Zákon o ochrane prírody a krajiny

v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, bezpečnosti štátu alebo z iných dôležitých verejných záujmov výrazne prevažujúcich nad záujmom ochrany prírody a krajiny vrátane sociálnych a ekonomických dôvodov s priaznivými dôsledkami na životné prostredie,

d)

na účely výskumu a vzdelávania, navrátenia druhov do ich biotopov a na držbu, pestovanie alebo chov v ľudskej opatere dotknutých druhov, ktoré sú nevyhnutné na tieto účely.

(4)

Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje

a)

určenie dotknutého druhu a množstva alebo počtu, pre ktorý platí,

b)

metódy, prostriedky a zariadenia povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov,

c)

určenie miesta a času, kedy možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou,

d)

čas, na ktorý sa výnimka povoľuje,

e)

spôsob výkonu činnosti povolenej výnimkou,

f)

spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,

g)

ďalšie podmienky o spôsobe výkonu činnosti povolenej výnimkou určené v súlade s § 82 ods. 12.

§ 41

Evidencia chránených rastlín a chránených živočíchov

(1)

Kto má v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy, na ktorých držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný viesť o nich evidenciu podľa tohto zákona, ak ju nevedie podľa osobitného predpisu.66)

(2)

Evidenciu chránených rastlín, na ktorých držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona, tvorí

a)

evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam"),

b)

písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených rastlín; obsahuje najmä

1.

obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec nadobudnutý,

2.

vedecké meno druhu jedinca,

3.

počet nadobudnutých chránených rastlín a spôsob ich nadobudnutia,

4.

údaje preukazujúce pôvod chránených rastlín podľa § 42 ods. 1,

5.

dátum nadobudnutia jedinca chránenej rastliny, napríklad dátum, keď bol jedinec odobratý z voľnej prírody alebo umelo rozmnožený.

(3)

Evidenciu podľa odseku 2 písm. a) vedie ten, kto má v držbe živé jedince chránených rastlín. Evidenčný zoznam predkladá okresnému úradu raz ročne do 31. januára na overenie a potvrdenie správnosti vedenia evidencie za predchádzajúci kalendárny rok. Evidenčné číslo v evidenčnom zozname určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chránenej rastliny.

(4)

Evidenciu podľa odseku 2 písm. b) vedú držitelia ostatných chránených rastlín.

(5)

Evidenciu živých chránených živočíchov, na ktorých držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona, tvorí

a)

druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová karta"),

b)

kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu").

(6)

Evidenciu chránených živočíchov, na ktorých držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona a o ktorých sa nevedie evidencia podľa odseku 5, tvorí písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených živočíchov, ktorý obsahuje najmä

a)

obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec nadobudnutý,

b)

vedecké meno druhu jedinca,

c)

počet nadobudnutých chránených živočíchov a spôsob ich nadobudnutia,

d)

údaje preukazujúce pôvod chránených živočíchov podľa § 42 ods. 1,

e)

dátum nadobudnutia jedinca chráneného živočícha, napríklad dátum, keď bol jedinec odobratý z voľnej prírody alebo umelo odchovaný.

(7)

Evidenciu podľa odseku 5 písm. a) vedú o živých plazoch, vtákoch a cicavcoch ich držitelia; ak sú držiteľmi podnikatelia, ktorí tieto živočíchy kupujú alebo predávajú, sú povinní druhové karty vedené o takých živočíchoch v záhlaví označiť slovom „obchod".

(8)

Každú zmenu v druhovej karte oznamuje ten, kto ju vedie, okresnému úradu raz ročne do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok písomne doručením kópie druhovej karty s vyznačenou zmenou alebo osobitného listu.

(9)

Evidenciu podľa odseku 5 písm. b) vedú o živých bezstavovcoch, rybách a obojživelníkoch ich držitelia. Títo držitelia predkladajú knihu chovu okresnému úradu raz ročne do 31. januára na overenie a potvrdenie správnosti vedenia evidencie za predchádzajúci kalendárny rok. Evidenčné číslo v knihe chovu určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného živočícha.

(10)

Múzeá s prírodovedným zameraním pri zbierkovej činnosti vedú evidenciu chránených rastlín a chránených živočíchov iba podľa osobitného predpisu.69)

(11)

Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy s prírodovedným zameraním a stredné školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké inštitúcie, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému okresnému úradu zoznam držaných alebo pestovaných chránených rastlín alebo držaných alebo chovaných v ľudskej opatere chránených živočíchov, ktorý obsahuje najmä

a)

názov výskumnej úlohy, v ktorej rámci sa zber alebo odchyt chránených druhov uskutočnil,

b)

meno riešiteľa výskumnej úlohy,

c)

zoznam chránených druhov, ich počet, lokalitu, kde boli zbierané alebo odchytené,

d)

zoznam inak nadobudnutých jedincov chránených druhov.

(12)

Držiteľ chránených druhov, ktorý je povinný uviesť v evidencii podľa tohto zákona údaje o totožnosti nového držiteľa jedinca, je oprávnený od neho vyžadovať preukázanie totožnosti;70) bez preukázania totožnosti nemôže pôvodný držiteľ jedinca chráneného druhu odovzdať.

(13)

Vedenie evidencie o chránených druhoch sa považuje za jej vedenie podľa tohto zákona, len ak sú v nej uvedené úplné a pravdivé údaje; za neúplné a nepravdivé údaje sa nepovažujú zrejmé chyby v písaní a počítaní. Odo dňa prvého uvedenia neúplného alebo nepravdivého údaja v evidencii, sa táto nepovažuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

(14)

Kto má v držbe chránené druhy, na ktorých držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný

a)

na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68

1.

preukázať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti,70)

2.

predložiť evidenciu o chránených druhoch podľa tohto zákona,

3.

umožniť mu vykonať podrobnú identifikáciu a označenie jedinca chránených druhov,

4.

preukázať spôsob nadobudnutia jedinca chránených druhov,

b)

uchovávať evidenciu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu.

(15)

Podrobnosti o vedení evidencie a obsah a vzory evidenčného zoznamu, druhovej karty a knihy chovu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 42

Preukázanie pôvodu chránených rastlín a chránených živočíchov

(1)

Kto má v držbe chránené rastliny alebo chránené živočíchy, na ktorých držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68 preukázať, že takýto jedinec

a)

pochádza z voľnej prírody alebo

b)

je z potomstva prvej generácie, alebo

c)

je z potomstva druhej generácie a potomstva ďalších generácií, alebo

d)

je zaisteným, prepadnutým, zhabaným alebo nájdeným jedincom

(ďalej len „pôvod").

(2)

Držiteľ jedinca chráneného druhu, na ktorého držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona, je povinný preukázať pôvod

a)

výnimkou na získanie jedinca chráneného druhu z voľnej prírody podľa tohto zákona,

b)

preukazom o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz o pôvode") alebo

c)

iným písomným dokladom, ktorý musí obsahovať najmenej náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. b) alebo § 41 ods. 6.

(3)

Písomný doklad podľa odseku 2 písm. c) možno predložiť, iba ak sa na jedinca chráneného druhu nevzťahuje povinnosť mať doklad podľa písmena a) alebo b).

(4)

Držiteľ živých plazov, vtákov a cicavcov je povinný zabezpečiť a vyplniť preukaz o ich pôvode.

(5)

Evidenčné číslo v preukaze o pôvode určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného živočícha.

