Úplné znenie zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky,

4.

v konaní o udelenie povolenia na pobyt úmyselne uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje,

5.

zistí, že účel, na ktorý bolo cudzincovi udelené povolenie na prechodný pobyt, zanikol a že cudzinec túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru,

6.

marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu alebo

7.

iným spôsobom závažne poruší alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy.

(2)

Ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie podľa odseku 1, policajný útvar určí čas zákazu vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia.

(3)

Ak je jedným z dôvodov administratívneho vyhostenia dôvod podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu, odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorému bola zamietnutá žiadosť o udelenie azylu podľa osobitného predpisu.1)

(4)

Cudzinec, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí; táto lehota nesmie presiahnuť 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

(5)

Ak sa cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky na základe povolenia na pobyt, policajný útvar mu môže prikázať miesto pobytu až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

(6)

Po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o vyhostení policajný útvar zaznamená údaje o cudzincovi, čase zákazu vstupu a o dôvodoch rozhodnutia do evidencie nežiaducich osôb. Ministerstvo vnútra vyradí cudzinca z evidencie nežiaducich osôb po uplynutí času zákazu vstupu alebo po odpustení trestu vyhostenia na základe udelenia milosti prezidentom Slovenskej republiky.

(7)

Policajný útvar môže skrátiť čas zákazu vstupu podľa odseku 1 alebo administratívne nevyhostiť cudzinca, ktorý má udelené povolenie na trvalý pobyt, ak by dôsledky postupu podľa odseku 1 boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život cudzinca, dĺžku jeho pobytu, vek cudzinca a väzby s krajinou pôvodu.

(8)

Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru alebo zvýhodneného cudzinca, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po troch mesiacoch od vstupu občana Európskeho hospodárskeho priestoru alebo zvýhodneného cudzinca.

(9)

Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru, zvýhodneného cudzinca alebo cudzinca, ktorí majú ďalšie povolenie, len z vážnych dôvodov ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

(10)

Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru bez určenia času zákazu pobytu, ak nespĺňa podmienky podľa § 45a ods. 1 písm. d), a zvýhodneného cudzinca, ak nespĺňa podmienky podľa § 45b ods. 1 písm. b); to neplatí, ak ide o ďalšie povolenie.

(11)

Policajný útvar nemôže administratívne vyhostiť

a)

občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ak sa oprávnene zdržiaval najmenej desať rokov na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu,

b)

dieťa mladšie ako osemnásť rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme,21a)

c)

cudzinca, u ktorého dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po udelení povolenia na pobyt.

(12)

Ak policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca s dlhodobým pobytom, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, je povinný informovať o tom štát Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý mu dlhodobý pobyt udelil. V prípade administratívneho vyhostenia cudzinca s dlhodobým pobytom z obzvlášť závažného dôvodu mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru je policajný útvar povinný svoje rozhodnutie konzultovať so štátom, ktorý mu udelil dlhodobý pobyt.

(13)

Ustanovenie odseku 7 platí primerane aj pre občana Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodneného cudzinca.

§ 58

Prekážky administratívneho vyhostenia

(1)

Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.

(2)

Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin22) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

(3)

Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2.

§ 59

Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení

(1)

Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak

a)

cudzinec nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,

b)

možno predpokladať, že cudzinec bude mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení,

c)

má byť cudzinec podľa medzinárodnej zmluvy vrátený na územie zmluvného štátu alebo

d)

cudzinec nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie.

(2)

Cudzinca, ktorý je administratívne vyhostený do susedného štátu, dopraví policajný útvar na hraničný priechod.

(3)

Ak policajný útvar vykonáva administratívne vyhostenie leteckou cestou alebo cez územie tretieho štátu na základe medzinárodnej zmluvy, môže cudzinca dopraviť až na územie štátu, v ktorom je zabezpečené jeho prijatie.

(4)

Policajný útvar výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení nevykoná, ak nie je možné cudzincovi, ktorý nemá vlastný cestovný doklad, tento zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, uplynula lehota zaistenia a nie je možné zabezpečiť vycestovanie cudzinca ani na cudzinecký pas.

