Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V § 175 ods. 1 sa slová „predseda senátu krajského súdu činného v obchodných veciach nahrádzajú slovom „súd“ a v poslednej vete sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „samosudca“.

12.

V § 175 ods. 2 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.

13.

V § 175 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „samosudca“.

14.

V § 175 ods. 4 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.

15.

§ 176 znie:

„§ 176 „(1) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti. (2) O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením. (3) Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. (4) Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo opravený.“.

16.

V § 178 ods. 1 sa za slovo „rodičov," vkladá slovo „poručníkov,".

17.

V § 178 ods. 2 sa slová „orgánu starostlivosti o deti" nahrádzajú slovami „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí".

18.

§ 180 znie:

„§ 180 (1) Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude riadne a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia. (2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podľa osobitného predpisu. (3) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. (4) Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom; postupuje pri tom podľa osobitného predpisu.^34fa).“.

„34fa) § 33 a 58 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

19.

Za § 180 sa vkladá § 180a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 180a Konanie o osvojiteľnosti (1) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu,^34faa) môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti. (2) Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom. (3) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník. (4) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. (5) Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je dieťa umiestnené. Ustanovenie § 182 ods. 1 platí obdobne. (6) O osvojiteľnosti rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.“.

„34faa) § 52 ods. 6, § 55 ods. 2, § 98 až 104 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

20.

§ 181 znie:

„§ 181 (1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. (2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník. (3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu;^34fab) to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné. (4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas. (5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.“.

„34fab) § 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

21.

§ 185 znie:

„§ 185 Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.“.

22.

V § 238 odsek 4 znie:

„(4) Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.“.

23.

V § 243f ods. 2 písmeno a) znie:

„a) vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,“.

Čl. III

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z. a zákona č. 382/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

Slovo „otcovstvo" sa vo všetkých gramatických tvaroch v celom texte zákona nahrádza slovom „rodičovstvo" v príslušnom gramatickom tvare.

2.

Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý znie:

„§ 20a Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Ak druhý z manželov nie je slovenským občanom, spravuje sa jeho spôsobilosť uzavrieť manželstvo právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.“.

3.

§ 24 znie:

„§ 24 (1) Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. (2) Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa. (3) Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. (4) Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.“.

4.

Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý znie:

„§ 26a Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.“.

5.

Nadpis nad § 28 znie: „Poručníctvo a opatrovníctvo".

6.

V § 28 sa za slovo „zániku" vkladajú slová „poručníctva a" a v druhej vete sa slovo „Opatrovnícka" nahrádza slovami „Poručnícka a opatrovnícka".

7.

§ 29 znie:

„§ 29 Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník príslušníkom.“.

8.

V § 30 sa pred slovo opatrovníkom vkladajú slová „poručníkom, prípadne" a pred slovo „opatrovnícky" sa vkladajú slová „poručnícky, prípadne".

9.

§ 31 znie:

„§ 31 Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide o podobné ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.“.

10.

V § 39 ods. 3 na konci sa pripája táto veta: „Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.".

11.

§ 42 vrátane nadpisu znie:

„§ 42 Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva (1) Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. (2) Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“.

12.

V § 62 písmeno a) znie:

„a) krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi alebo súdnymi exekútormi so sídlom v územnom obvode krajského súdu, o listiny, ktorých správnosť osvedčili alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj o preklady vyhotovené prekladateľmi, alebo o posudky vyhotovené znalcami,“.

13.

V § 66 ods. 1 a 2 sa slovo „výchovy" nahrádza slovami „osobnej starostlivosti".

14.

V § 67 ods. 2 sa slovo „výchovy" nahrádza slovom „osobnej starostlivosti".

15.

Nadpis nad § 68a znie: „Konanie o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia".

16.

V § 68a písm. b) sa slovo „výchovy" nahrádza slovom „osobnej starostlivosti".

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 6 sa vypúšťa slovo „nezrušiteľne" a za slovo „osvojené" sa dopĺňajú slová „podľa osobitného predpisu^3)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 2 ods. 2 sa slovo „otcovstva" nahrádza slovom „rodičovstva".

2.

§ 13 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Zápis dieťaťa, ktoré matka zanechala po pôrode v zdravotníckom zariadení a súčasne písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom,^7a) do knihy narodení sa vykoná na základe správy lekára, ktorý pôsobil pri pôrode; správa sa posiela najneskôr v deň prepustenia matky zo zdravotníckeho zariadenia a musí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaj o pohlaví dieťaťa.“.

„7a) § 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3.

V § 16 písm. a) sa vypúšťa slovo „nezrušiteľné" a za slovo „osvojenie" sa vkladajú slová „podľa osobitného predpisu^9a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„9a) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:

„14) § 3 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

5.

V § 24 sa nad slovo „skutočnostiach" umiestňuje odkaz 14a.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

„14a) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Čl. VI

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. sa mení takto:

V § 15 odsek 1 znie:

„(1) Za podmienok ustanovených osobitným zákonom generálny prokurátor vymenúva a odvoláva jedného člena a jeho náhradníka do komisie, ktorá rozhoduje o ochrane ohrozeného svedka, chráneného svedka a ich blízkych osôb.“.

Čl. VII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

§ 1 znie:

„§ 1 (1) Meno dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.^1) (2) Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa (odsek 1) sa určuje vyhlásením jedného z rodičov. (3) Do času, kým nie je určené otcovstvo, meno dieťaťa sa určuje vyhlásením matky dieťaťa. (4) Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd^1) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa. (5) Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu,^1a) neurčila jeho meno.“.

„1) § 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1a) § 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 4 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta a § 4 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

„(4) Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. (5) Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd^1) na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa. (6) Ustanovenie odseku 5 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu.^1a)“.

„2) § 6 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

3.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:

„3a) § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v čl. I až IV, čl. V v prvom, treťom až piatom bode a okrem ustanovení uvedených v čl. VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2005.

Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.