Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy

VYHLÁŠKA

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z 11. novembra 2005

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 374 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 561 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ustanovuje:

§ 1

Predmet a účel úpravy

Táto vyhláška s cieľom podporiť spravodlivý súdny proces vykonaný v primeranej lehote a zjednotiť postup súdov pri vybavovaní súdnej agendy a agendy správy súdu upravuje

a)

základné pravidlá a zásady vnútornej organizácie súdu a jednotlivých organizačných útvarov súdu vrátane organizácie práce, úloh zamestnancov súdu pri výkone súdnictva a pri správe súdu,

b)

náhradu nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní,

c)

niektoré postupy súdov pri vybavovaní vecí v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní vrátane výkonu niektorých rozhodnutí v týchto konaniach,

d)

postup notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve,

e)

výkon administratívnych a kancelárskych prác na súde pri výkone súdnictva a správe súdu.

§ 2

Vymedzenie pojmov

(1)

Na účely tejto vyhlášky sa súdom rozumejú okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd, Vyšší vojenský súd a vojenské obvodové súdy, ak z tejto vyhlášky nevyplýva, že sa tým rozumie len niektorý z týchto súdov.

(2)

Ak sa v tejto vyhláške používa pojem predseda senátu, rozumie sa tým aj jediný sudca, ktorý rozhoduje vo veci (ďalej len „samosudca“), a sudca pre prípravné konanie, ak z tejto vyhlášky nevyplýva niečo iné.

(3)

Ak sa v tejto vyhláške používa pojem súdne osoby, rozumejú sa nimi sudcovia, súdni úradníci a ďalší zamestnanci súdu podľa § 15 ods. 1 a 16.

(4)

Ak sa v tejto vyhláške používa pojem súdne pojednávanie, rozumie sa tým hlavné pojednávanie, pojednávanie, verejné zasadnutie a neverejné zasadnutie.

(5)

Ak sa v tejto vyhláške používa pojem aplikácia, rozumejú sa tým technické a programové prostriedky schválené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) určené na spracovanie agendy súdu.

(6)

Na označovanie súdnych registrov sa používajú skratky súdnych registrov, ktorých prehľad je uvedený v prílohe č. 1 časti I a v prílohe č. 2 časti I.

PRVÁ HLAVA

ORGANIZÁCIA SÚDU

Prvý oddiel

Organizačné útvary súdu

§ 3

Organizačnými útvarmi súdu sú:

a)

súdne oddelenie,

b)

všeobecné súdne oddelenie a

c)

ostatné organizačné útvary súdu.

§ 4

(1)

Súdne oddelenie zriadené pre sudcu alebo senát sa skladá

a)

z vyššieho súdneho úradníka,

b)

z probačného a mediačného úradníka, ak ide o trestnoprávnu agendu,

c)

zo súdneho tajomníka a

d)

z asistenta.

(2)

Súdne oddelenie zriadené pre vyššieho súdneho úradníka sa skladá

a)

zo súdneho tajomníka a

b)

z asistenta.

(3)

Ak to vyžaduje rozsah súdnej agendy, môžu zamestnanci súdnych oddelení uvedení v odsekoch 1 a 2 vykonávať práce aj vo viacerých súdnych oddeleniach; na tento účel sa v rozvrhu práce zaradia do viacerých súdnych oddelení.

§ 5

(1)

Činnosť súdneho oddelenia zabezpečuje a za jeho chod zodpovedá súdny tajomník určený rozvrhom práce.

(2)

Súdny tajomník podľa odseku 1

a)

organizuje prácu v súdnom oddelení podľa pokynov sudcu, predsedu senátu alebo vyššieho súdneho úradníka, pre ktorého je súdne oddelenie zriadené; v prípade pochybností si vyžiada pokyn sudcu alebo predsedu senátu, prípadne vyššieho súdneho úradníka,

b)

dohliada na správne vedenie súdnych spisov a súdnych registrov príslušného súdneho oddelenia,

c)

poskytuje informačnému centru súdu bežné informácie o stave súdneho konania vo veciach patriacich príslušnému súdnemu oddeleniu,

d)

plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje táto vyhláška alebo osobitný predpis.

(3)

Sudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého sa súdne oddelenie zriadilo v rámci výkonu oprávnení podľa osobitného predpisu,1) vykonáva kontrolu plnenia uložených úloh.

(4)

Dohľad nad činnosťou všetkých súdnych oddelení príslušného súdu vykonáva predseda tohto súdu a v rozsahu jeho poverenia podpredseda súdu alebo poverený zamestnanec súdu.

(5)

Podrobnosti o činnosti a organizácii súdneho oddelenia ustanoví rozvrh práce.

§ 6

Všeobecné súdne oddelenie

(1)

Zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva a ktorí nie sú zaradení do súdneho oddelenia podľa § 4 alebo do organizačných útvarov podľa § 7 ods. 1, zaradia sa do všeobecného súdneho oddelenia.

(2)

Do všeobecného súdneho oddelenia sú vždy zaradení zamestnanci súdu, ktorí vykonávajú činnosti pre viac súdnych oddelení pri výkone súdnictva, najmä dozorný úradník, súdni doručovatelia, súdni vykonávatelia a prevádzkovo-technický súdny asistent pridelený do pojednávacej miestnosti vybavenej špeciálnymi technickými zariadeniami (ďalej len „technický asistent“).

(3)

Činnosť všeobecného súdneho oddelenia zabezpečuje a za jeho chod zodpovedá dozorný úradník. Dohľad nad činnosťou všeobecného súdneho oddelenia vykonáva predseda súdu alebo v rozsahu jeho poverenia podpredseda súdu alebo riaditeľ správy súdu.

(4)

Podrobnosti o činnosti a organizácii všeobecného súdneho oddelenia ustanoví organizačný poriadok súdu.

§ 7

(1)

Organizačnými útvarmi súdu, ktoré sa na súde zriaďujú a ktoré sa podieľajú na výkone súdnictva, sú:

a)

podateľňa,

b)

informačné centrum súdu a

c)

na registrových súdoch2) kancelária styku s verejnosťou obchodného registra a kancelária zbierky listín.

(2)

Ďalšími organizačnými útvarmi súdu, ktoré sa na súde zriaďujú a ktoré sa podieľajú na správe súdu, sú:

a)

registratúrne stredisko,

b)

kancelária predsedu súdu,

c)

kancelária riaditeľa správy súdu okrem okresných súdov uvedených v § 12 ods. 3,

d)

učtáreň a

e)

pokladňa.

(3)

Na súde sa na účel efektívneho výkonu súdnictva a správy súdu môžu zriaďovať aj iné organizačné útvary, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2. Na ich vnútornú organizáciu sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky primerane.

(4)

Na krajskom súde sa ďalej zriaďuje oddelenie vnútornej revízie; podrobnosti ustanovujú osobitné predpisy.3)

(5)

Na Krajskom súde v Bratislave sa okrem organizačných útvarov podľa odsekov 1 až 4 zriaďuje aj oddelenie justičnej pokladnice.

(6)

Organizačné útvary súdu podľa odsekov 1 až 3 sú spoločné pre celý súd.

(7)

Zaradenie zamestnancov súdu do organizačných útvarov uvedených v odsekoch 1 až 3 a 5 sa určí v organizačnom poriadku; tieto organizačné útvary riadi a za ich chod zodpovedá riaditeľ správy súdu.

(8)

Ak predseda súdu v organizačnom poriadku neustanoví niečo iné, vykonajú v jednotlivých organizačných útvaroch súdu uvedených v odsekoch 1 a 2 zamestnanci zaradení do týchto organizačných útvarov všetky administratívne a kancelárske práce samostatne, a ak je to potrebné, vyžiadajú si pokyn od riaditeľa správy súdu.

(9)

Na chod organizačných útvarov súdu uvedených v odsekoch 1 až 3 a 5 dohliada predseda súdu a riaditeľ správy súdu.

(10)

Podrobnosti o činnosti a organizácii organizačných útvarov súdu podľa odsekov 1 až 3 a 5 ustanoví organizačný poriadok súdu.

§ 8

Podateľňa

Podateľňa je určená najmä na prijímanie a evidenciu podaní adresovaných súdu. Podateľňa je spoločná pre všetky súdne oddelenia a ďalšie organizačné útvary súdu.

§ 9

Informačné centrum súdu

Informačné centrum súdu zabezpečuje každý pracovný deň styk s verejnosťou, a to najmä poskytovaním informácií pre účastníkov konania o stave súdneho konania, o mediácii podľa osobitného predpisu,4) sprostredkovaním nazerania do súdnych spisov, vyznačovaním doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rovnopisoch rozhodnutí súdu a vydávaním úradných potvrdení zo súdneho spisu.

§ 10

Kancelária styku s verejnosťou obchodného registra a kancelária zbierky listín

Kancelária styku s verejnosťou obchodného registra a kancelária zbierky listín plnia úlohy spojené s vybavovaním agendy obchodného registra podľa tejto vyhlášky a osobitného predpisu.5)

§ 11

Registratúrne stredisko

Registratúrne stredisko preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje súdne spisy v právoplatne skončených veciach, súdne registre, ostatné evidenčné pomôcky, ako aj iné písomnosti súdu. Registratúrne stredisko je spoločné pre všetky súdne oddelenia a ďalšie organizačné útvary súdu.

