Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom,

d)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o odbornej spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte, alebo

e)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom.

(24)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na odborné využitie veľmi jedovatých látok a prípravkov, jedovatých látok a prípravkov, dezinfekčných prípravkov na profesionálne použitie alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak v inom členskom štáte

a)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec šesť po sebe nasledujúcich rokov, pričom takúto činnosť neukončil viac ako dva roky pred predložením žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti, a vlastní doklad podľa odseku 26,

b)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o odbornej spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte,

c)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom,

d)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o odbornej spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte, alebo

e)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec päť po sebe nasledujúcich rokov a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom.

(25)

Ustanovenia odseku 24 písm. a), c) a e) sa nevzťahujú na vykonávanie činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 3. Ak žiadateľ vykonával niektorú z činností podľa odseku 24 písm. b) a d), musia byť v doklade o odbornej spôsobilosti uvedené chemické látky, ktoré môže žiadateľ v členskom štáte používať, a odborné využívanie chemických látok nesmie byť prerušené viac ako dva roky pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti.

(26)

Splnenie podmienok podľa odsekov 23 a 24 sa preukazuje dokladom o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, v ktorom žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti túto činnosť vykonával. Doklad o odbornej spôsobilosti obsahuje údaje o druhu a dĺžke odbornej praxe a o obmedzeniach pri výkone činnosti, ktoré žiadateľ predloží k žiadosti.

(27)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odsekov 23 a 24 vydá žiadateľovi príslušný orgán verejného zdravotníctva po predložení dokladu podľa odseku 26. Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže v osvedčení o odbornej spôsobilosti určiť rovnaký rozsah a rovnaké obmedzenia pri výkone činnosti, ako sú určené v doklade podľa odseku 26.

(28)

Vzdelanie podľa odseku 4 písm. a), odseku 5 písm. a), odseku 6 písm. a), odsekov 7 a 8, odseku 9 písm. a), odseku 12 písm. a) a odseku 13 písm. a) sa preukazuje dokladom o absolvovaní príslušného vzdelania alebo dokladom o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitných predpisov.22)

(29)

Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti do 30 dní odo dňa vykonania skúšky alebo odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia, ak žiadateľ nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti.

(30)

Odborne spôsobilá osoba sa zapisuje do registra odborne spôsobilých osôb. Register odborne spôsobilých osôb je verejne prístupný.

(31)

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je päť rokov od jeho vydania.

(32)

Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti odňať, ak

a)

dodatočne zistí, že žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti alebo jej príloha obsahovala nepravdivé údaje,

b)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia.

(33)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká

a)

smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,

b)

uplynutím času platnosti.

PRVÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 17

Pitná voda

(1)

Pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.

(2)

Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení zdravie prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu. Zdravotná bezpečnosť pitnej vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitov.

(3)

Na základe žiadosti fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vyrába a dodáva pitnú vodu a využíva vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, môže regionálny úrad verejného zdravotníctva dočasne povoliť, najviac na tri roky, výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody,24) ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako 10 m^3 pitnej vody za deň alebo zásobujú menej ako 50 osôb. Regionálny úrad verejného zdravotníctva povolí výnimku, len ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a nebude ohrozené zdravie ľudí. Po uplynutí času platnosti povolenia môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v odôvodnených prípadoch opätovne povoliť výnimku najviac na tri roky; výsledky kontroly spolu s odôvodnením rozhodnutia o druhej výnimke oznámi Komisii. Vo výnimočných prípadoch môže úrad verejného zdravotníctva povoliť tretiu výnimku po predchádzajúcom súhlase Komisie.

(4)

Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na internete.

(5)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva je povinný poskytovať dostupným spôsobom informácie o výnimkách povolených podľa odseku 3 a výsledkoch kontroly kvality pitnej vody u spotrebiteľa a aktuálny zoznam povolených výnimiek predkladať úradu verejného zdravotníctva.

(6)

Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže regionálny úrad verejného zdravotníctva z vlastného podnetu alebo na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vyrába a dodáva pitnú vodu a využíva vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, rozšíriť rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať, alebo ich zúžiť pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality pitnej vody a jej zdroja doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

(7)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré vyrábajú a dodávajú pitnú vodu a využívajú vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, sú povinné pitnú vodu dezinfikovať, ak ďalej nie je ustanovené inak. Druh a spôsob dezinfekcie pitnej vody alebo jej vynechanie posudzuje príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. e).

(8)

Teplú vodu dodávanú systémom hromadného zásobovania okrem technologickej vody možno vyrábať len z pitnej vody.

§ 18

Výrobky určené na styk s pitnou vodou

(1)

Výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody. Tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou tak, aby

a)

za obvyklých a predvídateľných podmienok používania neuvoľňovali do pitnej vody látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo spôsobiť neprijateľné zmeny v zložení pitnej vody alebo nepriaznivo ovplyvniť jej senzorické vlastnosti,

b)

neboli zdrojom mikrobiologického alebo iného znečistenia vody.