(6)

Pôvod chráneného živočícha v preukaze o pôvode určuje okresný úrad na základe písomných podkladov predložených držiteľom jedinca chráneného živočícha

a)

po predložení

1.

výnimky ministerstva na odchyt alebo zber daného jedinca chráneného živočícha z voľnej prírody kódom „W",

2.

dokladu o tom, že chránený živočích sa stal vlastníctvom štátu, kódom „I", ktorý sa používa spolu s iným kódom, napríklad „I/W"; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúcim kód uvedený za lomkou,

b)

kódom „N", ak

1.

ide o chráneného živočícha, ktorý nebol chránený do nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

2.

držiteľ začal viesť o ňom evidenciu v lehote podľa § 104 ods. 6 a

3.

nemožno mu určiť pôvod podľa písmena a), c) a d),

c)

kódom „F", ak aspoň jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm. a) uvedený pôvod „W" a ani jeden z nich nemá pôvod „N",

d)

kódom „C", ak ani jeden z rodičov nemá v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm. a) a b) uvedený pôvod „W" ani „N",

e)

kódom „N/F", ak jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm. b) uvedený pôvod „N"; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúcim kód uvedený za lomkou alebo

f)

v súlade so stanoviskom ministerstva, ak držiteľ predloží iný písomný doklad, ako je uvedený v písmenách a) až e), alebo ak jeden z rodičov má uvedený v preukaze o pôvode vydanom pred účinnosťou tohto zákona neznámy pôvod.

(7)

Okresný úrad určí pôvod do 30 dní od doručenia kompletných podkladov podľa odseku 6 písm. a) až e) a v prípade podľa odseku 6 písm. f) do 60 dní od doručenia žiadosti o určenie pôvodu a potvrdí preukaz o pôvode odtlačkom pečiatky okresného úradu a podpisom zodpovedného zamestnanca. Ak nemožno určiť pôvod jedinca chráneného živočícha podľa odseku 6, okresný úrad preukaz o pôvode nepotvrdí.

(8)

Preukaz o pôvode je neplatný, ak

a)

nie je potvrdený odtlačkom pečiatky okresného úradu a podpisom zodpovedného zamestnanca alebo

b)

sa preukáže, že

1.

pôvod jedinca chráneného živočícha bol určený v rozpore s odsekom 6, alebo

2.

bol vydaný na základe nepravdivých údajov.

(9)

Držiteľ neplatného preukazu o pôvode je povinný bezodkladne odovzdať jeho originál na písomnú výzvu orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68.

(10)

Na akýkoľvek iný doklad, ktorý bol vydaný na základe neplatného preukazu o pôvode sa neprihliada.

(11)

Nový preukaz o pôvode jedincov chránených živočíchov, na ktoré už bol raz vydaný neplatný preukaz, možno vydať, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy nevyhnutné na preukázanie pôvodu podľa odseku 6.

(12)

Pri každom prevode jedinca chráneného živočícha je pôvodný držiteľ povinný odovzdať novému držiteľovi spolu s jedincom chráneného živočícha aj originál preukazu o pôvode. Nový držiteľ je povinný nadobudnúť jedinca chráneného živočícha len spolu s preukazom o pôvode. Preukaz o pôvode sprevádza jedinca chráneného živočícha pri každom jeho premiestnení. Pri strate alebo krádeži jedinca chráneného živočícha jeho posledný držiteľ je povinný bezodkladne doručiť originál preukazu o pôvode okresnému úradu príslušnému podľa jeho miesta trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania.

(13)

Preukaz o pôvode potvrdený podľa odseku 7 je verejnou listinou.

(14)

Ustanovenia podľa odsekov 1 až 13 sa nevzťahujú na chránené rastliny a chránené živočíchy, na ktoré sa vzťahuje preukazovanie pôvodu podľa osobitného predpisu.66)

(15)

Obsah a vzor preukazu o pôvode a postup pri zabezpečovaní a vypĺňaní preukazu o pôvode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 43

Nezameniteľné označenie chráneného živočícha

(1)

Držiteľ živého jedinca chráneného živočícha ustanoveného podľa odseku 5 je povinný ho nezameniteľne označiť pod dohľadom zamestnanca okresného úradu alebo ním poverenej organizácie ochrany prírody, ak okresný úrad neurčí inak. Náklady na nezameniteľné označenie jedinca chráneného živočícha znáša ten, kto ho má v držbe.

(2)

Pri strate alebo znehodnotení nezameniteľného označenia je držiteľ jedinca chráneného živočícha povinný o tom bezodkladne písomne informovať okresný úrad. Opätovné označenie jedinca chráneného živočícha sa vykonáva podľa odseku 1. O novom nezameniteľnom označení jedinca chráneného živočícha vedie okresný úrad osobitnú evidenciu a bezodkladne informuje orgán ochrany prírody podľa § 66.

(3)

Nezameniteľné označenie uhynutého alebo usmrteného jedinca chráneného živočícha sa nesmie znovu použiť na označenie jedinca chráneného živočícha s výnimkou prípadu, ak sa uhynutý alebo usmrtený jedinec chráneného živočícha ponecháva ako dermoplastický preparát vcelku.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na chráneného živočícha, na ktorého sa vzťahuje povinnosť jeho nezameniteľného označenia podľa osobitného predpisu.66)

(5)

Spôsoby nezameniteľného označovania, lehoty na označovanie, zoznam druhov, ktoré sa nezameniteľne označujú, prípady, keď sa nezameniteľné označenie nevykonáva a iné podrobnosti o nezameniteľnom označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 44

Zoologická záhrada

(1)

Zoologická záhrada je stále zariadenie na držbu živočíchov a ich chov v ľudskej opatere na účel ich vystavovania verejnosti najmenej sedem dní v roku vrátane zariadenia na držbu a predvádzanie živočíchov z radu veľrybotvarých (delfinárium) a zariadenia na chov plazov, obojživelníkov a ďalších živočíchov z taxonomicky nižších skupín v sklenených alebo podobných chovných zariadeniach (terárium). Za zoologickú záhradu sa nepovažujú

a)

cirkusy a im podobné zariadenia,

b)

obchody so živočíchmi,

c)

akváriá ako zariadenia na chov rýb a ďalších vodných živočíchov nižších skupín, ak ich prevádzkovatelia nie sú držiteľmi súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady podľa tohto zákona,

d)

zariadenia na držbu živočíchov a ich chov v ľudskej opatere, v ktorých sa nevystavujú na verejnosti cicavce v množstve väčšom ako 30 jedincov z 15 druhov alebo vtáky v množstve väčšom ako 50 jedincov z 15 druhov okrem delfinárií,

e)

zariadenia na záchranu chránených živočíchov podľa § 45.

(2)

Na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody; súhlas sa vydáva na čas určitý, najviac na štyri roky.

(3)

Názov „zoologická záhrada", „zoo", „zoopark", „zoosafari" alebo „delfinárium" môžu používať iba zariadenia, ktoré majú súhlas podľa odseku 2.

(4)

Súhlas podľa odseku 2 vydáva orgán ochrany prírody na základe žiadosti žiadateľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem o prevádzkovanie zoologickej záhrady. Žiadosť obsahuje

a)

identifikačné údaje žiadateľa, a to: obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby, identifikačné číslo (IČO) alebo rodné číslo, adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby,

b)

názov a umiestnenie zoologickej záhrady,

c)

právnu formu žiadateľa,

d)

označenie vlastníka (zriaďovateľa) zoologickej záhrady, ak nie je totožný so žiadateľom, a údaje o ňom podľa písmen a) a c),

e)

základné ekonomické údaje o zoologickej záhrade za tri prechádzajúce kalendárne roky, najmä príjmy (výnosy), výdavky (náklady), ekonomická sebestačnosť, hodnota majetku, dotácie zo štátnych a verejných zdrojov, dotácie z iných zdrojov, počet návštevníkov; ak zoologická záhrada existuje kratšiu dobu, uvedú sa údaje za túto dobu; ak ide o novozriaďovanú zoologickú záhradu, uvedú sa predpokladané údaje na jeden rok,

f)

zoznam živočíchov, ktoré sú alebo budú v zoologickej záhrade držané, spracovaný podľa jednotlivých radov,

g)

prehľad účasti na aktivitách uvedených v odseku 5 písm. a) prvom a druhom bode; novozriaďované zoologické záhrady uvedú plánovanú účasť na týchto aktivitách,

h)

údaje a doklady preukazujúce splnenie podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady, najmä stanovisko Štátnej veterinárnej a potravinovej správy71) potvrdzujúce splnenie podmienok podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho bodu.

