Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

môže podľa programov vyhlasovaných ministrom obrany priznávať štipendium študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rozpočtovej organizácii alebo v príspevkovej organizácii v pôsobnosti ministerstva obrany,

s)

môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok zotrvať v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rozpočtovej organizácii alebo v príspevkovej organizácii v pôsobnosti ministerstva obrany,

t)

združuje a využíva informácie z registra študentov vojenských vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi.

(6)

Informačným pracoviskom podľa odseku 5 písm. i) je akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis.21)

(7)

Rektor vojenskej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.

(8)

Rektor vojenskej vysokej školy vymenúva a odvoláva jej prodekanov na návrh dekana po vyjadrení akademického senátu fakulty.

(9)

Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.

(10)

Na študentov vojenských vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere alebo v činnej službe, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy29) neustanovujú inak.

(11)

Študentom vojenských vysokých škôl, ktorí študujú v študijnom programe určenom pre študentov, ktorí vykonávajú vojenskú službu, sa dňom skončenia vojenskej služby skončí (§ 66) aj štúdium na vojenskej vysokej škole.

(12)

Študentovi vojenskej vysokej školy, ktorý študuje podľa študijného programu určeného pre študentov, ktorí vykonávajú vojenskú službu, sa okrem prípadov uvedených v § 66skončí štúdium na vojenskej vysokej škole aj vtedy, ak ho vojenská lekárska komisia uzná za trvale nespôsobilého na výkon vojenskej služby zo zdravotných dôvodov. V štúdiu na vojenskej vysokej škole môže pokračovať len podľa študijného programu, podľa ktorého sa pripravujú študenti, ktorí nevykonávajú vojenskú službu.

(13)

Ustanovenia § 74 až 80sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov ozbrojených síl, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29)

(14)

Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú zástupcovia rektora, kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, hospodárskych a informačných pracovísk a účelových zariadení.

(15)

Zástupcovia rektora zabezpečujú vojenský výcvik a ďalšie úlohy súvisiace s vojenským charakterom vojenskej vysokej školy.

(16)

Praktická výučba podľa študijných programov vojenských vysokých škôl sa uskutočňuje aj na výcvikových a iných vojenských školských zariadeniach. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom obrany.

(17)

Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b)a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g), h), i), k), n) a o), § 10 ods. 2, 4a 8, § 16, 17, § 22 ods. 4, § 27 ods. 1 písm. b), § 28 ods. 2, 3, 6 a 7, § 40, 41, 91, 93, § 102 ods. 3; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c), d), e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. f)a m), § 10 ods. 1, 3, 9 a 10, § 18, 19, 20, § 22 ods. 4, § 23, § 27 ods. 1 písm. g), i) a j), § 28 ods. 4, 5 a 6, § 30 ods. 1 písm. c), § 33 ods. 3 písm. c), § 50 ods. 4, § 55, 58, 61, 62, 64, 66, 70, 71, 73, 75, 77, 92, § 94 až 101, § 102 ods. 2 a § 107sa na ne vzťahujú primerane.

(18)

Podrobnosti o činnosti vojenských vysokých škôl podľa tohto zákona upraví vojenský predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.

§ 44

Policajné vysoké školy

(1)

Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere alebo v činnej službe, prispieva ministerstvo na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra").

(2)

Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)

(3)

Policajné vysoké školy vedú osobitne register študentov - príslušníkov Policajného zboru, osobitne register iných študentov v služobnom pomere30) a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registra študentov v služobnom pomere sa vzťahujú osobitné predpisy o ochrane utajovaných skutočností.

(4)

Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra") má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora policajnej vysokej školy (§ 10 ods. 2),

b)

predkladá prezidentovi republiky návrhy policajnej vysokej školy na vymenovanie profesorov [§ 102 ods. 3 písm. a)],

c)

rozhoduje o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve a zmene názvu a o sídle a zmene sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení rektora, akademického senátu policajnej vysokej školy a Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],

d)

vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,

e)

vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty,

f)

vymenúva a odvoláva prodekanov fakulty policajnej vysokej školy na návrh dekana po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,

g)

určuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školy a dekanovi fakulty policajnej vysokej školy,

h)

poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď policajná vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu policajnej vysokej školy,

i)

poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta policajnej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového dekana niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty.

