LegalizeZákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerstvu zahraničných vecí, Národnému bezpečnostnému úradu a obecnej polícii v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,75)
b)
iným štátnym orgánom, ako sú uvedené v písmene a), a obciam, ak je to potrebné na plnenie ich úloh,
c)
iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy štátu alebo vykonávajú zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie alebo plnia úlohy na úseku zamestnanosti v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu.76)
(4)
Ministerstvo vnútra a policajný útvar poskytujú na základe písomnej žiadosti právnickej osoby oznámenie o mieste pobytu cudzinca okrem azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Žiadosť musí obsahovať
a)
identifikačné údaje žiadateľa,
b)
meno a priezvisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo cudzinca,
c)
odôvodnenie žiadosti.
(5)
Ministerstvo vnútra spracúva údaje na štatistické účely v rozsahu podľa osobitného predpisu.77)
(6)
Slovenská informačná služba je na účely plnenia úloh podľa tohto zákona oprávnená spracúvať osobné údaje podľa odseku 1; na tento účel sa umožní Slovenskej informačnej službe vstup do informačných systémov podľa odseku 1.
(7)
Ministerstvo zahraničných vecí vedie evidencie vo svojich informačných systémoch obsahujúce údaje podľa § 129 o žiadateľoch o víza a o udelených alebo neudelených vízach.
(8)
Policajný útvar a ministerstvo zahraničných vecí sú oprávnení spracúvať kópie cestovných dokladov, dokladov totožnosti a iných dokumentov, ktoré cudzinec predložil v konaní podľa tohto zákona.
PRVÁ HLAVA
ADMINISTRATÍVNE VYHOSTENIE
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 77
(1)
Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
(2)
Hromadné vyhostenie cudzincov na základe jedného rozhodnutia je neprípustné.
(3)
Policajný útvar poskytne na žiadosť cudzinca písomný preklad dôvodu administratívneho vyhostenia, dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti odvolania v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu cudzinec rozumie.
(4)
Ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu;3) konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení.
(5)
Policajný útvar vydá rozhodnutie o zastavení konania o administratívnom vyhostení, ak bol cudzincovi udelený azyl alebo bola cudzincovi poskytnutá doplnková ochrana.
(6)
Ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, policajný útvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu. Ak bola v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie, táto lehota začne plynúť znova po vykonateľnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu.
(7)
Cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení, môže sa dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak. V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu.
(8)
Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený získať právne zastúpenie v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis.79)
(9)
Policajný útvar poučí cudzinca, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení, o jeho právach a povinnostiach, najmä o právach podľa odsekov 7 a 8.
§ 78
(1)
Policajt je oprávnený v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca vykonať jeho osobnú prehliadku a prehliadku jeho osobných vecí s cieľom zistiť, či nemá pri sebe veci, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, veci, ktoré by sa mohli použiť pri úteku, návykové látky alebo veci, ktoré by svojím množstvom alebo povahou mohli ohroziť alebo poškodiť zdravie.
(2)
Cudzinec je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku cudzinca vykonáva osoba rovnakého pohlavia.
(3)
Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a látky uvedené v odseku 1 nájdené pri osobnej prehliadke cudzinca alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.
(4)
Policajt spracuje o vykonaní prehliadky podľa odseku 1 úradný záznam a zoznam odobratých vecí podľa odseku 3 a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi.
(5)
Ak policajný útvar cudzinca nezaistí, bezodkladne po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydá cudzincovi peňažné prostriedky prevzaté do úschovy okrem peňažných prostriedkov použitých podľa § 80 ods. 2 a cestovný doklad, veci a látky odobraté do úschovy okrem tých, ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
§ 79
Policajt je oprávnený predviesť cudzinca na policajný útvar v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení. O predvedení spíše policajt úradný záznam.
§ 80
Úhrada nákladov spojených s administratívnym vyhostením
(1)
Náklady spojené s administratívnym vyhostením tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca, náklady spojené so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny a všetky ostatné nevyhnutné peňažné náklady na cudzinca.
(2)
Náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradí cudzinec z vlastných peňažných prostriedkov; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný.
(3)
Ak nie je možné náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradiť podľa odseku 2, uhradí ich
a)
ten, kto sa k tomu zaviazal v overenom pozvaní, alebo
b)
dopravca, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 108.
(4)
Náklady spojené s administratívnym vyhostením štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný, uhradí
a)
ten, kto štátneho príslušníka tretej krajiny nelegálne zamestnal,
b)
ten, kto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nelegálne zamestnanie sprostredkoval,
c)
ten, pre koho osoba, ktorá štátneho príslušníka tretej krajiny nelegálne zamestnala, na základe zmluvy dodáva prácu alebo tovar alebo poskytuje služby,
d)
ten, kto sa na základe zmluvy o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby sprostredkovane podieľa na dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby podľa písmena c).
(5)
Zodpovednosť za úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením sa uplatňuje v poradí uvedenom v odseku 4.
(6)
Ustanovenie odseku 4 písm. c) a d) možno uplatniť len vtedy, ak o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vedela osoba, ktorá v mene osoby podľa odseku 4 písm. c) alebo písm. d) uzatvorila zmluvu.
(7)
Ak nie je možné náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradiť podľa odsekov 2 až 6, hradí ich štát prostredníctvom ministerstva vnútra.
§ 81
Prekážky administratívneho vyhostenia
(1)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
(2)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.
(3)
Osobu bez štátnej príslušnosti možno administratívne vyhostiť len vtedy, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2.
Druhý oddiel
Administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny
§ 82
Dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu
(1)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak
a)
predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,
b)
ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie,
c)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia,
d)
porušil predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach,80)
e)
pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby,
f)
uzavrel účelové manželstvo,
g)
neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu,
h)
má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,
i)
marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu,
j)
policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum,36)
k)
uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,
l)
vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum,
m)
zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky,
n)
odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť,
o)
zistí, že účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt, zanikol a že štátny príslušník tretej krajiny túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru,
p)
nevycestoval v lehote podľa § 111 ods. 1 písm. p), alebo
q)
iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy.
(2)
Policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu
a)
podľa odseku 1 písm. a) na desať rokov,
b)
podľa odseku 1 písm. b) až k) na tri roky až päť rokov,
c)
podľa odseku 1 písm. l), m) a q) na jeden rok až tri roky,
d)
podľa odseku 1 písm. n) až p) na jeden rok.
(3)
Policajný útvar pri administratívnom vyhostení a zákaze vstupu osobitne zohľadňuje skutočnosť, že sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahovalo viac ako jedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na územie Slovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu.
(4)
Ak policajný útvar pri konaní o administratívnom vyhostení zistí skutočnosti uvedené v odseku 3, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov.
(5)
Policajný útvar rozhodne o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov na čas podľa odseku 2, ak štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení; to neplatí, ak mu bol zákaz vstupu uložený už v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.
(6)
Policajný útvar môže rozhodnúť o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky na tri roky až päť rokov štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý pri vstupe počas hraničnej kontroly predloží falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby.
(7)
Ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie podľa odseku 1 a policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží aj zákaz vstupu, uloží čas zákazu vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia.
