Zákon o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov
Národná banka Slovenska
Národná banka Slovenska
a)
pripravuje a vykonáva opatrenia v období krízovej situácie
1.
v devízovej oblasti45) vrátane ochrany devízových rezerv,
2.
na poskytovanie vybraných hotovostných bankových služieb pre potreby zabezpečenia činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, informačných a spravodajských služieb a Hasičského a záchranného zboru na základe písomnej zmluvy uzavretej s ministerstvom financií a Štátnou pokladnicou,
b)
kontroluje vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu svojej pôsobnosti,
c)
spracováva a aktualizuje informácie potrebné na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie podľa § 39 ods. 7,
d)
spracováva krízový plán hospodárskej mobilizácie podľa pokynov ministerstva hospodárstva,
e)
určuje prístupové práva používateľom za seba v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.
§ 24
Rozhlas a televízia Slovenska
Rozhlas a televízia Slovenska
a)
vykonáva opatrenie hospodárskej mobilizácie uvedené v § 5 písm. v) bezodplatne,
b)
koordinuje a kontroluje vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu svojej pôsobnosti,
c)
poskytuje informácie o stave vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie na základe žiadosti ministerstva hospodárstva,
d)
vykonáva opatrenie hospodárskej mobilizácie uvedené v § 5 písm. v) v období krízovej situácie podľa § 7 ods. 4 až 7,
e)
spracováva a aktualizuje informácie potrebné na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie podľa § 39 ods. 7,
f)
spracováva krízový plán hospodárskej mobilizácie podľa pokynov ministerstva hospodárstva,
g)
určuje prístupové práva používateľom za seba v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.
§ 25
Sociálna poisťovňa
Sociálna poisťovňa
a)
koordinuje s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny prípravu štruktúry a rozsahu výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu,
b)
poskytuje informácie ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny o stave vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie,
c)
vykonáva v rozsahu svojej pôsobnosti opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. m) a § 7 ods. 6 v období krízovej situácie,
d)
spolupracuje s obvodnými úradmi na vykonávaní opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. r) a § 7 ods. 4 až 7 v období krízovej situácie,
e)
poskytuje informácie o poistencoch Sociálnej poisťovne pri vykonávaní opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. m) ministerstvu vnútra, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo iným subjektom hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c),
f)
poskytuje informácie o poistencoch Sociálnej poisťovne na účely nariadenia pracovnej povinnosti pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. r) alebo písm. m) na žiadosť obvodného úradu,
g)
spracováva a aktualizuje informácie potrebné na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie podľa § 39 ods. 7,
h)
spracováva krízový plán hospodárskej mobilizácie podľa pokynov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,
i)
určuje prístupové práva používateľom za seba v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie,
j)
určí do Centra sústredeného sociálneho zabezpečenia po jeho aktivizácii zamestnancov príslušných pobočiek.
§ 26
Štátna pokladnica
Štátna pokladnica
a)
spolupracuje s ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. l),
b)
zabezpečuje podľa písomných pokynov ministerstva financií vykonávanie platobného styku a vedenie účtov pre potreby klientov Štátnej pokladnice v období krízovej situácie,
c)
spracováva a aktualizuje informácie potrebné na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie podľa § 39 ods. 7,
d)
spracováva krízový plán hospodárskej mobilizácie podľa pokynov ministerstva financií,
e)
určuje prístupové práva používateľom za seba v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.
ŠIESTA HLAVA
NÁHRADY
§ 27
Odmeňovanie za pracovnú povinnosť
(1)
Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy46) s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke.
(2)
Odmenu podľa odseku 1 poskytuje subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bola pracovná povinnosť uložená.
(3)
Mzda alebo plat sa poskytuje v peniazoch a v termínoch určených pri uložení pracovnej povinnosti; poskytnúť mzdu alebo plat naturálnym plnením možno s výnimkou minimálnej mzdy so súhlasom toho, komu bola pracovná povinnosť uložená a kto ju plnil.