§ 60

Úhrada nákladov spojených s administratívnym vyhostením

(1)

Náklady spojené s administratívnym vyhostením tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca, náklady spojené so zaistením cudzinca a všetky ostatné nevyhnutné peňažné náklady na cudzinca.

(2)

Náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradí cudzinec z

a)

vlastných peňažných prostriedkov alebo

b)

peňažnej sumy zloženej na zastupiteľskom úrade.

(3)

Ak nie je možné náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradiť podľa odseku 2, uhradí ich

a)

ten, kto cudzinca neoprávnene zamestnal,

b)

ten, kto cudzincovi neoprávnené zamestnanie sprostredkoval,

c)

ten, kto sa k tomu zaviazal v overenom pozvaní, alebo

d)

dopravca, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 51.

(4)

Ak nie je možné náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradiť podľa odseku 2 alebo 3, hradí ich štát prostredníctvom ministerstva vnútra.

§ 61

(1)

Cudzincovi, ktorý bol administratívne vyhostený, môže ministerstvo vnútra povoliť vstup, ak

a)

účelom pobytu sú humanitné dôvody, najmä úmrtie alebo návšteva vážne chorej osoby, ktorá je cudzincovi blízkou osobou,23) alebo

b)

je jeho pobyt v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí.

(2)

Občan Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodnený cudzinec môže požiadať o zrušenie rozhodnutia o administratívnom vyhostení na základe dôkazov potvrdzujúcich, že došlo k podstatnej zmene okolností, pre ktoré bol administratívne vyhostený a bol mu určený čas zákazu vstupu. Ministerstvo vnútra rozhodne o jeho žiadosti do 180 dní od jej doručenia.

(3)

Na rozhodovanie o povolení vstupu podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)

DRUHÁ HLAVA

ZAISTENIE

§ 62

(1)

Policajt je oprávnený zaistiť cudzinca,

a)

ktorý neoprávnene vstúpi na územie Slovenskej republiky,

b)

ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky,

c)

ak je to potrebné na výkon jeho administratívneho vyhostenia alebo výkon trestu vyhostenia,

d)

ktorý po neoprávnenom vycestovaní bol vrátený orgánmi susedného štátu,

e)

ktorý sa pokúsil z územia Slovenskej republiky o neoprávnený vstup na územie iného štátu alebo

f)

ktorý podal vyhlásenie podľa osobitného zákona1) po tom, čo mu bol uložený trest vyhostenia alebo bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení,

g)

ak je to potrebné na výkon jeho prevozu podľa osobitného predpisu.23a)

(2)

Podanie vyhlásenia podľa osobitného zákona1) v zariadení nie je dôvodom na prepustenie zaisteného cudzinca. Konanie podľa osobitného zákona1) nie je zaistením cudzinca dotknuté.

(3)

Cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní.

(4)

Policajný útvar bezodkladne vydá cudzincovi rozhodnutie o zaistení a umiestni cudzinca v zariadení. Ak totožnosť zaisteného cudzinca nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.

(5)

Zaistený cudzinec, o ktorého odovzdaní orgánom susedného štátu bolo začaté konanie podľa osobitnej zmluvy,23b) môže byť umiestnený na policajnom útvare po dobu najviac sedem dní od zaistenia.

(6)

Zaistený cudzinec môže podať proti rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok na súd24) do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

§ 63

Policajný útvar je povinný

a)

zabezpečiť poučenie bezprostredne po zaistení cudzinca v jazyku, ktorému rozumie, o dôvodoch zaistenia a o možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zaistení,

b)

vyrozumieť bezodkladne o zaistení cudzinca zastupiteľský úrad štátu, ktorého je cudzinec štátnym občanom; ak zastupiteľský úrad tohto štátu nemá sídlo na území Slovenskej republiky, policajný útvar o zaistení cudzinca vyrozumie ministerstvo zahraničných vecí,

c)

umožniť bezodkladne zaistenému cudzincovi vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb23) a jeho právneho zástupcu,

d)

vykonať bezodkladne potrebné opatrenia a úkony na výkon vyhostenia alebo na zistenie totožnosti cudzinca,

e)

skúmať po celý čas zaistenia cudzinca, či trvajú dôvody zaistenia,

f)

prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného cudzinca,

1.

ak zanikol dôvod zaistenia,

2.

na základe rozhodnutia súdu alebo

3.

ak uplynula lehota 180 dní.

