možné skončiť pracovnú činnosť, a tento objekt je v oblasti ohrozenia, spočíva najmä v zabezpečení

a)

ochrany dýchacích ciest a nekrytých častí tela osôb,

b)

ukrytia osôb,

c)

režimu práce, odpočinku a striedania pracovníkov v zmene.

§ 8

(1)

Likvidácia úniku nebezpečných látok predstavuje najmä

a)

zabezpečenie takého počtu zamestnancov vybavených prostriedkami na ochranu dýchacích ciest a celoplošnej ochrany tela, aby sa zabezpečila účinnosť zásahu,

b)

zabezpečenie technických prostriedkov určených na likvidáciu úniku nebezpečných látok a nebezpečného odpadu v súlade s osobitnými predpismi,17)

c)

zabezpečenie hasiacich alebo zrieďovacích látok,

d)

určenie lokalizačných a likvidačných prác zameraných na zabránenie úniku nebezpečných látok z poškodených technologických zariadení prevádzkovateľa, ako je napr. utesnenie trhlín, uzavretie armatúr a nakladanie s nebezpečným odpadom podľa osobitných predpisov,18)

e)

určenie hranice bezpečnej oblasti, za ktorú sa bude evakuovať obyvateľstvo z oblasti ohrozenia a za ktorou budú umiestnené prostriedky určené na likvidáciu úniku nebezpečných látok,

f)

odstránenie netesných prepravných cisterien z blízkosti obývaných priestorov a ich umiestnenie na voľnom priestranstve,

g)

zabezpečenie ochrany osôb v priestore úniku nebezpečnej látky vodnou hmlou, ak to chemická povaha látky dovoľuje.

(2)

Zamedzenie nekontrolovaného šírenia nebezpečných látok predstavuje najmä

a)

zabezpečenie tých zamestnancov, ktorí sú vybavení prostriedkami na ochranu dýchacích ciest a celoplošnej ochrany tela, na zachytenie, zbieranie, prečerpanie a odvoz nahromadených nebezpečných látok do spracovateľského zariadenia,

b)

zabezpečenie technických prostriedkov, ktoré sú určené na zamedzenie nekontrolovaného šírenia nebezpečných látok,

c)

zabezpečenie dekontaminačných, neutralizačných a dezinfekčných látok,

d)

zabránenie šírenia plynných nebezpečných látok mimo priestoru, v ktorom sa vykonávajú likvidačné práce zrážaním rozprášenou vodou alebo vodnými stenami, ak to chemická povaha látok dovoľuje.

§ 9

(1)

Špeciálna očista terénu, budov a materiálu (ďalej len „špeciálna očista“) predstavuje odstránenie chemických nebezpečných látok z ich povrchov.

(2)

Špeciálnu očistu plánujú a zabezpečujú podľa významu dopravných komunikácií a podľa významu budov, ktoré majú vplyv na život územného celku:

a)

prevádzkovateľ zdroja ohrozenia pre oblasť ohrozenia a objekt,

b)

podnikatelia pre svoje objekty v oblasti ohrozenia, ak organizujú jednotky civilnej ochrany,

c)

okresný úrad a obec pre oblasť ohrozenia a pre oblasť predpokladaného ohrozenia, ak nepostačujú prostriedky prevádzkovateľa zdroja ohrozenia.

§ 10

(1)

Dezaktivácia je odstránenie rádioaktívnych nebezpečných látok z povrchu terénu, budov a materiálu na úroveň prípustných limitov.

(2)

Dezaktivácia sa plánuje a zabezpečuje obdobne ako špeciálna očista podľa § 9 ods. 2.

§ 11

(1)

Ukrytie19) pre oblasť ohrozenia plánuje podľa druhu nebezpečných látok a ich účinkov na ľudský organizmus a realizuje v ochranných stavbách20)

a)

okresný úrad v súčinnosti s právnickými osobami a fyzickými osobami,

b)

obec,

c)

podnikatelia pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti.

(2)

Ukrytie počas pôsobenia nebezpečných látok sa uprednostňuje pred evakuáciou.

§ 12

(1)

Dezinfekcia a dezinsekcia je ničenie choroboplodných zárodkov a článkonožcov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo ako prenášači choroboplodných zárodkov po vzniku mimoriadnej udalosti s únikom biologickej nebezpečnej látky.

(2)

Deratizácia je ničenie hlodavcov alebo zveri, ktorá predstavuje nebezpečenstvo ako prenášač choroboplodných zárodkov, článkonožcov alebo nebezpečných látok spôsobujúcich ochorenie ľudí a zvierat po vzniku mimoriadnej udalosti.

(3)

Dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia sa v oblasti predpokladaného ohrozenia vopred neplánuje a zabezpečuje sa obdobne ako špeciálna očista podľa ustanovenia § 9 ods. 2 a na základe zhodnotenia situácie po vzniku mimoriadnej udalosti.

§ 13

(1)

Ministerstvo na základe analýzy možného ohrozenia osôb a majetku na území republiky pre prípad mimoriadnej udalosti odporúča krajskému úradu opatrenia, ktoré zabezpečuje v prípade, že oblasť ohrozenia presahuje územie jedného kraja.

