Úplné znenie zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská (ďalej len „špecializované pracovisko“) slúžia na zabezpečenie prenosu výsledkov vysokoškolskej vedy, techniky a umenia do hospodárskej praxe a spoločenskej praxe, ktorého cieľom je prepojenie verejných vysokých škôl s praxou. Špecializované pracovisko je

a)

súčasťou verejnej vysokej školy alebo

b)

samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo spoločne s inými právnickými osobami.

(2)

Špecializovaným pracoviskom môže byť najmä

a)

výskumné centrum verejnej vysokej školy,

b)

inkubátor verejnej vysokej školy,

c)

technologické centrum verejnej vysokej školy alebo

d)

umelecké centrum verejnej vysokej školy.

(3)

Výskumné centrum verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy, ktoré vykonáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej vednej oblasti alebo prierezovo vo viacerých vedných oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné programy.

(4)

Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko zamerané na podporu vzniku a rozvoja malých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samy vykonávajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej školy poskytuje podporu malým podnikom spravidla maximálne do troch rokov od získania ich oprávnenia podnikať. Ťažiskom podpory je poskytovanie vhodných počiatočných podmienok na fungovanie podniku najmä formou odborného poradenstva, poskytovanie administratívnych a ďalších služieb, kancelárskej a ďalšej infraštruktúry a podnikateľských priestorov. Inkubátor verejnej vysokej školy môže využívať osobitnú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyčlenenia, kedy sa v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca výsledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vysokej školy odčlení. Inkubátor môže implementovať metódu založenia a rozvoja firiem aj spôsobom vyčlenenia, keď sa podnikateľské aktivity rozvíjajú samostatne a verejná vysoká škola môže, ale nemusí byť zakladateľom alebo spoločníkom v tejto právnickej osobe.

(5)

Technologické centrum verejnej vysokej školy (ďalej len „technologické centrum“) je subjekt verejnej vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových technológií, výrobkov a služieb v úzkej spolupráci s podnikateľskou praxou. Technologické centrum vzniká spravidla ako integrované pracovisko verejnej vysokej školy a tretích osôb. V technologickom centre môžu pôsobiť aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo študentmi verejnej vysokej školy, a spravidla aj podnikateľské subjekty po skončení inkubačnej doby v inkubátoroch.

(6)

Umelecké centrum verejnej vysokej školy je umelecké pracovisko verejnej vysokej školy, ktorého umelecká činnosť je zameraná najmä na vytvorenie kvalifikovaných informačných zdrojov pre rozhodovaciu sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodovanie pri vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizácii dlhodobých spoločenských, kultúrnych a umeleckých priorít a vytváraní podmienok na racionálne využitie výsledkov umenia podporovaného z verejných zdrojov, a tiež pri rozvoji metodiky prognostických štúdií pre oblasť umenia.

TRETIA HLAVA

SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY

§ 40

Správna rada verejnej vysokej školy

(1)

Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.

(2)

Správna rada verejnej vysokej školy má štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Ak ide o členov správnej rady navrhnutých rektorom, návrh na ich odvolanie môže podať aj senát verejnej vysokej školy. Členmi správnej rady, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, nesmú byť zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy.

(3)

Členovia správnej rady verejnej vysokej školy, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, sa vymenúvajú na šesť rokov. Po prvom vymenovaní týchto členov správnej rady sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Návrhy na nových členov predkladá rektor alebo minister tak, aby sa zachovalo zloženie správnej rady uvedené v odseku 2. Funkčné obdobie člena navrhnutého zamestnaneckou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je štvorročné, funkčné obdobie člena navrhnutého študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je dvojročné.

(4)

Správna rada si volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu. Voľbu predsedu, podpredsedu a spôsob rokovania správnej rady verejnej vysokej školy upraví jej štatút, ktorý po odsúhlasení akademickým senátom verejnej vysokej školy na návrh rektora schvaľuje minister.

(5)

Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú verejné. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30 dní.

§ 41

Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy

(1)

Správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola

a)

nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jeho prevod. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok,

b)

nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod,

c)

zriadiť vecné bremeno alebo predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy,

d)

založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej alebo do iných právnických osôb (§ 19 ods. 5),

e)

uzavrieť zmluvu o čerpaní úveru (§ 16 ods. 6); správna rada súhlas neudelí, ak účel použitia finančných prostriedkov získaných z úveru nie je v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy alebo splácanie úveru podľa nej ohrozí zabezpečenie hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.

