Úplné znenie zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(6)

Národná banka Slovenska ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o pravidlách činnosti pri správe doplnkových dôchodkových fondov podľa odsekov 1 až 4 a podrobnosti o tom, čo sa rozumie vynaložením odbornej starostlivosti.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonávať činnosť tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti finančného systému, a nesmie vykonávať manipuláciu kurzov cenných papierov.30)

(8)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná účastníkom a poberateľom dávok nahradiť všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z dávkového plánu.

(9)

V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa odseku 7 v súdnom konaní podľa osobitného predpisu31) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná na žiadosť účastníka a poberateľa dávky preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie alebo hodnoverne nepreukáže vynaloženie odbornej starostlivosti, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(10)

Voči Národnej banke Slovenska sa nemôžu uplatniť nároky účastníkov a poberateľov dávok na náhradu škody z dôvodu porušenia zákona doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(11)

Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, zamestnanci, prokuristi, likvidátori, nútení správcovia, správcovia konkurznej podstaty, ako aj ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti alebo likvidácii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam alebo sa týkajú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.

(12)

Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 10 trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

(13)

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 10 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne

a)

Národnej banke Slovenska na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona,

b)

súdu na účely občianskeho súdneho konania,

c)

orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,

d)

službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia ich úloh,

e)

daňovým orgánom na účely daňového konania.

(14)

Ustanoveniami odsekov 10 až 12 nie je dotknutá osobitným predpisom32) ustanovená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.

(15)

Informácie získané Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu podľa tohto zákona od tretích osôb sa nesmú použiť na iné účely než na účely výkonu dohľadu.

§ 35

Odplata doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, úhrada nákladov a poplatkov

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť má za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na

a)

odplatu za správu doplnkového dôchodkového fondu,

b)

odplatu za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

c)

odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

d)

odplatu za odstupné.

(2)

V súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením sa môžu z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uhrádzať len

a)

dane vzťahujúce sa na majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)

pomerná časť odplaty za výkon činnosti depozitára zodpovedajúca podielu majetku v tomto doplnkovom dôchodkovom fonde k celkovému majetku spravovanému doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

c)

poplatky subjektu zabezpečujúcemu vyrovnanie obchodov s cennými papiermi, poplatky za vedenie bežných účtov a vkladových účtov,

d)

poplatky obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi,

e)

poplatky centrálnemu depozitárovi cenných papierov alebo členovi centrálneho depozitára, alebo osobe s obdobným predmetom činnosti mimo územia Slovenskej republiky,

f)

odplata audítorovi za overenie účtovnej závierky doplnkového dôchodkového fondu.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pred uzatvorením účastníckej zmluvy oboznámiť záujemcu o uzatvorenie účastníckej zmluvy so skutočnosťou, že z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa uhrádzajú náklady a poplatky v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením tretím osobám podľa odseku 2 a s percentuálnou výškou týchto poplatkov a nákladov vo vzťahu k čistej hodnote majetku v príslušnom príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(4)

Dane, odplaty a poplatky podľa odseku 2 sa môžu uhrádzať, len ak dôvod ich úhrady bezprostredne súvisí s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 35a

Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu

(1)

Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden mesiac správy doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť

a)

0,083 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)

0,165 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň určiť pomernú časť odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu za predchádzajúci pracovný deň. V nasledujúci pracovný deň sa zníži o sumu tejto pomernej časti hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platná pre deň, v ktorom sa určila podľa prvej vety.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde o sumu určenú podľa odseku 2.

§ 35b

Odplata za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1)

Odplata za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa určuje každý pracovný deň podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety má zápornú hodnotu.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť v pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni určenia odplaty podľa odseku 1 zníži hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platnú pre deň, v ktorom sa výpočet podľa odseku 1 vykonal. Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov o sumu určenú podľa odseku 1.

§ 35c

Odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1)

Odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je v období troch rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy najviac 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prestupu.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak

a)

od uzatvorenia účastníckej zmluvy uplynuli viac ako tri roky alebo

b)

ide o účastníka, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, ktorý nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má prestupujúci účastník uzatvorenú účastnícku zmluvu.

§ 35d

Odplata za odstupné

Odplata za odstupné je 5 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu, ku ktorému sa odstupné vypláca.

§ 36

Oznamovacia povinnosť

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky voči účastníkom a poberateľom dávok alebo voči záujemcom o doplnkové dôchodkové sporenie.

(2)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá plánuje znížiť svoj podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 50 %, 33 %, 20 %, 10 % alebo pod 5 % v jednej operácii alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,22) alebo má v pláne prestať byť materskou spoločnosťou tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, musí tieto skutočnosti písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.

(3)

Oznámenie podľa odseku 2 musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby, obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo právnickej osoby,

b)

rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 2 znížiť podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene na jej základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 5 %, 10 %, 20 %, 33 % alebo 50 % podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode,22) alebo k zníženiu podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 50 %, 33 %, 20 %, 10 % alebo pod 5 % bez zbytočného odkladu po získaní tejto informácie.

§ 37

Zverenie výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. j) na základe zmluvy o zverení činností33) zveriť jednu činnosť alebo viac činností uvedených v § 22 ods. 2 okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. c) pätnástom bode inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť žiadnu z týchto činností inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, depozitárovi alebo osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2)

Výkon činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov možno zveriť, ak to nebráni výkonu činnosti depozitára a ak

a)

je Národná banka Slovenska vopred informovaná o zámere doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zveriť jednu činnosť alebo viac činností inej osobe,

b)

je v štatúte doplnkového dôchodkového fondu uvedený zoznam činností, ktorých výkon možno zveriť osobám podľa odseku 1,

c)

to nebráni vykonávať účinný dohľad nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

d)

to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

e)

to nebráni spravovaniu doplnkového dôchodkového fondu v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

f)

to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu o zverení činnosti,33)

g)

so zreteľom na povahu činností, ktoré sa majú zveriť, fyzická osoba a právnická osoba uvedené v odseku 1 majú vecné, personálne a organizačné predpoklady na výkon zverených činností.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu doručiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činnosti,33) zmeny tejto zmluvy a informovať Národnú banku Slovenska o skončení tejto zmluvy.

(4)

Zverením výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov inej osobe nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené účastníkom a poberateľom dávky pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť činnosti spojené so správou doplnkových dôchodkových fondov iným osobám v takom rozsahu, že doplnková dôchodková spoločnosť prestane plniť účel, na ktorý jej bolo udelené povolenie. Zverenie činností podľa odseku 1 nesmie slúžiť na obchádzanie povinnosti vykonávať činnosti podľa tohto zákona inak ako na základe povolenia.

