Úplné znenie zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci

starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti s nariadenou ústavnou výchovou a v detskom domove a v zariadeniach sociálnych služieb uvedených v § 29 až 32 a v § 35 až 38 s výnimkou rozhodovania o úhrade za poskytnuté sociálne služby.

(3)

Miestna príslušnosť krajských úradov a okresných úradov v oblasti sociálnej pomoci sa spravuje

a)

sídlom krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý zriaďuje zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa má občanovi poskytovať starostlivosť,

b)

sídlom okresného úradu, v ktorého obvode sa zdržiava maloletý, ak riešenie jeho výchovy a výživy neznesie odklad.

(4)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia

a)

rozhoduje o

1.

poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

2.

zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb (ďalej len „poradovník“), ak ďalej nie je ustanovené inak,

3.

skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

4.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

5.

povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2,

6.

znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

uzatvára dohodu o

1.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2,

2.

počte ďalších odoberaných jedál podľa § 20 ods. 5, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(5)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, o zaradení do poradovníka, o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, o povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, má pri tomto rozhodovaní postavenie správneho orgánu.

(6)

O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré príslušný orgán zriaďuje ako svoju organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb, o úhrade za poskytovanú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, o povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb rozhoduje príslušný orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil.

§ 92

(1)

Konanie o poskytovaní sociálnej služby, dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu sa začína na základe písomnej žiadosti občana alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o sociálnych službách, o dávke sociálnej pomoci a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

(2)

Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť, môže s jeho súhlasom a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tohto občana podať žiadosť manžel, manželka, rodičia a jeho deti, ak sú spôsobilí na právne úkony.

(3)

Žiadosť musí obsahovať formu sociálnej pomoci, ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občan povinný predložiť potvrdenie o príjme v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 7 ods. 2), o príjme za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 58 ods. 9), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošetrujúceho lekára a iné doklady podľa tohto zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.

(4)

Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb vydanie posudku príslušného orgánu, zariadenie sociálnych služieb alebo obec si vyžiada najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti od tohto orgánu vydanie posudku.

(5)

Pred rozhodnutím o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb je správny orgán povinný zistiť, či sa u občana vedeného v poradovníku zmenili podmienky rozhodujúce na poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení.

(6)

V rozhodnutí o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa určí aj čas poskytovania starostlivosti.

(7)

Odvolanie proti rozhodnutiu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 68 písm. a) prvého bodu, odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení ich výplaty a odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí sociálnej služby a proti rozhodnutiu o zákaze poskytovať sociálnu službu (§ 81 ods. 3) nemajú odkladný účinok.

(8)

Dávka sociálnej pomoci a peňažný príspevok na kompenzáciu sa občanovi nevypláca do cudziny a nepatrí za čas, v ktorom sa občan zdržiava v cudzine dlhšie ako dva mesiace.

(9)

Sociálne služby sa počas pobytu občana v cudzine neposkytujú. Ak pobyt v cudzine trval dlhšie ako dva mesiace, s výnimkou poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb a v domove dôchodcov, občan po návrate z cudziny podáva novú žiadosť o poskytovanie sociálnych služieb.

(10)

Výška dávky sociálnej pomoci a výška peňažného príspevku na kompenzáciu sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 92a

(1)

Občan môže podať žiadosť o vydanie posudku podľa § 57 ods. 1 a 2 aj vtedy, ak nepodá žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu alebo o ďalšiu formu kompenzácie. Príslušný orgán je povinný tento posudok občanovi doručiť do vlastných rúk.

(2)

Proti posudku môže občan podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia posudku.

(3)

Na základe námietky vydáva nový posudok príslušný orgán, ktorý vydáva posudok v druhom stupni [§ 67 písm. m)].

(4)

Proti posudku podľa odseku 3 nemožno podať ďalej námietku.

§ 93

Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Do zariadenia sociálnych služieb možno prijať občana na základe

a)

právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

b)

právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo

c)

rozhodnutia o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dovtedy, kým rozhodne súd.

(2)

V naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo zdravie maloletého alebo občana vážne ohrozené preto, že nemožno starostlivosť zabezpečiť inak, možno prijať

a)

maloletého do detského domova bez dokladov uvedených v § 94 ods. 2,

b)

občana do zariadenia sociálnych služieb bezodkladne mimo poradovníka pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb.

(3)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhodne o zaradení do poradovníka, ak v tomto zariadení sociálnych služieb nie je voľné miesto. Rozhodnutie sa doručuje aj príslušnému orgánu, ktorý toto zariadenie zriadil, a príslušnému orgánu, v ktorého obvode má občan trvalý pobyt.

(4)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia vedie poradovník podľa poradia, v akom boli tomuto zariadeniu doručené žiadosti občanov o poskytnutie starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb.

(5)

Ak občan bez vážneho dôvodu nenastúpi do zariadenia sociálnych služieb, zaradí sa do poradovníka na posledné miesto.

§ 94

Nástup do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi občanovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo osobám uvedeným v § 92 ods. 2 deň nástupu do zariadenia sociálnych služieb najmenej týždeň vopred; súčasne občanovi oznámi, ktoré doklady je povinný zariadeniu sociálnych služieb pri nástupe predložiť a ktoré veci si môže vziať do zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadať obec, v ktorej má občan trvalý pobyt, o súčinnosť pri zabezpečovaní nástupu do zariadenia sociálnych služieb; obec je povinná túto súčinnosť poskytnúť.

(2)

Pri poskytovaní starostlivosti v detskom domove alebo pri poskytovaní starostlivosti deťom s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti príslušný orgán predloží detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti

a)

rodný list dieťaťa,

b)

právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo rozhodnutie príslušného orgánu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

c)

dotazník o osobných pomeroch a rodinných pomeroch dieťaťa,

d)

potvrdenie o školskom prospechu dieťaťa,

e)

posledné vysvedčenie dieťaťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku,

f)

preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,

g)

potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave dieťaťa,

h)

odporúčanie diagnostického centra.

§ 95

Prerušenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Domov sociálnych služieb pre dospelých a domov dôchodcov, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celoročne, môžu povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb na žiadosť občana, ktorému sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje, najviac 28 dní v kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch najviac 42 dní v kalendárnom roku.

(2)

Domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, s výnimkou dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, na žiadosť jeho zákonného zástupcu prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb pre deti počas školských prázdnin bez obmedzenia.

(3)

Domov sociálnych služieb pre deti so súhlasom riaditeľa školy môže povoliť deťom, ktoré navštevujú školu, prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní, ak tým nie je narušený vzdelávací proces. Prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti na dlhší čas môže povoliť len zriaďovateľ domova sociálnych služieb. To neplatí, ak sa v domove sociálnych služieb pre deti poskytuje starostlivosť dieťaťu na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.

(4)

Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, z dôvodu prípravy na povolanie alebo výkonu zamestnania, ako aj z dôvodu návštevy zákonného zástupcu alebo návštevy občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, a to s predchádzajúcim súhlasom okresného úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti písomne oznámi prerušenie poskytovania starostlivosti súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.

§ 96

Svojvoľný odchod zo zariadenia sociálnych služieb

(1)

Ak dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, svojvoľne odíde z týchto zariadení sociálnych služieb, detský domov a domov sociálnych služieb pre deti sú povinné túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o tom dozvedia, najbližšiemu útvaru Policajného zboru, súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.

(2)

Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti sú povinné najneskôr do 24 hodín vyzvať občana, u ktorého bolo dieťa uvedené v odseku 1 počas prerušenia poskytovania starostlivosti, aby do 24 hodín od doručenia výzvy zabezpečil návrat dieťaťa do detského domova alebo do domova sociálnych služieb pre deti, ak sa dieťa po uplynutí času prerušenia poskytovania starostlivosti podľa § 95 ods. 2 a 3 nevráti do detského domova alebo domova sociálnych služieb pre deti bez oznámenia vážneho dôvodu občanom, u ktorého dieťa bolo.

§ 97

Skončenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa skončí

a)

uplynutím času poskytovania starostlivosti,

b)

dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného roku po dosiahnutí plnoletosti, ak súd predĺžil ústavnú výchovu,

c)

zrušením ústavnej výchovy právoplatným rozhodnutím súdu,

d)

rozhodnutím o skončení poskytovania starostlivosti na základe žiadosti občana,

e)

rozhodnutím príslušného orgánu podľa odseku 5,

f)

rozhodnutím príslušného orgánu o skončení poskytovania starostlivosti podľa § 100a ods. 1,

g)

smrťou.

(2)

Poskytovanie starostlivosti v detskom domove sa skončí aj osamostatnením občana podľa tohto zákona, najneskôr dovŕšením 25 rokov veku.