(2)

Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje najmä k

a)

dlhodobému zámeru verejnej vysokej školy a k ďalším veciam, ktoré jej na prerokovanie predloží minister, rektor alebo predseda akademického senátu verejnej vysokej školy,

b)

výročnej správe o činnosti.

(3)

Členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)].

(4)

Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje rozpočet verejnej vysokej školy.

(5)

Správna rada verejnej vysokej školy na návrh predsedu správnej rady verejnej vysokej školy určuje plat rektora verejnej vysokej školy v súlade s osobitným predpisom.2) Kvestor verejnej vysokej školy písomne oznámi rektorovi na základe rozhodnutia správnej rady výšku a zloženie funkčného platu.

(6)

Na schválenie právneho úkonu uvedeného v odseku 1 písm. a) až e) je potrebný súhlas najmenej dvoch tretín členov správnej rady.

(7)

Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej vysokej školy, ktoré zverejňuje. Najmenej raz ročne doručuje ministrovi a zverejňuje na internetovej stránke verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti. Správa o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy obsahuje najmä informácie o jej zasadnutiach, účasti jednotlivých členov na zasadnutiach, odporúčaniach správnej rady k činnosti verejnej vysokej školy a súpis jej rozhodnutí.

(8)

Činnosť členov správnej rady verejnej vysokej školy je úkonom vo všeobecnom záujme.27) Týmto osobám poskytuje verejná vysoká škola náhrady podľa osobitného predpisu.28)

§ 42

Štátne vysoké školy

(1)

Štátne vysoké školy sú:

a)

vojenské vysoké školy,

b)

policajné vysoké školy,

c)

zdravotnícke vysoké školy.

(2)

Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti, ak zákon neustanovuje inak.

§ 43

Vojenské vysoké školy

(1)

Na vojenských vysokých školách študujú študenti, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky29a) (ďalej len „štátna služba profesionálnych vojakov“). Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov30) a študenti vojenských vysokých škôl so sídlom v zahraničí. Zamestnanci vojenskej vysokej školy môžu štúdiom na vojenskej vysokej škole získať vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(2)

Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)

(3)

Vojenské vysoké školy vedú osobitne register študentov, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, osobitne register študentov, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registrov študentov v služobnom pomere sa vzťahuje osobitný predpis upravujúci ochranu utajovaných skutočností.28aa)

(4)

Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“)

a)

predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,

b)

po vzniku novej vojenskej vysokej školy vymenúva osobu, ktorá do vymenovania rektora vojenskej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu vojenskej vysokej školy a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy vojenskej vysokej školy,

c)

predkladá prezidentovi republiky návrhy vojenskej vysokej školy na vymenovanie profesorov,

d)

vymenúva a odvoláva na návrh rektora prorektorov vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,

e)

poveruje po odvolaní rektora vojenskej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď vojenská vysoká škola nemá rektora, výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,

f)

oznámi ministrovi do 30 dní od vyjadrenia Akreditačnej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva vojenskej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie práva vojenskej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3).

(5)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“)

a)

schvaľuje vnútorné predpisy vojenských vysokých škôl [§ 15 ods. 1 písm. a) až c)],

b)

predkladá ministerstvu školstva návrhy na zmeny sústavy študijných odborov obrany a vojenstva, a to aj na návrh vojenskej vysokej školy (§ 50 ods. 4),

c)

vyjadruje sa k žiadostiam a podkladom vojenských vysokých škôl predkladaných Akreditačnej komisii,

d)

určuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách,

e)

určuje počty prijímaných študentov na vojenské vysoké školy; návrh počtov predkladá náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,28a)

f)

určuje počet a štruktúru profesionálnych vojakov vykonávajúcich štátnu službu, ktorí sú dočasne vyčlenení na plnenie úloh vojenských vysokých škôl a zamestnancov vojenských vysokých škôl, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,

g)

zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, výcvikové, hospodárske, špecializované a informačné pracoviská vojenskej vysokej školy, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,

h)

prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z kapitoly ministerstva obrany vojenským vysokým školám,

i)

kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy,

j)

prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k vojenským vysokým školám,

k)

vykonáva za vojenské vysoké školy činnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) až d) na základe podkladov vypracovaných vojenskými vysokými školami,

l)

plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,

m)

plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie, ktoré boli získané na vojenských vysokých školách v zahraničí,

n)

prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery vojenských vysokých škôl a ich aktualizáciu,

o)

združuje a využíva informácie z registra študentov vojenských vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi,

p)

plní úlohu ministerstva podľa § 102 ods. 2 písm. h) vo vzťahu k vojenským vysokým školám,

q)

schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane zahraničných vysokých škôl (§ 49a) a vysokých škôl zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretí štát“),

r)

schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl prijať na časť štúdia podľa § 58a aj študenta inej vysokej školy vrátane zahraničnej vysokej školy (§ 49a) a vysokej školy z tretieho štátu,

s)

rozhoduje o uhrádzaní školného študentov vojenských vysokých škôl v externej forme štúdia.