§ 37a

Vykonávanie činnosti doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území hostiteľského členského štátu

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska. Oznámenie obsahuje

a)

názov hostiteľského členského štátu, na ktorého území má doplnková dôchodková spoločnosť zámer vykonávať činnosť,

b)

plán činností,

c)

dôchodkový plán,

d)

označenie zamestnávateľa hostiteľského členského štátu.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná vykonávať túto činnosť v súlade s predpismi sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a s predpismi hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu vyžaduje v oznámení, ktoré doručí Národnej banke Slovenska podľa odseku 5, aby doplnková dôchodková spoločnosť investovala majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa hostiteľského členského štátu podľa požiadaviek uvedených v tomto oznámení, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná tieto požiadavky odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu dodržiavať. Doplnková dôchodková spoločnosť je odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu povinná majetok podľa predchádzajúcej vety oddeliť od ostatného spravovaného majetku, ak to vyžaduje príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

(3)

Národná banka Slovenska v konaní posúdi organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a ak nemá dôvod pochybovať o primeranosti týchto skutočností vo vzťahu k navrhovaným činnostiam podľa odseku 1 písm. b), rozhodne o tom, že doplnková dôchodková spoločnosť môže vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a zašle do troch mesiacov od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1 toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska informuje o zaslaní oznámenia podľa prvej vety bez zbytočného odkladu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu.

(4)

Ak Národná banka Slovenska nepovažuje organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, za primerané, vydá do troch mesiacov od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1 rozhodnutie o tom, že odmietla zaslať oznámenie podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Rozhodnutie sa doručuje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu.

(5)

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu zaslať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, oznámenie, ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu až po doručení oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa prvej vety alebo po márnom uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) pred ich uskutočnením. Národná banka Slovenska po doručení oznámenia podľa prvej vety postupuje podľa odsekov 3 až 5 rovnako. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uskutočniť zmenu podľa prvej vety len v súlade s postupom podľa odseku 5 druhej vety.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a má zámer vyberať príspevky od ďalšieho zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje názov hostiteľského členského štátu, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť, označenie zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, ktorý má zámer platiť príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a dôchodkový plán. Na postup Národnej banky Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti platia odseky 3 až 5 rovnako.

§ 37b

Vykonávanie činnosti zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou na území Slovenskej republiky

(1)

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže na území Slovenskej republiky vykonávať zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na základe oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.

(2)

Národná banka Slovenska do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

a)

predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, ktoré sa na činnosť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky budú vzťahovať; predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, sú predpisy upravujúce najmä účasť na doplnkovom dôchodkovom sporení, platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, podmienky vyplácania dávok doplnkového dôchodkového sporenia, dávkový plán a právne vzťahy medzi účastníkom, poberateľom dávky, zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

b)

predpisy upravujúce informačnú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok, ktoré sa budú vzťahovať na činnosť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky.

(3)

Národná banka Slovenska môže vyžadovať v oznámení podľa odseku 2, aby zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, majetok nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa

a)

investovala najmenej vo výške 70 % tohto majetku do akcií a dlhopisov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu cenných papierov,

b)

investovala najviac do výšky 5 % tohto majetku do akcií, dlhopisov a ostatných finančných nástrojov33a) vydaných jedným emitentom,

c)

oddelila od ostatného majetku.

(4)

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky až po doručení oznámenia podľa odseku 2 príslušnému orgánu jej domovského členského štátu, alebo po márnom uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.

§ 38

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie

(1)

Doplnkovú dôchodkovú spoločnosť možno zrušiť bez likvidácie len zlúčením s inou existujúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou s platným povolením Národnej banky Slovenska podľa § 23, ktorá vytvorila a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, ktoré nie sú v nútenej správe.

(2)

Zlúčením podľa odseku 1 dochádza k zániku zrušovanej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „zanikajúca doplnková dôchodková spoločnosť“), pričom obchodné imanie zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza na existujúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, s ktorou sa zlučuje a ktorá sa stáva právnym nástupcom zrušením zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka doplnková dôchodková spoločnosť“).

(3)

Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza súčasne k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov spravovaných zanikajúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a k zlúčeniu výplatného doplnkového dôchodkového fondu zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondom nástupníckej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 51.

(4)

Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza k prechodu práv a povinností zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

(5)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. e). Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zlúčením až po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

(6)

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie vykonané postupom podľa tohto zákona nesmie byť na ujmu účastníkov a poberateľov dávok, ani na ujmu veriteľov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(7)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 39

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou

(1)

Zrušeniu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou predchádza postup, pri ktorom na základe právoplatného rozhodnutia Národnej banka Slovenska o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) dôjde k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov, prechodu práv a povinností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok, a to na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť (ďalej len „preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť“) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. n) dôjde k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov. Pri prechode správy doplnkových dôchodkových fondov podľa predchádzajúcej vety dochádza súčasne k zlúčeniu výplatného doplnkového dôchodkového fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondov preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2)

Zrušiť sa s likvidáciou je doplnková dôchodková spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu, ak zanikne povolenie podľa § 25 ods. 1 písm. e).

(3)

Preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) oznámiť účastníkom a poberateľom dávok, ktorých sa prechod správy doplnkových dôchodkových fondov a ďalších práv a povinností podľa odseku 1 týka, svoje obchodné meno a sídlo a súčasne zaslať týmto osobám informácie o štatúte doplnkového dôchodkového fondu a o iných súvisiacich podmienkach doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vo vzťahu k nim vykonáva.

(4)

Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkovým fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má byť zrušená, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(5)

Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou bez zbytočného odkladu až vtedy, keď Národná banka Slovenska právoplatne rozhodla o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. n) a prebehne postup podľa odseku 1.

(6)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7)

Predmetom likvidácie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je jej majetok.

(8)

Likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Odmenu likvidátora určuje Národná banka Slovenska. Likvidátor sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením, ktoré doručí Národnej banke Slovenska. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o vymenovaní nového likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(9)

Návrh na vymenovanie likvidátora alebo odvolanie likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a návrh na stanovenie odmeny likvidátora podáva doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vstupuje do likvidácie, na základe uznesenia valného zhromaždenia.

(10)

Národná banka Slovenska vymenuje likvidátora a určí odmenu likvidátora z vlastného podnetu, ak

a)

doplnková dôchodková spoločnosť nedoručí návrh podľa odseku 9 do 30 dní od konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou alebo ktoré rozhodlo o odvolaní likvidátora alebo menovaní nového likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

b)

sa likvidátor vzdal svojej funkcie.

(11)

Návrh na zápis osoby likvidátora do obchodného registra podáva likvidátor menovaný Národnou bankou Slovenska. Návrh na zrušenie zápisu osoby odstupujúceho likvidátora do obchodného registra podáva likvidátor, ktorý bol Národnou bankou Slovenska vymenovaný do funkcie likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti namiesto odstupujúceho likvidátora.

§ 40

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti súdom

(1)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti súdom sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Súd zruší doplnkovú dôchodkovú spoločnosť na návrh Národnej banky Slovenska, ak nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 písm. e), ak valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nerozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 39 ods. 5 do 30 dní alebo ak bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udelená sankcia podľa § 71 ods. 1 písm. p).

§ 41

Vyhlásenie konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1)

Ak bol na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vyhlásený konkurz, správca konkurznej podstaty je povinný poskytnúť súčinnosť Národnej banke Slovenska, depozitárovi a nútenému správcovi pri zavádzaní nútenej správy podľa § 74.