(5)

Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

registruje vnútorné predpisy policajných vysokých škôl podľa § 103,

b)

schvaľuje na návrh policajných vysokých škôl študijné odbory v oblasti bezpečnostných služieb po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie,

c)

predkladá ministerstvu návrhy na zmeny sústavy študijných odborov týkajúce sa študijných odborov v oblasti bezpečnostných služieb (§ 50 ods. 4),

d)

povoľuje pri študijných odboroch v oblasti bezpečnostných služieb spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie (§ 53 ods. 3),

e)

určí, ktoré študijné programy policajných vysokých škôl sú určené výlučne pre študentov v služobnom pomere,

f)

schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na policajných vysokých školách a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,

g)

schvaľuje počty prijímaných študentov na policajné vysoké školy a ich fakulty,

h)

schvaľuje počet a štruktúru zamestnancov policajných vysokých škôl a ich fakúlt,

i)

zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská policajných vysokých škôl a ich fakúlt,

j)

prideľuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva vnútra policajným vysokým školám,

k)

kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy,

l)

prijíma opatrenia podľa § 104vo vzťahu k policajným vysokým školám,

m)

rozhoduje po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva policajnej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul a o priznaní práva policajnej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov; vo veciach akreditácie plní ďalšie úlohy ministerstva podľa § 83 až 87,

n)

plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,

o)

plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b)pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných služieb,

p)

prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policajných vysokých škôl a ich aktualizáciu,

q)

môže podľa programov vyhlasovaných ministrom vnútra priznávať štipendiá študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere,

r)

môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok, že zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte ministerstva vnútra,

s)

združuje a využíva informácie z registra študentov policajných vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi.

(6)

Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.

(7)

Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.

(8)

Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak.

(9)

Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.

(10)

Ustanovenia § 74 až 80sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32)

(11)

Na policajné vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 písm. a), g), h), i) a o), § 10 ods. 4 a 10, § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 28 ods. 2 a 3, § 34 až 41, § 43 až 49, § 56 ods. 2, § 89,91, 93, § 102 ods. 3 a § 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 9, § 15 ods. 2 písm. h), § 20, 58, 66, 92, 94 a § 102 ods. 2 sa vzťahujú primerane.

§ 45

Zdravotnícke vysoké školy

(1)

Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú v špecializačnom štúdiu pracovníkov v zdravotníctve33) so zdravotníckou praxou a študentov, ktorí sa pripravujú pre vybrané kategórie zdravotníckych pracovníkov.

(2)

Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.20)

(3)

Zdravotnícke vysoké školy vedú osobitne register študentov v dennej forme štúdia a osobitne register študentov v externej forme štúdia podľa jednotlivých špecializačných odborov.

(4)

Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva") má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vysokej školy,

b)

predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov,

c)

určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy,

d)

poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov zdravotníckej vysokej školy po vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej školy.

(5)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl,

b)

schvaľuje na návrh zdravotníckych vysokých škôl študijné odbory a špecializované študijné odbory v oblasti zdravotníctva po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie (§ 83),

c)

predkladá ministrovi školstva návrhy na zmeny študijných odborov v oblasti zdravotníctva,

d)

povoľuje v študijných odboroch v oblasti zdravotníctva spojenie prvého stupňa a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie,

e)

zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská a informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt,

f)

kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl,

g)

prijíma opatrenia podľa § 104vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,

h)

rozhoduje po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva zdravotníckej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijného programu zodpovedajúci akademický titul a o priznaní práva zdravotníckej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov; vo veciach akreditácie plní ďalšie úlohy ministerstva zdravotníctva podľa § 83 až 87,

i)

plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,

j)

plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b)pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti zdravotníctva,

k)

prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu.