§ 28
Náhrada za vecné plnenie
(1)
Vecné prostriedky, ktoré boli poskytnuté ako vecné plnenie podľa tohto zákona do užívania, sa po zániku potreby vrátia tomu, kto ich poskytol, alebo jeho právnemu nástupcovi.
(2)
Za vecné plnenie sa poskytne peňažná náhrada tomu, komu bolo vecné plnenie uložené a kto ho aj plnil, alebo jeho právnemu nástupcovi.
(3)
Peňažná náhrada podľa odseku 2 sa poskytuje vo výške, v akej sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.
(4)
Peňažnú náhradu za vecné plnenie poskytuje subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bolo vecné plnenie.
§ 29
Náhrada škody pri úraze a chorobe z povolania
(1)
Ak bola fyzickej osobe spôsobená ujma na zdraví, došlo k chorobe z povolania alebo k jej smrti v dôsledku uloženia pracovnej povinnosti alebo v priamej súvislosti s ňou, uhrádza vzniknutú škodu štát obdobne podľa predpisov o zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania,47) ak jej nevznikol nárok na náhradu tejto škody už z pracovnoprávneho vzťahu.
(2)
Náhradu škody podľa odseku 1 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo hospodárstva.
§ 30
Náhrada škody
(1)
Ak nemožno vecný prostriedok, ktorý sa prevzal do užívania, po zániku potreby vrátiť v dôsledku jeho poškodenia, zničenia alebo straty, poskytne sa právnickej osobe alebo jej právnemu nástupcovi, fyzickej osobe-podnikateľovi alebo jej právnemu nástupcovi, alebo fyzickej osobe, alebo jej právnemu nástupcovi iný vecný prostriedok rovnakého druhu a rovnakej hodnoty; ak to nie je možné alebo účelné, poskytne sa peňažná náhrada.48)
(2)
Náhradu škody poskytuje subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bolo vecné plnenie.
SIEDMA HLAVA
PORUŠENIE POVINNOSTÍ SUBJEKTU HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE, PRÁVNICKEJ OSOBY, KTORÁ NIE JE URČENÝM SUBJEKTOM, A POVINNOSTI FYZICKEJ OSOBY PRI VYKONÁVANÍ OPATRENÍ HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE
§ 31
Správne delikty
(1)
Ústredný orgán alebo vyšší územný celok, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie, môže subjektu hospodárskej mobilizácie uložiť pokutu do 16 500 eur, ak
a)
nevykoná opatrenie hospodárskej mobilizácie určené v rozhodnutí16) alebo v príkaze podľa § 4 ods. 1 písm. d),
b)
nedodrží § 34 až 36 o nakladaní s majetkom štátu určeným na hospodársku mobilizáciu.
(2)
Ustanovením odseku 1 písm. b) nie je dotknutá povinnosť náhrady výdavkov na obstaranie majetku hospodárskej mobilizácie alebo jej pomernej čiastky.
(3)
V období krízovej situácie môže ústredný orgán alebo vyšší územný celok podľa odseku 1 uložiť určenému subjektu za nevykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie určených v rozhodnutí16) alebo v príkaze pokutu do 33 000 eur.
(4)
Obvodný úrad môže uložiť určenému subjektu, podnikateľovi a inej právnickej osobe, ktorá nie je určeným subjektom, a fyzickej osobe za neplnenie povinností podľa § 19 ods. 6, § 20 a 22 pokutu do 33 000 eur.
(5)
Ústredný orgán, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti, alebo vyšší územný celok, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti, alebo obvodný úrad pri ukladaní pokuty prihliada na výšku škody a spoločenskú nebezpečnosť konania, ktoré bolo spôsobené porušením povinností subjektu hospodárskej mobilizácie podľa odseku 1 a právnickej osoby, ktorá nie je určeným subjektom podľa odseku 4.
