Úplné znenie zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje alebo formou peňažného plnenia vo výške 45 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.

(8)

Hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo každý rok podľa reálnych nákupných cien.

(9)

Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva v mesiacoch marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný termín je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.

(10)

Platnosť náhrady formou nepeňažného plnenia je najviac 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku. Náhrada formou nepeňažného plnenia sa policajtovi a policajtke preplatí najviac do výšky 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí

a)

pri skončení služobného pomeru,

b)

za dobu, počas ktorej im bolo nariadené alebo povolené nadriadeným používať počas služby na prechodné obdobie výhradne občiansky odev,

c)

policajtke počas tehotenstva, počas ktorého používala občiansky odev,

d)

policajtke pri nástupe na rodičovskú dovolenku,

e)

pri zaradení do zálohy podľa § 40 ods. 3 písm. a) až c),

f)

ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve, v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom alebo ak pri výkone štátnej služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

(11)

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria policajtovi za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 3, a policajtovi počas materskej alebo rodičovskej dovolenky.

(12)

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.

(13)

Na príslušníkov informačnej služby a príslušníkov bezpečnostného úradu sa vzťahujú ustanovenia odseku 1, odseku 2 písm. b), d), e) a odsekov 5, 8 až 11 s tým, že tam, kde sa hovorí o služobnej rovnošate a jej súčastiach, rozumie sa tým občiansky odev a jeho doplnky.

§ 130

(1)

Ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas

a)

čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky alebo preventívnej rehabilitácie,

b)

keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,

c)

náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

d)

služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak policajtovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,

e)

služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,

f)

služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby,

g)

odborného školenia,

h)

prestávky v službe,

i)

prestávky na dojčenie,

j)

služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného času služby policajta v jednotlivých dňoch.

(2)

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom čase služby v týždni je 1/175 služobného platu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného platu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m).

(3)

Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), kde je policajt zaradený do výkonu štátnej služby. Pre policajtov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.

(4)

Miesto pobytu je miesto, kde sa policajt nachádza v čase povolania na výkon štátnej služby.

(5)

Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu.23)

(6)

Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.

(7)

Ak policajtovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len jedno stravné, ktoré je pre neho výhodnejšie.

§ 131

Tam, kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a policajt ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže nadriadený poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 37 ods. 2 a 7.

§ 132

(1)

Ak policajt požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 111, je nadriadený povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.

(2)

Nadriadený je povinný poskytnúť policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.

§ 133

(1)

Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej cesty predložiť nadriadenému písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

(2)

Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty policajta.

(3)

Policajt je povinný vyúčtovanie stravného v cudzej mene za uplynulý mesiac predložiť nadriadenému do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.

§ 134

Na zmenu osobného stavu policajta, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.

§ 135

(1)

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone štátnej služby zaisťuje služobný úrad.

(2)

Služobný úrad je povinný najmä

a)

vytvárať podmienky pre bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,

b)

riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,

c)

zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,

d)

priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného stavu,

e)

poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ako aj ochranné nápoje,

f)

umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávať kontrolu plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,

g)

oboznamovať policajtov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,

h)

zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,

i)

chrániť zdravie policajtov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa vykonáva štátna služba.

§ 136

Policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný

a)

dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,

b)

zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať predpísané skúšky a lekárske prehliadky,

c)

bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

d)

nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol,

e)

podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok,

f)

používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné služobné prostriedky,

g)

prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s bojovou a inou technikou a dodržiavať pravidlá požiarnej ochrany.

§ 137

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.

§ 138

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného úradu podľa osobitného predpisu.30)

§ 139

Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

§ 140

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.

§ 141

Podmienky výkonu štátnej služby

(1)

Nadriadený vytvára policajtovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon štátnej služby.

(2)

Nadriadený je povinný najmä

a)

oboznamovať policajtov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,

b)

starať sa o sústavné vzdelávanie policajtov,

c)

zabezpečovať pre policajtov zdravotnú starostlivosť, zriaďovať a udržiavať zdravotnícke zariadenia,

d)

zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,

e)

starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,

f)

zabezpečovať ubytovanie policajtov,

g)

vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov policajtov,

h)

zabezpečiť policajtom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči policajtom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu služby,

i)

zabezpečovať stravovanie podľa písmena h) podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja policajtovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla,

j)

prispievať na stravovanie podľa písmen h) a i) vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,31) rovnako tak poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu,32)

k)

zabezpečiť vybavenie pracoviska, na ktorom sa vykonáva štátna služba v noci, prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.