(2)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok vedený na bežnom účte určenom výlučne na účely prijímania platieb od účastníkov a zamestnávateľov do okamihu identifikácie účastníka, ktorého sa platba týka (ďalej len „účet nepriradených platieb“), nie sú súčasťou konkurznej podstaty doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nesmú byť použité na vyrovnanie s veriteľmi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na reštrukturalizáciu podľa osobitného predpisu.16)

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po dni, keď jej bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu16) súdom, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. V oznámení je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uviesť, ktorému súdu je návrh na vyhlásenie konkurzu určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a k oznámeniu priložiť kópiu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v deň, keď sa dozvedela, že nastali účinky vyhlásenia konkurzu, najneskôr v deň, keď jej bolo doručené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktoré jej bolo doručené v kópii.

(5)

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia uvedeného v odseku 3 rozhodnúť o nariadení nútenej správy nad všetkými doplnkovými dôchodkovými fondmi tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Účelom nútenej správy je ochrana majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a zabezpečenie ochrany záujmov účastníkov a poberateľov dávok pre prípad, že na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bude konkurz vyhlásený alebo zamietnutý pre nedostatok majetku. Ostatné ustanovenia tohto zákona o nútenej správe podľa § 74 platia rovnako.

(6)

Národná banka Slovenska v rozhodnutí podľa odseku 5

a)

určí, že nútená správa sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nezistenie úpadku,

b)

určí, na ktorú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť prejde správa doplnkových dôchodkových fondov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku; na túto doplnkovú dôchodkovú spoločnosť prechádza správa doplnkových dôchodkových fondov a ďalšie práva a povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz, plynúce z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok.

§ 42

(1)

Preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do 30 dní po prechode správy doplnkových dôchodkových fondov oznámiť účastníkom a poberateľom dávok, ktorých sa prechod správy doplnkových dôchodkových fondov týka, že došlo k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov. V oznámení účastníkom a poberateľom dávok uvedie najmä svoje obchodné meno a sídlo, informácie o štatútoch doplnkových dôchodkových fondov a o iných súvisiacich podmienkach doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vo vzťahu k nim preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva. Oznámenie podľa predchádzajúcej vety je preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť povinná uverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou prvýkrát bez zbytočného odkladu po prechode správy doplnkových dôchodkových fondov a opätovne v lehote 30 dní po prvom zverejnení.

(2)

Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkových fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3)

Odo dňa prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť zaniká zmluva o výkone depozitárskych služieb, zmluvy s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, zmluvy o zverení činností podľa § 37, ktoré uzatvorila doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy. Súčasne so zánikom týchto zmlúv je zmluvná strana, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, príslušnú zmluvu uzatvorila, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tohto zmluvného vzťahu preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nepokračovať v činnosti, ktorú vykonávala, okrem tej činnosti, ktorá neznesie odklad alebo ktorej nedokončením by mohla vzniknúť škoda alebo iná ujma preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok; súčasne sú tieto zmluvné strany povinné previesť na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť všetky veci, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré pri vykonávaní činnosti pre zrušenú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť získali a ktoré tejto zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti patria.

(4)

Osoby povinné podľa odseku 3 sú povinné preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť upozorniť aj na opatrenia, ktoré je treba vykonať na to, aby sa zánikom zmlúv zabránilo vzniku škody alebo inej ujmy.

§ 43

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť vytvára a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, a to

a)

najmenej jeden príspevkový doplnkový dôchodkový fond,

b)

jeden výplatný doplnkový dôchodkový fond.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vytvoriť iné doplnkové dôchodkové fondy ako tie, ktorých vytvorenie a správu Národná banka Slovenska povolila rozhodnutím o udelení povolenia, o zmene povolenia alebo rozhodnutím o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. l).

(3)

V rovnakom čase môže byť účastník aj vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou uzatvoril účastnícku zmluvu.

(4)

Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok nadobudnutý z príspevkov, majetok prevedený z iného doplnkového dôchodkového fondu podľa § 63 a 64 a výnosy z investovania tohto majetku. Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom účastníkov. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

(5)

Ak účastník požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tohto majetku do výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

(6)

Ak účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť sumu v aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tejto sumy do poisťovne, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vyplácanie týchto dôchodkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(7)

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok prevedený podľa odseku 5 a výnos z jeho investovania. Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom poberateľov dávok. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

(8)

Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vyjadruje podiel účastníka na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu poberateľa dávky vyjadruje podiel poberateľa dávky na majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 44

Súčasťou názvu doplnkového dôchodkového fondu musí byť aj obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond a názov doplnkového dôchodkového fondu spolu s uvedením slov „príspevkový doplnkový dôchodkový fond“ alebo „výplatný doplnkový dôchodkový fond“ alebo skratky „príspevkový d.d.f.“ alebo „výplatný d.d.f.“. Názov doplnkového dôchodkového fondu ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo v cudzom jazyku nesmie na svoje označenie alebo na opis svojej činnosti používať iná fyzická osoba ani právnická osoba. Názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie byť zavádzajúci a nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o miere rizika spojeného s investovaním majetku v tomto fonde.

§ 45

(1)

Doplnkový dôchodkový fond možno vytvoriť len na neurčitý čas.

(2)

Príspevkový doplnkový dôchodkový fond začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu pripísania prvého príspevku na bežný účet príspevkového doplnkového dôchodkového fondu u depozitára.

(3)

Výplatný doplnkový dôchodkový fond začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu prevedenia majetku podľa § 43 ods. 5.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vytvárania doplnkového dôchodkového fondu.

§ 46

(1)

Doplnkový dôchodkový fond nemá právnu subjektivitu. Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a hospodárenie s týmto majetkom sa eviduje oddelene od majetku a hospodárenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a od majetku a hospodárenia s majetkom v iných doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spravuje.

§ 47

Doplnková dôchodková jednotka a čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1)

Doplnkové dôchodkové jednotky evidované na osobnom účte vyjadrujú podiel účastníka alebo poberateľa dávky na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2)

Hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky sa vyjadruje v eurách a určuje sa s presnosťou na šesť desatinných miest.

(3)

Prvý deň, v ktorom doplnková dôchodková spoločnosť začne vytvárať doplnkový dôchodkový fond, je počiatočná hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky 0,033194 eura. Po tomto dni sa určuje aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky.

(4)

Čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je rozdiel medzi hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho záväzkami.

(5)

Minimálna čistá hodnota majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde je 800 000 eur a táto hodnota nesmie počas činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti klesnúť pod túto sumu.

(6)

Minimálnu čistú hodnotu majetku podľa odseku 5 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná dosiahnuť do 12 mesiacov odo dňa začatia vytvárania príspevkového doplnkového dôchodkového fondu.

(7)

Aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu v deň výpočtu sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde v deň výpočtu.

(8)

Čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a aktuálnu hodnotu doplnkovej dôchodkovej jednotky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vypočítať každý pracovný deň a oznámiť ju Národnej banke Slovenska a depozitárovi. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o čistej hodnote majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Štruktúru, rozsah, obsah a spôsob poskytovania týchto informácií ustanoví Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom.

