Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 20. júna 2002,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 272/1999 Z. z., zákona č. 173/2000 Z. z., zákona č. 366/2000 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 215/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 12 ods. 2 sa vypúšťajú slová „Slovenskej republiky" a slová „kapitáni lodí na diaľkových plavbách^8)" sa nahrádzajú slovami „velitelia námorných lodí^8)".

2.

V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „§ 24 písm. s) zákona č. 435/2000 Z. z." nahrádza citáciou „§ 30 zákona č. 435/2000 Z. z.".

3.

§ 12 sa dopĺňa odsekmi 13 a 14, ktoré znejú:

„(13) Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname telekomunikačných činností (§ 88) alebo vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov (§ 88e), ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia verejných telekomunikačných služieb, poskytovatelia ostatných telekomunikačných služieb a ich zamestnanci sú povinní na žiadosť bezplatne a bezodkladne poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov; nemôžu sa pritom dovolávať povinnosti mlčanlivosti ustanovenej podľa osobitných zákonov. (14) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka (§ 88a), agent (§ 88b), predstieraný prevod (§ 88c) a sledovanie osôb a vecí (§ 88d).“.

4.

V § 14 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „v činnej službe".

5.

V § 14 ods. 1 písmeno c) znie:

„c) príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,“.

6.

V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).

7.

V § 14 odsek 3 znie:

„(3) Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.).“.

8.

Doterajší text § 25 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Návrh procesnej strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu procesnej strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.“.

9.

V § 26 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou úkonov podľa § 26a".

10.

Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 26a Osobitná príslušnosť súdu na vydanie príkazu na niektoré úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní Na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov je pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní príslušný krajský súd a vyšší vojenský súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.“.

11.

Doterajší text § 28 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ak si obvinený podľa § 2 ods. 14 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, ustanoví orgán činný v trestnom konaní tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je obvinený štátnym občanom; ak ide o osobu bez štátneho občianstva, štátu, na ktorého území obvinený býva.“.

12.

Za § 29 sa vkladá § 29a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 29a Vyšší súdny úradník Vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydať rozhodnutia alebo vykonať iné úkony v trestnom konaní. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže vyšší súdny úradník konať samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.“.

13.

V § 30 ods. 1 sa za slovo „prísediaci," vkladajú slová „vyšší súdny úradník,".

14.

§ 44 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak je počet poškodených mimoriadne vysoký a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca, že poškodení môžu svoje práva v trestnom konaní uplatňovať prostredníctvom spoločného splnomocnenca, ktorého si zvolia. Rozhodnutie oznámi v konaní pred súdom súd a v prípravnom konaní prokurátor tým poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody; ostatným poškodeným sa rozhodnutie oznámi pri prvom úkone trestného konania, na ktorý sa predvolávajú alebo o ktorom sa vyrozumievajú. Ak by celkový počet zvolených splnomocnencov prekročil viac ako desať osôb a poškodení sa medzi sebou nedohodnú, uskutoční výber s prihliadnutím na záujem poškodených súd. Spoločný splnomocnenec vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní.“.

15.

V § 45 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:

„V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä orgán poverený starostlivosťou o mládež alebo zástupca občianskeho združenia so zameraním na ochranu ľudských práv.“.

16.

V § 55 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:

„Prepis zvukového záznamu sa priloží k zápisnici.“.

17.

§ 67 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak a) je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní, nepreberá zásielky alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní, b) pôsobí na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč marí objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin.“.

18.

Za § 71 sa vkladá § 71a, ktorý znie:

„§ 71a (1) Väzba podľa § 67 ods. 3 v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať najviac tri mesiace. (2) Ak vo veci už vykonaná väzba spolu s väzbou podľa tohto ustanovenia presiahne lehoty uvedené v § 71 ods. 1 alebo 2 a pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, postupuje sa podľa ustanovení § 71 ods. 1 až 9. Celková doba trvania väzby však nesmie presiahnuť tri roky a pri obzvlášť závažných trestných činoch päť rokov. (3) Návrh na predĺženie väzby podľa § 71 ods. 1 a 2 treba doručiť súdu najneskôr desať dní pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1.“.

19.

Nadpis pod § 75 znie:

„Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo policajným orgánom“.

20.

V § 75 prvej vete sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".

21.

V § 76 ods. 1 až 4 sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".

22.

V § 76 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo policajnému orgánu".

23.