(5)

Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady možno vydať, len ak

a)

žiadateľ o vydanie súhlasu preukáže a orgán ochrany prírody miestnou ohliadkou overí, že žiadateľ

1.

sa zúčastňuje na výskume zameranom na ochranu druhov, odborných školeniach a tréningoch venovaných rozvoju skúseností a zručností potrebných na zachovanie druhu, na výmene informácií vo vzťahu k ochrane druhov živočíchov alebo na chove v ľudskej opatere chránených živočíchov, na ich odborne zaistenej reintrodukcii alebo repatriácii do voľnej prírody s cieľom uchovať biologickú rozmanitosť,

2.

uskutočňuje výchovu verejnosti k ochrane prírody a biologickej rozmanitosti, a to najmä poskytovaním informácií o vystavených druhoch, ich prirodzenom prostredí a úlohe v ekosystémoch,

3.

drží živočíchy v podmienkach, ktoré uspokojujú ich biologické, fyziologické a etologické potreby a vytvárajú predpoklady na ďalšie zachovanie druhu, a to najmä vytvorením druhovo špecifických chovných podmienok a priestorov s druhovo špecifickým obohatením,

4.

má pre držané živočíchy zabezpečený program preventívnej a liečebnej veterinárnej starostlivosti a podávania potravy,

5.

má zariadenie na držbu živočíchov zabezpečené pred ich únikom a proti vniknutiu vonkajších škodlivých a nebezpečných organizmov, šíreniu parazitov, nákazlivých chorôb a organizmov,

6.

vedie o držaných chránených živočíchoch evidenciu podľa § 41,

b)

žiadateľ o vydanie súhlasu je dôveryhodnou osobou,

c)

vydanie súhlasu odporučí vo svojom stanovisku Komisia pre zoologické záhrady (ďalej len „komisia").

(6)

Za dôveryhodnú osobu sa na účely odseku 5 písm. b) považuje žiadateľ,

a)

ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti;72) u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, a

b)

ktorému nebola uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu66) v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.

(7)

Skutočnosti podľa odseku 6 písm. a) sa preukazujú výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, alebo ak ide o cudzinca obdobným potvrdením o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava; ak tieto dokumenty príslušné štáty nevydávajú, nahradí ich fyzická osoba čestným vyhlásením.

(8)

Úlohou komisie je

a)

preskúmavať a posudzovať obsah podaných žiadostí o vydanie súhlasu podľa odseku 2 z hľadiska splnenia podmienok podľa odseku 5 písm. a),

b)

pripravovať stanoviská ako odborný podklad na vydávanie súhlasu ministerstva podľa odseku 2,

c)

pripravovať stanoviská k uzavretiu zoologickej záhrady alebo jej časti podľa odseku 14,

a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti ministerstva o ich vydanie.

(9)

Komisiu zriaďuje ministerstvo. Členov komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister životného prostredia") v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Členom komisie je aj zástupca občianskeho združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana zvierat. Za člena komisie môže byť vymenovaná fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore veterinárny lekár alebo fyzická osoba s iným ukončeným vysokoškolským vzdelaním príslušného smeru. Štatút a rokovací poriadok komisie, v ktorom sa podrobne upraví postavenie a činnosť komisie, vydá minister životného prostredia.

(10)

Ak žiadateľ nemôže splniť niektorú z podmienok uvedených v odseku 5 písm. a) a ku dňu podania žiadosti o vydanie súhlasu písomne potvrdí, že uvedenú podmienku splní do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti, súhlas podľa odseku 2 možno vydať najviac na dva roky, ak nesplnením podmienok nie je ohrozené plnenie hlavného poslania zoologickej záhrady.

(11)

Súhlas podľa odseku 2 obsahuje najmä

a)

názov a umiestnenie zoologickej záhrady,

b)

právnu formu žiadateľa,

c)

identifikačné údaje žiadateľa [odsek 4 písm. a)],

d)

identifikačné údaje zriaďovateľa [odsek 4 písm. a)] a jeho právnu formu, ak nie je totožný so žiadateľom,

e)

čas platnosti súhlasu,

f)

v prípade odkladu plnenia podmienok podľa odseku 10 lehotu, v ktorej má byť tá-ktorá podmienka splnená spolu s jej konkretizáciou.

(12)

Prevádzkovateľ zoologickej záhrady musí spĺňať podmienky podľa odseku 5 písm. a) počas celej doby prevádzkovania okrem prípadov uvedených v odsekoch 10 a 13.

(13)

Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady neplní podmienky podľa odseku 5 písm. a) alebo podmienky v súhlase na jej zriadenie a prevádzkovanie určené podľa § 82 ods. 12, orgán ochrany prírody môže určiť lehotu, v ktorej musia byť podmienky splnené; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky. Ak orgán ochrany prírody lehotu neurčí, uplatní postup podľa odseku 14.

(14)

Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady nesplní podmienky na jej zriadenie a prevádzkovanie, a to ani po uplynutí lehoty, ak bola určená podľa odseku 13, orgán ochrany prírody zoologickú záhradu alebo jej časť uzavrie pre verejnosť a súhlas na jej zriadenie a prevádzkovanie zmení, ak sa uzavretie týka len časti zoologickej záhrady, alebo ho zruší (§ 89 ods. 1). Na uzavretie zoologickej záhrady alebo jej časti sa vyžadujú stanoviská Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a komisie, ktoré posúdia, či zoologická záhrada spĺňa podmienky podľa odseku 5 písm. a).

(15)

Po uzavretí zoologickej záhrady alebo jej časti pre verejnosť má zriaďovateľ naďalej povinnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o živočíchy a ich vhodné umiestnenie v súlade s osobitnými predpismi.73)

(16)

Na prevádzkovateľa zoologickej záhrady neplatí zákaz podľa § 35 ods. 1 písm. f) až i) a k), ak sa chránené živočíchy použijú na ich odborne zaistenú reintrodukciu alebo repatriáciu do voľnej prírody s cieľom uchovať biologickú rozmanitosť.

(17)

Podrobnosti o podmienkach podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho bodu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 45

Zariadenia na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov

(1)

Zariadeniami na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov sú

a)

botanické záhrady,

b)

arboréta,

c)

chovné stanice,

d)

rehabilitačné stanice,

e)

záchytné strediská.

(2)

Na zriadenie a prevádzkovanie zariadení podľa odseku 1 písm. a) až c) a na prevádzkovanie rehabilitačnej stanice sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

(3)

Botanické záhrady a arboréta sú zariadenia, ktoré

a)

sa špecializujú na pestovanie vybraných druhov ohrozených, zriedkavých, vzácnych alebo inak významných chránených rastlín so zameraním na

1.

štúdium biologických vlastností a nárokov druhov s využitím výsledkov štúdií pri ochrane ich populácií v prírodnom prostredí,

2.

štúdium možností návratu pestovanej populácie do prírodného prostredia,

3.

tvorbu genofondových zbierok chránených rastlín,

4.

uchovanie existujúcich druhov v umelých podmienkach v prípade ich vyhynutia alebo vyhubenia v prírodnom prostredí,

b)

získavajú semená a rastlinný materiál chránených rastlín,

c)

realizujú vzdelávanie a výchovu obyvateľstva so zameraním na ochranu chránených rastlín.

(4)

Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta možno vydať, ak v tomto zariadení

a)

je zamestnávaná aspoň jedna osoba s vysokoškolským vzdelaním príslušného odborného zamerania, ktorá má najmenej päťročnú prax v pestovaní príslušnej skupiny rastlín,

b)

sa držia rastliny získané v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.66)

(5)

Botanické záhrady a arboréta poskytujú odbornú pomoc orgánu ochrany prírody a iným orgánom štátnej správy.

(6)

Chovné stanice sú zariadenia, ktoré

a)

sa zriaďujú na účel záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov,

b)

slúžia aj na umiestnenie počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie, ktorá nepresiahne tri mesiace a na zabezpečenie prvotného veterinárneho ošetrenia chorých, poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré sú neschopné samostatného života v prírodnom prostredí.