(6)

Informačným pracoviskom podľa odseku 5 písm. h) je akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis.21)

(7)

Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.

(8)

Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.

(9)

Na študentov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú prípravnú štátnu službu,29) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy29a) neustanovujú inak.

(10)

Študentom vojenských vysokých škôl sa dňom skončenia prípravnej štátnej služby29) alebo dňom skončenia služobného pomeru29aa) skončí aj štúdium na vojenskej vysokej škole.

(11)

Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29a)

(12)

Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, výcvikových, hospodárskych a informačných pracovísk a vedúci účelových zariadení.

(13)

Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích činností a výcvikových činností uskutočňovaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom pravidiel. Jeho úspešné absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie štúdia na vojenskej vysokej škole.

(14)

Praktická výučba podľa študijných programov a výcvikové činnosti sa uskutočňujú najmä vo výrobných a výskumných organizáciách; možno ich uskutočňovať aj vo vojenských jednotkách, útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými majú vojenské vysoké školy uzatvorené zmluvy.

(15)

Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n) a o), § 10 ods. 2, 5, 9 a 11, § 15 ods. 3, § 16, 16a a 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22 až 41, § 54 ods. 18, § 92 ods. 4 druhá veta, § 102 ods. 3, § 103.

(16)

Na vojenské vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2 ods. 15, § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. b), f), l) a m), § 10 ods. 1, 4, 6 a 10, § 15 ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 50 ods. 4, § 52 ods. 2, § 54a, § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 73, 75, 77, 88, 94 až 101, § 102 ods. 2, § 104 a 107.

§ 44

Policajné vysoké školy

(1)

Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere, prispieva ministerstvo na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

(2)

Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)

(3)

Policajné vysoké školy vedú osobitne register študentov – príslušníkov Policajného zboru, osobitne register iných študentov v služobnom pomere30) a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registra študentov v služobnom pomere sa vzťahujú osobitné predpisy o ochrane utajovaných skutočností.

(4)

Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora policajnej vysokej školy (§ 10 ods. 2),

b)

predkladá prezidentovi republiky návrhy policajnej vysokej školy na vymenovanie profesorov [§ 102 ods. 3 písm. a)],

c)

rozhoduje o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve a zmene názvu a o sídle a zmene sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení rektora, akademického senátu policajnej vysokej školy a Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],

d)

vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,

e)

vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty,

f)

vymenúva a odvoláva prodekanov fakulty policajnej vysokej školy na návrh dekana po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,

g)

určuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školy a dekanovi fakulty policajnej vysokej školy,

h)

poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď policajná vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu policajnej vysokej školy,

i)

poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta policajnej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového dekana niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty,

j)

oznamuje ministrovi do 30 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva policajnej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie práva policajnej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3).

(5)

Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

registruje vnútorné predpisy policajných vysokých škôl podľa § 103,

b)

plní úlohu ministerstva podľa § 102 ods. 2 písm. h) vo vzťahu k policajným vysokým školám,

c)

predkladá ministerstvu návrhy policajných vysokých škôl na zmeny sústavy študijných odborov týkajúce sa študijných odborov v oblasti bezpečnostných služieb (§ 50 ods. 4),

d)

určí, ktoré študijné programy policajných vysokých škôl sú určené výlučne pre študentov v služobnom pomere,

e)

schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na policajných vysokých školách a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,

f)

schvaľuje počty prijímaných študentov na policajné vysoké školy a ich fakulty,

g)

schvaľuje počet a štruktúru zamestnancov policajných vysokých škôl a ich fakúlt,

h)

zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská policajných vysokých škôl a ich fakúlt,

i)

prideľuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva vnútra policajným vysokým školám,

j)

kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy,

k)

prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k policajným vysokým školám,

l)

plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,

m)

plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných služieb,

n)

prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policajných vysokých škôl a ich aktualizáciu,

o)

môže podľa programov vyhlasovaných ministrom vnútra priznávať štipendiá študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere,

p)

môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok, že zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte ministerstva vnútra,

q)

združuje a využíva informácie z registra študentov policajných vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi.

