Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

(2)

Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole.37)

(3)

Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy,19) zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu.38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy zašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do školského registra podľa § 157 ods. 3 písm. b).

§ 37

Opakovanie ročníka

(1)

Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca.

(2)

Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

(3)

Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.

§ 38

Postup do vyššieho ročníka strednej školy

(1)

Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa § 55 ods. 16.

(2)

Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe výsledkov komisionálnej skúšky. Maloletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.

§ 39

Zanechanie štúdia

(1)

Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak maloletý, písomné oznámenie podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do školského registra podľa § 157 ods. 3 písm. b).

(2)

Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia.

§ 40

Štúdium jednotlivých predmetov

(1)

Vedomosti, ktoré žiaci alebo iné fyzické osoby získali samostatným štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov, môžu preukázať vykonaním skúšky. Skúškou preukazujú vedomosti v rozsahu celého vyučovacieho predmetu za všetky ročníky štúdia. Štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov sa môžu pripraviť aj na vykonanie maturitnej skúšky alebo záverečnej skúšky okrem predmetov pre odbornú zložku prípravy v zdravotníckych odborov vzdelania.

(2)

Na skúšku sa môže uchádzač prihlásiť, ak preukáže, že získal nižšie stredné vzdelanie, a oznámi vyučovací predmet, z ktorého chce skúšku vykonať.

(3)

Riaditeľ strednej školy rozhodne o povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov39) najneskôr do troch týždňov od doručenia žiadosti; súčasne určí termín vykonania skúšky, ktorá sa musí vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po doručení žiadosti.

(4)

Pri skúške uchádzač preukáže svoju totožnosť. Skúška sa koná pred komisiou. O úspešne vykonanej skúške vydá škola vysvedčenie.

(5)

Ak to vyžaduje charakter vyučovacieho predmetu a súčasťou školského vzdelávacieho programu je aj písomná skúška alebo praktická skúška, uchádzač vykoná aj tieto skúšky.

§ 41

Gymnázium

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe, kultúre a športe.

§ 42

Stredná odborná škola

(1)

Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov v najmenej dvojročnom a najviac päťročnom vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania. Vzdelávacie programy strednej odbornej školy sú zamerané predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností v národnom hospodárstve, zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach a môžu pripravovať aj na ďalšie štúdium.

(2)

Stredné odborné školy poskytujúce vzdelanie na výkon povolaní a odborných činností sa členia na typy. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej odbornej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností.

(3)

Stredisko praktického vyučovania zodpovedá za výchovu a vzdelávanie podľa učebných plánov a učebných osnov, pritom spolupracuje so strednou odbornou školou, ktorá pre žiakov zabezpečuje teoretické vyučovanie.

(4)

Stredná odborná škola zabezpečuje žiakom teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Ak stredná odborná škola zabezpečuje žiakom len teoretické vyučovanie, žiaci absolvujú praktické vyučovanie v stredisku praktického vyučovania alebo pracovisku praktického vyučovania.

(5)

Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu učebného odboru alebo študijného odboru v strednej odbornej škole stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.

§ 43

Praktické vyučovanie

(1)

Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a konzervatóriách.

(2)

Praktické vyučovanie vytvára predpoklady na výkon povolania a pracovných činností. Poskytuje žiakom najmä praktické zručnosti, návyky a získanie schopností nevyhnutných pre výkon povolania a pracovných činností.

(3)

Hlavnými formami praktického vyučovania sú:

a)

odborný výcvik,

b)

odborná alebo umelecká prax,

c)

praktické cvičenie.

(4)

Odborný výcvik je odborný vyučovací predmet praktického vyučovania, ktorý sa uskutočňuje cvičnou prácou.

(5)

Cvičné práce sa uskutočňujú formou zhotovovania výrobkov, poskytovaním služieb alebo vykonávaním odborných činností zodpovedajúcich povolaniu a pracovným činnostiam, pre ktoré odbor vzdelávania žiakov pripravuje.

(6)

Odborná prax alebo umelecká prax je odborný vyučovací predmet praktického vyučovania. Odborná prax alebo umelecká prax sa podľa schválených vzdelávacích programov môže vykonávať aj v čase školských prázdnin.

(7)

Praktické cvičenia sú zamerané na overenie a prehĺbenie teoretických poznatkov, nácvik a získanie zručností pri technologických, technických, ekonomických, zdravotníckych, grafických a iných činnostiach.