(9)

Na doplnkové dôchodkové jednotky a na evidenciu doplnkových dôchodkových jednotiek na osobných účtoch sa nevzťahuje osobitný predpis.33b)

§ 48

Štatút doplnkového dôchodkového fondu

(1)

Každý doplnkový dôchodkový fond musí mať svoj štatút.

(2)

Štatút je účinný dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia. Zmeny štatútu sú účinné 15. dňom odo dňa ich zverejnenia na internetovej stránke doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná po každej zmene štatútu bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska príslušné zmeny štatútu, jeho aktuálne úplné znenie a oboznámiť účastníkov a poberateľov dávok s jeho zmenami.

(4)

Štatút obsahuje najmä

a)

názov doplnkového dôchodkového fondu,

b)

obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá spravuje doplnkový dôchodkový fond, jej sídlo a identifikačné číslo, ak jej už bolo pridelené,

c)

obchodné meno a sídlo depozitára a výšku odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnutú v zmluve o výkone činností depozitára,

d)

percentuálne určenie výšky odplát uvedených v § 35 ods. 1 písm. a), c) a d), ako aj koeficient na určenie výšky odplaty za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

e)

zameranie a ciele investičnej stratégie doplnkového dôchodkového fondu, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu a na akých regulovaných trhoch sa budú obstarávať z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ako aj prípadné odvetvové a teritoriálne členenie investícií, pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ak sú prísnejšie, ako ustanovuje tento zákon,

f)

zásady hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde,

g)

postup pri zmene štatútu a spôsob informovania účastníkov a poberateľov dávok o jeho zmene,

h)

obdobie, za ktoré sa určí podiel účastníka alebo poberateľa dávky na výnose z investovania majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde (ďalej len „hodnotiace obdobie“),

i)

pravidlá prijímania zmien a aktualizáciu informačného prospektu,

j)

vyhlásenie predstavenstva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, že skutočnosti uvedené v štatúte sú aktuálne, úplné a pravdivé.

(5)

Štatút je záväzný pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a pre poberateľa dávky.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná najmenej raz za tri roky od udelenia povolenia alebo od zmeny štatútu prehodnotiť zameranie a ciele investičnej stratégie doplnkového dôchodkového fondu uvedené v odseku 4 písm. e) a vypracovať správu o druhoch finančných nástrojov, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde, o rizikách spojených s týmito finančnými nástrojmi a o kvantitatívnych obmedzeniach a metódach, ktoré boli použité na hodnotenie rizík spojených s obchodmi s finančnými nástrojmi, a to za každý spravovaný doplnkový dôchodkový fond. Súčasťou správy je aj informácia o postupe použitom pri riadení investičného rizika a strategickom umiestnení majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde vzhľadom na charakter záväzkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok.

§ 49

Zánik a premena doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť spôsobom podľa § 50 a 51.

(2)

Zakazuje sa

a)

splynutie doplnkového dôchodkového fondu alebo rozdelenie doplnkového dôchodkového fondu,

b)

premena doplnkového dôchodkového fondu na podielový fond podľa osobitného predpisu34) alebo na dôchodkový fond podľa osobitného predpisu.35)

§ 50

Zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré sa zlučujú, stane majetkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili. Účastníci sa zlúčením zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

(2)

Zlúčiť sa môžu len príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje tá istá doplnková dôchodková spoločnosť, a to len do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu podľa tohto zákona.

(3)

Dňom zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov tieto fondy zanikajú. K tomuto dňu sa účastníci zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, s ktorým sa zaniknuté príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať účastníkov o zámere zlúčiť príspevkové doplnkové dôchodkové fondy pred podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa § 26 ods. 1 písm. m) a do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. m) zverejniť toto rozhodnutie, informačný prospekt príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, a v súlade s postupom určeným v štatúte na oboznamovanie účastníkov so zmenami štatútu a informačného prospektu informovať účastníkov. Účastník má právo na podiel na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, a to vo výške zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

§ 51

Zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Výplatné doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť iba

a)

súčasne so zlúčením doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej zanikajúci výplatný doplnkový dôchodkový fond s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou spravujúcou výplatný doplnkový dôchodkový fond, do ktorého sa zlúčil zanikajúci výplatný doplnkový dôchodkový fond, a to na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. e),

b)

súčasne s prechodom správy všetkých doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť podľa tohto zákona.

(2)

Zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý sa zlučuje, stane majetkom vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa zlúčil, a to ku dňu prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Poberatelia dávok sa zlúčením zaniknutého výplatného doplnkového dôchodkového fondu stávajú poberateľmi dávok výplatného doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa zaniknutý výplatný doplnkový dôchodkový fond zlúčil.

(3)

Zakazuje sa zlúčenie výplatného doplnkového dôchodkového fondu s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom.

(4)

Ak sa zlučujú doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. a), dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu zlúčenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(5)

Ak sa zlučujú výplatné doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. b), dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na ktorú prešla správa doplnkových dôchodkových fondov.

§ 52

Zrušenie doplnkového dôchodkového fondu

(1)

K zrušeniu doplnkového dôchodkového fondu môže dôjsť len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. n). Výplatný doplnkový dôchodkový fond možno zrušiť iba vtedy, keď sa súčasne zrušujú všetky doplnkové dôchodkové fondy.

(2)

Účastník nie je oprávnený žiadať zrušenie doplnkového dôchodkového fondu.

(3)

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. n) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uzavrieť hospodárenie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde postupom podľa odseku 4. Národná banka Slovenska môže v záujme ochrany práv účastníkov určiť, že túto činnosť vykoná depozitár alebo iná doplnková dôchodková spoločnosť.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba určená podľa odseku 3 je do šiestich mesiacov od vzniku skutočností podľa odseku 3 povinná

a)

vykonať mimoriadnu účtovnú závierku zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu,

b)

predať majetok v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

c)

zabezpečiť splatenie pohľadávok v prospech majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

d)

vyrovnať všetky záväzky z hospodárenia s majetkom v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

e)

vyplatiť účastníkom zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ich podiel na majetku v tomto fonde.

(5)

Národná banka Slovenska môže na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predĺžiť lehotu podľa odseku 4 najviac o 12 mesiacov, len ak je to odôvodnené záujmom ochrany účastníkov pred vznikom straty z predaja majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde v časovej tiesni.

(6)

Na predaj majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde podľa odseku 4 sa nevzťahuje povinnosť dodržiavať limity obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba určená podľa odseku 3 je povinná informovať Národnú banku Slovenska najmenej raz za kalendárny mesiac o postupe podľa odseku 4.

§ 53

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde možno investovať len do

a)

prevoditeľných cenných papierov36) a nástrojov peňažného trhu37) prijatých na obchodovanie na

1.

regulovanom trhu38) uvedenom v zozname zostavenom štátom, ktorý je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štátom, ktorý je členským štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „členský štát“), a zverejnenom Európskou komisiou podľa právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie,

2.

inom regulovanom trhu ako podľa prvého bodu v členskom štáte, na ktorom sa pravidelne obchoduje, je prístupný verejnosti a ktorého činnosť je povolená Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu členského štátu,

3.

trhu kótovaných cenných papierov zahraničnej burzy cenných papierov alebo na inom regulovanom trhu v nečlenskom štáte, ak sa na tejto zahraničnej burze cenných papierov alebo na tomto inom regulovanom trhu pravidelne obchoduje, je prístupný verejnosti a jeho činnosť je povolená príslušným orgánom dohľadu v štáte, v ktorom má sídlo; to platí, len ak je táto možnosť uvedená v štatúte doplnkového dôchodkového fondu schválenom Národnou bankou Slovenska spolu s obchodným menom tejto burzy alebo iného regulovaného trhu,

b)

prevoditeľných cenných papierov z nových emisií cenných papierov, ak

1.

emisné podmienky obsahujú záväzok, že bude podaná žiadosť o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu podľa písmena a) prvého bodu a druhého bodu alebo na trhu kótovaných cenných papierov zahraničnej burzy cenných papierov podľa písmena a) tretieho bodu; to platí, len ak je táto možnosť uvedená v štatúte doplnkového dôchodkového fondu schválenom Národnou bankou Slovenska spolu s obchodným menom tejto burzy alebo iného regulovaného trhu,

2.

zo všetkých okolností je zrejmé, že sa toto prijatie uskutoční do jedného roka od dátumu vydania emisie cenných papierov,

c)

podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania spĺňajúcich požiadavky právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie (ďalej len „európsky fond“),

d)

cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania iných ako uvedených v písmene c), ak

1.

zahraničný subjekt kolektívneho investovania je otvorený, nadobúda majetok uvedený v písmene c) na princípe obmedzenia a rozloženia rizika, má udelené povolenie podľa právnych predpisov štátu, v ktorom má sídlo, a podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný s dohľadom vykonávaným Národnou bankou Slovenska alebo orgánom dohľadu členského štátu, a je zabezpečená spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu členského štátu,

2.

úroveň ochrany majiteľov cenných papierov je rovnocenná s úrovňou ochrany podielnikov v otvorenom podielovom fonde, a v prípade zahraničného podielového fondu sa o jeho majetku účtuje oddelene,

3.

zahraničný subjekt kolektívneho investovania zverejňuje ročné správy a polročné správy o hospodárení umožňujúce hodnotenie jeho aktív a pasív, výnosov a jeho činnosti za obdobie, na ktoré sa vzťahuje príslušná správa,

e)

vkladov na bežných účtoch a na vkladových účtoch so splatnosťou na požiadanie alebo s lehotou splatnosti do 12 mesiacov v bankách alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ak nečlenský štát vyžaduje dodržiavanie pravidiel obozretného podnikania bánk, ktoré Národná banka Slovenska považuje za rovnocenné s pravidlami podľa osobitného predpisu39) alebo s pravidlami obozretnosti podnikania bánk členského štátu,

f)

finančných derivátov vrátane rovnocenných nástrojov, s ktorými je spojené právo na vyrovnanie v hotovosti, prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu podľa písmena a), ak podkladovým nástrojom týchto derivátov sú nástroje uvedené v tomto odseku, finančné indexy, úrokové miery, výmenné kurzy mien a meny, v ktorých môže byť investovaný majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou stratégiou uvedenou v štatúte doplnkového dôchodkového fondu,

g)

finančných derivátov vrátane rovnocenných nástrojov, s ktorými je spojené právo na vyrovnanie v hotovosti, neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ak

1.

podkladovým nástrojom týchto derivátov sú nástroje uvedené v tomto odseku, finančné indexy, úrokové miery, výmenné kurzy mien a meny, v ktorých môže byť investovaný majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou stratégiou uvedenou v štatúte doplnkového dôchodkového fondu,

2.

druhá zmluvná strana (ďalej len „protistrana“) je finančná inštitúcia, ktorá podlieha dohľadu; v štatúte doplnkového dôchodkového fondu musia byť uvedené kategórie finančných inštitúcií, ktoré môžu byť protistranou pri obchodoch s derivátmi neprijatými na obchodovanie na regulovanom trhu,

3.

tieto deriváty sú denne oceňované s odbornou starostlivosťou spoľahlivým a preukázateľným spôsobom a možno ich kedykoľvek predať, speňažiť alebo uzavrieť za ich trhovú cenu z podnetu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

h)

nástrojov peňažného trhu neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu podľa písmena a), ak ich vydanie alebo ich emitent podlieha právnym predpisom na účel ochrany investorov a úspor a ak boli

1.

vydané alebo zabezpečené Slovenskou republikou, orgánmi územnej samosprávy, Národnou bankou Slovenska, členským štátom a jeho centrálnymi orgánmi, regionálnymi orgánmi alebo orgánmi miestnej správy členského štátu, centrálnou bankou členského štátu, Európskou centrálnou bankou, Európskou úniou, Európskou investičnou bankou, nečlenským štátom; ak ide o štát, ktorý je federáciou, aj subjektmi tvoriacimi túto federáciu, verejnoprávnou medzinárodnou organizáciou, ktorej členom je aspoň jeden členský štát (ďalej len „medzinárodná organizácia“), alebo osobou, ktorá podlieha dohľadu nad obozretnosťou jej podnikania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu členského štátu,

2.

vydané emitentom, ktorého cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu podľa písmena a),

podielových listov špeciálnych podielových fondov nehnuteľností.40)

(2)

V majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa môže nachádzať aj doplnkový likvidný majetok, ktorým sú peňažné prostriedky v hotovosti a na bežných účtoch a krátkodobé termínované vklady spĺňajúce podmienky podľa odseku 1, ktorých celková hodnota významne prekračuje hodnotu vkladov určenú investičnou stratégiou doplnkového dôchodkového fondu. Doplnkovým likvidným majetkom nie sú peňažné prostriedky určené na vyrovnanie už uzavretých obchodov s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Hodnota doplnkového likvidného majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde môže prekročiť 50 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, len ak je to odôvodnené situáciou na finančnom trhu alebo v dôsledku významne zvýšeného počtu žiadostí o vyplácanie dávok podľa § 15. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná takéto prekročenie spolu s uvedením dôvodov písomne oznámiť Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, ako toto prekročenie nastalo.

(3)

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde sa môže použiť len na investície do

a)

dlhopisov, dlhových cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu podľa odseku 1 písm. a) a h),

b)

vkladov na bežných účtoch a na vkladových účtoch podľa odseku 1 písm. e),

c)

podielových listov otvorených podielových fondov, cenných papierov európskych fondov alebo cenných papierov iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania investujúcich prevažne do dlhopisov a dlhových cenných papierov,

d)

podielových listov otvorených podielových fondov, cenných papierov európskych fondov alebo cenných papierov iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania investujúcich prevažne do nástrojov peňažného trhu,

e)

finančných derivátov podľa odseku 1 písm. f) a g) určených na obmedzenie devízového rizika, ak tieto obchody slúžia na zmierňovanie rizika zo zmeny kurzov cudzích mien a na udržanie hodnoty podkladového aktíva v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4)

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde musí byť v plnej výške zabezpečený voči devízovému riziku.

(5)

V majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmú nachádzať akcie depozitára.