§ 63a

Stravovanie zaisteného cudzinca

(1)

Stravovanie zaisteného cudzinca sa zabezpečuje podľa miestnych podmienok a v príslušnom čase v súlade so zásadami správnej výživy a s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a náboženské vyznanie takéhoto cudzinca; prvýkrát sa strava takémuto cudzincovi poskytuje, ak zaistenie prekročí šesť hodín. Ak zaistenie netrvalo dlhšie ako šesť hodín, stravovanie sa nezabezpečuje okrem prípadu, ak treba prihliadať na zdravotný stav a vek takéhoto cudzinca alebo inú vážnu okolnosť, ktorá je policajtovi známa.

(2)

Ak zaistený cudzinec odmietne poskytnutie stravy, policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného cudzinca bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis cudzincovi, ktorý poskytnutie stravy odmietol. Ak takýto cudzinec odmietne aj podpísanie úradného záznamu o odmietnutí stravy, túto skutočnosť zaznamenajú policajti v úradnom zázname a predložia ho svojmu nadriadenému.

(3)

Výdavky na stravovanie uhrádza cudzinec, ktorému bola strava poskytnutá; ak mu to jeho aktuálne pomery nedovoľujú, výdavky na stravovanie znáša štát. Ak bol cudzinec zaistený pre potreby výkonu jeho administratívneho vyhostenia, pri úhrade výdavkov na stravovanie sa postupuje podľa § 60.

(4)

Hornú hranicu výdavkov na stravovanie vrátane použitého materiálu, ktoré znáša štát, a ďalšie podrobnosti o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania stravovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

§ 64

Zariadenie

(1)

Zariadenie musí zodpovedať účelu, na ktorý bolo zriadené, musí byť hygienicky nezávadné a vybavené tak, aby zabraňovalo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia.

(2)

Zariadenie tvoria ubytovacie miestnosti vrátane sociálnej, kultúrnej a návštevnej miestnosti a ďalší priestor, v ktorom sa cudzinci môžu v určenom čase voľne pohybovať okrem cudzincov umiestnených v priestoroch zariadenia s oddeleným režimom zaistenia podľa § 65.

(3)

Ubytovacia miestnosť je vybavená elektrickým osvetlením, stolom, stoličkami, posteľami a skrinkami na uloženie osobných vecí v počte zodpovedajúcom počtu ubytovaných cudzincov.

(4)

V zariadení sú vyčlenené priestory s oddeleným režimom zaistenia.

(5)

Zariadenie prevádzkuje policajný útvar.

§ 65

Oddelený režim zaistenia

(1)

Policajný útvar umiestni zaisteného cudzinca v priestore zariadenia s oddeleným režimom zaistenia,

a)

ak je dôvodná obava, že ohrozí účel zaistenia,

b)

ak je agresívny alebo vyžaduje zvýšený dohľad z iného dôvodu, alebo v záujme ochrany zdravia alebo práv a slobôd iných cudzincov,

c)

ak porušuje vnútorný poriadok zariadenia,

d)

počas trvania karantény z dôvodu infekčnej choroby alebo iného zdravotného dôvodu.

(2)

Priestor s oddeleným režimom zaistenia tvorí ubytovacia miestnosť, ktorá je uzamykateľná len z vonkajšej strany a je vybavená aj oddeleným sanitárnym zariadením a signalizačným zariadením.

(3)

Súčasťou priestoru zariadenia s oddeleným režimom zaistenia je aj vyhradené miesto určené na vychádzky.

§ 66

Prehliadka zaisteného cudzinca

(1)

Policajt je oprávnený pred umiestnením zaisteného cudzinca do zariadenia vykonať jeho osobnú prehliadku a prehliadku jeho osobných vecí s cieľom zistiť, či nemá pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, veci, ktoré by sa mohli použiť pri úteku, a návykové látky alebo veci, ktoré by svojím množstvom alebo povahou mohli narušiť vnútorný poriadok zariadenia alebo poškodiť zdravie.