(8)

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje skupinovou formou v školách, v strediskách praktického vyučovania a v školských zariadeniach, zdravotníckych zariadeniach40) alebo individuálne na pracoviskách praktického vyučovania a pracoviskách iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

(9)

Školským zariadením na výkon praktického vyučovania žiakov strednej odbornej školy sú stredisko odbornej praxe a školské hospodárstvo podľa § 118.

(10)

Pracovisko praktického vyučovania môže zriadiť aj právnická osoba alebo fyzická osoba.

(11)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zabezpečujú praktické vyučovanie, sú povinné utvárať podmienky na jeho výkon a plniť povinnosti ustanovené osobitným predpisom.41)

(12)

Ak sa praktické vyučovanie žiakov bude uskutočňovať u právnických osôb alebo fyzických osôb, riaditeľ školy uzavrie s nimi dohodu, ktorá obsahuje najmä

a)

druh činností, ktoré budú žiaci vykonávať pri praktickom vyučovaní,

b)

miesto konania praktického vyučovania,

c)

časový rozvrh praktického vyučovania,

d)

dĺžku a deň začatia praktického vyučovania,

e)

počet žiakov, ktorí sa zúčastnia na praktickom vyučovaní,

f)

pracovné a hygienické podmienky (ubytovacie a stravovacie podmienky, poskytovanie výstroja, náradia a osobných pracovných prostriedkov),

g)

opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri praktickom vyučovaní,

h)

počet majstrov odbornej výchovy a inštruktorov.

(13)

Počas praktického vyučovania má žiak práva a povinnosti ustanovené podľa osobitného predpisu.41)

§ 44

Konzervatórium

(1)

Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.

(2)

Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.

(3)

Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na vyučovanie.

(4)

Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.

(5)

Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou alebo ako internátna škola.

(6)

Konzervatórium poskytuje

a)

nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,

b)

úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,

c)

vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

§ 45

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania sú:

a)

nadstavbové štúdium,

b)

pomaturitné štúdium.

§ 46

Nadstavbové štúdium

(1)

Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.

(2)

Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci

a)

zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,

b)

pripravujú na ďalšie vzdelávanie.

§ 47

Pomaturitné štúdium

(1)

Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách v záujme zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

(2)

Stredné odborné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.

(3)

Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:

a)

zdokonaľovacie štúdium alebo inovačné štúdium, v ktorom si žiaci zdokonaľujú alebo inovujú vedomosti a zručnosti v už absolvovanom študijnom odbore na strednej odbornej škole; štúdium sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou,

b)

kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“), ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,

c)

špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému študijnému odboru na strednej odbornej škole; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a),

d)

vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.

§ 48

(1)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom typy stredných odborných škôl, typy konzervatórií, sústavu odborov vzdelávania pre stredné školy, druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie, organizáciu vzdelávania v nich, rozsah štúdia, dĺžku štúdia a priebeh štúdia, hodnotenie a klasifikáciu žiakov, zoznam študijných odborov stredných odborných škôl, v ktorých sa vydáva okrem vysvedčenia o maturitnej skúške výučný list, podrobnosti o jednotlivých formách štúdia a zmenách v priebehu štúdia; sústavu odborov vzdelávania pre stredné odborné školy ustanoví po dohode s príslušným ústredným orgánom štátnej správy. Sústavu odborov vzdelávania pre stredné odborné školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s príslušným ústredným orgánom štátnej správy všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2)

Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štvrtý oddiel

Základná umelecká škola

§ 49

(1)

Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy. Základná umelecká škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých.

(2)

Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo umeleckým zameraním.

(3)

V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(4)

Výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou31) alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5)

Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom v základnej umeleckej škole prispieva

a)

zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,29)

b)

dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.43)

(6)

Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 5, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

§ 50

Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole

(1)

Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2)

Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak

a)

žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b)

žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.

§ 51

Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách

(1)

Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

(2)

Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

(3)

Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

(4)

Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

(5)

V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

(6)

Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

(7)

Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.

(8)

Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

§ 52

Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách

(1)

Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.

(2)

Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania.

(3)

Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

(4)

Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

(5)

Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

(6)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.

Piaty oddiel

Jazyková škola

§ 53

(1)

Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje v kurzoch.

(2)

Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať vzdelanie podľa § 17 ods. 3. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre žiakov základných škôl, stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.

(3)

Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej škole neštudoval.

(4)

Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda vymenovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho aj odvolá. Členov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky, ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie dvoch rokov.

(5)

Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len „školné“) a zo zápisného.

