Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony

Typ Zákon
Publikácia 1999-08-31
Naposledy aktualizované 2005-01-01
Stav Expired
Zdroj Slov-Lex
článkov 13
História noviel JSON API

ZÁKON

z 24. augusta 1999,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. a zákona č. 12/1998 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

§ 1 vrátane nadpisu znie:

„§ 1 Rozsah pôsobnosti Tento zákon upravuje správu daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce, vykonávanú daňovými úradmi a obcami.“.

2.

Za § 1 sa vkladá § 1a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 1a Základné pojmy Na účely tohto zákona sa rozumie a) daňou daň podľa osobitných zákonov^1) vrátane penále, úrokov a zvýšenia dane, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane, b) správcom dane daňový úrad^1a) a obec, c) správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov^1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,^1) d) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane, ktorá je priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane, f) daňovým nedoplatkom suma dane, ktorá nebola zaplatená v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,^1) g) daňovým dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,^1) h) daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok a úhradu exekučných nákladov.“.

„1) Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. 1a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov.“.

3.

V § 2 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 1 až 8.

4.

V § 2 novooznačený odsek 1 znie:

„(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.“.

5.

V § 3 ods. 11 tretia veta znie:

„Pre obec ako správcu daní sa na účely tohto zákona považuje za orgán najbližšie nadriadený Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „ústredné riaditeľstvo“).“.

Zároveň sa vypúšťa štvrtá veta.

6.

V § 3 ods. 14 sa slovo „ministerstvo“ nahrádza slovami „Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

7.

V § 14 ods. 6 druhá veta znie:

„Na tento postup sa vzťahuje § 15 ods. 9.“.

8.

§ 15 vrátane nadpisu znie:

„§ 15 Daňová kontrola (1) Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.^6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.^6eb) (2) Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 15 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 30 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6. (3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. (4) V deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o jej začatí. Na zápisnicu o začatí daňovej kontroly sa obdobne vzťahujú ustanovenia § 11. Zápisnica o začatí daňovej kontroly tvorí prílohu k protokolu o daňovej kontrole. (5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to v lehote určenej správcom dane; správca dane nesmie určiť lehotu kratšiu ako 15 dní, d) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní, e) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, f) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. (6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). (7) Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.^6ec) (8) Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. (9) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt. (10) O výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole a kontrolovaný daňový subjekt vyzve na jeho prerokovanie. Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom zamestnanec správcu dane v protokole poznamená. Jedno vyhotovenie protokolu obdrží kontrolovaný daňový subjekt. Deň prerokovania protokolu je dňom jeho doručenia; to platí aj v prípade, ak kontrolovaný daňový subjekt odmietne protokol o daňovej kontrole podpísať alebo prevziať. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt bezdôvodne nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, ktorá mu bola doručená podľa § 17, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu o daňovej kontrole deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. (11) Protokol o daňovej kontrole musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, trvalý pobyt kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované obdobie, e) meno zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto a dobu vykonávania daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu o daňovej kontrole, j) dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. (12) Správca dane je oprávnený opraviť alebo doplniť protokol o daňovej kontrole najneskôr v deň doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu. (13) Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu podľa odseku 10. Týmto dňom sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane (§ 45 ods. 2). (14) Daňovú kontrolu vykoná správca dane u daňového dlžníka na požiadanie súdu v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním do 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Protokol podľa odseku 10 sa doručí súdu. (15) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,^6eb) na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhej vety a odseku 14. O výsledku tejto kontroly vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly. (16) Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.^1a)“.

„6ea) § 37 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. 6eb) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 6ec) Zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

9.

Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 15b Opakovaná kontrola (1) Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane podľa osobitného zákona,^6eb) c) na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu podľa § 48 ods. 1. (2) Opakovanú daňovú kontrolu v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať v lehote, v ktorej môže byť podané dodatočné daňové priznanie, alebo v lehote, v ktorej môže byť vrátená daň podľa osobitných predpisov.^6eb) Na opakovanú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15. (3) Opakovanou daňovou kontrolou nie je a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch, b) daňová kontrola na základe žiadosti súdu (§ 15 ods. 14), c) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.^6h)“.