(2)

Zaistený cudzinec je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku zaisteného cudzinca vykonáva osoba rovnakého pohlavia.

(3)

Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, predmety a veci uvedené v odseku 1 a návykové látky nájdené pri prehliadke zaisteného cudzinca alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

§ 67

Umiestňovanie cudzincov

(1)

Pri umiestňovaní cudzinca v zariadení policajný útvar prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské a rodinné vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti.

(2)

Policajný útvar prevádzkujúci zariadenie ihneď po umiestnení cudzinca v zariadení zabezpečí poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach súvisiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

(3)

Osobitne sa umiestňujú muži, ženy a cudzinci mladší ako 18 rokov od cudzincov starších. Výnimku možno povoliť cudzincom v príbuzenskom vzťahu.

(4)

Rodina sa môže umiestniť v zariadení spolu. Ak policajný útvar rozhodne o rozdelení rodiny, musí vždy prihliadať na to, aby dôsledky tohto rozdelenia boli primerané jeho dôvodom.

§ 68

Starostlivosť o zdravie

(1)

Cudzinec je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom vrátane potrebného diagnostického a laboratórneho vyšetrenia, očkovaniu a preventívnym opatreniam určeným orgánom na ochranu zdravia.25)

(2)

Ak zdravotný stav cudzinca vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v zariadení, zabezpečí mu policajný útvar túto starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia.

(3)

Ak si cudzinec spôsobí ujmu na zdraví úmyselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia.

§ 69

Povinnosti cudzinca umiestneného v zariadení

Cudzinec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok zariadenia, plniť príkazy a pokyny policajta.

§ 70

Cudzinec má právo na nepretržitý osemhodinový čas na spánok a na denné vychádzky vo vymedzenom priestore v trvaní najmenej hodinu.

§ 71

(1)

Cudzinec môže na vlastné náklady odosielať písomné oznámenia.

(2)

Na účel uplatnenia svojich práv môže cudzinec podávať štátnym orgánom Slovenskej republiky žiadosti a sťažnosti, ktoré policajný útvar ihneď odošle.

(3)

Cudzinec si môže objednať na vlastné náklady knihy, dennú tlač a časopisy vrátane zahraničných, ak sú distribuované v Slovenskej republike.

§ 72

(1)

Cudzinec má právo na prijatie návštevy, najviac dvoch osôb, raz za tri týždne v trvaní 30 minút. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ zariadenia povoliť výnimku.

(2)

Osoby, ktoré cudzincovi poskytujú právnu ochranu, má cudzinec právo prijímať bez obmedzenia.

§ 73

(1)

Cudzinec môže raz za dva týždne prijať zásielku s vecami osobnej potreby do hmotnosti päť kilogramov. Obmedzenie sa nevzťahuje na zásielku s oblečením.

(2)

Policajný útvar skontroluje obsah zásielky. Predmety, látky a veci uvedené v § 66 ods. 1 neodovzdá cudzincovi a odošle ich späť odosielateľovi na jeho náklady.

(3)

Cudzinec môže prijímať peňažné prostriedky bez obmedzenia. Policajný útvar zabezpečí ich uloženie.

§ 74

Skončenie zaistenia

Po skončení pobytu v zariadení policajný útvar vydá cudzincovi peňažné prostriedky prevzaté do úschovy okrem peňažných prostriedkov použitých podľa § 60 ods. 2 písm. a) a cestovný doklad, predmety, veci a návykové látky odobraté do úschovy okrem tých, ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

TRETIA HLAVA

POLICAJNÝ PREVOZ

§ 75

(1)

Policajný prevoz vykonáva policajný útvar na základe medzinárodnej zmluvy, ak zmluvná strana požiada o prevoz cudzinca cez územie Slovenskej republiky na štátnu hranicu susedného štátu.

(2)

Policajný útvar vykoná potrebné opatrenia na ochranu života a zdravia prevážaného cudzinca a v prípade potreby mu zabezpečí poskytnutie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti.

(3)

Policajt je oprávnený prevážanému cudzincovi obmedziť osobnú slobodu počas policajného prevozu.