(2)

Pri použití technológie znižujúcej tvrdosť vody je nevyhnutné dodržať najmenej odporúčanú hodnotu obsahu vápnika a horčíka vo vode ustanovenú osobitným predpisom.24)

(3)

Množstvo látok, ktoré sa uvoľní z výrobkov určených na styk s pitnou vodou, nesmie presiahnuť limit sledovaného ukazovateľa kvality pitnej vody,24) ak ide o

a)

výrobky určené na krátkodobý styk s pitnou vodou,

b)

výrobky určené na styk s pitnou vodou, ktorých plocha styku nepresahuje 100 cm^2,

c)

výrobky určené na styk s teplou a horúcou vodou.

(4)

Pri migračných skúškach sa stanovujú koncentrácie látok alebo sa zisťuje prítomnosť látok, ktoré sú charakteristické ako prirodzená súčasť alebo možná nečistota skúšaného výrobku a ktoré sú rizikom.

§ 19

Voda na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská

(1)

Voda na kúpanie je každá tečúca alebo stojatá voda alebo jej časť, ktorú využíva veľký počet ľudí na kúpanie a v ktorej je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané.

(2)

Prírodné kúpalisko je vyhradená prírodná vodná plocha a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením tvoriace neoddeliteľný celok.

(3)

Umelé kúpalisko je krytá alebo nekrytá stavba určená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením.

(4)

Voda na kúpanie nesmie

a)

prekračovať medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. e),

b)

obsahovať toxický vodný kvet, decht, materiály a predmety, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí.

(5)

Medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie sa nevzťahujú na prírodné kúpaliská v pohraničnej oblasti, ak kvalita vody na kúpanie je ovplyvnená vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch ukazovatele kvality vody na kúpanie a ich medzné hodnoty, ako aj spoločný postup pri kontrole, sa určia dohodou so susedným štátom.

(6)

Ak sa zistia ďalšie faktory znečistenia, regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadi ich vyšetrenie, vykonanie opatrenia na ochranu zdravia alebo zakáže používanie vody na kúpanie.

(7)

Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže regionálny úrad verejného zdravotníctva rozšíriť rozsah a početnosť kontroly kvality vody na kúpanie o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať alebo ich môže zúžiť pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality vody na kúpanie doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

(8)

Ak voda na kúpanie nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona alebo jej používanie bolo regionálnym úradom verejného zdravotníctva zakázané, fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú prírodné kúpalisko (ďalej len „prevádzkovateľ prírodného kúpaliska“), sú povinné túto skutočnosť viditeľne a zreteľne uviesť v blízkosti takejto vody na kúpanie s uvedením konkrétneho dôvodu.

(9)

Pri krátkodobom znečistení vody na kúpanie je prevádzkovateľ prírodného kúpaliska povinný sprístupniť na viditeľnom mieste v blízkosti vody na kúpanie

a)

informáciu o krátkodobom znečistení vody na kúpanie vrátane informácie o jej krátkodobom znečistení v minulom roku s uvedením dĺžky trvania krátkodobého znečistenia,

b)

upozornenie, ak sa krátkodobé znečistenie vody na kúpanie očakáva alebo krátkodobé znečistenie vody na kúpanie pretrváva.

(10)

Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska je povinný vyhradiť plochu na kúpanie a oddeliť ju od plochy vyhradenej na používanie plavidiel so spaľovacími motormi.

(11)

Ak sa prírodné kúpalisko využíva bezplatne, povinnosti prevádzkovateľa prírodného kúpaliska je povinný plniť vlastník pozemku,25) na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko, ak nevyznačí na viditeľnom mieste zákaz kúpania.

(12)

Ak voda, ktorú využíva veľký počet ľudí na kúpanie, nie je prevádzkovaná ako prírodné kúpalisko, vlastník pozemku,25) na ktorom sa nachádza takáto voda, je povinný vyznačiť na viditeľnom mieste zákaz kúpania, ak kvalita vody nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona.

(13)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú umelé kúpalisko alebo prírodné kúpalisko (ďalej len „prevádzkovateľ kúpaliska“), sú povinné

a)

zabezpečiť, aby voda na kúpanie spĺňala požiadavky podľa tohto zákona,

b)

zabezpečiť kontrolu kvality vody na kúpanie,

c)

viesť evidenciu o výsledkoch kontroly kvality vody na kúpanie a uchovávať ju päť rokov,

d)

predkladať výsledky kontroly kvality vody regionálnemu úradu verejného zdravotníctva,

e)

zabezpečiť požiadavky na vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku kúpaliska,

f)

zabezpečiť údržbu a čistenie priestorov kúpaliska,

g)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu,

h)

sprístupniť obyvateľstvu na dostupnom mieste v bezprostrednej blízkosti vody na kúpanie aktuálne informácie o kvalite vody na kúpanie,

i)

vyznačiť a umiestniť na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieratami.

