Úplné znenie zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ZÁKON o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

(1)

Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „štátna služba“).

(2)

Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len „príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník bezpečnostného úradu“), príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „policajt“).

(3)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy príslušníkov informačnej služby a príslušníkov bezpečnostného úradu pri výkone štátnej služby s tým, že tam, kde sa uvádza policajt, rozumie sa tým aj príslušník informačnej služby a príslušník bezpečnostného úradu.

(4)

Tam, kde sa v tomto zákone uvádza

a)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo Policajný zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia,

b)

služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu a útvar Železničnej polície,

c)

minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), rozumie sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

d)

policajné vzdelanie, rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské vzdelanie.

§ 2

(1)

Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

(2)

Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(3)

Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby.

(4)

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

§ 2a

(1)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3)

Občan pri vstupe do štátnej služby alebo policajt, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1)

(4)

Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5)

Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6)

Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.

§ 3

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4

(1)

Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.1a)

(2)

Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.

§ 5

(1)

Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.

(2)

Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(3)

Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Úprava systemizácie sa vykoná na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.

(4)

Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

§ 6

Druhy štátnej služby

Druhy štátnej služby sú:

a)

prípravná štátna služba,

b)

stála štátna služba,

c)

dočasná štátna služba.

§ 7

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na výkon stálej štátnej služby.

(2)

Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je policajt ustanovený do funkcie ako policajt čakateľ. V tejto dobe je policajt povinný získať policajné vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Do doby prípravnej štátnej služby sa započítava

a)

doba skutočného výkonu štátnej služby,

b)

doba štúdia na splnenie policajného vzdelania,

c)

dovolenka,

d)

doba, keď policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa policajtovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat.

(4)

Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť iba v prípade, ak počas nej policajt bez svojho zavinenia nezískal policajné vzdelanie, najviac však o jeden rok. V prípravnej štátnej službe po skončení skúšobnej doby plní policajt služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.

(5)

Po prijatí do služobného pomeru musí každý policajt prejsť prípravnou štátnou službou s výnimkou policajta, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a policajta, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 8

Skúšobná doba

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná doba, najkratšie na tri mesiace a najdlhšie na 18 mesiacov. Skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani skracovať. Do skúšobnej doby sa započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.

§ 9

Stála štátna služba

(1)

Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Policajt sa zaradí do stálej štátnej služby

a)

po skončení prípravnej štátnej služby,

b)

po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo

c)

ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval; dobou trvania služobného pomeru je doba, ktorá sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti (§ 20).

(3)

Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj policajt, ktorého predchádzajúci služobný pomer k Policajnému zboru trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.

§ 10

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonať aj opätovne.

(2)

Policajt, ktorý vykonal dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.

(3)

Policajt počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie ako policajt v stálej štátnej službe.

§ 11

Kvalifikačné predpoklady na funkciu

Kvalifikačné predpoklady na funkciu na účely tohto zákona sú:

a)

kvalifikačný predpoklad vzdelania a

b)

kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.

§ 12

Kvalifikačný predpoklad vzdelania

(1)

Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní študijného odboru.

(2)

Stupne vzdelania sú:

a)

úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),1aa)

b)

vysokoškolské vzdelanie.2)

(3)

Policajt spĺňa kvalifikačný predpoklad

a)

úplného stredného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku alebo absolutóriom,

b)

vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe príslušného stupňa a vykonal štátne skúšky.

(4)

V tabuľkách zloženia a počtu služobných úradov sa pre funkcie s plánovaným vysokoškolským vzdelaním určí požadovaný stupeň vysokoškolského vzdelania.

§ 13

Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania

Policajt spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, ak

a)

získal základné policajné vzdelanie a je ustanovený do funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou, alebo

b)

získal špecializované policajné vzdelanie.