§ 12

Kancelária predsedu súdu a kancelária riaditeľa správy súdu

(1)

Kancelária predsedu súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu.

(2)

Kancelária riaditeľa správy súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti riaditeľa správy súdu.

(3)

Na okresných súdoch s počtom sudcov nižším ako 15 a na vojenských obvodových súdoch pôsobnosť kancelárie riaditeľa správy súdu vykonáva kancelária predsedu súdu.

§ 13

Učtáreň

Učtáreň zabezpečuje výkon odborných činností v oblasti účtovníctva súvisiacich s výkonom súdnictva a správy súdu, ako aj činností spojených so správou súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu.6)

§ 14

Pokladňa

Pokladňa zabezpečuje výkon pokladničnej služby na súde, ako aj plnenie úloh podľa osobitného predpisu.7)

Druhý oddiel

Zamestnanci súdu

§ 15

(1)

Zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, okrem súdnych úradníkov sú:

a)

asistent,

b)

súdny doručovateľ,

c)

zamestnanci podateľne súdu,

d)

technický asistent,

e)

dozorný úradník,

f)

justičný čakateľ.

(2)

Asistent je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý vykonáva najmä úkony súvisiace s vedením súdnych spisov a súdnych registrov príslušného súdneho oddelenia, opisovanie rozhodnutí súdu, ako aj inú administratívnu činnosť určenú v rozvrhu práce.

(3)

Súdny doručovateľ je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý obstaráva úkony súvisiace s doručovaním súdnych písomností.

(4)

Zamestnanec podateľne je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý vykonáva najmä úkony súvisiace s prijímaním a evidovaním podaní došlých na súd.

(5)

Technický asistent je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý vykonáva úkony spojené so zaznamenávaním priebehu súdneho pojednávania podľa § 56.

(6)

Dozorný úradník je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý vykonáva najmä úkony spojené s výkonom dohľadu podľa tejto vyhlášky.

(7)

Justičný čakateľ je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý plní úlohy podľa osobitného predpisu.8)

(8)

Podrobnosti o úlohách, ktoré zamestnanci súdu uvedení v odseku 1 plnia pri výkone súdnictva, určí predseda súdu v rozvrhu práce a v organizačnom poriadku.

§ 16

(1)

Zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone správy súdu, je okrem riaditeľa správy súdu zamestnanec zabezpečujúci personálnu agendu, účtovník súdu, rozpočtár, ekonóm, kontrolór, zamestnanec zabezpečujúci správu majetku, štatistik, zamestnanec kancelárie predsedu súdu, zamestnanec kancelárie riaditeľa správy súdu, bezpečnostný zamestnanec a zamestnanec určený na vyššie overovanie.

(2)

Okrem zamestnancov súdu podľa odseku 1 sa na správe súdu podieľajú aj zamestnanci zabezpečujúci prevádzku súdu, ktorými sú najmä zamestnanec zabezpečujúci údržbu techniky, hospodár, pokladník, stavebný technik, správca registratúrneho strediska, knihovník, spojovateľ, zamestnanec zabezpečujúci ochranu budov, zamestnanec správy budov, vodič, informátor, kurič údržbár a upratovačka.

(3)

Ak to vyžaduje rozsah činností vykonávaných v rámci správy súdu, môže jeden zamestnanec súdu vykonávať viacero činností uvedených v odsekoch 1 a 2.

(4)

Podrobnosti o organizácii práce pri výkone správy súdu a úlohách zamestnancov súdu uvedených v odsekoch 1 a 2 ustanoví organizačný poriadok súdu.

§ 17

Počty zamestnancov súdu uvedených v § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 a 2 sa určia podľa osobitného predpisu.

DRUHÁ HLAVA

STYK S VEREJNOSŤOU A MÉDIAMI

§ 18

(1)

Styk s verejnosťou a médiami sa realizuje najmä

a)

poskytovaním informácií podľa osobitného predpisu,9)

b)

účasťou verejnosti a médií na súdnych pojednávaniach, ak sú podľa predpisov o konaní pred súdmi verejnosti prístupné.

(2)

Pre styk s verejnosťou je na súde určená najmä podateľňa a informačné centrum súdu. Styk s médiami zabezpečuje na súde hovorca súdu; v odôvodnených prípadoch predseda súdu.

§ 19

Vstup do budovy súdu

(1)

Vstup do budovy súdu majú zabezpečený všetci účastníci konania, strany v konaní a ďalšie osoby, ak sa zúčastňujú na súdnom pojednávaní alebo inom úkone súdu na predvolanie alebo bez predvolania alebo ak si zabezpečujú potrebný úkon, najmä doručenie podania, vyznačenie právoplatnosti a nazeranie do súdneho spisu, vo vyhradených dňoch a úradných hodinách. Ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.10)

(2)

Ostatné osoby majú zabezpečený vstup do budovy, ak sa chcú zúčastniť na súdnom pojednávaní ako verejnosť alebo v prípade podávania sťažností alebo podnetov; to platí aj pre zástupcov médií. Odsek 1 druhá veta platí rovnako.

§ 20

Informačná tabuľa súdu

Umiestnenie jednotlivých pojednávacích miestností, informačného centra súdu, podateľne, súdnych oddelení a ďalších organizačných útvarov súdu s uvedením agendy, ktorú vybavujú vrátane údajov o pracovnom čase, o čase určenom pre styk s verejnosťou a o mieste a čase úradných dní, sa vyznačí na informačnej tabuli súdu, ktorá je umiestnená v budove súdu spravidla v blízkosti vchodu do budovy súdu. Na informačnej tabuli súdu sa vyvesia alebo vyznačia aj ďalšie údaje a informácie, ak tak ustanoví osobitný právny predpis alebo ak tak rozhodne predseda súdu.

§ 21

Úradná tabuľa súdu

Na úradnej tabuli súdu umiestnenej v budove súdu v blízkosti vchodu do budovy súdu sa uverejňujú určené rozhodnutia súdu, úradné oznámenia alebo iné písomnosti súdu, o ktorých tak ustanoví predseda súdu alebo riaditeľ správy súdu. Na úradnej tabuli súdu sa ďalej zverejní údaj o tom, kde a v akom čase možno nazrieť do rozvrhu práce vrátane jeho dodatkov a stanoviska sudcovskej rady k rozvrhu práce, ako aj spôsob oboznámenia sa so zoznamom správcov11) a zoznamom znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

§ 22

Na účel zabezpečenia komunikácie súdov s verejnosťou a médiami zriaďuje predseda krajského súdu funkciu hovorcu, ktorým môže byť len sudca tohto súdu. Rovnako môže postupovať predseda okresného súdu; ak funkcia hovorcu nie je na okresnom súde zriadená, hovorcom okresného súdu je predseda tohto súdu.

§ 23

Sudcovia a zamestnanci súdu poskytujú hovorcovi pri plnení jeho úloh súvisiacich s jeho funkciou potrebnú súčinnosť.

§ 24

Zásady realizácie komunikácie hovorcu

(1)

Poslaním hovorcu je realizovať komunikáciu súdov s verejnosťou a médiami prostredníctvom princípov reaktívnej a proaktívnej komunikácie.

(2)

Podstatou reaktívnej komunikácie súdov je najmä podávanie jasnej, určitej, zrozumiteľnej a výstižnej odpovede na žiadosť o poskytnutie informácie alebo vysvetlenia ku skutočnostiam týkajúcich sa organizácie alebo činnosti súdu.

(3)

Podstatou proaktívnej komunikácie súdov je najmä vytvorenie techník systematického poskytovania jasnej, určitej a zrozumiteľnej informácie týkajúcej sa organizácie alebo činnosti súdov z vlastnej iniciatívy, najmä organizovaním tlačových besied so zástupcami verejnosti a médií.

TRETIA HLAVA

KONANIE PRED SÚDOM

Prvý oddiel

Miesto a čas úkonov súdu

§ 25

(1)

Úkony súdu sa vykonávajú spravidla v budove súdu.

(2)

Ak sa má nejaký úkon súdu vykonať mimo budovy súdu, najmä v budove alebo priestoroch iného orgánu verejnej moci alebo inej právnickej osoby, je potrebné vykonanie úkonu súdu vopred dohodnúť s jej vedúcim.

(3)

Vo vojenských objektoch alebo v objektoch ozbrojených zborov môže súd vykonať úkony len so súhlasom príslušného služobného orgánu.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú, ak ide o vykonanie dôkazu ohliadkou, ako aj obhliadkou a prehliadkou alebo ak ide o doručenie súdnej písomnosti vykonávané súdnym doručovateľom.

(5)

Súdne úkony v budovách a priestoroch tých osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity, môžu byť vykonané, ak to pripúšťa medzinárodná zmluva. O takých úkonoch súd včas vyrozumie ministerstvo a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a požiada ich o vyslanie zástupcu na taký úkon.

§ 26

Úkony súdu sa vykonávajú spravidla v pracovných dňoch. Úkony súdu voči účastníkom konania alebo stranám v konaní, ako aj voči ďalším osobám zúčastneným na konaní sa vykonávajú spravidla v určených úradných hodinách.

Druhý oddiel

Rozhodovanie súdu v prípravnom konaní a o predbežnom opatrení

§ 27

Predseda súdu vypracuje podľa konkrétnych podmienok rozvrh služieb, v ktorom určí potrebný počet sudcov, ktorí budú v jednotlivých dňoch v pracovnom čase rozhodovať najmä o väzbe zadržanej alebo zatknutej osoby, o vydaní príkazu na zatknutie a o vydaní príkazu na domovú prehliadku podľa osobitného predpisu;12) v rozvrhu služieb určí aj ďalších sudcov na zastupovanie v mimoriadnych prípadoch, napríklad počas práceneschopnosti, ako aj podrobnosti o postupe uvedenom v § 28. Určený sudca sa počas pracovného času zdržiava na pracovisku.

§ 28

(1)

Predseda súdu určí pracovnú pohotovosť pre sudcov, ktorí budú v čase od 16.00 hod. do začiatku pracovného času v nasledujúci deň a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja plniť úlohy podľa osobitného predpisu,13) a umožní im prístup do budovy súdu a do súdnej kancelárie, k priamej telefónnej linke, faxu a úradnej pečiatke. V prípade potreby určí aj pracovnú pohotovosť asistentov.

(2)

Predseda súdu oznámi príslušnej prokuratúre a operačnému stredisku príslušného veliteľstva Policajného zboru v obvode súdu adresu a číslo telefónnej linky, na ktorej sú určení sudcovia počas pracovnej pohotovosti dosiahnuteľní, prípadne určí ďalší spôsob zabezpečenia ich dosiahnuteľnosti podľa miestnych podmienok. Na túto adresu doručuje v čase trvania pracovnej pohotovosti polícia a jej prostredníctvom aj prokurátor všetky písomnosti určené súdu, ak sa s nimi určený sudca nedohodne inak. Pri doručení písomností sudca alebo poverený zamestnanec súdu potvrdí dátum a čas prevzatia.

(3)

Ak je potrebné v tomto čase vypočuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu alebo vydať príkaz na domovú prehliadku, určí miesto a čas potrebného úkonu sudca príslušný podľa predchádzajúcich odsekov.

(4)

Ak bolo rozhodnuté, že obvinený je vzatý do väzby, treba o tom doručiť príslušnému spádovému ústavu na výkon väzby príkaz na prijatie do väzby, ktorý popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, musí obsahovať aj údaje o tom, ktorý súd a z akých dôvodov rozhodol o vzatí do väzby a aké obmedzenia sa majú v prípade kolúznej väzby voči obvinenému v ústave na výkon väzby uplatniť. Súd, ktorý príkaz na zatknutie vydal a rozhodol o väzbe, doručí uznesenie priamo spádovému ústavu na výkon väzby v najbližší pracovný deň. Ak bolo dodatočne rozhodnuté o uvalení kolúznej väzby alebo o tom, že dôvody kolúznej väzby pominuli, doručí súd toto rozhodnutie ústavu na výkon väzby.

§ 29

Peňažná záruka

(1)

Ak súd prijme peňažnú záruku,14) určí súčasne podľa povahy veci lehotu, v ktorej treba peňažnú záruku zložiť. V nevyhnutných prípadoch umožní obvinenému alebo inej osobe, aby peňažnú záruku zložili do pokladne súdu. Inak týmto osobám uloží, aby peňažnú záruku zaslali priamo na účet súdu. To platí aj pre prípad zloženia peňažnej záruky v cudzej mene.

(2)

Ak je obvinený vo väzbe a súd prijme peňažnú záruku, prepustí ho z väzby ihneď po tom, ako bola peňažná záruka na účet súdu zložená. Výplatu sumy zloženej na peňažnú záruku možno vykonať len na základe písomného príkazu predsedu senátu.

§ 30

Ustanovenie obhajcu

(1)

Rozhodnutie o ustanovení obhajcu a o oslobodení od povinnosti obhajovať sudca urobí bezodkladne, spravidla do troch dní.

(2)

Ak ide o neodkladnú vec, rozhodne sudca ihneď, prípadne počas nariadenej pracovnej pohotovosti a vráti spis aj so svojím rozhodnutím prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi.

§ 31

Nariadenie vyšetrenia duševného stavu

(1)

O návrhu prokurátora na vyšetrenie duševného stavu podľa osobitného predpisu sudca rozhodne bezodkladne, spravidla do troch dní.

(2)

Po vydaní príkazu na vyšetrenie duševného stavu sudca bezodkladne vráti spis prokurátorovi, ktorý podal návrh.

§ 32

Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o zaistení majetku

(1)

Vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu prokurátora podľa osobitného predpisu,15) rozhoduje sudca pre prípravné konanie súdu, ktorý je príslušný na konanie v prvom stupni, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu.

(2)

Po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu prokurátora o zaistení majetku obvineného na zaistenie nároku poškodeného alebo na zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku súd bezodkladne vráti trestný spis prokurátorovi, ktorý mu ho so sťažnosťou predložil.

§ 33

Rozhodovanie súdu o predbežnom opatrení

Ustanovenia § 27 a 28 sa primerane použijú aj pri rozhodovaní súdu o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu.16)

Tretí oddiel

Informačno-technické prostriedky, odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, agent a vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov

§ 34

(1)

Predseda krajského súdu a predseda Vyššieho vojenského súdu určia potrebný počet sudcov, ktorí budú oprávnení rozhodovať o vydávaní súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu17) a o vydávaní príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, na použitie agenta a na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov podľa osobitného predpisu12) (ďalej len „osobitný zaisťovací úkon“). Zároveň určí ďalšieho sudcu, prípadne sudcov, ktorí ich budú zastupovať v ich neprítomnosti. Na určenie rozvrhu služieb a pracovnej pohotovosti sa primerane použijú ustanovenia § 27 a 28. Mená a priezviská týchto sudcov oznámia predsedovia krajských súdov a Vyššieho vojenského súdu prezidentovi Policajného zboru, generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, generálnemu riaditeľovi Železničnej polície, generálnemu riaditeľovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, generálnemu riaditeľovi Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a riaditeľovi Slovenskej informačnej služby; predseda Vyššieho vojenského súdu aj riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva a riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby.

(2)

Žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov a o vydanie príkazu na osobitný zaisťovací úkon sa súdu predkladá písomne v troch vyhotoveniach a okrem zákonom ustanovených náležitostí obsahuje aj údaj o tom, akým spôsobom sa má rozhodnutie súdu doručiť žiadateľovi. O žiadosti rozhodne sudca bezodkladne a svoje rozhodnutie vyznačí na všetkých troch rovnopisoch predloženej žiadosti. Dva rovnopisy žiadosti odovzdá, prípadne doručí žiadateľovi a jeden rovnopis založí do osobitného protokolu určeného na evidenciu utajovaných skutočností.

(3)

Sudca, ktorý súhlas vydal, skúma trvanie dôvodov použitia informačno-technických prostriedkov a osobitného zaisťovacieho úkonu. V záujme toho môže v rozhodnutí určiť spôsob a lehoty, v ktorých je žiadateľ povinný podať informáciu o stave veci. Ak sudca zistí, že dôvody použitia informačno-technických prostriedkov alebo osobitného zaisťovacieho úkonu pominuli, bezodkladne rozhodne o skončení ich použitia. O skončení používania informačno-technických prostriedkov alebo osobitného zaisťovacieho úkonu žiadateľ bezodkladne písomne informuje súd, ktorý vo veci rozhodol.

Štvrtý oddiel

Zabezpečenie súdneho pojednávania

§ 35

Pojednávacia miestnosť

(1)

V budove súdu môže súdne pojednávanie okrem neverejného zasadnutia prebiehať len v pojednávacej miestnosti; úprava pojednávacej miestnosti je uvedená v prílohe č. 7.

(2)

Na viditeľnom mieste pri vchode do pojednávacej miestnosti sa upevní zoznam pojednávaných vecí podľa § 38 a poučenie pre osoby vstupujúce do pojednávacej miestnosti, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5.

(3)

Odlišná trvalá alebo prechodná úprava pojednávacej miestnosti, ako je uvedená v tejto vyhláške, je prípustná len so súhlasom predsedu príslušného súdu s prihliadnutím na bezpečnosť súdnych osôb a ďalších osôb prítomných na súdnom pojednávaní.

§ 36

Účasť verejnosti na súdnom pojednávaní

(1)

Ak je verejnosť vylúčená, oznámi súd toto rozhodnutie samosudcu alebo senátu zreteľne vyvesením na dverách pojednávacej miestnosti spolu so zákazom vstupu nepovolaným osobám.

(2)

Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o prejednanie niektorej veci väčší záujem, urobí predseda senátu v súčinnosti so správou súdu opatrenia na dôstojný priebeh súdneho pojednávania. Nariadi najmä prejednávanie veci do vhodnej pojednávacej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti súdu. Účasť verejnosti na súdnom pojednávaní je možná len v rozsahu kapacity pojednávacej miestnosti. Kapacita pojednávacích miestností je daná počtom miest na sedenie; údaj o tom je súčasťou poučenia podľa § 35 ods. 2.

§ 37

Súdne pojednávanie mimo budovy súdu

Ak sa súdne pojednávanie uskutočňuje v iných priestoroch než v pojednávacej miestnosti v budove súdu, použijú sa na úpravu týchto priestorov primerane ustanovenia tejto vyhlášky tak, aby bola zachovaná dôstojnosť súdneho pojednávania.

§ 38

Zoznam prejednávaných vecí

Asistent príslušného súdneho oddelenia urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené súdne pojednávanie, hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie alebo verejné vyhlásenie rozsudku na ten istý deň, bol vyvesený na dverách alebo vedľa dverí pojednávacej miestnosti. Vzor zoznamu pojednávaných vecí je uvedený v prílohe č. 6.

Piaty oddiel

Dôstojnosť súdneho pojednávania

§ 39

(1)

Sudcovia nosia na súdnom pojednávaní na občianskom odeve a sudcovia vojenských súdov na vojenskej rovnošate úradný odev.18) Úradný odev je potrebné udržiavať v náležitom stave. Je neprípustné mať úradný odev oblečený mimo budovy súdu s výnimkou podľa § 37.

(2)

Občiansky odev sudcov a ďalších zamestnancov súdu počas súdneho pojednávania má vždy zodpovedať dôstojnosti funkcie, ktorú zastávajú.

§ 40

(1)

Pred začatím súdneho pojednávania vyvolá asistent predo dvermi pojednávacej miestnosti nahlas a zrozumiteľne vec, v ktorej sa bude konať. Zároveň predbežne zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na súdne pojednávanie predvolané, a vyzve ich na vstup do pojednávacej miestnosti. Vyvolanie vecí týmto spôsobom môže byť nahradené vhodným technickým zariadením; môže ho obsluhovať asistent, technický asistent, predseda senátu, prípadne niektorý z členov senátu. Pri vyvolaní veci prostredníctvom technického zariadenia je potrebné zrozumiteľne uviesť, ktorej pojednávacej miestnosti sa vyvolanie veci týka. Nie je prípustné, aby sa okrem predsedu senátu, členov senátu a asistenta niekto ďalší zdržiaval v pojednávacej miestnosti pred vyvolaním veci.

(2)

Do pojednávacej miestnosti sa vstupuje bez pokrývky hlavy; to sa nevzťahuje na príslušníkov ozbrojených zborov v službe a na ženy, ak je to v súlade s pravidlami spoločenského správania.

(3)

Pri použití pút, predvádzacích retiazok a ďalších donucovacích prostriedkov na predvedenie osôb postupujú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného predpisu.10)

(4)

Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti sa predvedeným donucovacie prostriedky na pokyn predsedu senátu snímu, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri rozhodovaní o takom opatrení prihliada predseda senátu na informácie Zboru väzenskej a justičnej stráže a zváži najmä to, či podľa dostupných informácií o predvádzanom alebo vzhľadom na správanie sa predvádzaného v priebehu súdneho pojednávania je dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania.

§ 41

(1)

Pri príchode alebo odchode senátu alebo samosudcu osoby prítomné v pojednávacej miestnosti na výzvu asistenta alebo technického asistenta vstanú. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, súdne osoby sú v úradnom odeve a na svojich miestach už pri vyvolaní veci.

(2)

Počas súdneho pojednávania sedia všetci prítomní vrátane súdnych osôb na svojich miestach. Výsluch účastníka konania, obžalovaného, svedka, poškodeného a znalca sa vedie po sediačky, a to tak, že účastník konania, obžalovaný, svedok, poškodený alebo znalec sedí v pojednávacej miestnosti na mieste na to určenom.

(3)

Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu.

(4)

Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, majú byť hlasité a zrozumiteľné.

(5)

Obracať sa na sudcu, prokurátora, obhajcu alebo právneho zástupcu účastníka konania v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné.

(6)

Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sa zdržia všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojný a plynulý priebeh súdneho pojednávania, vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom súdneho pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak k vysloveniu názoru neboli vyzvaní predsedom senátu.

(7)

Účastníkom a ich právnym zástupcom treba umožniť, aby sa v priebehu súdneho pojednávania v prípade potreby navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno súdne pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

(8)

V pojednávacej miestnosti sa nefajčí, nepožíva sa jedlo a nápoje a nepoužívajú sa mobilné telefóny.

§ 42

(1)

V pojednávacej miestnosti sa všetkým, s výnimkou osôb mladších ako 14 rokov, zásadne vyká.

(2)

Súdne osoby i ostatné prítomné osoby sa navzájom oslovujú „pán - pani - slečna“ s pripojením procesného postavenia, v ktorom oslovený vystupuje, alebo jeho akademického titulu. Iba osoby mladšie ako 14 rokov možno osloviť, ak sa to javí účelné, na prekonanie ich hanblivosti, len menom.

(3)

V prípade, že je nevyhnutné rozlíšiť osoby s rovnakým procesným postavením, možno oslovenie podľa predchádzajúceho odseku doplniť i priezviskom konkrétnej osoby.

§ 43

(1)

Pred vyhlásením rozhodnutia sa senát odoberie do poradnej miestnosti. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, vyzve predseda senátu prítomných, aby pojednávaciu miestnosť opustili. Počas porady senátu prebiehajúcej v pojednávacej miestnosti možno vhodným technickým zariadením umiestneným pred vchodom do pojednávacej miestnosti alebo iným vhodným spôsobom upozorniť na to, že vstup do pojednávacej miestnosti je zakázaný z dôvodu porady senátu.

(2)

Pred návratom senátu z poradnej miestnosti zariadi asistent, aby účastníci súdneho pojednávania zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej miestnosti. Ak sa porada koná priamo v pojednávacej miestnosti, vyzve asistent po skončení porady účastníkov na návrat do pojednávacej miestnosti, prípadne sa na výzvu použije vhodné technické zariadenie.

(3)

Obdobne ako senát postupuje aj samosudca.

§ 44

(1)

Pred vyhlásením rozsudku vyzve predseda senátu prítomných, aby povstali. Sám rozsudok vyhlasuje až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynulo, zrozumiteľne a nahlas.

(2)

Po vyhlásení výrokovej časti rozsudku vyzve predseda senátu prítomných, aby si sadli, a sám tiež v sede rozsudok odôvodní a dá potrebné poučenie.

(3)

Obdobne sa postupuje aj pri vyhlasovaní výroku a odôvodnenia uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie vyhlasuje v sede.

(4)

Po úplnom vyčerpaní obsahu súdneho pojednávania vyhlási predseda senátu súdne pojednávanie za skončené a vyzve prítomných, aby opustili pojednávaciu miestnosť.

Šiesty oddiel

Niektoré ďalšie úkony súdu

§ 45

Hospodárnosť postupu

Predseda senátu dbá o to, aby účastníci konania a ostatné predvolávané osoby boli úkonmi súdu čo najmenej zaťažované.

§ 46

Všeobecné ustanovenia o predvolaní

(1)

Predseda senátu dbá u svedkov a znalcov o to, aby boli predvolávaní na dobu, keď pravdepodobne dôjde k ich výsluchu. U svedkov, ktorí majú vypovedať o tej istej okolnosti alebo tých istých okolnostiach dôležitých pre náležité zistenie skutkového stavu, dbá o to, aby boli predvolávaní na rovnakú hodinu, prípadne na rovnakú hodinu a minútu, a to z dôvodu zabezpečenia možnosti ich prípadnej konfrontácie.

(2)

Predvolanie na jednotlivé úkony súdu sa robí spravidla písomne. V naliehavých prípadoch, ak to umožňujú predpisy o konaní pred súdmi, aj telegraficky, telefonicky, telefaxom alebo iným vhodným spôsobom; ak bola osoba predvolaná týmto spôsobom, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

(3)

V písomnom predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet konania alebo iného úkonu súdu, ďalej sa uvedie, či sa má predvolaný ustanoviť ako účastník konania, svedok, znalec, tlmočník a podobne a ktoré písomnosti má priniesť so sebou. Predvolanie je potrebné doručiť s dostatočným časovým predstihom tak, aby bola zachovaná zákonná lehota na prípravu na súdne pojednávanie. Písomnosti určené manželom nie je možné zasielať v spoločnej obálke.

§ 47

Predvolávanie v osobitných prípadoch

(1)

Príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov možno predvolať prostredníctvom príslušných služobných orgánov. Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak koná službu, požiada súd o jeho predvolanie príslušné vojenské orgány prostredníctvom posádkovej správy, ak nie je známa, prostredníctvom územnej vojenskej správy alebo vojenskej polície.

(2)

Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.

(3)

Osoby z výkonu ústavného ochranného liečenia, ochrannej výchovy a psychiatrických liečební sa predvolávajú prostredníctvom týchto ústavov, ktoré zabezpečia aj ich predvedenie. Ak to vyžaduje bezpečnosť zamestnancov týchto ústavov, urobia tieto ústavy vo výnimočných prípadoch opatrenia, aby bola pri predvedení osôb v ústavnej starostlivosti zaistená bezpečnosť zamestnancov ústavu.

(4)

Ak je predvolávaná osoba, ktorá sa nachádza v azylovom zariadení, predvoláva sa prostredníctvom azylového zariadenia, ktoré zabezpečí jej účasť na súdnom pojednávaní.

(5)

Ak súd predvoláva na ten istý deň viac osôb z niektorého zariadenia uvedeného v odsekoch 1 až 4, môže predvolanie zhrnúť do jednej písomnosti, na ktorej predvolané osoby svojím podpisom pri dátume, keď sa tak stalo, potvrdia, že boli predvolané; ak došlo k predvolaniu týmto spôsobom, urobí sa o tom záznam do jednotlivých súdnych spisov s poukazom na hromadné predvolanie, ktoré sa založí do jedného zo súdnych spisov; ak je to potrebné, do ostatných súdnych spisov možno založiť fotokópiu hromadného predvolania.

§ 48

Zasielanie písomností súdu v niektorých prípadoch

(1)

Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo ktoré sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom ústavov na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby, v ktorých sú umiestnené.

(2)

Písomnosti určené osobám vo výkone ústavného ochranného liečenia a osobám umiestneným v ústave zdravotníckej starostlivosti sa doručujú prostredníctvom správy príslušného zdravotníckeho zariadenia. Obdobne sa postupuje u chovancov domovov mládeže a iných kolektívnych zariadení pre mládež.

(3)

Písomnosti určené tým, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity, alebo tým, ktorí sú v ich bytoch alebo ktorým sa majú písomnosti doručiť v budovách alebo miestnostiach chránených diplomatickou imunitou, predložia sa ministerstvu na ďalší postup.

(4)

Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktorí nie sú hromadne ubytovaní vo vojenských objektoch alebo objektoch ozbrojených zborov, doručujú sa priamo; v ostatných prípadoch sa doručujú prostredníctvom ich veliteľov alebo náčelníkov. Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak koná službu, doručujú sa písomnosti prostredníctvom posádkovej správy; ak nie je známa, prostredníctvom územnej vojenskej správy alebo vojenskej polície.

(5)

Príslušnému orgánu obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, zasiela sa v lehote troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia najmä rovnopis právoplatného

a)

rozhodnutia o priezvisku dieťaťa, ak sa rodičia o priezvisku dieťaťa nedohodli, ak nie je žiadny z rodičov známy alebo ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu,

b)

rozhodnutia, ktoré má za následok zmenu priezviska dieťaťa, najmä pri osvojení alebo zrušení osvojenia, a skutočnosť, že došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom, rozhodnutia, ktorým sa určilo alebo zaprelo otcovstvo, rozhodnutia o vyhlásení za mŕtveho s uvedením, že vyhlásenie za mŕtveho má za následok zánik manželstva dňom právoplatnosti rozhodnutia,

c)

rozhodnutia o tom, či tu manželstvo je, alebo nie je, rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozviedlo alebo vyhlásilo za neplatné.

Rovnako súd postupuje, ak ide o podanie návrhu na zrušenie osvojenia podľa osobitného predpisu.19)

§ 49

Doručovanie, vykonávanie dôkazov a iných úkonov vo vzťahu k cudzine

Doručovanie, vykonávanie dôkazov a iných úkonov vo vzťahu k cudzine upravujú osobitné predpisy,20) príslušné medzinárodné zmluvy a právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

§ 50

Postup pri výsluchu

(1)

Po overení totožnosti vyslúchanej osoby súd zistí jej osobné údaje, najmä dátum narodenia, zamestnanie, zamestnávateľa, bydlisko a vzťah k účastníkom konania. Ak je to potrebné, súd zistí aj rodné číslo vyslúchanej osoby, jej rodinné, majetkové a platové pomery, počet predchádzajúcich manželstiev, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, štátnu príslušnosť, ako aj iné údaje o tejto osobe potrebné na konanie.

(2)

O tom, že vyslúchaná osoba bola riadne poučená o svojich právach a povinnostiach, urobí súd záznam do zápisnice; stačí poukázať na príslušné ustanovenia predpisov o konaní pred súdmi a podľa potreby sa uvedie aj vyhlásenie tejto osoby o tom, že bola poučená.

(3)

Predseda senátu potvrdí na predvolaní a v zápisnici o súdnom pojednávaní čas, kedy sa skončil výsluch svedka.

§ 51

Pribranie tlmočníka a prekladateľa

(1)

Ak koná občan pred súdom v inom ako slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Tlmočník môže byť zároveň asistentom. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2)

Podľa ustanovení odseku 1 sa postupuje obdobne aj pri výsluchu osôb hluchých, nemých alebo hluchonemých, ak sa nedá s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

(3)

Súd priberie prekladateľa na preklad dožiadania súdu adresovaného cudziemu justičnému orgánu a pripojených písomností určených na doručenie v cudzine, návrhu na uznanie a výkon rozsudku slovenského súdu v cudzine a jeho príloh, medzinárodného zatýkacieho rozkazu a ďalších súdnych písomností zasielaných do cudziny, iba ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie neurčujú, že preklad sa nevyžaduje. Preklad sa vhodným spôsobom pevne spojí so slovenským znením písomnosti v poradí slovenský text a za ním preklad. Každá písomnosť je spojená so svojím prekladom samostatne; spájanie rôznych písomností a ich prekladov do jedného celku nie je možné. Zasielanie prekladov do cudziny bez pripojeného pôvodného slovenského znenia písomnosti nie je prípustné.

(4)

Súd priberie prekladateľa aj na preklad dožiadania cudzieho justičného orgánu, ako aj iných písomností uvedených v odseku 3, ak medzinárodná zmluva alebo právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie neustanovujú inak.

§ 52

Zápisnica o súdnom pojednávaní

(1)

Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené.

(2)

Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená.

(3)

Zápisnica o súdnom pojednávaní sa spravidla spisuje pomocou výpočtovej techniky. Ak to predpisy o konaní pred súdom pripúšťajú, môže byť zápisnica o pojednávaní vyhotovená podľa nahlas diktovaného znenia rýchlopisným záznamom alebo pomocou diktafónu, alebo iným vhodným záznamovým zariadením; o tom sa k zápisnici pripojí doložka, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko zamestnanca súdu, ktorý zápisnicu podľa záznamu vyhotovil. Predseda senátu preverí, či obsah vyhotovenej zápisnice je totožný s obsahom záznamu, a správnosť vyhotovenia zápisnice potvrdí svojím podpisom. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať. Ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená týmto spôsobom, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania, verejného zasadania a neverejného zasadania.

(4)

Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu, predseda senátu do mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice, počet požadovaných odpisov zápisnice a procesné označenie účastníkov, ktorí požiadali o kópiu zápisnice. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami „opravuje sa“; oprava vymazaním záznamu je neprípustná. Ak nadiktuje predseda senátu do záznamu vyhotovenie rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred súdmi.

(5)

Spravidla sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim.

(6)

Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal.

(7)

Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje predseda senátu a asistent, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi.

§ 53

Zápisnica o inom úkone súdu

Na zápisnicu o inom úkone súdu, najmä o obhliadke a výsluchu, sa ustanovenia § 52 a 55 použijú primerane.

§ 54

Zápisnica o hlasovaní

(1)

O hlasovaní sa spíše zápisnica. Zápisnica o hlasovaní sa označí samostatným číslom listu, ktoré nasleduje za posledným listom zápisnice o súdnom pojednávaní; to neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní odvolacieho súdu. V zápisnici o hlasovaní sa okrem všeobecných náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi uvedie

a)

deň hlasovania,

b)

postup pri jednotlivých hlasovaniach a ich výsledok,

c)

výrok rozhodnutia s uvedením, či ide o rozsudok alebo uznesenie,

d)

mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení so stručným odôvodnením a

e)

doba trvania porady.

(2)

Zápisnicu o hlasovaní podpíšu všetci členovia senátu a asistent, ak je na porade prítomný. Zápisnica o hlasovaní sa zalepí do obálky, ktorá sa opatrí nápisom „Zápisnica o hlasovaní“, dátumom hlasovania, spisovou značkou veci, ktorej sa hlasovanie týka, a odtlačkom úradnej pečiatky. Ak táto vyhláška neustanovuje inak, obálka obsahujúca zápisnicu o hlasovaní sa opatrí číslom listu podľa odseku 1 a pripojí sa k zápisnici o súdnom pojednávaní.

(3)

Ak na porade o hlasovaní nemusí byť prítomný asistent, zápisnicu o hlasovaní spíše predseda senátu alebo ním poverený člen senátu. V zápisnici sa uvedie, kto ju spísal, a podpíšu ju všetci členovia senátu.

(4)

Obálku so zápisnicou o hlasovaní môže otvoriť len predseda senátu súdu vyššieho stupňa pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nahliadnutí ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom úradnej pečiatky, otvorenie obálky potvrdí svojím podpisom a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.

(5)

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché uznesenie, na ktorom sa senát uzniesol jednohlasne a ktorému predchádzala porada len v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o súdnom pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že uznesenie bolo vynesené bez prerušenia súdneho pojednávania.

§ 55

Vydávanie kópií a odpisov zápisnice

(1)

Ak účastník konania alebo strana v konaní požiada pred začatím alebo v priebehu súdneho pojednávania o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.21)

(2)

Ak účastník konania alebo strana v konaní požiada o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní po skončení súdneho pojednávania, súd mu ju vydá bezodkladne po uhradení vecných nákladov spojených s vyhotovením kópie zápisnice; § 195 ods. 6 sa použije primerane.

(3)

Vydávanie odpisov zápisnice je spoplatnené podľa osobitného predpisu.22)

§ 56

Zaznamenávanie priebehu súdneho pojednávania pomocou technických prostriedkov

(1)

Priebeh súdneho pojednávania možno zaznamenať pomocou technických zariadení a prostriedkov určených na zaznamenávanie zvuku a obrazu. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je nosič dát uložený.

(2)

Úkony spojené so zaznamenaním priebehu súdneho pojednávania podľa odseku 1 vykonáva technický asistent. Ak je to pre konanie potrebné, na pokyn predsedu senátu sa vyhotoví doslovný prepis záznamu podľa odseku 1; úkony s tým spojené vykonáva asistent.

§ 57

Používanie úradných pečiatok súdu a iných pečiatok

(1)

Na súde sa používajú tieto úradné pečiatky:

a)

veľká okrúhla pečiatka na vybavovanie súdnej agendy,

b)

malá okrúhla pečiatka na vybavovanie agendy správy súdu,

c)

obdĺžniková pečiatka,

d)

reliéfna pečiatka,

e)

osemhranná pečiatka,

f)

podacia pečiatka,

g)

pečiatka vyššieho overovania.

(2)

Pravidlá používania úradných pečiatok súdu uvedených v odseku 1 písm. a) až f) sú uvedené v prílohe č. 3 a pravidlá používania úradnej pečiatky uvedenej v odseku 1 písm. g) sú uvedené v prílohe č. 8 čl. I a II.

(3)

Okrem úradných pečiatok súdu podľa odseku 1 sa na súde môžu používať aj ďalšie pečiatky, ktorými sa vyznačujú niektoré skutočnosti podľa tejto vyhlášky alebo osobitných predpisov.

§ 58

(1)

Písomné vyhotovenie rozsudku podpísané predsedom senátu alebo samosudcom založené do súdneho spisu sa označí na prvej strane slovom „prvopis“. Na tento účel možno použiť aj pečiatku s týmto označením.

(2)

Ak sa písomné vyhotovenie rozsudku napíše rukou, rovnopisy tohto rozsudku sa vyhotovujú pomocou výpočtovej techniky a jeden rovnopis sa založí do súdneho spisu za prvopis. Ak sa písomné vyhotovenie rozsudku napíše pomocou výpočtovej techniky, prvá kópia tohto rozhodnutia sa označí podľa odseku 1 a založí sa do súdneho spisu, ostatné kópie sa považujú za rovnopisy tohto rozsudku.

(3)

Prvopis a rovnopisy písomných vyhotovení rozsudku sa spisujú spravidla podľa tlačív s predtlačou štátneho znaku Slovenskej republiky a textu „Rozsudok“, „V mene Slovenskej republiky“. Rovnako sa postupuje pri spracovaní rozsudku pomocou výpočtovej techniky.

(4)

Rovnopisy rozsudku sa vyhotovujú v takom počte, aby mohli byť doručené všetkým osobám, ktorým sa podľa predpisov o konaní pred súdom odpisy rozsudkov doručujú. Rovnopisy rozsudkov sa vyhotovujú pomocou výpočtovej techniky alebo reprografických zariadení.

(5)

Rozsudky pozostávajúce z viacerých listov sa číslujú od druhej strany. Ak rozsudok pozostáva z niekoľkých listov alebo listín, treba všetky strany pevne spojiť.

(6)

Ak súd vydá opravné uznesenie, oprava sa v opravovanom rozsudku vykoná spravidla tak, že opravné uznesenie sa pripojí do súdneho spisu a na prvopise rozsudku sa uvedie odkaz na číslo listu, pod ktorým je opravné uznesenie pripojené k súdnemu spisu.

§ 59

(1)

Rozsudky, najmä pri písomnostiach väčšieho rozsahu, sa píšu štandardným riadkovaním na oboch stranách listu. Medzi jednotlivými odsekmi sa vynecháva dvojnásobná medzera. Výrok rozsudku sa píše do samostatného riadku. Ak rozsudok obsahuje viacero výrokov, každý sa uvedie v samostatnom riadku; na rozlíšenie sa môžu jednotlivé výroky označiť rímskymi číslicami.

(2)

Od ľavého okraja listu sa ponechá voľné miesto v šírke 3 cm, na pravej strane sa končia jednotlivé riadky 2 cm od okraja listu. Odseky sa začínajú po piatich úderoch medzerníkom od miesta, kde sa inak začína riadok. Od horného okraja listu sa vynechá voľné miesto v šírke 4 cm a od spodného okraja listu v šírke 3 cm. Na prednej strane sa začína text 3 cm pod označením „V mene Slovenskej republiky“.

(3)

Výrok rozsudku sa uvádza slovom „takto:“ a odôvodnenie slovom „Odôvodnenie“, ktoré sa píšu v strede strany riedeným a hrubo zvýrazneným písmom. Poučenie o opravnom prostriedku sa uvádza slovom „Poučenie:“, ktoré sa píše na ľavej strane strany riedeným a hrubo zvýrazneným písmom.

(4)

Číslo konania sa na rozsudku vyznačuje iba vpravo v hornej časti prvej strany rovnopisu. Na ďalších listoch sa na prvej strane vpravo hore vyznačuje spisová značka; na druhej strane a ďalších stranách rozsudku sa uprostred hore vyznačí poradové číslo strany.

(5)

Označenia viacerých žalobcov alebo žalovaných v tej istej veci sa v záhlaví rozsudku rozlišujú arabskými číslicami.

(6)

Podpis predsedu senátu sa uvádza na konci rozsudku na pravej strane listu tak, aby v strede tohto listu vedľa podpisu predsedu senátu bolo možné pripojiť odtlačok úradnej pečiatky; je neprípustné, aby podpis zasahoval do odtlačku úradnej pečiatky.

(7)

Pri písomnom vyhotovení prvopisu rozsudku alebo jeho rovnopisov treba venovať náležitú pozornosť gramatickej správnosti a úprave. Je neprípustné, aby na novej strane bolo umiestnené len miesto a dátum vyhlásenia rozsudku, podpis a odtlačok úradnej pečiatky.

§ 60

Pri písomnom vyhotovení iných rozhodnutí súdu sa ustanovenia § 58 a 59 použijú primerane.

§ 61

Podpisovanie rozhodnutí

(1)

Ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje predseda senátu alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal.

(2)

Všetky rovnopisy rozhodnutia vlastnoručne podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal. Ak predseda senátu nemôže rovnopisy podpísať, podpíše ich iný člen senátu. Ak samosudca, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže rovnopisy podpísať, podpíše ich iný poverený sudca. Ak súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže rovnopisy podpísať, podpíše ich iný poverený súdny úradník.

(3)

Vlastnoručný podpis podľa odsekov 1 a 2 sa pripája na pravej strane písomného vyhotovenia rozhodnutia vedľa odtlačku úradnej pečiatky. Je neprípustné, aby podpis zasahoval do odtlačku úradnej pečiatky. Ak podľa odsekov 1 a 2 rozhodnutie nepodpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal, uvedie sa pred podpisom zastupujúceho skratka „v zast.“, prípadne „v z.“.

§ 62

Vyznačovanie právoplatnosti

(1)

Len čo sudca zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená to na prvopise rozhodnutia založenom v súdnom spise s uvedením dňa, keď nastala právoplatnosť, a pripojí svoj čitateľný podpis a dátum vyznačenia. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, je to nutné v zázname presne vyjadriť. Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou toho, aby bola pripojená doložka právoplatnosti.

(2)

Podľa odseku 1 postupuje aj súdny úradník pri vyznačovaní právoplatnosti na rozhodnutiach, ktoré vydal.

§ 63

Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti

(1)

Súd na žiadosť vyznačí na predloženom rovnopise rozhodnutia alebo schváleného zmieru dátum, kedy rozhodnutie alebo zmier nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyznačeniu právoplatnosti ani vykonateľnosti nebráni, ak bol podaný návrh na opravu rozhodnutia alebo zmieru.

(2)

Právoplatnosť, prípadne vykonateľnosť sa vyznačuje pripojením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, a to odtlačkom pečiatky na prvú stranu rovnopisu rozhodnutia alebo zmieru, spravidla do ľavého horného rohu. Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti podpíše zamestnanec súdu, ktorý ju pripojil, a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.

(3)

Ak doložka právoplatnosti a vykonateľnosti neobsahuje štátny znak Slovenskej republiky, pripojí sa k nej aj odtlačok úradnej pečiatky.

(4)

Ak je to potrebné, možno osobitne pripojiť doložku právoplatnosti a osobitne doložku vykonateľnosti; na tento účel možno použiť osobitné pečiatky.

§ 64

Vydávanie úradných potvrdení zo súdneho spisu

(1)

Na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu.23)

(2)

Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu.

§ 65

Overovanie odpisov a kópií

(1)

Overenie odpisov a kópií sa vykoná tak, že na odpis alebo kópiu sa pripojí doložka potvrdzujúca správnosť odpisu alebo kópie. Odpis alebo kópia písomnosti pozostávajúcej z väčšieho počtu listov sa v ľavom hornom rohu spojí a v tomto mieste sa pripojí odtlačok úradnej pečiatky; odtlačkom úradnej pečiatky sa spravidla v pravom dolnom rohu opatrí každá strana kópie písomnosti. Na poslednej strane kópie písomnosti sa vyznačí overovacia doložka v znení „Táto kópia súhlasí doslovne s originálom nachádzajúcim sa v súdnom spise tunajšieho súdu pod sp. zn.:“; k doložke sa pripojí odtlačok úradnej pečiatky, dátum a vlastnoručný podpis zamestnanca súdu, ktorý doložku vyznačil.

(2)

Úkon podľa odseku 1 je spoplatnený podľa osobitného predpisu.24)

§ 66

Vydávanie osvedčenia o európskom exekučnom titule a osvedčovanie rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných verejných listín

(1)

Úkony spojené s vydávaním, opravou a zrušením osvedčenia o európskom exekučnom titule vykonáva rozvrhom práce určený vyšší súdny úradník; postupuje pritom podľa tejto vyhlášky a osobitných predpisov.25)

(2)

Osvedčenie o európskom exekučnom titule sa vydáva na žiadosť oprávnenej osoby, a to na vzorovom tlačive uvedenom v osobitnom predpise.26) Ak iba časť alebo časti rozhodnutia súdu spĺňajú požiadavky podľa osobitného predpisu,27) pre tieto časti sa vydáva čiastkové osvedčenie o európskom exekučnom titule. Žiadosť o opravu alebo zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule sa podáva na vzorovom tlačive podľa osobitného predpisu.28)

(3)

Osvedčenie o európskom exekučnom titule sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno sa odovzdá žiadateľovi a druhé sa založí do príslušného súdneho spisu. O vydaní osvedčenia sa vyhotoví záznam, ktorý sa pripojí k osvedčeniu o európskom exekučnom titule.

(4)

Žiadosť účastníka konania o vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule týkajúceho sa verejnej listiny, ktorou nie je rozhodnutie súdu alebo súdom schválený zmier, ako aj verejná listina predložená účastníkom konania a jeden rovnopis osvedčenia sa založia do obalu z mäkkého papiera. Na účely evidencie žiadostí podľa predchádzajúcej vety sa vedie na súde kniha osvedčení verejných listín podľa vzoru č. 10 uvedeného v prílohe č. 4.

(5)

Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na osvedčovanie rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných verejných listín vyžadovaných podľa osobitných predpisov.29)

§ 67

Vyššie overenie listín

(1)

Krajský súd na žiadosť účastníka vykoná vyššie overenie verejných listín vydaných justičnými orgánmi alebo listín týmito orgánmi osvedčených, alebo pred nimi podpísaných, ak majú byť použité v cudzine a boli vydané okresnými súdmi, notármi alebo súdnymi exekútormi so sídlom v územnom obvode tohto krajského súdu alebo správnosť týchto listín osvedčili, alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj prekladov vyhotovených prekladateľmi alebo posudkov vyhotovených znalcami.30)

(2)

Vyšším overením podľa odseku 1 sa rozumie overenie pravosti

a)

podpisov sudcov a odtlačkov úradných pečiatok súdov,

b)

podpisov notárov a odtlačkov úradných pečiatok notárskych úradov,

c)

podpisov súdnych exekútorov a odtlačkov úradných pečiatok exekútorských úradov a

d)

podpisov a odtlačkov úradných pečiatok znalcov a prekladateľov.

(3)

Vyššie overenie je spoplatnené podľa osobitného predpisu.31) Poplatok sa platí kolkovými známkami, ktorých horná časť sa nalepí na overovanú listinu a znehodnotí sa odtlačkom úradnej pečiatky a spodná časť sa nalepí do knihy vyššieho overenia krajského súdu.

(4)

Krajský súd vedie vlastnú evidenciu vzorov

a)

podpisov sudcov okresných súdov a odtlačkov úradných pečiatok okresných súdov v jeho územnom obvode, ako aj podpisov a odtlačkov úradných pečiatok notárov, súdnych exekútorov so sídlom v územnom obvode tohto krajského súdu a

b)

podpisov a odtlačkov úradných pečiatok všetkých prekladateľov a znalcov zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v Slovenskej republike. Vzory týchto podpisov a odtlačkov úradných pečiatok poskytne krajskému súdu ministerstvo.32)

(5)

Vyššie overenie vykonáva zamestnanec súdu poverený predsedom krajského súdu. Pred vykonaním vyššieho overenia zamestnanec súdu preskúma, či overenie pravosti podpisu a odtlačku úradnej pečiatky na listine patrí do pôsobnosti krajského súdu podľa odseku 1 a či predložená listina spĺňa náležitosti ustanovené osobitnými predpismi.33)

(6)

Ak nebránia vyššiemu overeniu predloženej listiny dôvody uvedené v odseku 5, zamestnanec porovná podpis a odtlačok úradnej pečiatky na predloženej listine so vzorom podpisu a odtlačku úradnej pečiatky podľa odseku 4 a v prípade súladu pripojí na listinu

a)

osvedčenie podľa prílohy č. 8 čl. I, ak sa má verejná listina použiť v štáte, ktorý je zmluvnou stranou príslušnej medzinárodnej zmluvy,34) inak

b)

osvedčenie vyššieho overenia podľa prílohy č. 8 čl. II na účely konzulárnej superlegalizácie.

(7)

Každý vykonávaný úkon vyššieho overenia sa zapíše do knihy vyššieho overenia krajského súdu. Vzor knihy vyššieho overenia je uvedený v prílohe č. 8 čl. IV. Na knihu vyššieho overenia sa primerane použijú ustanovenia tejto vyhlášky o súdnom registri.

Siedmy oddiel

Dožiadanie, vyžadovanie súčinnosti a styk s cudzinou

§ 68

Dožiadanie

(1)

Dožiadanie iného súdu o vykonanie jednotlivých úkonov sa vykoná prípisom, v ktorom sa uvedú údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie úkonu, a to najmä vtedy, ak na vykonanie úkonov je dožiadaných niekoľko súdov. Ak je to potrebné, pripojí dožadujúci súd súdne spisy a poukáže na tie ich časti, kde sú potrebné údaje obsiahnuté. Postupné dožiadanie viacerých súdov v zaslanom súdnom spise je prípustné len vtedy, ak na riadne vykonanie dožiadaného úkonu je potrebná znalosť predchádzajúcich úkonov. V dožiadaní sa tiež uvedie, či a ktorý zástupca účastníka konania sa má o úkone dožiadaného súdu upovedomiť. Dožiadaný súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné úkony v dožiadaní neuvedené, ak to môže prispieť k urýchlenému a správnemu rozhodnutiu vo veci. Dožiadaný súd dbá na to, aby sa úkon vykonal len v prípadoch, ak účastníci konania alebo ich zástupcovia boli včas upovedomení o čase a mieste súdneho pojednávania, iba ak by dožadujúci súd uviedol, že úkon sa má vykonať bez účasti účastníkov alebo niektorého z nich.

(2)

Dožiadaniu sa vyhovie bezodkladne, najmä v prípadoch, ak je na dožadujúcom súde nariadené súdne pojednávanie.

(3)

Ak postupuje dožiadaný súd dožiadanie inému súdu, oznámi to dožadujúcemu súdu.

(4)

Trovy, ktoré vznikli dožiadanému súdu vykonávaním úkonov, dožadujúci súd dožiadanému súdu neuhradzuje. Dožiadaný súd oznámi v správe o vybavení dožiadania dožadujúcemu súdu výšku trov, ktoré mu vznikli vykonaním dožiadania. Preddavky na vykonanie dôkazov zaplatené účastníkmi zúčtuje dožadujúci súd. O určení znalečného rozhoduje vždy dožadujúci súd a zašle znalečné tomu, kto znalečné vyúčtoval; to platí aj o odmene a náhradách pri tlmočníckom a prekladateľskom úkone. Svedočné určuje a vypláca dožiadaný súd a oznámi dožiadajúcemu súdu, že sa tak stalo.

§ 69

Vyžadovanie súčinnosti

(1)

Súdy sú oprávnené vyžadovať od orgánov obcí, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov polície a od iných orgánov verejnej moci a právnických osôb súčinnosť pri plnení svojich úloh, a to najmä oznamovanie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodovanie.35)

(2)

Od orgánov obcí a orgánov miestnej štátnej správy možno vyžadovať najmä správy o správaní, majetkových a sociálnych pomeroch obvineného a účastníkov konania a o pomeroch mladistvého, ktoré majú podklad vo vlastných poznatkoch týchto orgánov.

(3)

Od orgánov polície môžu súdy vyžadovať najmä správy o správaní obvineného a účastníkov konania, o správaní podmienečne odsúdeného a podmienečne prepusteného z výkonu trestu odňatia slobody v určenej skúšobnej dobe a o správaní odsúdeného na účely rozhodnutia o zahladení odsúdenia a o pobyte a zamestnaní osôb. Ak je to potrebné, orgány polície na žiadosť súdu vykonávajú pátranie po pobyte osoby.

(4)

Od zamestnávateľov môžu súdy vyžadovať správy o správaní ich zamestnancov v zamestnaní a o ich zárobkových pomeroch alebo aj o ďalších skutočnostiach, ak je to potrebné pre konanie a rozhodnutie.

§ 70

Informovanie o trestnom konaní cudzinca

(1)

O vzatí cudzinca do väzby súd bezodkladne informuje zastupiteľský orgán štátu, ktorého je cudzinec štátnym občanom. Ak súdu nie je známa skutočnosť, ktorý zastupiteľský orgán je na doručenie informácie príslušný, zašle informáciu Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky so žiadosťou o jej sprostredkovanie príslušnému zastupiteľskému orgánu.

(2)

Informácia cudziemu zastupiteľskému orgánu obsahuje údaje o mene a priezvisku cudzinca, dátume a mieste jeho narodenia, štátnom občianstve, adrese trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, číslo identifikačného dokladu cudzinca, označenie trestného činu, z ktorého je obvinený, čas, odkedy bola obmedzená jeho osobná sloboda, a miesto výkonu väzby.

(3)

O skutočnostiach uvedených v odseku 2 súd informuje aj ministerstvo zaslaním kópie správy zastupiteľskému orgánu, ku ktorej pripojí aj kópiu rozhodnutia o väzbe.

(4)

V prípade podania obžaloby na cudzinca súd postupuje primerane podľa odsekov 1 až 3 s tým, že k informácii zasielanej ministerstvu pripojí odpis alebo kópiu obžaloby.

(5)

O právoplatnom ukončení trestného konania cudzinca súd informuje ministerstvo kópiou právoplatného rozsudku a vyplneným trestným listom pre medzinárodnú výmenu opatreným odtlačkom úradnej pečiatky.

§ 71

Zasielanie zatýkacích rozkazov

(1)

Súd, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz podľa osobitného predpisu,36) ho zašle ministerstvu a príslušnému útvaru polície. Príslušnými útvarmi polície sú okresné riaditeľstvá Policajného zboru, krajské riaditeľstvá Policajného zboru, odbory kriminálnej polície a oddelenia pátrania a Národná ústredňa Interpol.

(2)

Ak súd nechal vyhotoviť preklad zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, príslušnému útvaru polície sa zašle aj kópia prekladu.

Ôsmy oddiel

Náhrada nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní

§ 72

(1)

K hotovým výdavkom účastníka patrí najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

(2)

Stratu na zárobku účastníka, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného čistého zárobku dosiahnutého v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník potvrdením zamestnávateľa, u ktorého pracuje, kde je uvedené, či a akú sumu zamestnávateľ zrazí za čas neprítomnosti v práci a či účastník môže nastúpiť do práce na zvyšok zmeny.

(3)

Účastníkovi, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale je zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb,37) delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis38) pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje účastník posledným platobným výmerom orgánu vykonávajúceho správu dane, ktorý predchádzal dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný; ak nemožno výšku straty na zárobku týmto spôsobom preukázať, patrí účastníkovi náhrada za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy určenej podľa osobitného predpisu,39) najviac však osemnásobok tejto sumy za deň.

(4)

Ak potrebuje účastník postihnutý ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných závažných prípadoch sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania účastníka.

§ 73

(1)

Nárok na cestovné má účastník, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

(2)

Účastníkovi sa hradia skutočné, účelné a hospodárne výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použil účastník vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

(3)

Nárok na cestovné má aj účastník konania, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 74

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.40) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

§ 75

Na určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a na určenie nákladov zákonného zástupcu účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý nie je advokátom, na určenie nákladov opatrovníka ustanoveného účastníkovi, na určenie nákladov nevyhnutného sprievodcu, ako aj na určenie výšky svedočného sa primerane použijú ustanovenia § 72 až 75.

PRVÁ HLAVA

VÝKON NIEKTORÝCH ROZHODNUTÍ V TRESTNOM KONANÍ

§ 76

Opatrenia na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi v určenej lehote na výkon trestu odňatia slobody alebo ak je obava, že ujde, prikáže predseda senátu, aby bol odsúdený dodaný na výkon trestu do príslušného spádového ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd to na príkaze na dodanie na výkon trestu odňatia slobody výslovne uvedie s tým, že treba vypátrať pobyt odsúdeného. Príkaz na dodanie na výkon trestu odňatia slobody sa odošle okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v obvode súdu.

(2)

Ak bol pobyt odsúdeného vypátraný inak ako orgánmi polície alebo ak sa odsúdený dobrovoľne prihlásil na výkon trestu, treba príkaz na dodanie na výkon trestu odvolať, a to u toho orgánu polície, ktorému bol zaslaný.

(3)

U odsúdeného, ktorý sa zdržuje v cudzine, sa pri nariadení výkonu trestu odňatia slobody postupuje podľa osobitného predpisu.

(4)

Ak vykonáva odsúdený základnú alebo náhradnú povinnú vojenskú službu, vyzve ho predseda senátu na nástup výkonu trestu odňatia slobody prostredníctvom veliteľa útvaru.

(5)

U mladistvého, ktorý je v ústavnej alebo ochrannej výchove, zašle súd nariadenie výkonu trestu odňatia slobody ústavu, v ktorom je mladistvý, s tým, aby bol na výkon trestu dodaný zamestnancom tohto ústavu. Ak to nemožno zabezpečiť, požiada predseda senátu o predvedenie mladistvého na výkon trestu okresné riaditeľstvo Policajného zboru, v ktorého obvode je ústav.

(6)

Ak ide o výkon trestu odňatia slobody dlhší ako tri mesiace, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých najmenej dva mesiace pred predpokladaným dňom jeho skončenia oznámi výchovnému alebo liečebnému zariadeniu, z ktorého bol mladistvý dodaný na výkon trestu, výsledky prevýchovy mladistvého výkonom trestu z hľadiska prípadného prepustenia z ochrannej výchovy, podmienečného umiestnenia mimo výchovného zariadenia alebo zrušenia ústavnej výchovy.

(7)

Ústav na výkon väzby, prípadne ústav na výkon trestu odňatia slobody vráti súdu jedno vyhotovenie nariadenia výkonu trestu odňatia slobody s potvrdením, že odsúdený nastúpil trest, alebo ihneď oznámi súdu, že trest v určenej lehote nastúpený nebol. Ak je odsúdený vo výkone iného trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody potvrdí prijatie nariadenia výkonu trestu a na jednom jeho vyhotovení uvedie pravdepodobný termín nástupu trestu a vráti ho bez zbytočného odkladu súdu.

(8)

O premiestnení odsúdeného do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, o začatí ochranného liečenia, o jeho úteku a zadržaní, o jeho úmrtí, prerušení výkonu trestu, o podmienečnom prepustení, ako aj o tom, že odsúdený bol v dôsledku výkonu uloženého trestu, udelenia milosti, amnestie alebo z iného dôvodu prepustený na slobodu, podá ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený naposledy bol, bezodkladne správu súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni; ak ide o podmienečné prepustenie, podá správu aj súdu, ktorý o podmienečnom prepustení rozhodol.

§ 77

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Probačný a mediačný úradník súdu prvého stupňa vyžaduje v lehotách určených predsedom senátu najmenej raz ročne od právoplatnosti rozhodnutia odpis registra trestov a ďalšie potrebné podklady na posúdenie spôsobu života odsúdeného a dodržiavania uložených obmedzení. Ak bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, u poškodeného zistí, či odsúdený prejavil v skúšobnej dobe snahu nahradiť škodu.

(2)

Probačný a mediačný úradník súdu prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či bol nariadený výkon trestu, jeho výsledok bezodkladne oznámi Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky – registru trestov.

(3)

Ak súd do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol bez zavinenia odsúdeného o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo či sa trest vykoná, predseda senátu urobí v trestnom spise záznam a poverený zamestnanec súdu prvého stupňa oznámi Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky – registru trestov, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.

(4)

Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom prijatí záruky záujmového združenia občanov za nápravu odsúdeného alebo súd o výchovné spolupôsobenie takéto záujmové združenie občanov požiadal, oznámi v žiadosti o výchovné spolupôsobenie záujmovému združeniu občanov, aké obmedzenia podľa osobitného predpisu41) boli obvinenému uložené. Zároveň ho požiada, aby podľa obsahu týchto obmedzení zameralo svoje výchovné pôsobenie, sledovalo, či odsúdený obmedzenia dodržuje, a podalo súdu ihneď správu o ich prípadnom porušovaní. Rovnako požiada o oznámenie zmeny zamestnania alebo bydliska odsúdeného.

(5)

Súd postupuje rovnako aj vtedy, ak požiada záujmové združenie občanov o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu trestu bol povolený bez jeho záruky.

§ 78

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

Obdobne ako v § 77 postupuje súd aj v prípadoch podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 79

Zaistenie majetku

Ak rozhodol súd o zaistení majetku,42) príslušný orgán miestnej štátnej správy podľa všeobecne záväzných právnych predpisov majetok zabezpečí a vyhotoví jeho zoznam, ktorého odpis zašle súdu. Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného s výnimkou prípadu, ak súd uložil trest prepadnutia časti majetku, ktorá nebola určená podielom, ale uvedením jednotlivých vecí alebo majetkových práv.

§ 80

Výkon ústavného ochranného liečenia

(1)

Nariadenie výkonu ústavného ochranného liečenia zašle predseda senátu zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorá sa má ochrannému liečeniu podrobiť, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým bolo ochranné liečenie uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí predseda senátu deň nástupu na ochranné liečenie. Súčasne upozorní správu zdravotníckeho zariadenia, že k zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantné alebo k prepusteniu z ochranného liečenia podľa osobitného predpisu43) môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, a požiada, aby tomuto súdu bola bezodkladne podaná správa, ak nastanú dôvody pre niektoré z týchto opatrení. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, nastúpila v určenej dobe jeho výkon.

(2)

Predseda senátu vyzve osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, aby jeho výkon nastúpila v príslušnom zdravotníckom zariadení v určenom termíne. Ak nie je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu. Ak nie je osoba, ktorá sa má podrobiť ochrannému liečeniu, nebezpečná pre svoje okolie, môže jej poskytnúť potrebnú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Ak nenastúpi vyzvaná osoba výkon ústavného ochranného liečenia v určenom termíne alebo ak je nebezpečná pre svoje okolie, požiada predseda senátu o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné riaditeľstvo Policajného zboru podľa miesta bydliska alebo miesta pobytu osoby.