Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 29. mája 2002

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt") a príslušníkov ozbrojených síl,1) ktoré tvorí

a)

nemocenské zabezpečenie

1.

policajtov,

2.

príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách2) (ďalej len „profesionálny vojak"),

b)

úrazové zabezpečenie

1.

policajtov,

2.

profesionálnych vojakov,

3.

príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách2) (ďalej len „vojak prípravnej služby"),

c)

výsluhové zabezpečenie

1.

policajtov,

2.

profesionálnych vojakov,

3.

vojakov prípravnej služby, ktorí sa stali invalidní v dôsledku choroby z povolania alebo úrazu pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,

d)

služby sociálneho zabezpečenia

1.

policajtov,

2.

profesionálnych vojakov,

3.

vojakov prípravnej služby2) a príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu.3)

§ 2

(1)

Pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo") a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

(2)

Pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky.

(3)

Za službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa na účely tohto zákona považuje aj služba príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby vykonávaná v služobnom pomere.

§ 3

Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4

(1)

Dávky nemocenského zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok nemocenského zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt alebo profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

(2)

Dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok úrazového zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

(3)

Dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a dávky výsluhového zabezpečenia poskytované profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, doby trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch, doby trvania služobného pomeru v Národnom bezpečnostnom úrade, doby trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe a od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách a u policajta od sumy služobného platu a u profesionálneho vojaka od sumy služobného príjmu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

(4)

Suma dávok úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia poskytovaných vojakovi prípravnej služby sa odvodzuje od sumy služobného príjmu za výkon vojenskej služby, ktorý by mu patril bezprostredne po prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka.

(5)

Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 4.

§ 5

Druhy dávok nemocenského zabezpečenia

Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje

a)

náhrada služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhrada služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť"),

b)

nemocenské,

c)

vyrovnávacia dávka,

d)

materské,

e)

ošetrovné.

§ 6

Náhrada služobného platu policajta a služobného príjmu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti

Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný, má nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 s výnimkou prípadov uvedených v § 7, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak (ďalej len „podporná doba"), a profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, má nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 s výnimkou prípadov uvedených v § 7, najdlhšie však do uplynutia podpornej doby.

§ 7

(1)

Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajt a profesionálny vojak

a)

po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru,

b)

ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.

(2)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí

a)

v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok,

b)

pri spáchaní úmyselného trestného činu,

c)

sebapoškodením,

má od prvého dňa takejto neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.

§ 8

Výška nemocenského je u policajta 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 a u profesionálneho vojaka je 70 % čistého denného služobného príjmu ustanoveného v § 12.

§ 9

Vyrovnávacia dávka

(1)

Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.

(2)

Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.

(3)

Za prevedenie na výkon inej služby v tehotenstve a v materstve podľa tohto zákona sa tiež považuje

a)

zníženie normovaného výkonu činnosti, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou skrátenia času služby,

b)

oslobodenie od vykonávania niektorých činností, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo alebo ich zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených činností v skrátenom čase služby,

c)

poverenie inou činnosťou tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode na výkon inej služby, ktorá je pre ňu vhodná, ak jej doterajší výkon služby patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie miesto výkonu služby ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo policajtky a profesionálnej vojačky, jej zdravie alebo materstvo,

d)

oslobodenie tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od výkonu služby v noci,

e)

prerušenie výkonu funkcie profesionálnej vojačke do nástupu na materskú dovolenku,

aj keď pritom nedochádza k prevedeniu na výkon inej služby.

(4)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu policajtka a profesionálna vojačka bola prevedená na výkon inej služby alebo ak sa prevedenie skončilo.

(5)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom mala policajtka po prevedení na výkon inej služby nárok na služobný plat alebo na náhradu služobného platu a v ktorom mala profesionálna vojačka nárok na služobný príjem alebo na náhradu služobného príjmu.

(6)

Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(7)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo čistým služobným príjmom profesionálnej vojačky dosahovaným pred prevedením na výkon inej služby a medzi čistým služobným platom policajtky alebo čistým služobným príjmom profesionálnej vojačky dosahovaným po prevedení na výkon inej služby.

§ 10

Materské

(1)

Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak

a)

v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a

b)

v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonávala základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)

(2)

Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)

(3)

Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské neposkytovalo preto, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do uplynutia 28. týždňa od vzniku nároku na materské.

(5)

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6)

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7)

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa.