(3)

Ak ústavná výchova splní svoj účel, môže detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti po dohode s príslušným orgánom podať podnet na jej zrušenie.

(4)

Dieťa možno pri skončení poskytovania starostlivosti v detskom domove podľa odseku 1 písm. c) odovzdať len zákonnému zástupcovi alebo občanovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov právoplatným rozhodnutím súdu.

(5)

Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, možno vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb na základe podnetu príslušného orgánu, ktorý zariadenie zriadil, ak sa zariadenie sociálnych služieb má zrušiť alebo odňať účelu, na ktorý bolo zriadené. V tomto prípade je príslušný orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil, povinný zabezpečiť občanovi poskytovanie starostlivosti v inom zariadení sociálnych služieb rovnakého druhu.

(6)

Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zomrie, postupuje sa podľa osobitného predpisu.66) Ak pohreb tohto občana nezabezpečí niekto iný, zabezpečí ho zariadenie sociálnych služieb.

(7)

Veci zomretého občana, ktorému sa poskytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, bezodkladne spíše štatutárny orgán alebo ním písomne poverený zamestnanec zariadenia sociálnych služieb za účasti dvoch svedkov a preberie ich do úschovy. Veci zomretého občana uschované v zariadení sociálnych služieb možno vydať iba na základe súhlasu notára alebo súdu a len osobám určeným notárom alebo súdom.

§ 98

Preskúmavanie rozhodnutí súdom

Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom.67)

§ 99

Vznik nároku na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytovanie sociálnej služby vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jej poskytovaní. Nárok na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o ich priznaní.

(2)

Dávka sociálnej pomoci a peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutie dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu.

(3)

Dávka sociálnej pomoci sa poskytne za celý kalendárny mesiac. To platí aj vtedy, ak podmienky nároku na dávku sociálnej pomoci boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

(4)

Peňažné príspevky na kompenzáciu sa vyplácajú občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím v hotovosti alebo so súhlasom občana s ťažkým zdravotným postihnutím prevodom na účet tohto občana alebo na účet právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktoré určí občan s ťažkým zdravotným postihnutím.

(5)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o jej poskytovaní, najskôr odo dňa podania žiadosti o poskytovanie opatrovateľskej služby.

§ 100

Zánik nároku na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu, ich odňatie, zvýšenie, zníženie a zánik nároku na ich výplatu

(1)

Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich výplatu zastaví, ak sa

a)

zistí, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sa priznali neprávom, alebo

b)

dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu nevyužíva na účel, na ktorý sa poskytli.

(2)

Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich výplatu zastaví alebo dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýši alebo zníži a vypláca ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu a na ich výplatu.

(3)

Nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci alebo na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo ich častí zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrili.

§ 100a

Zánik nároku na sociálnu službu, odňatie sociálnej služby a zastavenie jej poskytovania, zníženie, zvýšenie alebo neplatenie úhrady za sociálnu službu

(1)

Príslušný orgán, obec, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia sociálnu službu odníme a zastaví jej poskytovanie, ak

a)

zistí, že sociálna služba sa poskytla neprávom, alebo

b)

poskytovanie sociálnej služby nie je ďalej účelné.

(2)

Príslušný orgán, obec, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia úhradu za sociálnu službu zníži alebo zvýši, alebo rozhodne o tom, že občan nie je povinný platiť úhradu, alebo poskytne sociálnu službu vo väčšom alebo v menšom rozsahu, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na sociálnu službu alebo na určenie výšky úhrady za sociálnu službu.

(3)

Povinnosť platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo časť úhrady a právo na vrátenie zaplatenej úhrady alebo jej časti zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak, uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o úhrade.

§ 101

Preddavkové poskytovanie dávky sociálnej pomoci

(1)

Dávka sociálnej pomoci sa poskytne preddavkovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva, konanie o výživnom alebo konanie o nárokoch z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane mzdových nárokov.

(2)

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní uvedenom v odseku 1 príslušný orgán rozhodne o poskytnutí dávky sociálnej pomoci, pričom zohľadní výšku priznanej dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, výšku výživného, výšku mzdových nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Príslušný orgán zároveň rozhodne o doplatení dávky sociálnej pomoci alebo o vrátení dávky sociálnej pomoci, ktorá sa poskytla preddavkovo.

§ 102

Osobitný príjemca

(1)

Osobitný príjemca na účely tohto zákona je občan alebo právnická osoba, najmä obec, určená rozhodnutím príslušného orgánu.