(6)

Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.

(7)

Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.

(8)

Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak.

(9)

Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.

(10)

Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32)

(11)

Na policajné vysoké školy a ich fakulty

a)

sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 písm. a), g) až i) a o), § 10 ods. 5, 6, 9 a 11, § 15 ods. 3, § 16, 16a, 17, 19, § 22 ods. 4, § 28 ods. 2, 3 a 6, § 34 až 41, 43, 45 až 49c, 89, 91, 93, 105 a 112,

b)

sa vzťahujú primerane ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), e) až g) a l), § 9 ods. 1 písm. f), l) a m), § 10 ods. 2, 4 a 10, § 18 až 20, § 23 ods. 1 písm. a) a e), ods. 2 písm. b) a h), § 39a, § 50 ods. 4, § 55, 57, 58, 66, 70 až 75, 77, 94 až 101, § 102 ods. 2 a 3, § 104 a 107.

§ 45

Zdravotnícke vysoké školy

(1)

Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov.33)

(2)

Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.20)

(3)

Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vysokej školy,

b)

predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov,

c)

určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy,

d)

poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov zdravotníckej vysokej školy po vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej školy,

e)

oznamuje ministrovi do 30 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva zdravotníckej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie práva zdravotníckej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3).

(4)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:

a)

registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl,

b)

prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva zdravotníctva zdravotníckym vysokým školám,

c)

predkladá ministerstvu návrhy zdravotníckych vysokých škôl na zmeny v sústave študijných odborov (§ 50 ods. 4) v oblasti zdravotníctva,

d)

plní úlohu ministerstva podľa § 102 ods. 2 písm. h) vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,

e)

zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská a informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt,

f)

kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl,

g)

prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,

h)

plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,

i)

prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu.

(5)

Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.

(6)

Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.

(7)

Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) až i), § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 sa na ne vzťahujú primerane.

§ 46

Zrušený od 1. 9. 2007

§ 47

Súkromné vysoké školy

(1)

Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len „štátny súhlas“). Návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo.

(2)

Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.

(3)

Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu podáva právnická osoba, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, na ministerstvo.

(4)

Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu obsahuje

a)

názov, sídlo a začlenenie podľa § 2 ods. 13 vysokej školy,

b)

právnu formu právnickej osoby a štatutárny orgán,

c)

dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy,

d)

návrhy študijných programov,

e)

návrh štatútu, študijného poriadku, zásad výberového konania na obsadzovanie miest učiteľov a ďalších vnútorných predpisov určujúcich, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa piatej až desiatej časti,

f)

spôsob finančného zabezpečenia činností vysokej školy,

g)

personálne, priestorové, materiálne, technické a informačné zabezpečenie činnosti vysokej školy,

h)

doklady o vedeckej a pedagogickej kvalifikácii učiteľov a výskumných alebo umeleckých pracovníkov, ktorí budú pôsobiť na tejto vysokej škole.

(5)

Právnická osoba je povinná k žiadosti doložiť doklady preukazujúce náležitosti podľa odseku 4. Podrobnosti o obsahu žiadosti a dokladoch upravuje osobitný predpis.33b)

(6)

Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 3 a 4 odstrániteľné, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby ich v primeranej lehote odstránil, a konanie preruší.

(7)

Ministerstvo konanie zastaví, ak

a)

žiadateľ v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti alebo nedoplnil požadované doklady,

b)

žiadateľ v lehote určenej ministerstvom neodstránil rozpor návrhu vnútorných predpisov s týmto zákonom alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

c)

žiadateľ vzal žiadosť späť alebo

d)

žiadateľ pred skončením konania zanikol.

(8)

Ministerstvo bezodkladne oznámi Akreditačnej komisii rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti, ku ktorej si vyžiadalo jej stanovisko a toto mu nebolo doručené.

(9)

Vláda rozhodne o žiadosti do deviatich mesiacov od jej doručenia na ministerstvo. Pred predložením žiadosti vláde si k nej ministerstvo vyžiada stanovisko Akreditačnej komisie.

(10)

Vláda štátny súhlas neudelí, ak Akreditačná komisia vydala nesúhlasné stanovisko ku každému z predložených študijných programov.