(8)
Lehota zákazu vstupu začína plynúť
a)
dňom vykonania administratívneho vyhostenia,
b)
dňom vycestovania v rámci asistovaného dobrovoľného návratu, alebo
c)
uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, ak nejde o prípad podľa písmena a) alebo písmena b).
§ 83
Rozhodovanie o administratívnom vyhostení
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny.
(2)
Policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak
a)
možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť,
b)
možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa § 88, alebo
c)
štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných.
(3)
Policajný útvar zaznamená údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, čase zákazu vstupu a o dôvodoch rozhodnutia do evidencie nežiaducich osôb, a ak existujú dôvody, môže tiež vyhotoviť záznam v schengenskom informačnom systéme.11) Štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorom bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme, policajný útvar informuje o dôsledkoch takého opatrenia. Ministerstvo vnútra vyradí štátneho príslušníka tretej krajiny z evidencie nežiaducich osôb po
a)
udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky,
b)
udelení trvalého pobytu podľa § 46 ods. 2,
c)
uplynutí času zákazu vstupu,
d)
zrušení zákazu vstupu,
e)
uplynutí trestu vyhostenia,
f)
odpustení trestu vyhostenia na základe udelenia milosti prezidentom Slovenskej republiky,
g)
dovŕšení 80 rokov veku, alebo
h)
jeho úmrtí alebo vyhlásení za mŕtveho.
(4)
Policajný útvar môže skrátiť čas zákazu vstupu podľa § 82 ods. 2 alebo administratívne nevyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je zraniteľnou osobou alebo ktorý má udelený pobyt, ak by dôsledky postupu podľa § 82 ods. 1 boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny, dĺžku jeho pobytu, zdravotný stav, vek štátneho príslušníka tretej krajiny alebo väzby s krajinou pôvodu.
(5)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má trvalý pobyt na neobmedzený čas, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol predĺžený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3, alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt podľa § 59 ods. 6, len vtedy, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
(6)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt, len vtedy, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení takého štátneho príslušníka tretej krajiny môže policajný útvar uložiť zákaz vstupu na päť rokov.
(7)
Policajný útvar nemôže administratívne vyhostiť
a)
dieťa mladšie ako 18 rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme,81)
b)
štátneho príslušníka tretej krajiny, u ktorého dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po udelení pobytu; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do troch mesiacov od vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky, alebo
c)
štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 58 ods. 2 písm. c) počas obdobia podľa § 58 ods. 4 písm. e).
(8)
Ak policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte a ktorý má na území Slovenskej republiky udelený pobyt, je povinný informovať členský štát, ktorý mu dlhodobý pobyt udelil; ak ide o administratívne vyhostenie takého štátneho príslušníka tretej krajiny z obzvlášť závažného dôvodu mimo územia členských štátov, je policajný útvar povinný svoje rozhodnutie konzultovať so štátom, ktorý mu udelil dlhodobý pobyt.
(9)
Policajný útvar nemôže vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. g).
§ 84
Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení
(1)
Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak
a)
policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie,
b)
štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,
c)
má byť štátny príslušník tretej krajiny podľa medzinárodnej zmluvy78) vrátený na územie zmluvného štátu, alebo
d)
štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie.
(2)
Štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je administratívne vyhostený do susedného štátu, dopraví policajný útvar na hraničný priechod.
(3)
Ak policajný útvar vykonáva administratívne vyhostenie alebo trest vyhostenia leteckou cestou alebo cez územie tretieho štátu na základe medzinárodnej zmluvy, môže štátneho príslušníka tretej krajiny dopraviť až na územie štátu, v ktorom je zabezpečené jeho prijatie. Na vyhostenie leteckou cestou sa vzťahuje osobitný predpis.82)
(4)
Policajný útvar rozhodnutie o administratívnom vyhostení nevykoná, ak
a)
nie je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá vlastný platný cestovný doklad, tento zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, uplynula lehota zaistenia a nie je možné zabezpečiť vycestovanie štátneho príslušníka tretej krajiny ani na cudzinecký pas, alebo
b)
štátny príslušník tretej krajiny pred výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení požiadal o asistovaný dobrovoľný návrat; to neplatí, ak sa asistovaný dobrovoľný návrat neuskutoční do 90 dní alebo do skončenia predĺženého obdobia podľa § 58 ods. 5.
(5)
Policajný útvar odloží výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak
a)
nastali prekážky vyhostenia podľa § 81; rozhodnutie o administratívnom vyhostení sa vykoná po odpadnutí týchto prekážok, alebo
b)
policajný útvar predĺžil lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 1.
(6)
Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné potvrdenie o odložení výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v ktorom uvedie dôvod a čas, na ktorý sa výkon rozhodnutia odkladá.
(7)
Rozhodnutie o administratívnom vyhostení stráca platnosť
a)
rozhodnutím o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany,
b)
udelením trvalého pobytu podľa § 46 ods. 2, alebo
c)
udelením tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b).
(8)
Ministerstvo vnútra kontroluje výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a výkon trestu vyhostenia, pritom spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
§ 85
Výkon rozhodnutia vydávajúceho štátu o vyhostení
(1)
Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej len „vydávajúci štát“), ak
a)
bol štátny príslušník tretej krajiny v tomto štáte odsúdený na trest odňatia slobody najmenej na jeden rok,
b)
existuje dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny v tomto štáte spáchal, pokúsil sa spáchať alebo sa pripravoval na spáchanie zločinu,83) alebo
c)
štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.
(2)
Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 je policajný útvar povinný požiadať o vyjadrenie vydávajúci štát a členský štát, v ktorom má štátny príslušník tretej krajiny povolený pobyt.
(3)
Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 policajný útvar preskúma, či je výkon rozhodnutia podľa odseku 1 v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.
(4)
Policajný útvar výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 oznámi vydávajúcemu štátu.
(5)
Ak policajný útvar vykoná rozhodnutie o vyhostení vydávajúceho štátu, ministerstvo vnútra požiada vydávajúci štát o uhradenie vzniknutých nákladov.
(6)
Na výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 sa vzťahuje § 84 ods. 2 až 4.
(7)
Ak iný členský štát vykonáva rozhodnutie o vyhostení, policajný útvar na žiadosť takého štátu poskytne informácie a dokumenty o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie. Ak iný členský štát začne vykonávať rozhodnutie o vyhostení, také rozhodnutie nemožno zmeniť alebo zrušiť.
(8)
Ak rozhodnutie o vyhostení vykoná iný členský štát, ministerstvo vnútra uhradí tomuto štátu vzniknuté náklady.
§ 86
(1)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený, môže ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu, ak preukáže, že vycestoval v lehote, ktorú určil policajný útvar v rozhodnutí, alebo ak vycestoval v rámci asistovaných dobrovoľných návratov.
(2)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol v rozhodnutí o administratívnom vyhostení alebo v rozhodnutí o zákaze vstupu určený zákaz vstupu, môže ministerstvo vnútra povoliť vstup, ak
a)
účelom pobytu sú humanitné dôvody, najmä úmrtie alebo návšteva vážne chorej osoby, ktorá je štátnemu príslušníkovi tretej krajiny blízkou osobou,84) alebo
b)
je jeho pobyt v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí.