(6)

Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.

(7)

Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.

(8)

Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g), h) a i),§ 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39 až 41, § 43, 44, 47 až 49, § 90 ods. 2, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 18, 20, 58, 66 a 94 sa na ne vzťahujú primerane.

§ 46

Špecializačné štúdium v medicíne

(1)

Špecializačné štúdium v medicíne je študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5); zameriava sa na získanie špecializovaných poznatkov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore a aktuálnych najnovších vedeckých poznatkov z medicíny. Absolventi študijného programu v medicíne získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(2)

Špecializačné odbory sa členia na základné špecializačné odbory a nadstavbové špecializačné odbory.

(3)

Dĺžka štúdia v externej forme základného špecializačného odboru trvá najmenej tri roky a najviac päť rokov, v nadstavbovom špecializačnom odbore trvá najmenej tri roky a najviac päť rokov podľa náročnosti špecializačného odboru.

(4)

Špecializačné štúdium v medicíne prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia špecializačného štúdia v medicíne je obhajoba špecializačnej práce a vykonanie špecializačnej skúšky, ktorá je štátnou skúškou.

(5)

Funkciu školiteľa pre príslušný špecializačný odbor môže vykonávať zdravotnícky pracovník, ktorý má príslušnú špecializáciu a pracuje v tomto špecializačnom odbore. Školiteľ musí prejsť schvaľovacím pokračovaním príslušnej fakulty.

(6)

Podmienkou prijatia na špecializačné štúdium v medicíne je absolvovanie nástupnej praxe, výkon práce v špecializačnom odbore a úspešné absolvovanie prijímacieho konania. Po prijatí uchádzača na špecializačné štúdium v medicíne určí mu zdravotnícka vysoká škola alebo jej fakulta školiteľa a tému špecializačnej práce.

(7)

Špecializačné štúdium v medicíne pozostáva z teoretickej časti a z praktickej časti.

(8)

Teoretická časť špecializačného štúdia v medicíne pozostáva z účasti na prednáškach, seminároch, vedeckých konferenciách, zo štúdia cudzieho jazyka, z individuálneho štúdia odbornej literatúry zameranej na špecializačný odbor a zo spracovávania písomnej špecializačnej práce.

(9)

Praktická časť špecializačného štúdia v medicíne pozostáva z individuálnej a tímovej odbornej praxe v špecializačnom odbore.

(10)

Súčasťou špecializačného štúdia v medicíne je výkon práce v špecializačnom odbore.

(11)

Špecializačné štúdium v medicíne sa končí špecializačnou skúškou pred komisiou, ktorú vymenúva dekan príslušnej fakulty zdravotníckej vysokej školy.

(12)

Absolventom špecializačného štúdia v medicíne sa udeľuje diplom o špecializácii.

(13)

Zdravotnícka vysoká škola môže poskytovať špecializačné štúdium v medicíne aj zahraničným uchádzačom.

§ 47

Súkromné vysoké školy

(1)

Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len „štátny súhlas"). Návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo.

(2)

Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.

(3)

Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu podáva právnická osoba, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, na ministerstvo.

(4)

Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu obsahuje

a)

názov, sídlo a začlenenie podľa § 2 ods. 13vysokej školy,

b)

právnu formu právnickej osoby a štatutárny orgán,

c)

dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy,

d)

návrhy študijných programov,

e)

návrh štatútu, študijného poriadku, zásad výberového konania na obsadzovanie miest učiteľov a ďalších vnútorných predpisov určujúcich, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa piatej až desiatej časti,

f)

spôsob finančného zabezpečenia činností vysokej školy,

g)

doklady o vedeckej a pedagogickej kvalifikácii učiteľov a výskumných alebo umeleckých pracovníkov, ktorí budú pôsobiť na tejto vysokej škole.