(6)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa ústredný orgán, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti, alebo vyšší územný celok, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti, alebo obvodný úrad dozvedel o porušení povinností subjektu hospodárskej mobilizácie alebo právnickej osoby, ktorá nie je určeným subjektom, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.
(7)
Na konanie o ukladaní sankcií sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,16) ak odsek 1 neustanovuje inak.
(8)
Pokuty uložené podľa odsekov 1 až 4 sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 32
Priestupky
(1)
Priestupku pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie sa dopustí ten, kto
a)
nedodrží ako predávajúci mimoriadne regulačné opatrenie pri predaji životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov,
b)
sa nepodriadi pracovnej povinnosti,
c)
sa nepodriadi vecnému plneniu,
d)
nedodrží regulačné opatrenia36) spotreby elektriny a tepla, spotreby plynu, vody a ropných výrobkov.37)
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a d) môže uložiť obvodný úrad pokutu do výšky 1 650 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) a c) môže uložiť obvodný úrad pokutu do výšky 330 eur.
(3)
Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,49) ak odsek 2 a § 31 neustanovujú inak.
(4)
Pokuty uložené podľa odseku 2 sú príjmom štátneho rozpočtu.
ÔSMA HLAVA
SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 33
(1)
Na obstarávanie majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie sa vzťahuje osobitný predpis.31)
(2)
Správu majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie vykonáva subjekt hospodárskej mobilizácie uvedený v § 4 ods. 1 písm. a), b) a určený subjekt podľa § 4 ods. 1 písm. d), ktorý je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou v pôsobnosti ministerstva vnútra (ďalej len „správca majetku štátu“).
(3)
Majetok určený na účely hospodárskej mobilizácie, ktorý bol sčasti alebo úplne obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a je vo vlastníctve podnikateľa14) alebo neziskovej organizácie,15) ktorí sú určenými subjektmi, alebo je vo vlastníctve subjektu hospodárskej mobilizácie uvedeného v § 4 ods. 1 písm. c), e), f), g) a i) (ďalej len „vlastník“), je vlastník povinný využívať na účely hospodárskej mobilizácie.
(4)
Na obstaranie majetku podľa odseku 3 možno poskytnúť príspevok zo štátneho rozpočtu;50) podmienky poskytnutia príspevku a jeho rozsah je potrebné písomne dohodnúť medzi poskytovateľom príspevku a vlastníkom. Písomná dohoda musí obsahovať
a)
označenie účastníkov dohody,
b)
vymedzenie majetku určeného na účely hospodárskej mobilizácie, na ktorého obstaranie sa poskytuje príspevok zo štátneho rozpočtu,
c)
výšku poskytovaného príspevku zo štátneho rozpočtu vrátane rozloženia jeho poskytnutia na obdobie jednotlivých rozpočtových rokov,
d)
spôsob využívania majetku určeného na účely hospodárskej mobilizácie, na ktorého obstaranie bol poskytnutý príspevok zo štátneho majetku,
e)
lehotu vrátenia poskytnutého príspevku zo štátneho rozpočtu podľa odseku 5,
f)
zmluvnú pokutu.
(5)
Ak vlastník majetku podľa odseku 3 prestane byť subjektom hospodárskej mobilizácie alebo majetok neslúži na účely hospodárskej mobilizácie v dobe kratšej ako 15 rokov od poskytnutia príspevku na nehnuteľný majetok a 7 rokov od poskytnutia príspevku na hnuteľný majetok určený na účely hospodárskej mobilizácie, na ktorého obstaranie bol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, je povinný príspevok vrátiť v plnej výške tomu, kto príspevok poskytol, v lehote dohodnutej podľa odseku 4 písm. e). Skutočnosť, že majetok neslúži na účely hospodárskej mobilizácie, určí vlastník so súhlasom toho, kto príspevok poskytol.
(6)
Príspevok, ktorý je vrátený podľa odseku 5, je príjmom štátneho rozpočtu.