(6)

Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených obcou31) a samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7)

Príspevok na úhradu ročných nákladov v jazykovej škole, ktorú zriaďuje obec alebo samosprávny kraj, je najviac 100 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu29) alebo 100 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.43) Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(8)

Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra preukáže, že sa zo závažných osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné. Zápisné sa nevracia.

(9)

Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak takýchto poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.

(10)

Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.

(11)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.

§ 54

Formy organizácie výchovy a vzdelávania

(1)

Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.

(2)

Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.

(3)

Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.

(4)

Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.

(5)

Poldenné vzdelávanie je organizované len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6)

Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(7)

Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 6 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

(8)

Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

(9)

Diaľkové vzdelávania je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

(10)

Dištančné vzdelávania je diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie, telekomunikačných médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k priamym kontaktom medzi pedagogickým zamestnancom a samostatne študujúcim žiakom.

(11)

V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len „kombinované štúdium“).

(12)

Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.

(13)

Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.

(14)

Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

§ 55

(1)

Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov

a)

slovným hodnotením,

b)

klasifikáciou,

c)

kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

(2)

Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.

(3)

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého až štvrtého ročníka základnej školy sa môže hodnotiť slovne týmito stupňami:

a)

dosiahol veľmi dobré výsledky,

b)

dosiahol dobré výsledky,

c)

dosiahol uspokojivé výsledky,

d)

dosiahol neuspokojivé výsledky.

(4)

Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.

(5)

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

a)

1 – výborný,

b)

2 – chválitebný,

c)

3 – dobrý,

d)

4 – dostatočný,

e)

5 – nedostatočný.

(6)

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

a)

1 – veľmi dobré,

b)

2 – uspokojivé,

c)

3 – menej uspokojivé,

d)

4 – neuspokojivé.

(7)

Celkové hodnotenie žiaka nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje takto:

a)

prospel,

b)

neprospel.

(8)

Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy a žiaka strednej školy, ktorý bol hodnotený podľa odseku 1 písm. b), sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení takto:

a)

prospel s vyznamenaním,

b)

prospel veľmi dobre,

c)

prospel,

d)

neprospel.

(9)

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú, a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

(10)

Žiak hodnotený slovne prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.

(11)

Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.

(12)

Žiak hodnotený slovne prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.

(13)

Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.

(14)

Žiak hodnotený slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

(15)

Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.

(16)

Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

(17)

Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.

(18)

Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom školy.

(19)

Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.

(20)

Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.

§ 56

(1)

Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa klasifikácia mohla uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

(2)

Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.

(3)

Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.

(4)

Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

(5)

Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky

a)

podľa odseku 3 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra, a žiakovi, ktorý bol klasifikovaný podľa odseku 2, najneskôr do 15. októbra,

b)

podľa odseku 4 vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý polrok.

(6)

Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa klasifikuje z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný.

(7)

Žiak nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia sa neklasifikuje zo správania.

§ 57

Komisionálne skúšky v základných a stredných školách

(1)

Žiak sa klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky

a)

ak vykonáva rozdielovú skúšku v stredných školách,

b)

ak je skúšaný v náhradnom termíne,

c)

ak žiak alebo zákonný zástupca požiada o preskúšanie žiaka,

d)

ak sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,

e)

ak vykonáva opravné skúšky,

f)

v štúdiu podľa individuálneho učebného plánu v stredných školách,

g)

v prípade oslobodenia žiaka od povinnosti dochádzať do školy,

h)

pri praktických skúškach a skúškach z hlavného odboru štúdia na konci prvého a druhého polroka na školách so vzdelávacím programom umeleckého zamerania a konzervatóriách,

i)

v štúdiu jednotlivých vyučovacích predmetov,

j)

pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky,

k)

pri individuálnom vzdelávaní podľa § 24,

l)

vo vzdelávaní v základných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 30 ods. 5.

(2)

Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Komisia sa skladá z predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ alebo majster odbornej výchovy, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster odbornej výchovy vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky. Výsledok každej komisionálnej skúšky je pre klasifikáciu žiaka konečný.

(3)

Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti klasifikácie na konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

(4)

O možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1 rozhodne riaditeľ školy.44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho komisionálnom preskúšaní.

§ 58

Opatrenia vo výchove

(1)

Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

(2)

Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, vedúceho strediska praktického vyučovania, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

(3)

Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá

a)

zákonného zástupcu,

b)

zdravotnú pomoc,45)

c)

Policajný zbor.46)

(4)

Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

Prvý oddiel

Prijímanie na predprimárne vzdelávanie

§ 59

(1)

Na predprimárne vzdelávanie v materských školách sa prijíma spravidla dieťa od troch do šiestich rokov jeho veku; výnimočne možno prijať dieťa od dvoch rokov veku. Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.