(14)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú umelé kúpalisko (ďalej len „prevádzkovateľ umelého kúpaliska“), sú okrem povinností podľa odseku 13 ďalej povinné zabezpečiť

a)

čistenie bazénov a vyšetrenie sedimentov a nárastov v bazénoch,

b)

technické a priestorové požiadavky na umelé kúpaliská a bazény,

c)

osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie pri prevádzkovaní krytého kúpaliska,

d)

miestnosť na poskytovanie prvej pomoci a na jej prevádzku; na viditeľných miestach vyvesiť pokyny na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci.

§ 20

Vnútorné prostredie budov

(1)

Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.

(2)

V novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať

a)

v obytných miestnostiach bytov,

b)

v izbách ubytovacích zariadení internátneho typu,

c)

v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,

d)

v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,

e)

v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.26)

(3)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (ďalej len „prevádzkovateľ budovy“), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené.

§ 21

Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

(1)

Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať najmenej minimálnym požiadavkám ustanoveným podľa § 62 písm. f).

(2)

Ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. f).

(3)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia“), sú povinné

a)

zabezpečiť požiadavky podľa odseku 2,

b)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 22

Telovýchovno-športové zariadenia

(1)

Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.

(2)

Telovýchovno-športové zariadenie sa umiestňuje tak, aby jeho činnosť neovplyvňovala nepriaznivo okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom.

(3)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú telovýchovno-športové zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ telovýchovno-športového zariadenia“), sú povinné

a)

zabezpečiť požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku telovýchovno-športového zariadenia,

b)

používať len také telovýchovné náradie a zariadenia, aby sa pri ich používaní podľa návodu výrobcu neohrozilo alebo nepoškodilo zdravie ich užívateľov,

c)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 23

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo

(1)

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.

(2)

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.

(3)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia starostlivosti o ľudské telo (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo“), sú povinné

a)

používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, aby pri poskytovaní služby nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo k poškodeniu zdravia,

b)

mať k dispozícii lekárničku prvej pomoci,

c)

poučiť osobu, ktorej poskytujú služby, o rizikách spojených s poskytovanou službou,

d)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

(4)

Prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo a jeho zamestnanci nesmú

a)

manipulovať s jazvami,

b)

manipulovať s materskými znamienkami,

c)

robiť výkony na očnej spojovke a rohovke.

(5)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú solárium (ďalej len „prevádzkovateľ solária“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné

a)

dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,

b)

viesť prevádzkovú dokumentáciu,

c)

umiestniť na viditeľnom mieste poučenie pre osoby, ktorým poskytuje služby.

(6)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú saunu (ďalej len „prevádzkovateľ sauny“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné zabezpečiť

a)

kvalitu vody v ochladzovacom bazéne tak, aby spĺňala limity ukazovateľov kvality vody na kúpanie,

b)

pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne a jeho pravidelné čistenie,

c)

kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne.

§ 24

Zariadenia pre deti a mládež

(1)

Zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona sú zariadenia, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie,27) a prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť28) starostlivosti o deti do šesť rokov veku alebo výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže.

(2)

Zariadenia pre deti a mládež sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredie chránené pred negatívnymi výchovnými vplyvmi.

(3)

Priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu telesného a duševného vývinu, telesným rozmerom detí a mládeže a veľkostnému typu a účelu zariadenia. Hračky, výchovné pomôcky a ďalšie predmety určené pre deti a mládež musia svojimi vlastnosťami zodpovedať požiadavkám ustanoveným osobitnými predpismi.29)

(4)

Prevádzkový poriadok upraví režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, prevádzku pieskovísk, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.

(5)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež“), sú povinné

a)

zamerať výchovu detí a mládeže na ochranu zdravia,

b)

zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou,

c)

zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie vonkajších i vnútorných priestorov zariadenia pre deti a mládež tak, aby tieto nepredstavovali riziko v dôsledku ich mikrobiálneho a iného znečistenia a dodržiavať najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho a iného znečistenia pôdy ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. j),

d)

používať na čistenie a údržbu zariadenia len prostriedky, ktoré nie sú zaradené medzi nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky,30)

e)

zabezpečiť zásobovanie zariadenia tečúcou pitnou vodou a tečúcou teplou vodou,

f)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ako aj návrh na jeho zmenu.

(6)

V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré

a)

je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve,

b)

neprejavuje príznaky prenosného ochorenia,

c)

nemá nariadené karanténne opatrenie.