(3)

Nadriadený môže poskytovať policajtovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 2 písm. j), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť policajtovi stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. h) až j).

(4)

V kolektívnej zmluve možno

a)

upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať policajtom stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,

b)

rozšíriť okruh policajtov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.

§ 142

Získavanie a zvyšovanie vzdelania policajtov

(1)

Služobný úrad môže policajtovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu, umožniť získať alebo zvýšiť vzdelanie štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok, absolvovaním doktorandského štúdia, habilitáciou docentov a menovaním profesorov alebo prípravou v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania policajtov. Súhlas služobného úradu so štúdiom alebo s prípravou policajta umožňuje policajtovi počas štúdia, prípravy a vykonania rigoróznych skúšok a habilitačného konania alebo počas prípravy v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat.

(2)

Súhlas služobného úradu so získaním alebo so zvýšením vzdelania policajta štúdiom na školách, v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania sa udeľuje

a)

rozkazom, ktorým sa policajt vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania,

b)

rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok a habilitačného konania.

(3)

Policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť vzdelanie, je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere v tej zložke (§ 1 ods. 1), ktorá mu umožnila získať alebo zvýšiť vzdelanie, alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť. Policajt je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so získavaním alebo so zvyšovaním vzdelania alebo ich pomernú časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie.

(4)

Doba určená na zotrvanie policajta v služobnom pomere je

a)

pri dennom štúdiu alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania štúdia alebo prípravy,

b)

pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania štúdia alebo prípravy,

c)

pri vykonaní rigoróznych skúšok a vymenovaní za docenta alebo za profesora päť rokov.

§ 143

Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo na zvýšenie vzdelania

(1)

Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 142 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie jeho vzdelania alebo ich pomernú časť.

(2)

Výšku úhrady nákladov vypočítava a stanovuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, keď policajt získaval alebo si zvyšoval vzdelanie.

(3)

Do celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady za samoštúdium, ak sa poskytlo bezplatne.

(4)

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad čiastočne znížiť alebo aj úplne odpustiť úhradu nákladov policajtovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo policajtovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

(5)

Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie vzdelania alebo ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je povinný policajt uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

(6)

O spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti policajta uhradiť náklady mesačnými zrážkami z jeho služobného príjmu; výška mesačných zrážok z jeho služobného príjmu však nesmie prekročiť hranice čiastok určených podľa osobitného predpisu.33)

(7)

Povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.

§ 144

Úschova zvrškov

Služobný úrad je povinný zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré policajti obvykle nosia pri výkone štátnej služby.

§ 145

Zdravotná starostlivosť

Policajtom sa poskytuje

a)

zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov,34)

b)

špecifická zdravotná starostlivosť.

§ 145a

(1)

Špecifickou zdravotnou starostlivosťou na účely tohto zákona sa rozumie

a)

periodická preventívna lekárska prehliadka,

b)

mimoriadna preventívna lekárska prehliadka,

c)

zdravotná starostlivosť poskytovaná na žiadosť ministerstva pri služobnej príprave policajtov, zabezpečovaní osôb a objektov a určených krízových situácií.

(2)

Periodická preventívna lekárska prehliadka sa vykonáva raz za rok, ak nejde o činnosť vyžadujúcu vykonávanie periodických preventívnych lekárskych prehliadok v kratších časových intervaloch.

(3)

Za periodickú preventívnu lekársku prehliadku sa považuje tiež lekárske vyšetrenie vykonané v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak bolo vykonané počas troch mesiacov pred termínom určeným na periodickú preventívnu lekársku prehliadku alebo počas troch mesiacov po tomto termíne a zodpovedalo požadovanému rozsahu podľa odseku 6. Za periodickú lekársku prehliadku sa považuje aj posudzovanie zdravotnej spôsobilosti leteckého personálu.

(4)

Mimoriadna preventívna lekárska prehliadka sa vykonáva u policajtov, u ktorých to určí určený lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo^na základe výsledkov zistených pri poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a orgán na ochranu zdravia pri nariadení opatrení na predchádzanie vzniku ochorení34a) podmienených výkonom služby a obmedzenie ich výskytu.

(5)

Špecifická zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva a určených zdravotníckych zariadeniach.7a)

(6)

Rozsah periodickej preventívnej lekárskej prehliadky a mimoriadnej preventívnej lekárskej prehliadky podľa druhu činnosti, ktorú policajt vykonáva, a okruh činností vyžadujúcich vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok v kratších časových intervaloch ustanoví minister.