(7)

Rehabilitačné stanice sú zariadenia zriadené štátom podľa osobitného predpisu,74) ktoré

a)

sa zriaďujú na účel uvedený v odseku 6 písm. a),

b)

sú určené na umiestnenie živočíchov, ktorých zdravotný stav alebo poškodenie si vyžaduje dlhodobejšiu rehabilitáciu a prípravu na návrat do prírodného prostredia.

(8)

Orgán ochrany prírody vydá súhlas na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a súhlas na prevádzkovanie rehabilitačnej stanice, ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu prevádzkovateľa tohto zariadenia je dôveryhodný (§ 44 ods. 6 a 7) a ak v tomto zariadení

a)

sú vhodné chovné priestory,73) najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,

b)

je zabezpečená veterinárna starostlivosť o živočíchy,75)

c)

je zamestnávaná aspoň jedna osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného odboru, ktorá má najmenej päťročnú prax v chove príslušnej skupiny živočíchov,

d)

sú splnené podmienky ustanovené osobitnými predpismi.76)

(9)

Po prvotnom veterinárnom ošetrení sa živočíchy umiestnené v chovnej stanici, ktoré sú schopné samostatného života, navrátia do prírodného prostredia a tie, ktoré sú dočasne alebo trvalo neschopné samostatného života, sa premiestnia do rehabilitačnej stanice alebo iného chovného zariadenia, napríklad na účel záchranného chovu.

(10)

Záchytné strediská sú zariadenia určené na umiestnenie zhabaných, prepadnutých alebo zaistených chránených rastlín a chránených živočíchov, ako aj na umiestnenie ostatných chránených rastlín a chránených živočíchov, ktoré sa stali vlastníctvom štátu. Záchytné strediská určuje ministerstvo po dohode s ich vlastníkom.

(11)

Názov „botanická záhrada", „arborétum", „chovná stanica" alebo „rehabilitačná stanica" môžu používať iba zariadenia, ktoré majú príslušný súhlas podľa odseku 4 alebo 8; názov „záchytné stredisko" môže používať iba zariadenie určené podľa odseku 10.

(12)

Zariadenia, na ktorých zriadenie a prevádzkovanie je potrebný súhlas podľa odseku 2, musia spĺňať príslušné podmienky ustanovené v odsekoch 3 až 8 počas celej doby prevádzkovania.

(13)

Na zariadenia podľa odsekov 6, 7 a 10 neplatia zákazy podľa § 34 ods. 1 písm. b) a c) a § 35 ods. 1 písm. f), g) a i) v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto zákona.

TRETIA HLAVA

OCHRANA DREVÍN

§ 46

Ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia o chránených rastlinách (§ 32 až 34).

§ 47

(1)

Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

(2)

Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

(3)

Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.

(4)

Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje

a)

na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m^2 alebo

b)

pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, alebo

c)

pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody77) na majetku, alebo

d)

ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov,78) alebo

e)

na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)], alebo

f)

ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo

g)

na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách.

(5)

Ustanovenie odseku 4 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene.

(6)

Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a c) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.

(7)

Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. d) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu. Orgán ochrany prírody môže

a)

určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo

b)

výrub pozastaviť, obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov podľa § 33 alebo s rozsahom oprávnenia alebo povinnosti podľa osobitných predpisov.78)

(8)

Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.

(9)

Prepravca alebo nákupca dreva je povinný na požiadanie príslušníkov Policajného zboru, orgánov ochrany prírody alebo členov stráže prírody preukázať pôvod prepravovaného dreva súhlasom podľa odseku 3.

(10)

Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a o vyznačovaní drevín určených na výrub ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 48

Náhradná výsadba

(1)

Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, ktorá je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.

(2)

Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.

(3)

Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi.

§ 49

Chránené stromy

(1)

Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže krajský úrad vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt.13)

(2)

Na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 46 a 47 ods. 1, 2, 3 (druhá veta), 8 a 9.

(3)

Na výrub a spôsob ošetrovania chráneného stromu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. V prípade povoleného výrubu sa použije obdobne ustanovenie § 48 a orgán ochrany prírody následne zruší vyhlásenie ochrany chráneného stromu.

(4)

Chránené stromy sa nevyhlasujú na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

(5)

Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, orgán ochrany prírody vyhlási jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom. Vo vyhlásenom ochrannom pásme platí primerane tretí stupeň ochrany (§ 14), ak orgán ochrany prírody, ktorý ho vyhlasuje, neurčí prísnejšie podmienky ochrany.

(6)

Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany (§ 13).

(7)

Podrobnosti o ochrane chráneného stromu a jeho ochranného pásma a vymedzenie pozemku, na ktorom sa nachádza chránený strom a jeho ochranné pásmo, sa ustanovia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený strom a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

ŠTVRTÁ HLAVA

VYHLASOVANIE, ZMENA A ZRUŠENIE OCHRANY OSOBITNE CHRÁNENÝCH ČASTÍ PRÍRODY A KRAJINY A ICH OZNAČENIE

§ 50

Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny

(1)

Zámer vyhlásiť chránený krajinný prvok, chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku alebo chránený strom je orgán ochrany prírody príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy.79) Oznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie ochrany, miesto jeho realizácie. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou.

(2)

Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste, najmä na úradnej tabuli, najmenej po dobu 15 dní.

(3)

Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody.

(4)

Orgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal.

(5)

Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenie časti prírody za chránenú bezodkladne oznámiť výkon činnosti, na ktorú je potrebný súhlas alebo ktorá je zakázaná podľa tohto zákona, orgánu ochrany prírody príslušnému na vyhlásenie časti prírody za chránenú. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže tento orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti; ak vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku vznikne z dôvodu určenia podmienok ujma, patrí mu za obmedzenie bežného obhospodarovania náhrada (§ 61). Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú.

(6)

Ak orgán ochrany prírody najneskôr do piatich rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú.

(7)

Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie chránených území podľa § 27 ods. 10.

(8)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 31).

(9)

Chránený krajinný prvok sa nevyhlasuje na ostatných chránených územiach a v ich ochranných pásmach.

§ 51

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny

(1)

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam") vedie ministerstvo; vydáva z neho aj výpisy pre územné obvody kraja a okresu. Výpisy zo štátneho zoznamu sú uložené na príslušnom orgáne ochrany prírody.

(2)

Ministerstvo môže poveriť vedením štátneho zoznamu a vydávaním výpisov z neho podľa odseku 1 ním zriadenú organizáciu ochrany prírody.

(3)

Orgán ochrany prírody podľa § 64 ods. 1 písm. c) a d), ktorý vyhlásil ochranu časti prírody a krajiny, zašle do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväznej vyhlášky, ktorou bola vyhlásená za chránenú, ministerstvu podklady na vykonanie zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu.

(4)

Ministerstvo zapíše osobitne chránené časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu do 30 dní odo dňa doručenia podkladov podľa odseku 3.

(5)

Po vykonaní zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu správa katastra na základe podkladov predložených orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil, vyznačí chránené územie s jeho ochranným pásmom, súkromné chránené územie s jeho ochranným pásmom, ak bolo vyhlásené, alebo pozemok s chráneným stromom v rozsahu jeho ochranného pásma v katastri nehnuteľností.80) V prípade národného parku predkladá podklady ministerstvo.

(6)

V prípade zrušenia ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny ministerstvo zápis zo štátneho zoznamu vyškrtne.

(7)

Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné.81)

(8)

Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 52

Označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny

(1)

Chránené územia (§ 17 ods. 1), ich zóny (§ 30 ods. 1) a chránené stromy (§ 49), ako aj ich ochranné pásma sa označujú tabuľami so štátnym znakom82) Slovenskej republiky a s nápisom. Prírodné pamiatky podľa § 24 sa označujú, len ak boli vyhlásené za národné prírodné pamiatky alebo ak ide o významné alebo ohrozené jaskyne, alebo prírodné vodopády.

(2)

Označenie podľa odseku 1 zabezpečí orgán ochrany prírody, ktorý osobitne chránenú časť prírody a krajiny vyhlásil, v prípade národného parku ministerstvo, a to do šiestich mesiacov odo dňa jej vyhlásenia.