§ 34
(1)
Majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie okrem hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku podľa osobitného predpisu17) môže správca majetku štátu prenechať subjektu hospodárskej mobilizácie do nájmu51) alebo do výpožičky52) alebo môže spoločne užívať majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie so subjektom hospodárskej mobilizácie alebo s inou právnickou osobou alebo s inou fyzickou osobou na základe písomnej dohody o spoločnom užívaní majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie.
(2)
Dohoda o spoločnom užívaní podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
označenie účastníkov dohody o spoločnom užívaní,
b)
vymedzenie majetku štátu, ktorý je predmetom spoločného užívania,
c)
spôsob a rozsah spoločného užívania majetku štátu vrátane ustanovenia o prednostnom užívaní majetku štátu v prípade vzniku krízovej situácie,
d)
podiel zúčastnených strán na uhrádzaní výdavkov spojených s prevádzkou, údržbou, servisom alebo technickým zhodnotením spoločne užívaného majetku štátu,
e)
dobu spoločného užívania majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie,
f)
zmluvnú pokutu.
(3)
Majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie s výnimkou hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku podľa osobitného predpisu17) môže nájomca alebo vypožičiavateľ prenechať ďalej do nájmu51) alebo do výpožičky52) len na účely hospodárskej mobilizácie a len so súhlasom správcu majetku štátu.
(4)
Ak majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu z dôvodu svojho úplného opotrebenia, poškodenia, zrejmej zastaranosti alebo nehospodárnosti v prevádzke alebo z iného závažného dôvodu, je neupotrebiteľným majetkom štátu a nakladá sa s ním podľa osobitného predpisu.53)
§ 35
(1)
Majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie v správe správcu majetku štátu, ktorý mu neslúži na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie, je prebytočným majetkom.
(2)
Správca majetku štátu písomne určí prebytočný majetok štátu podľa odseku 1.
(3)
Správca majetku štátu je povinný písomne ponúknuť prebytočný majetok štátu podľa odseku 1 ostatným správcom majetku štátu, ktorým by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.
(4)
Ak o písomnú ponuku podľa odseku 3 neprejaví záujem žiadny správca majetku štátu a ani sám ho nemôže využiť na plnenie iných úloh vo svojej pôsobnosti, je správca majetku štátu povinný naložiť s ním podľa osobitného predpisu.53)
§ 36
(1)
Na prevod správy majetku štátu podľa § 35 ods. 3 sa vzťahujú ustanovenia zákona o správe majetku štátu,53) ak § 35 neustanovuje inak.
(2)
Prevod správy majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie je vždy bezodplatný.
§ 37
(1)
Vlastník majetku na základe písomnej zmluvy môže majetok určený na účely hospodárskej mobilizácie, na ktorý bol poskytnutý príspevok podľa § 33 ods. 4 so súhlasom toho, kto príspevok poskytol, prenechať tento do
a)
nájmu,51)
b)
výpožičky alebo
c)
ho môže so súhlasom toho, kto príspevok poskytol, spoločne užívať s iným subjektom hospodárskej mobilizácie alebo s inou právnickou osobou alebo s inou fyzickou osobou.
(2)
Na dohodu o spoločnom užívaní podľa odseku 1 sa vzťahuje ustanovenie § 34 ods. 2.
(3)
Majetok určený na účely hospodárskej mobilizácie podľa § 33 ods. 3, pri ktorom uplynula lehota na vrátenie príspevku na jeho obstaranie podľa § 33 ods. 5, môže vlastník na návrh toho, kto príspevok poskytol, a so súhlasom vlády predať.
(4)
Ak nemožno s majetkom určeným na účely hospodárskej mobilizácie naložiť podľa odseku 3, môže ho vlastník na návrh toho, kto príspevok poskytol, a so súhlasom vlády zlikvidovať.