(6)

S majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde možno nakladať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

§ 53a

(1)

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných rovnakým emitentom nesmie tvoriť viac ako 5 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu vydaných zamestnávateľom, ktorý s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu, alebo zamestnávateľom hostiteľského členského štátu, spolu s emitentmi, ktorí patria do skupiny s úzkymi väzbami so zamestnávateľom, ktorý s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu, alebo zamestnávateľom hostiteľského členského štátu, nesmie tvoriť viac ako 10 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2)

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených jedným členským štátom, jedným orgánom územnej samosprávy členského štátu, jedným nečlenským štátom alebo jednou medzinárodnou organizáciou nesmie tvoriť viac ako 35 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3)

Hodnota hypotekárnych záložných listov vydaných jednou bankou a dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov, nesmie tvoriť viac ako 15 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Hodnota hypotekárnych záložných listov a dlhových cenných papierov nadobudnutých do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa prvej vety nesmie tvoriť viac ako 50 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4)

Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu zvýšiť limit podľa odseku 1 až na 10 %, pričom celková hodnota cenných papierov emitentov, ktorých prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu tvoria viac ako 5 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, nesmie tvoriť viac ako 40 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5)

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu uvedených v odsekoch 2 a 3 sa nezahŕňa do limitu 40 % ustanoveného v odseku 4.

(6)

Vklady na bežných účtoch alebo na vkladových účtoch v jednej banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 53 ods. 1 písm. e) nesmú tvoriť viac ako 20 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7)

Majetková angažovanosť voči protistrane pri obchodoch s finančnými derivátmi neprijatými na obchodovanie na regulovanom trhu nesmie prekročiť

a)

10 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou banka spĺňajúca podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. e),

b)

5 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou iná osoba ako banka podľa písmena a).

(8)

Súčet investícií do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných jednou osobou, vkladov u tej istej osoby a majetkovej angažovanosti voči tej istej osobe pri obchodoch s finančnými derivátmi nesmie prekročiť 35 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak tento zákon neustanovuje inak.

(9)

Na účely výpočtu limitov podľa odsekov 1 až 8 sa právnické osoby patriace do skupiny, za ktorú sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka podľa osobitného predpisu,40a) považujú za jednu osobu. Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu zvýšiť limit 10 % podľa odseku 4 až na 20 %, ak ide o skupinu podľa prvej vety kontrolovanú finančnou inštitúciou.

§ 53b

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdať podielové listy otvorených podielových fondov, cenné papiere európskych fondov, cenné papiere zahraničných subjektov kolektívneho investovania alebo podielové listy špeciálnych podielových fondov nehnuteľností, ktorých štatút alebo obdobný dokument umožňuje investovať viac ako 10 % hodnoty majetku v tomto otvorenom podielovom fonde, európskom fonde, zahraničnom subjekte kolektívneho investovania alebo špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností do iných podielových listov otvorených podielových fondov alebo iných cenných papierov európskych fondov, zahraničných subjektov kolektívneho investovania a podielových listov špeciálnych podielových fondov nehnuteľností.

(2)

Hodnota podielových listov otvoreného podielového fondu alebo cenných papierov európskeho fondu a iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania podľa § 53 ods. 1 písm. c) a d) alebo podielových listov špeciálneho podielového fondu nehnuteľností nesmie tvoriť viac ako 20 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3)

Celková hodnota cenných papierov uvedených v § 53 ods. 1 písm. d) a i) nesmie tvoriť viac ako 30 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do podielových listov a cenných papierov podľa § 53 ods. 1 písm. c) a d) nesmie platiť z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje, žiadne poplatky ani náklady spojené s vydaním alebo vyplatením podielových listov otvorených podielových fondov alebo cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, ktoré spravuje správcovská spoločnosť alebo zahraničný subjekt kolektívneho investovania, s ktorým doplnková dôchodková spoločnosť tvorí skupinu s úzkymi väzbami.

(5)

Ak doplnkový dôchodkový fond nadobúda podielové listy alebo cenné papiere podľa § 53 ods. 1 písm. c), d) a i), štatút a informačný prospekt doplnkového dôchodkového fondu musí obsahovať informáciu o maximálnej výške poplatkov za správu, ktoré môžu byť účtované tomuto doplnkovému dôchodkovému fondu. Výšku poplatkov podľa prvej vety za príslušný kalendárny rok uvedie doplnková dôchodková spoločnosť v ročnej správe o hospodárení s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 53c

(1)

Hodnota akcií a dlhových cenných papierov vydaných jedným emitentom môže tvoriť až 20 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak podľa štatútu doplnkového dôchodkového fondu je investičnou stratégiou doplnkového dôchodkového fondu kopírovať zloženie uznaného indexu akcií alebo dlhových cenných papierov.

(2)

Index akcií alebo dlhových cenných papierov je uznaný, ak

a)

je zložený z dostatočného počtu akcií alebo dlhových cenných papierov a ich emitentov,

b)

s dostatočnou presnosťou vyjadruje celkové cenové pohyby na trhu, na ktorý sa vzťahuje,

c)

je zverejňovaný spôsobom, akým sú uverejňované kurzy akcií alebo dlhových cenných papierov, ktoré tvoria index.

(3)

Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu zvýšiť limit podľa odseku 1 až na 35 %, ak je to odôvodnené mimoriadnymi podmienkami regulovaného trhu, na ktorom prevažuje obchodovanie s akciami alebo dlhovými cennými papiermi podľa odseku 1. Takéto zvýšenie limitu je možné len pre prevoditeľné cenné papiere vydané jedným emitentom.

(4)

Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu určiť, že až 50 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde možno investovať do prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štátom, orgánom územnej samosprávy členského štátu, nečlenským štátom alebo medzinárodnou organizáciou. Národná banka Slovenska schváli štatút doplnkového dôchodkového fondu len vtedy, ak je zaručená rovnaká úroveň ochrany investorov ako pri doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré dodržiavajú pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika podľa § 53a. Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa prvej vety musí tvoriť najmenej šesť emisií prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu a hodnota jednej emisie podľa prvej vety nesmie tvoriť viac ako 30 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5)

Štatút doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 4 musí obsahovať aj označenie členských štátov, orgánov územnej samosprávy členských štátov, nečlenských štátov alebo medzinárodných organizácií, do ktorých prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu alebo nimi zaručených prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu sa plánuje investovať viac ako 35 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(6)

Štatút doplnkového dôchodkového fondu, informačné a propagačné materiály doplnkového dôchodkového fondu a ďalšie dokumenty obsahujúce údaje o doplnkovom dôchodkovom fonde podľa odseku 1 alebo 4 musia obsahovať zrozumiteľnú informáciu o takto povolenom spôsobe investovania a v prípade doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 4 aj údaje podľa odseku 5.

§ 53d

(1)

Investície do finančných derivátov môžu tvoriť časť investičnej stratégie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri investovaní do finančných derivátov sa na účely výpočtu limitov podľa § 53a zarátavajú aj hodnoty podkladových nástrojov týchto finančných derivátov; to neplatí pre finančné deriváty, ktorých podkladovým nástrojom sú finančné indexy spĺňajúce podmienky podľa § 53c ods. 2.