§ 145b

Náklady špecifickej zdravotnej starostlivosti nad rozsah uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia34b) hradí ministerstvo s výnimkou vyšetrení určených orgánom na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu.34c)

§ 146

Preventívna rehabilitácia

(1)

Vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku.

(2)

Policajtom možno na základe lekárskeho odporúčania poskytnúť preventívnu rehabilitáciu v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku formou kúpeľnej liečby spojenej s časťou dovolenky.

(3)

Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia policajtov.

(4)

Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou

a)

aktívneho odpočinku,

b)

liečebno-preventívnej starostlivosti,

c)

výkonu práce.

(5)

Preventívna rehabilitácia sa poskytuje

a)

policajtom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného pomeru rozhodujúca pre nárok na odchodné a jeho výšku,

b)

pyrotechnikom, potápačom, letcom a palubnému personálu,

c)

ostatným policajtom s narušeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie.

(6)

Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtom v prvom roku služobného pomeru, policajtom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení alebo ktorí požiadali o uvoľnenie, alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav.

(7)

Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtovi v kalendárnom roku, v ktorom sa mu poskytla kúpeľná liečba.

(8)

Policajt je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu vyslaný.

(9)

Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie sa môže určiť policajtovi, ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov.

(10)

Preventívna rehabilitácia podľa odseku 4 písm. a) a b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.

(11)

Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 147

(1)

Policajtka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

(2)

Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená alebo vymenovaná do funkcie, ani zaraďovaná na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 148

(1)

Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie zaraďovať na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Policajtka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môže zaraďovať do služobnej pohotovosti len s jej súhlasom.

(2)

Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

§ 149

(1)

Ak tehotná policajtka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon sa tehotným policajtkám zakazuje alebo ktorý podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok výkonu jej štátnej služby.

(2)

Ak dočasná úprava podľa odseku 1 nie je možná, služobný úrad je povinný oslobodiť tehotnú policajtku od výkonu štátnej služby v noci alebo dočasne ju previesť na výkon štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký služobný plat ako pri výkone štátnej služby, ktorú vykonávala pred prevedením, a ak to nie je možné, zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov.

(3)

Ak policajtka dosahuje pri výkone štátnej služby z dôvodov uvedených v odseku 2 nižší služobný plat, patrí jej vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu.35)

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 150

(1)

Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej súhlasom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

§ 151

(1)

Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti policajtky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2)

Nadriadený určí policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

§ 152

(1)

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí policajtke materská dovolenka po dobu 28 týždňov; ak policajtka porodila zároveň dve alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú policajtku, patrí jej materská dovolenka po dobu 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2)

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne policajtke, policajtovi alebo policajtke a policajtovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, poskytne sa policajtke alebo policajtovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do siedmich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý policajt alebo policajtka žiada, najmenej však na jeden mesiac.

(3)

Materskú dovolenku policajtka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(4)

Ak policajtka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však policajtka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o policajtku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú policajtku.

(5)

Materská dovolenka policajtky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 153

(1)

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj policajtka alebo policajt, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2)

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke alebo policajtovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak policajtka alebo policajt prevzal dve deti alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú policajtku alebo osamelého policajta v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, a kým dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú dosiahne sedem rokov veku.

§ 154

(1)

Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v dojčenskom ústave alebo v zariadení zdravotníckej starostlivosti a policajtka alebo policajt zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská alebo rodičovská dovolenka; u policajtky sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa policajtke alebo policajtovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu, osobitne náročnú starostlivosť, do siedmich rokov veku dieťaťa.

(2)

Policajtke alebo policajtovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj policajtke alebo policajtovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí policajtke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

(4)

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je policajtka na materskej dovolenke alebo policajtka a policajt na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.

§ 155

Ak policajtka alebo policajt požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť.

§ 156

Prestávky na dojčenie

(1)

Policajtke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

(3)

Ak policajtka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

§ 157

Ustanovenia § 148, 150 a 151 sa vzťahujú aj na osamelých policajtov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

§ 158

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené policajtky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení policajti, alebo policajtky a policajti osamelí z iných vážnych dôvodov.

§ 159

Povinnosti služobného úradu a policajta

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečovať policajtom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku; ak policajt oznámi zistené nedostatky, je služobný úrad povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2)

Policajt je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, policajt je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.37)

§ 160

(1)

Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.