(2)

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

(3)

Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín na podávanie žiadosti na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní v mieste sídla materskej školy obvyklým spôsobom.

(4)

Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu.47) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže určiť adaptačný alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť dobu tri mesiace, nesmie byť ale dlhší ako jeden rok.

(5)

O prijatí dieťaťa so zdravotným postihnutím rozhoduje riaditeľ materskej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a vyjadrení všeobecného lekára pre deti a dorast; ak ide o dieťa so zmyslovým a telesným postihnutím, vyjadrením príslušného odborného lekára.

(6)

Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára.

(7)

Dieťa môže byť prijaté na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.

Druhý oddiel

Prijímanie na základné vzdelávanie

§ 60

(1)

Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast.

(2)

O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy34) do 31. mája, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať.

(3)

Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.

(4)

Do nultého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, u ktorého je predpoklad, že jeho zaradením do nultého ročníka sa jeho vývin vyrovná. Do nultého ročníka sa prijíma aj dieťa podľa § 19 ods. 4 až 7.

(5)

Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

§ 61

(1)

O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.

(2)

Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.

(3)

Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10.

Tretí oddiel

Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách

§ 62

Predpoklady prijatia na vzdelávanie

(1)

Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(2)

Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho programu základnej školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(4)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej školy v poslednom ročníku alebo posledný ročník neukončil úspešne.

(5)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(6)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(7)

Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(8)

Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(9)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(10)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(11)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej odbornej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(12)

Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

(13)

Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(14)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

§ 63

Prihlášky na vzdelávanie

(1)

Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať dve prihlášky na vzdelávanie na tlačive schválenom ministerstvom školstva na dve stredné školy alebo na dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy; v odôvodnených prípadoch môže podať ďalšie dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku podľa § 66 ods. 7.

(2)

Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podáva prihlášku riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje, do 20. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania; do 10. apríla na ostatné odbory vzdelávania. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu

a)

do 28. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

b)

do 20. apríla na ostatné odbory vzdelávania.

(3)

Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.

(4)

Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške vyjadrenie všeobecného lekára o schopnosti študovať zvolený odbor výchovy a vzdelávania.

(5)

Na prihláške na vzdelávanie sa vyžadujú tieto osobné údaje:

a)

meno a priezvisko, rodné číslo, vyučovací jazyk, štátne občianstvo, potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti žiaka, výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka na základnej škole,

b)

meno a priezvisko, adresa a telefónny kontakt zákonných zástupcov.

(6)

Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.

§ 64

(1)

Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15. októbra.

(2)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží najneskôr do 30. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku zriaďovateľovi školy.

(3)

Zriaďovateľ rozhodne o návrhu počtu tried prvého ročníka pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra, ak záujem žiakov výrazne prevyšuje určený počet tried, upraví zriaďovateľ počet tried prvého ročníka, s výnimkou počtu tried gymnázií s osemročným vzdelávacím programom, do začiatku termínu konania prijímacích skúšok.

(4)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne o návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra tak, aby počet žiakov do týchto tried neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Návrh prerokuje s príslušným zriaďovateľom.

§ 65

(1)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Tieto údaje zverejní

a)

do 1. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

b)

do 31. marca na ostatné odbory vzdelávania.

(2)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 6. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(3)

Riaditeľ strednej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 %, rozhoduje riaditeľ školy bez prijímacej skúšky; toto sa nevzťahuje na školu so vzdelávacím programom učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(5)

Kritériá podľa odsekov 3 a 4 oznámi riaditeľ školy najneskôr v termíne podľa odseku 1.

(6)

Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky podľa odseku 3 alebo 4 najneskôr 10 dní pred termínom konania prijímacích skúšok.

(7)

Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a gymnázium so zameraním na telesnú výchovu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.

(8)

Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.

§ 66

Prijímacia skúška

(1)

Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.

(2)

V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.

(3)

Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:

a)

zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole,

b)

z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(4)

Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(5)

Ak na prijatie uchádzača treba overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie, riaditeľ strednej školy určí na toto overenie termín v čase od 25. marca do 15. apríla.

(6)

Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.

(7)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(8)

Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.

(9)

Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

(10)

Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.

§ 67

(1)

O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne35) riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

(2)

Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(3)

Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí rovnako vyhovujú kritériám prijímacieho konania.

