Zákon o sociálnom poistení

Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu56ab) sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia; nárok na 13. dôchodok podľa tohto zákona, ktorý sa nevyplatil, zaniká. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu56ab) rovnaká, vyplatí sa 13. dôchodok podľa tohto zákona.

(5)

(6)

O priznaní 13. dôchodku vyplateného v priemernej mesačnej sume príslušnej dôchodkovej dávky sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia je deň výplaty 13. dôchodku.

§ 77c

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) môže nariadením vlády ustanoviť, že nárok na ustanovenú pomernú časť 13. dôchodku za príslušný kalendárny rok a nárok na jej výplatu vznikne v ustanovenom termíne poberateľovi dôchodkovej dávky, ktorý má v ustanovenom mesiaci príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu dôchodku uvedeného v § 77a.

§ 77d

Na účely 13. dôchodku sa za príslušný kalendárny rok považuje kalendárny rok, do ktorého spadá kalendárny mesiac, za ktorý sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu.

ÔSMY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH

§ 78

(1)

Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

(2)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom

a)

poberateľ dávky podal dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane, alebo

b)

poberateľ dávky doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 78a

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

§ 79a

Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

§ 81

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

(1)

Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

(2)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

(3)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

(4)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

(5)

Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.

(6)

Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

(7)

Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

§ 82

Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1)

Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a)

medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b)

určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto dôchodkovej dávky.

(2)

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

(3)

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2. Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľa

a)

odseku 1, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b)

odseku 2, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od tohto dňa a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

(4)

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(5)

Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6)

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.

(7)

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.

(8)

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú v rozsahu percentuálneho zvýšenia, v ktorom bol v príslušnom kalendárnom roku zvýšený starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, z ktorého bola suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená.

(9)

Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

(10)

Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.

§ 82a

Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie

(1)

Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej únie56a) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie finančnej sumy podľa druhej vety.

(2)

Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.

(3)

Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.

(4)

Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.

(5)

Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie.

(6)

Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(7)

Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(8)

Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.

(9)

Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu56a) vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.

§ 82b

Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku

(1)

Suma minimálneho dôchodku je

a)

145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56) platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo

b)

percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

1.

2,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

2.

tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

3.

päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

4.

7,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.

(2)

Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak

a)

poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b)

poistenec, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) alebo zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1)

c)

suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného

1.

vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,

2.

výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,2)

3.

starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia; do úhrnu súm dôchodku sa nezapočítava

3a.

posledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak je táto splátka vyplatená spolu s predposlednou splátkou,

3b.

starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom v jednej splátke,

3c.

podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa osobitného predpisu,56c)

4.

pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) a

5.

dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a

d)

poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

(3)

Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané

a)

v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,

b)

pred 1. januárom 1993,

c)

v cudzine alebo

d)

v kalendárnom roku,

1.

v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,

2.

do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(4)

Ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

(5)

Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

ŠTVRTÁ HLAVA

ÚRAZOVÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL

VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK

§ 83

Poškodený

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

§ 84

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

(1)

Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16, je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 primerane; skutočnosti rozhodujúce na určenie rozhodujúceho obdobia sú obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

(2)

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

(3)

Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4)

Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

(5)

Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera57) zapísaného do registra fyzických osôb v športe,57a) ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a).

DRUHÝ DIEL

ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK

§ 85

Podmienky nároku na úrazový príplatok

Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

§ 86

Poskytovanie úrazového príplatku

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

§ 87

Suma úrazového príplatku

Suma úrazového príplatku je

a)

55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

TRETÍ DIEL

ÚRAZOVÁ RENTA

§ 88

Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1)

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2)

Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(3)

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

§ 89

Určenie sumy úrazovej renty

(1)

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

(2)

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

(3)

Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

(4)

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

(5)

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

(6)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá veta primerane.

(7)

Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.

(8)

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a)

medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b)

určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4b, ak sa úrazová renta v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 9.

(9)

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien od posledného zvyšovania úrazových rent presiahne päť percent, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien je jún príslušného kalendárneho roka.

