Úplné znenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ZÁKON o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Predmet a pôsobnosť zákona

§ 1

(1)

Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(2)

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

a)

profesionality,

b)

politickej neutrality,

c)

efektivity,

d)

pružnosti,

e)

nestrannosti,

f)

etiky.

(3)

Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

§ 2

(1)

Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.

(2)

Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

kontrolu,

d)

odbornú prípravu rozhodnutí,

e)

odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo

f)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

(3)

Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.2)

(5)

Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.

(6)

Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy súdnych tajomníkov, právne vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7)

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa spravuje osobitnými predpismi.3)

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“), prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“), ak tento zákon neustanovuje inak, verejného ochrancu práv, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

b)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

c)

sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,3a)

d)

prokurátorov,

e)

zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo odseku 4.

§ 3

(1)

Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) a občan iného členského štátu Európskej únie má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (§ 15).

(2)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.3b) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3)

Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania pri vstupe do štátnej služby, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.3b)

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej únie.

(5)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom3b) alebo sa môže obrátiť na príslušný orgán podľa § 126. V konaní pred príslušným orgánom služobný úrad (§ 7) preukazuje, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

PRVÁ HLAVA

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

§ 4

Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v

a)

prípravnej štátnej službe (§ 19),

b)

stálej štátnej službe (§ 24),

c)

nominovanej štátnej službe (§ 24a) a

d)

dočasnej štátnej službe (§ 25).

§ 5

(1)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby v služobných úradoch ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“); odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov1) do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva

a)

prezident,

b)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

c)

predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

d)

predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je len ten člen regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vymenovaný do tejto funkcie prezidentom, ktorý podľa osobitného predpisu3c) vykonáva funkciu predsedu alebo podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

(6)

Výkon politickej funkcie sa považuje za výkon verejnej funkcie.

(7)

Na predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3 a § 43 ods. 2, § 46 a 47.

(8)

Na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 16 až 18, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3, § 43 ods. 2, § 46 a 47.

(9)

Na inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon.

§ 6

zrušený

§ 6a

zrušený

§ 7

Služobný úrad

(1)

Služobný úrad na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,

b)

orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to:

1.

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

2.

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

3.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“),

4.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

5.

súd,

6.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,

7.

Kancelária verejného ochrancu práv,

8.

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“).

c)

orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)

iný orgán štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

e)

útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,

f)

organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,

g)

organizačná zložka Vojenského spravodajstva,

h)

organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,

i)

útvar Železničnej polície,

j)

základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(3)

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

(4)

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.

(5)

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonávajú vo vzťahu k štátnym zamestnancom

a)

v služobných úradoch uvedených v odseku 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode tieto služobné úrady,

b)

na prokuratúre generálna prokuratúra,

c)

na súde Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

§ 8

Osobný úrad

(1)

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo odsek 4.

(2)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“); pôsobnosť úradu vlády vo vzťahu k štátnym zamestnancom na súdoch vykonáva ministerstvo spravodlivosti a vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre generálna prokuratúra. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

(3)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy je úrad vlády.

(4)

Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 7 a 8, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.

§ 9

Predstavený

(1)

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

(2)

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4b) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak a nadriadený colník, ktorých právne postavenie určujú osobitné predpisy.4c)

(3)

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)

(5)

Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

(6)

Pre súdnych úradníkov v služobnom úrade, ktorým je súd, plní úlohy predstaveného predseda súdu alebo sudca poverený predsedom súdu.

§ 10

Vedúci služobného úradu

(1)

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

(2)

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

(4)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

(5)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.

(6)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b), c) a g) je vymenovaný podľa osobitného predpisu;5) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. e) je ustanovený podľa osobitného predpisu.5a)

(7)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) je táto osoba.

(8)

Vedúci úradu nadriadeného služobného úradu toho úradu, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) vymenuje túto osobu do stálej štátnej služby za vedúceho úradu podľa tohto zákona. Štatutárny zástupca vykonáva funkciu vedúceho úradu až do odvolania podľa osobitného predpisu.5b)

(9)

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a)

nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

b)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných dôvodov,

c)

vedúci úradu písomne požiada o uvoľnenie,

d)

minister alebo vedúci ostatného orgánu štátnej správy predloží písomný návrh na odvolanie vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, alebo

e)

zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.

(10)

Služobný úrad zaradí odvolaného vedúceho úradu podľa odsekov 8 a 9 na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré spĺňa predpoklady podľa § 14, a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje pri odvolaní podľa

a)

odseku 9 písm. a) podľa § 40 ods. 3,

b)

odsekov 8 a 9 písm. b) až e) podľa § 40 ods. 2 písm. b).

