Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu, a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne na výkon takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej patrí plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.

(2)

Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť nariadená služobná pohotovosť ani výkon funkcie nadčas. Prokurátorke, ktorá je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom.

(3)

Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má sídlo prokuratúra, kde vykonáva svoju funkciu, ani mimo obvodu obce, v ktorej má trvalý pobyt. Prokurátorku, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok a mladšie ako osem rokov, možno vyslať na služobnú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako aj pre prokurátorku, ktorá je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(4)

Ak tehotná prokurátorka alebo prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, požiada o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného služobného času, vedúci služobného úradu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým nebolo ohrozené plnenie úloh prokuratúry. Prokurátorke, ktorá má povolený kratší služobný čas, patrí funkčný plat zodpovedajúci tomuto kratšiemu služobnému času.

(5)

Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora, ktorý je osamelý a stará sa o maloleté dieťa.

(6)

Osamelou osobou sa rozumie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba alebo osoba osamelá z iných vážnych dôvodov.

ŠIESTY DIEL

MATERSKÁ DOVOLENKA A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

§ 87

(1)

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, a prokurátorke, ktorá je osamelá, patrí materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov.

(2)

Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov.

(3)

V rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 patrí prokurátorovi, ktorý sa stará o narodené dieťa, rodičovská dovolenka, ak

a)

matka sa nemôže o dieťa starať,

b)

matka sa nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné ochorenie alebo

c)

prevzal do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(4)

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka

a)

až do troch rokov veku dieťaťa alebo

b)

až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú.

(5)

Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej dovolenke. To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.

(6)

Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.

§ 88

(1)

Na materskú dovolenku nastupuje prokurátorka spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(2)

Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.

§ 89

(1)

Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a prokurátorka zatiaľ začne vykonávať svoju funkciu, jej materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka sa tým preruší, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materská dovolenka sa poskytne prokurátorke opäť odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia zdravotníckej starostlivosti do svojej starostlivosti a prestala vykonávať funkciu prokurátorky, nie však dlhšie ako do času určeného pre ďalšiu materskú dovolenku (§ 87 ods. 4).

(2)

Prokurátorke nepatrí materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka, ak dieťa, o ktoré sa starala, je

a)

zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo

b)

umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí, ak do zariadenia s denným pobytom bolo umiestnené dieťa z dôvodu, že si to vyžaduje jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča na základe vyjadrenia príslušného ošetrujúceho (odborného) lekára.

(3)

Ak dieťa zomrie v čase, keď je prokurátorka na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej dovolenke, poskytne sa jej materská dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na rodičovskú dovolenku a na ďalšiu rodičovskú dovolenku; rodičovskú dovolenku však možno prokurátorovi prerušiť za podmienok ustanovených v odseku 1 aj pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa.

§ 90

(1)

Počas materskej dovolenky patrí prokurátorke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného zákona35) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná pomoc patrí prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.

(2)

Počas ďalšej materskej dovolenky patrí prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného zákona.36) Rovnaký príspevok patrí prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.

SIEDMY DIEL

PRESTÁVKY NA DOJČENIE

§ 91

(1)

Prokurátorke, ktorá dojčí svoje dieťa, poskytne služobný úrad okrem prestávky podľa § 34 ods. 3 osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu po celý určený týždenný služobný čas, patria každý služobný deň na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a počas ďalších troch mesiacov jedna polhodinová prestávka na dojčenie.

(3)

Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu v kratšom služobnom čase, ktorý tvorí aspoň polovicu určeného týždenného služobného času, patrí jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú do služobného času.

ÔSMA HLAVA

ODMEŇOVANIE PROKURÁTOROV

PRVÝ DIEL

PLAT PROKURÁTORA

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

§ 92

(1)

Prokurátorovi patrí za výkon jeho funkcie plat.

ŠTVRTÝ DIEL

OSOBITNÉ NÁROKY SÚVISIACE SO ZÁNIKOM SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA

§ 125

Odchodné

(1)

Prokurátorovi, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. a), patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu. To neplatí, ak prokurátorovi patrí odchodné podľa odseku 2.

(2)

Pri zániku služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodov nadobudnutia nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, alebo pri odvolaní z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. b) patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.

(3)

Ak prokurátorovi už bolo vyplatené odchodné pri skoršom zániku jeho služobného pomeru alebo podľa osobitných zákonov,47) odchodné sa kráti o vyplatenú sumu odchodného.

(4)

Právo na odchodné zaniká smrťou prokurátora. Ak právo na odchodné vzniklo pred smrťou prokurátora a odchodné prokurátorovi nebolo vyplatené, právo na vyplatenie odchodného prechádza na dedičov zomrelého prokurátora.

§ 126

Úmrtné

(1)

Ak služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, pozostalý manžel má právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor ku dňu úmrtia. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský dôchodok má právo na vyplatenie 10 % z výšky odchodného, na ktoré mal nárok prokurátor ku dňu úmrtia. Ak by výška úmrtného pre pozostalého manžela a deti zomrelého prokurátora prevyšovala 100 % z výšky odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého z nich. Ak niet pozostalého manžela, právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného prechádza na pozostalé deti prokurátora. Ak prokurátor zomrie pri výkone funkcie prokurátora alebo v súvislosti s ňou, úmrtné sa vyplatí v plnej výške odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor. Na nároky pozostalých sa toto ustanovenie vzťahuje aj vtedy, ak prokurátor o dôchodok nepožiada.

(2)

Právo na úmrtné zaniká smrťou osoby, ktorá má naň právo alebo na ktorú toto právo prešlo. Ak tejto osobe vzniklo právo na úmrtné pred jej smrťou a nebolo jej vyplatené, právo na vyplatenie úmrtného prechádza na jej dedičov.

§ 127

(1)

Základný plat prokurátora na účely § 125je základný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, ak by bol vykonával funkciu v čase, keď mu vznikol nárok na odchodné.

(2)

Započítateľná prax na účely odchodného sa určuje podľa § 97.

§ 128

(1)

O odchodnom a o úmrtnom rozhoduje služobný úrad.

(2)

Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach odchodného a úmrtného možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobného úradu odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.