(7)

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní, vydá rodičovi, poručníkovi, opatrovníkovi, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu,31) alebo osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti podľa osobitného predpisu26) (ďalej len „zástupca dieťaťa“), ošetrujúci lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia.

(8)

Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní,

(9)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ predškolského zariadenia“), sú ďalej povinné

a)

zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,

b)

zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,

c)

zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.

(10)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 9 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

(11)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 5 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

§ 25

Zotavovacie podujatia

(1)

Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.

(2)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré organizujú zotavovacie podujatia (ďalej len „organizátor zotavovacieho podujatia“), sú povinné

a)

požiadať písomne najmenej 30 dní pred začiatkom konania zotavovacieho podujatia regionálny úrad verejného zdravotníctva príslušný podľa miesta zotavovacieho podujatia, prípadne podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie, o posúdenie zotavovacieho podujatia,

b)

organizovať zotavovacie podujatie tak, aby plnilo výchovné poslanie a posilňovalo zdravie detí a pri jeho organizovaní prihliadať na vek a zdravotný stav detí a charakter zotavovacieho podujatia,

c)

zabezpečiť, aby zotavovacie podujatie sa uskutočnilo len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, ubytovanie, stravovanie a na prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,

d)

zabezpečiť, aby dieťa zúčastnené na zotavovacom podujatí spĺňalo požiadavky zdravotnej spôsobilosti,

e)

zabezpečiť, aby na zotavovacom podujatí pracovali iba osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé,

f)

dodržiavať denný režim, ktorý zohľadňuje vek a zdravotný stav detí,

g)

zabezpečiť stravovanie detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a fyzickú záťaž a aby podávaná strava bola zdravotne neškodná a výživovo hodnotná,

h)

zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na zotavovacom podujatí odborne spôsobilými osobami, najmenej jednou na 130 detí,

i)

zabezpečiť lekárničku prvej pomoci,

j)

zabezpečiť starostlivosť lekára dostupného z miesta konania zotavovacieho podujatia a písomne mu oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia,

k)

zabezpečiť poučenie osôb na zotavovacom podujatí o predchádzaní ochoreniam a iným poruchám zdravia, ak takéto poučenie doposiaľ neabsolvovali,

l)

informovať zástupcu dieťaťa o ochorení alebo inej poruche zdravia dieťaťa na podujatí a o prípadnom kontakte s prenosným ochorením,

m)

viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia zotavovacieho podujatia.

§ 26

Zariadenia spoločného stravovania

(1)

Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v stánkoch s rýchlym občerstvením a v iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach.

(2)

Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu32) a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy33) sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.

(3)

Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

(4)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné

a)

zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať zrakovo postihnuté osoby aj v sprievode vodiaceho psa,

b)

zabezpečiť pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu prípravy pokrmov,

c)

postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe,9) dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,

d)

zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas piatich rokov,

e)

zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov,

f)

zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,

g)

zabezpečovať plynulú dodávku pitnej vody a teplej vody do zariadenia spoločného stravovania,

h)

zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody podľa osobitného predpisu,24) ak je zariadenie zásobované z vlastného vodného zdroja,

i)

zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak,

j)

zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak,

k)

kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov,

l)

zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov,

m)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

(5)

Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia.

(6)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

DRUHÁ HLAVA

OCHRANA ZDRAVIA PRED HLUKOM, INFRAZVUKOM, VIBRÁCIAMI A ELEKTROMAGNETICKÝM ŽIARENÍM V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

§ 27

Hluk, infrazvuk a vibrácie v životnom prostredí

(1)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinné

a)

zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m),

b)

zabezpečiť objektivizáciu a hodnotenie hluku, infrazvuku a vibrácií raz za rok.

(2)

Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení.

(3)

Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.

(4)

Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a).

§ 28

Elektromagnetické žiarenie v životnom prostredí

(1)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátor nízkych frekvencií, generátor vysokých frekvencií alebo zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroj elektromagnetického žiarenia“), sú povinné zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu obyvateľov na úroveň limitných hodnôt ustanovených vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. n).

(2)

Zdroje elektromagnetického žiarenia pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb je potrebné zabezpečiť tak, aby nedošlo k prekračovaniu limitných hodnôt expozície obyvateľov.

§ 29

Optické žiarenie v životnom prostredí

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú umelé zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie podľa § 20 ods. 1 (ďalej len „prevádzkovateľ umelých zdrojov optického žiarenia“), sú povinné

a)

zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia neprekročila limitné hodnoty ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. o),

b)

zabezpečiť objektivizáciu a hodnotenie optického žiarenia.

TRETIA HLAVA

OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

§ 30

Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný

a)

zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)

b)

zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 3,

c)

predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby35) zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke podľa odsekov 4 a 5; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky posúdenia zdravotných rizík,

d)

uchovávať záznamy o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 20 rokov od skončenia práce,

e)

predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovných činností do kategórie rizikových prác (§ 31 ods. 6),

f)

oznamovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace so zmenami zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci vrátane tých, ktoré môžu znamenať ohrozenie verejného zdravia.

(2)

Povinnosti zamestnávateľa sa primerane vzťahujú aj na fyzické osoby-podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, a na fyzické osoby-podnikateľov, ktoré vykonávajú prácu pomocou svojho manžela a detí.

(3)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia zamestnanca alebo osoby, ktoré vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie.

(4)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 8 u zamestnancov

a)

pred nástupom do práce,

b)

v súvislosti s výkonom práce,

c)

pred zmenou pracovného zaradenia,

d)

pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,

e)

po skončení pracovného pomeru.

(5)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 4 písm. b) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 8

a)

jedenkrát za rok pri práci zaradenej do tretej a štvrtej kategórie a u pracovníkov kategórie A,2)

b)

jedenkrát za tri roky pri práci zaradenej do druhej kategórie.

(6)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 4 písm. e) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 8 raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, zaradených do tretej a štvrtej kategórie.

(7)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo riziko alebo ak dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci.

(8)

Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a služby zdravia pri práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo. Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u mladistvých pred nástupom do práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast. Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby vykonávajú ďalšie doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií.36)

(9)

Lekár pracovnej zdravotnej služby zaznamenáva všetky výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do zdravotnej dokumentácie a vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti.37) Posudok odovzdá zamestnávateľovi a kópiu posudku zašle lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

(10)

Posudok podľa odseku 9 obsahuje názov a sídlo zamestnávateľa, meno, priezvisko, rodné číslo, adresu bydliska, pracovné zaradenie, faktor pracovného prostredia, kategóriu práce zamestnanca, záver posudku a poučenie.

(11)

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ.

§ 31

Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác

(1)

Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.

(2)

Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.

(3)

Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä

a)

práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi,34)

b)

práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.38)

(4)

Do tretej kategórie sa zaraďujú

a)

práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)

práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,

c)

práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,

d)

práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.

(5)

Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú

a)

práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)

práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,

c)

práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 písm. a) siedmeho bodu.

(6)

Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

(7)

Zamestnávateľ je povinný

a)

bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie,

b)

viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,

c)

vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.

§ 32

Ochrana zamestnancov pred hlukom pri práci

(1)

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom39) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

(2)

Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch povoliť výnimku. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať.

(3)

Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje

a)

dôvod žiadosti o povolenie výnimky,

b)

počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,

c)

opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.

(4)

Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odseku 2 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a exponovaní zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva výnimku povolí na štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 2 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva.

(5)

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 33

Ochrana zamestnancov pred vibráciami pri práci

(1)

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom40) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozície zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

(2)

Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu.40) Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu.40)

(3)

Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu,40) ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.

(4)

Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje

a)

dôvod žiadosti o povolenie výnimky,

b)

pri expozícii vibráciám podľa odseku 2 preukázanie skutočností, že sa využili všetky dostupné opatrenia podľa odseku 2,

c)

pri expozícii vibráciám podľa odseku 3 preukázanie skutočností, že priemerné hodnoty vibrácií a riziká spĺňajú náležitosti podľa odseku 3,

d)

počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,

e)

opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.

(5)

Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odsekov 2 a 3 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a dotknutí zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje povolenú výnimku raz za štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odsekov 2 a 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na internete.

(6)

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 34

Ochrana zamestnancov pred elektromagnetickým žiarením pri práci

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom41) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

§ 35

Ochrana zdravia pred optickým žiarením pri práci

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 36

Osvetlenie pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov.

(2)

Pracoviská, na ktorých je potrebné združené osvetlenie, alebo pracoviská bez denného osvetlenia možno prevádzkovať, len ak z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie.

(3)

Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje pracoviská podľa odseku 2, je povinný zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov náhradnými opatreniami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. q).

§ 37

Ochrana zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

(2)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť

a)

na pracoviskách s trvalým výkonom práce dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,

b)

pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 ^oC,

c)

pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom,

d)

dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,

e)

vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.

§ 38

Ochrana zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci

(1)

Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred fyzickou záťažou pri práci povinný

a)

usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce,

b)

dodržiavať najvyššie prípustné hodnoty celkovej a lokálnej fyzickej záťaže zamestnancov,

c)

dodržiavať limitné hodnoty vynakladaných svalových síl a frekvencie pohybov,

d)

dodržiavať smerné hmotnostné hodnoty pri manipulácii s bremenami a ďalšie minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami,42)

e)

zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.

(2)

Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci povinný

a)

zabezpečiť hodnotenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov,

b)

zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž a senzorickú záťaž zamestnancov,

c)

dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami.43)

§ 39

Ochrana zamestnancov pri práci s chemickými faktormi

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní chemickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom44) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 40

Ochrana zamestnancov pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom45) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 41

Ochrana zamestnancov pri práci s azbestom

(1)

Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného úradom verejného zdravotníctva.

(2)

Úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o vydaní oprávnenia podľa odseku 1 na základe žiadosti, ktorá obsahuje

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; meno, priezvisko, bydlisko a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu-podnikateľa,

b)

doklad o oprávnení na podnikanie,

c)

meno, priezvisko a bydlisko osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

(3)

K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ priloží

a)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f),

b)

dokumentáciu s opisom činnosti alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a s údajmi o technickom vybavení.

(4)

Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie žiadateľovi, ak žiadosť obsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3 a žiadateľ preukázal splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň.

(5)

Oprávnenie platí päť rokov od jeho vydania, ak nie je v oprávnení určený kratší čas platnosti.

(6)

Úrad verejného zdravotníctva v oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest uvedie údaje podľa odseku 2, druh oprávnenia, dobu platnosti oprávnenia a podmienky na vykonávanie činnosti. Ak fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená na odstraňovanie azbestu zo stavieb závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky na vykonávanie činnosti, úrad verejného zdravotníctva jej oprávnenie odoberie.

(7)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba oprávnené na odstraňovanie azbestu zo stavieb sú povinné pred začiatkom výkonu práce predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na odstraňovanie azbestu zo stavieb na posúdenie podľa § 13 ods. 4 písm. k) a zdržať sa výkonu práce do času kladného posúdenia navrhovanej činnosti.

(8)

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom46) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 42

Ochrana zamestnancov pri práci s biologickými faktormi

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní biologickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom47) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov biologickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

ŠTVRTÁ HLAVA

KOZMETICKÉ VÝROBKY

§ 43

Výroba, dovoz a uvádzanie kozmetických výrobkov do obehu

Výrobca, dovozca, distribútor a predajca kozmetických výrobkov je povinný a) uvádzať do obehu len kozmetické výrobky bezpečné pre verejné zdravie, b) dodržiavať požiadavky na výrobu, dovoz a uvádzanie do obehu kozmetických výrobkov v záujme ochrany spotrebiteľa pri voľnom pohybe kozmetických výrobkov v súlade s osobitným predpisom,13) c) dodržiavať pri výrobe kozmetických výrobkov správnu výrobnú prax, d) sledovať zdravotnú bezpečnosť kozmetických výrobkov aj po ich umiestnení na trh a predaji spotrebiteľovi a po zistení, že kozmetický výrobok je nebezpečný, je povinný upozorniť na túto skutočnosť úrad verejného zdravotníctva a vykonať opatrenia na odstránenie rizika, ktoré zahŕňajú, ak je to potrebné, stiahnutie výrobku z obehu, primerané a účinné upozornenie spotrebiteľa alebo stiahnutie výrobku od spotrebiteľa.

§ 44

Činnosti vedúce k ožiareniu

(1)

Činnosť vedúca k ožiareniu je ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb

a)

umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo

b)

prírodným ionizujúcim žiarením, ak sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky.

(2)

Za činnosti vedúce k ožiareniu sa nepovažujú ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození.

(3)

Činnosti vedúce k ožiareniu podľa závažnosti z hľadiska radiačnej ochrany sú

a)

činnosti, na vykonávanie ktorých je potrebné povolenie podľa tohto zákona,

b)

činnosti, ktoré sa oznamujú podľa tohto zákona,

c)

činnosti, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona.

(4)

Povolenie na činnosť vedúcu k ožiareniu a oznámenie činnosti vedúcej k ožiareniu sa nevyžaduje, ak to ustanovuje osobitný predpis.48)

§ 45

Povoľovanie činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a uvoľňovania rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov a materiálov spod administratívnej kontroly

(1)

Činnosti uvedené v odsekoch 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva na žiadosť fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby.

(2)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, je potrebné na vykonávanie týchto činností vedúcich k ožiareniu:

a)

prevádzka jadrových zariadení a etapy vyraďovania jadrových zariadení,

b)

ťažba a spracovanie materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy a ťažia sa alebo sa spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky,

c)

pridávanie rádionuklidov do spotrebných výrobkov a predmetov, do liečiv a do zdravotníckych výrobkov; na dovoz a vývoz takýchto výrobkov z krajín mimo Európskej únie,

d)

odber, skladovanie a používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín, predmetov bežného používania a iných materiálov,

e)

odber, skladovanie a na používanie otvorených rádioaktívnych žiaričov na pracoviskách kategórie III.49) a na odber, skladovanie a manipuláciu s čerstvým jadrovým palivom,

f)

prevádzka urýchľovačov častíc, pri prevádzke ktorých vzniká žiarenie s energiou väčšou ako 1 MeV, ktoré sa používajú na výrobu rádionuklidov alebo vedeckovýskumné alebo iné technické účely,

g)

vykonávanie inštalácie, údržby a opráv zdrojov ionizujúceho žiarenia,

h)

zber, skladovanie a úprava rádioaktívnych žiaričov vrátane ionizačných hlásičov požiaru na účely likvidácie,

i)

výroba, distribúcia, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia používaných pri činnostiach, na ktoré je potrebné oznámenie alebo povolenie podľa tohto zákona, výroba ionizačných hlásičov požiaru, dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia z krajín mimo Európskej únie a vývoz zdrojov ionizujúceho žiarenia do krajín mimo Európskej únie,

j)

preprava rádioaktívnych žiaričov, ak tento zákon neustanovuje inak, preprava rádioaktívnych odpadov, vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívne kontaminovaných predmetov, ktoré pre ich aktivitu nemožno uvoľniť spod administratívnej kontroly,

k)

nakladanie s rádioaktívnymi rezíduami, s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

l)

nakladanie s opustenými žiaričmi, rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu a nepoužívanými rádioaktívnymi žiaričmi,

m)

lekárske ožiarenie pri biomedicínskych, diagnostických alebo terapeutických výskumných programoch,

n)

lekárske ožiarenie v súvislosti s preventívnymi zdravotnými programami alebo skríningom.

(3)

Povolenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, je potrebné na vykonávanie týchto činností vedúcich k ožiareniu:

a)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení a vo veterinárnej praxi vrátane urýchľovačov elektrónov s energiou od 1 MeV do 25 MeV,

b)

používanie mikroštrukturálnych röntgenových zariadení, laboratórnych a meracích prístrojov a zariadení a technických röntgenových zariadení na kontrolu kvality výrobkov skonštruovaných tak, že na ktoromkoľvek voľne prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je príkon dávkového ekvivalentu väčší ako 10 mikroSv/hod.,

c)

odber, skladovanie a používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na priemyslové indikačné zariadenia, karotážne práce a nedeštruktívna röntgenová alebo gama defektoskopia vrátane používania urýchľovačov častíc na nedeštruktívnu kontrolu materiálov, pri ktorých prevádzke vzniká žiarenie s energiou od 1 MeV do 20 MeV,

d)

preprava rádioaktívnych žiaričov, na ktorých používanie vydáva povolenie regionálny úrad verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak,

e)

vykonávanie činnosti na pracoviskách so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, ak aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia sú naďalej prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení podľa § 47 ods. 2,

f)

odber, skladovanie a používanie uzavretých rádioaktívnych žiaričov, ak tento zákon neustanovuje inak,

g)

odber, skladovanie a používanie otvorených rádioaktívnych žiaričov na pracoviskách kategórie I. a II.49)

(4)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, je potrebné na vykonávanie týchto činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany:

a)

vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)

poskytovanie služieb osobnej dozimetrie,

c)

určovanie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb,

d)

určovanie obsahu rádionuklidov v stavebných výrobkoch, vo vode, v zložkách životného prostredia, v potravinovom reťazci a v iných materiáloch a predmetoch na účely hodnotenia ožiarenia osôb a regulácie spotreby potravín,

e)

vydávanie sprievodných listov otvorených rádioaktívnych žiaričov a osvedčení uzavretých rádioaktívnych žiaričov,

f)

poskytovanie služieb monitorovania ionizujúceho žiarenia na pracovisku alebo v jeho okolí na účely hodnotenia ožiarenia osôb,

g)

poskytovanie odbornej prípravy na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov a materiálov spod administratívnej kontroly.

(5)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva je potrebné na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov, ktoré vznikli alebo sa používali pri činnostiach vedúcich k ožiareniu vykonávaných na základe povolenia podľa odsekov 2, 3 a 7, spod administratívnej kontroly.

(6)

Ak fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba chce vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu, na ktoré vydáva povolenie úrad verejného zdravotníctva podľa odseku 2 a súčasne činnosti vedúce k ožiareniu, na ktoré vydáva povolenie regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa odseku 3, vydá povolenie na všetky činnosti vedúce k ožiareniu úrad verejného zdravotníctva.

(7)

Ak fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba chce vykonávať činnosť vedúcu k ožiareniu, ktorá nie je uvedená v odsekoch 2 a 3 a nie je uvedená ani v § 46 ods. 1, úrad verejného zdravotníctva rozhodne na základe posúdenia rizík spojených s vykonávaním tejto činnosti, či sa na činnosť vzťahuje oznamovacia povinnosť alebo ktorý úrad vydá na činnosť vedúcu k ožiareniu povolenie.

(8)

Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba podľa odseku 7 je povinná požiadať úrad verejného zdravotníctva o posúdenie rizík spojených s vykonávaním tejto činnosti. Úrad verejného zdravotníctva o žiadosti rozhodne do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak úrad verejného zdravotníctva rozhodne, že na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu podľa odseku 7 je potrebné povolenie, ďalej ustanovené podmienky na vydanie povolenia platia rovnako.