(11)

Ustanovenie odseku 10 neplatí pri odvolaní vedúceho úradu v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.

§ 11

Služobné predpisy

(1)

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

(2)

Služobné predpisy vydáva najvyšší služobný úrad a služobný úrad v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

§ 12

zrušený

§ 13

zrušený

DRUHÁ HLAVA

VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 14

Prijatie do štátnej služby

(1)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana alebo občana iného členského štátu Európskej únie, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“), ak spĺňa tieto predpoklady:

a)

dosiahol vek 18 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný,

d)

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,

f)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)

ovláda štátny jazyk,

h)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad,

i)

úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c),

j)

je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,5c) ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje,

k)

má vedomosti a zručnosti potrebné na efektívne využívanie informačných a komunikačných technológií, ktoré štátny zamestnanec v stálej štátnej službe preukáže formou zloženia skúšky Európskeho vodičského preukazu na počítače.

(2)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.

(3)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:

a)

vzdelanie,

b)

osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,7) ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa“) alebo

d)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa“).

(5)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.

(6)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.8)

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom.

(8)

Spôsob a lehotu na získanie a preukazovanie vedomostí a zručností potrebných na efektívne využívanie informačných a komunikačných technológií ustanoví nariadenie vlády; v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určí tieto podmienky služobný predpis.

(9)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4, 7 a 8 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(10)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.9)

(11)

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(12)

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo predpoklad štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).

(13)

Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej únie. Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“).

§ 15

Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním.

(2)

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania.3b)

(3)

Výberové konanie vyhlasuje najvyšší služobný úrad v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:

a)

názov služobného úradu vrátane obce, v ktorej je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),

b)

druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

c)

odbor štátnej služby,

d)

predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14; to neplatí pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

e)

požadované odborné znalosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti,

f)

zoznam požadovaných dokladov,

g)

dátum a miesto podania žiadosti.

(4)

Vedúci najvyššieho služobného úradu môže písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzujú voľné štátnozamestnanecké miesta, vykonaním výberového konania.

(5)

Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov výberového konania je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest.

(6)

Najvyšší služobný úrad alebo poverený služobný úrad písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(7)

Podrobnosti o výberovom konaní určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

(8)

Ustanovenia odsekov 3 až 7 sa nevzťahujú na súdy. Ministerstvo spravodlivosti ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob kreovania a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré je uchádzač povinný predložiť, a ďalšie predpoklady na výkon štátnej služby s ohľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe.

§ 15a

Hromadné výberové konanie

(1)

Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže najvyšší služobný úrad vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest.

(2)

Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v 7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

(3)

Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.

§ 16

Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady.

(2)

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto je voľné.

(3)

Štátnemu zamestnancovi podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.

Funkcia	Platová trieda
referent	1.
samostatný referent	2.
odborný referent	3.
hlavný referent	4.
radca	5.
samostatný radca	6.
odborný radca	7.
hlavný radca	8.
štátny radca	9.
hlavný štátny radca	10.
generálny štátny radca	11.

§ 17

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby

(1)

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

a)

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,

b)

funkciu štátneho zamestnanca,

c)

deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

d)

druh štátnej služby,

e)

odbor štátnej služby,

f)

služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,

g)

pravidelné miesto výkonu štátnej služby,

h)

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

i)

čas trvania dočasnej štátnej služby.

(2)

Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis činností štátnozamestnaneckého miesta.

§ 18

Sľub

(1)

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:

„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(2)

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

§ 19

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Prípravná štátna služba trvá tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do prípravnej štátnej služby sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

(3)

Prípravná štátna služba zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

(4)

Po uplynutí prípravnej štátnej služby sa štátny zamestnanec vymenuje do stálej štátnej služby podľa § 24.

§ 20

zrušený

§ 21

zrušený

§ 22

zrušený

§ 23

Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,10) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.

(2)

Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

§ 24

Stála štátna služba

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 24a

Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podmienkou vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky.

§ 24b

Štátny zamestnanec, ktorý požiada o vykonanie nominačnej skúšky, musí spĺňať tieto podmienky:

a)

najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)

vzdelanie podľa § 14 ods. 4 písm. d),

c)

v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú hodnotu „3“ alebo „4“, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 24c

(1)

Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti a úroveň ovládania anglického, francúzskeho alebo nemeckého jazyka.

(2)

Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie, koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať pod tlakom a schopnosť a vôľa učiť sa a ďalej sa vzdelávať.

(3)

Úlohy spojené s vykonávaním nominačnej skúšky plní úrad vlády. Deň konania nominačnej skúšky určí vedúci úradu úradu vlády. Úrad vlády písomne pozve uchádzačov o nominovanú štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania nominačnej skúšky.

(4)

Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu určí vedúci úradu úradu vlády. Nominačná komisia má päť členov.

(5)

Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov o nominovanú štátnu službu. Nominačná komisia porovná poradie uchádzačov s limitom určeným v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok a určí úspešných uchádzačov, ktorí budú vymenovaní do nominovanej štátnej služby.

(6)

Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(7)

Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá úrad vlády.

(8)

V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, plní úlohy spojené s vykonávaním nominačnej skúšky generálna prokuratúra; obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky určí služobný predpis, ktorý vydá generálna prokuratúra.

§ 25

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, štátny zamestnanec na zastupovanie štátneho zamestnanca, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať

a)

na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,

b)

bez výberového konania odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstaveného, ktorý je veľvyslancom,

c)

bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade

1.

dočasnej pracovnej neschopnosti,

2.

materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,

3.

výkonu alternatívnej služby, mimoriadnej služby,

4.

neplateného služobného voľna,

5.

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 32, § 33 ods. 2 a § 34,

6.

dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny podľa § 35a,

7.

dočasného preloženia alebo

8.

ak ide o voľné štátnozamestnanecké miesto, do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.

(3)

Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov. Odborník v dočasnej štátnej službe plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu funkcie člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady; to neplatí, ak ho člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady odvolá alebo sa sám funkcie vzdá.

(4)

Dočasná štátna služba podľa odseku 2 písm. a) a c) zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

§ 26

Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch

(1)

Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby, ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.

(2)

Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby neuplynuli tri roky, a znova zloží sľub.

(3)

Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.

(4)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) ak takýto uchádzač

a)

bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu3) na tomto mieste,

b)

spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1 písm. a) až h),

c)

zložil sľub.

(5)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2, spĺňa predpoklady podľa § 14 a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu.

§ 27

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a)

dočasné preloženie,

b)

trvalé preloženie,

c)

vymenovanie za predstaveného,

d)

zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade,

e)

odvolanie predstaveného,

f)

zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,

g)

zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 119,

h)

zaradenie štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta,

i)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu,

j)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby,

k)

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.

l)

dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“).

§ 28

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v tom istom odbore štátnej služby okrem zmeny podľa § 27 písm. f); z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia.

(2)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný podľa § 10. Trvalé preloženie alebo dočasné preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 53 ods. 1 písm. c), d), f), g), p), r), s), u) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 29

Dočasné preloženie a trvalé preloženie

(1)

Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa mu zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta alebo pravidelné miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l).

(2)

Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

(3)

Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu opätovne dočasne preložiť až po uplynutí 24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.

(4)

Po uplynutí času, na ktorý bol štátny zamestnanec dočasne preložený podľa odsekov 1 a 3, sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

(5)

Štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby

a)

v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,

b)

do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,

c)

do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,

d)

v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo

e)

v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej služby.

(6)

Štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.

§ 30

Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)

Miesto predstaveného možno obsadiť trvalým preložením iného predstaveného v tom istom služobnom úrade alebo vymenovaním na základe výberového konania.

(2)

Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku10b) priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa § 7 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 7 ods. 1 písm. d), ktorý je na čele tohto orgánu, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine, a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené podľa § 27 písm. l), možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného, a od skončenia výkonu tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe, po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub; to neplatí u uchádzača, ktorý je v nominovanej štátnej službe.

(3)

Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa vzťahujú aj na vymenovanie predstavených v orgánoch miestnej štátnej správy podľa § 7 ods. 1 písm. c) alebo v iných orgánoch štátnej správy podľa § 7 ods. 1 písm. d), ktorí sú do funkcie vymenovaní podľa osobitného predpisu.10c)

(5)

Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.3a)

(6)

Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.

(7)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne.

(8)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného, ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť mesiacov v kalendárnom roku.

§ 31

Odvolanie predstaveného

(1)

Vedúci úradu odvolá predstaveného, ak

a)

sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,

b)

nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,

c)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov,

d)

uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí,

e)

bol odvolaný ministrom podľa osobitného predpisu,10c)

f)

bol dočasne vyslaný alebo

g)

predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie.

(2)

Vedúci úradu na ministerstve odvolá na návrh štatutárneho orgánu alebo na návrh predstaveného v politickej funkcii predstaveného v ich priamej riadiacej pôsobnosti a vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať predstaveného vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)

Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia o odvolaní do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako 60 dní.

(4)

Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje pri odvolaní podľa

a)

odseku 1 písm. a), c), e) a g) a odseku 2 podľa § 40 ods. 2 písm. b),

b)

odseku 1 písm. b) podľa § 40 ods. 3.

(5)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.

§ 32

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

§ 33

(1)

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,11) patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe stane dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa z uvedeného dôvodu môže zaradiť mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu.

§ 34

Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)

Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(3)

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby podľa odsekov 1 a 2 potvrdením príslušnej inštitúcie.

(4)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

(5)

Odo dňa, keď štátny zamestnanec pôsobí so súhlasom služobného úradu v medzinárodnej organizácii a za vykonávanie funkcie dostáva plat od medzinárodnej organizácie, služobný úrad môže zaradiť štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby spravidla na päť rokov. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

§ 34a

zrušený

§ 35

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

(2)

Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje podľa § 29.

(3)

Zaradenie štátneho zamestnanca v štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

§ 35a

Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)

O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu. Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.

(3)

O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

(4)

Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane.

(5)

Po skončení dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 36

Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta

(1)

Pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom pracovnej cesty, do skončenia tejto pracovnej cesty.

(2)

Zahraničná pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(4)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [§ 17 písm. f)].

§ 37

Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou

(1)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu patrí náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)

§ 38

Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)

Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri pracovnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na jednorazovú náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na jednorazovú náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

§ 39

Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a)

odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,

b)

na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),

c)

v skúšobnej lehote (§ 42) alebo

d)

uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.

§ 40

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

a)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie,

b)

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

d)

bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

(2)

V stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

a)

zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c),

b)

nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu,

c)

štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu alebo

d)

štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným vedúcim úradu podľa § 10 ods. 11 písm. a) alebo s predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm. b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

§ 41

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca

(1)

Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia tejto žiadosti.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 42

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci úradu vydá rozhodnutie do troch dní od doručenia žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v žiadosti štátneho zamestnanca, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia štátnemu zamestnancovi.

§ 43

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom

a)

neúspešného vykonania alebo nevykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej služobným úradom,

b)

uplynutia dočasnej štátnej služby,

c)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,

d)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

e)

ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c), alebo

f)

uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa § 35 ods. 2 a 3,

g)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,5c) ak nebol trvale preložený podľa § 29 ods. 5.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (§ 25), a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

(3)

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu.

§ 44

Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 45

zrušený

§ 46

Potvrdenie o štátnej službe

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)

čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

c)

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,

d)

skončení stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckých miest,

e)

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

f)

skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku.

§ 47

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.

(2)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.13)

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.

§ 48

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený k 31. decembru kalendárneho roka.

(2)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska

a)

plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,

b)

celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,

c)

dodržiavania Etického kódexu štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“) a služobnej disciplíny.

(3)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe a v nominovanej štátnej službe. Prípravná štátna služba a dočasná štátna služba podľa § 25 ods. 2 písm. c) ôsmeho bodu, ak výkon štátnej služby trvá nepretržite, sa na účely služobného hodnotenia započítava do hodnoteného obdobia štátneho zamestnanca podľa prvej vety.

(4)

Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:

a)

„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,

b)

„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „3“,

c)

„vykazuje štandardné výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,

d)

„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „1“,

e)

„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.

(5)

Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.

(6)

Pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. a) až c) poskytuje služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu, za čas vykonávania štátnej služby v jeho služobnom úrade podklady na služobné hodnotenie príslušnému služobnému úradu na základe žiadosti príslušného služobného úradu.

(7)

Kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

§ 49

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný dar.

§ 50

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu úradu vlády. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(4)

Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci úradu úradu vlády. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(5)

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.13a)

§ 51

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.

TRETIA HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§ 52

Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo

a)

na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode, na plat podľa osobitného predpisu,14)

c)

na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru štátnej služby,

e)

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,

f)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

g)

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 53

Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

a)

zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

b)

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

c)

plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

d)

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam; na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (§ 48) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vykonania služobného hodnotenia (§ 48),

e)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

f)

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

g)

prehlbovať si kvalifikáciu,

h)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

i)

dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

j)

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

k)

upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

l)

oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

m)

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,

n)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,

o)

správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

p)

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

r)

byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

s)

zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

t)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,

u)

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,

v)

oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.

(2)

Štátny zamestnanec nesmie

a)

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,

b)

v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

c)

sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so

1.

štátom,

2.

obcou,

3.

vyšším územným celkom,

4.

štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,

6.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo

7.

inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d)

požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

e)