(4)

Riaditeľ strednej školy rozhoduje o prijatí uchádzača, ktorý sa bude pripravovať pre fyzickú osobu alebo pre právnickú osobu, po dohode s touto fyzickou osobou alebo s právnickou osobou.

(5)

Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o ktorý sa uchádza, a na výsledky dosiahnuté v celoslovenskom testovaní žiakov deviatych ročníkov základných škôl.

§ 68

(1)

Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne.

(2)

Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1.

(3)

Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné.

(4)

Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(5)

Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.

§ 69

Prijímanie na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové štúdium a na pomaturitné štúdium

(1)

O počte tried prvého ročníka a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla. Ak je zriaďovateľom samosprávny kraj, túto skutočnosť prerokuje s príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(2)

Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať prihlášku do 31. júla.

(3)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu, obsah a rozsah prijímacej skúšky, prípadne overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov. Určí kritériá na úspešné vykonanie skúšky, ako aj ostatné podmienky prijatia na štúdium. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích skúšok.

(4)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky.

(5)

Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní pred ich termínom.

(6)

Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch: prvým termínom je posledný úplný júnový týždeň, druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí riaditeľ strednej školy.

(7)

Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

§ 70

Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl

(1)

Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu maloletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky, ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu.

(2)

Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na ktorú sa uchádzač hlási.

(3)

Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ strednej školy.

§ 71

(1)

Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách.

(2)

Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.

(3)

Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 7 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole.

(4)

Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku, určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.

§ 72

Spôsoby ukončovania

Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené

a)

záverečnou skúškou,

b)

maturitnou skúškou,

c)

záverečnou pomaturitnou skúškou,

d)

absolventskou skúškou.

§ 73

Záverečná skúška

(1)

Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2)

Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.

(3)

Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky; praktickú časť záverečnej skúšky možno vykonať aj v inom termíne najmä z dôvodu sezónnych prác.

(4)

Záverečná skúška sa koná

a)

v riadnom skúšobnom období od 16. júna do 30. júna,

b)

v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(5)

Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.

§ 74

Maturitná skúška

(1)

Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2)

Súčasťou maturitnej skúšky v stredných odborných školách je teoretická časť maturitnej skúšky a praktická časť maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“). Cieľom odbornej zložky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.

(3)

Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej časti. Súčasťou internej časti maturitnej skúšky je aj teoretická časť odbornej zložky a praktická časť odbornej zložky.

(4)

Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5, ak úspešne ukončil príslušný ročník štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru a ak vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 a praktickú časť odbornej zložky.

(5)

Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.

(6)

Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.

(7)

Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky alebo len internej časti maturitnej skúšky. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

(8)

V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho protokolu.

(9)

V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.

§ 75

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1)

Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky.

(2)

Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu.

(3)

Zmenu predmetov alebo zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi triednemu učiteľovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí, zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára.

§ 76

Externá a interná časť maturitnej skúšky

(1)

Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2)

Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je záväzné vykonanie externej časti maturitnej skúšky podľa odseku 1 a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne ustanovuje medzinárodná zmluva.

(3)

Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 5 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.

(4)

Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže konať aj formou

a)

ústnou,

b)

praktickou,

c)

predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,

d)

obhajoby komplexnej odbornej práce alebo projektu alebo úspešnej súťažnej práce,

e)

realizácie a obhajoby experimentu,

f)

kombinácie foriem podľa písmen a) až e).

(5)

Písomná forma internej časti maturitnej skúšky je písomný test, ktorý zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(6)

Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy podľa odseku 5.

(7)

Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odseku 5 a praktickej časti odbornej zložky najviac z troch predmetov.

(8)

Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky v priebehu najviac piatich pracovných dní.

(9)

Žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykoná ju rovnakým spôsobom a v rovnakom jazyku ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch, žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku v súlade so školským vzdelávacím programom.

(10)

Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 uskutočnila v rozpore s týmto zákonom alebo sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu,48) minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister školstva“) vyhlási konanie tejto skúšky za neplatné. Nový termín konania skúšky vyhlási minister školstva.

(11)

Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa odseku 5 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.

§ 77

Termíny konania maturitnej skúšky

(1)

Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2)

Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.

(3)

Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.49)

(4)

Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

(5)

Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(6)

Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.

(7)

Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási do 30. septembra nasledujúceho školského roka riaditeľovi školy.

(8)

Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred konaním maturitnej skúšky.

§ 78

Záverečná pomaturitná skúška

(1)

Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2)

Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným zdokonaľovacím štúdiom alebo inovačným štúdiom.