„6h) § 12 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.“.

10.

§ 23 a 23a vrátane nadpisu znejú:

„Daňové tajomstvo § 23 (1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním. (2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona,^7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo. (3) Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. (4) Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 5. (5) Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva a) inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely daňového konania, b) orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných prostriedkoch na účely rozhodovania o opravných prostriedkoch, c) nadriadenému orgánu správcu dane a odvolacím orgánom na účely prešetrenia sťažnosti, vybavenia žiadosti daňových subjektov vo veciach poskytnutia prostriedkov štátneho rozpočtu a vo veciach daní, ciel a iných platieb^7b) a kontroly vykonávanej u správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu, d) colným orgánom na základe tohto alebo osobitného zákona,^7b) e) prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru na základe osobitných predpisov,^8) f) orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona^7a) na účely kontroly, g) súdu na účely súdneho konania, h) ministerstvu na účely vypracúvania koncepcií a zámerov v daňovej oblasti, i) ústrednému riaditeľstvu a ministerstvu, ak sa poskytuje zoznam daňových dlžníkov so skutočnou výškou daňového nedoplatku, j) vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch, k) právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej techniky, l) sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni^11d) a Národnému úradu práce o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením ich úloh, m) okresným úradom a krajským úradom vo veciach poskytovania dávky sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a štátnych sociálnych dávok, n) nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na účely podľa medzinárodných zmlúv,^8e) o) právnickej osobe alebo fyzickej osobe poverenej doručením rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 75, p) Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely spracovania údajov o vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív podľa osobitného zákona.^8f) (6) Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. (7) Porušením daňového tajomstva nie je zverejnenie a) zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b, b) zoznamu daňových subjektov, ktorým boli poskytnuté úľavy podľa § 103 ods. 1, c) údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené. (8) Porušením daňového tajomstva nie je oznámenie o registrácii platiteľa dane inému daňovému subjektu podľa § 31 ods. 18. § 23a (1) Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo a) riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec, b) riaditeľ ústredného riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec, c) minister financií alebo ním poverený zamestnanec, d) starosta obce alebo ním poverený zamestnanec. (2) Správca dane, ústredné riaditeľstvo a ministerstvo zodpovedajú za vytvorenie podmienok na zachovanie daňového tajomstva. To platí aj na využívanie a sprístupňovanie daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.“.

„7a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. 7b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov. 8) Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. 8e) Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 229/1993 Z. z.). 8f) § 11 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

11.

Za § 23a sa vkladá § 23b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 23b Poskytovanie údajov (1) Správca dane, ktorým je daňový úrad, písomne oznamuje do konca februára bežného roka daňovému subjektu, ktorý má daňový nedoplatok alebo daňový preplatok, výšku jeho daňového nedoplatku a výšku jeho daňového preplatku podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov daní. V oznámení správca dane určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní od doručenia oznámenia. Tento postup je oprávnený uplatniť aj správca dane, ktorým je obec. (2) Ústredné riaditeľstvo na základe postupu podľa odseku 1 vypracuje súpis daňových dlžníkov a v druhom polroku bežného roka zverejní zoznam tých daňových dlžníkov, ktorých celková suma daňových nedoplatkov presahuje u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000 000 Sk. (3) V zozname, ktorý ústredné riaditeľstvo zverejňuje podľa odseku 2, uvedie a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo sídlo jej prevádzkarne, b) obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo. (4) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov, u ktorých eviduje podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka daňové nedoplatky presahujúce u fyzickej osoby sumu 5 000 Sk a u právnickej osoby sumu 50 000 Sk. V zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 3; postup podľa odseku 1 tu platí rovnako.“.

12.

V § 25 ods. 1 písm. g) sa vypúšťajú slová „pri uplatnení záložného práva alebo výkone daňovej exekúcie“.

13.

V § 28 ods. 1 sa slová „§ 72“ nahrádzajú slovami „§ 90“.