(8)

Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(9)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak

a)

z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a

b)

v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonával základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)

(10)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je

a)

otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b)

otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,

c)

manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d)

policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

(11)

Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je

a)

manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

b)

policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

(12)

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2, ak sa osobne stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2 do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, má aj osamelá policajtka alebo osamelá profesionálna vojačka, ktorá sa osobne stará aspoň o jedno narodené dieťa.

(13)

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke uvedenej v odseku 12 vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(14)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 9, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 31. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku detí.

(15)

Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak

a)

neuplynulo viac ako šesť mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo

b)

ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.

(16)

Ak dieťa prevzala do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba preto, že sa policajtka, profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak uvedený v odseku 10 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, profesionálnej vojačke, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa z osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.

(17)

Ak sa policajtka alebo profesionálna vojačka alebo policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka alebo profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.

(18)

Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke, jednej profesionálnej vojačke alebo jednému policajtovi alebo jednému profesionálnemu vojakovi.

(19)

Výška materského sa poskytuje policajtke alebo policajtovi vo výške náhrady služobného platu a profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi vo výške náhrady služobného príjmu podľa § 6; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 16, keď sa materské poskytuje vo výške nemocenského podľa § 8.

§ 11

Ošetrovné

(1)

Na ošetrovné má nárok policajt a profesionálny vojak po uplynutí doby, počas ktorej sa mu na ošetrovanie člena rodiny poskytlo služobné voľno alebo krátka dovolenka podľa osobitných predpisov.5)

(2)

Ošetrovné sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi poskytuje pri ošetrovaní člena rodiny a osobnej starostlivosti o dieťa

a)

pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov veku,

b)

pri osobnej starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov veku preto, že

1.

detské výchovné zariadenie, v ktorého osobnej starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa rozhodnutia príslušných orgánov, alebo

2.

dieťa nemôže byť pre nariadené karanténne opatrenie v osobnej starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo

3.

osoba, ktorá sa inak o dieťa osobne stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu služby, a preto sa nemôže o dieťa osobne starať,

c)

pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom alebo s profesionálnym vojakom v domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutné ošetrenie inou osobou a ak chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.

(3)

Ošetrovné sa poskytuje v každom jednotlivom prípade počas desiatich po sebe idúcich kalendárnych dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá, pričom ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému policajtovi alebo jednému profesionálnemu vojakovi.

(4)

Ošetrovné sa poskytuje vo výške nemocenského podľa § 8.

§ 12

(1)

Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u policajta určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.

(2)

Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného príjmu. U profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, sa náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské určujú z čistej dennej mzdy na dni, za ktoré tomuto vojakovi patrila mzda podľa osobitného predpisu.6)

(3)

Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril; policajtovi zaradenému na výkon štátnej služby v zahraničí sa čistý denný plat zisťuje zo služobného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu.7)

(4)

Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka sa zisťuje z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, a to ak ide o profesionálneho vojaka

a)

odmeňovaného podľa osobitného predpisu,8) zo súhrnu mesačných služobných príjmov9) a osobitných príplatkov,10)

b)

ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11) zo súhrnu hodnostného príplatku12) a mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu,6)

c)

ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,13) zo súhrnu hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,14)

d)

ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platového pomery upravuje osobitný predpis,15) zo súhrnu hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,16)

e)

ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) zo súhrnu hodnostného príplatku,12) tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,18)

f)

ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) zo súhrnu hodnostného príplatku a funkčného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,19)

ako súčet mesačných príjmov, ktoré mu patrili po ich znížení o ďalší služobný príjem20) alebo plat,21) alebo ďalší plat,22) o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov; takto zistený úhrn príjmov sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku tento príjem patril.

(5)

Ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 aspoň jeden mesiac, zisťuje sa čistý denný služobný plat policajta zo služobného platu policajta dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa policajt stal dočasne neschopný, a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka zo služobného príjmu profesionálneho vojaka dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopný.

(6)

Ak sa v kalendárnom roku, v ktorom sa policajt alebo profesionálny vojak stal dočasne neschopný, nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 počas doby uvedenej v odseku 5, určí sa čistý denný služobný plat policajta a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka z naposledy priznaného služobného platu policajta alebo z naposledy priznaného služobného príjmu profesionálneho vojaka.