(3)

Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky. Podľa charakteru príslušného študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti odbornej zložky písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť odbornej zložky je ústna.

(4)

Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.

§ 79

Absolventská skúška

(1)

Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2)

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje

a)

na konzervatóriu absolventské výkony z hlavného odboru štúdia alebo hlavných odborov štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,

b)

na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c)

na škole úžitkového výtvarníctva praktickú skúšku z hlavného odboru štúdia vrátane obhajoby, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného odboru a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

d)

na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e)

na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3)

Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, absolventské výkony podľa odseku 2 písm. a) a b) sa môžu konať od februára do júna. Absolventská skúška sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.

§ 80

(1)

Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie:

a)

ústredná maturitná komisia,

b)

školská maturitná komisia,

c)

predmetová maturitná komisia.

(2)

Ústredná maturitná komisia plní tieto úlohy:

a)

vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,

b)

vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,

c)

vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

d)

vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 10,

e)

predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.

(3)

Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva.

(4)

Dohľad nad priebehom maturitných skúšok vykonáva predseda školskej maturitnej komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(5)

Maturitné skúšky sa z jednotlivých vyučovacích predmetov konajú pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre daný predmet.

(6)

Maturitná skúška z odbornej zložky podľa jednotlivých študijných odborov sa koná pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a skúšajúci učitelia odborných predmetov; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborná výchova, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky a praktickú časť odbornej zložky.

(7)

Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve50) na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania. Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu školskej maturitnej komisie.

(8)

V triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(9)

Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie.

(10)

Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, sa vymenúva do 15. marca zahraničnou stranou.

(11)

Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä ak škola nemá dostatočný počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich vymenovať aj z pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s jej riaditeľom.

§ 81

(1)

Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie, okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(2)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu.

(3)

Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa maturitná skúška koná.

(4)

Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa

a)

kvalifikačné predpoklady a má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b)

kvalifikačné predpoklady a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

(5)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v predmetoch, z ktorých sa koná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

a)

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b)

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk alebo

c)

úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

(6)

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška vykonáva.

(7)

Skúšajúci predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v predmetoch, ktorých skúška sa koná v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška koná a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

§ 82

(1)

Predseda školskej maturitnej komisie

a)

kontroluje pripravenosť a organizáciu maturitnej skúšky,

b)

kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,

c)

podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,

d)

vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela príslušnému orgánu štátnej správy v školstve.

(2)

Predseda predmetovej maturitnej komisie

a)

riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,

b)

kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,

c)

zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu maturitnej skúšky,

d)

zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,

e)

schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného predmetu a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu,7) v prípade stredných zdravotníckych škôl ministerstvo zdravotníctva,

f)

kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,

g)

podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,

h)

zodpovedá za klasifikáciu žiaka,

i)

vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu maturitnej skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.

(3)

Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(4)

Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(5)

Riaditeľ školy môže na odbornú zložku maturitnej skúšky prizvať so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 83

(1)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa konajú pred skúšobnou komisiou.

(2)

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ. V konzervatóriách sú stálymi členmi predseda, podpredseda a vedúci oddelenia. Stálym členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku je aj zástupca profesijnej komory, ak ho komora deleguje a ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu.51)

(3)

Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú:

a)

pre záverečnú skúšku v strednej odbornej škole majster odbornej výchovy a učiteľ odborných predmetov, v príslušných odboroch vzdelávania strednej odbornej školy učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných predmetov,

b)

pre absolventskú skúšku učiteľ skúšajúci odborné predmety a prísediaci.

(4)

Riaditeľ školy môže na záverečnú skúšku a na absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie prizvať odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 84

(1)

Predsedov skúšobných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 15. apríla; do 31. januára pre konzervatóriá.

(2)

Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický zamestnanec spĺňajúci kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

(3)

Predsedom skúšobnej komisie pre absolventské skúšky v stredných zdravotníckych školách pre príslušný študijný odbor môže byť pedagogický zamestnanec spĺňajúci kvalifikačné predpoklady, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe a dva roky odbornej zdravotníckej praxe.

(4)

Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v mimoriadnom skúšobnom období je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

(5)

Podpredsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(6)

Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška vykonáva.

§ 85

(1)

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok.

(2)

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu skúšobnej komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha príslušného odboru vzdelávania vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok.

(3)

Predseda skúšobnej komisie po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu skúšobnej komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok.