Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o stavebnom a technickom poriadku dráh

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z 19. augusta 2010

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 102 ods. 2 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a)

technicko-bezpečnostnej skúške stavieb,

b)

stavebno-technických požiadavkách na projektovanie dráh a na ich výstavbu a prevádzku,

c)

technických parametroch dráh.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie na

a)

železničnej dráhe, električkovej dráhe, špeciálnej dráhe a pozemnej lanovej dráhe

1.

traťou súbor stavebno-technických zariadení dopravnej cesty určenej na pohyb dráhového vozidla,

2.

rozchodom koľaje najkratšia vzdialenosť medzi pojazdnými hranami dvoch oproti sebe ležiacich koľajnicových pásov meraná v stanovenej výške pod temenami koľajnicových pásov,

b)

železničnej dráhe

1.

železničným spodkom zemné teleso, stavby železničného spodku a zariadenia železničného spodku,

2.

zemným telesom časť železničného spodku vybudovaná zo zemín alebo skalných hornín do tvaru závislého od polohy nivelety voči terénu a od vlastností materiálov, ktoré ju tvoria,

3.

stavbou železničného spodku konštrukcia, ktorá nahrádza sčasti alebo úplne zemné teleso, zvyšuje jeho stabilitu alebo ho chráni; stavbami železničného spodku sú najmä odvodňovacie zariadenia, priepusty, mosty, objekty podobné mostom, tunely, oporné múry, zárubné múry, obkladné múry, galérie, ochranné a regulačné stavby, priechody, požiarnotechnické zariadenia, ochranné zariadenia proti padaniu cudzích predmetov a proti vode,

4.

zariadením železničného spodku zariadenie, ktoré dopĺňa zemné teleso alebo stavby železničného spodku alebo ich nahrádza, najmä nástupištia, rampy a zvýšené skládky, účelové komunikácie a dopravné plochy, zarážadlá, prehliadkové a čistiace jamy, oplotenia a zábradlia a protihlukové steny,

5.

pláňou železničného spodku vrchná ohraničujúca plocha zemného telesa, ktorá tvorí rozhranie medzi železničným spodkom a železničným zvrškom; pri chýbajúcej podkladovej vrstve je totožná so zemnou pláňou,

6.

železničným zvrškom jazdná dráha, ktorá nesie a vedie dráhové vozidlá a je uložená na železničnom spodku; tvorí ho koľaj, výhybky, koľajové križovatky, koľajové lôžko a zvláštne konštrukcie,

7.

priechodným prierezom obrys obrazca v rovine kolmej na pozdĺžnu os koľaje, ktorého os je kolmá na spojnicu temien koľajnicových pásov a prechádza osou koľaje a ktorý vymedzuje najmenšie vzdialenosti zvonka situovaných stavieb, zariadení a predmetov od osi koľaje a od spojnice temien koľajnicových pásov tak, že vzniká v pozdĺžnom smere nad koľajou voľný priestor na bezpečný priechod dráhových vozidiel stanoveného obrysu pri dodržaní prevádzkových tolerancií infraštruktúry,

8.

železničným priecestím križovanie železničnej dráhy s cestnou komunikáciou na úrovni koľají, okrem úrovňových priechodov, určených na pohyb osôb alebo na manipuláciu so zásielkami v obvode železničnej dopravne, a úrovňových križovaní účelových komunikácií s vlečkovým koľajiskom v uzavretom areáli prevádzkovateľa vlečky,

9.

šírou traťou trať medzi dvoma susednými dopravňami s koľajovým rozvetvením ohraničená vchodovými návestidlami týchto dopravní,

10.

traťovou rýchlosťou najvyššia dovolená rýchlosť pre jazdu dráhových vozidiel,

11.

dopravňou miesto na dráhe určené na riadenie dopravy; dopravne s koľajovým rozvetvením sú železničné stanice, výhybne a odbočky; dopravne bez koľajového rozvetvenia sú hlásnice, hradlá a oddielové návestidlá s automatickou činnosťou,

12.

železničnou stanicou dopravňa s koľajiskom umožňujúcim križovanie, predchádzanie vlakov, prepravu cestujúcich, batožín a nákladu; pri väčšom koľajovom vybavení rozraďovanie a zostavovanie súprav dráhových vozidiel,

13.