(4)

Prevážaný cudzinec je povinný podrobiť sa prehliadke, ktorú vykonáva osoba rovnakého pohlavia.

(5)

Policajný útvar poskytuje prevážanému cudzincovi stravu spravidla každých šesť hodín od prevzatia cudzinca na policajný prevoz.

(6)

Náklady spojené s policajným prevozom znáša ten, kto o policajný prevoz požiadal.

ŠTVRTÁ HLAVA

LETECKÝ TRANZIT

§ 75a

(1)

Ministerstvo vnútra

a)

prijíma písomnú žiadosť iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru o vykonanie leteckého tranzitu (ďalej len „žiadosť o letecký tranzit“) a rozhoduje o nej,

b)

podáva písomnú žiadosť inému štátu Európskeho hospodárskeho priestoru o vykonanie leteckého tranzitu, ak nie je možné použiť priamy let z územia Slovenskej republiky do krajiny určenia alebo ak takýto let nemôže zo závažných dôvodov vykonať,

c)

bezodkladne prijíma naspäť cudzinca, ak

1.

povolenie na letecký tranzit bolo zamietnuté alebo zrušené,

2.

cudzinec počas leteckého tranzitu opustil bez povolenia tranzitný priestor verejného letiska alebo

3.

letecký tranzit nie je možný z iných dôvodov,

d)

uhrádza náklady za poskytnutú stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú cudzincovi podľa písmena c) iným štátom Európskeho hospodárskeho priestoru, ak sú tieto náklady skutočné a vyčísliteľné, a náklady spojené s jeho návratom,

e)

vyžiada náklady spojené s návratom cudzinca podľa § 75c ods. 3,

f)

určuje kontaktné miesta pre tranzitné letiská.

(2)

Písomnú žiadosť o letecký tranzit doručí žiadajúci štát Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „žiadajúci štát“) najneskôr dva dni pred leteckým tranzitom; túto lehotu možno odpustiť v obzvlášť naliehavých a odôvodnených prípadoch. Vzor žiadosti o vykonanie leteckého tranzitu je uvedený v prílohe č. 1.

§ 75b

(1)

Ministerstvo vnútra rozhodne o žiadosti o letecký tranzit v lehote do dvoch dní od jej prijatia a bezodkladne informuje žiadajúci štát; lehota na rozhodnutie môže byť v odôvodnených prípadoch predĺžená najviac o 48 hodín.

(2)

Ak ministerstvo vnútra neoznámi svoje rozhodnutie v lehote podľa odseku 1, môže žiadajúci štát začať vykonávať letecký tranzit; začatie vykonávania leteckého tranzitu oznámi ministerstvu vnútra.

(3)

Letecký tranzit sa vykoná do 24 hodín od rozhodnutia podľa odseku 1 alebo oznámenia podľa odseku 2.

(4)

Písomnú žiadosť o letecký tranzit môže ministerstvo vnútra zamietnuť, ak

a)

môže žiadajúci štát uskutočniť priamy let do krajiny určenia s výnimkou opodstatnených dôvodov,

b)

je cudzinec obvinený podľa osobitného zákona25a) alebo je hľadaný, pretože sa vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu,25b)

c)

nie je možné uskutočniť letecký tranzit cez ďalšie štáty alebo nie je možné uskutočniť prijatie krajinou určenia,

d)

si opatrenie na prepravu cudzinca vyžaduje zmenu verejného letiska,

e)

v daný moment nie je z opodstatnených dôvodov možná požadovaná pomoc alebo

f)

by cudzinec mohol ohroziť verejný poriadok, bezpečnosť štátu, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy.

(5)

Ministerstvo vnútra môže zrušiť rozhodnutie o leteckom tranzite, ktoré už bolo vydané, ak sa následne zistia skutočnosti podľa odseku 4.

(6)

Ministerstvo vnútra bezodkladne informuje žiadajúci štát o rozhodnutí

a)

o zrušení leteckého tranzitu a o dôvode jeho zrušenia,

b)

o zamietnutí leteckého tranzitu podľa odseku 4, o dôvode jeho zamietnutia a v prípade zamietnutia podľa odseku 4 písm. e) aj o termíne najbližšieho možného leteckého tranzitu.

(7)

Ministerstvo vnútra bezodkladne odovzdá späť cudzinca, ak

a)

povolenie na letecký tranzit bolo zamietnuté alebo zrušené,

b)

cudzinec počas leteckého tranzitu opustil bez povolenia tranzitný priestor verejného letiska alebo

c)

letecký tranzit nie je možný z iných dôvodov.

§ 75c

(1)

Ak ministerstvo vnútra na základe žiadosti podľa § 75a ods. 1 písm. a) povolí letecký tranzit, policajný útvar poskytne potrebnú pomoc, najmä sprevádza cudzinca v priestoroch tranzitného verejného letiska, zabezpečuje cudzincovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť, zabezpečuje stravu cudzincovi a v prípade potreby aj jeho sprievodu.

(2)

Ministerstvo vnútra vyžiada od žiadajúceho štátu uhradenie nákladov za poskytnutú stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak sú tieto náklady skutočné a vyčísliteľné.

(3)

Policajný útvar poskytne súčinnosť aj pri návrate cudzinca podľa § 75b ods. 7.

(4)

Ministerstvo vnútra informuje žiadajúci štát o závažných skutočnostiach, ku ktorým došlo počas leteckého tranzitu, a o nákladoch spojených s poskytnutím pomoci.

§ 75d

(1)

Ak sa uskutočňuje letecký tranzit cudzinca so sprievodom, je sprievod povinný dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, preukázať na požiadanie svoju totožnosť, povolenie na letecký tranzit alebo oznámenie podľa § 75b ods. 2.

(2)

Sprievod cudzinca musí byť v civilnom oblečení a nesmie nosiť zbrane.

§ 76

Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

a)

neoprávnene vstúpi na územie Slovenskej republiky, neoprávnene sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo neoprávnene vycestoval z územia Slovenskej republiky,

b)

zneužije cudzí cestovný doklad s úmyslom prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky,

c)

vykoná alebo si dá vykonať neoprávnené zmeny v dokladoch oprávňujúcich na vstup alebo v povolení na pobyt,

d)

poruší povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 2, § 20 ods. 3, § 21 ods. 3, § 23 ods. 3, § 23a ods. 2, § 27 ods. 3, § 38a ods. 2, § 45 ods. 3, § 45d ods. 2, § 46 ods. 8, § 49 alebo § 69.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu až do 50 000 Sk.

(3)

Pokuty za priestupky podľa tohto zákona môžu v blokovom konaní ukladať a vyberať policajné útvary až do 5 000 Sk.

(4)

Priestupky podľa odseku 1 prejednávajú policajné útvary. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(5)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis,26) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

§ 77

Správne delikty

(1)

Správneho deliktu na úseku pobytu cudzincov sa dopustí

a)

dopravca, ktorý porušil povinnosť ustanovenú v § 51 ods. 1,

b)

ubytovateľ, ktorý porušil povinnosť podľa § 50,

c)

škola, ktorá si nesplnila povinnosť podľa § 53 ods. 3,

d)

letecký dopravca, ktorý údaje podľa § 51 ods. 4 neposkytne alebo ich poskytne neúplné alebo nesprávne.

(2)

Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) uloží policajný útvar pokutu od 120 000 Sk do 150 000 Sk za každého dopraveného cudzinca.

(3)

Za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) alebo c) uloží policajný útvar pokutu do 100 000 Sk.

(4)

Za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) uloží policajný útvar pokutu od 120 000 Sk do 200 000 Sk za každý vykonaný let.

(5)

Pokutu podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti alebo na to, či bolo porušených viac povinností.

(6)

Pokutu vyberá policajný útvar. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(7)

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

§ 78

Vzťah k správnemu poriadku

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.6)

§ 79

Bezúhonnosť

(1)

Bezúhonnosť cudzinec preukazuje výpisom z registra trestov podľa osobitného predpisu27) a výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo aj štátu, v ktorom mal cudzinec v posledných troch rokoch bydlisko; ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná cudzinec pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska.

(2)

Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na pobyt je policajný útvar oprávnený vyžadovať odpis z registra trestov.