(3)
Na rozhodovanie o povolení vstupu podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
Tretí oddiel
Administratívne vyhostenie občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie
§ 87
(1)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 64 alebo § 65, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 69 alebo § 70, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje
a)
bezpečnosť štátu,
b)
verejný poriadok alebo
c)
verejné zdravie; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po troch mesiacoch od vstupu občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie na územie Slovenskej republiky.
(2)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt podľa § 67 alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt podľa § 71, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Policajný útvar môže v rozhodnutí o jeho administratívnom vyhostení určiť zákaz vstupu najviac do desiatich rokov.
(3)
Policajný útvar administratívne nevyhostí občana Únie, ktorý
a)
sa oprávnene zdržiaval najmenej desať rokov na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, alebo
b)
je dieťaťom mladším ako 18 rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme.81)
(4)
Policajný útvar pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie
a)
posudzuje každý prípad individuálne, pričom dôvody vyhostenia nesmú byť využívané na ekonomické účely a nesmú byť založené na aspektoch všeobecnej prevencie,
b)
prihliada na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľadom na osobné a rodinné pomery občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie, na jeho vek, zdravotný stav, rodinnú a finančnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu, mieru jeho integrácie do spoločnosti, ako aj na rozsah väzieb s krajinou pôvodu.
(5)
Trestný čin, ktorý občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie spáchal v minulosti, sám osebe nepredstavuje dôvod administratívneho vyhostenia. Osobné správanie občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočnú vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
(6)
Policajný útvar môže žiadať od členských štátov policajné záznamy k občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ktorý predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok pri vydávaní registračného potvrdenia alebo pri vydávaní dokladu o pobyte.
(7)
Občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie vydá policajný útvar písomné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, v ktorom určí lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky najmenej 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Policajný útvar môže túto lehotu skrátiť len zo závažných dôvodov, ktoré uvedie v rozhodnutí. Policajný útvar v rozhodnutí uvedie aj dôvody vyhostenia, poučenie o opravnom prostriedku a lehotu na odvolanie. Policajný útvar zabezpečí pretlmočenie obsahu a dôvodov rozhodnutia o administratívnom vyhostení do jazyka, ktorému občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie rozumie. Policajný útvar nesmie vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie.
(8)
Občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie môže požiadať o zrušenie času zákazu vstupu uloženého v rozhodnutí o administratívnom vyhostení na základe dôkazov potvrdzujúcich, že došlo k podstatnej zmene okolností, pre ktoré bol administratívne vyhostený a bol mu určený čas zákazu vstupu. Ministerstvo vnútra rozhodne o jeho žiadosti do 180 dní od jej doručenia.
(9)
Ak občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nevycestuje z územia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
(10)
Ak policajný útvar zabezpečuje výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení viac ako dva roky po jeho vydaní, overí trvanie hrozby pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok zo strany občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie a posúdi, či nedošlo k podstatnej zmene v okolnostiach, pre ktoré bol administratívne vyhostený. Ak policajný útvar zistí skutočnosti, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie už naďalej nie je hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, rozhodnutie o administratívnom vyhostení nevykoná.
DRUHÁ HLAVA
ZAISTENIE
§ 88
(1)
Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny
a)
v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak
1.
existuje riziko jeho úteku, alebo
2.
štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia,
b)
na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
c)
na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu,85) alebo
d)
na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy,78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.
(2)
Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá povolený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
(3)
Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu3) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
(4)
Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.
(5)
Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.
(6)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny, o ktorého odovzdaní orgánom susedného štátu bolo začaté konanie podľa medzinárodnej zmluvy,78) môže byť umiestnený na policajnom útvare po dobu najviac siedmich dní od zaistenia.
(7)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny môže podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok na súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia; o opravnom prostriedku rozhodne krajský súd do siedmich dní. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
(8)
O odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu podľa odseku 7 rozhodne odvolací súd do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu.
(9)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
(10)
Rozhodnutie o zaistení stráca platnosť zaradením osoby do programu ministerstva vnútra na podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi.
(11)
Ak je cudzinec zaistený podľa odseku 1 písm. a) a policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení do 48 hodín od zaistenia, policajný útvar cudzinca ihneď prepustí.
§ 89
(1)
Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a)
hlásenia pobytu alebo
b)
zložiť peňažnú záruku.
(2)
O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(3)
Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.
(4)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1 písm. a), je povinný zdržiavať sa na určenej adrese a pravidelne sa osobne hlásiť na policajnom útvare v určenej lehote.
(5)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1 písm. b), je povinný zložiť peňažnú záruku vo výške a v lehote určenej policajným útvarom na účet Policajného zboru, zdržiavať sa na mieste, ktoré uviedol, a hlásiť zmenu miesta pobytu. Namiesto štátneho príslušníka tretej krajiny môže peňažnú záruku zložiť aj jemu blízka osoba.
(6)
Ak štátny príslušník tretej krajiny poruší povinnosť hlásenia pobytu alebo sa vyhýba výkonu administratívneho vyhostenia, policajný útvar rozhodne o jeho zaistení a zároveň o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola zložená.
(7)
Policajný zbor vráti peňažnú záruku osobe, ktorá ju zložila, bezodkladne po vykonaní administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, po jeho vycestovaní v rámci asistovaných dobrovoľných návratov alebo ak mu bol udelený pobyt, azyl alebo mu bola poskytnutá doplnková ochrana. Náklady na vrátenie peňažnej záruky znáša osoba, ktorá ju zložila.
§ 90
(1)
Policajný útvar je povinný
a)
zabezpečiť poučenie štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne po jeho zaistení v jazyku, ktorému rozumie,
1.
o dôvodoch zaistenia,
2.
o možnosti oznámiť jeho zaistenie zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym občanom,
3.
o možnosti vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a jeho právneho zástupcu a
4.
o možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zaistení,
b)
ak štátny príslušník tretej krajiny požiada o oznámenie svojho zaistenia zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym občanom, bezodkladne vyrozumieť tento zastupiteľský úrad; ak zastupiteľský úrad tohto štátu nemá sídlo na území Slovenskej republiky, policajný útvar o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny vyrozumie ministerstvo zahraničných vecí,
c)
ak štátny príslušník tretej krajiny o to požiada, bezodkladne mu umožniť vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a jeho právneho zástupcu,
d)
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
e)
poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o možnosti požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat, o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie, a ak štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie azylu alebo prejavil úmysel takú žiadosť podať, aj o možnosti kontaktovať Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.
(2)
Zariadenie je povinné
a)
vykonať bezodkladne potrebné opatrenia a úkony na výkon vyhostenia alebo na zistenie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny,
b)
prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny,
1.
ak zanikol účel zaistenia,
2.
na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
3.
ak uplynula lehota zaistenia,
4.
ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 10,
5.
ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru,
c)
umožniť počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny vstup do zariadenia pracovníkom Medzinárodnej organizácie pre migráciu, inej mimovládnej alebo medzivládnej organizácie so súhlasom riaditeľa zariadenia,
d)
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
e)
poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o možnosti požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat, o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie, a ak štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie azylu alebo prejavil úmysel takú žiadosť podať, aj o možnosti kontaktovať Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov,
f)
ihneď po umiestnení poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o tom, kde sa nachádza, o právach a povinnostiach vyplývajúcich mu z jeho umiestnenia v zariadení, ako aj o vnútornom poriadku; počas zaistenia poučenie opakuje v pravidelných intervaloch,
g)
postupovať podľa odseku 1 písm. b) a c), ak štátny príslušník tretej krajiny o to nepožiadal na policajnom útvare,
h)
vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pri prepustení zo zaistenia cestovný doklad a veci odobraté podľa § 100 okrem peňažných prostriedkov použitých podľa § 80 ods. 2 a vecí, ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(3)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prepustený zo zariadenia, je povinný vycestovať do 30 dní od jeho prepustenia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.
§ 91
Stravovanie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Stravovanie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny sa zabezpečuje podľa miestnych podmienok a v príslušnom čase v súlade so zásadami správnej výživy a s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a náboženské vyznanie takého štátneho príslušníka tretej krajiny. Prvýkrát sa strava zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytuje, ak zaistenie prekročí šesť hodín; to neplatí, ak treba prihliadať na zdravotný stav a vek takého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo inú vážnu okolnosť, ktorá je policajtovi známa.
(2)
Ak zaistený štátny príslušník tretej krajiny odmietne poskytnutú stravu, policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý poskytnutie stravy odmietol. Ak taký štátny príslušník tretej krajiny odmietne aj podpísanie úradného záznamu o odmietnutí stravy, túto skutočnosť zaznamenajú policajti v úradnom zázname a predložia ho svojmu nadriadenému.
(3)
Výdavky na stravovanie uhrádza štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola strava poskytnutá; ak mu to jeho aktuálne pomery nedovoľujú, výdavky na stravovanie znáša štát. Ak bol štátny príslušník tretej krajiny zaistený pre potreby výkonu jeho administratívneho vyhostenia, pri úhrade výdavkov na stravovanie sa postupuje podľa § 80.
(4)
Hornú hranicu výdavkov na stravovanie vrátane použitého materiálu, ktoré znáša štát, a ďalšie podrobnosti o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania stravovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 92
Zariadenie
(1)
Zariadenie musí zodpovedať účelu, na ktorý bolo zriadené, musí byť hygienicky nezávadné a vybavené tak, aby zabraňovalo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia.
(2)
Zariadenie tvoria ubytovacie miestnosti vrátane sociálnej, kultúrnej a návštevnej miestnosti a ďalší priestor, v ktorom sa štátni príslušníci tretej krajiny môžu v určenom čase voľne pohybovať okrem štátnych príslušníkov tretej krajiny umiestnených v priestoroch zariadenia s oddeleným režimom zaistenia podľa § 93.
(3)
Ubytovacia miestnosť je vybavená elektrickým osvetlením, stolom, stoličkami, posteľami a skrinkami na uloženie osobných vecí v počte zodpovedajúcom počtu ubytovaných štátnych príslušníkov tretej krajiny.
(4)
V zariadení sú vyčlenené priestory s oddeleným režimom zaistenia.
(5)
Zariadenie prevádzkuje Policajný zbor. Riaditeľ zariadenia vydá vnútorný poriadok, v ktorom upraví podrobnosti o právach a povinnostiach štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení.
§ 93
Oddelený režim zaistenia
(1)
Zariadenie umiestni zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny v priestore s oddeleným režimom zaistenia,
a)
ak je dôvodná obava, že ohrozí účel zaistenia,
b)
ak je agresívny alebo vyžaduje zvýšený dohľad z iného dôvodu, alebo v záujme ochrany zdravia alebo práv a slobôd iných štátnych príslušníkov tretej krajiny,
c)
ak porušuje vnútorný poriadok zariadenia,
d)
počas trvania karantény z dôvodu infekčnej choroby alebo iného zdravotného dôvodu.
(2)
Priestor s oddeleným režimom zaistenia tvorí ubytovacia miestnosť, ktorá je uzamykateľná len z vonkajšej strany a je vybavená aj oddeleným sanitárnym zariadením a signalizačným zariadením.
(3)
Súčasťou priestoru zariadenia s oddeleným režimom zaistenia je aj vyhradené miesto určené na vychádzky.
§ 94
Umiestňovanie zaistených štátnych príslušníkov tretej krajiny
(1)
Pri umiestňovaní štátneho príslušníka tretej krajiny zariadenie prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské a rodinné vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti.
(2)
Osobitne sa umiestňujú muži, ženy a osoby mladšie ako 18 rokov od starších osôb. Výnimku možno povoliť štátnym príslušníkom tretej krajiny v príbuzenskom vzťahu.
(3)
Rodina sa umiestni v zariadení spolu. Ak zariadenie rozhodne o rozdelení rodiny, musí vždy prihliadať na to, aby dôsledky tohto rozdelenia boli primerané jeho dôvodom.
§ 95
Starostlivosť o zdravie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom vrátane potrebného diagnostického a laboratórneho vyšetrenia, očkovaniu a preventívnym opatreniam určeným orgánom na ochranu zdravia; osobitná pozornosť sa venuje zraniteľným osobám.
(2)
Ak zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v zariadení, zariadenie mu zabezpečí túto starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia.
(3)
Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví úmyselne, je povinný uhradiť náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia.
§ 96
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny má právo na nepretržitý osemhodinový čas na spánok a na dve denné vychádzky vo vymedzenom priestore, každá v trvaní najmenej hodinu.
(2)
Štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 15 rokov má právo na prístup k vzdelaniu, ak doba zaistenia je dlhšia ako tri mesiace.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný dodržiavať vnútorný poriadok zariadenia, plniť príkazy a pokyny policajta.
§ 97
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny môže na vlastné náklady odosielať písomnosti.
(2)
Na účel uplatnenia svojich práv môže štátny príslušník tretej krajiny podávať štátnym orgánom Slovenskej republiky žiadosti a sťažnosti, ktoré policajný útvar ihneď odošle.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny si môže objednať na vlastné náklady knihy, dennú tlač a časopisy vrátane zahraničných, ak sú distribuované v Slovenskej republike.
§ 98
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny má právo na prijatie návštevy, najviac dvoch osôb, raz za tri týždne v trvaní 30 minút. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ zariadenia povoliť výnimku.
(2)
Osoby, ktoré štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytujú právnu ochranu, má štátny príslušník tretej krajiny právo prijímať bez obmedzenia.
§ 99
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny môže raz za dva týždne prijať zásielku s vecami osobnej potreby do hmotnosti päť kilogramov. Obmedzenie sa nevzťahuje na zásielku s oblečením.
(2)
Zariadenie skontroluje obsah zásielky. Veci a látky uvedené v § 78 ods. 1 neodovzdá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a odošle ich späť odosielateľovi na jeho náklady.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny môže prijímať peňažné prostriedky bez obmedzenia. Zariadenie zabezpečí ich uloženie.
§ 100
Prehliadka zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Policajt je oprávnený pred umiestnením zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do zariadenia vykonať jeho osobnú prehliadku a prehliadku jeho osobných vecí s cieľom zistiť, či nemá pri sebe veci, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, veci, ktoré by sa mohli použiť pri úteku, návykové látky alebo veci, ktoré by svojím množstvom alebo povahou mohli narušiť vnútorný poriadok zariadenia alebo ohroziť alebo poškodiť zdravie.