V § 79c odsek 1 znie:

„(1) Ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky,^9) môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli zaistené priamo na účte.“.

24.

V § 79c ods. 5 sa za slovo „banke" vkladajú slová „alebo pobočke zahraničnej banky".

25.

V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia „§ 1 ods. 1, § 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou „§ 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

26.

Za § 79c sa vkladá § 79d, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 79d Zaistenie zaknihovaných cenných papierov (1) Ak vecou dôležitou pre trestné konanie sú zaknihované cenné papiere, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi. (2) Ak zaistenie zaknihovaných cenných papierov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na registráciu zrušenia pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi. (3) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.“.

27.

V nadpise šiesteho oddielu štvrtej hlavy a v § 88 sa slová „telekomunikačnej prevádzky" nahrádzajú slovami „telekomunikačných činností".

28.

V § 88 odsek 1 znie:

„(1) V trestnom konaní pre obzvlášť závažný trestný čin, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, na ktorého konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, ak možno dôvodne predpokladať, že zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačných činností zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.“.

29.

V § 88 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a písomný príkaz sudcu nie je možné získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania vydať príkaz prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností nie je spojený so vstupom do bytu iného; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca platnosť, a takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.“.

30.

V § 88 odsek 4 znie:

„(4) V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu len so súhlasom účastníka odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného zariadenia.“.

31.

V § 88 ods. 5 sa vypúšťa posledná veta.

32.

V § 88 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:

„(6) Príslušný orgán policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností. Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností. (7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.“.

33.

V § 88 ods. 8 sa slová „zničiť podľa predpisov o skartácii, ktorými je orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný orgán Policajného zboru viazaný" nahrádzajú slovami "predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť".

34.

Nadpis nad § 88b znie:

„Ôsmy oddiel“.

Agent".

35.

V § 88b ods. 5 a 6 sa slová „pred začatím prípravného konania" nahrádzajú slovami „pred začatím trestného stíhania".

36.

Za § 88b sa vkladá nový deviaty oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

„Deviaty oddiel Predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov § 88c Predstieraný prevod (1) Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. (2) Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu. (3) Predstieraný prevod vykonáva orgán poverený príslušným ministrom (ďalej len „príslušný orgán"), ktorým je a) minister vnútra, ak ide o Policajný zbor, b) minister spravodlivosti, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej stráže, c) minister financií, ak ide o colné orgány a daňové orgány, d) minister obrany, ak ide o Vojenskú políciu, e) minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak ide o Železničnú políciu. (4) Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti vyšetrovateľa, policajného orgánu alebo príslušného orgánu (odsek 3) a v konaní pred súdom na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe. (5) Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať vopred; príslušný orgán je však povinný o príkaz bezodkladne požiadať. Ak nebude príkaz do 24 hodín vydaný, príslušný orgán je povinný predstieraný prevod skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. (6) Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5. (7) Pri postupe podľa odseku 1 možno v prípade potreby použiť vhodný prostriedok na zachytenie priebehu úkonu. § 88d Sledovanie osôb a vecí (1) Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie") sa rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo o pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne predpokladať, že ním zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie. (2) Príkaz na sledovanie vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu. (3) Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného. (4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v obydlí (§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 82 ods. 2), alebo s využitím informačno-technických prostriedkov (§ 12 ods. 13), príkaz na sledovanie vydáva pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom; v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na bývanie, alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie, alebo druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania. (5) Príkaz na sledovanie môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti vyšetrovateľa, policajného orgánu alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude sledovanie vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. (6) Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na sledovanie. (7) Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať vopred, možno sledovanie začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Príslušný orgán Policajného zboru je však povinný bezodkladne dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. (8) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5. (9) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva. (10) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, treba vyhotovené záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. § 88e Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov (1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, na konanie ktorého zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, možno vykonať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, ak možno dôvodne predpokladať, že ním zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie. (2) Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a písomný príkaz sudcu nie je možné získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania vydať príkaz prokurátor; taký príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca platnosť, a takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. (3) Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného. (4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonalo v obydlí (§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 82 ods. 2), príkaz vydáva pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať vyhotovovaním obrazových, zvukových alebo iných záznamov iným spôsobom; v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na bývanie, alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať obrazový, zvukový alebo iný záznam. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. (5) Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti, ktorá musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov týka, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, môže dobu písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. (6) Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Ak dôvody pominuli, vyhotovovanie týchto záznamov sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. (7) Ak sa má obrazový, zvukový alebo iný záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5. (8) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo iné záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1. (9) Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, príslušný orgán musí získané záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.“.