železničnou zastávkou miesto spravidla na šírej trati určené na nástup a výstup cestujúcich,

14.

staničnou budovou budova manažéra infraštruktúry na poskytovanie dopravných a prepravných služieb cestujúcim a dopravcom,

c)

špeciálnej dráhe prívodnou koľajnicou časť prívodného vedenia určeného na napájanie elektrických hnacích dráhových vozidiel,

d)

električkovej dráhe

1.

spodkom električkovej trate zemné teleso a stavby spodku električkovej trate, ktoré ho úplne alebo čiastočne nahrádzajú, vrátane odvodňovacích a ochranných stavieb a zariadení spodku električkovej trate,

2.

pláňou električkovej trate rozhranie medzi spodkom a zvrškom električkovej trate,

3.

zvrškom električkovej trate konštrukcia jazdnej dráhy dráhových vozidiel, ktorá ich nesie, aj vedie, a je tvorená koľajnicami, výhybkami, koľajovými križovatkami a konštrukčnými prvkami, ktoré dopĺňajú jeho základnú konštrukciu,

4.

stavbou spodku električkovej trate konštrukcia, ktorou sú priepusty, mosty a konštrukcie podobné mostom, tunely, oporné múry, zárubné múry, obkladné múry, odvodňovacie zariadenia, ochranné a regulačné stavby,

5.

podkladom koľajnicového zvršku električkovej trate konštrukčná časť zvršku električkovej trate, ktorá prenáša zaťaženie z koľajového zvršku na spodok električkovej trate,

6.

krytom električkovej trate časť zvršku električkovej trate, ktorá umožňuje pohyb nekoľajových vozidiel po električkovej trati,

e)

pozemnej lanovej dráhe

1.

spodkom pozemnej lanovej dráhy zemné teleso, mosty a konštrukcie podobné mostom, tunely, ochranné stavby a zariadenia,

2.

zvrškom pozemnej lanovej dráhy koľajnice, výhybky, drobné koľajivo, koľajnicové podpery, prídržnice, zariadenie proti putovaniu koľaje, traťové a vodiace kladky.

§ 3

Technicko-bezpečnostná skúška stavieb

(1)

Technicko-bezpečnostná skúška stavieb sa vykonáva na stavbe dráhy, jej samostatnej časti alebo na niektorej jej súčasti v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1.

(2)

Postup a požiadavky na vykonávanie zaťažovacej skúšky na stavbách a rekonštrukciách mostov a konštrukciách podobných mostom ustanovuje technická norma.1)

(3)

Pred začatím technicko-bezpečnostnej skúšky sa overuje, či

a)

určené technické zariadenie je spôsobilé na prevádzku podľa osobitného predpisu,2)

b)

priechodný prierez vyhovuje požiadavkám podľa technických noriem.3)

§ 4

(1)

Stavbu železničnej trate a vlečky je možné podľa tejto vyhlášky projektovať a realizovať do rýchlosti 200 km.h^-1.

(2)

Novo stavané vlečky je možné pripájať len do staničných koľají železničných tratí, okrem hlavných koľají.

(3)

Súčasti železničnej dráhy, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej, sú uvedené v prílohe č. 2.

§ 5

Priestorové usporiadanie dráhy

(1)

Technické požiadavky na stavbu železničnej dráhy sa určujú priechodným prierezom uvedeným v prílohe č. 3 a podľa požiadaviek uvedených v technických normách.3)

(2)

Priestorové usporiadanie dráhy ohraničujú rozmerové parametre tratí, mostov, konštrukcií podobných mostom a tunelov pre priechodnosť dráhových vozidiel po tejto dráhe ustanovené v technických normách.3)

(3)

Stavby a zariadenia, ktoré sú súčasťou dráhy, nesmú zasahovať do priechodného prierezu, okrem zariadení, ktoré menia svoju polohu v súčinnosti s dráhovými vozidlami, najmä koľajové brzdy v pracovnej polohe, trolejové drôty na elektrifikovaných tratiach, ak majú tieto zariadenia vnútri priechodného prierezu presne vymedzený dotyk s časťami vozidiel.

(4)

Osová vzdialenosť koľají na tratiach podľa jednotlivých rozchodov koľají je uvedená v prílohe č. 3.

(5)

Rozmery vrát nad koľajami sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 6

Zaťaženie koľají

(1)

Zaradenie tratí do kategórie zaťaženia sa vykonáva podľa požiadaviek stanovených technickou normou.4)

(2)

Najmenšou kategóriou zaťaženia pre železničné trate je pre

a)

hlavné trate s rozchodom koľaje 1 435 mm D4 a pre vedľajšie trate s rozchodom koľaje 1 435 mm C3,

b)

trate s rozchodom koľaje 1520 mm 24,5 t na nápravu a 9,0 t/m,

c)

trate s rozchodom koľaje 1 000 a 760 mm podľa predpisov prevádzkovateľa dráhy.

(3)

Kategória zaťaženia pre vlečku je rovnaká ako kategória zaťaženia pre dráhu, do ktorej je vlečka zaústená.

§ 7

Geometrické usporiadanie koľají

(1)

Železničné trate sa navrhujú na traťovú rýchlosť, ak je to možné, v čo najdlhších priamych úsekoch a svojou konštrukciou a stavom zaručujú bezpečnú a plynulú jazdu.

(2)

Požiadavky na polomery oblúkov železničných koľají sú uvedené v prílohe č. 5 a spĺňajú požiadavky technickej normy.5)

(3)

Dopravne s koľajovým rozvetvením a zastávky sa zriaďujú v priamej koľaji, v stiesnených podmienkach v oblúkoch s polomerom najmenej 600 m.

(4)

Na plynulý smerový prechod medzi priamym úsekom koľaje a oblúkom alebo medzi dvoma oblúkmi sa zriaďuje prechodnica podľa technickej normy.5)

(5)

Na plynulý výškový prechod medzi úsekom koľaje bez prevýšenia a úsekom koľaje s prevýšením alebo medzi úsekmi koľaje s rôznymi hodnotami prevýšenia sa zriaďuje vzostupnica podľa technickej normy.5)

(6)

Traťová koľaj sa výškovo vedie podľa technickej normy.5)

(7)

Koľaje v dopravniach s koľajovým rozvetvením a manipulačné koľaje vlečiek sa zriaďujú, ak je to možné, v čo najdlhších vodorovných úsekoch. Prípustný sklon koľají v dopravniach s koľajovým rozvetvením a manipulačných koľají na vlečkách je najviac 1 ‰. Na koľajach, kde nebudú odstavované dráhové vozidlá bez zaveseného hnacieho vozidla, je prípustný aj väčší sklon koľají. Zhlavie dopravne s koľajovým rozvetvením sa môže navrhnúť až do hodnoty smerodajného sklonu. Podrobnosti geometrického usporiadania koľaje ustanovuje technická norma.5)

(8)

Na koľajach so sklonom väčším ako 40 ‰ sa zriaďuje ozubnica.

(9)

Železničné dráhy sa zriaďujú s normálnym rozchodom koľaje 1 435 mm alebo so širokým rozchodom koľaje 1 520 mm.

(10)

Hodnota rozchodu koľaje v oblúkoch s malým polomerom sa zväčšuje o hodnotu rozšírenia rozchodu koľaje podľa technickej normy.5)

(11)

Na zníženie účinku odstredivej sily pri jazde dráhových vozidiel sa v závislosti od veľkosti polomeru oblúka zriaďuje prevýšenie koľaje, a to zvýšením polohy vonkajšieho koľajnicového pásu oproti vnútornému pásu tak, aby vyhovovalo rýchlosti všetkých druhov dráhových vozidiel, ktoré sa budú na danej trati prevádzkovať v súlade s technickou normou.5)

§ 8

(1)

Tvar a rozmery železničného spodku sa navrhujú podľa vzájomnej polohy terénu a nivelety koľaje a geotechnických vlastností podložia a materiálov, z ktorých má byť železničný spodok vybudovaný v súlade s technickými normami.6)

(2)

Konštrukčné vrstvy zemného telesa sú vrstvy materiálov medzi pláňou železničného spodku a zemnou pláňou, ktoré zlepšujú vodný a teplotný režim zemného telesa železničného spodku, zvyšujú stabilitu zemného telesa a prenášajú účinky prevádzkového zaťaženia a tiaže železničného zvršku na zemnú pláň.

(3)

Konštrukčné vrstvy zemného telesa sa navrhujú tak, aby umožnili zabezpečenie predpísaných geometrických parametrov koľaje a zaistili požadovanú deformačnú odolnosť v úrovni pláne železničného spodku podľa technických noriem.7)

(4)

Šírkové usporiadanie pláne železničného spodku je uvedené v prílohe č. 6.

(5)

Železničný spodok sa vybuduje tak, aby statické a dynamické účinky vyvolané prevádzkou dráhových vozidiel a klimatickými vplyvmi nespôsobovali trvalé deformácie a nenarušovali jeho stabilitu. Železničný spodok je potrebné chrániť pred nepriaznivými účinkami povrchových a podzemných vôd vhodným odvodňovacím zariadením.

(6)

Umiestnenie a uloženie káblových vedení pozdĺž koľají v železničnom spodku sa navrhuje s ohľadom na stavby a zariadenia železničného spodku a železničných priecestí a umožňuje aj mechanizovanú strojnú údržbu železničného spodku, stavieb železničného spodku a zariadení železničného spodku.

§ 9

(1)

Priestorová úprava na mostoch a konštrukciách podobných mostom musí vyhovovať mostnému priechodnému prierezu.

(2)

Mosty a konštrukcie podobné mostom sa navrhujú pre zaťaženie normatívnym zaťažovacím vlakom. Normové zaťaženie mostov a konštrukcie podobné mostom stanovuje technická norma.8) Súčiniteľ kategórie a zaťaženie prevádzkou pre trate určí manažér infraštruktúry.