§ 14

(1)

Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a

a)

je bezúhonný,

b)

je spoľahlivý,

c)

spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,

d)

je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,

e)

ovláda štátny jazyk,3)

f)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.4)

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov.5)

(3)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

a)

preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,6) alebo

b)

požíva iné návykové látky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,7) alebo

c)

podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby, alebo

d)

bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že

1.

pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, alebo

2.

porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo

3.

bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.

(4)

Zdravotná spôsobilosť v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym posudkom na základe vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva.7a) Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 222.

(5)

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a f) musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(6)

Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať8) o jeho osobe tieto údaje:

a)

meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d)

štátnu príslušnosť a jej zmeny,

e)

číslo občianskeho preukazu, miesto jeho vydania,

f)

vzdelanie, prehľad navštevovaných škôl,

g)

jazykové vedomosti,

h)

zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

i)

prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

j)

vykonávanie podnikateľskej činnosti,

k)

miesto a čas základnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,

l)

všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,

m)

postih za priestupok alebo za iný správny delikt,

n)

závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

(7)

Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o policajtovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru.

§ 15

(1)

Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

(2)

Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

(3)

V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

a)

písomnú žiadosť o prijatie,

b)

vyplnený dotazník,

c)

životopis,

d)

osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,

e)

vojenskú knižku alebo preukaz branca,

f)

vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.

(4)

Občan, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o dobách podľa § 20 ods. 3 a § 86 ods. 7; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.

(5)

Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby v Policajnom zbore.

(6)

Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu, lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon služby. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobia občania, ktorí dosiahli 50 rokov veku, ak ide o mužov, a 40 rokov veku, ak ide o ženy, a občania, ktorí majú byť zaradení ako úzko špecializovaní odborníci.

(7)

Prijímacie konanie sa končí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

(8)

Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

(9)

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 16

Vznik služobného pomeru

(1)

Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

(2)

Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a pridelené evidenčné číslo,

b)

deň vzniku služobného pomeru,

c)

druh štátnej služby,

d)

funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a služobný úrad,

e)

hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

f)

údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,

g)

dĺžku skúšobnej doby,

h)

dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa občan prijíma do dočasnej štátnej služby,

i)

dĺžku základného času služby v týždni.

(3)

Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(4)

Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 17

Služobná prísaha

(1)

Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

(2)

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“.

(3)

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Národného bezpečnostného úradu. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť záujmy Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“.

§ 18

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe

(1)

Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,9) nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2)

Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1.

§ 19

Služobná rovnošata

(1)

Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť policajta k Policajnému zboru.

(2)

Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.

(3)

Na služobnej rovnošate a jej súčastiach nosí policajt štátny znak Slovenskej republiky.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na Národný bezpečnostný úrad a na Slovenskú informačnú službu.

§ 20

Hodnosti

(1)

Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovujú sa tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje inak, doba výsluhy rokov je

a)	v práporčíckej hodnosti 1. strážmajster 2. nadstrážmajster 3. podpráporčík 4. práporčík 5. nadpráporčík	dva roky tri roky štyri roky päť rokov
b)	v dôstojníckej hodnosti 1. podporučík 2. poručík 3. nadporučík 4. kapitán 5. major 6. podplukovník 7. plukovník	jeden rok dva roky tri roky tri roky štyri roky päť rokov
c)	v generálskej hodnosti generál.

(2)

Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(3)

Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

a)

dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b)

výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

c)

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

d)

ďalšej rodičovskej dovolenky,

e)

dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej má policajt nárok na polovicu sumy nemocenského,10)

f)

prerušenia výkonu funkcie podľa § 44 ods. 2,

g)

na ktorú bolo policajtovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka.

§ 21

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania, policajt sa vymenuje do hodnosti strážmajstra.

(2)

Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, policajt sa vymenuje do hodnosti podporučíka.

(3)

Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, je policajt vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

(4)

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

a) nadporučíka b) kapitána c) majora d) podplukovníka e) plukovníka	3 roky 6 rokov 10 rokov 15 rokov 21 rokov.