(2)

Krajský úrad na základe analýzy možného ohrozenia osôb a majetku na území kraja pre prípad mimoriadnej udalosti odporúča okresnému úradu opatrenia, ktoré zabezpečuje v prípade, že oblasť ohrozenia presahuje územie jedného okresu.

(3)

Krajský úrad vyrozumieva o preprave nebezpečných látok tie okresné úrady, cez ktorých územné obvody sa uskutočňuje preprava nebezpečných látok.

(4)

Krajský úrad na základe oznámenia odosielateľa alebo príslušného orgánu colnej správy o preprave nebezpečných látok oznámi údaje o preprave nebezpečných látok21) tomu krajskému úradu, na ktorého územie preprava smeruje.

(5)

Okresný úrad na základe analýzy územia okresu z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí a podľa druhu nebezpečných látok v pláne ochrany obyvateľstva

a)

určuje, ktoré opatrenia sa budú realizovať v rámci jeho pôsobnosti,

b)

zabezpečuje realizáciu ďalších opatrení, ktoré sú potrebné na likvidáciu úniku nebezpečných látok, ak tieto opatrenia nepatria do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy, prevádzkovateľa zdroja ohrozenia, podnikateľov alebo obce,

c)

vymedzuje pre každý zdroj ohrozenia opatrenia, ktoré prevádzkovateľ zdroja ohrozenia zabezpečuje na ochranu obyvateľstva,

d)

vymedzuje pre podnikateľov v oblasti ohrozenia opatrenia, ktoré sú povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov a pre osoby, ktoré môžu byť bezprostredne ohrozené.

(6)

Okresný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa zdroja ohrozenia

a)

určí iné opatrenia v prípade, že prevádzkovateľ zdroja ohrozenia v rámci svojej podnikateľskej činnosti trvale zníži nakladanie s nebezpečnými látkami,

b)

zruší povinnosť podľa odseku 5 v prípade zmeny technológie s vylúčením používania nebezpečných látok.

§ 14

(1)

Odosielatelia pred realizáciou prepravy nebezpečných látok, jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva, ktorých preprava sa uskutočňuje na základe povolenia vydaného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky, okrem plnenia povinností uvedených v osobitných predpisoch22) oznamujú údaje o preprave a dopravnom prostriedku, ktorým sa vykonáva preprava nebezpečných látok podľa prílohy č. 4, orgánu civilnej ochrany krajského úradu, z ktorého územného obvodu sa preprava uskutočňuje, a to najneskôr pred začatím prepravy.23) Zoznam nebezpečných látok je uvedený v prílohe č. 5.

(2)

Odosielateľ nebezpečných látok pri preprave v cestnej doprave vybavuje vodiča sprievodnými dopravnými dokladmi, písomnými pokynmi pre prípad nehody, označuje jednotlivé kusy nákladu, prípadne vozidlo bezpečnostnými značkami a prekontroluje výstroj a vybavenie vozidla určeného na vykonanie prepravy podľa osobitných predpisov.24)

(3)

Orgán colnej správy na cestnom hraničnom priechode oznamuje orgánu civilnej ochrany krajského úradu dostupné údaje podľa prílohy č. 4 písm. c), e), f), i) a j) a zástupca železničnej stanice na železničnom hraničnom priechode oznamuje orgánu civilnej ochrany krajského úradu údaje podľa prílohy č. 4 písm. c), e), f), g) a j) o tranzitnej preprave a dopravnom prostriedku, ktorým sa vykonáva preprava nebezpečných látok,25) okamžite po vstupe na územie republiky a po opustení územia republiky; ak ide o prepravu jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva, nahlasuje údaje o tranzitnej preprave aj Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

(4)

Pri havárii dopravných prostriedkov, ktoré prepravujú nebezpečné látky,

a)

dopravca a podnikatelia, ktorí zabezpečujú odstraňovanie následkov havárie, sa podieľajú na vyrozumení v oblasti predpokladaného ohrozenia nebezpečnými látkami, na regulácii v oblasti predpokladaného ohrozenia nebezpečnými látkami, na likvidácii úniku nebezpečných látok alebo na znížení nebezpečenstva ohrozenia životov, zdravia, majetku a životného prostredia, ak to nepatrí do pôsobnosti orgánov štátnej správy alebo obcí,

b)

odosielateľ pri odstraňovaní následkov havárie spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej správy a s obcami pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti, pri vykonávaní asanácie podľa pokynov príslušných orgánov štátnej správy v súlade s osobitnými predpismi25) a pri zneškodňovaní všetkých odpadov,26) ktoré vznikli v dôsledku mimoriadnej udalosti a jej likvidácie, a to spôsobom, ktorý neohrozuje život, zdravie ani majetok ľudí, ani životné prostredie.

(5)

Odosielateľ a dopravca zabezpečujú vo svojich objektoch pohotovosť pracovníkov zaradených do jednotiek civilnej ochrany počas trvania prepravy rádioaktívnych látok.

§ 15

Orgány, ktoré vydali opatrenia na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok pri ich výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, ich upravia v súlade s touto vyhláškou do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti.

§ 16

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 1996.27)

Gustáv Krajči v. r.