(7)

Policajtovi, ktorý je

a)

prevedený alebo preložený na inú funkciu alebo

b)

zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, alebo

c)

dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,

sa čistý denný služobný plat zistí z výšky jeho služobného platu ustanovenej osobitným predpisom.23)

(8)

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je

a)

dočasne pozbavený výkonu funkcie alebo

b)

zaradený do personálnej zálohy,

sa čistý denný služobný príjem zistí z výšky jeho služobného príjmu ustanovenej osobitným predpisom.24)

(9)

Policajt, ktorý má nárok na náhradu služobného platu, alebo profesionálny vojak, ktorý má nárok na náhradu služobného príjmu a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu nemocenského podľa § 8.

§ 13

(1)

Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,25) sa zisťuje z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, a to zo súhrnu hodnostného príplatku12) a peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu26) ako súčet mesačných príjmov, ktoré mu patrili po ich znížení o ďalší plat, o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov; takto zistený úhrn príjmov sa vydelí počtom dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku tento príjem patril.

(2)

Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,27) sa zisťuje z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, a to zo súhrnu hodnostného príplatku12) a z peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu28) ako súčet mesačných príjmov, ktoré mu patrili po ich znížení o ďalší plat, o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov; takto zistený úhrn príjmov sa vydelí počtom dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku tento príjem patril.

§ 14

Čistý denný služobný plat policajta alebo čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka zistený podľa § 12 ods. 3 a 4 a § 13 sa použije na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v § 5 vždy za obdobie od 1. januára do 31. decembra bežného roka.

§ 15

Ako doba dočasnej neschopnosti sa posudzuje aj

a)

doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti, ak sa takáto starostlivosť poskytuje mimo doby určenej na preventívnu rehabilitáciu alebo mimo doby riadnej dovolenky,

b)

doba, počas ktorej policajt alebo profesionálny vojak nevykonáva službu alebo po skončení služobného pomeru iné zamestnanie z dôvodu nariadenej karantény.

§ 16

(1)

Ochranná lehota je 42 kalendárnych dní po skončení sociálneho zabezpečenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ochranná lehota

a)

policajta a profesionálneho vojaka, ktorý bol nemocensky zabezpečený menej ako 42 kalendárnych dní, je toľko kalendárnych dní, koľko trvalo nemocenské zabezpečenie,

b)

policajtky a profesionálnej vojačky, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

(3)

Ak policajtovi a profesionálnemu vojakovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského zabezpečenia; ochranná lehota môže trvať najviac 42 kalendárnych dní.

(4)

Ochranná lehota nevzniká, ak nemocenské zabezpečenie

a)

bolo prerušené podľa § 105 ods. 1 až 3,

b)

zaniklo v období, v ktorom má policajt a profesionálny vojak nárok na výplatu výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

(5)

Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má policajt alebo profesionálny vojak nárok na výplatu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, alebo starobného dôchodku, alebo pomerného starobného dôchodku, alebo invalidného dôchodku.

§ 17

(1)

Dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru podľa § 6 až 8 sa poskytujú najdlhšie počas podpornej doby.

(2)

Podporná doba sa môže u policajtov výnimočne predĺžiť na návrh príslušnej lekárskej komisie a u profesionálnych vojakov na návrh príslušnej posudkovej komisie najviac o jeden rok, ak možno odôvodnene predpokladať, že policajt alebo profesionálny vojak v tomto období nadobudne schopnosť vykonávať službu.

(3)

O predĺžení podpornej doby rozhoduje u policajtov nadriadený s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať do funkcie a u profesionálnych vojakov ministerstvo obrany.

§ 18

(1)

Do podpornej doby sa započítavajú, s výnimkou období uvedených v odsekoch 2 a 3, aj predchádzajúce obdobia dočasnej neschopnosti, ak spadajú do obdobia jedného roka pred vznikom novej dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru.

(2)

Do podpornej doby sa nezapočítavajú doby dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru, ak

a)

od skončenia poslednej dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru do začiatku novej dočasnej neschopnosti uplynulo najmenej šesť mesiacov,

b)

novú dočasnú neschopnosť spôsobil úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo pre výkon služby (ďalej len „služobný úraz"), alebo choroba z povolania,

c)

predchádzajúcu dočasnú neschopnosť po skončení služobného pomeru spôsobil služobný úraz alebo choroba z povolania.

(3)

Do podpornej doby sa nezapočítavajú ani obdobia nariadenej karantény.

§ 19

O dávkach nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným rozhodnutím.29)

§ 20

Rozsah a spôsob náhrady škody

(1)

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje

a)

policajtovi náhrada za stratu na služobnom plate a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby náhrada za stratu na služobnom príjme, ak

1.

bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej policajt dosahuje nižší služobný plat a profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nižší služobný príjem, alebo

2.

bol zo služobného pomeru prepustený alebo uvoľnený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem z pracovnej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorý dosahoval pred prepustením alebo uvoľnením zo služobného pomeru,

b)

náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,

c)

náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d)

jednorazové mimoriadne odškodnenie.

(2)

Škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.

(3)

Náhrada za stratu na výsluhovom dôchodku patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok, keby nedošlo u policajta k zníženiu jeho služobného platu a u profesionálneho vojaka k zníženiu jeho služobného príjmu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 21

(1)

Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom alebo dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

(2)

Náhrada podľa odseku 1 patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil alebo so započítaním doby výkonu služby by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

(3)

V sporných prípadoch o náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo o náhrade za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo o náhrade za stratu na služobnom príjme vojaka prípravnej služby sa rozhoduje písomným rozhodnutím.29)

§ 22

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom.30)

§ 23

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby patrí náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

§ 24

(1)

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorého spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu spôsobeného trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri výcviku v poľných podmienkach, pri medzinárodnom cvičení, pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným alebo pri práci s výbušninami, chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo s iným rovnako nebezpečným materiálom alebo za iných rovnako nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60.

(2)

Ak došlo k služobnému úrazu podľa odseku 1 za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby jednorazové mimoriadne odškodnenie až šesťdesiatnásobku základu podľa § 60.

(3)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie najmenej desaťnásobok základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobok základu podľa § 60 patrí za podmienok ustanovených v odseku 1 tiež policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.

(4)

Nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby na zdraví dôjde pri

a)

práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov,

b)

vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich výcviku,

c)

výkone kontroly v koľajisku, colnej kontroly v koľajisku, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom, otravou plynom, pri výkone služby vo výškach, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole živých zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia,

d)

pri zoskokoch padákom pri výsadkovom výcviku a pri výcviku v zlaňovaní z vrtuľníka a skalných stien.

(5)

Obzvlášť nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby na zdraví dôjde pri

a)

plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku,

b)

služobnom zákroku proti teroristom alebo proti iným osobitne nebezpečným páchateľom,

c)

práci s výbušninami, pri pyrotechnických prácach, pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,

d)

účasti na záchranných a havarijných prácach pri živelných pohromách alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou,

e)

činnosti pri kozmických letoch,

f)

výkone služby v misiách v zahraničí,

g)

činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových biologických látok, ako aj pri profylaxii a liečbe ochorení spôsobených zvlášť nebezpečnými nákazami.

§ 25

(1)

Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť

a)

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,

b)

náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,

c)

náhradu nákladov na výživu pozostalých,

d)

jednorazové odškodnenie pozostalých.

(2)

Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil, na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa § 72.

(3)

Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä

a)

náklady účtované pohrebným ústavom,

b)

cintorínske poplatky,

c)

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

d)

náklady na úpravu hrobu,

e)

cestovné náklady a

f)

jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie najviac vo výške 10 000 Sk.

(4)

Náhrada nákladov poskytnutých na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť šesťnásobok minimálnej mzdy.31)

(5)

Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a osobe jemu na roveň postavenej, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na zomretého odkázané výživou.

(6)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý poskytoval výživu alebo bol povinný ju poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza zo služobného platu zomretého policajta alebo služobného príjmu zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby. Náhrada nákladov patrí, ak nie je uhradená dávkami výsluhového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

(7)

Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok. Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť desaťnásobok základu podľa § 60.

(8)

V odôvodnených prípadoch, ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 7 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého policajta, zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby.

(9)

Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 24, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60 a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Rodičom zomretého sa poskytuje v odôvodnených prípadoch zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške dvadsaťpäťnásobku základu podľa § 60.

§ 26

(1)

Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, alebo rodičom zomretého finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, aj keď služobný úrad alebo služobný orgán za služobný úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.

(2)

Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba z povolania pri

a)

práci na montáži rádiových a televíznych zariadení a pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku, všetko vo výškach nad desať metrov,

b)

vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a ich výcviku,

c)

plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a ich nácviku,

d)

služobnom zákroku proti teroristom alebo iným osobitne nebezpečným páchateľom,

e)

práci s výbušninami, pyrotechnických prácach pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,

f)

účasti na záchranných a havarijných prácach, pri živelných pohromách alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou,

g)

výcviku v poľných podmienkach a pri medzinárodnom cvičení,

h)

činnosti pri kozmických letoch,

i)

výkone služby v misiách v zahraničí,

j)

zoskokoch padákom pri výsadkovom výcviku a pri výcviku v zlaňovaní z vrtuľníka a zo skalných stien,

k)

činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových biologických látok, ako aj pri profylaxii a liečbe ochorení spôsobených zvlášť nebezpečnými nákazami.