(3)

Právoplatné rozhodnutie o odchodnom a právoplatné rozhodnutie o úmrtnom je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)

(4)

Odchodné vyplatí služobný úrad najneskôr v deň splatnosti posledného platu prokurátora.

(5)

Úmrtné vyplatí služobný úrad osobe, ktorá má právo na úmrtné, v deň nasledujúci po smrti prokurátora, najneskôr však do siedmich dní odo dňa, keď sa služobný úrad dozvedel o smrti prokurátora alebo o jeho vyhlásení za mŕtveho.

§ 129

Ustanovenia § 125 až 128 sa nevzťahujú na prokurátora vojenskej prokuratúry; výsluhové zabezpečenie prokurátora vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon.48)

DEVIATA HLAVA

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE PROKURÁTORA

PRVÝ DIEL

NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE

§ 130

Nemocenské zabezpečenie pri chorobe alebo úraze

(1)

V čase, keď prokurátor nevykonáva svoju funkciu pre chorobu alebo úraz, nemá nárok na plat.

(2)

Prokurátor počas dočasnej neschopnosti vykonávať funkciu prokurátora pre chorobu alebo úraz má nárok na nemocenské podľa osobitného zákona49) a na príplatok k nemocenskému (§ 131).

§ 131

Príplatok k nemocenskému

(1)

Ak je prokurátor uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného zákona,49) patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi poskytnutým nemocenským a funkčným platom po odpočítaní

a)

poistného na zdravotné poistenie,41)

b)

poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)

c)

preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)

(2)

Úhrn príplatku k nemocenskému a poskytnutého nemocenského nesmie presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

(3)

Prokurátorovi nepatrí príplatok k nemocenskému podľa odseku 1, ak dočasná neschopnosť na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania (§ 166).

DRUHÝ DIEL

DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE

§ 134

Príplatok k dôchodku

(1)

Prokurátor má právo na príplatok k dôchodku, ak

a)

zanikol jeho služobný pomer a

b)

má nárok na výplatu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

(2)

Právo na príplatok k dôchodku má aj

a)

manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok po zomrelom manželovi, ktorý bol prokurátorom,

b)

manžel, ktorý má nárok na vdovecký dôchodok po zomrelej manželke, ktorá bola prokurátorkou,

c)

nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomrelom rodičovi, ktorý bol prokurátorom,

d)

nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomrelom prokurátorovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť rodičia dieťaťa.

(3)

Splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. b) sa nevyžaduje, ak služobný pomer prokurátora zanikol smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

§ 135

(1)

Výška príplatku k dôchodku prokurátora je 3,75 % zo základu na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora za každý rok započítateľnej praxe; najviac však za 40 rokov. Ak výkon funkcie netrval celý rok, prokurátorovi patrí príplatok v zodpovedajúcej výške za každý mesiac výkonu funkcie.

(2)

Základom na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora je výška dôchodku priznaného prokurátorovi.

(3)

Výška príplatku k vdovskému dôchodku a k vdoveckému dôchodku je 60 % zo sumy, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor.

(4)

Výška príplatku k sirotskému dôchodku je 30 % zo sumy, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor.

(5)

Úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku nesmie presiahnuť výšku príplatku k dôchodku prokurátora, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor. Ak úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotskému dôchodku presahuje výšku príplatku k dôchodku prokurátora, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor, príplatok k vdovskému dôchodku alebo príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatky k sirotskému dôchodku sa pomerne skrátia.

(6)

Príplatok k dôchodku vypláca oprávneným osobám generálna prokuratúra mesačne vo výške určenej podľa odsekov 1 až 5.

§ 136

Priznaný príplatok k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú sumu zvýšenia dôchodkov. Zvýšený príplatok patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

§ 137

Zánik práva na príplatok k dôchodku

(1)

Právo na príplatok k dôchodku prokurátora zaniká dňom smrti prokurátora. Ak právo na príplatok vzniklo pred smrťou prokurátora a príplatok prokurátorovi nebol vyplatený, právo na vyplatenie splatných súm prechádza postupne priamo na manžela zomrelého prokurátora, jeho deti a rodičov, ak žili s prokurátorom v čase jeho smrti v domácnosti. Podmienka spolužitia v domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na príplatok k sirotskému dôchodku po zomrelom prokurátorovi.

(2)

Právo, ktoré prechádza na osoby uvedené v odseku 1, nie je predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stáva, ak niet týchto osôb.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 134 ods. 2, ak ide o príplatok k ich dôchodku.

TRETÍ DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA K SOCIÁLNEMU ZABEZPEČENIU PROKURÁTORA

§ 138

(1)

Funkčný plat prokurátora na účely § 131 až 133 je funkčný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, keby vykonával funkciu v čase, keď mu vznikol nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve.

(2)

Započítateľná prax na účely príplatku k dôchodku sa určuje podľa § 97. Do započítateľnej praxe sa na účely príplatku k dôchodku nezapočítava čas, za ktorý patrí

a)

prídavok k starobnému dôchodku podľa osobitného zákona50) alebo

b)

výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona.51)

§ 139

(1)

Nárok na príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku (ďalej len „príplatok“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Nárok na výplatu príplatku vzniká splnením podmienok ustanovených na vznik nároku na príplatok a podaním žiadosti o priznanie príplatku.

§ 140

(1)

Služobný úrad rozhoduje o

a)

príplatku k nemocenskému,

b)

príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny,

c)

príplatku k peňažnej pomoci v materstve.

(2)

Generálna prokuratúre rozhoduje o

a)

príplatku k dôchodku prokurátora,

b)

príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku,

c)

príplatku k sirotskému dôchodku.

(3)

Proti rozhodnutiu služobného úradu podľa odseku 1 možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.

(4)

Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry podľa odseku 2 možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálny prokurátor.

(5)

Právoplatné rozhodnutie o príplatku je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)

§ 141

(1)

Príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a príplatok k peňažnej pomoci v materstve sa vypláca pozadu, za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.

(2)

Príplatok k dôchodku vypláca generálna prokuratúra vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených. Do cudziny sa vypláca príplatok k dôchodku pozadu v trojmesačných lehotách, ak osoba oprávnená na príplatok k dôchodku písomne požiada generálnu prokuratúru o zasielanie príplatku k dôchodku na svoju adresu v cudzine.