37.

V § 89 odsek 2 znie:

„(2) Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), použitie informačno-technických prostriedkov (§ 12 ods. 13) a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti (§ 12 ods. 14).“.

38.

§ 102 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

„(3) Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vyslúchnutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 45 ods. 2 so súhlasom opatrovníka. (4) Ak bola osoba mladšia ako 15 rokov vyslúchnutá podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 212; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.“.

39.

V § 146 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

„Ak ide o uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, môže sťažnosti vyhovieť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca; ak predseda senátu alebo sudca rozhodne o sťažnosti sám, považuje sa jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvého stupňa; proti nemu je prípustná sťažnosť podľa všeobecných ustanovení o sťažnosti.“.

40.

V § 157 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 158 ods. 1) alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby".

41.

V § 157 sa v odseku 2 vypúšťa druhá veta a vypúšťa sa odsek 3.

42.

§ 158 znie:

„§ 158 (1) Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin sa podáva prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; tí sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov. Prokurátor môže prijaté oznámenie odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. (2) Oznamovateľ má právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup vyšetrovateľa alebo policajného orgánu po podaní oznámenia (odsek 1). Túto žiadosť treba prokurátorovi ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť oznamovateľ prokurátorom upovedomený do 30 dní.“.

43.

V § 159 odsek 1 znie:

„(1) Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2 alebo 3, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán uznesením vec a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie alebo kárne prejednanie, c) odmietne.“.

44.

V § 159 odsek 4 znie:

„(4) Uznesenie podľa odsekov 1 až 3 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému, ak je známy. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Uznesenie podľa odsekov 1 až 3 treba doručiť do 48 hodín prokurátorovi, ktorý je oprávnený ho preskúmať a nezákonné alebo neopodstatnené uznesenie zrušiť.“.

45.

V § 159 sa vypúšťa odsek 5.

46.

V § 160 odsek 1 znie:

„(1) Ak oznámenie (§ 158 ods.1) neobsahuje skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin a nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne bezodkladne trestné stíhanie; ak je oznámenie potrebné doplniť, vyšetrovateľ alebo policajný orgán oznámenie bezodkladne doplní a začne trestné stíhanie najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia, ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie vykonaním neopakovateľného alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. Uznesenie sa doručí oznamovateľovi a poškodenému, ak je známy. Uznesenie treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.“.

47.

V § 160 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z oznámenia (§ 158 ods. 1).“.

48.

V § 160 odsek 5 znie:

„(5) Neodkladným úkonom je úkon, ktorý vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia alebo straty neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad do začatia trestného stíhania. Neopakovateľným úkonom je úkon, ktorý nebude možné vykonať pred súdom.“.

49.

§ 161 vrátane nadpisu znie:

„§ 161 Vyšetrovacie orgány (1) Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ Policajného zboru, skrátené vyšetrovanie vykonáva policajný orgán. (2) Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa nevykonáva skrátené vyšetrovanie (§ 168). (3) Vyšetrovanie sa vykonáva aj o trestných činoch, o ktorých sa inak vykonáva skrátené vyšetrovanie, a) ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, b) ak ide o konanie proti mladistvému, ušlému alebo proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa brániť alebo c) ak to nariadi prokurátor. (4) Vyšetrovanie sa vykonáva aj pri súbehu trestných činov, ak sa má aspoň o jednom trestnom čine vykonávať vyšetrovanie. (5) Ak sa v tomto zákone používa pojem vyšetrovanie, rozumie sa tým aj skrátené vyšetrovanie, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.“.

50.

V § 163 ods. 1 v prvej, štvrtej a piatej vete a v § 163 ods. 3 a 6 sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".

51.

V § 163 odsek 4 znie:

„(4) Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, vyšetrovateľ alebo policajný orgán upozorní obvineného na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici.“.

52.

V § 163a ods. 1 sa vypúšťajú slová „násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a", „221,", „obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, vydierania podľa § 235 ods. 1, porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1," a slová „a trestné stíhanie pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 proti tomu, kto je alebo v čase spáchania činu bol vo vzťahu k poškodenému manželom alebo druhom".

53.

V § 164 odsek 1 znie:

„(1) Vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie a policajný orgán skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Úkony, ktoré boli vykonané pred začatím trestného stíhania, nemusí vyšetrovateľ a policajný orgán opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.“.