§ 22

(1)

Policajt, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, vymenuje sa do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

(2)

Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona existuje, prípadne do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je ustanovený do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 21.

§ 23

(1)

Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

a)

je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b)

od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,

c)

kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť.

(2)

Policajt v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučíka, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre túto hodnosť.

§ 24

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti

(1)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:

a)

pre práporčícke hodnosti

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

základné policajné vzdelanie;

b)

pre dôstojnícke hodnosti až do hodnosti nadporučíka

1.

úplné stredné vzdelanie,

2.

špecializované policajné vzdelanie;

c)

pre dôstojnícke hodnosti kapitán a major

1.

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,2)

2.

špecializované policajné vzdelanie;

d)

pre dôstojnícke hodnosti podplukovník a plukovník

1.

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,2)

2.

špecializované policajné vzdelanie.

(2)

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa policajt vtedy, ak spĺňa obidve jeho časti.

§ 25

Návrh na vymenovanie do hodnosti generála

Návrh na vymenovanie policajta do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

§ 26

Prepožičanie hodnosti

Policajtovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na dobu, po ktorú to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, v ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný, s výnimkou hodnosti generál. Policajtovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

§ 27

(1)

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2)

V hodnotiacej časti sa posudzujú

a)

znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b)

znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,

c)

výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d)

plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e)

splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f)

spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 1 písm. b),

g)

spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3)

Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4)

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je

a)

spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

b)

spôsobilý vykonávať aj funkciu, na ktorú sa požaduje vyšší stupeň vzdelania alebo špecializované vzdelanie,

c)

spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,

d)

spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo

e)

nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(5)

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a)

pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby,

b)

ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.

(6)

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a)

najmenej raz za päť rokov,

b)

ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie,

c)

ak má byť policajt vyslaný na získanie vyššieho stupňa vzdelania alebo špecializovaného policajného vzdelania, než je požadované pre funkciu, do ktorej je ustanovený.

§ 28

(1)

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

(2)

Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

(3)

Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.

§ 29

O návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám, vráti bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo spresní návrh v požadovanom rozsahu alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo svojom návrhu.

§ 30

Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

§ 31

(1)

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.

(2)

Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

§ 32

(1)

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2)

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

(3)

Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 33

Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie

(1)

Policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia. Do funkcie, na ktorú sa podľa osobitných predpisov10aa) vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, možno policajta ustanoviť, len ak spĺňa túto spôsobilosť.

(2)

Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

(3)

Vymenovaním do funkcie sa obsadzujú funkcie nadriadených v priamej riadiacej pôsobnosti ministra.

(4)

Policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu.

(5)

Vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie podľa odsekov 3 a 4 môže vykonať výlučne minister, ak osobitný predpis10a) neustanovuje inak.

§ 34

Určenie za vyšetrovateľa

(1)

Policajta za vyšetrovateľa určuje minister.

(2)

Za vyšetrovateľa možno určiť len policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

(3)

Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa než v odbore právo alebo bezpečnostné služby a úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

(4)

Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby.

(5)

Vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax podľa plánu prípravy čakateľskej praxe.

(6)

Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie. Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať aj činnosti vo vyšetrovaní v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7)

Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa vzťahujú aj na vyšetrovateľa čakateľa, ktorého čakateľská prax je skrátená podľa odseku 4.

(8)

Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, na súde alebo v advokácii, skončenú úspešne vykonanou záverečnou skúškou môže minister uznať za čakateľskú prax podľa tohto zákona a za záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

§ 35

Prevedenie na inú funkciu a preloženie na inú funkciu

(1)

Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

a)

v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,

b)

podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,

c)

podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

d)

v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,

e)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,

f)

je podľa osobitného zákona9) osobou blízkou nadriadenému alebo inému policajtovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole,

g)

bol zaradený do funkcie vyšetrovateľa čakateľa a nevykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,

h)

nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie.