(2)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva osoba rovnakého pohlavia.
(3)
Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad a veci uvedené v odseku 1 nájdené pri osobnej prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.
(4)
Policajt spracuje o vykonaní prehliadky podľa odseku 1 úradný záznam a zoznam odobratých vecí a látok podľa odseku 3 a jednu kópiu zoznamu odovzdá zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.
TRETIA HLAVA
POLICAJNÝ PREVOZ, POLICAJNÝ SPRIEVOD A LETECKÝ TRANZIT
Prvý oddiel
Policajný prevoz a policajný sprievod
§ 101
Policajný prevoz
(1)
Policajný prevoz vykonáva policajný útvar na základe medzinárodnej zmluvy, ak zmluvná strana požiada o prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky na štátnu hranicu susedného štátu.
(2)
Policajný útvar vykoná potrebné opatrenia na ochranu života a zdravia prevážaného štátneho príslušníka tretej krajiny a v prípade potreby mu zabezpečí poskytnutie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti.
(3)
Policajt je oprávnený prevážanému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny obmedziť osobnú slobodu počas policajného prevozu.
(4)
Prevážaný štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke, ktorú vykonáva osoba rovnakého pohlavia.
(5)
Policajný útvar poskytuje prevážanému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny stravu spravidla každých šesť hodín od prevzatia štátneho príslušníka tretej krajiny na policajný prevoz.
(6)
Náklady spojené s policajným prevozom znáša ten, kto o policajný prevoz požiadal.
§ 102
Policajný sprievod
(1)
Policajný sprievod vykonáva policajný útvar na základe žiadosti dopravcu, ktorý vykonáva prepravu osôb vzdušnou cestou, ak má dopravca závažné dôvody domnievať sa, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorého má prepraviť podľa § 108 ods. 2, môže ohroziť bezpečnosť lietadla, osôb alebo majetku v lietadle alebo ohroziť poriadok a disciplínu na palube lietadla.
(2)
O počte policajtov policajného sprievodu potrebných na zabezpečenie sprievodu rozhoduje policajný útvar na základe vyhodnotenia rizík spojených so sprievodom.
(3)
Policajný útvar zabezpečí policajný sprievod spravidla do 24 hodín od podania žiadosti dopravcom, najneskôr však do uplynutia lehoty určenej podľa § 108 ods. 2.
(4)
Dopravca je povinný uhradiť všetky náklady spojené s vykonaním policajného sprievodu vrátane náhrady výdavkov a cestovných náhrad, ktoré patria policajtom vykonávajúcim policajný sprievod.86)
Druhý oddiel
Letecký tranzit
§ 103
(1)
Ministerstvo vnútra
a)
prijíma písomnú žiadosť členského štátu o vykonanie leteckého tranzitu (ďalej len „žiadosť o letecký tranzit“) a rozhoduje o nej,
b)
podáva písomnú žiadosť členskému štátu o vykonanie leteckého tranzitu, ak nie je možné použiť priamy let z územia Slovenskej republiky do krajiny určenia alebo ak taký let nemôže zo závažných dôvodov vykonať,
c)
bezodkladne prijíma naspäť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak
1.
povolenie na letecký tranzit bolo zamietnuté alebo zrušené,
2.
štátny príslušník tretej krajiny počas leteckého tranzitu opustil bez povolenia tranzitný priestor verejného letiska,
3.
letecký tranzit do iného tranzitného štátu alebo do krajiny určenia, alebo nastúpenie na palubu prípojného letu bolo neúspešné, alebo
4.
letecký tranzit nie je možný z iných dôvodov,
d)
uhrádza náklady za poskytnutú stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa písmena c) členským štátom, ak sú tieto náklady skutočné a vyčísliteľné, a náklady spojené s jeho návratom,
e)
vyžiada náklady spojené s návratom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 105 ods. 2,
f)
určuje kontaktné miesta pre tranzitné letiská.
(2)
Ministerstvo vnútra doručí žiadosť podľa odseku 1 písm. b) najneskôr 48 hodín pred leteckým tranzitom; v obzvlášť naliehavých a odôvodnených prípadoch môže požiadať o odpustenie tejto lehoty. Vzor žiadosti podľa odseku 1 písm. a) a b) je uvedený v prílohe č. 1; žiadosť sa môže zaslať aj v inom jazyku.
(3)
Ak na žiadosť ministerstva vnútra podľa odseku 1 písm. b) neodpovie dožiadaný štát do 48 hodín, ministerstvo vnútra môže začať vykonávať letecký tranzit; začatie vykonávania leteckého tranzitu oznámi dožiadanému štátu.
§ 104
(1)
Ministerstvo vnútra rozhodne o žiadosti o letecký tranzit v lehote do 48 hodín od jej prijatia a bezodkladne informuje žiadajúci členský štát (ďalej len „žiadajúci štát“); lehota na rozhodnutie môže byť v odôvodnených prípadoch predĺžená najviac o ďalších 48 hodín.
(2)
Ak ministerstvo vnútra neoznámi svoje rozhodnutie v lehote podľa odseku 1, môže žiadajúci štát začať vykonávať letecký tranzit; začatie vykonávania leteckého tranzitu oznámi ministerstvu vnútra.
(3)
Letecký tranzit sa vykoná do 24 hodín od rozhodnutia podľa odseku 1 alebo oznámenia podľa odseku 2.
(4)
Žiadosť o letecký tranzit môže ministerstvo vnútra zamietnuť, ak
a)
bolo proti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vznesené obvinenie alebo ak je štátny príslušník tretej krajiny hľadaný, pretože sa vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu,
b)
nie je možné uskutočniť letecký tranzit cez ďalšie štáty alebo nie je možné uskutočniť prijatie krajinou určenia,
c)
si opatrenie na prepravu štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zmenu verejného letiska,
d)
v daný moment nie je z opodstatnených dôvodov možná požadovaná pomoc,
e)
by štátny príslušník tretej krajiny mohol ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy Slovenskej republiky, alebo
f)
žiadajúci štát doručí túto žiadosť menej ako 48 hodín pred leteckým tranzitom.
(5)
Ministerstvo vnútra môže zrušiť rozhodnutie o leteckom tranzite, ktoré už bolo vydané, ak sa následne zistia skutočnosti podľa odseku 4.
(6)
Ministerstvo vnútra bezodkladne informuje žiadajúci štát o rozhodnutí
a)
o zrušení leteckého tranzitu a o dôvode jeho zrušenia,
b)
o zamietnutí leteckého tranzitu podľa odseku 4, o dôvode jeho zamietnutia a v prípade zamietnutia podľa odseku 4 písm. d) aj o termíne najbližšieho možného leteckého tranzitu.
(7)
Ministerstvo vnútra bezodkladne odovzdá späť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak
a)
povolenie na letecký tranzit bolo zamietnuté alebo zrušené,
b)
štátny príslušník tretej krajiny počas leteckého tranzitu opustil bez povolenia tranzitný priestor verejného letiska,
c)
letecký tranzit do iného tranzitného štátu alebo do krajiny určenia, alebo nastúpenie na palubu prípojného letu bolo neúspešné, alebo
d)
letecký tranzit nie je možný z iných dôvodov.