(2)

Príslušný orgán určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou dávky sociálnej pomoci alebo doterajšou výplatou peňažného príspevku na kompenzáciu príjemcovi zrejme nedosiahol alebo nedosiahne účel, na ktorý má dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu slúžiť. Príslušný orgán určí osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom súhlase.

(3)

Osobitný príjemca je povinný dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu použiť iba v prospech občana, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu.

(4)

Príslušný orgán dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti. Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, príslušný orgán určí iného osobitného príjemcu.

(5)

Ak sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca osobitnému príjemcovi, ktorým je právnická osoba, môže sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného orgánu na účet osobitného príjemcu.

§ 103

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli, do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci alebo na peňažný príspevok na kompenzáciu, na ich výšku a výplatu alebo poskytovanie.

(2)

Občan je povinný na výzvu príslušného orgánu, obce alebo zariadenia sociálnych služieb osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služby, na poskytovanie dávky sociálnej pomoci alebo na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu, ich výšku alebo výplatu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný orgán neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan nevyhovie výzve v určenej lehote, možno poskytovanie sociálnej služby, výplatu dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený.

(3)

Výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo poskytovanie sociálnej služby podmienené nepriaznivým zdravotným stavom možno zastaviť, ak sa občan nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

(4)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli v lehote uvedenej v odseku 2, oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, na určenie výšky dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu.

(5)

Občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby podľa § 45, je povinný príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb v lehote uvedenej v odseku 2 oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby.

(6)

Ak občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby podľa § 45, neoznámi v lehote uvedenej v odseku 2 výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, neohlási zmeny v ich výške ani zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhodne o povinnosti tohto občana platiť úhradu za poskytnuté sociálne služby v celom rozsahu.

§ 104

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak

a)

nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

b)

vedome spôsobil, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

(2)

Povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.

(3)

O povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje príslušný orgán alebo obec. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu. Na zrážky neprávom prijatých súm zo mzdy alebo z iných príjmov sa vzťahujú osobitné predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z iných príjmov.68)

(4)

Nárok na vrátenie dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatili. Tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu.

(5)

O povinnosti zaplatiť úhradu za sociálnu službu poskytnutú neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu platia odseky 1 až 4.

(6)

Rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.

§ 105

Spoločná zodpovednosť štátnych orgánov sociálnej pomoci alebo obcí a občana, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu

Ak štátny orgán sociálnej pomoci alebo obec a občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, spôsobili, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytli neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne a vzájomne sa vyrovnajú podľa miery zavinenia.

§ 106

(1)

Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy a obce sú povinné poskytovať súčinnosť štátnym orgánom sociálnej pomoci a zariadeniam sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, vyhovieť ich žiadostiam a bezplatne im podávať oznámenia a informácie vo veciach poskytovania sociálnej pomoci. Rovnakú povinnosť majú Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy aj k obciam, a to v rozsahu, v akom obce poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

(2)

Zdravotnícke zariadenie je povinné bezplatne pre štátne orgány sociálnej pomoci

a)

vyšetriť zdravotný stav občana v konaní o sociálnej službe, v konaní o dávke sociálnej pomoci alebo o peňažnom príspevku na kompenzáciu,

b)

poskytovať výpisy zo zdravotnej dokumentácie, umožniť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, zapožičať zdravotnú dokumentáciu,

c)

podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia,

d)

poskytovať ďalšie podklady a údaje, ktoré sú potrebné na rozhodovanie o sociálnej službe, rozhodovanie o dávke sociálnej pomoci alebo na rozhodovanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu.

(3)

Výpisy zo zdravotnej dokumentácie a ďalšie podklady a údaje sa poskytujú štátnym orgánom sociálnej pomoci v lehotách určených týmito orgánmi.

(4)

Štátne orgány sociálnej pomoci spolupracujú s občianskymi združeniami, cirkvami, náboženskými spoločnosťami a ďalšími právnickými osobami, najmä s obcami a fyzickými osobami vo veciach poskytovania sociálnej pomoci.

§ 107

(1)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu alebo obce, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, je oprávnený

a)

navštíviť občana v byte, dieťa v škole a tam, kde trávi voľný čas, a mladistvého aj na pracovisku,

b)

požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb potrebné informácie a vysvetlenia; právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požiadavke povereného zamestnanca vyhovieť.

