Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe. Podkladom pre vydanie potvrdenia o štátnej službe je osobný spis štátneho zamestnanca.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)

dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

dĺžke započítanej služobnej praxe,

c)

činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,

d)

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

e)

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky vykonávané,

f)

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

g)

skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku,

h)

poskytnutí odchodného podľa § 54.

ŠIESTA HLAVA

PRÁVA, POVINNOSTI A OBMEDZENIA ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§ 59

Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo

a)

na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na plat podľa tohto zákona,

c)

na prehlbovanie kvalifikácie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah opisu činností jeho štátnozamestnaneckého miesta,

f)

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,

g)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

h)

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 4.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

§ 60

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

a)

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

b)

vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

c)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám,

d)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

e)

plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas,

f)

zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,

g)

zastupovať nadriadeného vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 62 ods. 1 písm. f),

h)

vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta,

i)

riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,

j)

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

k)

prehlbovať si kvalifikáciu,

l)

poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,

m)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely,

n)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Štátny zamestnanec je ďalej povinný oznámiť

a)

služobnému úradu sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

b)

bezodkladne priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi vzťah podľa § 30, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

c)

služobnému úradu dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby uvedené v § 42 ods. 1,

d)

služobnému úradu výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby podľa § 42 ods. 1,

e)

služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

f)

vedúcemu zamestnancovi stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,

g)

vedúcemu zamestnancovi alebo orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.

(3)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne.

§ 61

(1)

Štátny zamestnanec nesmie

a)

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby,

b)

prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,

c)

požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

d)

sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt

1.

so štátom,

2.

s obcou,

3.

s vyšším územným celkom,

4.

so štátnym podnikom, štátnym fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5.

s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,

6.

s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo

7.

s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

e)

nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku,

f)

používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,

g)

zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,

h)

vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,

i)

vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov.

(2)

Štátny zamestnanec ďalej nesmie

a)

podnikať,

b)

vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,43)

c)

byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na lekársku posudkovú činnosť, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť,44) športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí,45) na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu46) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

(4)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa tiež nevzťahuje na

a)

účasť štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou,

b)

účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov,

c)

činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.47)

(5)

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

(6)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu člena orgánu Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií, a na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo služobným úradom alebo s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas; služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.

(7)

Štátny zamestnanec, ktorý je členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby v prípadoch uvedených v odseku 6, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

(8)

Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť podnikanie spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 6.

§ 62

(1)

Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 60 ďalej povinný

a)

organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

b)

ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,

c)

utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

d)

viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,

e)

plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,

f)

písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne,

g)

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

h)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Vedúci zamestnanec nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

§ 63

Majetkové priznanie

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2.

(2)

Majetkové priznanie obsahuje údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľných veciach,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou; za majetok sa považujú peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delí rovnakým dielom.

(4)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,48) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie

a)

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(6)

Majetkové priznanie sa podáva vedúcemu úradu. Vedúci úradu, ktorého vymenúva a odvoláva do funkcie vláda, podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu úradu vlády. Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až d) a f) podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Vedúci úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoj majetok podľa osobitného predpisu.49)

§ 64

Vyhodnotenie majetkového priznania

(1)

Vedúci úradu preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní spresnil alebo doplnil. Vedúci úradu na účely zistenia prírastku majetku vyhodnotí majetkové priznanie a zabezpečí jeho uchovávanie.

(2)

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.

(3)

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.

(4)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti mu vedúci úradu určí primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

§ 65

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na jej vybavenie je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18) Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až f) je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(4)

Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18) Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až f) je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(5)

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.50)

§ 66

(1)

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť nerovnomerné rozvrhnutie služobného času aj vtedy, ak štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu v dvojzmennej prevádzke, v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke.

§ 67

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru podľa osobitného predpisu4) alebo pracovného pomeru po 18. roku veku.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý si nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku poskytne služobný úrad po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 68

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa považuje aj čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

prehlbovania kvalifikácie,

c)

zvyšovania kvalifikácie,

d)

prestávky na dojčenie,

e)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas, za štátnu službu vo sviatok a za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

f)

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

g)

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce).