(5)

Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 3 a 4 odstrániteľné, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby ich v primeranej lehote odstránil, a konanie preruší. Ak žiadateľ nedostatky v určenej lehote neodstráni, ministerstvo navrhne vláde neudeliť štátny súhlas.

(6)

Vláda rozhodne o žiadosti do šiestich mesiacov od jej doručenia na ministerstvo. Pred predložením žiadosti vláde si k nej ministerstvo vyžiada stanovisko Akreditačnej komisie.

(7)

Vláda štátny súhlas neudelí, ak

a)

Akreditačná komisia vydala nesúhlasné stanovisko ku každému z predložených študijných programov,

b)

návrh vnútorných predpisov je v rozpore so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(8)

Ak vláda udelí štátny súhlas, ministerstvo rozhodne o priznaní práv vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijných programov zodpovedajúce akademické tituly a o registrácii vnútorných predpisov.

(9)

Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.

(10)

Vláda môže na návrh ministerstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať.

(11)

Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.

(12)

Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu.

(13)

Ustanovenia § 47 až 49sa vzťahujú aj na činnosť pobočiek zahraničných vysokých škôl.

(14)

Zmenu názvu, sídla, začlenenia podľa § 2 ods. 13a právnej formy súkromnej vysokej školy schvaľuje na návrh ministerstva vláda. Ministerstvo predkladá návrh na základe žiadosti súkromnej vysokej školy. Pred predložením žiadosti vláde vyžiada si k nej stanovisko Akreditačnej komisie.

(15)

Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.

§ 48

Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy

(1)

Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:

a)

štatút súkromnej vysokej školy,

b)

študijný poriadok súkromnej vysokej školy,

c)

zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a funkcií profesorov a docentov,

d)

pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,

e)

organizačný poriadok súkromnej vysokej školy,

f)

štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy,

g)

ďalšie predpisy, ak tak určí štatút súkromnej vysokej školy.

(2)

Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy určia, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa piatej až desiatej časti tohto zákona.

(3)

Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2primerane.

(4)

Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).

§ 49

Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy

(1)

Súkromná vysoká škola je povinná

a)

udržovať a zverejňovať zoznam študijných programov vysokej školy formou, ktorú určí ministerstvo [§ 20 ods. 1 písm. a)],

b)

každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti, a ak dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu, aj výročnú správu o svojom hospodárení v termíne a forme, ktorú určí minister,

c)

prerokovať s ministerstvom a zverejniť dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy v termíne a forme, ktorú určí minister,

d)

bezplatne poskytovať Akreditačnej komisii a ministerstvu na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,

e)

oznámiť ministerstvu, že na súkromnú vysokú školu bol vyhlásený alebo skončený konkurz podľa osobitných predpisov,34)

f)

oznámiť ministerstvu zánik právnickej osoby, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola.

(2)

Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.

(3)

Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.

§ 50

Študijný odbor

(1)

Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.

(2)

Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa.

(3)

Ministerstvo spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov"). Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie.

(4)

Návrh na zaradenie nového študijného odboru do sústavy študijných odborov alebo návrh na inú zmenu sústavy študijných odborov (ďalej len „návrh na zmenu sústavy študijných odborov") sa podáva na ministerstvo. Návrh podáva spravidla vysoká škola.

(5)

Návrh na nový študijný odbor obsahuje najmä

a)

názov študijného odboru,

b)

stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje, a štandardnú dĺžku študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia,

c)

obsah študijného odboru,

d)

zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru,

e)

príklady podobných študijných odborov v zahraničí,

f)

vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi.

(6)

Ministerstvo môže do sústavy študijných odborov zaradiť nový študijný odbor alebo urobiť inú zmenu sústavy študijných odborov iba po vyjadrení Akreditačnej komisie.

(7)

Podrobnosti o sústave študijných odborov a o jej spravovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 51

Študijný program a študijný plán

(1)

Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov (odsek 5).