14.

V § 29 ods. 6 sa v prvej vete za slová „odseku 5,“ vkladajú slová „alebo ak daňový subjekt vykonáva také úkony, ktorých dôsledkom je zníženie dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2,“.

15.

V § 30 ods. 6 sa vypúšťajú slová „alebo predpisovým zoznamom“.

16.

V § 31 ods. 14 sa slová „§ 23 ods. 3 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 23 ods. 4 a ods. 5 písm. n)“.

17.

§ 31 sa dopĺňa odsekmi 17 a 18, ktoré znejú:

„(17) Platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov je povinný predkladať do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na túto daň a daň vyberanú osobitnou sadzbou dane za uplynulý štvrťrok správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. (18) Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný ako platiteľ dane.^10a) Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.“.

„10a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

18.

V § 35 ods. 1 sa suma „2 000 000 Sk“ nahrádza sumou „1 000 000 Sk“.

19.

V § 35 ods. 7 sa suma „1 000 000 Sk“ nahrádza sumou „100 000 Sk“.

20.

V § 35 ods. 9 sa suma „500 000 Sk“ nahrádza sumou „100 000 Sk“.

21.

V § 35 ods. 10 sa suma „1 000 000 Sk“ nahrádza sumou „100 000 Sk“.

22.

§ 38 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

„(16) Platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov je povinný predkladať do 31. marca nasledujúceho roka hlásenie o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.“.

23.

V § 39 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:

„Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemôže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.“.

24.

V § 39 odsek 4 znie:

„(4) Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až do jej ukončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3, dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po dobu výkonu daňovej kontroly.“.

25.

V § 40 ods. 6 sa slovo „neoceňuje“ nahrádza slovami „ocení cenou obstarania, ktorou je pri odplatnom nadobudnutí takéhoto majetku dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí cena podľa osobitného predpisu ^11da ) a pri vlastnej výstavbe výdavky na obstaranie takéhoto majetku“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11da znie:

„11da) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.“.

26.

V § 40 ods. 7 sa na konci pripájajú tieto vety:

„Ak jeden z manželov podniká, podáva majetkové priznanie za majetok určený na podnikanie ten z manželov, ktorý podniká. Ak podnikajú obidvaja manželia spoločne, podáva majetkové priznanie každý z manželov v rozsahu svojho podielu na podnikaní alebo podielu na príjmoch z tohto podnikania.“.

27.V § 44 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo predpisovým zoznamom“.

28.

V § 44 odseky 5 až 7 znejú:

„(5) Za vyrubenie dane sa považuje podané daňové priznanie alebo hlásenie. Za deň vyrubenia dane sa považuje posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia. Ak bolo daňové priznanie alebo hlásenie podané oneskorene, za deň vyrubenia dane sa považuje deň, keď bolo správcovi dane doručené. Toto sa vzťahuje aj na dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie s tým, že za deň vyrubenia dane sa považuje deň doručenia daňového priznania alebo hlásenia správcovi dane. (6) Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej ukončenia (§ 15 ods. 13) a) platobný výmer, ak 1. sa daň zistená po daňovej kontrole neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, 2. daň mala byť podľa osobitných predpisov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, ale daňový subjekt túto povinnosť nesplnil, b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. (7) V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len vyrubený rozdiel dane. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.“.

29.

V § 44 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8.

30.

V § 45 ods. 1 sa slovo „troch“ nahrádza slovom „päť“.

31.

V § 45 ods. 2 sa slovo „trojročná“ nahrádza slovom „päťročná“.

32.

§ 45 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň najneskôr do desiatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, a to aj v prípade, ak daň má byť nižšia; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.“.

33.

V § 46 ods. 5 sa slovo „tridsiatich“ nahrádza slovom „pätnástich“.

34.

V § 48 odsek 1 znie:

„(1) Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo.“.

35.

V § 48 odsek 5 znie:

„(5) Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.“.

36.

V § 48 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8.

37.

V § 50 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní. (2) Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

38.