§ 80

(1)

Vo veciach pobytu podľa tohto zákona koná policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného pobytu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak ide o cudzinca, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania cez štátnu hranicu zo susedného štátu, koná policajný útvar podľa miesta výkonu zamestnania a ak ide o cudzinca, ktorý pravidelne dochádza cez štátnu hranicu zo susedného štátu do školy, koná policajný útvar podľa sídla školy.

(2)

Ministerstvo vnútra určí kontaktné miesta na prijímanie a odovzdávanie informácií podľa § 26 ods. 5, § 29 ods. 3, § 38 ods. 3 a § 57 ods. 12.

(3)

Žiadosti a doklady potrebné v konaní podľa tohto zákona vydané v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v overenom preklade28) do štátneho jazyka.29)

(4)

Za úkony podľa tohto zákona sa vyberajú správne poplatky podľa osobitného predpisu.30)

(5)

Doklady, ktoré sú potrebné v konaní podľa tohto zákona a ktoré vydali orgány cudzích štátov, musia byť opatrené doložkou vyššieho overenia, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.30a)

(6)

Za maloleté dieťa mladšie ako 18 rokov koná vo veciach pobytu zákonný zástupca.

(7)

Za maloleté dieťa, ktoré nemá zákonného zástupcu, koná vo veciach pobytu ustanovený opatrovník.30b)

(8)

Úradné tlačivá používané podľa tohto zákona vydáva ministerstvo vnútra.

(9)

Ak existuje dôvodná obava z ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku občanom Európskeho hospodárskeho priestoru alebo zvýhodneným cudzincom, ktorý hlási svoj pobyt, žiada o vydanie potvrdenia o registrácii alebo o udelenie povolenia na pobyt, môže policajný útvar požiadať orgány iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru o poskytnutie informácie týkajúcej sa predchádzajúcich policajných záznamov o tomto občanovi alebo zvýhodnenom cudzincovi. Informácie o občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru si môže policajný útvar vyžiadať do troch mesiacov od jeho vstupu na územie Slovenskej republiky alebo od ohlásenia pobytu na policajnom útvare.

§ 80a

Policajný útvar oznámi nájdenie maloletého cudzinca na území Slovenskej republiky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa maloletý cudzinec našiel.

§ 80b

Zoznam chorôb, ktoré ohrozujú verejné zdravie, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 80c

(1)

Na účely tohto zákona je policajný útvar a zastupiteľský úrad v konaní o vízach oprávnený spracovávať tieto osobné a ďalšie údaje:

a)

meno, priezvisko, rodné priezvisko, predchádzajúce priezviská, dátum narodenia, pohlavie, miesto a štát narodenia, štátnu príslušnosť, rodinný stav, údaje o cestovnom doklade, biometrické údaje,

b)

povolanie, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, meno, priezvisko, rodné priezvisko manžela/manželky, dátum a miesto narodenia manžela/manželky, meno, priezvisko, dátum narodenia dieťaťa, predchádzajúce pobyty v Slovenskej republike,

c)

predchádzajúcu štátnu príslušnosť, údaje o trvalom bydlisku, údaje o zamestnávateľovi, cieľovú krajinu, druh víza, požadovaný počet vstupov, dobu pobytu, údaje o udelených vízach Slovenskej republiky, účel cesty, dátum príchodu, dátum odchodu, druh dopravného prostriedku, miesto prvého vstupu, údaje o kontaktnej osobe v Slovenskej republike, spôsob finančného zabezpečenia v Slovenskej republike,

d)

meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo cestovného dokladu a príbuzenský vzťah občana Slovenskej republiky, od ktorého je cudzinec závislý alebo ktorý ho pozval.

(2)

Na účely tohto zákona je policajný útvar a zastupiteľský úrad v konaní o pobyte oprávnený spracovávať osobné a ďalšie údaje podľa odseku 1 písm. a) a b) a

a)

titul, národnosť, účel pobytu, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, údaje o zamestnaní pred príchodom a po príchode do Slovenskej republiky, miesto a štát trvalého bydliska, adresu posledného bydliska, bydlisko v Slovenskej republike, meno ubytovateľa,

b)

predchádzajúce priezviská manžela/manželky, štát narodenia manžela/manželky, štátnu príslušnosť manžela/manželky, trvalé bydlisko manžela/manželky, bydlisko v Slovenskej republike manžela/ manželky,

c)

dátum narodenia otca/matky, štátnu príslušnosť otca/matky, miesto narodenia dieťaťa, štátnu príslušnosť dieťaťa, trvalé bydlisko dieťaťa, bydlisko dieťaťa v Slovenskej republike, mená a priezviská súrodencov, dátum a miesto narodenia súrodencov, štátnu príslušnosť súrodencov, trvalé bydlisko súrodencov.