(2)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu alebo obce, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti so svojou činnosťou, ak tento zákon neustanovuje inak. Informácie poskytuje iba v prípade, ak by ich zamlčaním hrozilo vážne nebezpečenstvo pre život alebo zdravie občanov alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov.69)

§ 108

(1)

Zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 písm. a) až l) možno zrušiť alebo ich objekty odňať ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu. Požiadavka súhlasu podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

(2)

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré prešli do riadenia obce podľa osobitného predpisu,70) možno zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb odňať ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu.

§ 109

Prechod nároku na sociálnu pomoc

(1)

Nároky na sociálnu pomoc sa nemôžu postúpiť.

(2)

Nárok na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká dňom smrti občana, ktorému sa poskytovali.

(3)

Ak sa sociálna služba, dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu priznali pred smrťou oprávneného, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti občana, sa nevyplatia a sociálna služba sa neposkytne.

(4)

Nároky vyplývajúce zo sociálnej pomoci sú predmetom dedičstva, ak to ustanovuje tento zákon.

§ 110

(1)

O žiadostiach o poskytovanie sociálnej starostlivosti, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Sociálna starostlivosť, ktorá sa poskytuje podľa doterajších predpisov do dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za sociálnu pomoc podľa tohto zákona. Dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa predpisov platných do 30. júna 1998,71) sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 1998, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2000, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Ak občan, ktorému sa poskytujú podľa doterajších predpisov dávky sociálnej starostlivosti alebo služby sociálnej starostlivosti s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti, do 31. decembra 1998 zomrie, postupuje sa podľa tohto zákona.

(4)

Ak občan, ktorému sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo ktorému sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti, s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti, podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1998, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov zastaví. Ak sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, podľa doterajších predpisov a dôjde k zmene v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, a príslušný orgán vyzve občana, aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie dávky sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(5)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 1998 podľa odsekov 3 a 4, rozhodne z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 1999 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(6)

Ak si občan podá v čase od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 žiadosť o účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa poskytovali podľa predpisov platných do 30. júna 1998,71) rozhoduje sa podľa týchto ustanovení.

(7)

Ak občan, ktorému sa poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov od 1. júla 1999 do 31. decembra 2000, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie všetkých účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov zastaví.

(8)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 2000 podľa odseku 7, rozhodne z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 2001 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(9)

Ústavná sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadeniach sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(10)

Poradovník na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti vedený podľa doterajších predpisov sa považuje za poradovník čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa tohto zákona. Ak si občan podal žiadosť o umiestnenie do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov a bol zaradený do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti, jeho zaradenie do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti sa považuje za zaradenie do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(11)

Občan umiestnený do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(12)

Občan uvedený v odseku 11, ktorý platí úhradu za ústavnú sociálnu starostlivosť podľa doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Príslušný orgán rozhodne o úhrade podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 1999.

(13)

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za domov dôchodcov podľa tohto zákona odo dňa, keď počet občanov, ktorým sa poskytuje starostlivosť zodpovedajúca charakteru domovu-penziónu pre dôchodcov, sa zníži pod 25 % celkového počtu občanov, ktorým sa poskytuje v tomto zariadení starostlivosť. Starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov, ktorá sa začala poskytovať pred dňom účinnosti tohto zákona, sa považuje za starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(14)

Občan, ktorý platí úhradu za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Na úhradu od 1. januára 1999 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o úhrade za starostlivosť v domove dôchodcov; príslušný orgán pritom prihliada na rozsah poskytovanej starostlivosti.

§ 110a

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený obcou pred 1. júlom 1998 sa považuje za domov-penzión pre dôchodcov zriadený podľa tohto zákona.

§ 110b

Orgány, ktoré podľa osobitných predpisov72) poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, vyplácajú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov do 31. decembra 2000, ak si občan nepodá žiadosť o sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

§ 111

(1)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby poskytujú sociálne služby do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov. Príspevok na úhradu nákladov na sociálne služby sa poskytuje právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré poskytujú sociálne služby, do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov.

(2)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne služby do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov a majú záujem poskytovať sociálne služby podľa tohto zákona, podajú písomnú žiadosť o registráciu podľa tohto zákona do 30. júna 1999. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby príslušnému orgánu do 30. júna 1999 písomne oznamujú skutočnosti uvedené v § 74 ods. 4 a pripájajú doklady uvedené v § 74 ods. 6.

§ 112

(1)

Za dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2000 považuje dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(2)

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2000 považuje ťažko zdravotne postihnutý občan podľa doterajších predpisov s výnimkou ťažko zdravotne postihnutého občana, ktorý si podal žiadosť o sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu podľa tohto zákona.

(3)

Preukazy vydané ťažko zdravotne postihnutým občanom podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do 31. decembra 2000, ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vydaný preukaz podľa tohto zákona. Na základe týchto preukazov sa poskytujú mimoriadne výhody podľa doterajších predpisov.

(4)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa

a)

„sociálna starostlivosť“, rozumie sa tým „sociálna pomoc“,

b)

„dávka sociálnej starostlivosti“, rozumie sa tým „dávka sociálnej pomoci a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia“,

c)

„účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov“, rozumejú sa tým „peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia“,

d)

„služby sociálnej starostlivosti“, rozumejú sa tým „sociálne služby“,

e)

„sociálne služby poskytované právnickými osobami alebo fyzickými osobami“, rozumejú sa tým „sociálne služby poskytované neštátnymi subjektmi“,

f)

„zariadenie sociálnej starostlivosti“, rozumie sa tým „zariadenie sociálnych služieb“.

§ 112a

Do lehoty uvedenej v § 7 ods. 6 písm. d) sa započítava obdobie od 1. júla 1998 do 30. júna 1999, ak občan bol v tomto období v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce.

§ 113

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

§ 100 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine,

2.

§ 73 až 74a, § 86, § 87, § 90 až 93, § 96a a § 119 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

3.§ 1 ods. 3 písm. c), § 2 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 4,§ 17 písm. c) až e), písm. g) až ch),§ 18, § 20 písm. a) prvý bod až piaty bod a siedmy bod a ôsmy bod, písm. b) druhý bod a tretí bod, písm. c) až g), § 21 až 23b, § 24 písm. a) prvý bod a z druhého bodu slová „o jednorazových peňažných dávkach a vecných dávkach nezaopatreným deťom, rodičom nezaopatrených detí a tehotným ženám a o príspevku na rekreáciu detí dôchodcov“, písm. b) až f), písm. g) druhý bod a tretí bod a písm. h), § 25 písm. a) až g) a ch), § 26 až 28, § 30, § 31, § 34 ods. 1 písm. b) aods. 2 a 3, § 35 ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 písm. b) až g), písm. j) až l) zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

4.

zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami,

5.

poradové čísla 141 až 152 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

6.§ 12 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti,

7.

§ 11 až 28, § 31, § 31a, § 37 až 52, § 54, § 56 až 59, § 61 až 64, § 66 až 68, § 70 až 73, § 76 až 82, § 84 až 87,§ 89 až 100, § 102 až 108, § 112 až 119,§ 122, § 122a, § 125 až 136 a prílohy č. 1 až 9 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č. 145/1990 Zb., vyhlášky č. 273/1990 Zb., vyhlášky č. 319/1990 Zb., vyhlášky č. 353/1990 Zb., vyhlášky č. 590/1990 Zb. a vyhlášky č. 259/1992 Zb.,

8.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 272/1990 Zb. o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti v znení vyhlášky č. 354/1990 Zb., vyhlášky č. 443/1991 Zb., vyhlášky č. 214/1994 Z. z. a vyhlášky č. 63/1995 Z. z.,

9.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb. o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovochÄpenziónoch pre dôchodcov v znení vyhlášky č. 215/1994 Z. z., vyhlášky č. 64/1995 Z. z. a vyhlášky č. 234/1995 Z. z.,

10.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 381/1992 Zb., ktorou sa upravujú podmienky poskytovania príspevku na úhradu nákladov za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami,

11.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 558/1992 Zb. o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v ústavoch sociálnej starostlivosti,

12.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 243/1993 Z. z. o sociálnej odkázanosti,

13.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 284/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v domovoch pre matky s deťmi,

14.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 304/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade za služby a o vreckovom v znení vyhlášky č. 45/1996 Z. z.

§ 114

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou § 17, § 49 až 64, § 68 písm. e) druhého bodu a § 72 až 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 1999.

Zákon č. 389/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 23. decembra 1998.

Zákon č. 155/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 1999. Tento zákon v čl. II zrušil § 16 písm. a) šiesty bod a písm. b) piaty bod zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.

Jozef Migaš v. r.