(2)

Minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby10b) a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu.

(3)

Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.

(4)

Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).

(5)

Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.

(6)

Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).

(7)

Policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

(8)

Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže policajt svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.

(9)

Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.

(10)

Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.10c)

§ 36

Prevelenie

(1)

Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného zboru uložených pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia alebo práv iných osôb na nevyhnutne potrebný čas, najviac na šesť mesiacov za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.

(2)

Ak si to situácia vyžaduje, pretože bezpečnostné opatrenie trvá, možno policajta preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na jeden rok.

(3)

Policajta možno preveliť aj do iného miesta výkonu štátnej služby; v takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 36a

Povolanie

(1)

Minister môže na nevyhnutne potrebný čas povolať na plnenie úloh inšpekčnej služby10b) policajta s jeho súhlasom, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.

(2)

Minister ukončí povolanie policajta,

a)

ak pominuli dôvody tohto povolania,

b)

na žiadosť policajta, a to najneskôr do jedného mesiaca odo dňa predloženia jeho žiadosti.

(3)

Policajtovi pri povolaní do iného miesta výkonu štátnej služby patria náhrady ako pri služobnej ceste.

(4)

Do funkcie zastávanej policajtom pred povolaním podľa odseku 1 nemožno počas doby povolania ustanoviť iného policajta.

§ 37

(1)

Policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

(2)

Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy policajta.

(3)

Policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté.

(4)

Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty.

(5)

Služobnou cestou nie je plnenie úloh bojovej pohotovosti vrátane príprav a nácviku bojovej pohotovosti.

(6)

Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku 4 zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky.

(7)

Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý policajta prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

§ 38

Policajta v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu.

§ 39

Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie

(1)

Policajta v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,

a)

zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti,

b)

výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.

(2)

Poveriť policajta podľa odseku 1 možno len vtedy, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.

(3)

Poveriť policajta podľa odseku 1 písm. a) nemožno, ak povinnosť zastupovať vyplýva z jeho funkcie.

§ 40

(1)

Policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 41 až 44, sa zaradí do zálohy.

(2)

Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.

(3)

Ustanovujú sa tieto zálohy:

a)

činná záloha,

b)

záloha pre študujúcich policajtov,

c)

záloha pre prechodne nezaradených policajtov alebo

d)

neplatená záloha.

(4)

Policajt sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak ďalej nie je ustanovené inak. Pri zaradení do zálohy sa policajt odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.

(5)

Ak sa skončia dôvody, pre ktoré bol policajt zaradený do zálohy, vyjme sa zo zálohy a nasledujúcim dňom sa ustanoví do funkcie alebo vymenuje do funkcie podľa § 33.

§ 41

(1)

Do činnej zálohy sa zaradí policajt, ktorý bol s jeho súhlasom

a)

vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,

b)

v záujme štátnej služby vyslaný na plnenie služobných úloh k inej právnickej osobe,

c)

dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborových orgánoch.

(2)

Pri zaradení do činnej zálohy sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.

§ 42

(1)

Do zálohy pre študujúcich policajtov sa zaradí policajt vyslaný na denné štúdium.

(2)

Zaradenie do zálohy pre študujúcich policajtov sa vykoná dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do doby skončenia alebo prerušenia štúdia.

(3)

Pri zaradení do zálohy pre študujúcich policajtov sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.

§ 43

(1)

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej službe, ak

a)

v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je pre neho voľná iná funkcia,

b)

v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,

c)

podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe; zaradenie policajta do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,

d)

je podľa osobitného predpisu9) osobou blízkou nadriadenému alebo policajtovi, ktorého pokladničnej alebo účtovnej kontrole podlieha, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe,

e)

bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nie je preňho v štátnej službe voľná iná funkcia,

f)

nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe.