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje za vykonávanie štátnej služby čas

a)

rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce),

b)

zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 41,

c)

čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,

d)

dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré aspoň čiastočne zodpovedá služobný úrad.

§ 69

Služobné voľno štátneho zamestnanca

(1)

Služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu zamestnancovi

a)

na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,

b)

na výkon funkcie v odborovom orgáne,

c)

ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho v cudzine štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v cudzine,

d)

počas účasti na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti v štáte, ktorému je pomoc poskytovaná; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu troch rokov.

(2)

Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.

(3)

Služobné voľno podľa odseku 1 písm. a) sa poskytne na čas plnenia povinností vyplývajúcich z funkcie.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu služobného času, sa poskytne služobné voľno počas vykonávania tejto funkcie.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa odseku 1 písm. c) nasleduje manžela do cudziny, sa poskytne na jeho žiadosť služobné voľno na čas nasledovania manžela do cudziny.

(6)

Služobný úrad môže štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii.

(7)

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody na poskytnutie služobného voľna potvrdením príslušnej inštitúcie.

(8)

Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

(9)

Po uplynutí služobného voľna služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 70

(1)

Služobný úrad vytvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné51) a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

c)

vhodné podmienky na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby.

(2)

Služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.35)

(3)

Povinnosť služobného úradu zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

§ 71

(1)

Ak vykonáva štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiaca štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá jej je podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá je zakázaná podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť štátnu zamestnankyňu na vhodné štátnozamestnanecké miesto. Počas preloženia patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat najmenej v sume, ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k preloženiu.

(2)

Ak úprava služobných podmienok ani preloženie podľa odseku 1 nie sú možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby podľa § 41.

§ 72

Služobné podmienky niektorých štátnych zamestnancov

(1)

Štátna zamestnankyňa sa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky zaradí na vykonávanie štátnej služby na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa štátna zamestnankyňa nedohodne so služobným úradom inak.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje rovnako na štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky.

§ 73

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý vedie osobný úrad, obsahuje osobné údaje štátneho zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.52)

(2)

Osobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si z nich výpisy a fotokópie.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.

§ 74

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz, ktorý vyhotoví služobný úrad, obsahuje najmä označenie služobného úradu, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca.

§ 75

Služobný poriadok

Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä špecifikuje služobné podmienky upravené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.

§ 76

(1)

Služobný úrad organizuje, zabezpečuje a umožňuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov.53) Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom týmto nie sú dotknuté.54)

(2)

Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

(3)

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby.

(4)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie

a)

vyššieho stupňa vzdelania v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu,

b)

osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta potrebné.

(5)

Služobný úrad, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, koordinuje vzdelávanie štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ku ktorému vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18)

§ 77

(1)

Prehlbovanie kvalifikácie sa uskutočňuje

a)

adaptačným vzdelávaním,

b)

priebežným vzdelávaním,

c)

špecifickým vzdelávaním.

(2)

Adaptačné vzdelávanie sprostredkúva štátnemu zamestnancovi v adaptačnom období informácie a vedomosti smerujúce k osvojeniu si základných zručností potrebných na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva zo

a)

všeobecnej časti, ktorá je zameraná najmä na získanie vedomostí o Ústave Slovenskej republiky, všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, organizácii štátnej správy, Európskej únii, komunikácii a etike štátneho zamestnanca,

b)

špecifickej časti, ktorá je zameraná najmä na získanie informácií o úlohách a postavení príslušného služobného úradu a o jeho vnútorných normatívnych aktoch a na získanie informácií o úlohách vykonávaných v organizačnom útvare, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

Priebežné vzdelávanie je zamerané najmä na

a)

profesijné vzdelávanie súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie v oblasti činností, ktoré štátny zamestnanec podľa služobnej zmluvy vykonáva na štátnozamestnaneckom mieste,

b)

jazykové vzdelávanie, ktorým je na účely tohto zákona zvyšovanie úrovne ovládania štátneho jazyka a cudzieho jazyka a rozširovanie jazykových vedomostí štúdiom ďalšieho cudzieho jazyka,

c)

získanie a prehlbovanie zručností potrebných na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca.

(4)

Špecifické vzdelávanie je zamerané najmä na

a)

vzdelávanie v oblastiach, ktoré vláda určí ako prioritné na plnenie svojich úloh,

b)

vzdelávanie v oblasti informačných technológií,

c)

vzdelávanie v oblasti osobnostného rozvoja.

(5)

Prehlbovanie kvalifikácie podľa odseku 1 sa môže uskutočňovať formou prezenčného vzdelávania, dištančného vzdelávania, samoštúdia, prostriedkami elektronickej komunikácie, odborných pobytov, účasťou na konferenciách, účasťou na odborných seminároch, účasťou na kurzoch a inými formami.

§ 78

(1)

Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

(2)

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, ak prehlbovanie kvalifikácie presahuje päť služobných dní v kalendárnom roku alebo ak predpokladané náklady na prehlbovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 3 500 eur. Služobný úrad pri uzatvorení dohody o prehlbovaní kvalifikácie postupuje primerane podľa § 80 ods. 2 až 4 a 8.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na adaptačné vzdelávanie.

§ 79

(1)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a formách adaptačného vzdelávania upraví služobný predpis.

(2)

Podrobnosti o formách prehlbovania kvalifikácie podľa § 77 ods. 5 a podrobnosti o poskytovaní a čerpaní služobných dní podľa § 78 ods. 1 upraví služobný predpis.

§ 80

Zvyšovanie kvalifikácie

(1)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť umožniť zvyšovanie kvalifikácie podľa § 76 ods. 4 písm. a), ak toto zvyšovanie je v súlade s potrebou služobného úradu. Na tento účel služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.

(2)

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

a)

druh kvalifikácie a formu štúdia,55)

b)

študijný odbor, druh študijného programu,56) študijný plán a označenie školy,

c)

dobu, po ktorú je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,

d)

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktorú štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby.

(3)

Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 2 písm. c) nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 2 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 47 písm. a) až d). Najvyššia suma úhrady nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí podľa odseku 2 písm. d), nesmie byť vyššia ako tri štvrtiny celkovej sumy nákladov vynaložených služobným úradom.

(4)

Do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 2 písm. c) sa nezapočítava čas

a)

mimoriadnej služby a alternatívnej služby,24)

b)

rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce),

c)

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 42,

d)

čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat.

(5)

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu56) v rozsahu

a)

potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu,

c)

20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom a druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,57)

d)

10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom a druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,

e)

10 služobných dní na vypracovanie dizertačnej práce a 15 služobných dní na prípravu obhajoby dizertačnej práce.

(6)

Štátny zamestnanec je povinný preukázať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno.

(7)

Za čas služobného voľna podľa odseku 5 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat za čas služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky.

(8)

Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, môže služobný úrad od štátneho zamestnanca požadovať náhradu škody podľa § 115 a 116.

(9)

Služobný úrad v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa § 76 ods. 4 písm. b) postupuje primerane podľa odsekov 1 až 8.

PRVÁ HLAVA

PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI

§ 81

Plat štátneho zamestnanca

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí

a)

funkčný plat,

b)

plat za štátnu službu nadčas,

c)

plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

d)

príplatok za štátnu službu v noci,

e)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

f)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

g)

odmena.

§ 82

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa § 81 patrí

a)

náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby,

b)

náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

§ 83

Funkčný plat

(1)

Funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a

a)

príplatku za riadenie,

b)

príplatku za zastupovanie,

c)

osobného príplatku,

d)

príplatku za zmennosť,

e)

príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti,

f)

platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby,

g)

príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo,

h)

rozdielového príplatku podľa § 132 ods. 2,

i)

osobitného príplatku podľa § 132 ods. 3,

j)

doplatku podľa § 34 ods. 4,

k)

vyrovnania podľa § 133.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj mimoriadny plat, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 81 písm. b) až f) a § 82. Mimoriadny plat určí vláda, ktorá ho môže znížiť, ak štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti nedosahuje vládou požadovanú úroveň kvality plnenia úloh.

(3)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený štátnemu zamestnancovi podľa § 86.

(4)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca národnej rady,58) ktorý patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 81 písm. b) až f) a § 82.

§ 84

Tarifný plat

(1)

Tarifný plat na účely tohto zákona tvorí

a)

platová tarifa

1.

v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113,

3.

podľa osobitného predpisu u štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až e),

b)

zvýšenie platovej tarify za služobnú prax podľa odseku 2.

(2)

Platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %, najviac však za 32 rokov.

(3)

Zvýšenie platovej tarify podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 85

Služobná prax

(1)

Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru okrem času

a)

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 42; to neplatí, ak sa v trestnom konaní nepotvrdili dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,

b)

čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat, trvajúceho nepretržite aspoň desať služobných dní okrem služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. d).

(2)

Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava aj

a)

čas vykonávania štátnej služby vrátane času, ktorý sa posudzuje za vykonávanie štátnej služby, podľa predpisov platných do 31. októbra 2009,

b)

odborná prax podľa § 132 ods. 1.

(3)

Ten istý čas možno započítať do dĺžky služobnej praxe len raz.

(4)

Na účely započítavania služobnej praxe čas trvania predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru preukazuje služobnému úradu štátny zamestnanec.

§ 86

Osobný plat

Štátnemu zamestnancovi okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii možno určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril podľa § 83 ods. 1. Osobný plat sa štátnemu zamestnancovi poskytuje, pokiaľ trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený. Určený osobný plat možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia úloh.

§ 87

Príplatok za riadenie

(1)

Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 4. Príplatok za riadenie určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Príplatok za riadenie patrí odo dňa vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času vykonávania funkcie v kalendárnom mesiaci.

§ 88

Príplatok za zastupovanie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu jeho riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne, patrí príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(2)

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 1 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje v plnom rozsahu riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne vedúceho zamestnanca, ktorý má určený mimoriadny plat alebo osobný plat, patrí príplatok za zastupovanie v sume určenej v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá by patrila zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, pre stupeň riadenia zodpovedajúci zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa prílohy č. 4.

(4)

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 3 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma určená podľa odseku 3.

(5)

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa zastupovania vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času zastupovania v kalendárnom mesiaci.

§ 89

Osobný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.

§ 90

Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorého týždenný služobný čas je rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok za zmennosť vo výške 1,5 % až 12 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113 určený pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za zmennosť určí služobný predpis.

§ 91

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine v krízovej oblasti, patrí príplatok až do výšky 10 % zo súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

§ 92

Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len „platová kompenzácia“) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu60) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2)

Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

a)

chemické faktory,

b)

karcinogénne a mutagénne faktory,

c)

biologické faktory,

d)

prach,

e)

fyzikálne faktory.

(3)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

a)

tretej kategórie v rámci rozpätia 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113,

b)

štvrtej kategórie v rámci rozpätia 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113.

(4)

Ak štátny zamestnanec vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

(5)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie v rámci rozpätia 1 % až 10 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113.

(6)

Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(7)

Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.

§ 93

Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla až do výšky 13 eur mesačne.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo a týmto služobným motorovým vozidlom skutočne jazdí, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo až do výšky 20 eur mesačne.

(3)

Podmienky poskytovania príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo určí služobný predpis.

§ 94

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu nadčas náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby nadčas. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2)

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby nadčas plat v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 30 %. Za štátnu službu nadčas v deň nepretržitého odpočinku v týždni patrí štátnemu zamestnancovi plat za štátnu službu nadčas v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 60 %.

(3)

Ak štátny zamestnanec štátnu službu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 96 až 98, a to aj vtedy, ak mu za štátnu službu nadčas bolo poskytnuté náhradné voľno.

(4)

Funkčný plat vedúceho úradu a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

§ 95

Plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby patrí plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume 50 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti. Za nariadenú alebo dohodnutú služobnú pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby v deň služobného pokoja patrí štátnemu zamestnancovi plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti. Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu zamestnancovi nepatria príplatky podľa § 96 až 98 a plat za štátnu službu nadčas. Ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi za každú hodinu tejto služobnej pohotovosti hodina náhradného voľna, za ktoré sa poskytne plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti podľa prvej vety alebo podľa druhej vety. Za čas čerpania náhradného voľna štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

§ 96

Príplatok za štátnu službu v noci

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v noci patrí príplatok v sume 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 97

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí príplatok v sume 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 98

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok61) náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2)

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§ 99

Odmena

(1)

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,

c)

za plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nepatrí príplatok za zastupovanie,

d)

pri dosiahnutí 50 rokov veku, najviac v sume jeho posledne priznaného funkčného platu,

e)

pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. a) až d) za kvalitné plnenie služobných úloh, najviac v sume jeho posledne priznaného funkčného platu,

f)

pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní priamo nadriadený vedúci zamestnanec.

§ 100

Náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

(1)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby na dohodnutom mieste patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a)

15 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b)

25 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

(2)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a)

5 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b)

10 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

§ 101

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie

(1)

Štátnemu zamestnancovi zaradenému do plánu vyrozumenia, ktorý je povinný v stave bezpečnosti62) hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu a spôsob vyrozumenia mimo služobného času vykonávania štátnej služby, v stave bezpečnosti pripravovať sa na plnenie osobitných úloh, ktoré bude plniť v období krízovej situácie,63) a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pre obdobie krízovej situácie, patrí mesačne náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vo výške 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113 a v služobných úradoch uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až e) z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu. Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Podmienky poskytovania náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie určí služobný predpis.

§ 102

Plat pri dočasnom vyslaní a poskytovanie návratného preddavku pri dočasnom vyslaní

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat tvorí súčin funkčného platu a platového koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Platová náležitosť podľa § 81 písm. b) až g) a § 82 sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40 a ktorému patrí funkčný plat podľa § 78 ods. 1 a § 98 ods. 3, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Ak štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat podľa § 78 ods. 1, patrí mu zahraničný funkčný plat len vtedy, ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v mieste vykonávania štátnej služby v cudzine. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna, za ktorý patrí funkčný plat.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(4)

Funkčný plat štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, na účely § 94, § 96 až 98 je jeho funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40, patrí zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(6)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého sa predpokladá dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria náhrady podľa osobitného predpisu.35)

(7)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na úhradu výdavkov súvisiacich s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného funkčného platu. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný preddavok do stanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.

(8)

Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40 v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat a platové náležitosti podľa § 81 písm. b) až g) a § 82 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov64) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,65) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene.

§ 103

Platový koeficient

(1)

Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako súčin

a)

pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni66) k finančnému ohodnoteniu platovej tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca,

b)

pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a

c)

koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí.

(2)

Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

(3)

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

(4)

Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(5)

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 4 vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

DRUHÁ HLAVA

ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 104

Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1)

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, má právo na bezplatné

a)

používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b)

poskytnutie a používanie služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo neho.

(2)

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis.

(3)

Hmotné výhody podľa odseku 1 patria aj vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta a kancelária ústavného súdu, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.

(4)

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) v deň skončenia vykonávania funkcie, v súvislosti s ktorou mu bol mobilný telefón poskytnutý.

(5)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada67) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(6)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až c) na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada67) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada podľa odseku 5, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada67) mesačne v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Paušálna náhrada podľa odsekov 5 až 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.

§ 105

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie

a)

v sume 6 násobku až 12 násobku jeho posledne priznaného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali na území Slovenskej republiky alebo v cudzine počas zahraničnej služobnej cesty,

b)

v sume 3,6 násobku až 7,2 násobku jeho posledne priznaného zahraničného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali v cudzine a ide o štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine.

(2)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. a) zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume dvanásťnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume päťnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(3)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. b) zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume deväťnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume trojnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(4)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne v eurách.

(5)

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí služobný predpis.

§ 106

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri záchranných prácach pri mimoriadnych udalostiach. Ocenenie môže mať peňažnú, vecnú alebo inú formu.

TRETIA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PLATOVÝCH NÁLEŽITOSTIACH A ĎALŠÍCH NÁLEŽITOSTIACH

§ 107

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov štátneho zamestnanca o jeho platových náležitostiach a ďalších náležitostiach; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť tieto údaje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 108

(1)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)

Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat ten, pre koho plní úlohy.

§ 109

(1)

Platová náležitosť podľa § 83 ods. 1 a § 84 ods. 1 a funkčný plat podľa § 83 ods. 2 až 4 sa pomerne krátia

a)

za poskytnuté služobného voľno, za ktoré nepatrí funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,

b)

ak štátny zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade,

c)

ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase, ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.

(2)

Suma platovej náležitosti a funkčného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§ 110

(1)

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 31 ods. 1 písm. a) na funkciu s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti, patrí odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru platová tarifa zodpovedajúca tejto funkcii a zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b).

(2)

Zmena sumy platovej náležitosti podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g) a j) štátnemu zamestnancovi patrí odo dňa, v ktorom došlo k zmene tejto sumy.

§ 111

Štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b)

a)

odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády, ktorým sa ustanovia zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov,

b)

od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol ďalší rok služobnej praxe započítanej podľa § 85.

§ 112

(1)

Príslušná časť funkčného platu na účely tohto zákona je podiel funkčného platu a priemerného počtu služobných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku. Priemerný počet služobných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného služobného času štátneho zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Suma zistená podľa § 94 až 98 a § 100 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§ 113

(1)

Nariadenie vlády v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa68) dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanoví zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu na príslušný rok. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Platové tarify uvedené v prílohe č. 3 strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety.

(2)

Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3)

Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§ 114

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

(2)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(3)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný plat zisťuje.

§ 115

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.

(2)

Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť štátneho zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť štátneho zamestnanca za stratu zverených predmetov alebo ak štátny zamestnanec spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.

(3)

Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca. Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat.

(4)

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To neplatí, ak bola škoda spôsobená úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky, alebo ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.

§ 116

(1)

Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

(2)

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

(3)

Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí vedúci úradu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18) Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až f) alebo jeho zástupca poverený podľa § 13 ods. 8, sumu náhrady škody určí ten, kto vedúceho úradu vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. g) až i), určí vedúci úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 117

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

§ 118

(1)

Služobný úrad je povinný

a)

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

1.

služobných predpisov,

2.

opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

3.

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

b)

umožniť účasť jedného člena odborovej organizácie ako prísediaceho s poradným hlasom v poradných orgánoch zriaďovaných vedúcim úradu podľa služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Odborový orgán, ktorý pôsobí v služobnom úrade, má právo vykonávať kontrolu služobných podmienok pri vykonávaní štátnej služby v služobnom úrade. Odborový orgán je oprávnený najmä

a)

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

b)

vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,

c)

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

e)

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3)

Odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odborový orgán je oprávnený najmä

a)

kontrolovať, ako služobný úrad plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej štátnej služby,

b)

pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie služobného úradu pre štátnych zamestnancov a kontrolovať hospodárenie služobného úradu s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,

c)

kontrolovať, či služobný úrad riadne zisťuje príčiny a okolnosti vzniku pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin a okolností vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania alebo tieto zistenia vykonávať sám,

d)

upozorniť služobný úrad na štátnu službu nadčas a štátnu službu v noci, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia štátnych zamestnancov,

e)

zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(4)

Na účely kontroly podľa odsekov 2 a 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

§ 119

(1)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, a to

a)

skrátenie služobného času,

b)

predĺženie základnej výmery dovolenky,

c)

zvýšenie odstupného,

d)

zvýšenie odchodného,

e)

zvýšenie platových taríf.

(2)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť ďalšie priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.69)

(3)

V podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť najmä

a)

zvýšenie odstupného nad rozsah ustanovený v § 53 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,

b)

zvýšenie odchodného nad rozsah ustanovený v § 54 ods. 1 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,

c)

vzájomné vzťahy medzi služobným úradom a príslušným odborovým orgánom,

d)

výšku odmeny poskytovanej podľa § 99 ods. 1 písm. d) až f),

e)

priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby vyplývajúce z osobitných predpisov.69)

§ 120