(11)

Právnická osoba môže podať žiadosť o udelenie štátneho súhlasu najskôr o jeden rok po rozhodnutí ministerstva o zastavení konania alebo po rozhodnutí vlády o neudelení štátneho súhlasu.

(12)

Ak vláda udelí štátny súhlas, ministerstvo rozhodne o priznaní práv vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijných programov zodpovedajúce akademické tituly a o registrácii vnútorných predpisov.

(13)

Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.

(14)

Vláda môže na návrh ministerstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať.

(15)

Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.

(16)

Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu.

(17)

Ustanovenia odsekov 1 až 16, 18 až 21, § 48 a 49 sa vzťahujú aj na pobočky vysokých škôl so sídlom v zahraničí, ktoré nepôsobia na území Slovenskej republiky podľa § 49a.

(18)

Zmenu názvu a začlenenia (§ 2 ods. 13) súkromnej vysokej školy schvaľuje na návrh ministerstva vláda [§ 102 ods. 1 písm. e)].

(19)

Ministerstvo predkladá vláde návrh na zmenu začlenenia súkromnej vysokej školy na základe jej žiadosti alebo na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie [§ 84 ods. 4 písm. e)], podľa ktorého súkromná vysoká škola nespĺňa kritériá na súčasné začlenenie. Vláda súkromnú vysokú školu začlení medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, len ak spĺňa kritériá na takéto začlenenie.

(20)

Súkromná vysoká škola môže požiadať ministerstvo, aby pred predložením návrhu na zmenu jej začlenenia jej bolo umožnené v ročnej lehote odstrániť zistené nedostatky, na základe ktorých sa zmena začlenenia navrhuje. Ak sa Akreditačná komisia po uplynutí tejto lehoty vyjadrí, že súkromná vysoká škola podmienky jej súčasného začlenenia spĺňa, ministerstvo zmenu začlenenia súkromnej vysokej školy vláde nenavrhne.

(21)

Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.

§ 47a

(1)

Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.

(2)

Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy sú:

a)

akademický senát súkromnej vysokej školy,

b)

rektor súkromnej vysokej školy,

c)

vedecká rada súkromnej vysokej školy, umelecká rada súkromnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada súkromnej vysokej školy („vedecká rada súkromnej vysokej školy“),

d)

disciplinárna komisia súkromnej vysokej školy pre študentov.

(3)

Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia druhej hlavy prvej časti tohto zákona.

§ 47b

(1)

Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 8.

(2)

Akademický senát súkromnej vysokej školy

a)

vyjadruje sa k návrhom na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla fakulty súkromnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],

b)

vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 ods. 1 písm. b), i), j) a k) predložených rektorom súkromnej vysokej školy a schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu súkromnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 48 ods. 1 písm. f) a g),

c)

vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 písm. a), c) až e) a k návrhu vnútorných predpisov fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a),

d)

navrhuje kandidátov na rektora správnej rade súkromnej vysokej školy a navrhuje odvolanie rektora z funkcie správnej rade súkromnej vysokej školy. Správna rada súkromnej vysokej školy do 15 dní návrh kandidáta na rektora potvrdí a predloží ho ministrovi alebo návrh kandidáta zamietne,

e)

vyjadruje sa k návrhu rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,

f)

schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady súkromnej vysokej školy,

g)

schvaľuje návrh rozpočtu súkromnej vysokej školy, ktorý predložil štatutárny orgán súkromnej vysokej školy,

h)

schvaľuje dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy [§ 49 ods. 1 písm. c)] predložený štatutárnym orgánom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizácii,

i)

schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení, ak ju predkladá ministerstvu,

j)

pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy prerokúva návrh študijných programov, ktoré sa nebudú uskutočňovať na fakulte, ale na vysokej škole, predložený rektorom,

k)

schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,

l)

vyjadruje sa k návrhu štatutárneho orgánu na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí súkromnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,

m)

volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),

n)

volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4); tohto zástupcu volí len jeho študentská časť,

o)

raz za rok podáva akademickej obci súkromnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke súkromnej vysokej školy,

p)

plní iné úlohy podľa tohto zákona a štatútu súkromnej vysokej školy.

(3)

Akademický senát súkromnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d) a f) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 2, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.

§ 47c

(1)

Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu súkromnej vysokej školy, vo veciach uvedených v štatúte súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vysokej školy.

(2)

Štatút súkromnej vysokej školy určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej školy môže určiť ďalšie práva a povinnosti rektora súkromnej vysokej školy.

(3)

Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 7, 8, 9 a 10.

(4)

Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora súkromnej vysokej školy osoba poverená správnou radou súkromnej vysokej školy na návrh akademického senátu súkromnej vysokej školy.

(5)

Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záujmy akademickej obce v štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy a podieľa sa na príprave vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a na dlhodobom zámere súkromnej vysokej školy.

(6)

Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci rektora a dekana súkromnej vysokej školy pri obsadzovaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej vysokej škole.

§ 47d

Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia § 11 až 13.

§ 48

Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy

(1)

Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:

a)

štatút súkromnej vysokej školy,

b)

študijný poriadok súkromnej vysokej školy,

c)

zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a funkcií profesorov a docentov,

d)

pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,

e)

organizačný poriadok súkromnej vysokej školy,

f)

zásady volieb do akademického senátu súkromnej vysokej školy,

g)

rokovací poriadok akademického senátu súkromnej vysokej školy,

h)

rokovací poriadok vedeckej rady súkromnej vysokej školy,

i)

štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy,

j)

disciplinárny poriadok súkromnej vysokej školy pre študentov,

k)

rokovací poriadok disciplinárnej komisie súkromnej vysokej školy,

l)

ďalšie predpisy, ak tak určí štatút súkromnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).

(2)

Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.

(3)

Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).

§ 49

Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy

(1)

Súkromná vysoká škola je povinná

a)

udržovať a zverejňovať zoznam študijných programov vysokej školy formou, ktorú určí ministerstvo [§ 20 ods. 1 písm. a)],

b)

každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti, a ak dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu, aj výročnú správu o svojom hospodárení v termíne a forme, ktorú určí minister,

c)

prerokovať s ministerstvom a zverejniť dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy v termíne a forme, ktorú určí minister,

d)

bezplatne poskytovať Akreditačnej komisii a ministerstvu na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,

e)

oznámiť ministerstvu, že na súkromnú vysokú školu bol vyhlásený alebo skončený konkurz podľa osobitných predpisov,33c)

f)

oznámiť ministerstvu zánik právnickej osoby, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola,

g)

vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)

h)

písomne poskytovať ministerstvu do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok.

(2)

Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.

(3)

Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.

§ 49a

Pôsobenie zahraničných vysokých škôl

(1)

Zahraničná vysoká škola môže požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky podľa právnych predpisov štátu jej sídla (ďalej len „oprávnenie“).

(2)

Zahraničná vysoká škola spolu so žiadosťou o udelenie oprávnenia predloží

a)

doklady preukazujúce jej zriadenie a pôsobenie v členskom štáte jej sídla ako štátom uznanej vysokej školy,34)

b)

údaje o jej štatutárnych orgánoch,

c)

doklady preukazujúce personálne, priestorové a materiálne zabezpečenie vysokoškolského vzdelávania, ktoré chce poskytovať na území Slovenskej republiky,

d)

informácie o štúdiu, ktoré chce poskytovať, najmä o jeho obsahu, uplatniteľnosti absolventov, organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule, rozsahu štúdia, právach a povinnostiach študentov, priebehu štúdia.

(3)

Žiadosť a informácie podľa odseku 2 písm. d) sa predkladajú v štátnom jazyku. Doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne osvedčeným prekladom týchto dokladov do štátneho jazyka.

(4)

Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 2 a 3 odstrániteľné, ministerstvo vyzve zahraničnú vysokú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila, a konanie preruší.

(5)

Ministerstvo pred rozhodnutím o udelení oprávnenia požiada o informácie k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa odseku 2 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zahraničná vysoká škola sídlo, najmä, či jej pôsobenie na území Slovenskej republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla a či doklad o štúdiu vydaný zahraničnou vysokou školou absolventom štúdia v Slovenskej republike bude rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydávaným absolventom v členskom štáte jej sídla. Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto členskom štáte zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov príslušného štátu, ministerstvo preskúma, či na vydanie dokladu o vzdelaní budú mať nárok aj absolventi štúdia poskytovaného na území Slovenskej republiky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo konanie o žiadosti preruší.