(2)

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt v stálej štátnej službe, ak

a)

nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia,

b)

ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu alebo

c)

v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

(3)

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj tehotná policajtka a matka do konca deviateho mesiaca po pôrode, ak ju nie je možné dočasne previesť z dôvodu tehotenstva a materstva na výkon štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná.

(4)

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt v stálej štátnej službe, ktorý bol s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie.

(5)

Po dobu zaradenia policajta v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov

a)

z dôvodu podľa odseku 1 a 3 patrí policajtovi 80 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,11)

b)

z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) a b) patrí policajtovi 60 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,

c)

z dôvodu podľa odseku 2 písm. c) patrí policajtovi služobný plat vo výške minimálnej mzdy,

d)

z dôvodu podľa odseku 4 patrí policajtovi služobný plat podľa § 84 ods. 1 písm. a) až c), ktorý by mal priznaný, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, a osobitný príplatok vo výške určenej ministrom; tiež mu patria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu11a) okrem náhrad výdavkov, ktoré mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný, a príspevok od 500 do 2 500 EUR mesačne, ktorý určí minister.

(6)

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov nemožno zaradiť policajta, ktorý splnil podmienky na skončenie služobného pomeru podľa § 192 ods. 2.

(7)

Nadriadený, v ktorého personálnej a materiálnej starostlivosti je policajt zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, je povinný sústavne sledovať, či sa neskončili dôvody na zaradenie policajta do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie do funkcie alebo vymenovanie do funkcie podľa § 33.

§ 44

(1)

Do neplatenej zálohy sa zaraďujú policajtky a policajti, ktorým bola udelená rodičovská dovolenka podľa § 152 ods. 2, policajti, ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2, a policajti, ktorým bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako 60 dní v kalendárnom roku.

(2)

Výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie

a)

prezidenta Slovenskej republiky,

b)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c)

člena vlády Slovenskej republiky,

d)

vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

e)

predsedu ostatných ústredných orgánov štátnej správy,12)

f)

predsedu alebo sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g)

predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h)

predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

i)

generálneho prokurátora a námestníka generálneho prokurátora,

j)

guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

k)

člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,

l)

štátneho tajomníka12a) okrem funkcie štátneho tajomníka ministerstva,

m)

vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

n)

vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

o)

volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce,

p)

volenej platenej funkcie poslanca samosprávneho kraja a predsedu samosprávneho kraja,

r)

verejného ochrancu práv.

§ 45

Podrobnosti o zaraďovaní policajtov do zálohy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 46

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1)

Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že

a)

porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo

b)

spáchal trestný čin.

(2)

Výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

(3)

Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.11) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

(4)

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

(5)

Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(6)

Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.

(7)

Nadriadený nariadi policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, aby sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu alebo v inom mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby v týždni podľa § 64 ods. 1. Policajt, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, môže sa dočasne vzdialiť z určeného miesta z dôvodov uvedených v § 80 až 83; o tom je povinný vopred informovať nadriadeného.

(8)

Obmedzenie podľa odseku 5 sa vzťahuje aj na policajta počas zaradenia v neplatenej zálohe.

§ 47

Služobná disciplína

Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 48

Základné práva a povinnosti policajta

(1)

Policajt má právo

a)

na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,

b)

na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

c)

na prehlbovanie kvalifikácie,

d)

odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,

e)

podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.

(2)

Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3)

Policajt je povinný

a)

plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b)

vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c)

oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,

d)

zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,

e)

pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g)

v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

h)

dodržiavať služobnú disciplínu,

i)

vykonávať štátnu službu nestranne,

j)

poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje,8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k)

plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,

l)

byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m)

oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,

n)

plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

o)

preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,

p)

predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r)

oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,

s)

podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

t)

nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného.

(4)

Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5)

Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.