(3)

Výška príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 142

(1)

Príplatok sa

a)

prizná, ak sa dodatočne zistí, že priznanie príplatku sa neoprávnene odoprelo,

b)

zvýši, ak sa dodatočne zistí, že príplatok

1.

sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, než aká patrí, alebo

2.

sa priznal od neskoršieho dátumu, než od akého patrí,

c)

zníži, ak sa dodatočne zistí, že príplatok

1.

sa priznal alebo vyplatil vo vyššej sume, než aká patrí, alebo

2.

sa priznal od skoršieho dátumu, než od akého patrí,

d)

odníme, ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo vyplatil neoprávnene.

(2)

Príplatok sa prizná odo dňa, od ktorého patrí, alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého patrí jeho zvýšenie, najviac však za tri roky spätne odo dňa zistenia nároku alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie. Právo na výplatu priznaného alebo zvýšeného príplatku sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do troch rokov odo dňa jeho priznania alebo zvýšenia.

(3)

Príplatok sa zníži alebo odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Ak sa príplatok zníži alebo odníme, musí ten, komu bol znížený alebo odňatý, vrátiť neoprávnene vyplatené sumy, ak vedel alebo vzhľadom na okolnosti musel vedieť, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene, alebo ak úmyselne spôsobil, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene. Právo na vrátenie neoprávnene vyplatených súm sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do jedného roka odo dňa zníženia alebo odňatia príplatku alebo jeho časti, najneskôr do troch rokov odo dňa vyplatenia príplatku alebo jeho časti.

§ 143

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na príplatok, jeho výplata sa podľa povahy veci zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok podľa povahy veci vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

§ 144

Ustanovenia § 130 ods. 2 a § 131 až 143 sa nevzťahujú na prokurátora vojenskej prokuratúry. Sociálne zabezpečenie prokurátorov vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon.51)

§ 145

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.52)

§ 146

(1)

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie41) sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.

(2)

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie42) sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.

(3)

Prokurátor nie je platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti.53) Za prokurátora služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.53)

DESIATA HLAVA

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A NÁHRADA ŠKODY

PRVÝ DIEL

PREDCHÁDZANIE ŠKODÁM

§ 147

Povinnosti služobného úradu

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečovať také podmienky na výkon funkcie prokurátora, aby prokurátor mohol bez ohrozenia zdravia a majetku riadne vykonávať svoju funkciu. Ak zistí nedostatky, je povinný bez zbytočného odkladu ich odstrániť alebo urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2)

Vedúci prokurátor je povinný kontrolovať, či prokurátor plní svoje služobné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.

§ 148

Povinnosti prokurátora

(1)

Prokurátor je povinný pri výkone svojej funkcie počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku alebo k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda služobnému úradu, je povinný bez zbytočného odkladu na to upozorniť vedúceho prokurátora. Ak na odvrátenie hroziacej škody je potrebný zákrok, je povinný zakročiť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo iného.

(2)

Ak prokurátor zistí, že nemá vytvorené podmienky potrebné na riadny výkon svojej funkcie, je povinný na zistené nedostatky upozorniť vedúceho prokurátora.

DRUHÝ DIEL

ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU

§ 149

Všeobecná zodpovednosť prokurátora

(1)

Prokurátor zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením svojej povinnosti pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie.

(2)

Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinnosti zo strany služobného úradu, zodpovednosť prokurátora sa pomerne obmedzí.

(3)

Služobný úrad je povinný preukázať zavinenie prokurátora; to neplatí, ak ide o zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (§ 151), a o zodpovednosť za stratu zverených predmetov (§ 154).

§ 150

Zodpovednosť prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody

(1)

Od prokurátora, ktorý vedome neupozornil vedúceho prokurátora na hroziacu škodu, ani nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým bolo zabránilo bezprostrednému vzniku škody, pričom mu v tom nebránila dôležitá okolnosť ani tým nevystavoval vážnemu ohrozeniu seba alebo iného, služobný úrad môže požadovať, aby prispel na náhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu.

(2)

Pri posudzovaní zodpovednosti prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody, ako aj pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliadne na to, čo bránilo prokurátorovi splniť jeho povinnosť, na význam a rozsah škody a na jeho osobné a majetkové pomery. Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu.

§ 151

(1)

Ak prokurátor prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

(2)

Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za schodok celkom, prípadne sčasti,

a)

ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo

b)

ak služobný úrad neodstráni nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil na tieto nedostatky.

(3)

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

(4)

Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.

§ 152

(1)

Prokurátor, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak

a)

je dočasne pridelený na výkon funkcie na inú prokuratúru alebo na iný orgán (§ 9),

b)

je preložený na výkon funkcie na inú prokuratúru (§ 10),

c)

výkon jeho funkcie je prerušený (§ 12),

d)

výkon jeho funkcie je dočasne pozastavený (§ 13) alebo

e)

služobný úrad do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

(2)

Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti sa musí oznámiť služobnému úradu písomne; odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti služobnému úradu.

§ 153

(1)

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká

a)

uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b)

dohodou o jej zrušení,

c)

dňom odstúpenia od tejto dohody alebo

d)

dňom zániku služobného pomeru prokurátora.

(2)

Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu zániku dohody o hmotnej zodpovednosti.

§ 154

Zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov

(1)

Prokurátor zodpovedá za stratu predmetov, ktoré mu zveril služobný úrad, ak ich prevzatie písomne potvrdil.

(2)

Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za zverený predmet celkom, prípadne sčasti, ak

a)

preukáže, že strata vznikla celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo

b)

služobný úrad neodstránil nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným predmetom, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil na tieto nedostatky.

§ 155

Prokurátor, ktorý spôsobí škodu v duševnej poruche, zodpovedá za škodu len vtedy, ak v čase spôsobenia škody bol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Ak sa však prokurátor vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.

§ 156

Prokurátor nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní hroziacej škody alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

§ 157

(1)

Prokurátor, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu, je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil uvedením do predchádzajúceho stavu.