§ 105
(1)
Ak ministerstvo vnútra na základe žiadosti o letecký tranzit povolí letecký tranzit, policajný útvar poskytne potrebnú pomoc, najmä zabezpečí
a)
vyzdvihnutie štátneho príslušníka tretej krajiny pri lietadle a jeho sprevádzanie v priestoroch tranzitného letiska, najmä k jeho prípojnému letu,
b)
poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a v prípade potreby jeho sprievodu,
c)
poskytnutie stravy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a v prípade potreby jeho sprievodu,
d)
prijatie, uchovávanie a odoslanie cestovných dokladov, najmä v prípade leteckého tranzitu bez sprievodu,
e)
v prípadoch leteckého tranzitu bez sprievodu informovanie žiadajúceho štátu o mieste a čase odchodu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky,
f)
informovanie žiadajúceho štátu o všetkých závažných incidentoch, ku ktorým došlo počas leteckého tranzitu.
(2)
Ministerstvo vnútra vyžiada od žiadajúceho štátu uhradenie nákladov za poskytnutú stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak sú tieto náklady skutočné a vyčísliteľné.
(3)
Policajný útvar poskytne súčinnosť aj pri návrate štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 104 ods. 7.
(4)
Ministerstvo vnútra informuje žiadajúci štát o závažných skutočnostiach, ku ktorým došlo počas leteckého tranzitu, a požiada o úhradu nákladov spojených s poskytnutím pomoci.
§ 106
(1)
Ak sa uskutočňuje letecký tranzit so sprievodom, je sprievod povinný dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, preukázať na požiadanie svoju totožnosť, povolenie na letecký tranzit alebo oznámenie podľa § 104 ods. 2.
(2)
Sprievodom sa rozumie každá osoba zo žiadajúceho štátu, ktorá je zodpovedná za sprevádzanie štátneho príslušníka tretej krajiny vrátane osôb zodpovedných za zdravotnú starostlivosť a tlmočníkov.
(3)
Sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny musí byť v civilnom oblečení a nesmie nosiť zbrane.
(4)
Sprievod je oprávnený použiť donucovacie prostriedky z dôvodu nutnej obrany alebo krajnej núdze; použiť donucovacie prostriedky na zabránenie úteku štátneho príslušníka tretej krajiny alebo na ochranu majetku je sprievod oprávnený len vtedy, ak nie sú prítomní policajti alebo na ich podporu.
PRVÁ HLAVA
POVINNOSTI
Prvý oddiel
Povinnosti na úseku kontroly hraníc
§ 107
Povinnosti fyzických osôb na úseku kontroly hraníc
Každý je povinný zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie.
§ 108
Povinnosti dopravcu
(1)
Dopravca,87) ktorý vykonáva prepravu osôb na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu vzdušnú alebo vodnú hranicu, a dopravca, ktorý prepravuje osoby na pravidelných medzinárodných autobusových linkách okrem prihraničnej dopravy, nesmie dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza, ak sa vyžaduje. Vízum môže byť nahradené povolením na pobyt podľa osobitného predpisu.9)
(2)
Dopravca,87) ktorý dopraví štátneho príslušníka tretej krajiny na hraničný priechod, je povinný ho najneskôr do 24 hodín od jeho príchodu alebo v lehote určenej po dohode s policajným útvarom na hraničnom priechode dopraviť späť do štátu, z ktorého bol prepravený, do štátu, ktorý mu vydal cestovný doklad, s ktorým pricestoval, alebo do akéhokoľvek iného štátu, kde je zabezpečené jeho prijatie, ak
a)
bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny odopretý vstup na územie Slovenskej republiky,
b)
štátny príslušník tretej krajiny vykonal tranzit cez územie Slovenskej republiky a orgány iného štátu mu odopreli vstup na svoje územie a vrátili ho na územie Slovenskej republiky alebo
c)
iný dopravca, ktorý mal štátneho príslušníka tretej krajiny prepraviť do iného štátu, odmietol vykonať jeho prepravu.
(3)
Ak dopravca nemôže splniť povinnosť uvedenú v odseku 2, je povinný bezodkladne zabezpečiť náhradnú prepravu štátneho príslušníka tretej krajiny a niesť jej náklady, alebo ak bezprostredná náhradná preprava nie je možná, zabezpečiť úhradu nákladov na pobyt a návrat štátneho príslušníka tretej krajiny.
(4)
Letecký dopravca je povinný na žiadosť policajného útvaru na hraničnom priechode poskytnúť údaje podľa odseku 5 o cestujúcich, ktorých prepravuje na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu. Tieto údaje je letecký dopravca povinný zaslať v elektronickej podobe najneskôr do doby ukončenia registrácie cestujúcich pred odletom. V prípade poruchy elektronického spojenia je povinný zaslať tieto údaje iným vhodným spôsobom.
(5)
Údaje, ktoré je letecký dopravca povinný poskytnúť podľa odseku 4, obsahujú
a)
číslo a druh cestovného dokladu, ktorým sa cestujúci preukázal,
b)
štátnu príslušnosť,
c)
celé meno a celé priezvisko,
d)
dátum narodenia,
e)
hraničný priechod, cez ktorý sa uskutoční vstup,
f)
číslo letu,
g)
dátum a čas odletu a dátum a čas príletu lietadla,
h)
celkový počet cestujúcich,
i)
počiatočné letisko nastúpenia.
(6)
Letecký dopravca je povinný informovať cestujúceho o poskytnutí údajov podľa odseku 4; poskytnuté údaje musí do 24 hodín po prílete lietadla zlikvidovať.
§ 109
Povinnosti prevádzkovateľa letiska
(1)
Prevádzkovateľ medzinárodného letiska je povinný
a)
oznámiť policajnému útvaru vykonávajúcemu hraničnú kontrolu prílet lietadla z tretej krajiny a odlet lietadla do tretej krajiny,
b)
neumožniť posádke a cestujúcim nástup do lietadla odlietajúceho do tretej krajiny bez vykonania hraničnej kontroly posádky a cestujúcich policajným útvarom,
c)
prijať také opatrenia, aby posádka a cestujúci po prílete lietadla z tretej krajiny neopustili letisko mimo priestorov hraničnej kontroly.
(2)
Prevádzkovateľ medzinárodného letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, je povinný oznámiť prílet lietadla z tretej krajiny a odlet lietadla do tretej krajiny najneskôr 24 hodín pred príletom alebo odletom; ak prílet alebo odlet lietadla pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, oznámi túto skutočnosť najneskôr v posledný pracovný deň. Ak sa prevádzkovateľ medzinárodného letiska dozvie o odlete alebo prílete neskôr ako 24 hodín pred odletom alebo príletom, je povinný to oznámiť policajnému útvaru bezodkladne. V oznámení o prílete alebo odlete uvedie aj predpokladaný zoznam cestujúcich s uvedením ich mena, priezviska, dátumu narodenia a štátnej príslušnosti.
(3)
Ak pristane lietadlo prichádzajúce z tretej krajiny na letisku, ktoré nie je medzinárodným letiskom, z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise,88) je jeho prevádzkovateľ alebo ak nie je na letisku prítomný prevádzkovateľ, ten orgán, ktorý povolil pristátie lietadla, povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému policajnému útvaru. Ak je prevádzkovateľ letiska prítomný na letisku, je povinný zabrániť, aby cestujúci opustili lietadlo alebo priestor letiska, okrem poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Lietadlo môže pokračovať v ďalšom lete z tohto letiska iba so súhlasom príslušného policajného útvaru.
(4)
Treťou krajinou podľa odsekov 1 až 3 sa rozumie štát, ktorý neuplatňuje ustanovenia osobitného predpisu o zrušení kontrol vnútorných hraníc.16)
§ 110
Povinnosti vlastníka pozemku
(1)
Vlastník pozemku je v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru povinný umožniť policajtovi vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ako aj vstup policajtovi a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc.
(2)
Vlastník pozemku je povinný strpieť umiestnenie technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice za primeranú náhradu; ustanovenia osobitných predpisov o náhrade škody tým nie sú dotknuté.
(3)
Ministerstvo vnútra rozhoduje o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom podľa odsekov 1 a 2, ak v tejto veci nedôjde k dohode medzi vlastníkom a Policajným zborom.
Druhý oddiel
Povinnosti na úseku pobytu
§ 111
Povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný
a)
oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený pobyt,
b)
uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
c)
preukázať na požiadanie policajta totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením platného cestovného dokladu a dokladu o pobyte alebo identifikačného preukazu vydaného ministerstvom zahraničných vecí osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
d)
uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky,
e)
preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie povoleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu; ak ide o maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny, vo výške polovice životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu,
f)
preukázať pri kontrole pobytu finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky podľa § 6 na každý deň zostávajúceho pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum,
g)
hlásiť policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, osobného stavu, štátnej príslušnosti, údajov v cestovnom doklade do piatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala, a výmenu cestovného dokladu,
h)
chrániť doklady vydané podľa tohto zákona pred stratou, krádežou, poškodením alebo zneužitím,
i)
ohlásiť stratu, krádež alebo poškodenie cestovného dokladu alebo dokladov vydaných podľa tohto zákona policajnému útvaru do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa o tom dozvedel,
j)
dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona,
k)
predložiť na žiadosť ubytovateľa cestovný doklad,
l)
podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom je uvedené jeho meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, miesto trvalého pobytu, účel pobytu, číslo cestovného dokladu, číslo víza, adresa pobytu v Slovenskej republike, meno ubytovateľa a mená a priezviská spolucestujúcich detí,
m)
poskytnúť údaje potrebné na štatistické zisťovanie o pobyte,
n)
oznámiť do troch pracovných dní policajnému útvaru, že účel, na ktorý bol pobyt udelený, zanikol,
o)
podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu snímaniu biometrických údajov na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,89)
p)
vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu,
q)
požiadať do piatich pracovných dní o vydanie nového dokladu o pobyte, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti alebo ak nastanú okolnosti podľa písmena h),
r)
odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného cudzinca,
s)
oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.
(2)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný do troch pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru
a)
začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum alebo národné vízum alebo ak sa uňho vízum nevyžaduje, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ; policajný útvar na požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny vydá potvrdenie o jeho pobyte,
b)
začiatok pobytu, ak mu bol udelený pobyt.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny s oprávneným pobytom je povinný hlásiť policajnému útvaru zmenu miesta pobytu v lehote do piatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala.
(4)
Držiteľ modrej karty vydanej podľa tohto zákona je povinný
a)
oznámiť policajnému útvaru do piatich pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti,
b)
hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr päť pracovných dní pred nástupom do nového zamestnania; pri hlásení zmeny zamestnávateľa je držiteľ modrej karty povinný predložiť doklady podľa § 38 ods. 5 písm. a) až d).
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. e) sa nevzťahuje na držiteľa modrej karty v období jeho nezamestnanosti, ktoré oznámil policajnému útvaru podľa odseku 4 písm. a).
(6)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu, je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku; to neplatí, ak je celkom zjavné, že ide o maloletú osobu.
§ 112
Povinnosti občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie
(1)
Občan Únie je povinný
a)
uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
b)
predložiť, pri postupe policajného útvaru podľa § 65 ods. 5, dôkaz preukazujúci skutočnosť, na základe ktorej získal alebo má zachované právo na pobyt,
c)
hlásiť policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, osobného stavu, štátnej príslušnosti, údajov v cestovnom doklade alebo v preukaze totožnosti do desiatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala, a výmenu cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti,
d)
chrániť doklad o pobyte vydaný podľa tohto zákona pred stratou, krádežou, poškodením alebo zneužitím,
e)
ohlásiť stratu, krádež alebo poškodenie cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte vydaného podľa tohto zákona policajnému útvaru do desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa o tom dozvedel,
f)
dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona,
g)
podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru snímaniu biometrických údajov na účely vydania dokladu o pobyte,
h)
poskytnúť údaje potrebné na štatistické zisťovanie o pobyte,
i)
predložiť na žiadosť ubytovateľa cestovný doklad,
j)
podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom je uvedené jeho meno a priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, číslo cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti,
k)
požiadať do desiatich pracovných dní o vydanie nového dokladu o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti alebo ak nastanú okolnosti podľa písmena e),
l)
vycestovať z územia Slovenskej republiky, ak stratil právo na pobyt podľa § 64 ods. 3 alebo ak mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 68,
m)
odovzdať doklad o pobyte, ak skončila platnosť dokladu, ak mu bol vydaný nový doklad o pobyte podľa písmena c) alebo mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 68,
n)
oznámiť dobrovoľné skončenie práva na pobyt podľa § 65 alebo práva na trvalý pobyt podľa § 67 a štát, do ktorého vycestuje.
(2)
Rodinný príslušník občana Únie je povinný
a)
dostaviť sa na policajný útvar na účel vydania nového dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti dokladu o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“,
b)
uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
c)
predložiť, pri postupe policajného útvaru podľa § 70 ods. 6, dôkaz preukazujúci skutočnosť, na základe ktorej získal alebo má zachované právo na pobyt,
d)
hlásiť policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, osobného stavu, štátnej príslušnosti, údajov v cestovnom doklade alebo v preukaze totožnosti do desiatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala, a výmenu cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti,
e)
chrániť doklad o pobyte vydaný podľa tohto zákona pred stratou, krádežou, poškodením alebo zneužitím,
f)
ohlásiť stratu, krádež alebo poškodenie cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte vydaného podľa tohto zákona policajnému útvaru do desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa o tom dozvedel,
g)
dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona,
h)
podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru snímaniu biometrických údajov na účely vydania dokladu o pobyte,
i)
poskytnúť údaje potrebné na štatistické zisťovanie o pobyte,
j)
predložiť na žiadosť ubytovateľa cestovný doklad,
k)
podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom je uvedené jeho meno a priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, číslo cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti,
l)
požiadať do desiatich pracovných dní o vydanie nového dokladu o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti alebo ak nastanú okolnosti podľa písmena f),
m)
vycestovať z územia Slovenskej republiky, ak stratil právo na pobyt podľa § 69 ods. 3 alebo ak mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 72,
n)
odovzdať doklad o pobyte, ak skončila platnosť dokladu, ak mu bol vydaný nový doklad o pobyte podľa písmena c) alebo mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 72,
o)
oznámiť dobrovoľné skončenie práva na pobyt podľa § 70 alebo práva na trvalý pobyt podľa § 71 a štát, do ktorého vycestuje.