(6)

Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraničnej vysokej škole má byť v zdravotníckych povolaniach, ministerstvo požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi štúdia zahraničnej vysokej školy spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)

(7)

Ministerstvo oprávnenie neudelí, ak

a)

zistí, že skutočnosti uvedené zahraničnou vysokou školou v žiadosti sú nepravdivé alebo neúplné,

b)

doklady o vzdelaní získané absolvovaním štúdia v Slovenskej republike by neboli rovnocenné s dokladmi o vzdelaní získanými absolvovaním príslušného štúdia v členskom štáte sídla zahraničnej vysokej školy,

c)

absolventi štúdia v Slovenskej republike by nemali nárok na vydanie dokladu o vzdelaní, ak ho nevydáva zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla vysokej školy, alebo

d)

pôsobenie zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky by bolo podľa informácie príslušného orgánu členského štátu v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla alebo s právnymi predpismi Slovenskej republiky,

e)

má štúdium pripravovať na výkon zdravotníckeho povolania a podľa stanoviska ministerstva zdravotníctva by jeho absolventi nespĺňali podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)

(8)

Ministerstvo rozhodne o žiadosti o udelenie oprávnenia v lehote 90 dní od jej doručenia.

(9)

Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje názvy študijných programov, ktoré je zahraničná vysoká škola oprávnená poskytovať, názov členského štátu, ktorého právnymi predpismi sa poskytované vzdelávanie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom udeľuje.

(10)

Ministerstvo preskúma najmenej raz za šesť rokov, či zahraničná vysoká škola spĺňa podmienky, na základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.

(11)

Ak ministerstvo zistí, že zahraničná vysoká škola nepôsobí v súlade s oprávnením, vyzve zahraničnú vysokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 dní. Ak zahraničná vysoká škola nedostatky neodstráni, ministerstvo vydá rozhodnutie o odňatí oprávnenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia má odkladný účinok.

(12)

Na zamestnancov zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 74 ods. 3, § 80a a 80b. Na študenta zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 73. Na zahraničné vysoké školy sa tento zákon nevzťahuje, ak nie je uvedené inak.

(13)

Ministerstvo na svojej internetovej stránke zverejňuje informácie o udelení oprávnenia podľa odseku 1 a informácie o odňatí oprávnenia podľa odseku 1, ktoré sa stali právoplatné.

(14)

Doklady o vzdelaní získané štúdiom na zahraničnej vysokej škole sa uznávajú podľa § 106, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.34)

(15)

Oprávnenie udelené ministerstvom nie je prenosné na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov zahraničnej vysokej školy.

§ 49b

Povinnosti zahraničných vysokých škôl pôsobiacich v Slovenskej republike

(1)

Zahraničná vysoká škola je povinná

a)

každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky (ďalej len „výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy“) v termíne a formou, ktorú určí ministerstvo,

b)

vypracovať a predložiť ministerstvu dlhodobý zámer pôsobenia na území Slovenskej republiky v termíne určenom ministerstvom,

c)

bezplatne poskytovať ministerstvu a Akreditačnej komisii na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,

d)

písomne poskytovať ministerstvu do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok v súvislosti s ich pôsobením v Slovenskej republike,

e)

poskytovať a aktualizovať údaje do centrálneho registra študentov o študentoch študujúcich na území Slovenskej republiky (§ 73),

f)

poskytovať a aktualizovať údaje do registra zamestnancov o zamestnancoch pôsobiacich na území Slovenskej republiky (§ 80aa),

g)

oznámiť ministerstvu zrušenie zahraničnej vysokej školy a

h)

informovať ministerstvo o skončení poskytovania vysokoškolského vzdelávania na základe oprávnenia.

(2)

Na obsah výročnej správy o činnosti zahraničnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.

(3)

Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru pôsobenia zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky určí ministerstvo.

(4)

Výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy a dlhodobý zámer zahraničnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.

(5)

Na pôsobenie zahraničných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 84 ods. 4 písm. a) a d) a primerane ustanovenia § 84 ods. 1 až 3.

§ 50

Študijný odbor

(1)

Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.

(2)

Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa.

(3)

Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov“). Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie.

(4)

Návrh na zaradenie nového študijného odboru do sústavy študijných odborov alebo návrh na inú zmenu sústavy študijných odborov (ďalej len „návrh na zmenu sústavy študijných odborov“) sa podáva na ministerstvo. Návrh podáva spravidla vysoká škola.

(5)

Návrh na nový študijný odbor obsahuje najmä

a)

názov študijného odboru,

b)

stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje, a štandardnú dĺžku študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia,

c)

obsah študijného odboru,

d)

zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru,

e)

príklady podobných študijných odborov v zahraničí,

f)

vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi.