(2)

Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže služobný úrad požadovať od prokurátora náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

(3)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u jednotlivého prokurátora presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky.

(4)

Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, prokurátor je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(5)

Ak zodpovedá za škodu niekoľko prokurátorov alebo prokurátor a iný zamestnanec prokuratúry, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

§ 158

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.

§ 159

Prokurátor, ktorý zodpovedá za schodok (§ 151) alebo za stratu zverených predmetov (§ 154), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

§ 160

(1)

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, príslušný orgán (§ 184) alebo súd môže určiť výšku náhrady škody v nižšej sume, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora. Ak bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže byť výška náhrady škody takto znížená len súdom. Určená výška náhrady škody sa však musí rovnať najmenej jednej tretine skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora, najmenej sume rovnajúcej sa jeho poslednému mesačnému funkčnému platu.

(2)

Výšku náhrady škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.

§ 161

Určovanie výšky náhrady škody

(1)

Výšku požadovanej náhrady škody určuje orgán uvedený v § 184.

(2)

Výšku požadovanej náhrady škody oznámi prokurátorovi a s prokurátorom prerokuje príslušný orgán (§ 184) najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu prokurátor zodpovedá.

(3)

Ak prokurátor uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške, služobný úrad a prokurátor uzavrú dohodu o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady. Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. Osobitná písomná dohoda však nie je potrebná, ak škoda už bola uhradená.

(4)

Služobný úrad je povinný vymáhať od prokurátora náhradu škody, za ktorú prokurátor zodpovedá.

TRETÍ DIEL

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM PROKURÁTORA ALEBO JEHO NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM

§ 162

(1)

Za škodu spôsobenú rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát.

(2)

Podmienky, za akých môže štát vymáhať od prokurátora náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ustanovuje osobitný zákon.54)

ŠTVRTÝ DIEL

ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROKURÁTOROVI

Prvý oddiel

Všeobecná zodpovednosť štátu

§ 163

(1)

Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora. Za štát koná služobný úrad.

(2)

Štát nezodpovedá prokurátorovi za škodu na dopravnom prostriedku, ktorý použil pri plnení svojich služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez súhlasu vedúceho prokurátora.

Druhý oddiel

Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania

§ 164

Základné ustanovenie

(1)

Ak došlo pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia prokurátora alebo jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), za škodu tým vzniknutú zodpovedá štát. Štát zodpovedá aj za služobný úraz, ktorý prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikol pre výkon funkcie prokurátora.

(2)

Za škodu spôsobenú prokurátorovi chorobou z povolania zodpovedá štát vtedy, ak pred zistením tejto choroby prokurátor vykonával svoju funkciu za podmienok, za akých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(3)

Príslušný orgán (§ 184) je povinný prerokovať rozsah a spôsob náhrady škody bez zbytočného odkladu s prokurátorom, a ak to nie je možné, s jeho blízkou osobou. K rozsahu a spôsobu náhrady škody sa vyjadrí aj prokurátorská rada.

§ 165

Náhrada škody pri poškodení zdravia prokurátora

Prokurátorovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je štát povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom

a)

náhradu za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 166),

b)

náhradu za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 167),

c)

náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 168),

d)

mimoriadne odškodnenie (§ 169),

e)

náhradu nákladov spojených s liečením (§ 170),

f)

náhradu vecnej škody (§ 171).

§ 166

Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie

(1)

Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania je rozdiel medzi poskytnutým nemocenským a posledným mesačným funkčným platom prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania po odpočítaní

a)

poistného na zdravotné poistenie,41)

b)

poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)

c)

preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)

(2)

Náhrada podľa odseku 1 patrí prokurátorovi aj pri ďalšej neschopnosti na výkon funkcie z dôvodu toho istého služobného úrazu alebo choroby z povolania; pritom sa vychádza z mesačného funkčného platu prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania, ak je to pre prokurátora výhodnejšie, inak z mesačného funkčného platu pred vznikom tejto ďalšej škody.

§ 167

Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie

(1)

Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania sa pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity poskytne v takej výške, aby spolu s invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom a príplatkom k dôchodku dosiahla sumu, ktorá zodpovedá naposledy určenému mesačnému funkčnému platu prokurátora pred vznikom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.

(2)

Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity určená podľa odseku 1 patrí aj vtedy, ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním z funkcie prokurátora podľa § 15 ods. 3 písm. a). Tento nárok nezaniká ani vtedy, ak počas invalidity alebo čiastočnej invalidity začne vykonávať zárobkovú činnosť.

(3)

Právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká

a)

odňatím invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,

b)

dosiahnutím 65. roku veku alebo

c)

smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho.

§ 168

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

(1)

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré prokurátor utrpel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytne jednorazovo podľa osobitného predpisu.55)

(2)

Ak prokurátor utrpel služobný úraz v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, patrí mu náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia najmenej v dvojnásobnej výške určenej osobitným predpisom.55)

§ 169

Mimoriadne odškodnenie

Prokurátor, ktorý následkom služobného úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, stratil schopnosť vykonávať funkciu prokurátora, má právo na jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej mzdy.

§ 170

Náhrada nákladov spojených s liečením

Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, a to na základe predložených dokladov.

§ 171

Náhrada vecnej škody

Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu vecnej škody, ktorá mu z týchto dôvodov vznikla. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.

§ 172

Náhrada škody pri úmrtí prokurátora

Ak prokurátor následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, štát je povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť oprávneným osobám za podmienok ustanovených týmto zákonom

a)

náhradu nákladov spojených s liečením a s pohrebom (§ 173),

b)

náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 174),

c)

jednorazové odškodnenie pozostalých (§ 175),

d)

náhradu vecnej škody (§ 176).

§ 173

Náhrada nákladov spojených s liečením a s pohrebom

(1)

Ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s jeho liečením a s pohrebom, nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a na náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta príspevok na pohreb poskytnutý podľa osobitného zákona.56)

(2)

Náklady spojené s pohrebom sú najmä

a)

náklady účtované pohrebným ústavom,

b)

cintorínske poplatky,

c)

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do výšky 25 000 Sk,

d)

náklady na úpravu hrobu,

e)

cestovné náklady,

f)

jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie.

(3)

Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa uhradia len manželovi (druhovi), deťom, rodičom, prarodičom a vnukom prokurátora a osobám, ktoré boli na zomrelého prokurátora odkázané výživou.

(4)

Náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a s pohrebom vyplatí oprávnenej osobe bez zbytočného odkladu generálna prokuratúra na základe predložených dokladov.

§ 174

Náhrada nákladov na výživu pozostalých

(1)

Pozostalým, ktorým zomrelý prokurátor poskytoval výživu alebo bol povinný výživu poskytovať, patrí náhrada nákladov na výživu, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí len vtedy, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z tohto istého dôvodu.

(3)

Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z posledného mesačného funkčného platu prokurátora, ktorý mu patril pred vznikom služobného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 175

Jednorazové odškodnenie pozostalých

Manželovi a každému dieťaťu zomrelého prokurátora, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, patrí jednorazové odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora. V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy môže priznať aj rodičom zomrelého prokurátora.

§ 176

Náhrada vecnej škody

Dedičom prokurátora patrí náhrada vecnej škody, ktorá vznikla v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.

§ 177

Spoločné ustanovenie

Ustanovenia § 163 až 176 sa vzťahujú aj na blízke osoby prokurátora, ak utrpeli škodu v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora.

Tretí oddiel

Zodpovednosť štátu za škodu pri odvracaní škody

§ 178

(1)

Štát zodpovedá za škodu, ktorú utrpel prokurátor pri odvracaní škody hroziacej majetku štátu, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

(2)

Prokurátor, ktorý utrpel pri odvracaní škody podľa odseku 1 vecnú škodu, má právo na jej náhradu, ako aj na úhradu účelne vynaložených nákladov. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa toto poškodenie ako služobný úraz.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa rovnako vzťahuje na prokurátora, ktorý utrpel škodu pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal služobný úrad, ale len vtedy, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

Štvrtý oddiel

Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach

§ 179

(1)

Štát zodpovedá za škodu na veciach, ktoré prokurátor odložil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie na mieste na to určenom, a ak také miesto nie je určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, štát zodpovedá iba vtedy, ak ich služobný úrad, na ktorom funkciu prokurátor vykonáva, prevzal do osobitnej úschovy.

(2)

Prokurátor má právo na náhradu škody spôsobenej na odložených veciach za podmienok uvedených v odseku 1 v plnej výške.

(3)

Právo na náhradu škody za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, napríklad väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti, a ktoré služobný úrad, na ktorom prokurátor vykonáva svoju funkciu, neprevzal do osobitnej úschovy, má prokurátor najviac do sumy 15 000 Sk. Toto obmedzenie neplatí, ak sa zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný prokurátor alebo zamestnanec prokuratúry alebo že tieto veci služobný úrad prevzal do osobitnej úschovy.

(4)

Nárok na náhradu škody podľa odsekov 2 a 3 zanikne, ak prokurátor o škode neupovedomil služobný úrad bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

Piaty oddiel

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 180

(1)

Služobný úrad je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť prokurátorovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu.

(2)

Ak služobný úrad preukáže, že škodu zavinil aj poškodený prokurátor, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí.

(3)

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému prokurátorovi škodu, má právo na náhradu voči tomu, kto poškodenému za škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému prokurátorovi.

§ 181

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.

Šiesty oddiel

Dôvody zbavenia sa zodpovednosti

§ 182

(1)

Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu celkom, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b)

škodu spôsobil prokurátor v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť,

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu sčasti, ak preukáže, že

a)

prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin škody bolo spôsobenie škody prokurátorom v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky alebo

c)

prokurátorovi vznikla škoda preto, lebo si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia ani predpisy požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si byť pritom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť služobný úraz alebo chorobu z povolania.

(3)

Ak sa štát zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, ktorú znáša prokurátor, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) má prokurátor právo na náhradu aspoň jednej tretiny škody.

(4)

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika.

§ 183

Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak prokurátor utrpel škodu

a)

počas súdneho pojednávania alebo pri účasti na inom úkone, ktorý vykonával súd,

b)

pri výsluchu osoby v priestoroch prokuratúry alebo pri účasti na úkone, ktorý vykonával policajný orgán alebo prokurátor, alebo

c)

pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak prokurátor tento stav sám úmyselne nevyvolal.

PIATY DIEL

KONANIE VO VECIACH NÁHRADY ŠKODY

§ 184

(1)

Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni

a)

osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zodpovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda,

b)

osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak

1.

za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry,

2.

za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokurátorovi generálnej prokuratúry a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,

3.

za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,

4.

za škodu zodpovedá spoločne vyšší vojenský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššiemu vojenskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,

c)

osobitná komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre, ak za škodu zodpovedá spoločne vojenský obvodný prokurátor a jemu podriadený prokurátor alebo zamestnanec alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vojenskému obvodnému prokurátorovi a jemu podriadenému prokurátorovi alebo zamestnancovi.

(2)

Osobitné komisie uvedené v odseku 1 zriaďuje príslušný vedúci služobného úradu, ak generálny prokurátor nerozhodne inak.

(3)

O odvolaní proti rozhodnutiu

a)

orgánu uvedeného v odseku 1 písm. a) a c) rozhoduje generálna prokuratúra,

b)

orgánu uvedeného v odseku 1 písm. b) rozhoduje generálny prokurátor.

§ 185

(1)

Na konanie o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.52)

(2)

Právoplatné rozhodnutie o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)

ŠIESTY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA K ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU

§ 186

(1)

Výkonom funkcie prokurátora sa na účely zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona rozumie plnenie služobných povinností prokurátora pri zabezpečovaní úloh prokuratúry.

(2)

Úkony prokurátora v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora sú úkony prokurátora obvyklé alebo potrebné pred začiatkom výkonu jeho funkcie alebo po jej skončení. Úkonmi podľa predchádzajúcej vety však nie je cesta do miesta pravidelného výkonu jeho funkcie a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte prokuratúry. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz služobného úradu alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sa považujú za úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora.

(3)

Cestou do miesta pravidelného výkonu funkcie a späť sa rozumie cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta vstupu do objektu prokuratúry, kde obvykle vykonáva svoju funkciu, alebo na iné miesto určené na plnenie úloh a späť.

(4)

Cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta výkonu funkcie prokurátora alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom služobnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho miesta výkonu funkcie a späť, sa posudzuje ako úkon potrebný pred začiatkom výkonu funkcie alebo po jeho skončení.

JEDENÁSTA HLAVA

DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA

PRVÝ DIEL

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI PROKURÁTORA

§ 187

Disciplinárna zodpovednosť

Prokurátor je disciplinárne zodpovedný za

a)

disciplinárne previnenie,

b)

konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného zákona,57) a konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitného zákona.58)

§ 188

Disciplinárne previnenie

Disciplinárnym previnením je

a)

zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora,

b)

správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní,

c)

správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry.

§ 189

Disciplinárne opatrenia

(1)

Za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a)

napomenutie,

b)

písomné pokarhanie,

c)

zníženie základného platu až o 15 % najviac na tri mesiace; pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho opatrenia, najviac na šesť mesiacov,

d)

odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora,

e)

preloženie na inú prokuratúru toho istého stupňa alebo na prokuratúru nižšieho stupňa,

f)

zbavenie výkonu funkcie prokurátora.

(2)

Za konanie uvedené v § 187 písm. b) sa uloží prokurátorovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom v zákone niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a)

písomné pokarhanie,

b)

pokuta,

c)

zákaz činnosti s výnimkou zákazu výkonu funkcie prokurátora,

d)

prepadnutie veci.

§ 190

(1)

Disciplinárne opatrenia uvedené v § 189 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Popri sebe nemožno uložiť disciplinárne opatrenia uvedené v

a)

§ 189 ods. 1 písm. a) a § 189 ods. 1 písm. b) až f),

b)

§ 189 ods. 1 písm. b) a § 189 ods. 1 písm. c) až f),

c)

§ 189 ods. 1 písm. c) a § 189 ods. 2 písm. b),

d)

§ 189 ods. 1 písm. f) a § 189 ods. 2,

e)

§ 189 ods. 2 písm. a) a § 189 ods. 1,

f)

§ 189 ods. 2 písm. a)a § 189 ods. 2 písm. b) až d).

(3)

Ak je prokurátorovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktoré spočíva v

a)

úmyselnom neplnení povinnosti podať majetkové priznanie,

b)

podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo

c)

úmyselnom nesplnení povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní,

generálny prokurátor právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie zverejní.

§ 191

(1)

Pri ukladaní disciplinárnych opatrení sa prihliada na závažnosť disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, na okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných povinností prokurátora.

(2)

Nedostatky pri plnení služobných povinností menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu, alebo konanie uvedené v § 187 písm. b) môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj písomným napomenutím prokurátora. Prokurátor, ktorému bolo doručené napomenutie, môže podať disciplinárnej komisii do 15 dní od doručenia napomenutia návrh, aby rozhodla, že napomenutie je neplatné. Na konanie o určenie neplatnosti napomenutia sa primerane vzťahujú ustanovenia o disciplinárnom konaní.

§ 192

Disciplinárna komisia

(1)

Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.

(2)

Disciplinárna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov, ktorí musia byť prokurátormi. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj potrebný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov.

(3)

Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.

(4)

Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.

(5)

Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.

§ 193

Vylúčenie člena disciplinárnej komisie

(1)

Člen disciplinárnej komisie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, k jeho obhajcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2)

Člen disciplinárnej komisie je vylúčený aj z prejednávania a rozhodovania veci v odvolacej disciplinárnej komisii a naopak.

(3)

Len čo sa člen disciplinárnej komisie dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bez zbytočného odkladu generálnemu prokurátorovi. V konaní môže urobiť len tie úkony, ktoré neznesú odklad.

(4)

Prokurátor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre ktoré je člen disciplinárnej komisie vylúčený. Tieto skutočnosti je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť generálnemu prokurátorovi.

(5)

O tom, či je člen disciplinárnej komisie vylúčený, rozhodne generálny prokurátor. Ak generálny prokurátor rozhodne, že člen disciplinárnej komisie je vylúčený, určí namiesto vylúčeného člena disciplinárnej komisie v poradí prvého z počtu náhradníkov.

§ 194

Neprípustnosť disciplinárneho konania

(1)

Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak

a)

tomu bráni amnestia udelená vládou Slovenskej republiky,

b)

zanikla disciplinárna zodpovednosť prokurátora,

c)

zanikol služobný pomer prokurátora; ak je prokurátor disciplinárne stíhaný za konanie uvedené v § 187 písm. b), disciplinárna komisia postúpi vec orgánu príslušnému na prejednanie takého konania,

d)

disciplinárne konanie je podmienené súhlasom poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť, alebo

e)

skoršie disciplinárne konanie pre ten istý skutok, alebo skoršie konanie o priestupku alebo inom správnom delikte pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozhodnutím, alebo bolo právoplatne zastavené a rozhodnutie vydané v skoršom konaní nebolo zrušené.

(2)

V disciplinárnom konaní, ktoré bolo zastavené z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), sa pokračuje, ak prokurátor, proti ktorému sa viedlo disciplinárne konanie, vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia o zastavení disciplinárneho konania, že na prejednaní veci trvá; prokurátor musí byť o tom poučený.

§ 195

Právo na obhajobu

Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo obhajovať sa sám alebo zvoliť si obhajcu. Obhajcom prokurátora v disciplinárnom konaní môže byť len prokurátor alebo advokát. Na ústnom pojednávaní pred disciplinárnou komisiou nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok alebo znalec.

DRUHÝ DIEL

DISCIPLINÁRNE KONANIE

§ 196

(1)

Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu sa disciplinárne konanie začína len vtedy, ak vec odovzdal alebo postúpil disciplinárnej komisii orgán činný v trestnom konaní.59)

(2)

Disciplinárne konanie je začaté dňom doručenia

a)

návrhu na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii alebo

b)

rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci disciplinárnej komisii.

§ 197

(1)

Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať

a)

generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry,

b)

minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) proti ktorémukoľvek prokurátorovi vojenskej prokuratúry,

c)

námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti,

d)

príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry,

e)

vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry,

f)

príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry,

g)

príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry

(ďalej len „navrhovateľ“).