(9)

Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá chce vykonávať činnosti podľa odsekov 2 až 5, musí mať určeného odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky podľa odseku 10; to neplatí, ak požiadavky podľa odseku 10 spĺňa fyzická osoba-podnikateľ. Odborný zástupca musí byť zamestnancom držiteľa povolenia.

(10)

Odborný zástupca musí

a)

byť spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu,

b)

byť zdravotne spôsobilý na vykonávanú činnosť,

c)

byť bezúhonný,

d)

mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada fyzická osoba alebo právnická osoba vydať povolenie.

(11)

Za bezúhonnú sa na účely vydania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 5 považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie.

(12)

Žiadateľ v žiadosti o vydanie povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 5 uvedie

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom právnická osoba, alebo meno, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ,

b)

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

c)

miesto výkonu činnosti,

d)

meno priezvisko a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ak je žiadateľom právnická osoba,

e)

meno, priezvisko a bydlisko odborného zástupcu, ak bol určený.

(13)

Žiadateľ k žiadosti o vydanie povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 5 priloží

a)

výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo z inej obdobnej evidencie,

b)

doklady odborného zástupcu alebo fyzickej osoby-podnikateľa, ktorá je žiadateľom, a to

1.

čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu,

2.

posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

3.

výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace,

4.

osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

5.

charakteristiku plánovanej činnosti a technického vybavenia,

c)

dokumentáciu podľa prílohy č. 4 v rozsahu určenom orgánom príslušným na vydanie povolenia.

(14)

Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá povolenie, ak žiadosť má požadované náležitosti, žiadateľ alebo jeho odborný zástupca spĺňa podmienky podľa odseku 10 a žiadateľ preukázal splnenie ustanovených požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany.

(15)

Lehota na vydanie povolenia podľa odseku 2 písm. a) až d), j), l) a m) je 60 dní; vo zvlášť zložitých prípadoch môže príslušný orgán verejného zdravotníctva predĺžiť túto lehotu o 60 dní. Predĺženie lehoty oznámi príslušný orgán verejného zdravotníctva písomne žiadateľovi bezodkladne.

(16)

Povolenie obsahuje

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom právnická osoba, alebo meno, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ,

b)

špecifikáciu povolenej činnosti,

c)

miesto vykonávania povolenej činnosti,

d)

dobu platnosti povolenia,

e)

podmienky na vykonávanie činnosti,

f)

meno, priezvisko a bydlisko odborného zástupcu, ak bol určený.

(17)

Povolenie platí päť rokov od jeho vydania, ak nie je v povolení určený kratší čas platnosti.

(18)

Na žiadosť držiteľa povolenia môže orgán verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, ak držiteľ povolenia požiada o predĺženie platnosti povolenia najneskôr 30 dní pred uplynutím času platnosti povolenia.

(19)

Orgán verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, povolenie zmení, ak držiteľ povolenia

a)

požiada o zmenu odborného zástupcu,

b)

oznámi zmenu obchodného mena, právnej formy alebo sídla, ak ide o právnickú osobu, alebo zmenu obchodného mena alebo miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu-podnikateľa.

(20)

Orgán verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, môže povolenie zmeniť, ak

a)

sa zmenia podmienky na vykonávanie činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie,

b)

sa zmení miesto vykonávania činnosti, typ alebo počet používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo technologické zariadenie pracoviska dôležité z hľadiska radiačnej ochrany.

(21)

Orgán verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, povolenie zruší, ak

a)

držiteľ povolenia požiada o zrušenie povolenia,

b)

držiteľ povolenia alebo jeho odborný zástupca prestal spĺňať podmienky podľa odseku 10 alebo

c)

držiteľ povolenia závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

(22)

Platnosť povolenia zaniká

a)

uplynutím času platnosti povolenia, ak držiteľ povolenia nepožiadal o predĺženie jeho platnosti podľa odseku 18,

b)

smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu,

c)

zánikom právnickej osoby.

(23)

Držiteľ povolenia je povinný oznámiť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, každú zmenu skutočností, na základe ktorých bolo povolenie vydané, a to do 15 dní odo dňa ich vzniku.

(24)

Držiteľ povolenia, ktorý vykonáva činnosti podľa odsekov 2 a 3, je povinný

a)

dodržiavať podmienky na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu uvedené v povolení a postupovať v súlade s programom zabezpečenia kvality radiačnej ochrany a ostatnou dokumentáciou priloženou k žiadosti o vydanie povolenia,

b)

dodržiavať základné princípy radiačnej ochrany, požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov a obyvateľov pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a požiadavky na vykonanie zásahu ustanovené osobitným predpisom,50)

c)