V § 50 ods. 4 sa slová „§ 56“ nahrádzajú slovami „§ 1a písm. g)“.

39.

V § 52 odseky 1 až 3 znejú:

„(1) Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné. (2) Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane. (3) Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.“.

40.

V § 53 ods. 1 prvá veta znie:

„Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.“.

41.

V § 53 odsek 2 znie:

„(2) Ak bolo rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia toto rozhodnutie zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.“.

42.

V § 56 sa vypúšťajú odseky 4, 5 a 7 a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 4.

43.

Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 58a Výzva a opakovaná výzva (1) Ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo neodvedie vybranú alebo zrazenú daň v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,^1) správca dane ho do 15 dní vyzve, aby zaplatil alebo odviedol daň v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Proti výzve možno podať námietky do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietok nemá odkladný účinok. (2) Ak daňový subjekt ani v náhradnej lehote podľa odseku 1 nezaplatí alebo neodvedie daň, správca dane ho opakovane vyzve na úhradu a na preukázanie tejto úhrady v lehote nie kratšej ako 8 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňový subjekt o možných následkoch nezaplatenia alebo neodvedenia dane. (3) Doručenie výzvy sa považuje za úkon vykonaný na vyberanie dane (§ 69 ods. 2).“.

44.

V § 59 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo zaplatenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Povolenie možno viazať na podmienky, pričom podmienkou povolenia odkladu platenia dane alebo zaplatenia dane v splátkach je vždy zabezpečenie sumy dane záložným právom (§ 71). (2) Povoliť odklad platenia dane z príjmov alebo jej zaplatenie v splátkach môže na žiadosť daňového subjektu ústredné riaditeľstvo, ak daňový subjekt predloží aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie overenú audítorom, s výnimkou tých daňových subjektov, ktorým povinnosť overiť účtovnú závierku nevyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie odseku 1 o podmienkach povolenia odkladu platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach tu platí rovnako.“.

45.

V § 59 ods. 4 sa slová „je lehota, v ktorej sa premlčuje vymáhanie dane“ nahrádzajú slovami „jeden rok odo dňa splatnosti dane“.

46.

§ 59 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.“.

47.

V § 61 odsek 6 znie:

„(6) Nevymožiteľný nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení.“.

48.

V § 61 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajšie odseky 9 a 10 sa označujú ako odseky 8 a 9.

49.

V § 63 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a preddavkov na daň“.

50.

V § 63 ods. 4 sa na konci druhej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom pri daniach z príjmov sa preplatok vráti najskôr po uplynutí lehoty pre podanie daňového priznania podľa § 38.“.

51.

V § 63 odsek 8 znie:

„(8) Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,^13d) sa použije na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho nedoplatkov na iných daniach^13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.^13d)“.

„13d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 13e) Napríklad zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

52.

V § 65 ods. 1 druhá veta znie:

„Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáha od daňového dlžníka aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, najmenej desať rokov po skončení roka, v ktorom tento nedoplatok vznikol, alebo ak by neviedlo vymáhanie zrejme k výsledku, alebo ak je pravdepodobné, že by náklady vymáhania presiahli jeho výťažok.“.

53.

V § 70 ods. 3 sa slová „použije primerane § 72“ nahrádzajú slovami „primerane použijú ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke“.

54.

§ 71 sa dopĺňa odsekmi 6 až 9, ktoré znejú:

„(6) Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. (7) Správca dane dbá na to, aby sa daňový nedoplatok zabezpečoval záložným právom na hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť primerane k výške daňového nedoplatku. V prípade, že daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o určení záložného práva nevlastní vec primeranú k výške daňového nedoplatku, môže správca dane zabezpečiť daňový nedoplatok aj na hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť vyššej hodnoty. (8) Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o určení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. (9) Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka.“.

55.

V § 71a ods. 2 sa za slovo „dlžník“ vkladá slovo „daňovú“.

56.

§ 72 a 72a sa vypúšťajú.

57.

SIEDMA ČASŤ vrátane nadpisu znie:

Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.

Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela. Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)