(3)

Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno označiť so súhlasom orgánu ochrany prírody aj tabuľami s osobitným označením. Týmto spôsobom sa označujú aj súkromné chránené územia.

(4)

Ak je to v záujme ochrany navrhovaného územia európskeho významu, možno takéto územie označiť ako vyhlásené chránené územie.

(5)

Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 53

Zmena a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny

(1)

Zmena alebo zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná, ak sa zistia nové skutočnosti, ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým spôsobom, akým bola ochrana vyhlásená. Chránený areál, prírodná rezervácia a prírodná pamiatka sa zrušia vždy, ak sa stanú súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku.

(2)

Na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a 51. Na zrušenie prírodnej rezervácie, ako aj iného chráneného územia patriaceho do súvislej európskej sústavy chránených území (§ 28) je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva.

(3)

Orgán ochrany prírody na žiadosť vlastníka pozemku zruší súkromné chránené územie. Na zmenu alebo zrušenie súkromného chráneného územia sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 31 a 51.

§ 54

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny

(1)

Na účely ochrany prírody a krajiny orgány ochrany prírody obstarávajú dokumentáciu, ktorá najmä

a)

určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie,

b)

vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví,

c)

posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany,

d)

obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín,

e)

určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja83) a územného systému ekologickej stability,3)

f)

poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem a zón,

g)

určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov.

(2)

Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria:

a)

koncepcia ochrany prírody a krajiny,

b)

dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny a o územia medzinárodného významu (ďalej len „dokumenty starostlivosti"),

c)

dokumenty územného systému ekologickej stability,

d)

dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny,

e)

dokumenty starostlivosti o dreviny.

(3)

Koncepcia ochrany prírody a krajiny sa vyhotovuje pre územie Slovenskej republiky najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. a).

(4)

Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich

a)

programy starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,

b)

programy starostlivosti o územia medzinárodného významu,

c)

programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny.

(5)

Programy starostlivosti podľa odseku 4 písm. a) a b) sú podkladom na zabezpečenie priebežnej starostlivosti o chránené územia a chránené stromy a ich ochranné pásma a územia medzinárodného významu. Program starostlivosti sa nevypracováva pre chránený krajinný prvok a súkromné chránené územie. Schválený program starostlivosti o chránené územie alebo program starostlivosti o územie medzinárodného významu je záväzným podkladom na vypracovanie a schválenie ďalšieho programu starostlivosti, ak sa týkajú toho istého územia, a zabezpečuje dostatočnú priebežnú starostlivosť o takéto územie. Program starostlivosti o územie medzinárodného významu má vždy prednosť pred iným programom starostlivosti podľa odseku 4 písm. a). Navrhované opatrenia praktickej starostlivosti prerokuje orgán obstarávajúci program starostlivosti so známymi vlastníkmi (správcami, nájomcami) dotknutých pozemkov.

(6)

Programy záchrany podľa odseku 4 písm. c) sa vyhotovujú v prípade kritického ohrozenia chránených areálov, prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií, národných prírodných pamiatok, súkromných chránených území, chránených vtáčích území a chránených stromov a ich ochranných pásiem, chránených druhov rastlín a živočíchov a zón a častí zón chránených krajinných oblastí a národného parku a určujú opatrenia potrebné na zlepšenie ich stavu a odstránenie príčin ich ohrozenia.

(7)

Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vyhotovuje

a)

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky ako dokument určený na stratégiu ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života v štáte,

b)

dokument regionálneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne,

c)

dokument miestneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života na miestnej úrovni.

(8)

Na území chránenej krajinnej oblasti a národného parku a jeho ochranného pásma funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability podľa odseku 7 písm. b) plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť alebo program starostlivosti o národný park podľa odseku 4 písm. a).

(9)

Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. f) a g) a tvoria ich

a)

projekty ochrany chránených území a chránených stromov,

b)

návrhy chránených vtáčích území a návrhy území európskeho významu,

c)

výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

d)

rezervačné knihy chránených území a chránených stromov,

e)

národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,

f)

národná databáza chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov.

(10)

Projekty ochrany chránených území a chránených stromov podľa odseku 9 písm. a) sa vyhotovujú ako podklad na vyhlasovanie ochrany alebo zmeny ochrany chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem.

(11)

Návrhy podľa odseku 9 písm. b) tvoria podklad na vypracovanie zoznamu vtáčích území (§ 26 ods. 2) a národného zoznamu (§ 27 ods. 1) a na zabezpečenie predbežnej ochrany navrhovaných chránených vtáčích území a území európskeho významu.

(12)

Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa odseku 9 písm. c) obsahujú aj výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu častí prírody a krajiny navrhovaných na vyhlásenie ochrany a sú podkladom na hodnotenie stavu a vývoja chránených území a ich ochranných pásiem a chránených druhov a na vypracovanie alebo aktualizáciu projektov ochrany chránených území a chránených stromov alebo dokumentov starostlivosti.

(13)

Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov podľa odseku 9 písm. d) sú základnou dokumentáciou chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem. Obsahujú kompletnú zbierku dokumentov týkajúcich sa ochrany a využívania týchto osobitne chránených častí prírody a krajiny.

(14)

Národný červený zoznam podľa odseku 9 písm. e) predstavuje východiskový dokument ochrany druhov rastlín a živočíchov slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti a ustanovovanie chránených druhov rastlín a živočíchov.

(15)

Národná databáza podľa odseku 9 písm. f) je podkladom na

a)

sledovanie výskytu a vývoja populácií chránených živočíchov a chránených rastlín, rozšírenia biotopov, lokalít výskytu chránených nerastov a chránených skamenelín a miesta držby odobratých chránených nerastov a chránených skamenelín,

b)

evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov.

(16)

Dokumenty starostlivosti o dreviny podľa odseku 2 písm. e) sú východiskovým dokumentom na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce.

(17)

Koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o národné parky, programy starostlivosti o chránené územia patriace do súvislej európskej sústavy chránených území a programy záchrany o chránené územia patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, programy starostlivosti o územia medzinárodného významu a Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda, dokumenty podľa odsekov 12, 13 a 15 vedie ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody; ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy.

(18)

Orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, je povinný pred jej schválením prerokovať písomne oznámené pripomienky občianskeho združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), doručené tomuto orgánu najneskôr 30 dní pred predpokladaným termínom jej schválenia.

(19)

Občianske združenie podľa odseku 18 môže požiadať orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, aby ho písomne upovedomil o obstarávanej dokumentácii a predpokladanom termíne jej schvaľovania. Žiadosť združenia musí obsahovať najmä názov občianskeho združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a druh dokumentácie, ktorej sa žiadosť o upovedomenie týka; prílohou k žiadosti musia byť zaregistrované stanovy občianskeho združenia a ich zmeny. Orgán ochrany prírody, ktorému takáto žiadosť bola doručená, je povinný písomne upovedomiť občianske združenie o obstarávanej dokumentácii ochrany prírody a krajiny a predpokladanom termíne jej schvaľovania, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti.

(20)

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je podkladom na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie,84) dokumentov, plánov alebo projektov podľa § 9 ods. 1 a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody.

(21)

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je verejne prístupná.85)

(22)

Na schválenie dokumentácie ochrany prírody a krajiny vyhotovenej odborne spôsobilou osobou (§ 55) si orgán ochrany prírody vyžiada stanovisko územne príslušnej organizácie ochrany prírody.

(23)

Podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 55

Odborne spôsobilá osoba

(1)

Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa § 54 vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname (ďalej len „odborne spôsobilá osoba"), ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku.

(2)

Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti zapísať do zoznamu fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá

a)

má na uvedenú činnosť kvalifikačné predpoklady,

b)

je bezúhonná.