(2)

Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je

a)

vznik škody,

b)

porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

c)

príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

d)

zavinenie,

e)

právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

§ 161

Policajt, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Policajt, ktorý sa vlastnou vinou, úmyselným či nedbanlivostným požitím alkoholu alebo inej návykovej látky uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

§ 162

Policajt, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

§ 163

Policajt nezodpovedá za škodu,

a)

ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,

b)

ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

c)

ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho policajt na tento rozpor upozornil.

§ 164

(1)

Ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

(2)

Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3)

Ak je policajt prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať služobnému úradu.

(4)

Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 165

Policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

§ 166

(1)

Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.

(2)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená

a)

na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, alebo

b)

pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.

(4)

Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

§ 167

(1)

Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2)

Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

§ 168

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo straty.

§ 169

(1)

Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2)

Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(3)

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta.

(4)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b).

§ 170

(1)

Služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.

(2)

Ak sa nadriadený a policajt dohodnú na náhrade škody, uzavrú o tom písomnú dohodu.

(3)

V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

(4)

Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti policajta uhradiť škodu rozhodne nadriadený, len ak o nej nerozhodol súd.

§ 171

Ak škodu spôsobil nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným policajtom, výšku tejto náhrady určí vyšší nadriadený.

§ 172

Ak policajt uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré policajt spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 164 a 165.

§ 173

Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1)

Ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3)

Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

(4)

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.

§ 174

(1)

Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

(2)

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.

(3)

Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(4)

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 175

(1)

Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b)

škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a)

policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom,

c)

policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

(3)

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.

(4)

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

§ 176

Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz

a)

pri služobnom zákroku,

b)

pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

§ 177

Policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.

§ 178

Zrušený.

§ 179

Zrušený.

§ 180

Zrušený.

§ 181

Zrušený.

§ 182

Zrušený.

§ 183

Zrušený.

§ 184

Zrušený.

§ 185

Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach

(1)

Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2)

Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný policajt alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

(3)

Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil nadriadenému bezodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 186

Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1)

Ak policajt utrpel vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach alebo pre výkon štátnej služby, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

§ 187

(1)

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

(2)

Služobný úrad je povinný nahradiť policajtovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s policajtom škodu neodčiní uvedením do pôvodného stavu.

(3)

Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo z choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

§ 188

(1)

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,33) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

(2)

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

§ 188a

Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním

(1)

Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

(2)

Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet záujmového združenia policajtov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu policajt nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.

(3)

V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

(4)

Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj školenie policajtov na zvýšenie ich odbornej pripravenosti organizované služobným úradom.

§ 189

Druhy skončenia služobného pomeru

Služobný pomer sa končí

a)

zrušením v skúšobnej dobe,

b)

uvoľnením,

c)

prepustením,

d)

stratou hodnosti,

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby,

f)

úmrtím policajta,

g)

zákazom činnosti výkonu funkcie policajta.

§ 190

Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

§ 191

Uvoľnenie

(1)

Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2)

Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

(3)

Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4)

Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.

(5)

Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.

(6)

Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi.

(7)

Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.

(8)

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

§ 192

(1)

Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak

a)

pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie,

b)

podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

c)

podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

d)

bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,

e)

porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

f)

bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody,

g)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(2)

Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.40b)

(3)

Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov.

(4)

O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

§ 193

(1)

Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.

(2)

Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

§ 194

(1)

Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

(2)

Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

(3)

Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až h), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

§ 195

Zákaz prepustenia

(1)

Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, a to v dobe,

a)

keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,40c)

b)

od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri dlhodobej ťažkej chorobe alebo pri chorobe z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, najdlhšie však do skončenia podpornej doby,

c)

keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo policajt trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.

(2)

Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie

a)

z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až h) a ods. 2,

b)

z dôvodu, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore,

c)

z dôvodu, ak policajt v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.

(3)

Ak sa rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručilo policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 194 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

(4)

Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je policajt povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému.

§ 196

(1)

Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.

(2)

Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33.

(3)

Ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

§ 197

Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti

Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd policajtovi uložil trest straty hodnosti.

§ 198

Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe

(1)

Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

(2)

Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 189.

§ 198a

Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie policajta

Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd policajtovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.

§ 199

Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní

(1)

Ak policajt požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

(2)

Pri skončení služobného pomeru služobný úrad je povinný vydať policajtovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, dobu započítateľnej odbornej praxe (§ 86), dobu, ktorá sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti (§ 20), skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky policajta voči služobnému úradu, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.24)

§ 200

Zrušený.

§ 201

Zrušený.

§ 202

Zrušený.

§ 203

Zrušený.

§ 204

Zrušený.

§ 205

Zrušený.

§ 206

Zrušený.

§ 207

Zrušený.

§ 208

Zrušený.

§ 209

Zrušený.

§ 210

Zrušený.

§ 211

Zrušený.

§ 212

Zrušený.

§ 213

Zrušený.

§ 214

Zrušený.

§ 215

Zrušený.

§ 216

Zrušený.

§ 217

Zrušený.

§ 218

Zrušený.

§ 219

Zrušený.

§ 220

Zrušený.

§ 221

Zrušený.

§ 222

Lekárska posudková činnosť

(1)

Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie

a)

zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14,

b)

zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,

c)

lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:

a)

zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,

b)

zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,

c)

zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

(3)

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva služobný posudkový lekár, služobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti.

(4)

Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo.

(5)

Lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. b) a c).

(6)

Ústredná lekárska komisia rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 písm. b).

§ 223

Prieskumné konanie

(1)

Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

(2)

Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

(3)

Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí policajt požiadať úrad48a) o posúdenie svojho zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia.

(4)

Náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza služobný úrad.

§ 224

Zrušený.

§ 225

(1)

V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

(2)

Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

a)

podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

b)

návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,

c)

návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,

d)

návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe.

(3)

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

§ 226

(1)

Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c).

(2)

Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku l ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.

(3)

Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

(4)

Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

§ 227

(1)

Služobný pomer policajta nesmie byť skončený pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.

(2)

Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) a h).

(3)

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas nadriadenému podľa odseku 2, rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

§ 228

(1)

Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

a)

vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,

b)

vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c)

navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,

d)

vyjadrovať sa o návrhoch na prevelenie policajta, na pozbavenie výkonu štátnej služby a o návrhoch na rozvrhnutie základného času služby v týždni,

e)

vyjadriť sa o návrhu na povolanie policajta na plnenie úloh inšpekčnej služby podľa § 36a.

(2)

Služobný úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

§ 229

(1)

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v mene služobného úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.

(2)

Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.49)

§ 230

Ustanovenia jedenástej časti sa v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe neuplatňujú.

§ 231

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.50)

§ 232

Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v prvom stupni a rozhodujú v ňom

Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len „oprávnený orgán“).

§ 233

Postup v konaní

(1)

Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

(2)

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

§ 234

Podanie

(1)

Ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(3)

Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.

§ 235

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.

(3)

Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

§ 236

Postúpenie

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 237

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1)

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

(2)

Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3)

Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.

(4)

Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo.

§ 238

Dôkazy

(1)

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2)

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

(3)

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4)

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 238a

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.

§ 239

Dožiadanie

Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.

§ 239a

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania.

§ 240

Náklady konania

(1)

Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2)

Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(3)

Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

(4)

Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným predpisom.51)

§ 241

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

(4)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.52)

§ 242

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3)

Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5)

Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to požiada do l5 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu

a)

o uložení disciplinárneho opatrenia,

b)

o náhrade škody,

c)

proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu,

d)

lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia.

(7)

Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

§ 243

Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v odvolacom konaní a rozhodujú v ňom

(1)

Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(2)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

(3)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(4)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(5)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

§ 244

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 245

Obnova konania

(1)

Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

(2)

Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(4)

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

(5)

Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

§ 246

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

(2)

Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané.

(3)

Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(4)

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(5)

Proti rozhodnutiu vydanému podľa odsekov 1 a 2 možno podať rozklad.

§ 247

Splnomocňovacie ustanovenie

Podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 248

Preskúmanie rozhodnutia súdom

Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným.

§ 249

Právne úkony

(1)

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

(2)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(3)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.

(4)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(5)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak spôsobí jej splnenie zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 250

Neplatnosť právneho úkonu

(1)

Neplatný je právny úkon,

a)

ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti,

b)

ktorý urobil nepríslušný nadriadený,

c)

ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

d)

ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv,

e)

ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým,

f)

ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

(2)

Právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

(3)

Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, neplatná je len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za akých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 251

Bezdôvodné obohatenie

(1)

Ak sa bezdôvodne obohatí policajt na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo služobný úrad na úkor policajta, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.

(2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3)

Neprávom vyplatené sumy je policajt povinný vrátiť, ak vedel, alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

(4)

Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť policajtovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil výlučne sám. Ak vznikne policajtovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, služobný úrad je povinný nahradiť ju.

§ 252

Osobný spis

Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru policajta sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis policajta vedie služobný úrad.

§ 253

Služobný preukaz

Policajtovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.

§ 254

Premlčanie a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 177 písm. a) a b) a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčujú; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 256.

(3)

K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 4, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

(4)

Ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

(5)

Právo uplatňuje policajt podaním u nadriadeného, nadriadený ho uplatňuje rozhodnutím.

§ 255

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

§ 256

(1)

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.

(2)

Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.

(3)