(6)

Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona.13aa) Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a)

(7)

Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,13ac) Fondu ochrany vkladov13ac) alebo Garančného fondu investícií13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže policajt vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, iný štátny orgán, pre obec, pre samosprávny kraj, pre Národnú banku Slovenskej republiky13ad) a pre Úrad pre finančný trh.13ae)

§ 48a

Majetkové priznanie

(1)

Policajt je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní

a)

do 30 dní odo dňa vzniku jeho služobného pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka,

c)

v lehote určenej ministrom.

(2)

V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) a c) sa uvádza stav majetku k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.

(3)

Majetkové priznanie obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu policajta,

b)

označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a cenu jej obstarania,13af)

c)

údaj o hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,

d)

údaj o majetkovom práve alebo inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich nadobudnutia a ocenenie tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,

e)

údaj o hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 200 000 Sk, ak ich súhrnná hodnota presahuje 500 000 Sk.

(4)

Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Za majetok podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vklady v bankách so sídlom v zahraničí.

(5)

Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm. b) je dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku cena podľa osobitného predpisu;13af) pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom vlastnou výstavbou sú cenou obstarania výdavky na obstaranie takého majetku.

(6)

Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou okrem peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a vkladov v bankách so sídlom v zahraničí v slovenskej mene. Peňažné prostriedky v cudzej mene v hotovosti, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v cudzej mene a vklady v bankách so sídlom v zahraničí v cudzej mene sa prepočítajú na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, platným k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou sa na účely majetkového priznania rozumie cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste taký majetok obvykle predáva.

(7)

Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku 3 delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.13b)

(8)

Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie policajta, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,13c) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(9)

Majetkové priznanie podľa odseku 1 podáva policajt nadriadenému, ktorý ho ustanovuje alebo vymenúva do funkcie. Nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového priznania na účely zistenia prírastku majetku policajta, uchovávanie majetkového priznania a taktiež zabezpečí ochranu majetkového priznania pred zneužitím.8)

(10)

Ak policajt nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie podľa odseku 8, nadriadený mu vydá písomný pokyn, aby splnil túto povinnosť najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.

(11)

Ak má nadriadený odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti údajov uvedených v majetkovom priznaní alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá policajtovi písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje policajt čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov policajt doloží, ak ho o to nadriadený požiada, výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Policajt je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.

(12)

Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak policajt

a)

nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo

b)

úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odsekov 8 a 11 alebo

c)

nepreukáže prírastok majetku hodnoverným spôsobom.

§ 49

Základné povinnosti nadriadeného

Nadriadený je povinný

a)

riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,

b)

zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení,

c)

vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne,

d)

oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

§ 50

Disciplinárna právomoc

Nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

§ 51

Disciplinárne odmeny

(1)

Disciplinárnou odmenou je

a)

písomná pochvala,

b)

peňažný dar alebo vecný dar,

c)

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(2)

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje. Za to isté konanie podľa predchádzajúcej vety možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu.

(3)

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Policajného zboru a Slovenskej republiky.

(4)

Policajtovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

(5)

Policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti podľa odseku l písm. c) in memoriam.

§ 52

Disciplinárne previnenie

(1)

Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2)

Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len „priestupok“).14)

§ 53

Disciplinárne opatrenia

(1)

Disciplinárnym opatrením je

a)

písomné pokarhanie,

b)

zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,

c)

zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d)

zákaz činnosti,

e)

prepadnutie veci.

(2)

Ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písmena b) za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená osobitným zákonom.14a)

§ 54

Výčitka

Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

§ 55

(1)

Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).

(2)

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.

(3)

Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 ods. 1 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

(4)

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.15)

(5)

Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.

(6)

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

§ 56

(1)

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2)

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

(3)

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4.

(4)

Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

§ 57

(1)

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

(2)

Iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní,15a) správny orgán15b) a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť;15c) iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho opatrenia.

(3)

Ak sa policajt dopustil disciplinárneho previnenia v cudzine, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu policajta z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa policajt zdržiaval v cudzine; ustanovenie druhej vety odseku 1 tým nie je dotknuté.

