Úplné znenie zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

PREDSEDA

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje úplné znenie zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 54/1999 Z. z., zákonom č. 337/1999 Z. z., zákonom č. 417/2000 Z. z., zákonom č. 328/2002 Z. z., zákonom č. 664/2002 Z. z., zákonom č. 251/2003 Z. z., zákonom č. 464/2003 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 652/2004 Z. z., zákonom č. 732/2004 Z. z. a zákonom č. 258/2005 Z. z. ZÁKON o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.

§ 2

(1)

Colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

(2)

Štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh colnej správy,1) riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v služobnom úrade a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(3)

Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník zaradený na výkon štátnej služby.

(4)

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

§ 3

V služobnom úrade v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).

§ 4

(1)

Nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených colníkov.

(2)

Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“), colný kriminálny úrad a colné úrady.

§ 5

(1)

Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) určuje počet miest colníkov v štátnej službe v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej službe.

(2)

Návrh systemizácie pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3)

Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok; úpravu systemizácie vykoná ministerstvo na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie na základe zákona o štátnom rozpočte môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister.

(4)

Minister na návrh generálneho riaditeľa colného riaditeľstva (ďalej len „generálny riaditeľ“) v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov určí v rámci systemizácie počty miest colníkov zaradených do platových tried v služobných úradoch.

(5)

Obsadzovanie miest colníkov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

§ 5a

(1)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3)

Občan pri vstupe do štátnej služby alebo colník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)

(4)

Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

§ 6

Druhy štátnej služby

Druhy štátnej služby sú:

a)

prípravná štátna služba,

b)

stála štátna služba,

c)

dočasná štátna služba.

§ 7

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej štátnej službe colník plní služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.

(2)

Colník sa zaradí do prípravnej štátnej služby, ktorá plynie odo dňa vzniku služobného pomeru, a počas jej trvania je colníkom čakateľom. V tomto čase je colník povinný získať základné colnícke vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava

a)

doba výkonu štátnej služby,

b)

doba štúdia na splnenie predpokladu základného colníckeho vzdelania,

c)

dovolenka,

d)

doba, keď colník nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa colníkovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný príjem.

(4)

Prípravná štátna služba môže byť predĺžená najviac o jeden rok iba v prípade, ak počas nej colník bez svojho zavinenia nezískal základné colnícke vzdelanie.

(5)

Po prijatí do služobného pomeru musí každý colník prejsť prípravnou štátnou službou s výnimkou colníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a colníka, ktorý v predchádzajúcom služobnom pomere bol zaradený do stálej štátnej služby podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 8

Skúšobná doba

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe sa môže určiť skúšobná doba, a to najdlhšie na tri mesiace. Určená skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať.

(2)

Doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré colník nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať štátnu službu, sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac desať pracovných dní.

§ 9

Stála štátna služba

(1)

Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Colník sa zaradí do stálej štátnej služby

a)

po skončení prípravnej štátnej služby,

b)

po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo

c)

ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynulo viac ako tri roky.

(3)

Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj colník, ktorého predchádzajúci služobný pomer k colnej správe trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynula doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.

§ 10

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však na päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne.

(2)

Colník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň troch rokov a spĺňa kvalifikačný predpoklad základného colníckeho vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.

(3)

Colník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako colník v stálej štátnej službe.

§ 11

Kvalifikačné predpoklady na funkciu

Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú:

a)

kvalifikačný predpoklad vzdelania a

b)

kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania,

c)

odborná prax.

§ 12

Kvalifikačný predpoklad vzdelania

(1)

Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom zameraní štúdia.

(2)

Stupne všeobecného vzdelania sú

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,2)

b)

vyššie odborné vzdelanie,2)

c)

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.3)

(3)

Colník spĺňa kvalifikačný predpoklad

a)

úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,

b)

vyššieho odborného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a úspešne vykonal absolutórium,

c)

vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe prvého stupňa alebo v študijnom programe druhého stupňa a vykonal štátne skúšky.

§ 13

Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania

(1)

Kvalifikačné predpoklady colníckeho vzdelania sú:

a)

základné colnícke vzdelanie,

b)

odborné colnícke vzdelanie.

(2)

Základným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného colného kurzu a zloženie nižšej colnej skúšky. Základný colný kurz je spravidla internátne štúdium v rozsahu minimálne šesť týždňov. Obsahom kurzu sú najmä základy v oblasti colného práva, základy výkonu služby, strelecká a telesná príprava. Dokladom o získaní základného colníckeho vzdelania je vysvedčenie o vykonaní nižšej colnej skúšky.

(3)

Odborným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky. Odborný colný kurz je spravidla internátne štúdium v trvaní minimálne ôsmich týždňov. Obsahom odborného colného kurzu je najmä prehĺbenie znalostí z colného práva, správneho práva a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na výkon služby a tovaroznalectvo. Dokladom o získaní odborného colníckeho vzdelania je vysvedčenie o vykonaní odbornej colnej skúšky.

(4)

Do základného colného kurzu a odborného colného kurzu vysiela colníka nadriadený.

(5)

Podrobnosti o vzdelávaní v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze, o skúšobnom poriadku na zloženie nižšej colnej skúšky a odbornej colnej skúšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 14

(1)

Colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

a)

je bezúhonný,

b)

je spoľahlivý,

c)

spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,

d)

je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

e)

vykonal základnú vojenskú službu alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti,

f)

ovláda štátny jazyk,4)

g)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.5)

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania alebo o zmieri. Za bezúhonného sa nepovažuje ani občan, ktorému bolo odsúdenie za obzvlášť závažný trestný čin, trestný čin korupcie a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa zahladené podľa osobitného predpisu.5a) Občan preukazuje bezúhonnosť v prijímacom konaní odpisom z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.

(3)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

a)

preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,7) alebo

b)

požíva omamné látky, psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,8) alebo

c)

podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.

(4)

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(5)

Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať9) o jeho osobe tieto údaje:

a)

meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d)

štátnu príslušnosť a jej zmeny,

e)

číslo občianskeho preukazu, miesto jeho vydania,

f)

vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,

g)

jazykové vedomosti,

h)

zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

i)

prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

j)

vykonávanie podnikateľskej činnosti,

k)

miesto a čas základnej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,

l)

vznesené obvinenie z trestného činu voči jeho osobe,

m)

postih za priestupok alebo za iný správny delikt,

n)

závislosť od požívania alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.8)

(6)

Na účely podľa odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o colníkovi podľa odseku 5 po celý čas trvania služobného pomeru.

(7)

Podrobnosti o zdravotnej spôsobilosti žiadateľov o prijatie do štátnej služby colníkov môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 15

(1)

Prijímacie konanie začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

(2)

Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby, s platovými a inými náležitosťami.

(3)

Občan je na účely prijímacieho konania povinný uviesť služobnému úradu svoje rodné číslo.

(4)

V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

a)

písomnú žiadosť o prijatie,

b)

vyplnený dotazník s uvedením údajov podľa § 14 ods. 5 písm. a) až k),

c)

životopis,

d)

občiansky preukaz a ďalšie doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,

e)

odpis z registra trestov,

f)

vojenskú knižku alebo preukaz branca,

g)

vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.

(5)

Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného alebo z predchádzajúcich zamestnaní, možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby colníka.

(6)

Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu, lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon služby. Previerku fyzickej zdatnosti nevykonajú občania, ktorí dosiahli 50. rok veku u mužov a 40. rok veku u žien, a občania, ktorí majú byť zaradení ako úzkošpecializovaní odborníci.

(7)

Prijímacie konanie sa skončí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

(8)

Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

(9)

Podrobnosti o prijímacom konaní môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 16

Vznik služobného pomeru

(1)

Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o vzniku služobného pomeru občana, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

(2)

Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,

b)

deň vzniku služobného pomeru,

c)

druh štátnej služby,

d)

funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a služobný úrad,

e)

hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

f)

pridelené evidenčné číslo,

g)

údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,

h)

dĺžku skúšobnej doby,

i)

dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby.

(3)

Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu preto, že deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo štátny sviatok,10) považuje sa podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(4)

Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 17

Služobná prísaha

(1)

Občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

(2)

Zloženie služobnej prísahy potvrdí colník svojím podpisom.

§ 18

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy colníkov v štátnej službe

(1)

Colníci, ktorí sú osobami blízkymi podľa osobitného zákona,11) sa nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2)

Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1. To isté platí počas trvania služobného pomeru.

§ 19

Služobná rovnošata

(1)

Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť colníka k colnej správe.

(2)

Colník vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.

(3)

Na služobnej rovnošate a jej súčastiach colník nosí štátny znak Slovenskej republiky.

(4)

Podrobnosti o služobnej rovnošate, jej nosení a prípady výkonu štátnej služby v občianskom odeve ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 20

Hodnosti

(1)

Colníkovi patrí hodnosť.

(2)

Pre colníkov v služobnom pomere sú tieto hodnosti a doba výsluhy rokov v hodnosti:

a) 1. skupina hodností
colný strážmajster colný nadstražmajster colný podpráporčík colný práporčík colný nadpráporčík	dva roky tri roky štyri roky päť rokov --
b) 2. skupina hodností
colný asistent colný kontrolór hlavný colný kontrolór colný inšpektor	jeden rok dva roky tri roky štyri roky
c) 3. skupina hodností
hlavný colný inšpektor colný radca vyšší colný radca hlavný colný radca	päť rokov šesť rokov -- --

(3)

Pre hodnosti colný nadpráporčík, vyšší colný radca a hlavný colný radca sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(4)

Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

a)

dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b)

výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

c)

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

d)

rodičovskej dovolenky podľa § 143 ods. 2,

e)

dočasnej neschopnosti na službu pre úraz alebo chorobu, počas ktorej colník nemá nárok na náhradu služobného platu,11a)

f)

prerušenia výkonu funkcie podľa § 41 ods. 2,

g)

na ktorú bolo colníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka.

§ 21

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru je colník, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti colného strážmajstra.

(2)

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného asistenta.

(3)

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie okrem vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného kontrolóra. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti hlavného colného kontrolóra alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

(4)

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

a)

hlavného colného kontrolóra tri roky,

b)

colného inšpektora šesť rokov,

c)

hlavného colného inšpektora desať rokov,

d)

colného radcu 15 rokov,

e)

vyššieho colného radcu 21 rokov.

§ 22

Colník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre colníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako hodnosť ustanovená pre funkciu, do ktorej je prijímaný, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

§ 23

(1)

Colník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

a)

je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než ktorú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti hlavný colný kontrolór, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti hlavného colného inšpektora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti colného radcu a vyššej, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b)

od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,

c)

kvalifikačný predpoklad príslušného colníckeho vzdelania pre hodnosť.

(2)

Colník v 1. skupine hodností, aj keď nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti colného asistenta, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná 2. skupina hodností, a spĺňa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania na povýšenie do tejto hodnosti.

(3)

Colník, ak získal vysokoškolské vzdelanie po vzniku služobného pomeru, aj keď nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na povýšenie do hodnosti

a)

colného kontrolóra, ak získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

b)

hlavného colného kontrolóra, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4)

Ak bol colník ustanovený na funkciu, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol povýšený do hodnosti podľa odseku 2 a 3 a je ustanovený do funkcie, kde je plánovaná hodnosť podľa § 20 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do hodnosti hlavného colného kontrolóra; doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík, ak bol povýšený podľa § 23 ods. 2.

§ 24

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti

(1)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú

a)

pre hodnosť colný strážmajster až do hodnosti colný nadpráporčík

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

základné colnícke vzdelanie,

b)

pre hodnosť colný asistent až do hodnosti hlavný colný kontrolór

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

odborné colnícke vzdelanie,

c)

pre hodnosť colný inšpektor a hlavný colný inšpektor

1.

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

2.

odborné colnícke vzdelanie,

d)

pre hodnosť colný radca až do hodnosti hlavný colný radca

1.

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,3)

2.

odborné colnícke vzdelanie.

(2)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa colník vtedy, ak spĺňa obidva predpoklady.

(3)

Ministerstvo v systemizácii podľa § 5 určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé funkcie.

§ 25

(1)

Do 1., 2. a 3. skupiny hodností s výnimkou hodnosti hlavného colného radcu vymenúvajú a povyšujú colníkov nadriadení; do hodnosti hlavného colného radcu vymenúva colníkov minister.

(2)

Minister môže povýšiť in memoriam colníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, do hodnosti

a)

b)

§ 26

Prepožičanie hodnosti

(1)

Colníkovi zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je colník ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

(2)

Colníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

(3)

Hodnosť prepožičiava colníkovi nadriadený. Hodnosť hlavného colného radcu prepožičiava minister.

§ 27

(1)

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru colníkov. So služobným hodnotením musí byť colník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2)

V hodnotiacej časti sa posudzujú

a)

znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b)

znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol colník riadne oboznámený,

c)

výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d)

plnenie povinností colníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e)

splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f)

spoľahlivosť colníka podľa § 14 ods. 1 písm. b),

g)

spôsobilosť colníka na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3)

Colník je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4)

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že colník je

a)

spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo

b)

spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu alebo

c)

spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo

d)

nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(5)

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a)

pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti colníka na zaradenie do stálej štátnej služby,

b)

ak colník zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.

(6)

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a)

najmenej raz za dva roky,

b)

ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti colníka na výkon funkcie,

c)

ak má byť colník vyslaný získať vyšší stupeň všeobecného vzdelania alebo colníckeho vzdelania, iného, ako sa požaduje na funkciu, do ktorej bol ustanovený.

§ 28

(1)

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý osobne pozná činnosť hodnoteného colníka aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje vyšší nadriadený. Služobné hodnotenie vykonané nadriadeným, ktorý hodnoteného colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie, takémuto schváleniu nepodlieha.

(2)

Ak bezprostredne nadriadený nepozná colníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje služobné hodnotenie komisia zriadená nadriadeným, ktorá colníka ustanovuje do funkcie.

§ 29

zrušený

§ 30

zrušený

§ 31

(1)

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi colníka so schváleným služobným hodnotením.

(2)

Colník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky a ak má služobné hodnotenie pre colníka negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí colníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

§ 32

(1)

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere colníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2)

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie colníka formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

§ 33

Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie

(1)

Colník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia.

(2)

Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

(3)

Colníka do funkcie uvedenej v prílohe č. 2 vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný nadriadený. Príslušný nadriadený súčasne tohto colníka ustanovuje a odvoláva aj z funkcie uvedenej v prílohe č. 1 za podmienok ustanovených v odseku 1.

(4)

Colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.

(5)

Generálneho riaditeľa vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva minister.

§ 34

Prevedenie na inú funkciu a preloženie

(1)

Colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu (ďalej len „preloženie“), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

a)

v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,

b)

podľa rozhodnutia posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,

c)

nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie,

d)

podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

e)

v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,

f)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo

g)

je osobou blízkou11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní.

(2)

Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a nebola vytvorená nová funkcia alebo došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti.

(3)

Colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

(4)

Colníka, ktorý vykonáva daňový dozor podľa osobitného predpisu,11b) môže služobný úrad aj bez jeho súhlasu preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, na základe dohody medzi riaditeľmi týchto služobných úradov a pri jeho opätovnom preložení ho môže služobný úrad preložiť do služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu, alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu. Colníkovi, ktorý bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, patrí náhrada cestovných výdavkov.11c)

(5)

Podrobnosti o preložení podľa odseku 4 určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

(6)

Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže colník svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len vtedy, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.

(7)

Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie sa vykoná odvolaním colníka z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 33.

(8)

Colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.11d)

§ 35

Prevelenie

(1)

Colník môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu života alebo práv iných na čas nevyhnutne potrebný, najviac 60 dní za obdobie 12 mesiacov.

(2)

Colník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 36

Služobná cesta

(1)

Colník môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

(2)

Nadriadený, ktorý vysiela colníka na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty, môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty. Pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy colníka.

(3)

Colník je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby colníčok tým nie sú dotknuté.

(4)

Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca a končiaca v zahraničí.

(5)

Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý colníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

(6)

Časom výkonu štátnej služby na služobnej ceste je čas,

a)

v ktorom colník plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie alebo plní úlohy spoločného pracovného tímu,

b)

ktorý patrí do dĺžky základného času služby colníka v tomto dni, ak bez svojho zavinenia nevykonáva úlohy ustanovené v písmene a).

§ 37

Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného

(1)

Colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,

a)

zastupovaním iného colníka vo funkcii nadriadeného počas jeho neprítomnosti, ak zastupovanie nevyplýva z jeho funkcie, alebo

b)

výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.

(2)

Colníka podľa odseku 1 možno poveriť, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.

§ 38

(1)

Colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 39 až 41, sa zaradí do zálohy.

(2)

Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť colníkov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.

(3)

Ustanovujú sa tieto zálohy:

a)

záloha pre študujúcich colníkov,

b)

záloha pre prechodne nezaradených colníkov,

c)

neplatená záloha.

(4)

Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.

(5)

Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, zaradí sa do funkcie v súlade s § 33 ods. 1.

(6)

Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 39

(1)

Do zálohy pre študujúcich colníkov sa zaradí colník vyslaný na denné štúdium.

(2)

Za denné štúdium sa nepovažuje účasť v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze. Účasť v týchto kurzoch sa považuje za výkon štátnej služby vo funkcii, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

(3)

Pri zaradení do zálohy pre študujúcich colníkov sa colník ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade a má nárok na 80 % služobného platu.

(4)

Colník sa zaradí do zálohy dňom, ktorý predchádza dňu nástupu do školy a končí sa dňom skončenia alebo prerušenia štúdia.

§ 40

(1)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí colník v stálej štátnej službe, ak

a)

pre neho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je voľná iná funkcia,

b)

v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,

c)

podľa rozhodnutia posudkového lekára stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia ho nemožno previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť; zaradenie colníka do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,

d)

je osobou blízkou11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní, a nemožno ho previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť,

e)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nemožno ho ustanoviť alebo vymenovať do inej funkcie v štátnej službe.

(2)

Po dobu zaradenia colníka v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov má colník nárok na 80 % služobného platu.

(3)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej službe, ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia alebo ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

(4)

Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 3 má colník nárok na 50 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % služobného platu.

(5)

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov nemožno zaradiť colníka, ktorý splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok; to neplatí pre colníkov zaradených do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 1 písm. c).

§ 41

(1)

Do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,

a)

ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako dva mesiace,

b)

ktorým bola udelená rodičovská dovolenka,

c)

ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2.

(2)

Výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie

a)

prezidenta Slovenskej republiky,

b)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c)

člena vlády,

d)

vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

e)

predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy,13)

f)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g)

predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h)

sudcu,

i)

prokurátora,

j)

guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

k)

člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,

l)

štátneho tajomníka ministerstva,

m)

vedúceho úradu ministerstva,

n)

vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

o)

vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

p)

volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy,

q)

verejného ochrancu práv,

r)

národného experta Slovenskej republiky v inštitúcii Európskej únie,

s)

dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch.

§ 42

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1)

Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

(2)

Výkonu štátnej služby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby colníka.

(3)

Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

(4)

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Rozdiel služobného platu sa vyplatí colníkovi aj po skončení služobného pomeru; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

(5)

Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa colníkovi zakazuje nosiť služobnú rovnošatu a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, ako aj služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je colník povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(6)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 5 sa vzťahuje aj na colníka počas zaradenia do neplatenej zálohy.

§ 43

Služobná disciplína

Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 44

Základné práva a povinnosti colníka

(1)

Colník má právo

a)

na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,

b)

na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

c)

na prehlbovanie kvalifikácie,

d)

odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu14) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,

e)

podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Colník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3)

Colník je povinný

a)

plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b)

vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c)

oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,

d)

zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,

e)

pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g)

v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h)

dodržiavať služobnú disciplínu,

i)

vykonávať štátnu službu nestranne,

j)

poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k)

plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,

l)

byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m)

oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,

n)

oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,

o)

podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

p)

nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

q)

predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r)

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

s)

plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(4)

Ak sa colník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho colníkovi písomne potvrdiť a colník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Colník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5)

Colník nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o colníka uvedeného v § 41 ods. 2.

(6)

Colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, s obcou alebo s vyšším územným celkom, požadovať alebo prijímať dary alebo výhody, alebo navádzať iného, aby poskytol dar alebo určitú výhodu, zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie, alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,14aa) na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,14ab) Fondu ochrany vkladov14ac) alebo Garančného fondu investícií14ab) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa môže colník vykonávať, len ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska14ac) alebo pre Úrad pre finančný trh.14ad)

§ 44a

Majetkové priznanie

(1)

Colník je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní

a)

do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka,

c)

v lehote určenej ministrom.

(2)

V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) sa uvádza stav majetku k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. c) sa uvádza stav majetku k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.

(3)

Majetkové priznanie obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu colníka, jeho dieťaťa a manžela colníka podľa odseku 8,

b)

označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a cenu jej obstarania,14a)

c)

označenie hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,

d)

označenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich nadobudnutia a ocenenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,

e)

označenie hnuteľných vecí, majetkových práv a iných majetkových hodnôt, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 200 000 Sk, ak ich súhrnná hodnota presahuje 500 000 Sk,

f)

údaj o príjme z vykonávania činností uvedených v § 44 ods. 7, ak tento príjem presahuje 50 000 Sk za kalendárny rok.

(4)

Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Za majetok podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách.

(5)

Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm. b) je dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku cena podľa osobitného predpisu;14a) pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom vlastnou výstavbou sú cenou obstarania výdavky na obstaranie takého majetku.

(6)

Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou s výnimkou peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a vkladov v zahraničných bankách v slovenskej mene. Peňažné prostriedky v cudzej mene v hotovosti, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách v cudzej mene sa prepočítajú na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, platným k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou sa na účely majetkového priznania rozumie cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste taký majetok obvykle predáva.

(7)

Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku 3 delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.14b)

(8)

Colník je povinný preukazovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a svojho manžela, ktorí s ním žijú v domácnosti,14c) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku, colník preukazuje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

(9)

Dieťa a manžel colníka, ktorí s ním žijú v domácnosti,14c) sú povinní na požiadanie colníkovi uvedenému v odseku 8 bezodkladne poskytnúť údaje uvedené v odsekoch 3 a 4.

(10)

Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie colníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,14c) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(11)

Majetkové priznanie podľa odseku 1 odovzdáva colník nadriadenému, ktorý ho vymenúva alebo ustanovuje do funkcie. Tento nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového priznania a jeho uchovávanie a zabezpečí jeho ochranu pred zneužitím.9)

(12)

Ak colník nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie, nadriadený podľa odseku 11 mu vydá pokyn, aby dodatočne splnil túto povinnosť, najneskôr však do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.

(13)

Ak má nadriadený podľa odseku 11 odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti údajov uvedených v majetkovom priznaní, alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá colníkovi písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje colník čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov colník doloží, ak ho o to nadriadený podľa odseku 11 požiada, výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Colník je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.

(14)

Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak colník

a)

nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo

b)

úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odsekov 10 a 13, alebo

c)

nepreukáže spôsob nadobudnutia majetku alebo finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní hodnoverným spôsobom.

§ 45

Základné povinnosti nadriadeného

Nadriadený je povinný

a)

organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov,

b)

zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení,

c)

odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností,

d)

vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne,

e)

zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

f)

zabezpečovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby colníka.

§ 46

Disciplinárna právomoc

Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

§ 47

Disciplinárne odmeny

(1)

Disciplinárnou odmenou je

a)

písomná pochvala,

b)

peňažný dar alebo vecný dar,

c)

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(2)

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje, pričom možno udeliť len jeden druh disciplinárnej odmeny. Colníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a toto ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže colníkovi udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister.

(3)

Peňažný dar možno colníkovi udeliť najviac do dvojnásobku služobného platu.

(4)

Na mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje § 25 ods. 1.

(5)

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia colnej správy a Slovenskej republiky.

§ 48

Disciplinárne previnenie

(1)

Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností colníka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2)

Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie colníka, ktoré má znaky priestupku15) (ďalej len „priestupok“).

§ 49

Disciplinárne opatrenie

Disciplinárnym opatrením je

a)

písomné pokarhanie,

b)

zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace,

c)

zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,

d)

zákaz činnosti,

e)

prepadnutie veci.

§ 50

Výčitka

Ak postačí na nápravu colníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

§ 51

(1)

Za disciplinárne previnenie možno colníkovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedené v § 49 písm. a) až c).

(2)

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť colníkovi v hodnosti colného strážmajstra, colného asistenta alebo hlavného colného radcu.

(3)

Za priestupok možno colníkovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 49 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

(4)

Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.16)

(5)

Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie colníka.

(6)

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak colník, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

§ 52

(1)

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Colníkovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2)

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj colníka k plneniu služobných povinností.

(3)

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 51 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 51 ods. 4.

(4)

Uložením disciplinárneho opatrenia nie je colník zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

§ 53

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

§ 54

(1)

Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.

(2)

Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a colníka.

(3)

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4)

O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.

(5)

Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

§ 55

(1)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol colník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

(2)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(3)

Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

§ 56

zrušený

§ 57

Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1)

Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a colník sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

(2)

Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak colník výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na jeden rok alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice doby výkonu tohto opatrenia.

(3)

Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.

§ 58

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

§ 59

Dĺžka základného času služby v týždni

(1)

Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je u colníka rozvrhnutý nerovnomerne, ustanovuje sa na 38 hodín.

(3)

Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja10) (ďalej len „sviatok“).

(4)

Deň, keď colník nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného pokoja, sa považuje za deň výkonu štátnej služby.

(5)

Nadriadený môže určiť colníkovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to colník požiada zo zdravotných dôvodov alebo iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol colníkovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

§ 60

Rozvrhnutie základného času služby v týždni

(1)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali ak možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

(2)

O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak colník vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.

(3)

O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, a jeho priemerná dĺžka sa rovná dĺžke základného času služby v týždni.

(4)

O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, ako aj o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený; určí aj začiatok a koniec času služby v týždni v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín.

(5)

Výnimku nad rámec času stanoveného podľa odseku 4 v prípadoch špecifických činností určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny nesmie presiahnuť 18 hodín.

(6)

Zmenovým režimom je spôsob organizácie služby, pri ktorom colníci jeden druhého striedajú na rovnakom mieste výkonu štátnej služby alebo na určenom mieste výkonu štátnej služby podľa určeného rozvrhu a v priebehu určeného obdobia, dní alebo týždňov vykonávajú štátnu službu v rôznom čase.

(7)

Ak je základný čas služby v týždni rozvrhnutý tak, že sa v ňom colníci vzájomne striedajú v dvoch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe, ide o dvojzmenný režim. O dvojzmenný režim ide aj v prípade, ak sa colníci striedajú v dvoch zmenách, pričom sa zmeny čiastočne prekrývajú, ak výkon štátnej služby v druhej zmene po 14. hodine trvá aspoň päť hodín. Za trojzmenný režim sa považuje režim, v ktorom sa colníci vzájomne striedajú v troch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe. Za nepretržitý režim sa považuje režim, ktorý si vyžaduje výkon štátnej služby 24 hodín denne počas siedmich dní v týždni.

(8)

Nadriadený môže colníkom, ktorých základný čas služby v týždni je rovnomerne rozvrhnutý, určiť pružný čas služby.

(9)

Pružný čas služby môže byť určený pre všetkých colníkov na pracovisku alebo jednotlivým colníkom.

(10)

Pružný čas služby sa môže upraviť ako

a)

pružný denný čas, pri ktorom si colník volí začiatok času služby v jednotlivých dňoch a je povinný vykonávať celú službu pripadajúcu na tento deň,

b)

pružný týždenný čas služby, pri ktorom si colník volí začiatok a koniec služby v jednotlivých dňoch; v príslušnom týždni je povinný vykonať službu v rozsahu stanoveného základného času služby v týždni.

(11)

Nadriadený, ktorý určil pružný čas služby, určí povinný čas služby v týždni v rozsahu najmenej päť hodín v každom dni služby. Voliteľný čas služby rozvrhne na začiatok a koniec služby tak, aby voliteľný úsek služby nezačínal skôr ako o 6. hodine a neskončil neskôr ako o 19. hodine.

(12)

Nadriadený môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, rozhodnúť o dočasnom prerušení alebo o zrušení pružného času služby.

(13)

Prekážky v štátnej službe na strane colníka sa pri uplatnení pružného času služby posudzujú ako výkon služby iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného času služby.

(14)

Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 61

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami v týždni

(1)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby mal colník medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a jedenkrát za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Colníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu do služby po dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby colníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 62

Prestávky v službe

(1)

Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi najneskôr po piatich hodinách nepretržitého výkonu služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak výkon služby presahuje desať a pol hodiny, je služobný úrad povinný poskytnúť colníkovi ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa colníkovi aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(2)

Do základného času služby v týždni sa započítava:

a)

prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na päť dní v týždni,

b)

dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom výkone služby v rozsahu 12 hodín.

§ 63

Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni a služba vykonávaná v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, colník je povinný vykonávať službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok.

(2)

Za službu, ktorá je vykonávaná v dôležitom záujme, sa považuje činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.

(3)

Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.

(4)

Službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.

§ 64

Služobná pohotovosť

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno colníkovi nariadiť služobnú pohotovosť. Služobnou pohotovosťou sa rozumie stav, keď colník nevykonáva službu, ale je pripravený na jej výkon, a to v mieste výkonu štátnej služby alebo na inom dohodnutom alebo určenom mieste mimo miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Maximálna dĺžka služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby je 48 hodín v týždni. Mimo miesta výkonu štátnej služby môže byť nariadená najdlhšie na sedem po sebe idúcich dní, pričom táto môže byť v mesiaci najviac 14 dní.

(3)

Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 65

Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku.

§ 66

Vznik nároku na dovolenku

(1)

Colník má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roku vykonával štátnu službu.

(2)

Ak colník nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roku, patrí mu pomerná časť dovolenky.

(3)

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že colník vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.

§ 67

Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku

Ako doba výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba

a)

dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,

b)

dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ak má nárok na náhradu služobného platu,11a)

c)

náhradného voľna,

d)

služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný plat,

e)

zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov,

f)

odborného školenia,

g)

štúdia na vysokých školách a v kurzoch vrátane doby poskytnutia študijného voľna,

h)

výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti colníkovi zastavené alebo bol oslobodený spod obžaloby, okrem prípadu amnestie,

i)

materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má colníčka alebo colník nárok na materské podľa osobitného predpisu,33)

j)

keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je štátny sviatok,

k)

dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol colníkovi doplatený rozdiel služobného platu.

§ 68

(1)

Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej tri týždne.

(2)

Dovolenku možno colníkovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 66. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku colník nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(3)

Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky colníka. Deň nástupu dovolenky sa musí colníkovi oznámiť najmenej 15 kalendárnych dní vopred; so súhlasom colníka sa táto lehota môže skrátiť.

(4)

Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju colník mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roku. Ak colník nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju colník vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roku. Nadriadený je však povinný určiť colníkovi čerpanie aspoň troch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak vznikol nárok na čerpanie dovolenky.

(5)

Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je colník uznaný dočasne neschopným štátnej služby pre chorobu alebo úraz a ani počas rodičovskej dovolenky. Počas trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v štátnej službe a počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nadriadený môže určiť colníkovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, ak mu na ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.

(6)

Ak dovolenku čerpá colník s nerovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, koľko by ich pripadlo na dovolenku, ktorú by čerpal colník s rovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby.

(7)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť colníkovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; colník má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

§ 69

(1)

Dovolenka sa prerušuje, ak je colník v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.

(2)

Ak v čase dovolenky pripadne štátny sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.

§ 70

Služobný plat za čas dovolenky

(1)

Colník má za čas dovolenky nárok na služobný plat.

(2)

Ak si colník nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť, má nárok na náhradu vo výške služobného platu, ktorý zodpovedá času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky v prípade, ak dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roku.

§ 71

Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku

Ak skončí colníkovi služobný pomer po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok.

§ 72

(1)

Colník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak colník túto službu vykonáva len časť roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky. Pomernú časť dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych dní, počas ktorých colník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu.

(2)

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 70 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

§ 73

(1)

Za zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu sa považuje služba colníka, ktorý

a)

je pri výkone štátnej služby vystavený nadmernému hluku presahujúcemu 80 dB,

b)

vykonáva štátnu službu, kde je vystavený nadmernému vplyvu škodlivín.

(2)

Colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odseku 1, na osobitne určených miestach podľa rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia17) patrí dodatková dovolenka za predpokladu, že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.

§ 74

Služobné voľno

(1)

Ak colník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby colníka.

(2)

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je colník povinný preukázať.

§ 75

Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu

(1)

Colník, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.

(2)

Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.

(3)

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie výkon povinností vyplývajúcich z funkcie člena orgánu územnej samosprávy.

(4)

O výkon občianskych povinností ide najmä

a)

pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,

b)

pri poskytnutí prvej pomoci,

c)

pri povinných lekárskych prehliadkach,

d)

pri opatreniach proti prenosným chorobám,

e)

pri iných naliehavých opatreniach zdravotnej starostlivosti,

f)

pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,

g)