(3)

Za kvalifikačné predpoklady podľa odseku 2 písm. a) sa považuje vysokoškolské vzdelanie s prírodovedným, lesníckym alebo poľnohospodárskym zameraním a najmenej tri roky odbornej praxe v problematike ochrany prírody a krajiny. Právnická osoba musí zamestnávať aspoň jednu osobu spĺňajúcu uvedené kvalifikačné predpoklady a musí mať vo svojej zriaďovacej listine alebo štatúte86) uvedenú činnosť v oblasti environmentalistiky.

(4)

Za bezúhonnú sa na účel odseku 2 písm. b) považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti;72) u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; bezúhonnosť sa preukazuje dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.

(5)

Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu fyzickú osobu, ktorá

a)

prestala byť spôsobilá na právne úkony alebo

b)

bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti,72) alebo

c)

bola zapísaná do zoznamu na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti, pripojených dokladoch alebo pri pohovore, alebo

d)

zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo

e)

je v zozname zapísaná po dobu dlhšiu ako desať rokov, alebo

f)

požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu.

(6)

Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu právnickú osobu,

a)

ktorá bola zapísaná do zoznamu na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti, pripojených dokladoch alebo pri pohovore, alebo

b)

ktorej štatutárny orgán alebo jeho člen bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti,72) alebo

c)

ktorá zanikla bez právneho nástupcu, alebo

d)

ktorá je v zozname zapísaná po dobu dlhšiu ako desať rokov, alebo

e)

ktorá požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu.

(7)

Ministerstvo môže vyčiarknuť zo zoznamu odborne spôsobilú osobu, ktorá

a)

bez závažného dôvodu neoznámila zmenu údajov uvedených v žiadosti a pripojených dokladoch alebo

b)

nemôže vykonávať svoju činnosť pre závažné skutočnosti dlhodobého charakteru.

(8)

Osoba, ktorá bola zo zoznamu vyčiarknutá z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. e) alebo odseku 6 písm. d), môže opätovne požiadať o zapísanie do zoznamu.

(9)

Podrobnosti o zapisovaní do zoznamu podľa odseku 1 a o vedení tohto zoznamu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 56

Prieskum a výskum

(1)

Prieskum alebo výskum (ďalej len „výskum") prírody a krajiny, jej zložiek alebo prvkov je oprávnená vykonávať len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má na jeho vykonávanie kvalifikačné predpoklady (ďalej len „oprávnená osoba"), a ak ide o výskum osobitne chránenej časti prírody a krajiny, aj súhlas orgánu ochrany prírody.

(2)

Oprávnená osoba je povinná pred začatím výskumu uzavrieť s vlastníkom (správcom, nájomcom) pozemku, na ktorom sa má výskum vykonať, dohodu o podmienkach jeho vykonania. Ak ide o výskum v záujme ochrany prírody a krajiny a nedôjde k dohode o jeho vykonaní a o podmienkach, za akých sa môže vykonať, rozhodne orgán ochrany prírody.

(3)

Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny a do 60 dní po jeho ukončení podať organizácii ochrany prírody poverenej vedením národnej databázy [§ 54 ods. 9 písm. f)] správu o jeho výsledku. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať o nich informácie,

a)

o ktorých osobitne chránených častiach prírody a krajiny údaje sprístupňuje alebo poskytuje o nich informácie výhradne oprávnená osoba,

b)

o ktorých osobitne chránených častiach prírody a krajiny možno údaje sprístupňovať alebo poskytovať o nich informácie len s predchádzajúcim súhlasom oprávnenej osoby,

c)

o ktorých osobitne chránených častiach prírody a krajiny možno údaje sprístupňovať alebo poskytovať o nich informácie bez obmedzenia,

d)

finančné úhrady požadované za poskytované informácie,

e)

čas, počas ktorého platia obmedzujúce podmienky podľa písmen a) a b).

(4)

Pri vykonávaní výskumu je oprávnená osoba povinná rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorom sa výskum vykonáva.

(5)

Ak bezprostredne hrozí zánik biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, môže orgán ochrany prírody nariadiť ich nevyhnutný výskum a zároveň určiť oprávnenú osobu na jeho vykonanie. Môže tiež rozhodnúť, že náklady spojené s vykonaním tohto výskumu v území s druhým až piatym stupňom ochrany hradí ten, kto svojou činnosťou spôsobil ohrozenie biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov.

(6)

Orgán ochrany prírody môže oprávnenej osobe zakázať vykonávanie výskumu, ak porušuje podmienky ochrany prírody a krajiny ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo určené v súhlase orgánu ochrany prírody podľa odseku 1.

(7)

Vzor správy podľa odseku 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 57

Prístup do krajiny

(1)

Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny.

(2)

Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory, záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky a zverníky. Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok.

(3)

Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z práva voľného prechodu podľa odseku 2, zabezpečí jeho vlastník (správca, nájomca) možnosť voľného prechodu na vhodnom mieste pozemku.

§ 58

Vstupné do chráneného územia

(1)

Na účely regulácie využívania chráneného územia alebo jeho častí môže orgán ochrany prírody (§ 65) alebo ním poverená organizácia ochrany prírody, alebo vlastník súkromného chráneného územia vyberať za vjazd a zotrvanie motorového vozidla44) v chránenom území alebo za vstup do jeho vybraných častí za hranicami zastavaného územia obce vstupné; orgán ochrany prírody alebo ním poverená organizácia ochrany prírody môžu vstupné vyberať za vstup do chráneného územia alebo jeho častí, ktoré nie je vo vlastníctve štátu, len so súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.

(2)

Vstupné podľa odseku 1 neplatia fyzické osoby pracujúce v chránenom území, fyzické osoby, ktoré v ňom majú trvalý alebo prechodný pobyt, ani vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v chránenom území. Vstupné sa nevyberá pri činnostiach spojených so zabezpečením starostlivosti o chránené územie, s ochranou zdravia a majetku a za vjazd a zotrvanie motorových vozidiel nemobilných zdravotne postihnutých osôb.

(3)

Vstupné podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu s výnimkou vstupného do súkromného chráneného územia, ktoré je príjmom jeho vlastníka.

§ 59

Vstup na pozemky

(1)

Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný

a)

umožniť zamestnancom orgánu ochrany prírody a ním poverenej osobe, ktorí sa pri výkone svojej pracovnej činnosti preukážu služobným preukazom, vstupovať na pozemok s cieľom plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a z ďalších predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny,

b)

strpieť označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny, umiestňovanie a udržiavanie dočasných zariadení potrebných na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,

c)

strpieť vykonanie nevyhnutných opatrení orgánom ochrany prírody a ním poverenou osobou na účel zabránenia závažnému poškodeniu alebo zničeniu ekosystému, jeho zložky alebo prvku.

(2)

Zamestnanec orgánu ochrany prírody alebo ním poverená osoba sú povinní pri výkone činnosti podľa odseku 1 postupovať tak, aby ich činnosťou nedochádzalo k neodôvodnenému poškodzovaniu dotknutého pozemku, ako aj k rušeniu práv a právom chránených záujmov vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku nad mieru ustanovenú týmto zákonom.

(3)

Orgán ochrany prírody alebo ním poverená osoba vopred oznámi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku rozsah a čas trvania výkonu činnosti podľa odseku 1.

(4)

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,87) podľa ktorých je vykonávanie činnosti podľa odseku 1 vylúčené, obmedzené alebo viazané na osobitný súhlas alebo povolenie.

§ 60

Finančný príspevok

(1)

Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu je určený na

a)

udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny, ktorý nie je možné dosiahnuť len bežným obhospodarovaním pozemku,

b)

udržiavanie budovy alebo podzemného priestoru vytvoreného ľudskou činnosťou, ak sú tieto budovy alebo priestory potrebné na zabezpečenie ochrany chránených živočíchov, ktoré sú na ne viazané.

(2)

Finančný príspevok poskytuje orgán ochrany prírody na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi orgánom ochrany prírody alebo ním poverenou organizáciou ochrany prírody a vlastníkom (správcom, nájomcom) dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru.