54.

V § 164 ods. 2 sa za slovo „Vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".

55.

V § 164 ods. 3 sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".

56.

V § 164 ods. 4 v prvej vete sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán" a druhá a tretia veta sa vypúšťajú.

57.

V § 165 ods. 1 sa slová „úkonoch; môže" nahrádzajú slovami „úkonoch; pri skrátenom vyšetrovaní má obhajca právo od vznesenia obvinenia byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch, na ktorých má právo zúčastniť sa obvinený. Obhajca môže".

58.

V § 165 ods. 2 sa za slovo „vyšetrovateľovi" vkladajú slová „alebo policajnému orgánu" a za slovo „vyšetrovateľ" sa vkladajú slová „alebo policajný orgán".

59.

V § 166 ods. 1 a 2 sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".

60.

V § 166 ods. 3 prvá veta znie:

„Ak po skončení vyšetrovania nerozhodne vyšetrovateľ podľa § 171, 172 alebo § 173 ods. 1 a policajný orgán podľa § 173 ods. 1, predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo schválenie zmieru; policajný orgán aj na rozhodnutie podľa § 171 alebo § 172.“.

61.

V nadpise pod § 167 a v § 167 sa na konci prvej vety za slovo „vyšetrovateľa" pripájajú tieto slová: „alebo policajného orgánu".

62.

Tretí oddiel desiatej hlavy znie:

„Tretí oddiel Skrátené vyšetrovanie § 168 Rozsah skráteného vyšetrovania (1) Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky. (2) Skrátené vyšetrovanie treba skončiť najneskôr do jedného mesiaca od vznesenia obvinenia. (3) Ak v odôvodnených prípadoch nie je možné skrátené vyšetrovanie skončiť v lehote podľa odseku 2, prokurátor môže písomne túto lehotu predĺžiť najviac o ďalších 30 dní. § 169 Postup pri skrátenom vyšetrovaní Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajný orgán podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní. Výsluch svedka podľa § 101 až 103 však vykoná len vtedy, ak ide o neopakovateľný alebo neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu, alebo o svedka, ktorý má poznatky o osobe, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu; v ostatných prípadoch vyžiada vysvetlenie, o ktorom spíše záznam.“.

63.

V § 171 ods. 1 sa za slovo „Vyšetrovateľ" vkladajú slová „a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor" a slová „posúdiť ako priestupok" sa nahrádzajú slovami „prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne previnenie".

64.

V § 172 ods. 1 a 2 sa za slovo „Vyšetrovateľ" vkladajú slová „a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor".

65.

V § 173 ods. 1 sa za slovo „Vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".

66.

V § 173 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo".

67.

V § 173 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) ak Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo“.

68.

V § 173 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

69.

V § 173 ods. 3 sa vypúšťa slovo „vyšetrovateľa".

70.

V § 174 ods. 1 sa za slovo „zákonnosti" vkladajú slová „pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a".

71.

V § 174 ods. 2 písm. a) sa za slovo „vyšetrovanie" vkladajú slová „a skrátené vyšetrovanie".

72.

V § 174 ods. 2 písm. b) sa slová „policajného orgánu spisy" nahrádzajú slovami „policajného orgánu alebo od príslušného orgánu (§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo veciach, v ktorých nebolo začaté trestné stíhanie," a za slovo „vyšetrovateľ" sa vkladajú slová „alebo policajný orgán".

73.

V § 174 ods. 2 písm. c) sa za slová „vyšetrovanie" vkladajú slová „alebo skrátené vyšetrovanie", za slová „pre vyšetrovateľa" vkladajú slová „alebo policajný orgán" a za slová „proti rozhodnutiu vyšetrovateľa" sa pripájajú tieto slová: „alebo policajného orgánu".

74.

V § 174 ods. 2 písm. d) a f) sa za slovo „vyšetrovateľovi" vkladajú slová „alebo policajnému orgánu".

75.

V § 174 ods. 2 písm. e) za slovo „pri" sa vkladajú slová „uznesení podľa § 159,".

76.

V § 174 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.“.

77.

§ 175 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) vyžiadať súhlas na vznesenie obvinenia, zadržanie alebo podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, u ktorej je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu.“.

78.

V § 177 písm. d) sa za slová „ustanovení zákona" vkladá bodkočiarka a slová „to neplatí, ak sa vo veci vykonalo skrátené vyšetrovanie".

79.