(6)

Ministerstvo je povinné do 15 dní od doručenia návrhu podľa odseku 4 zverejniť informáciu o jeho podaní na internetovej stránke ministerstva najmenej na 30 dní. Ministerstvo môže do sústavy študijných odborov zaradiť nový študijný odbor alebo urobiť inú zmenu sústavy študijných odborov iba po vyjadrení Akreditačnej komisie. Pri študijných odboroch z oblasti teológie sa pri ich zaradení alebo zmene vyžaduje aj súhlas kompetentnej cirkevnej vrchnosti. Ministerstvo predložené písomné pripomienky vyhodnotí a zverejní.

§ 51

Študijný program a študijný plán

(1)

Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov (odsek 5).

(2)

Študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax (ďalej len „jednotka študijného programu“) a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie (odsek 1).

(3)

Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je jej súčasťou abstrakt v štátnom jazyku.

(4)

Študijný program bližšie určujú:

a)

názov študijného programu,

b)

študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie, alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie,

c)

stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,

d)

forma štúdia,

e)

profil absolventa,

f)

charakteristika jednotiek študijného programu, prípadne dĺžka praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa ich absolvovaním získajú,

g)

pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,

h)

štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch,

i)

požadované schopnosti a predpoklady uchádzača o štúdium študijného programu,

j)

rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované jednotky študijného programu,

k)

počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,

l)

ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,

m)

osobitná charakteristika, ak ju študijný program má podľa odseku 7, § 53 ods. 5, 6 a 8 alebo § 54 ods. 16,

n)

udeľovaný akademický titul,

o)

pri spoločných študijných programoch (§ 54a) spolupracujúce vysoké školy a vymedzenie, ktoré študijné povinnosti plní študent na ktorej vysokej škole.

(5)

Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.

(6)

Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.

(7)

Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz „umelecký“, „umenie“ alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.

(8)

Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)] alebo fakulty [§ 33 ods. 3 písm. a)] študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).

(9)

Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.

(10)

Študijné programy v študijných odboroch, ktorých absolvovaním sa získa vysokoškolské vzdelanie požadované ako súčasť odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo architekta, sa uskutočňujú v súlade s osobitnými predpismi.34a) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.

§ 52

Bakalársky študijný program

(1)

Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(2)

Odborné vysoké školy poskytujú najmä bakalárske študijné programy, ktoré sa zameriavajú na využitie súčasných poznatkov vedy alebo umenia a zvládnutie ich použitia vrátane praktických schopností a zručností potrebných na výkon povolania.

(3)

Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky.

(4)

Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium“) je bakalárska práca.

(5)

Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár“ (v skratke „Bc.“).

(6)

Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo“ alebo „inžiniersky“, alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.

§ 53

Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program

(1)

Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(2)

Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac tri roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.

(3)

V osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4)

Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.

(5)

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo“ alebo „inžiniersky“, alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium“) sa udeľuje akademický titul „inžinier“ (v skratke „Ing.“). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul „inžinier architekt“ (v skratke „Ing. arch.“).

(6)

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“).

(7)

Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium“) sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia“ (v skratke „Mgr. art.“).

(8)

Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister“, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul

a)

v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied“ (v skratke „RNDr.“),

b)

vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie“ (v skratke „PharmDr.“),

c)

v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie“ (v skratke „PhDr.“),

d)

v právnických študijných programoch „doktor práv“ (v skratke „JUDr.“),

e)

v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky“ (v skratke „PaedDr.“),

f)

v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie „doktor teológie“ (v skratke „ThDr.“).

(9)

Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.

§ 54

Doktorandský študijný program

(1)

Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(2)

Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov.

(3)

Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium“) prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).

(4)

Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané nevysokoškolskou inštitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúčastňovať sa na uskutočňovaní študijného programu v študijnom odbore podľa § 86 (externá vzdelávacia inštitúcia), môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov. Pravidlá na schvaľovanie školiteľov sú súčasťou podkladov poskytovaných Akreditačnej komisii podľa § 82 ods. 5 v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať doktorandský študijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)].

(5)

Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.

(6)

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.

(7)

Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.

(8)

Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).

(9)

Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.

(10)

Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand“), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.

(11)

Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.

(12)

Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitúcie. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.

(13)

Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.

(14)

Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.

(15)

Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia“ („artis doctor“, v skratke „ArtD.“; skratka „ArtD.“ sa uvádza za menom).

(16)

Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul „licenciát teológie“ (v skratke „ThLic.“). Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický titul „doktor teológie“ (v skratke „ThDr.“).

(17)