§ 27

Podrobnosti o jednorazovom mimoriadnom odškodnení a postup nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.

§ 28

(1)

Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

(2)

Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorá patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania, sa zvyšuje v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku o príslušné percento ustanovené osobitným predpisom.

(3)

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa vykonáva zvýšenie výsluhových dávok podľa § 68.

§ 29

(1)

Za služobný úraz sa považuje na účely tohto zákona úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby utrpel

a)

v mieste výkonu služby pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,

b)

pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby túto činnosť vykonáva,

c)

v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takéhoto konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo príslušnosť vojaka prípravnej služby k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,

d)

počas cesty z miesta, kde sa policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,

e)

pri činnosti, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku.

(2)

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby.

(3)

Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby utrpel za okolností uvedených v § 7 ods. 2, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.

(4)

Za chorobu z povolania podľa tohto zákona sa považuje choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, ak vznikla pri výkone služby, v súvislosti s ním alebo pre výkon služby.

(5)

Za chorobu z povolania sa považuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 30

Druhy dávok výsluhového zabezpečenia

Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje

a)

výsluhový príspevok,

b)

odchodné,

c)

úmrtné,

d)

výsluhový dôchodok,

e)

invalidný výsluhový dôchodok,

f)

vdovský výsluhový dôchodok,

g)

vdovecký výsluhový dôchodok,

h)

sirotský výsluhový dôchodok.

§ 31

(1)

Výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom

a)

policajtovi, ktorého služobný pomer skončil

1.

uvoľnením,

2.

prepustením,

3.

uplynutím dočasnej štátnej služby,

b)

profesionálnemu vojakovi prepustenému zo služobného pomeru.

(2)

Výsluhový príspevok podľa odseku 1 patrí odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru počas

a)

jedného roka, ak služobný pomer trval najmenej päť rokov, ale menej ako deväť rokov,

b)

dvoch rokov, ak služobný pomer trval najmenej deväť rokov, ale menej ako 12 rokov,

c)

troch rokov, ak služobný pomer trval najmenej 12 rokov, ale menej ako 15 rokov.

(3)

Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu

a)

porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,

b)

právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, alebo právoplatného odsúdenia na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,

c)

právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,

sa výsluhový príspevok vypočítaný podľa odseku 2 znižuje o jednu polovicu.

(4)

Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, sa výsluhový príspevok vypočítaný podľa odseku 2 znižuje o jednu polovicu.

§ 32

Výsluhový príspevok sa určuje za každý skončený rok trvania služobného pomeru vo výške 2 % základu zisteného podľa § 60.

§ 33

(1)

Odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom

a)

policajtovi, ktorého služobný pomer skončil

1.

uvoľnením,

2.

prepustením,

3.

uplynutím dočasnej štátnej služby,

b)

profesionálnemu vojakovi prepustenému zo služobného pomeru,

ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60.

§ 34

(1)

Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné vypočítané podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.

(2)

Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu, že na základe služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať profesionálnu službu v ozbrojených silách alebo z dôvodu, že nesplnil niektorú zo základných povinností vojaka alebo porušil niektorý zákaz ustanovený osobitným predpisom,2) sa znižuje odchodné vypočítané podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.

§ 35

(1)

Odchodné podľa § 33 nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu

a)

právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, alebo právoplatného odsúdenia na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,

b)

právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,

c)

porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

(2)

Odchodné podľa § 33 nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin.

§ 36

Ak bolo policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi vyplatené odchodné v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, colnom riaditeľstve a v ozbrojených silách, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru.

§ 37

Úmrtné

(1)

Ak sa skončí služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak v čase úmrtia nárok podľa § 33. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom má nárok na úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.

(2)

Ak policajt alebo profesionálny vojak nesplnil ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa pozostalému manželovi úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.

(3)

Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom policajtovi alebo profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.

(4)

Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 a 3, majú rodičia a deti policajta alebo profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.

(5)

Ak niet pozostalých podľa odsekov 1 až 4, má nárok na úmrtné, ktoré by inak patrilo pozostalému manželovi, v odôvodnených prípadoch aj iná osoba, ktorá zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vychovávala na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak je takýchto osôb viac, má nárok na úmrtné každá táto osoba rovnakým dielom.

(6)

Na úmrtné nemajú nárok osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, po ktorom by im inak vznikol nárok na úmrtné.

(7)

Ak bolo úmrtné vyplatené pred dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, je pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič povinný vyplatené úmrtné vrátiť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý úmrtné vyplatil, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu.

§ 38

(1)

Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

(2)

Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.

(3)

Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorému sa skončil služobný pomer stratou hodnosti, vzniká nárok na výsluhový dôchodok dovŕšením veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na jeho výpočet zvyšuje o rovnaké percento, o aké by sa zvýšil odo dňa jeho priznania.

§ 39

Výsluhový dôchodok je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu podľa § 60, najviac však do 60 % základu podľa § 60.

§ 40

(1)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.

(2)

Nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov32) alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku.

§ 41

Na invalidný výsluhový dôchodok za podmienok uvedených v § 40 má nárok aj vojak prípravnej služby, ak sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a ak výkon služby skončil.

§ 42

Na invalidný výsluhový dôchodok má nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená podľa § 44 najmenej o 20 %.

§ 43

(1)

Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 50 %, sa určuje rovnako ako výsluhový dôchodok podľa § 39.

(2)

Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %, ale najviac o 49 %, sa určuje z invalidného výsluhového dôchodku podľa odseku 1 vo výške percentuálneho podielu zodpovedajúceho dvojnásobku zníženia schopnosti policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vykonávať primerané civilné zamestnanie.

(3)

Ak sa po priznaní invalidného výsluhového dôchodku zmení miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, suma invalidného výsluhového dôchodku sa odo dňa tejto zmeny určí podľa odsekov 1 a 2 z naposledy vyplácanej sumy výsluhového invalidného dôchodku.

§ 44

Na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.

§ 45

Za primerané civilné zamestnanie sa na účely posudzovania invalidity podľa § 44 považuje zamestnanie vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania s podobným odborným zameraním a zodpovedajúcu dĺžku odbornej praxe, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby dosiahol pred vznikom invalidity.

§ 46

Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý

a)

splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo

b)

zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo

c)

bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

§ 47

Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok aj vdova po vojakovi prípravnej služby, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 48

Nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 a 47 nevzniká vdove, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.

§ 49

Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby ku dňu úmrtia. Ak sú splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.

§ 50

Trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok

(1)

Vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela.

(2)

Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak

a)

stará sa o nezaopatrené dieťa alebo

b)

je invalidná, alebo

c)

dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo

d)

manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka do dňa jeho úmrtia najmenej pätnásť rokov.

(3)

Nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku vznikne opätovne, ak sa vdova znovu začne starať o nezaopatrené dieťa.

(4)

Nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) a odseku 3 je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

(5)

Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká

a)

uzavretím manželstva,

b)

dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.

§ 51

Na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 46, 47, 49 a 50 má nárok vdovec po zomretej policajtke, profesionálnej vojačke a vojačke prípravnej služby.

§ 52

Trvanie nároku na vdovecký výsluhový dôchodok

(1)

Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 51 nevzniká vdovcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobil smrť policajtke, profesionálnej vojačke alebo vojačke prípravnej služby, ktorá bola jeho manželkou.

(2)

Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká

a)

uzavretím manželstva,

b)

dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť policajtke, profesionálnej vojačke alebo vojačke prípravnej služby, ktorá bola jeho manželkou.

§ 53

Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa podľa § 119 po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý

a)

splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo

b)

zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo

c)

bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

§ 54

Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok aj nezaopatrené dieťa po vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania pri výkone služby alebo v súvislosti s ním.

§ 55

(1)

Nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa § 53 a 54 nevzniká nezaopatrenému dieťaťu po policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom, ak bolo právoplatne rozhodnuté súdom, že dieťa úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.

(2)

Nárok na sirotský výsluhový dôchodok nevzniká ani nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

§ 56

(1)

Sirotský výsluhový dôchodok je 30 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby ku dňu úmrtia. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.

(2)

Ak ide o obojstranne osirelé dieťa, ktorého rodičia boli policajti, profesionálni vojaci alebo vojaci prípravnej služby, má toto dieťa nárok na sirotský výsluhový dôchodok po každom rodičovi samostatne.

§ 57

Trvanie nároku na sirotský výsluhový dôchodok

(1)

Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikne opätovne.

(2)

Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká, ak dieťa prestane byť nezaopatrené. Ak sa dieťa stane opätovne nezaopatreným, nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikne opätovne.