§ 38
Iný spôsob nakladania s majetkom štátu určeným na účely hospodárskej mobilizácie
(1)
Iný spôsob nakladania s majetkom štátu určeným na účely hospodárskej mobilizácie sa vzťahuje na taký majetok štátu v správe správcu majetku štátu, ktorý je ako celok alebo jeho časť technicky alebo technologicky uspôsobený tak, že prevodom inému správcovi majetku štátu, zmenou vypožičiavateľa alebo nájomcu alebo predajom celku alebo jeho časti by stratil spôsobilosť na užívanie na účely hospodárskej mobilizácie.
(2)
Majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie podľa odseku 1 sa ponúkne do vlastníctva doterajšiemu vypožičiavateľovi, nájomcovi alebo tomu, s kým je uzatvorená dohoda o spoločnom užívaní podľa § 34 ods. 1, ak oň prejaví záujem, najmenej za cenu určenú znaleckým posudkom.
(3)
Ak sa s majetkom štátu určeným na účely hospodárskej mobilizácie nenaloží podľa odseku 2, postupuje sa podľa osobitného predpisu.53)
(4)
Majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie nemožno postihnúť exekúciou ani výkonom rozhodnutia.
(5)
Na majetok určený na účely hospodárskej mobilizácie vo vlastníctve štátu alebo na majetok podľa § 33 ods. 3 nemožno zriadiť záložné právo.
§ 39
Špecifický aplikačný program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie
(1)
Údajové dokumenty zo špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie sa poskytujú na účely
a)
vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5,
b)
vecného plnenia,
c)
pracovnej povinnosti,
d)
mimoriadnych regulačných opatrení,
e)
evidencie zamestnancov subjektu hospodárskej mobilizácie pre územnú vojenskú správu,
f)
riadenia štátu v období krízovej situácie,
g)
zaistenia bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky,
h)
trestného konania,
i)
občianskeho súdneho konania alebo správneho konania.
(2)
Údajové dokumenty zo špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie alebo prístup do špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie sa poskytujú
a)
subjektom hospodárskej mobilizácie na základe pridelených prístupových práv,
b)
na žiadosť osôb, ktoré sa podieľajú na riadení štátu v období krízovej situácie,
c)
na žiadosť orgánov verejnej moci.
(3)
Ak niektoré údaje, ktoré má subjekt hospodárskej mobilizácie spracovávať v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie podľa tohto zákona, nie je možné z relevantného dôvodu spracovávať v tomto programe, môžu sa tieto spracovávať v inom vlastnom programovom prostriedku. Relevantným dôvodom nespracovávania údajov v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie je, že pre požadované údaje nie je v tomto programe vytvorená programová podpora. Ak pominie dôvod nespracovávania údajov v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, je subjekt hospodárskej mobilizácie povinný doplniť požadované údaje do tohto programu.
(4)
Ministerstvo hospodárstva, ústredný orgán alebo vyšší územný celok má právo neumožniť subjektu hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti prístup do špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, ak
a)
má odôvodnené podozrenie, že by údaje v ňom sledované mohli byť používateľom špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie zneužité,
b)
má podozrenie, že by mohli byť porušené autorské práva systémového integrátora špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie,
c)
subjekt hospodárskej mobilizácie preukázateľne neplní úlohy vyplývajúce mu z rozhodnutia vydaného podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 písm. b),
d)
bol subjekt hospodárskej mobilizácie zrušený ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 9 ods. 1 písm. b) tretieho bodu.
(5)
Zablokovanie prístupu do špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie sa používateľovi špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie oznamuje písomne, ak ide o zablokovanie prístupu podľa odseku 4 písm. a) až c).
(6)
Špecifický aplikačný program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie je neverejný informačný systém verejnej správy.54)
(7)
Správcom špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie55) je ministerstvo hospodárstva, ktoré spresňuje subjektom hospodárskej mobilizácie spôsob spracovania a aktualizácie informácií v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.