(3)

Zaťažiteľnosť mostov a konštrukcií podobných mostom zodpovedá určenej kategórii zaťaženia podľa technickej normy4) a požiadavkám stanoveným technickými normami.9)

(4)

Konštrukčné zásady a parametre priestorového usporiadania mostov i objektov podobných mostom vrátane spôsobu ich realizácie a konštrukčné zásady stavieb tunelov a galérií sú uvedené v technických normách.10)

(5)

V miestach, kde môže byť prevádzkovanie dráhy a železničnej dopravy ohrozované padaním cudzích predmetov, sa budujú galérie alebo iné ochranné stavby. Pre galérie platí rovnaké priestorové usporiadanie ako pre tunely.

(6)

Priestorovým a konštrukčným usporiadaním stavieb železničného spodku sa umožní umiestnenie inžinierskych sietí v súlade s technickými normami.11)

(7)

Prístup cestujúcich k nástupišťu môže byť realizovaný v úrovni alebo mimo úrovne koľají formou podchodu alebo lávky. Modernizované a rekonštruované nástupištia sa navrhujú s mimoúrovňovým prístupom s výškou nástupnej hrany 550 mm nad spojnicou temien koľajnicových pásov, v odôvodnených prípadoch najmenej od 300 mm nad spojnicou temien koľajnicových pásov. Nástupištia sa označia bezpečnostným a orientačným značením aj pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.12)

(8)

Na manipuláciu s kusovými a vozňovými zásielkami sa zriaďujú vo vybraných železničných staniciach verejne prístupné dopravné plochy na vykládku a nakládku vozňových zásielok a čelné alebo bočné rampy pre kusové zásielky.

(9)

Požiadavky na priestorové usporiadanie nástupíšť, rámp a manipulačných priestorov sú uvedené v technickej norme13) a prílohe č. 7; požiadavky na odvodňovacie zariadenia, zábradlia nástupíšť a oplotenia sú stanovené v technických normách.14)

§ 10

Železničné tunely

(1)

Tunely sa navrhujú tak, aby svojou konštrukciou a priestorovým usporiadaním zaručovali bezpečnosť železničnej prevádzky, požiarnej odolnosti, úniku osôb pri nehode a výkonu stavebných a udržiavacích prác v priestore tunela.

(2)

Pre stavbu tunelov sa použijú stavebné výrobky, prvky stavieb, výrobky, materiály a konštrukcie s požadovanou požiarnou odolnosťou a triedou reakcie na oheň v súlade s technickou normou.15) V priestoroch pod koľajou sa vyhotovujú štrbinové odvodňovacie žľaby a šachty na odvedenie odpadových vôd alebo na odvedenie horľavých a toxických kvapalín z dráhových vozidiel so zabránením šírenia požiaru sifónovými klapkami.

(3)

Na zvýšenie bezpečnosti v tuneloch sa zriaďuje prevádzkové osvetlenie, núdzové osvetlenie s intenzitou 1 lx, obojstranné držadlo, požiarny vodovod so zdrojom vody na hasenie požiaru, únikové chodníky, ktoré spĺňajú podmienky osobitného predpisu,16) chránené únikové cesty, nechránené únikové cesty s označením smeru úniku a vzdialenosti ku vchodu do chránenej únikovej cesty alebo na voľné priestranstvo pri portáloch a vyústení chránených únikových ciest, prístupové komunikácie, prístupové plochy, rádiové spojenie.

(4)

Pri dvojrúrových a viacrúrových tuneloch alebo medzi dvomi samostatnými tunelmi môžu byť núdzové východy nahradené priechodovými chodbami medzi tunelmi alebo samostatnými tunelovými rúrami s predpísanými rozmermi.17)

(5)

Pre potreby bezpečného pohybu zamestnancov pri výkone stavebných udržiavacích diagnostických prác a pri výkone povinností správcu tunela sa navrhuje primerané priestorové usporiadanie tunela v súlade s bezpečnostnými a hygienickými predpismi a ďalšie potrebné vybavenie tunela. Priestorové usporiadanie a vybavenie tunela je v súlade s presne zadefinovanými požiadavkami prevádzkovateľa dráhy na výkon stavebno-udržiavacích a dohliadacích prác v tuneli a s kritériami na možnosť obmedzenia dopravy. V existujúcich tuneloch sú možnosti a podmienky na výkon týchto prác presne zdokumentované, vyhodnotené a na ich základe je presne a podrobne stanovený režim jednotlivých činností a kritériá na ich výkon.

§ 11

Križovanie železničných dráh s cestnými komunikáciami

(1)