(2)

Študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax (ďalej len „jednotka študijného programu") a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie (odsek 1).

(3)

Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky.

(4)

Študijný program bližšie určujú:

a)

názov študijného programu,

b)

študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie, alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie,

c)

stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,

d)

forma štúdia,

e)

profil absolventa,

f)

charakteristika jednotiek študijného programu, prípadne dĺžka praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa ich absolvovaním získajú,

g)

pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,

h)

štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch,

i)

rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované jednotky študijného programu,

j)

počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,

k)

ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,

l)

osobitná charakteristika, ak ju študijný program má podľa odseku 7, § 53 ods. 5, 6a 8 alebo § 54 ods. 16,

m)

udeľovaný akademický titul.

(5)

Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.

(6)

Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.

(7)

Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz „umelecký", „umenie" alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.

(8)

Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)] alebo fakulty [§ 33 ods. 3 písm. a)] študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).

(9)

Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.

§ 52

Bakalársky študijný program

(1)

Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(2)

Bakalárske študijné programy, ktoré poskytuje odborná vysoká škola (§ 2 ods. 15), sa zameriavajú najmä na využitie súčasných poznatkov vedy alebo umenia a zvládnutie ich použitia vrátane praktických schopností a zručností potrebných na výkon povolania.

(3)

Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky.

(4)

Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium") je bakalárska práca.

(5)

Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár" (v skratke „Bc.").

(6)

Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.

§ 53

Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program

(1)

Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(2)

Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.

(3)

V osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4)

Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.

(5)

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium") sa udeľuje akademický titul „inžinier" (v skratke „Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch.").

(6)

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium") v oblasti humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor medicíny" (v skratke „MUDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskej medicíny" (v skratke „MVDr.").

(7)

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul „magister" (v skratke „Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia" (v skratke „Mgr. art.").

(8)

Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister", môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul

a)

v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied" (v skratke „RNDr."),

b)

vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie" (v skratke „PharmDr."),

c)

v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie" (v skratke „PhDr."),

d)

v právnických študijných programoch „doktor práv" (v skratke „JUDr."),

e)

v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky" (v skratke „PaedDr."),

f)

v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie „doktor teológie" (v skratke „ThDr.").

(9)

Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.

§ 54

Doktorandský študijný program

(1)

Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(2)

Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme a na lekárskych fakultách v odboroch so špecializačnou skúškou najviac päť rokov.

(3)

Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium") prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).

(4)

Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané nevysokoškolskou inštitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúčastňovať sa na uskutočňovaní študijného programu v študijnom odbore podľa § 86(externá vzdelávacia inštitúcia), môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov. Pravidlá na schvaľovanie školiteľov sú súčasťou podkladov poskytovaných Akreditačnej komisii podľa § 82 ods. 5v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať doktorandský študijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)].

(5)

Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.

(6)

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.

(7)

Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.

(8)

Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).

(9)

Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.

(10)

Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand"), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.

(11)

Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.

(12)

Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia pracovnoprávne i finančné otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.

(13)

Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.

(14)

Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.

(15)

Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor" („philosophiae doctor", v skratke „PhD."; skratka „PhD." sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia" („artis doctor", v skratke „ArtD."; skratka „ArtD." sa uvádza za menom).

(16)

Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje titul „licenciát teológie" (v skratke „ThLic."). Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje aj titul „doktor teológie" (v skratke „ThDr.").

(17)

Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.

(18)

Na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti má doktorand v dennej forme doktorandského štúdia postavenie zamestnanca.35)

(19)

Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia štipendium na čas trvania doktorandského štúdia, ktoré sa posudzuje ako plat. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje štipendiá z finančných zdrojov vyčlenených na tento účel vo svojom rozpočte. Podrobnosti o poskytovaní štipendia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(20)

Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.

(21)

Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa odseku 20, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení podľa § 63 ods. 4a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.

(22)

Doklad o udelení akademického titulu na základe úspešného výsledku obhajoby dizertačnej práce pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce podľa odseku 21 vydaný zahraničnou vysokou školou sa uznáva v Slovenskej republike.

§ 55

Základné ustanovenia

(1)

Občan má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56a ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1.

(2)

Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 1 písm. a)].

(3)

Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností36) na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.

§ 56

Základné podmienky prijatia na štúdium

(1)

Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.

(2)

Základnou podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 a 2je absolvovanie študijného programu prvého stupňa.

(3)

Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa § 53 ods. 3.

§ 57

Ďalšie podmienky prijatia na štúdium

(1)

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 7.

(2)

Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1musia z hľadiska obsahu vedomostí zohľadňovať obsah úplného stredného vzdelania.37)

(3)

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.

(4)

Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so zdravotným postihnutím sa na jeho žiadosť určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie.

(5)

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr štyri mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.38) Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.

§ 58

Prijímacie konanie

(1)

Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole.

(2)

Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Prihláška musí byť doručená v termíne určenom vysokou školou alebo fakultou.

(3)

O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. Rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium môže podľa odseku 6 zmeniť rektor. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor.

(4)

Na súkromných vysokých školách rozhoduje o prijatí na štúdium orgán určený vnútorným predpisom vysokej školy.

(5)

Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.

(6)

Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, môže podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.

(7)

Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta môže ponúknuť miesto ďalšiemu uchádzačovi v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania.

(8)

Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.

(9)

Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.

§ 59

Zápis na štúdium

(1)

Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 5vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.

(2)

Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom splní v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.

(3)

Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium (§ 58 ods. 7), odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie.

§ 60

Formy a metódy štúdia

(1)

Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.

(2)

Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach (§ 51 ods. 2).

(3)

Externú formu štúdia charakterizuje prevažne samostatné štúdium a konzultácie.

(4)

Študijný program v oboch formách štúdia podľa odsekov 2 a 3 sa môže uskutočňovať

a)

prezenčnou metódou,

b)

dištančnou metódou alebo

c)

kombinovanou metódou.

(5)

Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.

(6)

Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

§ 61

Akademický rok a jeho organizácia

(1)

Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

(2)

Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.

(3)

Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo tretieho trimestra akademického roka.

§ 62

Kreditový systém

(1)

Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.

(2)

Kredity sú číselné hodnoty priradené k jednotkám študijného programu, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.

(3)

Vysoká škola určí celkový počet kreditov, ktorý je potrebný na riadne skončenie štúdia, v jeho jednotlivých stupňoch.

(4)

Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 63

Štátne skúšky, rigorózne skúšky

(1)

Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.

(2)

Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 8).

(3)

Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou [§ 12 ods. 1 písm. d)].

(4)

Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky3) alebo z praxe.

(5)

Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy podľa § 83 ods. 1uskutočňované na fakulte dekan a pre študijné programy podľa § 83 ods. 1, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.

(6)

Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.

§ 64

Prerušenie štúdia

(1)

Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.

(2)

Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje rektor.

(3)

Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.

§ 65

Riadne skončenie štúdia

(1)

Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.

(2)

Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h)] o viac ako dva roky.

(3)

Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.

§ 66

Iné skončenie štúdia

(1)

Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí

a)

zanechaním štúdia,

b)

neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2,

c)

vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy,

d)

vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c),

e)

zrušením študijného programu podľa § 87 ods. 2, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu,

f)

smrťou študenta.

(2)

Dňom skončenia štúdia je

a)

podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,

b)

podľa odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium,

c)

podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,

d)

podľa odseku 1 písm. e) deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu.

§ 67

Doklady o štúdiu

(1)

Doklady o štúdiu sú:

a)

preukaz študenta,

b)

výkaz o štúdiu (index),

c)

výpis výsledkov štúdia.

(2)

Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie údajov v ňom zapísaných. Preukaz študenta sa študentovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vysoká škola. Okrem iných údajov je v ňom vyznačené obdobie, počas ktorého študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu podľa § 51 ods. 4 písm. i). Na preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra údajov určená ministerstvom. Ministerstvo záväzne určí usmernením aj technické vyhotovenie preukazu.

(3)

Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú najmä jednotky študijného programu (§ 51 ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom poriadku.

(4)

Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia študijného programu splnil.

(5)

Výpis výsledkov štúdia vydáva vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, vydáva ho fakulta. Doklad sa vydáva v súlade so zásadami obsiahnutými vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo; na základe osobitnej žiadosti ho vysoká škola alebo fakulta vydáva aj v cudzom jazyku. Doklad patrí

a)

osobe, ktorá skončila štúdium študijného programu podľa § 66 ods. 1,

b)

študentovi na základe jeho žiadosti,

c)

absolventovi štúdia študijného programu na základe jeho žiadosti.

§ 68

Doklady o absolvovaní štúdia

(1)

Doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú:

a)

vysokoškolský diplom,

b)

vysvedčenie o štátnej skúške,

c)

dodatok k diplomu.

(2)

Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplome sa uvádza meno a priezvisko absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade.

(3)

Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej výsledku. Vydáva ho vysoká škola.

(4)

Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje, ktoré musí dodatok k diplomu obsahovať, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne s diplomom.

(5)

Na základe osobitnej žiadosti vydá vysoká škola absolventovi doklady o štúdiu podľa odseku 1 aj v cudzom jazyku.

§ 69

Základné ustanovenia

(1)

Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.

(2)

Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1a § 66alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.

§ 70

Práva študenta

(1)

Študent má právo najmä

a)

študovať študijný program, na ktorý bol prijatý,

b)

utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu [§ 51 ods. 4 písm. g)],

c)

zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,

d)

pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,

e)

v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,

f)

zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,

g)

zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,

h)

aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,

i)

slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu.

(2)

Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o pracovných podmienkach žien.39)

§ 71

Povinnosti študenta

(1)

Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.

(2)

Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.

(3)

Študent je ďalej povinný najmä

a)

chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy,

b)

uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie,

c)

oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností,

d)

osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia, alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami.

§ 72

Disciplinárny priestupok

(1)

Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.

(2)

Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a)

pokarhanie,

b)

podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené,

c)

vylúčenie zo štúdia.

(3)

Disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok.

(4)

Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.

(5)

Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.

(6)

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.

§ 73

Register študentov

(1)

Vysoká škola vedie register študentov. Register študentov slúži na evidenciu študentov a na rozpočtové a štatistické účely.

(2)

Do registra študentov sa zaznamenáva najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, rodinný stav a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, bydlisko v Slovenskej republike a štátne občianstvo. Štruktúru informačnej vety prevádzkovanej databázy a jej technické podmienky stanoví ministerstvo po prerokovaní s vysokou školou.

(3)

V registri študentov sú o jednotlivých študentoch zaznamenané najmä údaje o

a)

zápise na štúdium,

b)

predchádzajúcom vzdelaní,

c)

študijnom programe,

d)

zápise do vyššieho ročníka alebo do ďalšej časti štúdia [§ 51 ods. 4 písm. i)],

e)

pridelení ubytovania v študentskom domove,

f)

absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule,

g)

prerušení štúdia,

h)

skončení štúdia.

(4)

Záznamy do registra študentov môžu vykonávať iba osobitne poverení zamestnanci vysokej školy; záznamy podľa odseku 3 písm. a), c) až g) sa uskutočnia do troch dní po rozhodujúcej udalosti.

(5)

Zamestnanci podľa odseku 4 sú povinní pri práci s registrom dodržiavať všeobecne platné právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)

(6)

Vysoká škola trvalo uchováva údaje z registra študentov.

§ 74

Zamestnanci vysokých škôl

(1)

Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.

(2)

Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 36 poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.22)

(3)

Týždenný pracovný čas zamestnancov uvedených v odsekoch 1 a 2, ktorí vykonávajú prácu na ustanovený týždenný pracovný čas podľa osobitného predpisu41) vrátane práce nadčas, je najviac 58 hodín, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov.