(8)
Systémovým integrátorom špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie56) je právnická osoba určená ministerstvom hospodárstva za subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorá na základe požiadavky subjektu hospodárskej mobilizácie vytvára a udržiava špecifický aplikačný program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, ktorý je určený na podporu vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5 subjektmi hospodárskej mobilizácie, a okrem toho zabezpečuje aj udržiavanie metodických pokynov pre tento špecifický aplikačný program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie; zároveň zodpovedá najmä za bezpečnosť osobných údajov,57) ktoré sú spracovávané v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.
(9)
Prevádzkovateľom špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie56) je systémový integrátor špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.56)
(10)
Používateľom špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie je fyzická osoba, ktorá je zamestnancom subjektu hospodárskej mobilizácie a zodpovedá za správnosť a aktuálnosť spracovaných údajov v tomto programe, pričom pri spracovaní osobných údajov je oprávnenou osobou podľa osobitného predpisu.58)
(11)
Za údaje, ktoré sú sledované v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie zodpovedá ich spracovateľ podľa odseku 10.
(12)
Používateľ z jedného subjektu hospodárskej mobilizácie môže v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie spracovávať údaje za používateľa z iného subjektu hospodárskej mobilizácie na základe písomnej dohody. Ak používateľ z jedného subjektu hospodárskej mobilizácie má v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie spracovávať osobné údaje v rozsahu podľa § 7 ods. 10 za používateľa z iného subjektu hospodárskej mobilizácie, tak tieto subjekty hospodárskej mobilizácie musia mať medzi sebou uzatvorenú zmluvu, ktorá oprávňuje jeden subjekt hospodárskej mobilizácie spracovávať osobné údaje za iný subjekt hospodárskej mobilizácie.59)
§ 40
Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo hospodárstva, ustanoví podrobnosti o
a)
výdavkoch na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu,
b)
predaji životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov s využitím mimoriadnych regulačných opatrení a o odberných oprávneniach,
c)
udržiavaní a využívaní jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie,
d)
štruktúre, obsahu, rozsahu a o spôsobe aktualizácie a periodicite údajových dokumentov a informácií,
e)
štruktúre a obsahu krízového plánu hospodárskej mobilizácie.
(2)
Podrobnosti o výrobe a nákupe poľnohospodárskych výrobkov a samozásobení obyvateľstva zaoberajúceho sa poľnohospodárskou činnosťou v období krízovej situácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
(3)
Podrobnosti o organizácii poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických telekomunikačných služieb na obdobie krízovej situácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo dopravy.
(4)
Podrobnosti o zásobovaní vodou na obdobie krízovej situácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
§ 41
Prechodné ustanovenie
Subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa doterajších predpisov sa považujú za subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa tohto zákona.
§ 42
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa:
Čl. II
Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z. a zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. d) sa za slová „orgánov verejnej moci,“ vkladá slovo „hospodárstva,“.
2.
V § 2 písm. d) sa slová „v čase krízovej situácie“ nahrádzajú slovami „v období krízovej situácie“.
3.
Za § 10 sa vkladajú § 10a a 10b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 10a Vyšší územný celok Vyšší územný celok pri plnení úloh na úseku hospodárskej mobilizácie podľa osobitného zákona^7a) spolupracuje a koordinuje svoju činnosť s orgánmi krízového riadenia. § 10b Ukladanie opatrení Orgány krízového riadenia uvedené v § 3 písm. a) až c), e) a g) a vyšší územný celok sú oprávnené v krízovej situácii podľa tohto zákona ukladať povinnosti a vyžadovať plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.^7b)“.
„7a) § 17 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. 7b) Napríklad § 7 zákona č. 179/2011 Z. z.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2011 okrem čl. I § 18 ods. 2 písm. d), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
Ivan Gašparovič v. r. Richard Sulík v. r. Iveta Radičová v. r.
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.
Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela.
Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)