(2)

Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať

a)

meno, priezvisko a funkciu navrhovateľa,

b)

meno, priezvisko a dátum narodenia prokurátora, proti ktorému návrh smeruje,

c)

opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, a ak ide o konanie uvedené v § 187 písm. b), aj označenie príslušných ustanovení zákona, ktorého znaky také konanie napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní takého konania,

d)

označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera,

e)

navrhované disciplinárne opatrenie,

f)

dátum vyhotovenia návrhu,

g)

podpis navrhovateľa.

(3)

Navrhovateľ môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení prokurátora alebo o konaní uvedenom v § 187 písm. b), najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b).

(4)

Návrh na začatie disciplinárneho konania môže navrhovateľ vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu. V takom prípade nový návrh už nemožno podať.

§ 198

(1)

Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak sa už začalo, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť, ak uplynul jeden rok

a)

od spáchania disciplinárneho previnenia alebo od konania uvedeného v § 187 písm. b), alebo

b)

od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku súdu za ten istý skutok.

(2)

Disciplinárne konanie za priestupok

a)

proti občianskemu spolunažívaniu

1.

ublížením inému na cti urazením alebo vydaním na posmech,60)

2.

ublížením inému na zdraví z nedbanlivosti,61)

3.

úmyselným narušením občianskeho spolunažívania vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,62)

b)

proti majetku,63)

ktorý spáchal prokurátor proti blízkej osobe,15) nemožno začať bez súhlasu poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.

(3)

Súhlas s disciplinárnym konaním v prípadoch podľa odseku 2 môže poškodený, jeho zástupca alebo opatrovník výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu. Súhlas výslovne vzatý späť už nemožno znovu udeliť.

§ 199

Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania

(1)

O začatí disciplinárneho konania upovedomí prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, predseda disciplinárnej komisie doručením oznámenia o začatí disciplinárneho konania a návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci. V oznámení o začatí disciplinárneho konania ho súčasne poučí o práve zvoliť si obhajcu, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.

(2)

Oznámenie o začatí disciplinárneho konania sa doručuje prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, do vlastných rúk.

(3)

O začatí disciplinárneho konania upovedomí predseda disciplinárnej komisie tiež

a)

generálneho prokurátora, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania,

b)

ministra obrany, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a disciplinárne konanie sa začalo proti prokurátorovi vojenskej prokuratúry,

c)

vedúceho služobného úradu, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a disciplinárne konanie sa začalo proti prokurátorovi, ktorý patrí do jeho riadiacej pôsobnosti,

d)

okresnému prokurátorovi, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.

§ 200

Predbežné úkony

Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných skutočností, predseda disciplinárnej komisie alebo ním poverený člen disciplinárnej komisie vykoná potrebné úkony. Môže najmä zistiť stanovisko prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.

§ 201

Rozhodnutie bez ústneho pojednávania

Disciplinárna komisia bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak

a)

návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný neoprávnenou osobou, oneskorene alebo bol vzatý späť,

b)

návrh na začatie disciplinárneho konania je nesprávny alebo neúplný a navrhovateľ napriek výzve predsedu disciplinárnej komisie tento nedostatok v určenej lehote neodstránil a v disciplinárnom konaní pre tento nedostatok nemožno pokračovať, alebo

c)

disciplinárne konanie je neprípustné (§ 194).

§ 202

Prerušenie disciplinárneho konania

(1)

Ak sa disciplinárna komisia domnieva, že skutočnosti, ktoré sa prokurátorovi kladú za vinu, nasvedčujú tomu, že spáchal trestný čin, oznámi to orgánu činnému v trestnom konaní; disciplinárne konanie môže v takom prípade prerušiť.

(2)

Disciplinárna komisia môže prerušiť disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti prokurátorovi vedie trestné konanie.

(3)

Prerušenie disciplinárneho konania môže trvať najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Ak po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní, disciplinárna komisia disciplinárne konanie zastaví.

(4)

Ak je disciplinárne konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, lehoty začínajú plynúť znova.

§ 203

Nariadenie ústneho pojednávania

(1)

Po vykonaní predbežných úkonov, alebo ak nie sú také úkony potrebné, predseda disciplinárnej komisie určí termín ústneho pojednávania a upovedomí o ňom

a)

navrhovateľa,

b)

prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie,

c)

obhajcu prokurátora, ak prokurátora zastupuje v disciplinárnom konaní,

d)

poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka,

e)

osoby uvedené v § 199 ods. 3.

(2)

O nariadení ústneho pojednávania sa musia osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) upovedomiť najneskôr päť dní pred ústnym pojednávaním.

§ 204

(1)

Ústne pojednávanie sa koná verejne za stálej prítomnosti všetkých členov disciplinárnej komisie, zapisovateľa a navrhovateľa.

(2)

Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. V neprítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, možno ústne pojednávanie vykonať len vtedy, ak prokurátor bol o termíne ústneho pojednávania riadne a včas upovedomený, ale

a)

odmietol sa dostaviť pred disciplinárnu komisiu,

b)

nedostavil sa bez ospravedlniteľného dôvodu pred disciplinárnu komisiu,

c)

výslovne sa vzdal práva účasti na ústnom pojednávaní,

d)

je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody.

(3)

Ak si prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, zvolil obhajcu, tento má právo zastupovať prokurátora na ústnom pojednávaní.

§ 205

(1)

Ústne pojednávanie vedie predseda disciplinárnej komisie.

(2)

Predseda disciplinárnej komisie otvorí ústne pojednávanie oznámením veci, ktorá sa bude prejednávať; potom zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na ústne pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené, a zistí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.

(3)

Ak sa niektorá z predvolaných alebo upovedomených osôb nedostavila na ústne pojednávanie, disciplinárna komisia rozhodne, či ústne pojednávanie možno napriek tomu vykonať, alebo či ho treba odročiť.

(4)

Po vykonaní úkonov uvedených v odsekoch 2 a 3 vyzve predseda disciplinárnej komisie navrhovateľa, aby predniesol návrh na začatie disciplinárneho konania a odôvodnil ho. Ak disciplinárne konanie začalo na základe rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci, obsah rozhodnutia prečíta predseda disciplinárnej komisie, prípadne ním poverený člen disciplinárnej komisie.

(5)

Po prednesení návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo obsahu rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci sa predseda disciplinárnej komisie opýta poškodeného, prípadne jeho zástupcu alebo opatrovníka, či navrhuje, aby sa prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej disciplinárnym previnením alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b) a v akom rozsahu. Ak sa poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, nedostaví na ústne pojednávanie a ak je jeho návrh už obsiahnutý v spise, predseda disciplinárnej komisie prečíta tento návrh zo spisu. Právo na náhradu škody musí poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, uplatniť pred začatím dokazovania. Predseda disciplinárnej komisie poučí poškodeného o jeho práve, ak sa tak už nestalo v upovedomení o ústnom pojednávaní.

(6)

Ak sa v disciplinárnom konaní vykonali predbežné úkony, predseda disciplinárnej komisie alebo ním určený člen disciplinárnej komisie oboznámi disciplinárnu komisiu a účastníkov konania s jeho výsledkami.

(7)

Predseda disciplinárnej komisie vypočuje prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Prokurátor má právo odoprieť výpoveď. Osoba, ktorá bola predvolaná ako svedok alebo znalec, je povinná dostaviť sa na ústne pojednávanie a vypovedať pred disciplinárnou komisiou. Právo svedka odoprieť výpoveď upravuje osobitný zákon.64)

(8)

Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, jeho obhajca a navrhovateľ majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnaké práva patria aj poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.

(9)

Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť navrhovateľ, prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, jeho obhajca, poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník. Prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, vždy patrí posledné slovo.

§ 206

(1)

Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem členov disciplinárnej komisie a zapisovateľa nikto iný prítomný. Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov.

(2)

Pri hlasovaní o tom, či prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, je vinný, musí hlasovať každý člen disciplinárnej komisie. Pri hlasovaní o disciplinárnom opatrení sa však môže hlasovania zdržať ten člen disciplinárnej komisie, ktorý hlasoval za oslobodenie prokurátora; jeho hlas sa pripočíta k hlasu pre prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, najpriaznivejšiemu.

§ 207

Zápisnica o ústnom pojednávaní a o porade

O ústnom pojednávaní a o porade disciplinárnej komisie sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda disciplinárnej komisie a zapisovateľ, zápisnicu o porade podpisuje predseda disciplinárnej komisie, jej členovia a zapisovateľ.

§ 208

(1)

Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona, prípadne aj povinnosť nahradiť škodu, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený. Disciplinárna komisia však môže poškodeného odkázať na uplatnenie nároku na náhradu škodu pred iným príslušným orgánom, a to aj vtedy, ak prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, nárok poškodeného na náhradu škody uzná čo i len sčasti.

(2)

Disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, ak dospeje k záveru, že

a)

prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), alebo

b)

nemožno preukázať, že prokurátor sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b).

(3)

Ak disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má prokurátor nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárna komisia rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak nárok na náhradu trov je sporný a treba vykonať ďalšie šetrenie, rozhodne o nároku prokurátora na náhradu trov samostatným rozhodnutím. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže na uplatnenie nároku na náhradu škody pred iným príslušným orgánom.

(4)

Predseda disciplinárnej komisie vyhlási rozhodnutie na ústnom pojednávaní vždy verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

§ 209

Disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie, ak

a)

je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie,

b)

skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, nie je disciplinárnym previnením alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b),

c)

prokurátor bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti a tento trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora,

d)

disciplinárne konanie sa stalo neprípustným,

e)

to ustanovuje tento zákon.

§ 210

Doručenie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí

a)

prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,

b)

obhajcovi prokurátora,

c)

navrhovateľovi,

d)

poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,

e)

osobám uvedeným v § 199 ods. 3,

f)

služobnému úradu prokurátora,

g)

okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.

(2)

Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) do vlastných rúk.

TRETÍ DIEL

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY A ODVOLACIA DISCIPLINÁRNA KOMISIA

§ 211

Odvolanie

(1)

Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie treba podať disciplinárnej komisii. Podanie odvolania má odkladný účinok.

(2)

Odvolanie môže podať

a)

prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,

b)

navrhovateľ,

c)

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník.

(3)

O odvolaní rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia.

(4)

Ak odvolacia disciplinárna komisia odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne alebo sčasti zruší a vo veci rozhodne spravidla sama; môže však vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie disciplinárnej komisii.

(5)

Rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie sa doručí

a)

prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,

b)

obhajcovi prokurátora,

c)

navrhovateľovi,

d)

poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,

e)

osobám uvedeným v § 199 ods. 3,

f)

služobnému úradu prokurátora,

g)

okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.

(6)

Rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 5 písm. a) až d) do vlastných rúk.

(7)

Proti rozhodnutiu odvolacej disciplinárnej komisie je odvolanie neprípustné. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)

(8)

Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o zákaze viesť motorové vozidlo doručí vedúci služobného úradu okresnému dopravnému inšpektorátu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu prokurátora.

§ 212

Odvolacia disciplinárna komisia

(1)

Odvolacia disciplinárna komisia je zložená z predsedu a desiatich členov, ktorí musia byť prokurátormi. Predsedu a ostatných členov odvolacej disciplinárnej komisie, ako aj potrebný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov.

(2)

Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášania a môže konať, ak je prítomný predseda odvolacej disciplinárnej komisie a ostatní členovia odvolacej disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.

(3)

Náhradník môže nahradiť člena odvolacej disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi odvolacej disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí odvolacej disciplinárnej komisie.

(4)

Odvolacia disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.

(5)

Na vylúčenie člena odvolacej disciplinárnej komisie sa vzťahuje § 193.

§ 213

Obnova disciplinárneho konania

Prokurátor môže podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia disciplinárnej komisie návrh na povolenie obnovy disciplinárneho konania.

ŠTVRTÝ DIEL

VÝKON ROZHODNUTIA DISCIPLINÁRNEJ KOMISIE

§ 214

(1)