(2)

Celková majetková angažovanosť týkajúca sa finančných derivátov nesmie prekročiť čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri výpočte majetkovej angažovanosti sa zohľadňuje súčasná hodnota podkladových nástrojov, riziko obchodného partnera, predpokladané budúce pohyby finančného trhu a zostávajúca doba do uzavretia pozícií vo finančných derivátoch.

(3)

Ak prevoditeľný cenný papier alebo nástroj peňažného trhu obsahuje derivát, tento derivát sa musí zohľadniť pri dodržiavaní limitov a obmedzení podľa tohto zákona.

(4)

Ak v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je finančný derivát, ktorý vyžaduje dodanie podkladového finančného nástroja tohto derivátu alebo ak protistrana má právo žiadať dodanie tohto podkladového nástroja, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde krytie, ktorým je dostatočný počet podkladových finančných nástrojov príslušného derivátu alebo dostatok peňažných prostriedkov alebo iných likvidných aktív, ktoré je možné použiť na kúpu dodávaného podkladového finančného nástroja, a je zabezpečené, že takúto kúpu bude možné vykonať k požadovanému dátumu dodania podkladového nástroja.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie uzatvárať obchody s finančnými derivátmi, pri ktorých by sa podľa odseku 4 vyžadovalo krytie vo forme aktív, ktoré nie je možné nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou stratégiou príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

§ 53e

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do svojho majetku a do majetku doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, nadobudnúť

a)

viac ako 10 % súčtu menovitých hodnôt akcií vydaných jedným emitentom a

b)

akcie s hlasovacím právom, ktoré by doplnkovej dôchodkovej spoločnosti umožnili vykonávať významný vplyv nad riadením emitenta; na výpočet podielu na hlasovacích právach sa použije postup podľa osobitného predpisu.40b)

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby v jej majetku a v majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré spravuje, nebolo viac ako 15 % súčtu menovitých hodnôt prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom.

(3)

V majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie byť viac ako

a)

10 % súčtu menovitých hodnôt dlhových cenných papierov vydaných jedným emitentom,

b)

25 % súčtu podielov podielových listov jedného otvoreného podielového fondu, 25 % súčtu menovitých hodnôt cenných papierov zahraničného subjektu kolektívneho investovania alebo 25 % počtu cenných papierov zahraničného subjektu kolektívneho investovania, ak nie je možné určiť podiel na menovitej hodnote,

c)

10 % súčtu menovitých hodnôt nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom alebo 10 % celkového počtu nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom, ak nie je možné určiť podiel na menovitej hodnote.

(4)

Limity podľa odseku 3 sa nemusia zohľadniť, ak pri nadobudnutí týchto cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu nie je možné určiť celkovú menovitú hodnotu alebo celkový počet cenných papierov potrebných na výpočet príslušných limitov podľa odseku 3. Doplnková dôchodková spoločnosť je v takom prípade povinná dodržať limity podľa odseku 3 na základe odhadu chýbajúcich údajov vykonaného s odbornou starostlivosťou a bez zbytočného odkladu informovať o prekročení príslušných limitov Národnú banku Slovenska.

(5)

Obmedzenia podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na

a)

prevoditeľné cenné papiere alebo nástroje peňažného trhu vydané alebo zaručené Slovenskou republikou, členským štátom, orgánom územnej samosprávy Slovenskej republiky alebo členského štátu,

b)

prevoditeľné cenné papiere alebo nástroje peňažného trhu vydané alebo zaručené nečlenským štátom,

c)

prevoditeľné cenné papiere alebo nástroje peňažného trhu vydané medzinárodnou organizáciou.

(6)

Spôsob určenia hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdaného podľa tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.

(7)

Pohľadávky a záväzky doplnkových dôchodkových fondov sa musia oceňovať každý pracovný deň.

§ 54

(1)

Pri predaji alebo kúpe cenných papierov uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až d) a h) z majetku alebo do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je doplnková dôchodková spoločnosť povinná predať alebo kúpiť tieto cenné papiere za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, doplnková dôchodková spoločnosť nesmie predávať cenné papiere uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) až d) a h) a ani inak poskytovať tieto cenné papiere z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou splatnosti kúpnej ceny po dodaní týchto cenných papierov.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, doplnková dôchodková spoločnosť nesmie kupovať cenné papiere uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) až d) a h) a ani inak nadobúdať tieto cenné papiere do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou dodania týchto cenných papierov po ich zaplatení a nesmie poskytovať preddavok na ich nadobudnutie.

(4)

Ak prevoditeľné cenné papiere podľa § 53 ods. 1 písm. a) prestali byť obchodované na regulovanom trhu, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná ich predať do šiestich mesiacov od skončenia obchodovania s týmito cennými papiermi.

(5)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie byť použitý na poskytnutie pôžičiek, darov, úverov a na zabezpečenie záväzkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 53 a 53d.

(6)

Peňažné pôžičky alebo úvery v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde možno prijať, len ak je to nevyhnutné na dočasné preklenutie nedostatku likvidity majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak to umožňuje štatút doplnkového dôchodkového fondu a len so splatnosťou do jedného roka od čerpania úveru alebo pôžičky.

(7)

Súhrn peňažných prostriedkov podľa odseku 6 nesmie presiahnuť 10 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch.

(8)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uskutočňovať nekrytý predaj, ktorým je predaj prevoditeľných cenných papierov, podielových listov, finančných derivátov a nástrojov peňažného trhu, ktoré nie sú v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(9)

Práva k cenným papierom v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde vykonáva doplnková dôchodková spoločnosť v súlade so štatútom doplnkového dôchodkového fondu a len v záujme účastníkov a poberateľov dávok.

§ 55

(1)

Limity a obmedzenia týkajúce sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uvedené v § 53a až 53e sa nepoužijú na obdobie prvých 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia alebo jeho zmeny týkajúcej sa správy doplnkového dôchodkového fondu.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť môže po uplynutí lehoty podľa odseku 1 prekročiť limity a obmedzenia podľa § 53a až 53e len pri uplatnení predkupných práv na upisovanie vyplývajúce z cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu, ktoré sa nachádzajú v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3)

Ak dôjde k prekročeniu limitov a obmedzení uvedených v § 53a až 53e z dôvodov, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť nemôže ovplyvniť, alebo v dôsledku uplatnenia predkupných práv podľa odseku 2, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a vykonať opatrenia na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona. Tým nie je dotknutá povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti postupovať podľa prvej vety aj pri vedomom porušení limitov a obmedzení podľa tohto zákona v dôsledku zanedbania odbornej starostlivosti. Transakcie uskutočňované na účel zosúladenia zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona majú prednosť pred ostatnými transakciami. Povinnosť vykonať opatrenia podľa prvej a druhej vety nezaniká uložením sankcie.

(4)

Národná banka Slovenska môže doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určiť lehotu na zosúladenie zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona. Tým nie je dotknuté právo Národnej banky Slovenska uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sankciu za porušenie limitov a obmedzení ustanovených v § 53a až 53e. Lehotu určenú podľa prvej vety môže Národná banka Slovenska opakovane predĺžiť na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podanú najneskôr v posledný deň lehoty na zosúladenie zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je to v záujme ochrany účastníkov a poberateľov dávok.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde klesla o jednu tretinu oproti priemernej čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

§ 56

(1)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa musí zveriť depozitárovi v súlade s týmto zákonom.

(2)

Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky,41) ktorá má povolenie podľa osobitných predpisov41a) na vykonávanie činnosti depozitára a na vykonávanie vedľajšej investičnej služby spočívajúcej v úschove alebo v správe finančných nástrojov a ktorá nie je v nútenej správe.

(3)

Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v odseku 2, ktorá je zakladateľom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond (ďalej len „spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť“), akcionárom spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo ktorá je členom skupiny s úzkymi väzbami vo vzťahu k spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, k akcionárom s kvalifikovanou účasťou na spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a k zakladateľom spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4)

Depozitár doplnkového dôchodkového fondu môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností depozitár nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami účastníkov a poberateľov dávok. Depozitár a osoba, ktorej bola zverená úschova zahraničných cenných papierov, sú povinní viesť úschovu týchto cenných papierov vždy oddelene od ostatného majetku a spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu práv účastníkov a poberateľov dávok podľa § 46.

(5)

Všetky doplnkové dôchodkové fondy spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musia mať toho istého depozitára.

(6)

Na činnosť depozitára sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,41b) ak v odsekoch 1 až 5 a v § 56a až 56e nie je ustanovené inak.

§ 56a

(1)

Depozitár vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou o výkone činnosti depozitára (ďalej len „depozitárska zmluva“).

(2)

V depozitárskej zmluve musia byť dohodnuté činnosti depozitára, a to najmenej v rozsahu podľa § 56c ods. 2 a výška odplaty za výkon činnosti depozitára.

(3)

Depozitárska zmluva sa uzatvára na neurčitý čas. Depozitársku zmluvu môžu zmluvné strany vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa v depozitárskej zmluve nedohodla kratšia výpovedná lehota. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

(4)

Ak sa depozitárovi odoberie bankové povolenie alebo ak mu zanikne bankové povolenie,41c) povolenie na poskytovanie investičných služieb41d) v časti potrebnej na výkon činnosti depozitára, alebo ak je nad ním zavedená nútená správa, dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí depozitárovi zaniká oprávnenie vykonávať činnosť depozitára podľa tohto zákona a depozitárska zmluva uzatvorená s týmto depozitárom stráca platnosť.

(5)

Vypovedanie depozitárskej zmluvy alebo vznik skutočností podľa odseku 4 oznámi depozitár bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú depozitársku zmluvu.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť je po skončení platnosti depozitárskej zmluvy povinná bez zbytočného odkladu pozastaviť nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch okrem úhrady záväzkov vzniknutých pred zánikom depozitárskej zmluvy a úkonov nevyhnutných na zabezpečenie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku až do uzatvorenia zmluvy s novým depozitárom.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pripraviť najneskôr ku dňu uplynutia výpovednej lehoty alebo do jedného mesiaca po skončení platnosti depozitárskej zmluvy spôsobom podľa odseku 4 návrh depozitárskej zmluvy s iným depozitárom a požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára.

(8)

Ak doplnková dôchodková spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára v lehote podľa odseku 7, Národná banka Slovenska do jedného mesiaca od uplynutia tejto lehoty určí nového depozitára. Doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár určený Národnou bankou Slovenska sú povinní bez zbytočného odkladu uzatvoriť depozitársku zmluvu. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná depozitársku zmluvu po jej uzatvorení bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska.

(9)

Depozitár, ktorý prestal pre doplnkové dôchodkové fondy spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávať činnosť depozitára, je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať majetok v doplnkových dôchodkových fondoch a s ním súvisiacu dokumentáciu a informácie o výkone depozitárskej činnosti súvisiace s odovzdávaným majetkom novému depozitárovi. Do odovzdania majetku a súvisiacej dokumentácie nesmie depozitár vykonávať ani umožniť vykonať nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch; to neplatí na úkony nevyhnutné na zabezpečenie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku a na úkony nevyhnutné na zabezpečenie výplaty dávok podľa tohto zákona.

(10)

Depozitár je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z depozitárskej zmluvy aj v prípade vstupu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do konkurzu alebo reštrukturalizácie, a to až do uzatvorenia depozitárskej zmluvy s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa previedla správa doplnkových dôchodkových fondov, alebo do zrušenia všetkých doplnkových dôchodkových fondov spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa § 52.

§ 56b

(1)

Depozitár je povinný viesť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, s ktorou má uzatvorenú depozitársku zmluvu, bežný účet41e) v určitej mene. Depozitár je povinný viesť pre každý doplnkový dôchodkový fond spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou má uzavretú depozitársku zmluvu, jeden bežný účet v určitej mene.

(2)

Bežným účtom doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 musia prechádzať všetky platby, výplaty a prevody peňažných prostriedkov, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3)

Depozitár je oprávnený po dohode s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou otvoriť a viesť okrem bežných účtov podľa odseku 1 aj jeden účet nepriradených platieb. Prijaté platby nachádzajúce sa na účte nepriradených platieb nie sú majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Výnosy z nepriradených platieb sú príjmom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť si nemôže otvoriť v banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára bežné účty. Doplnková dôchodková spoločnosť si môže otvoriť vkladové účty aj v inej banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára.

(5)

Depozitár môže uvoľniť peňažné prostriedky z bežných účtov doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 na nákup cenných papierov len po prevode týchto cenných papierov alebo ako platbu oproti dodávke týchto cenných papierov.

(6)

Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde listinné cenné papiere, musia sa uschovať u depozitára. Ak nemožno zabezpečiť úschovu listinných cenných papierov u depozitára, musia sa uschovať u tretej osoby, ktorú určí depozitár. Za takto uschované listinné cenné papiere zodpovedá depozitár, akoby boli uschované u neho.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie so svojím majetkom tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať len jeden účet majiteľa.

(8)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie s majetkom v ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať osobitne pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond samostatný účet majiteľa. Na evidovanie a nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie mať doplnková dôchodková spoločnosť zriadený a používať viac ako jeden účet majiteľa pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond ani používať účet majiteľa podľa odseku 7.

(9)

Ak je depozitár členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u svojho depozitára. Ak depozitár nie je členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u iného člena centrálneho depozitára; tieto účty majiteľa musia byť zriadené u toho istého člena centrálneho depozitára.

(10)

Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zahraničné zaknihované cenné papiere, je depozitár povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti výpisy z účtu majiteľa alebo z účtu plniaceho obdobnú funkciu, alebo ich kópie, ak ich spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť nedostáva priamo.

(11)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie nakladať s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch bez vedomia depozitára.

§ 56c

(1)

Pri výkone svojej činnosti koná depozitár samostatne, s odbornou starostlivosťou, v súlade s depozitárskou zmluvou a výlučne v záujme účastníkov a poberateľov dávok.

(2)

Depozitár je pri výkone svojej činnosti povinný najmä

a)

vykonávať pokyny doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak neodporujú tomuto zákonu, iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štatútu doplnkového dôchodkového fondu,