(3)

Na účely tohto zákona je policajný útvar v konaní o pobyte občana Európskeho hospodárskeho priestoru oprávnený spracovávať osobné a ďalšie údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaje o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, adrese trvalého bydliska v cudzine, bydlisku v Slovenskej republike a údaje o ubytovateľovi.

(4)

Na účely tohto zákona je policajný útvar v konaní o administratívnom vyhostení a zaistení oprávnený spracovávať osobné a ďalšie údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaje o adrese trvalého bydliska.

§ 81

Prechodné ustanovenia

(1)

Konania začaté pred 1. aprílom 2002 sa dokončia podľa tohto zákona.

(2)

Víza udelené pred 1. aprílom 2002 sa považujú za víza udelené podľa tohto zákona okrem víz udelených podľa odseku 3.

(3)

Víza udelené v súvislosti s dlhodobým pobytom a trvalým pobytom strácajú platnosť 31. marca 2003, ak sa ich platnosť neskončila skôr.

(4)

Povolenie na trvalý pobyt udelené podľa doterajších predpisov sa považuje za prvé povolenie na trvalý pobyt podľa tohto zákona.

(5)

Povolenie na dlhodobý pobyt udelené podľa doterajších predpisov sa považuje za povolenie na prechodný pobyt podľa tohto zákona.

(6)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa termín „dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky“, rozumie sa tým prechodný pobyt podľa tohto zákona.

(7)

„Preukaz – povolenie na pobyt pre cudzinca“ vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na pobyt podľa tohto zákona s platnosťou v ňom vyznačenou; platnosť sa však skončí najneskôr 30. júna 2004.

(8)

Čas platnosti rozhodnutia o zákaze pobytu na území Slovenskej republiky a rozhodnutia o nepovolení vstupu na územie Slovenskej republiky uloženého podľa doterajších predpisov nie je dotknutý.

§ 81a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii

Prechodný pobyt občana únie udelený pred účinnosťou tohto ustanovenia sa považuje odo dňa jeho účinnosti za trvalý pobyt podľa § 45a; policajný útvar vystaví takejto osobe doklad o trvalom pobyte podľa § 46 ods. 5.

§ 81b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 15. decembru 2005

(1)

Policajný útvar na požiadanie cudzinca, ktorému bolo udelené ďalšie povolenie podľa doterajších predpisov a ktorý najmenej päť rokov bol zamestnaný alebo podnikal, alebo ak ide o jeho rodinného príslušníka, vystaví nový doklad o pobyte s názvom „osoba s dlhodobým pobytom – ES“; to neplatí, ak ide o rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky.

(2)

Trvalý pobyt občana Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodneného cudzinca sa považuje za pobyt na základe ďalšieho povolenia.

(3)

Konania o pobyte začaté pred 15. decembrom 2005 sa dokončia podľa tohto zákona; podľa zákona účinného pred 15. decembrom 2005 sa dokončia iba v prípade, ak je to pre žiadateľa priaznivejšie.

(4)

Konania o správnych deliktoch začaté pred 15. decembrom 2005 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 82

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení čl. IV zákona č. 70/1997 Z. z. a zákona č. 69/2000 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 226/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje suma, ktorú je cudzinec povinný preukázať pri vstupe na územie Slovenskej republiky.

§ 82a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.

Zákon č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 25. júla 2002.

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 606/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2004 okrem čl. I bodov 6, 8, 30, 42, 43, 46, § 57 ods. 8 v bode 50 a bodu 62, ktoré nadobudli účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Zákon č. 69/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2005.

Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Zákon č. 558/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 15. decembra 2005.

v z. Béla Bugár v. r.