§ 75

Vysokoškolskí učitelia

(1)

Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, hosťujúci docent, odborný asistent, asistent a lektor.

(2)

Vysokoškolskí učitelia univerzitných vysokých škôl (§ 2 ods. 14a § 111 ods. 1) okrem lektorov (odseky 4, 5, 8 a 9) sa aktívne zúčastňujú na výskumných, vývojových, liečebno-preventívnych alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel, alebo umeleckých výkonov. U vysokoškolských učiteľov odborných vysokých škôl pôsobiacich vo funkciách docent, odborný asistent a asistent možno nahradiť aktívnu účasť na výskumných, vývojových alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel sledovaním aktuálneho stavu vedy, techniky a umenia, ktoré zabezpečí, že vzdelávacia činnosť sa bude realizovať na úrovni najnovších poznatkov.

(3)

Funkcia profesora a funkcia docenta sa viažu na študijný odbor, v ktorom sa udeľujú vedecko-pedagogické tituly „profesor" a „docent" (§ 76 ods. 2).

(4)

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora viažucej sa na študijný odbor je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie v tomto študijnom odbore. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.

(5)

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta viažucej sa na študijný odbor prispieva v spolupráci s profesorom vo funkcii viažucej sa na tento študijný odbor svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.

(6)

Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko-pedagogický titul (§ 76) v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-pedagogický titul "docent" (§ 76) v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore.

(7)

Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „profesor" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „docent" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii mimoriadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Ak mimoriadny profesor vysokej školy získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický titul „profesor", stáva sa riadnym profesorom vysokej školy.

(8)

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá akademický titul PhD. alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(9)

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii asistenta zabezpečuje pod vedením profesorov a docentov vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie úloh vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na vzdelávanie sa so zameraním na získanie akademického titulu PhD. Medzi pracovné povinnosti asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a na zverejňovaní jej výsledkov a zúčastňovanie sa na organizovaní vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(10)

Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii lektora zabezpečuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedzenej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti lektora patrí výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. Ďalšie pracovné povinnosti lektorov určujú vnútorné predpisy vysokej školy. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(11)

Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spravidla z radov vysokoškolských učiteľov koordinátora, ktorého úlohou je najmä zúčastňovanie sa na príprave a uskutočňovaní programov medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vysielaním a prijímaním študentov, poskytovanie poradenských služieb študentom o možnostiach štúdia na iných vysokých školách v Slovenskej republike a v zahraničí.

§ 76

Vedecko-pedagogické tituly „docent" a „profesor"

(1)

Odborník, ktorý vedecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole a spĺňa určené kritériá, sa môže uchádzať na vysokej škole, ktorá má priznané zodpovedajúce práva, o udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" alebo „profesor" v danom študijnom odbore.

(2)

Vedecko-pedagogický titul „docent", umelecko-pedagogický titul „docent", vedecko-pedagogický titul „profesor" a umelecko-pedagogický titul „profesor" sa udeľujú len v študijných odboroch, ktoré možno študovať v druhom stupni alebo v treťom stupni vysokoškolského štúdia alebo v spojenom prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia podľa § 53 ods. 3.

(3)

Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu „docent" je

a)

vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (§ 54 ods. 1),

b)

habilitácia na základe habilitačnej práce a úspešného absolvovania habilitačného konania.

(4)

Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent" je habilitácia na základe habilitačnej práce a úspešného absolvovania habilitačného konania.

(5)

Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor" je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.

(6)

Podmienky a postup získavania vedecko-pedagogických titulov „docent" a „profesor" ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 77

Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov

(1)

Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte, a poskytnuté ministerstvu na zverejnenie na jeho osobitnej internetovej stránke. Vypísanie výberového konania na obsadenie funkcie profesora musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.

(2)

Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul „profesor" ani „docent", možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.

(3)

Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.

(4)