V § 186 písm. c) a v § 188 ods. 1 písm. d) sa slová „až d)" nahrádzajú slovami „až e)".

80.

V § 188 ods. 1 písmeno e) znie:

„e) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných procesných chýb prípravného konania alebo na objasnenie základných skutkových okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania,“.

81.

V § 188 ods. 1 písm. f) sa za slová „podľa § 307" vkladajú slová „alebo rozhodne o schválení zmieru podľa § 309".

82.

V § 207 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po vznesení obvinenia".

83.

V § 212 sa slová „Zvukový alebo obrazový" nahrádzajú slovami „Zvukový, obrazový alebo iný" a na konci sa pripája táto veta:

„Pred vykonaním dôkazu sa vykonajú podľa potreby vhodné opatrenia tak, aby zostalo zachované utajenie miesta, osoby alebo veci použitých pri vykonaní obrazového záznamu.“.

84.

V § 222 ods. 2 sa slová „posúdiť ako priestupok" nahrádzajú slovami „prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne previnenie".

85.

Nadpis pod § 223a znie:

„Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier“.

86.

V § 223a odsek 1 znie:

„(1) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier, ak počas hlavného pojednávania zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 307 alebo § 309.“.

87.

V § 223a ods. 2 sa za slovom „prokurátor" vypúšťa čiarka a vkladajú sa slová „a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj".

88.

V § 224 ods. 1 sa slová „až d)" nahrádzajú slovami „až e)".

89.

V § 231 odsek 3 znie:

„(3) Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307 alebo schválenie zmieru podľa § 309, súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier. Ak to považuje súd za potrebné, nariadi na rozhodnutie o schválení zmieru verejné zasadnutie.“.

90.

V § 231 ods. 4 sa za slovom „prokurátor" vypúšťa čiarka a vkladajú sa slová „a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj".

91.

§ 241 sa vypúšťa.

92.

V § 242 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

93.

§ 243 znie:

„§ 243 Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisníc a iných písomností alebo oboznámením sa so zvukovým, obrazovým alebo iným záznamom.“.

94.

V § 255 sa slová „až d)" nahrádzajú slovami „až e)".

95.

V § 263 ods. 2 sa vypúšťajú slová „i neverejnom".

96.

Za § 308 sa vkladá nový štvrtý oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

„Štvrtý oddiel Zmier § 309 (1) V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje pri úmyselných trestných činoch tri roky a pri nedbanlivostných trestných činoch päť rokov, môže so súhlasom obvineného a poškodeného súd a v prípravnom konaní prokurátor rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito a b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci. (2) Schváliť zmier podľa odseku 1 nie je možné, ak takým činom bola spôsobená smrť. (3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže v konaní pred súdom prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. § 310 (1) Pred rozhodnutím o schválení zmieru súd a v prípravnom konaní prokurátor vyslúchne obvineného o tom, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledku schválenia zmieru. Ďalej vyslúchne obvineného a poškodeného, najmä k spôsobu a okolnostiam uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný. (2) Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate inštitútu zmieru. (3) Ak je poškodeným právnická osoba, je možné namiesto výsluchu člena štatutárneho orgánu alebo inej osoby oprávnenej konať v jej mene zabezpečiť jej písomné vyhlásenie k okolnostiam uvedeným v odseku 1. § 311 Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa zmier týka, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahŕňajúci výšku nahradenej škody alebo škody, na ktorej náhradu sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka. § 312 Práva poškodeného podľa § 309 a 311 neprislúchajú tomu, na koho iba prešiel nárok na náhradu škody; to neplatí, ak ide o dedičov poškodeného. § 313 Ak nebol súdom a v prípravnom konaní prokurátorom zmier schválený, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa § 309 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz.“.

97.

V § 314c ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo rozhodne o schválení zmieru podľa § 309".

98.

V 314c ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

„O schválení zmieru môže samosudca rozhodnúť na verejnom zasadnutí.“.

99.

V § 327 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vydaný do cudziny alebo", slová „k vydaniu do cudziny alebo" a slová „vydaný alebo".

100.

Doterajší text § 369 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:

„(2) O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil milosťou prezidenta republiky, splnil uložené podmienky, rozhoduje prezident republiky. (3) Podklady pre rozhodnutie prezidenta republiky zabezpečuje a predkladá minister spravodlivosti. (4) Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené podmienky splnil.“.

101.

Za § 370 sa vkladá nová dvadsiata tretia hlava, ktorá vrátane nadpisu znie: