Úplné znenie zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 138

(1)

Colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

(2)

Tehotná colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Činnosti zakázané všetkým colníčkam, tehotným colníčkam a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 139

(1)

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie byť zaraďovaná na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Do služobnej pohotovosti možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.

(2)

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

§ 140

(1)

Ak tehotná colníčka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným colníčkam zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná.

(2)

Ak z dôvodov uvedených v odseku 1 nemožno colníčku dočasne previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, služobný úrad je povinný zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov.

(3)

Ak colníčka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola prevedená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu.32)

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na colníčku do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 141

(1)

Tehotnú colníčku a colníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby, len s jej súhlasom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú colníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

§ 142

(1)

Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti colníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2)

Nadriadený určí colníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej colníčke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

§ 143

(1)

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 28 týždňov; ak colníčka porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj colníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2)

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne colníčke a colníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, poskytne sa colníčke a colníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý colník alebo colníčka žiadajú, spravidla najmenej však na jeden mesiac.

(3)

Počas materskej dovolenky patrí colníčke materské podľa osobitného predpisu.33) Počas rodičovskej dovolenky patrí colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.34)

(4)

Materskú dovolenku colníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(5)

Ak colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o colníčku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú colníčku.

(6)

Materská dovolenka colníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 144

(1)

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj colníčka a colník, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2)

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke a colníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak colníčka a colník prevzali dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku a osamelého colníka, v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.

§ 145

(1)

Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a colníčka a colník zatiaľ nastúpia výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa colníčke a colníkovi poskytne odo dňa, keď prevzali dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestali z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne tri roky, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2)

Colníčke a colníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj colníčke a colníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.

(4)

Ak dieťa zomrie v čase, keď je colníčka na materskej dovolenke alebo colníčka a colník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte v trvaní dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

§ 146

Ak colníčka alebo colník požiadajú nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný žiadosti vyhovieť.

§ 147

Prestávky na dojčenie

(1)

Colníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

(3)

Ak vykonáva colníčka štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

§ 148

Ustanovenia § 139, 141 až 146 sa vzťahujú aj na osamelých colníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

§ 149

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovelé alebo rozvedené colníčky, slobodní, ovdovelí alebo rozvedení colníci alebo colníčky a colníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

§ 150

Povinnosti služobného úradu a colníka

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečovať colníkom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku. Ak colník oznámi zistené nedostatky, služobný úrad je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2)

Colník je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, colník je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.35)

§ 151

(1)

Colník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať colníkovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 155 a 156.

(2)

Predpokladom vzniku zodpovednosti colníka za škodu služobnému úradu je

a)

vznik škody,

b)

porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

c)

príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

d)

zavinenie,

e)

právny vzťah colníka k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

§ 152

Colník, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Colník, ktorý sa vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

§ 153

Colník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

§ 154

Colník nezodpovedá za škodu

a)

ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,

b)

ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

c)

ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho colník na tento rozpor upozornil.

§ 155

(1)

Ak služobný úrad písomne zverí colníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

(2)

Colník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3)

Ak je colník prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať služobnému úradu.

§ 156

Colník zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa colník zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

§ 157

(1)

Colník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neuvedie do predchádzajúceho stavu.

(2)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u colníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená

a)

na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, alebo

b)

pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, alebo

c)

úmyselne.

(4)

Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

§ 158

(1)

Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, colník je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2)

Ak zodpovedá za škodu niekoľko colníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu podľa § 157 ods. 3 písm. b) a c), zodpovedá za celú škodu.

§ 159

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.

§ 160

(1)

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, alebo na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo o stratu zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2)

Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(3)

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností colníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery colníka.

(4)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa § 157 ods. 3 písm. b).

§ 161

(1)

Služobný úrad je povinný požadovať od colníka náhradu škody, za ktorú colník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s colníkom.

(2)

Ak sa nadriadený a colník o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu.

(3)

V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

(4)

Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne nadriadený o povinnosti colníka uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.

§ 162

Ak spôsobil škodu nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným colníkom, určí výšku tejto náhrady vyšší nadriadený.

§ 163

Ak colník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 155 a 156.

§ 164

Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1)

Ak bola colníkovi spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Služobný úrad zodpovedá colníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3)

Ak bolo colníkovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

(4)

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i colníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.

§ 165

(1)

Ak došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu colníka na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý colník utrpel na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto nadriadeným.

(2)

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý colník utrpel pre výkon štátnej služby.

(3)

Za škodu spôsobenú colníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom colník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(4)

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 166

(1)

Služobný úrad sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že colník svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b)

škodu si spôsobil colník požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a služobný úrad nemohol škode zabrániť

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a)

colník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin bolo požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov postihnutým colníkom,

c)

colníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania.

(3)

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša colník podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) služobný úrad uhradí aspoň jednu tretinu škody.

(4)

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konania vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

§ 167

Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak colník utrpel služobný úraz

a)

pri služobnom zákroku,

b)

pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak colník tento stav sám úmyselne nevyvolal.

§ 168

Colníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.

§ 169

zrušený

§ 170

zrušený

§ 171

zrušený

§ 172

zrušený

§ 173

zrušený

§ 174

zrušený

§ 175

zrušený

§ 176

Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach

(1)

Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách colník odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2)

Za veci, ktoré colník obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný colník alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

(3)

Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju colník neohlásil nadriadenému bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 177

Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1)

Ak utrpel colník vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, alebo pre výkon štátnej služby, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Colník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

§ 178

(1)

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený colník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

(2)

Služobný úrad je povinný uhradiť colníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s colníkom škodu neuvedie do pôvodného stavu.

(3)

Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením, že colníkovi nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.

§ 179

(1)

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,30) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nebolo vopred dohodnuté inak.

(2)

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý colník vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

§ 180

Druhy skončenia služobného pomeru

Služobný pomer sa končí

a)

zrušením v skúšobnej dobe,

b)

uvoľnením,

c)

prepustením,

d)

stratou hodnosti,

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby,

f)

úmrtím colníka,

g)

zákazom činnosti výkonu funkcie colníka.

§ 181

Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo colník zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo colníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

§ 182

Uvoľnenie

(1)

Colník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2)

Deň, v ktorom je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

(3)

Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva colník spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení colníka zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, colník je povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4)

Ak colník písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť skôr, ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.

(5)

Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.

(6)

Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi colníkovi.

(7)

Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.

(8)

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený colníkovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

§ 183

(1)

Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak

a)

podľa rozhodnutia posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v colnej správe alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho preložiť a ani previesť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

b)

nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 1 písm. a) až c),

c)

bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,

d)

porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

e)

bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

f)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)

počas trvania prípravnej štátnej služby nesplní zákonnú povinnosť získať základné colnícke vzdelanie,

h)

už nemôže byť zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa § 40 ods. 5; to neplatí pre colníkov zaradených do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov podľa § 40 ods. 1 písm. c).

(2)

Colník môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak

a)

preňho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je iné služobné zaradenie,

b)

spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu38a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo

c)

spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.38b)

(3)

Colník zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 2 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) môže byť colník zaradený v stálej štátnej službe prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.

(4)

O prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) až f) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení colníkovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je colník uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz.

§ 184

(1)

Návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení colníka zo služobného pomeru.

(2)

Ak ide o návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c) až f), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.

§ 185

(1)

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

(2)

Pri prepustení sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a colník nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

(3)

Ak bol colník prepustený z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c) až f), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

§ 186

Zákaz prepustenia

(1)

Colník nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,

a)

keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo zneužitia omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,11a)

b)

od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo na chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,11a)

c)

keď je colníčka tehotná alebo keď sa colníčka alebo osamelý colník trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.

(2)

Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. b) až h) alebo § 183 ods. 2 písm. b) a c).

(3)

Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia colníkovi, rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je neplatné.

(4)

Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené colníkovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 185 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak colník písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

(5)

Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je colník povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.

(6)

Ak nastane v čase od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení zo služobného pomeru sa zastaví, ak ide o návrh na prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. d), konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.

§ 187

Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru

(1)

Ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá so všetkými právami a colníkovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.

(2)

Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nemožno colníka zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33.

(3)

Ak oznámi colník po doručení rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.

§ 188

Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest straty hodnosti.

§ 189

Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe

(1)

Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

(2)

Pred uplynutím dočasnej štátnej služby môže sa skončiť služobný pomer aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 180.

§ 189a

Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie colníka

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu colníka.

§ 190

Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní

(1)

Ak colník požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

(2)

Pri skončení služobného pomeru je služobný úrad povinný vydať colníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky colníka voči colnej správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu colníka a skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.39)

§ 191

zrušený

§ 192

zrušený

§ 193

zrušený

§ 194

zrušený

§ 195

zrušený

§ 196

zrušený

§ 197

zrušený

§ 198

zrušený

§ 199

zrušený

§ 200

zrušený

§ 201

zrušený

§ 202

zrušený

§ 203

zrušený

§ 204

zrušený

§ 205

zrušený

§ 206

zrušený

§ 207

zrušený

§ 208

zrušený

§ 209

zrušený

§ 210

zrušený

§ 211

zrušený

§ 212

zrušený

§ 213

Prieskumné konanie

(1)

Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu colníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie, a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby vykonáva posudkový lekár.

(2)

Ak je schopnosť colníka na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu posudkový lekár zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

(3)

Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí colník požiadať úrad48a) o posúdenie svojho zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia.

§ 214

zrušený

§ 215

(1)

V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov colníkov príslušné odborové orgány.

(2)

Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

a)

podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

b)

návrh na prevedenie alebo na preloženie colníka na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,

c)

návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,

d)

služobné hodnotenie, v ktorom je colník hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, pred jeho schválením.

(3)

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

§ 216

(1)

Colník vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. b).

(2)

Colník sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.

(3)

Colníkovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

(4)

Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

§ 217

(1)

Služobný pomer colníka sa nesmie skončiť pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.

(2)

Colník, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. a), b), e) až g) a § 183 ods. 2 písm. b) a c).

(3)

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, rozhodnutie o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

§ 218

(1)

Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

a)

vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer colníkov,

b)

vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c)

navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia colníkov,

d)

vyjadrovať sa k návrhom na prevelenie colníka, na pozbavenie výkonu štátnej služby a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.

(2)

Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

§ 219

(1)

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb colníkov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzavierajú v mene colníkov príslušné odborové orgány a v mene služobného úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.

(2)

Pri uzavieraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.43)

§ 220

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí skončili služobný pomer, alebo pozostalí po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.44)

§ 221

Príslušnosť

Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený (ďalej len „oprávnený orgán“).

§ 222

Postup v konaní

(1)

Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

(2)

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

§ 223

Podanie

(1)

Ak to ustanovuje tento zákon, treba urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(3)

Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.

§ 224

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného úradu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.

(3)

Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

§ 225

Postúpenie

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 226

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1)

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

(2)

Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3)

Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.

(4)

Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne tajomstvo alebo služobné tajomstvo, alebo dôležitý záujem účastníka konania.

§ 227

Dôkazy

(1)

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2)

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

(3)

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4)

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 227a

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.

§ 228

Dožiadanie

Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.

§ 228a

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania.

§ 229

Náklady konania

(1)

Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2)

Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(3)

Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

(4)

Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným predpisom.45)

§ 230

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

(4)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahujú osobitné predpisy.46)

§ 231

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu môže colník podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do osem dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Odvolanie môže colník podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3)

Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Ak colník v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5)

Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak colník o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania

a)

proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,

b)

proti rozhodnutiu o náhrade škody,

c)

proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol colník hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.

(7)

Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

§ 232

Odvolací orgán

(1)

Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(2)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. V odôvodnených prípadoch môže odvolací orgán túto lehotu primerane predĺžiť. O tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný colníka písomne upovedomiť.

(3)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(4)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(5)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

§ 233

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 234

Obnova konania

(1)

Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli colníkovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

(2)

Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa colník alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(4)

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

(5)

Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

§ 235

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi, minister alebo služobný úrad ho zmení, zruší alebo zruší a vráti na nové konanie.

(2)

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(3)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa mení alebo zruší rozhodnutie v mimo odvolacom konaní, možno podať rozklad alebo odvolanie.

§ 236

Preskúmanie rozhodnutia súdom

Colník môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia.

§ 237

Právne úkony

(1)

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

(2)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(3)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinností možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.

(4)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(5)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 238

Neplatnosť právneho úkonu

(1)

Neplatný je právny úkon,

a)

ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,

b)

ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,

c)

ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

d)

ktorým sa colník vopred vzdáva svojich práv,

e)

ktorý urobil colník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým,

f)

ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,

g)

ak nebol urobený predpísanou formou.

(2)

Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(3)

Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť colníkovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne colníkovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, je služobný úrad povinný ju nahradiť.

§ 239

Bezdôvodné obohatenie

(1)

Ak sa bezdôvodne obohatí colník na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo služobný úrad na úkor colníka, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.

(2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3)

Neprávom vyplatené sumy je colník povinný vrátiť, ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

§ 240

Osobný spis

Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru colníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis colníka vedie služobný úrad.

§ 241

Služobný preukaz

Colníkovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.

§ 242

Premlčanie a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 168 písm. a) a b) a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 244.

(3)

K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 53 a 54, § 176 ods. 3, § 183 ods. 4, § 234 a 235; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

(4)

Ak colník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

(5)

Právo uplatňuje colník podaním u nadriadeného, nadriadený ho uplatňuje rozhodnutím.

§ 243

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

§ 244

(1)

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.

(2)

Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(3)

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(4)

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa po desiatich rokoch odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

(5)

Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu, ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

(6)

Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

(7)

Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.

§ 245

Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného príjmu colníka; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.

(3)

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť

a)

colníkovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,

b)

služobnému úradu zaplatiť peňažnú sumu colníkovi,

môže sa iná osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.

(4)

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.

(5)

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí colník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

(6)

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu colník.

(7)

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť colník.

(8)

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od colníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

(9)

Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv colníka.

§ 246

Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojením právo zanikne.

(2)

Práva musia byť uspokojené riadne a včas.

(3)

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

(4)

Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(5)

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené okamihom doručenia plnenia.

(6)

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo inak nie je prítomný.

(7)

Colník i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.

(8)

Ak colník alebo služobný úrad je povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

(9)

Ak požiada colník služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šiestich rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

(10)

Ak colník nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(11)

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce colník právo uspokojiť celkom, služobný úrad je povinný plnenie od neho prijať.

(12)

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

(13)

Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.

(14)

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

(15)

Služobný úrad alebo colník, ktorého právo bolo uspokojené, je povinný vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

(16)

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

§ 247

Uplynutie doby

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

§ 248

Úmrtie colníka

(1)

Peňažné nároky colníka jeho úmrtím nezanikajú; nároky zo služobného príjmu do výšky trojnásobku služobného príjmu zo služobného pomeru prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia v spoločnej domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(2)

Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím colníka s výnimkou práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.

§ 249

Osobitné ustanovenie o colníkovi, ktorý musí mať opatrovníka

Ak ide o právo colníka alebo bývalého colníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva doba, počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.

§ 250

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3)

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na štátny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.

§ 251

(1)

Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2)

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

(3)

Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(4)

Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.

(5)

Na zastúpenie treba písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.

§ 252

Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné, inak je neplatné. Splnomocnenie zaniká aj smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik splnomocnenia účinný vtedy, ak sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca splnomocnenie vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.

§ 253

(1)

Súd môže ustanoviť opatrovníka colníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

(2)

Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.

§ 254

Oznámenie a doručenie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie sa oznamuje colníkovi vyhlásením alebo doručením.

(2)

Rozhodnutie oznamuje colníkovi vyhlásením spravidla ústne oprávnený orgán.

(3)

Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o uložení disciplinárneho opatrenia, o náhrade škody, prepustení, odchodnom, priznaní príspevku, priznaní prídavku k dôchodku, úmrtnom a rozhodnutia odvolacích orgánov sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk colníka na služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť colníkovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu colníka ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

(4)

Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo colník alebo pozostalý písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak písomnosť uložená na pošte nebola vyzdvihnutá, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia.

§ 255

Zaokrúhľovanie

(1)

Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona colníkovi prizná krátená percentuálna sadzba služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(2)

Ak vznikne colníkovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb príslušnej časti služobného platu.

(3)

Služobný plat sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

§ 256

Pri ustanovení a vymenovaní colníkov uvedených v § 257 a 258 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a počtov miest colníkov zaradených do platových tried v nadväznosti na pôsobnosť podľa osobitných predpisov.35)

§ 257

(1)

Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke vzdelanie.

(2)

Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu do dvoch rokov, plní úlohy podľa § 2 ods. 2, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

(3)

Colníkovi, ktorému podľa doterajších predpisov bola udelená výnimka podľa osobitného predpisu,47) táto výnimka zostáva zachovaná; ustanovenie § 80 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatňuje.

(4)

Výnimka podľa odseku 3 zostáva colníkovi zachovaná počas výkonu funkcie podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 200/1998 Z. z., pre ktorú bola udelená.

(5)

Colník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je v pracovnom pomere k služobnému úradu a nemá úplné stredné vzdelanie, je colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných predpokladov, najdlhšie však šesť rokov, ak začal študovať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona.

§ 257a

Zníženie funkčného platu colníka v prípravnej štátnej službe podľa predpisov platných do 31. decembra 2004 sa od 1. júla 2005 neuplatňuje.

§ 257b

Colník ustanovený alebo vymenovaný do funkcie uvedenej v prílohe č. 2 tohto zákona podľa doterajších predpisov sa od 1. júla 2005 považuje za vymenovaného do funkcie podľa § 33 ods. 3.

§ 258

Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona vo vedúcej funkcii a spĺňa podmienky podľa § 257 ods. 1, je colníkom v stálej štátnej službe a nadriadeným podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 259

Ak sa colník uvedený v § 257 a 258 rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe podľa tohto zákona, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu; písomné oznámenie sa považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. V tomto prípade patrí colníkovi pri skončení pracovného pomeru náhrada mzdy vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;48) odstupné podľa osobitného predpisu49) mu nepatrí.

§ 260

Na colníkov uvedených v § 257 ods. 2 a 4, ktorým ku dňu účinnosti tohto zákona plynie skúšobná doba dohodnutá podľa § 31 Zákonníka práce, sa až do jej uplynutia použije aj § 58 Zákonníka práce.

§ 261

(1)

Pri ustanovení alebo pri vymenovaní colníkov podľa § 257 sa postupuje podľa § 33 a 80.

(2)

Služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu; jeho pracovný pomer sa skončí dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Služobný úrad mu v tomto prípade doručí potvrdenie o skončení pracovného pomeru.

(3)

Colníkovi, ktorý sa nemohol dostaviť na zloženie služobnej prísahy pre vážnu prekážku na jeho strane, ak sa písomne ospravedlnil a zároveň písomne požiadal služobný úrad o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, služobný úrad povolí náhradné zloženie prísahy a oznámi mu náhradný termín zloženia služobnej prísahy.

(4)

Ak colník nepožiada o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, skončí sa jeho pracovný pomer podľa odseku 2.

§ 262

(1)

Colník je povinný ku dňu účinnosti tohto zákona skončiť členstvo v politickej strane alebo v politickom hnutí.

(2)

Colník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosti uvedené v § 44 ods. 6 spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

§ 263

Na zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy.

§ 264

(1)

Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

(2)

Colníkom podľa § 256 sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak novým zaradením do platovej triedy dôjde k poklesu platu určeného podľa doterajších predpisov; doplatok sa poskytuje do času, kým určený plat nedosiahne výšku platu určeného podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona.

§ 265

Ak sa v tomto zákone používa pojem

a)

rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská dovolenka,

b)

ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia materská dovolenka,

c)

služobný úraz, rozumie sa tým pracovný úraz.

§ 266

(1)

Dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k colnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona.

(3)

Plat určený podľa doterajších predpisov50) sa považuje za služobný plat podľa tohto zákona.

(4)

Colnícke vzdelanie získané pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za colnícke vzdelanie podľa tohto zákona.

§ 267

(1)

Hodnosti colníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti colníkov podľa tohto zákona s výnimkou hodnosti hlavný colný nadstrážmajster, ktorá sa mení na hodnosť colný práporčík.

(2)

Colníkovi v hodnosti colný čakateľ sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť colný strážmajster.

(3)

Colníkovi v hodnosti colného prezidenta sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť hlavného colného radcu.

(4)

Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom, sa dňom účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.

(5)

Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom a doktorským štúdiom, sa priznáva hodnosť hlavného colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.

(6)

Colníkovi ostáva zachovaná hodnosť, ktorú dosiahol podľa doterajších predpisov, ak by ju podľa tohto zákona nemohol dosiahnuť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje. Ak dosiahol hodnosť colný asistent alebo colný kontrolór, môže byť povýšený až do hodnosti hlavný colný kontrolór, pričom doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík.

(7)

Ak colník spĺňa podmienky na výsluhu rokov v hodnosti podľa tohto zákona, prizná sa mu hodnosť podľa tohto zákona len vtedy, ak je zaradený na funkčnom mieste, kde je táto hodnosť plánovaná.

(8)

Colník so základným vzdelaním môže dosiahnuť najvyššiu hodnosť colný nadstrážmajster, ak podľa doterajších predpisov získal vyššiu hodnosť, colníkovi ostáva zachovaná táto hodnosť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje.

(9)

Hodnosti prepožičané podľa doterajších predpisov sa pokladajú za prepožičané podľa tohto zákona.

(10)

Ak colník splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.

§ 268

(1)

Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa doterajších predpisov.

(2)

Do nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku sa na rodičovskú dovolenku a na prestávky na dojčenie podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia § 157 až 161 Zákonníka práce.

(3)

Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj colníčke, ktorej dieťa sa narodilo pred dňom účinnosti § 143 až 146.

§ 268a

Ustanovenie § 95 sa v roku 1999 nepoužije.

§ 268b

Ďalší služobný plat podľa § 95 sa uplatní v roku 2000 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.

§ 268c

Ďalší služobný plat podľa § 95 sa uplatní v roku 2001 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.

§ 268d

Konanie začaté pred 1. januárom 2001 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

§ 268e

Colník, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. septembrom 2003, je povinný do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona predložiť služobnému úradu odpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace.

§ 268f

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§ 269

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa § 11 až 15 a § 32 zákona č. 44/1974 Zb. Colný zákon v znení zákona č. 117/1983 Zb., zákona č. 5/1991 Zb. a zákona č. 217/1992 Zb.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou čl. I § 143 až 147, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku.

Zákon č. 54/1999 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov nadobudol účinnosť 1. apríla 1999.

Zákon č. 337/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/198 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2000.

Zákon č. 417/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy nadobudol účinnosť 1. januára 2001.

Zákon č. 328/2002 Z. z. sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2002 okrem čl. I § 13 a 61, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2004.

V čl. I § 12 ods. 4 písmená c) a d) a v § 60 ods. 5 písmená c) a d) strácajú účinnosť 31. decembra 2003.

Zákon č. 664/2002 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 251/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. septembra 2003.

Zákon č. 464/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. decembra 2003 s výnimkou čl. I bodov 4, 73, 75, 93 a 94, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. septembra 2004.

Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 732/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2005 okrem čl. I dvadsiateho štvrtého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008.

Zákon č. 258/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. júla 2005.

Pavol Hrušovský v. r.