(3)

Nárok na sirotský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká nezaopatrenému dieťaťu dňom právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.

§ 58

(1)

Dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba

a)

výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

b)

trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,

c)

trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,

d)

trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,

e)

hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách,33)

f)

trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky,

g)

pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

(2)

Do doby trvania služobného pomeru uvedenej v odseku 1 sa nezapočítavajú doby trvania služobného pomeru policajta, ak sa tento služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe, doby prerušenia výkonu funkcie policajta, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie policajta, ktorému nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 2, doby prerušenia výkonu profesionálnej služby profesionálneho vojaka, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie profesionálneho vojaka a doby neospravedlnenej neprítomnosti v službe alebo doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.

(3)

Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok.

(4)

Pre vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok a jeho výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba od vzniku invalidity podľa § 44, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, do dosiahnutia 30 rokov započítateľnej doby.

(5)

Rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.

§ 59

(1)

Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok započítava zvýhodnene

a)

doba výkonu funkcií výkonných letcov,

b)

doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti,

c)

doba výkonu služby v misiách v zahraničí.

(2)

Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť rozsah zvýhodneného započítania podľa odseku 1, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií.

§ 60

(1)

Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Ak policajt a profesionálny vojak skončí služobný pomer posledným dňom kalendárneho roka, započítava sa takýto kalendárny rok do obdobia desiatich ukončených kalendárnych rokov rozhodujúcich na zistenie základu podľa odseku 1.

(3)

Priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, vynásobený koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

(4)

Priemerný služobný plat policajta zaradeného na výkon služby v zahraničí sa zisťuje podľa odseku 3 zo služobného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu.7)

(5)

Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka,

a)

ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,8) je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov9) a osobitných príplatkov,10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

b)

ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11) je súhrn hodnostného príplatku12) a mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu,6) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

c)

ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,13) je súhrn hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,14) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

d)

ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,15) je súhrn hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,16) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

e)

ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) je súhrn hodnostného príplatku,12) tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,18) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

f)

ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) je súhrn hodnostného príplatku12) a funkčného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,19) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98);

takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.

(6)

Ak je ročný základ profesionálneho vojaka na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí zistený podľa odseku 5 písm. f) nižší ako ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený podľa odseku 5 písm. a) až e) z posledného kalendárneho roka pred dňom nástupu na výkon služobných povinností v zahraničí, použije sa najvýhodnejší ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený v období posledných desiatich kalendárnych rokov pred dňom nástupu na výkon služobných povinností v zahraničí.

(7)

Ak služobný pomer netrval celý kalendárny rok, zisťuje sa ročný základ na výpočet dávok uvedených v odseku 1 z obdobia aspoň troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, v ktorých služobný pomer v tomto kalendárnom roku trval.

(8)

Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať ročný základ na výpočet dávok podľa odsekov 1 až 6, netrval ani počas časti kalendárneho roka, zisťuje sa ročný základ na výpočet uvedených dávok z celého obdobia predchádzajúceho dňu vzniku nároku na uvedené dávky.

§ 61

(1)

Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,23) tvorí súhrn hodnostného príplatku13) a peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu,24) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98); takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.

(2)

Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,25) tvorí súhrn hodnostného príplatku13) a peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu,26) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98); takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.

§ 62

(1)

Základ na výpočet úmrtného a invalidného výsluhového dôchodku vojaka prípravnej služby je mesačný služobný príjem a pravidelné príplatky, ktoré by tomuto vojakovi patrili v prvom mesiaci po vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka v základnej funkcii, na ktorú sa pripravuje.

(2)

Základné funkcie profesionálnych vojakov, na ktoré sa vojaci prípravnej služby pripravujú štúdiom alebo výcvikom, určí minister obrany Slovenskej republiky.

§ 63

(1)

Nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.

(2)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý bol podľa odseku 1 prijatý do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere v Slovenskej informačnej službe alebo do služobného pomeru vykonávaného vo Vojenskom spravodajstve a plnenie jeho služobných úloh si vyžaduje utajenie vzniku a trvania tohto služobného pomeru, na základe osobitnej dohody uzatvorenej so Slovenskou informačnou službou alebo s Vojenským spravodajstvom odovzdáva vyplácaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok Slovenskej informačnej službe alebo Vojenskému spravodajstvu, ktoré ho zasielajú na osobitný účet platcu dávky tak, aby sa vo vzťahu k poberateľovi dávky zachovalo utajenie vzniku a trvania jeho služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe alebo vo Vojenskom spravodajstve.

(3)

Pri opätovnom prijatí policajta alebo profesionálneho vojaka do služobného pomeru podľa odseku 1, ak ten bol zrušený v skúšobnej dobe, vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok opätovne. Tento nárok priznáva a vypláca v sume stanovenej pred zánikom nároku zvýšený podľa § 68 útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, u ktorého mu predchádzajúci nárok na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok zanikol.

§ 64

Pri súbehu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami, ktoré nahrádzajú zárobok, sa výplata výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku neobmedzuje.

§ 65

Pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku policajta a invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka a invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka má poberateľ dávky nárok na výplatu len jedného dôchodku, a to vyššieho. Pri rovnakej výške dôchodkov má poberateľ dávky nárok na ten dôchodok, na ktorý vznikol nárok skôr. Ak poberateľovi dávky vznikol nárok na obidva dôchodky v rovnakom čase, patrí mu ten dôchodok, o ktorého priznanie požiadal; súčasne zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

§ 66

(1)

Pri súbehu nároku na výplatu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení má poberateľ takéhoto dôchodku nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške.

(2)

Pri súbehu nároku na výplatu vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku s nárokom na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok sa výplata uvedených dôchodkov alebo výsluhového príspevku neobmedzuje. To platí aj pri súbehu nároku na sirotský výsluhový dôchodok s nárokom na invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok.

§ 67

(1)

Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nesplní podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok alebo ak pozostalí po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nesplnia podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení služobného pomeru, prevedie útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia poistné v sume zodpovedajúcej poistnému na dôchodkové zabezpečenie, ktoré by počas trvania služobného pomeru, najskôr však odo dňa účinnosti tohto zákona, platil policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby, jeho zamestnávatelia a štát podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, na účet Sociálnej poisťovne, a to do troch mesiacov odo dňa, keď o to Sociálna poisťovňa požiadala. Súčasne útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedie do Sociálnej poisťovne aj údaje o trvaní služobného pomeru a údaje o príjmoch za výkon tejto služby, ktoré sú rozhodujúce na ustanovenie vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie.

(2)

Ak sa podľa odseku 1 poistné a údaje o dobe trvania služobného pomeru odovzdali do Sociálnej poisťovne alebo ak sa poistné na dôchodkové poistenie za dobu trvania služobného pomeru odstúpilo do Sociálnej poisťovne a policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo pozostalí po nich splnia podmienky nároku na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení služobného pomeru, vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného, údaje o dobe trvania služobného pomeru a údaje o príjmoch uvedených v odseku 1 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné a údaje o policajtovi a o pozostalých po ňom odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vyžiadané poistné a údaje o profesionálnom vojakovi, vojakovi prípravnej služby a pozostalých po nich previesť Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do troch mesiacov od vyžiadania.

§ 68

(1)

Výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka

a)

u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu,

b)

u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného príjmu

zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.

(2)

Výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania

a)

u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu,

b)

u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného príjmu

zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.

(3)

Výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané do dňa účinnosti tohto zákona sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 každoročne zvyšujú aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v období od priznania nároku na túto dávku do dňa účinnosti tohto zákona, a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa tohto zákona.

(4)

Percento zvýšenia výsluhových príspevkov, výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov podľa odseku 3 ustanoví osobitný zákon.

(5)

Na zvýšenie výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku je rozhodujúca mesačná suma tejto dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa dávka zvyšuje.

(6)

Výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal preto, že zanikol nárok na jeho výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jeho výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa táto dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu tejto dávky.

(7)

Vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný z výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.

(8)

Zvýšenie výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku sa zlučuje s tou dávkou, ku ktorej toto zvýšenie patrí.

§ 69

Rekreačná starostlivosť

(1)

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom možno poskytnúť rekreačný pobyt vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých, detskej rekreácie v rekreačných zariadeniach určených ministerstvom.

(2)

Rekreačnú starostlivosť podľa odseku 1 možno poskytnúť aj v zahraničí.

(3)

Rekreačná starostlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje za čiastočnú úhradu.

(4)

Policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia a ich manželky (manželia) uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu tretinu ceny rekreačného pobytu. Poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕšil v danom roku vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, a jeho manželka (manžel), ktorá dovŕšila vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Nezaopatrené dieťa uhrádza za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu.

(5)