(10)

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazových rent vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa odseku 9. Ak sa úrazová renta zvyšuje podľa

a)

odseku 8, úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b)

odseku 9, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od tohto dňa a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

§ 89a

Zánik nároku na úrazovú rentu

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

ŠTVRTÝ DIEL

JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE

§ 90

Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak

a)

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %,

b)

mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo

c)

mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.

§ 91

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

PIATY DIEL

POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA

§ 92

Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

(1)

Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2)

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

(3)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

(4)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

§ 93

Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1)

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

(2)

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.

(3)

Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 až 10 rovnako.

ŠIESTY DIEL

JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE

§ 94

(1)

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

(2)

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.

(3)

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.

(4)

Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné ku dňu zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a 9 sa odo dňa zvýšenia úrazovej renty zvyšujú o príslušné percento zvýšenia úrazovej renty.

SIEDMY DIEL

PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ

§ 95

Pracovná rehabilitácia

(1)

Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

(3)

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

(4)

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu58) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.59)

(5)

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.

(6)

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.

§ 96

Rehabilitačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

(2)

Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

a)

v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b)

za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo

c)

počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

(3)

Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

(4)

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.

ÔSMY DIEL

REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ

§ 97

Rekvalifikácia

(1)

Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

(2)

Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.

(3)

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.60) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.

(4)

Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.

(5)

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

§ 98

Rekvalifikačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2)

Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.

DEVIATY DIEL

NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA

§ 99

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.60a)

DESIATY DIEL

NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM

§ 100

(1)

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

(2)

Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

JEDENÁSTY DIEL

NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM

§ 101

(1)

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

(2)

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a)

náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,

b)

náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,

c)

cintorínske poplatky,

d)

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e)

náklady na úpravu hrobu.

(3)

Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

(4)

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu

a)

jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

b)

cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

(5)

Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

PIATA HLAVA

DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA

§ 102

Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

(1)

Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a)

nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b)

nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c)

nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d)

nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e)

nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

f)

nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g)

nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h)

nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i)

nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

j)

nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

k)

nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,51)

l)

súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.

(2)

Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

§ 103

Výška dávky garančného poistenia

(1)

Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

(2)

Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(3)

Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

§ 103a

Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom, adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore

(1)

Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt24) alebo povolením na trvalý pobyt25) na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(2)

V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

ŠIESTA HLAVA

DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI

§ 104

(1)

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

(2)

Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

(3)

U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(4)

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti,

a)

ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,

b)

počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa § 104a a § 54 ods. 10 písm. a).

(5)

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

(6)

Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

§ 104a

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.45a)

§ 105

(1)

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.

(2)

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

(3)

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume určenej podľa § 108 ods. 1 z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

(4)

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.

§ 106

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých

a)

má nárok na výplatu nemocenského,

b)

má nárok na výplatu ošetrovného,

c)

má nárok na výplatu materského,

d)

sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.36)

§ 107

Poskytovanie dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

§ 108

Výška dávky v nezamestnanosti

(1)

Výška dávky v nezamestnanosti je za

a)

prvý až tretí mesiac podporného obdobia 50 % denného vymeriavacieho základu,

b)

štvrtý mesiac podporného obdobia 40 % denného vymeriavacieho základu,

c)

piaty mesiac podporného obdobia 30 % denného vymeriavacieho základu,

d)

šiesty mesiac podporného obdobia 20 % denného vymeriavacieho základu.

(2)

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(3)

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí zo sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

(4)

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

(5)

Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.

(6)

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(7)

Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

SIEDMA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI

§ 109

Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak § 77a a 77c neustanovujú inak.

§ 110

Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky

(1)

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

(2)

Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu61) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.62)

§ 111

Obmedzenie sumy dávky

(1)

Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

(2)

Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu61) sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu63) a osobitný predpis64) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu61) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

§ 112

Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky

(1)

Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a)

priznala v nižšej sume, ako patrí,

b)

vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c)

odoprela neprávom alebo

d)

priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2)

Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

(3)

Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

(4)

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

(5)

Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

(6)

Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

(7)

Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

(8)

Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa materského najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni. Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

(9)

Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky

a)

je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej dávky,

b)

dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi dávky suma neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke, znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky a sumy neskôr priznanej dávky od jej priznania do jej splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke; takto znížená suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

(10)

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

(11)

Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b ods. 2 písm. c) druhom bode až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

§ 113

Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 114

Premlčanie nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

(2)

Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 115

Zúčtovanie dávok s pomocou v hmotnej núdzi

Ak sa priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka, úrazový príplatok, úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“) spätne aj za obdobie, v ktorom bol poistenec členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu dávku s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi, a

a)

ak suma priznanej zúčtovacej dávky prevyšuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže

1.

na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

2.

poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky rozdiel medzi sumou priznanej zúčtovacej dávky a sumou vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

b)

ak suma priznanej zúčtovacej dávky je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže

1.

na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

2.

poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky zúčtovaciu dávku prvýkrát v mesiaci, v ktorom súčet súm nevyplatenej zúčtovacej dávky je vyšší ako suma vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi zúčtovacej dávky.

§ 116

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok

(1)

Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

(3)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

(4)

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2.

(5)

Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.

(6)

Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,65) zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56) platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,65) najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

(7)

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65) najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65) v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu.66)

(8)

Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

§ 116a

Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov na určenie sumy dávky

Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 117

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1)

Dávka okrem dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty sa poukazuje

a)

na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ktorého číslo bolo oznámené

1.

príjemcom dávky alebo

2.

podľa § 231 ods. 1 písm. c), ak poberateľ dávky je zamestnancom a číslo účtu alebo adresa neboli oznámené príjemcom dávky; ak zamestnanec má najmenej dvoch zamestnávateľov, dávka sa poukazuje na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorý bol oznámený najskôr,

b)

v hotovosti na adresu oznámenú príjemcom dávky alebo

c)

v hotovosti na adresu trvalého pobytu alebo sídla príjemcu dávky, ak číslo účtu podľa písmena a) alebo adresa podľa písmena b) neboli oznámené.

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.67) Na písomnú žiadosť poberateľa týchto dávok sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky týchto dávok poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Ak sa na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky67) poukázali splátky dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktoré poberateľovi dávky z dôvodu jeho úmrtia nepatrili, banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná na žiadosť Sociálnej poisťovne tieto splátky alebo ich časť vrátiť Sociálnej poisťovni, najviac do výšky zostatku finančných prostriedkov na tomto účte ku dňu doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne.

(4)

Ak príjemca dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.

(5)

Poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorý nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky, sa dávka poukazuje

a)

prostredníctvom hromadného poukazu zariadeniu sociálnych služieb, v ktorom sa poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty celoročne poskytuje sociálna služba pobytovou formou,

b)

na účet rehole v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak poberateľ dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty je členom rehole.

(6)

Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.

(7)

Osobitný príjemca je

a)

fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b)

fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.

(8)

Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.

(9)

Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 7 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 7 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

(10)

Fyzickej osobe vo výkone väzby, fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody a fyzickej osobe vo výkone detencie sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

§ 118

Prechod nároku na dávku

(1)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(2)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.

(4)

Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

(5)

Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

§ 119

Postúpenie nároku na dávku

Nárok na dávku nemožno postúpiť.

PRVÁ HLAVA

PRVÝ DIEL

VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 120

Výkon sociálneho poistenia

(1)

Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

(2)

Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

(3)

Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

(4)

Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

(5)

Sociálna poisťovňa plní funkciu prístupového bodu podľa osobitného predpisu67a) na elektronickú výmenu údajov medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie v rozsahu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.4)

DRUHÝ DIEL

ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 121

Orgány Sociálnej poisťovne

Orgány Sociálnej poisťovne sú

a)

generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ"),

b)

Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),

c)

riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).

§ 122

Generálny riaditeľ

(1)

Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.

(2)

Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.

(3)

Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

(4)

Generálny riaditeľ

a)

zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,

b)

prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu,

c)

predkladá

1.

vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada”) výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,

2.