(3)

Finančný príspevok sa môže poskytnúť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku na zabezpečenie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor

a)

v chránenom areáli, prírodnej rezervácii, prírodnej pamiatke, národnej prírodnej rezervácii, národnej prírodnej pamiatke a chránenom vtáčom území,

b)

v navrhovanom území európskeho významu,

c)

v územiach medzinárodného významu,

d)

s chráneným stromom alebo

e)

s chránenými druhmi živočíchov a rastlín.

(4)

Výška finančného príspevku je vyjadrením nákladov vlastníka (správcu, nájomcu) dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru na zabezpečenie realizácie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor a určuje sa dohodou medzi orgánom ochrany prírody alebo ním poverenou organizáciou ochrany prírody a vlastníkom (správcom, nájomcom) podľa

a)

náročnosti a rozsahu opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor,

b)

nákladov na opatrenia týkajúce sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor obvyklých v mieste realizácie,

c)

rozdielu nákladov medzi bežným obhospodarovaním pozemku rovnakej bonity v mieste realizácie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok alebo udržiavaním budovy alebo podzemného priestoru a požadovaným spôsobom obhospodarovania alebo udržiavania.

(5)

Finančný príspevok možno poskytnúť až do výšky 100 % rozdielu nákladov podľa odseku 4 písm. c).

(6)

Finančný príspevok sa poskytuje pred realizáciou dohodnutých opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor, a to v tom kalendárnom roku, keď sa záväzok vlastníka (nájomcu, správcu) dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru zabezpečiť príslušné opatrenie na udržanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny má plniť.

(7)

Finančný príspevok možno použiť len na účel, na ktorý bol poskytnutý. Nepoužité prostriedky je vlastník (nájomca, správca) dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru povinný vrátiť do štátneho rozpočtu.

(8)

Ak vlastník (nájomca, správca) dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru použil finančný príspevok v rozpore s určeným účelom alebo s určenými alebo dohodnutými podmienkami, je povinný ho vrátiť do štátneho rozpočtu a zároveň zaplatiť penále podľa osobitného predpisu.88)

(9)

Orgán ochrany prírody alebo ním poverená organizácia ochrany prírody je povinná zisťovať všetky okolnosti potrebné na poskytnutie finančného príspevku a kontrolovať jeho použitie.

§ 61

Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania

(1)

Vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území.

(2)

Bežným obhospodarovaním sa rozumie

a)

využívanie poľnohospodárskeho pozemku v súlade s osobitným predpisom,89) ak sa tento pozemok takto obhospodaruje najmenej dva roky pred podaním žiadosti (odsek 5),

b)

hospodárenie na lesnom pozemku,90) ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestorového rozdelenia lesa91) pred uplatnením obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody,

c)

hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré je v súlade s podmienkami určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov,92) najmä v rozhodnutí o využívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma, v rozhodnutí o určení chráneného územia.

(3)

Ak dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch počas platnosti lesného hospodárskeho plánu, požiada vlastník dotknutých pozemkov o zmenu lesného hospodárskeho plánu, ktorá vyjadruje obmedzenie bežného obhospodarovania. Po schválení zmeny lesného hospodárskeho plánu patrí vlastníkovi náhrada, ktorá je vyjadrením rozdielu nákladov vynaložených na zmenu hospodárenia podľa zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu oproti pôvodnému predpisu lesného hospodárskeho plánu vrátane náhrady nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu.

(4)

Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku podľa odseku 1 je vlastník pozemku, ktorého bežné obhospodarovanie bolo obmedzené; ak je vlastníkom pozemku štát, je touto osobou správca. Ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou oprávnenou na uplatnenie nároku je zástupca určený spoluvlastníkmi.

(5)

Nárok na náhradu podľa odseku 1 uplatňuje osoba oprávnená na uplatnenie nároku písomnou žiadosťou

a)

v prípade obmedzenia vyplývajúceho zo zákazov ustanovených týmto zákonom alebo z určenia podrobnejších podmienok vykonávania činnosti vo výnimke na tom orgáne ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky zo zákazov ustanovených týmto zákonom,

b)

v prípade obmedzenia vyplývajúceho z nevydania súhlasu alebo z určenia podrobnejších podmienok vykonávania činnosti v súhlase (§ 82 ods. 12) na krajskom úrade

(ďalej len „povinný orgán").

(6)

Náhradu podľa odseku 1 povinný orgán zníži o

a)

majetkovú ujmu alebo inú náhradu uhradenú podľa osobitných predpisov,93) ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody,

b)

výšku dotácie alebo príspevku zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu.

(7)

Nárok na náhradu podľa odseku 1 možno uplatniť v trojročnej lehote, ktorá ak ide o obmedzenie na

a)

lesných pozemkoch, začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení alebo zmene lesného hospodárskeho plánu,

b)

iných ako lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje.

(8)

Nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká:

a)

márnym uplynutím lehoty uvedenej v odseku 7, alebo

b)

ak odpadol dôvod na obmedzovanie bežného obhospodarovania podľa tohto zákona, alebo

c)

ak vlastník pozemku nedodržal obmedzenia bežného obhospodarovania, za ktoré mu bola náhrada poskytnutá, alebo

d)

ak vlastník pozemku nezabezpečil bežné obhospodarovanie pozemku.

(9)

O nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa odseku 8 písm. b) a c) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd.

(10)

Ak pred uplynutím obdobia, za ktoré sa poskytla náhrada podľa odseku 1, nárok na túto náhradu zanikne podľa odseku 8 písm. b) alebo c), vlastník pozemku, ktorému bola náhrada poskytnutá, je povinný vrátiť povinnému orgánu pomernú časť náhrady za obdobie po dni zániku nároku. Vlastník pozemku, ktorému nárok zanikol z dôvodu podľa odseku 8 písm. c), vráti aj náhradu za celé obdobie nedodržiavania obmedzenia bežného obhospodarovania. Lehotu na vrátenie náhrady určí povinný orgán v rozhodnutí o zániku nároku na náhradu.

(11)

Náhrada podľa odseku 1 je splatná do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku. Náhrada sa poskytuje zo štátneho rozpočtu a uhrádza sa v slovenských korunách.

(12)

Podrobnosti o obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a spôsob výpočtu náhrady ustanoví vláda nariadením.

§ 62

Zákaz prevodu vlastníckeho práva

(1)

Vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby. Tým nie sú dotknuté práva fyzických osôb a právnických osôb podľa predpisov o majetkovej reštitúcii.94)

(2)

Pri podielovom spoluvlastníctve sa zákaz podľa odseku 1 vzťahuje iba na podiel vo vlastníctve štátu.

§ 63

Predkupné právo štátu

(1)

K pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, má štát predkupné právo.

(2)

Ak sa vlastník pozemku uvedeného v odseku 1 rozhodne pozemok predať, je povinný prednostne písomne ponúknuť pozemok na kúpu štátu zastúpeného orgánom ochrany prírody. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok.

(3)

Ak štát ponuku prijme, orgán ochrany prírody je povinný do dvoch mesiacov odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom pozemku kúpnu zmluvu, ak sa nedohodnú inak.

(4)

Ak štát zastúpený orgánom ochrany prírody ponuku písomne neprijme do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia, predkupné právo podľa odseku 1 zaniká.

(5)

Predkupné právo podľa odseku 1 má prednosť pred predkupným právom dohodnutým zmluvou; prijatím ponuky podľa odseku 3 a uzavretím zmluvy predkupné právo dohodnuté zmluvou zaniká.

§ 64

Orgány ochrany prírody

(1)

Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva

a)

ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny,95)

b)

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia"),96)

c)

krajský úrad,97)

d)

okresný úrad,97)

e)

obec.

(2)

Štátnu správu vo veciach ochrany prírody podľa tohto zákona vykonáva aj Štátna veterinárna a potravinová správa.98)

§ 65

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo

a)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny a určuje hlavné smery tejto činnosti,

b)

plní funkciu hlavného štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 71 (ďalej len „štátny dozor") a vykonáva ústredné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

c)

obstaráva

1.

koncepciu ochrany prírody a krajiny,

2.

program starostlivosti o národný park, program starostlivosti a program záchrany o chránené územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, program starostlivosti o územie medzinárodného významu,

3.

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky,

4.

projekt ochrany chránenej krajinnej oblasti, národného parku, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a ich ochranného pásma, projekt ochrany chráneného vtáčieho územia,

5.

návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu,

d)

obstaráva a schvaľuje

1.

program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, program záchrany zóny alebo časti zóny chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku,

2.

program záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov,

3.

národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,

e)

vykonáva pôsobnosť podľa § 44 ods. 13, § 55, 60 a 63,

f)

vydáva vyjadrenie ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k Národnému plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, regionálnemu operačnému programu, sektorovému operačnému programu [§ 9 ods. 1 písm. p)],

g)

vydáva súhlas podľa § 12 písm. b), § 39, § 44 ods. 2 a § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzku botanickej záhrady a arboréta,

h)

môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území (§ 28), národný park, národné prírodné rezervácie a národné prírodné pamiatky s výnimkou prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky a ich ochranného pásma podľa § 24 a ak ide o druhy podľa § 40,

i)

rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh podľa § 2 ods. 2 písm. q),

j)

rozhoduje podľa § 44 ods. 14,

k)

zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody,74) najmä riaditeľstvá národných parkov, správy jaskýň alebo riaditeľstvá iných chránených častí krajiny, ktorých prostredníctvom zabezpečuje výkon štátnej ochrany prírody a krajiny, ktorý sa skladá najmä z týchto činností:

1.

spracovávanie odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody,

2.

účasť na konaniach a poradách, na ktorých sa zúčastňuje zástupca orgánu ochrany prírody, alebo účasť na konaniach a poradách na základe poverenia orgánu ochrany prírody,

3.

spracovávanie projektov ochrany chránených území a iných odborných podkladov a stanovísk pri vyhlasovaní (zmene, zrušení) osobitne chránených častí prírody a krajiny,

4.

obstarávanie a vedenie vybranej dokumentácie ochrany prírody a krajiny, poskytovanie informácií z nej a realizácia vybraných opatrení z nej vyplývajúcich,

5.

vedenie štátneho zoznamu,

6.

vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

7.

obstarávanie alebo zabezpečovanie starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny vrátane vykonávania ich revízie a štátneho dozoru,

8.

monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečovanie opatrení na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability,

9.

koordinácia činnosti členov stráže prírody,

10.

vytváranie, dopĺňanie a zabezpečovanie využívania informačného systému v ochrane prírody a krajiny,

11.

zúčastňovanie sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov, projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,

12.

kultúrno-výchovná činnosť, propagačná činnosť a edičná činnosť,

13.

zabezpečovanie činností informačných stredísk ochrany prírody a krajiny a iných výchovných zariadení ochrany prírody a krajiny,

14.

zabezpečenie zachovania života chránených rastlín a chránených živočíchov prostredníctvom záchranných chovov,

15.

plnenie funkcie záchytného strediska pre chránené živočíchy,

16.

plnenie úlohy chovnej stanice a rehabilitačnej stanice,

17.

vedenie evidencie osôb, ktoré majú v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, a evidenciu chránených rastlín a chránených živočíchov pre potreby orgánov štátnej správy; evidencia chránených rastlín a chránených živočíchov obsahuje názov druhu a opis jedinca, spôsob jeho označenia, špecifikáciu jeho množstva alebo hmotnosti, pôvodu podľa § 42 a číslo dokladu, na ktorého základe bol určený, opis pestovaného a chovného zariadenia, v ktorom je chránený druh umiestnený,

18.

určovanie evidenčného čísla osobám uvedeným v bode 17; evidenčné číslo tvorí poradové číslo z evidencie osôb podľa bodu 17 a posledné dvojčíslo kalendárneho roka, v ktorom bolo pridelené,

19.

správa jaskýň a vybraných pozemkov v územiach (§ 63), ktoré sú vo vlastníctve štátu,

20.

vyberanie vstupného do chránených území (§ 58),

21.

uzatváranie dohody o finančnom príspevku (§ 60),

l)

v súčinnosti s okresným úradom, obcou a inšpekciou vedie pre potreby orgánov ochrany prírody evidenciu fyzických osôb, podnikateľov a iných právnických osôb, ktorým bola uložená sankcia za protiprávne konanie podľa tohto zákona,

m)

zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov, projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,

n)

spolupracuje s Európskou komisiou pri plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov na úseku ochrany prírody a krajiny,

o)

podáva správy a informácie v súlade s právom Európskeho spoločenstva,

p)

pri plnení úloh podľa tohto zákona spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sú povinné mu poskytnúť potrebnú súčinnosť, najmä informácie a podklady na účel plnenia úlohy podľa písmena o),

q)

plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona.

(2)

Evidencia podľa odseku 1 písm. k) bodu 17 a odseku 1 písm. l) obsahuje najmä

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno podnikateľa alebo názov právnickej osoby a ich evidenčné číslo určené ministerstvom poverenou organizáciou ochrany prírody, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona,

b)

rodné číslo alebo identifikačné číslo (IČO),

c)

adresu trvalého pobytu fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],

d)

adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa alebo sídla právnickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],

e)

číslo telefónu a faxu osôb uvedených v písmene a).

(3)

Evidencia podľa odseku 1 písm. l) obsahuje aj deň právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie a jeho číslo, označenie orgánu ochrany prírody, ktorý uložil sankciu, druh sankcie a označenie protiprávneho konania, za ktoré bola sankcia uložená.

§ 66

Inšpekcia

Inšpekcia

a)

je orgánom štátneho dozoru, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva štátny dozor,

b)

ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto zákona a informuje ministerstvo o ich uložení,

c)

nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

d)

môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,

e)

rozhoduje podľa § 44 ods. 14 a § 96,

f)

plní ďalšie úlohy podľa § 44 ods. 13 a § 47 ods. 9.

§ 67

Krajský úrad

Krajský úrad

a)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny v kraji,

b)

obstaráva

1.

projekt ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného stromu a ich ochranného pásma,

2.

projekt ochrany ochranného pásma jaskyne a prírodného vodopádu,

c)

vyhlasuje, mení a zrušuje ochranu chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, súkromného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma a ochranného pásma jaskyne a prírodného vodopádu,

d)

obstaráva a schvaľuje

1.

program starostlivosti o chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú pamiatku a chránený strom,

2.

program záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a chráneného stromu,

3.

na základe žiadosti vlastníka pozemku v súkromnom chránenom území program záchrany súkromného chráneného územia,

e)

vykonáva krajské revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

f)

vydáva súhlas podľa § 12 písm. a), e), f) a h), § 13 ods. 2 písm. c), f) a i), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 1,

g)

vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. h) až k), n) a o), k územnému plánu regiónu a územnému plánu obce [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja [§ 9 ods. 1 písm. p)],

h)

rozhoduje podľa § 19 ods. 4, § 22 ods. 5, § 24 ods. 13, § 56 ods. 2, 5 a 6 a § 96,

i)

môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 65 ods. 1 písm. h)] a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24,

j)

prijíma nahlásenia podľa § 24 ods. 13,

k)

prijíma oznámenia podľa § 56 ods. 3,

l)

vydáva návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) a jaskyne (§ 24),

m)

vyhlasuje verejne prístupné jaskyne (§ 24 ods. 18),

n)

koná vo vzťahu k chráneným stromom podľa § 47 ods. 2, 8 a 9,

o)

vydáva osobitné oprávnenie podľa § 38 ods. 6,

p)

môže uzatvoriť dohodu o finančnom príspevku (§ 60),

q)

vydáva všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach ochrany prírody a krajiny,99)

r)

nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

s)

môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,

t)

zriaďuje a riadi odborné organizácie74) zamerané najmä na starostlivosť o vybrané chránené areály, prírodné rezervácie a prírodné pamiatky vrátane ich revízií,

u)

vedie zoznam členov stráže prírody,

v)

bezprostredne riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody v obvode svojej pôsobnosti, ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody alebo okresný úrad,

w)