§ 113
Povinnosti ubytovateľa
Ubytovateľ je povinný
a)
pri ubytovaní overiť totožnosť cudzinca,
b)
do knihy ubytovaných90) uviesť pri cudzincovi aj štátnu príslušnosť a dátum narodenia,
c)
zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania; doručenie je možné aj prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel,
d)
umožniť policajnému útvaru vstup do všetkých priestorov ubytovacieho zariadenia na účel kontroly plnenia povinností ustanovených týmto zákonom.
§ 114
Povinnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže
Ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených sú povinné bezodkladne informovať policajný útvar príslušný podľa sídla ústavu alebo nemocnice o vzatí cudzinca do väzby a jeho prepustení z väzby a o nástupe a skončení výkonu trestu odňatia slobody cudzinca.
§ 115
Povinnosti niektorých právnických osôb a fyzických osôb
(1)
Ústredie práce a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné do troch pracovných dní písomne alebo elektronicky oznámiť policajnému útvaru udelenie povolenia na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo jeho odňatie.
(2)
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný každé tri mesiace zaslať policajnému útvaru zoznam cudzincov, ktorí požiadali o dávky v hmotnej núdzi.
(3)
Živnostenský úrad je povinný každých šesť mesiacov písomne zasielať ministerstvu vnútra zmeny, ktoré nastali v zozname podľa § 130.
(4)
Škola, ktorej žiakom, poslucháčom alebo študentom je štátny príslušník tretej krajiny, je povinná do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru začatie štúdia, prerušenie štúdia, zanechanie štúdia, vylúčenie zo štúdia alebo skončenie štúdia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má prechodný pobyt na účel štúdia.
(5)
Zamestnávateľ je povinný do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru skončenie pracovného pomeru štátneho príslušníka tretej krajiny.
(6)
Kto nájde alebo inak získa cestovný doklad cudzinca alebo doklad o pobyte alebo doklad vydaný podľa tohto zákona, je povinný ho bezodkladne odovzdať najbližšiemu policajnému útvaru.
(7)
Osoba pozývajúca štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky je povinná uhradiť majetkovú ujmu, ktorá vznikne štátu nedodržaním záväzku uvedeného v overenom pozvaní.
DRUHÁ HLAVA
PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY
Prvý oddiel
Priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc
§ 116
Priestupky
(1)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak
a)
neoprávnene prekročí vonkajšiu hranicu,
b)
sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice,
c)
pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad, iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice alebo vízum ako vlastné.
(2)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie, ak
a)
neoprávnene prekročí vonkajšiu hranicu,
b)
sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice,
c)
pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad alebo iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice ako vlastný.
(3)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí ten, kto
a)
neumožní vstup policajtovi alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice,
b)
neumožní vstup policajtovi alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc,
c)
neumožní v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestnenie alebo používanie technického prostriedku,
d)
úmyselne poškodí, zničí alebo inak znehodnotí technický prostriedok, alebo sťaží jeho využívanie,
e)
poruší zákaz podľa § 9 písm. b).
(4)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí aj ten, kto počas dočasného obnovenia kontroly hraníc na vnútornej hranici
a)
neoprávnene prekročí vnútornú hranicu,
b)
sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vnútornej hranice,
c)
pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad, iný doklad oprávňujúci na prekročenie vnútornej hranice alebo vízum ako vlastné.
(5)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na cudzinca, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky.
(6)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 800 eur,
b)
odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 1 600 eur,
c)
odseku 2 možno uložiť pokutu do 300 eur,
d)
odseku 3 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 1 600 eur,
e)
odseku 3 písm. e) možno uložiť pokutu do 800 eur,
f)
odseku 4 možno uložiť pokutu do 300 eur.
(7)
V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odsekov 1 až 4 pokutu do 165 eur.
(8)
Priestupky uvedené v odsekov 1 až 4 prejednáva policajný útvar.
(9)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,91) ak nie je v odsekoch 5 až 8 ustanovené inak.
§ 117
Správne delikty
(1)
Správneho deliktu na úseku kontroly hraníc sa dopustí
a)
dopravca, ktorý porušil povinnosť podľa § 108 ods. 1 alebo ods. 2,
b)
letecký dopravca, ktorý údaje podľa § 108 ods. 4 neposkytne alebo ich poskytne neúplné alebo nesprávne,
c)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá si nesplnila povinnosť podľa § 109,
d)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice,
e)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc,
f)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestnenie alebo používanie technického prostriedku,
g)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak poškodí, zničí alebo inak znehodnotí technický prostriedok, alebo sťaží jeho využívanie.
(2)
Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) uloží policajný útvar pokutu od 3 000 eur do 5 000 eur za každého dopraveného štátneho príslušníka tretej krajiny.
(3)
Za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) uloží policajný útvar pokutu od 3 000 eur do 5 000 eur za každý vykonaný let.
(4)
Za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) až g) uloží policajný útvar pokutu do 3 300 eur.
(5)
Pokutu podľa odsekov 2 až 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti alebo na to, či bolo porušených viac povinností.
(6)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.
(7)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Druhý oddiel
Priestupky a iné správne delikty na úseku pobytu
§ 118
Priestupky
(1)
Priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak
a)
má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,
b)
poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 38 ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 9, § 96 ods. 3 alebo § 111 ods. 1 písm. b)až f), h), j) až l), o) až r),
c)
poruší povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. a), g), i), m), n) alebo písm. s) alebo ods. 2, 3 alebo ods. 4.
(2)
Občan Únie sa dopustí priestupku na úseku pobytu, ak poruší povinnosť podľa § 64 ods. 2, § 66 ods. 1 alebo § 112 ods. 1 písm. a)až e) alebo písm. l).
(3)
Rodinný príslušník občana Únie sa dopustí priestupku na úseku pobytu, ak poruší povinnosť podľa § 69 ods. 2, § 70 ods. 8, § 71 ods. 8 alebo § 112 ods. 2 písm. a)až f), h), l) alebo písm. m).
(4)
Priestupku na úseku pobytu sa dopustí každý, kto poruší povinnosť podľa § 115 ods. 6.
(5)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 1 600 eur,
b)
odseku 1 písm. c), odsekov 2 a 3 možno uložiť pokutu do 300 eur,
c)
odseku 4 možno uložiť pokutu do 33 eur.
(6)
V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odsekov 1 až 3 pokutu do 165 eur.
(7)
Priestupky podľa tohto ustanovenia prejednáva policajný útvar.
(8)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,90) ak nie je v odsekoch 5 až 7 ustanovené inak.
§ 119
Správne delikty
(1)
Správneho deliktu na úseku pobytu sa dopustí
a)
ubytovateľ, ktorý porušil povinnosť podľa § 113,
b)
škola, ktorá si nesplnila povinnosť podľa § 115 ods. 4,
c)
zamestnávateľ, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 115 ods. 5,
d)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá neumožnila bezodkladne vstup policajtovi na výkon jeho oprávnení podľa § 75.
(2)
Za správny delikt podľa odseku 1 policajný útvar uloží pokutu do 3 300 eur.
(3)
Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti alebo na to, či bolo porušených viac povinností.
(4)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.
(5)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
§ 120
Vzťah k správnemu poriadku
(1)
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.
Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela.
Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)