§ 58

(1)

Priestupok možno prejednať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie najneskôr do jedného roku odo dňa spáchania priestupku.

(2)

Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami možno uložiť disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, disciplinárne opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.

(3)

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4)

O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.

(5)

Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

§ 59

(1)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

(2)

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(3)

Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

§ 60

(1)

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.

(2)

Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.

(3)

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia možno vyhlasovať iba pred policajtmi rovnakej funkcie alebo vyššej funkcie.

§ 61

Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1)

Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

(2)

Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak policajt výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo však uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času výkonu tohto opatrenia.

(3)

Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.

§ 62

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

§ 63

Použitie ustanovení osobitných predpisov

Na prejednávanie priestupku sa vzťahuje osobitný predpis,16) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 64

Dĺžka základného času služby v týždni

(1)

Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je rozvrhnutý nerovnomerne, ak policajt vykonáva štátnu službu nepretržite alebo v zmenách, ustanovuje sa na 38 hodín.

(3)

Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja17) (ďalej len „sviatok“).

(4)

Deň, keď policajt nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného pokoja, považuje sa za deň výkonu štátnej služby.

(5)

Nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

§ 65

Rozvrhnutie základného času služby v týždni

(1)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

(2)

O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister interným predpisom.

(3)

O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.

(4)

O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni.

(5)

Zmenovým režimom je spôsob organizácie služby, pri ktorom policajti jeden druhého striedajú na rovnakom mieste výkonu štátnej služby alebo na určenom mieste výkonu štátnej služby podľa určeného rozvrhu a v priebehu určeného obdobia, dní alebo týždňov vykonávajú štátnu službu v rôznom čase.

(6)

Ak je základný čas služby v týždni rozvrhnutý tak, že sa v ňom policajti vzájomne striedajú v dvoch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe, ide o dvojzmenný režim. Za trojzmenný režim sa považuje režim, v ktorom sa policajti vzájomne striedajú v troch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe. Za nepretržitý režim sa považuje režim, ktorý si vyžaduje výkon štátnej služby 24 hodín denne po sedem dní v týždni.

(7)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje na jednotlivé zmeny spravidla na obdobie jedného mesiaca. So zmenou rozvrhnutia základného času služby v týždni musí byť policajt oboznámený najneskôr tri dni pred nástupom do služby. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže nadriadený výnimočne určiť nástup takej služby aj v čase kratšom ako tri dni pred nástupom zmeny.

(8)

Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 66

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni

(1)

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby policajt mal medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Policajtovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu služby po dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby policajta, považuje sa za dobu zameškanú pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 67

Prestávky v službe

(1)

Služobný úrad je povinný poskytnúť policajtovi najneskôr po piatich hodinách nepretržitého výkonu štátnej služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút; ak výkon štátnej služby presahuje desať a pol hodiny, služobný úrad je povinný poskytnúť policajtovi ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o štátnu službu, ktorej výkon nemožno prerušiť, musí sa policajtovi aj bez prerušenia výkonu štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(2)

Do základného času služby v týždni sa započítava:

a)

prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na päť dní služby,

b)

dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom výkone štátnej služby v rozsahu 12 hodín.

§ 68

Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni a vo sviatok

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

(2)

Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.

(3)

Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni musí však byť najmenej 24 hodín.

(4)

Štátnou službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.

§ 69

Služobná pohotovosť

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno policajtovi písomne nariadiť služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času v mieste jeho

a)

výkonu štátnej služby,

b)

trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste.

(2)

Pri nariadení služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby alebo v inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok; ak služobná pohotovosť trvá viac ako 24 hodín, musí byť zabezpečené stravovanie policajtov.

(3)

Podrobnosti o služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 70

Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky sa predlžuje o dva týždne policajtovi, ktorý aspoň dva týždne dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie; to neplatí, ak v tom istom kalendárnom roku sa policajtovi poskytla preventívna rehabilitácia.