Zákon o cestnej doprave

ZÁKON

z 31. januára 2012,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,1)

b)

pravidlá podnikania v cestnej doprave,

c)

zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej doprave,

d)

práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v autobusovej doprave2) a v taxislužbe,

e)

podmienky prepravy nebezpečných vecí a

f)

verejnú správu v cestnej doprave,

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na cestnú nemotorovú dopravu a okrem ustanovení o podmienkach prepravy nebezpečných vecí ani na cestnú dopravu pre vlastnú potrebu.3)

§ 2

Prevádzkovanie cestnej dopravy

(1)

Prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len „vozidlo“).

(2)

Dopravnými službami sú:

a)

v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej,

b)

v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu.

(3)

Cestná doprava je vnútroštátna, ak celá trasa prepravy a miesto poskytovaných dopravných služieb je výlučne na území Slovenskej republiky.

(4)

Ustanovenia tohto zákona sa použijú na medzinárodnú dopravu len vtedy, ak osobitné predpisy4) alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.

(5)

Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.

§ 3

Dopravca

(1)

Dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb5) a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu.6)

(2)

Ak niektoré dopravné služby poskytuje na základe zmluvy s dopravcom vykonávajúci dopravca7) alebo subdodávateľ,8) ustanovenia tohto zákona o dopravcovi sa vzťahujú na nich v rozsahu, v akom poskytujú dopravné služby.

(3)

Postavenie dopravcu podľa tohto zákona má obchodná spoločnosť založená na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému9) alebo mestského dopravného systému aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 a § 2 ods. 2 písm. a).

§ 4

Prepravný poriadok

(1)

Prepravný poriadok obsahuje prepravné podmienky dopravcu potrebné na uzavretie prepravnej zmluvy, najmä

a)

druh prevádzkovanej cestnej dopravy a rozsah poskytovaných dopravných služieb,

b)

spôsob uzavretia a platnosť zmluvy o preprave osôb alebo zmluvy o preprave tovaru,

c)

práva a povinnosti dopravcu, najmä rozsah zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví cestujúcich a zvierat a na tovare, batožine alebo iných veciach a rozsah z toho vyplývajúcich nárokov cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí na náhradu škody alebo na zľavu z ceny prepravy.

(2)

Prepravný poriadok v osobnej doprave okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 obsahuje

a)

rozsah práv a povinností dopravcu v pravidelnej doprave alebo v taxislužbe,

b)

spôsob rezervácie a predaja cestovných lístkov na autobusových staniciach a v linkových autobusoch alebo elektronickými médiami v elektronickom rezervačnom a predajnom systéme,

c)

spôsob objednávania vozidiel taxislužby, podmienky uzatvárania zmluvy o preprave osôb a platenia cestovného,

d)

spôsob objednávania prepravy autobusmi a autokarmi v príležitostnej doprave,

e)

rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania ich nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy,

f)

rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou10) vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, žiakov a študentov (ďalej len „vybraná skupina cestujúcich“),

g)

podmienky prepravy príručnej batožiny cestujúcich, cestovnej batožiny, poštových a autobusových zásielok a živých spoločenských zvierat,11)

h)

podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím,

i)

pravidlá platnosti cestovných lístkov a miesteniek a spôsob preukazovania zaplateného cestovného pri kontrole a možnosti náhrady za stratu cestovného lístka v pravidelnej doprave,

j)

pravidlá platenia cestovného a vydávania potvrdeniek o zaplatení v taxislužbe,

k)

postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti zamestnancov dopravcu oprávnených kontrolovať cestovné lístky (ďalej len „revízor“) a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného,

l)

tarifu,

m)

reklamačný poriadok.

(3)

Prepravný poriadok v nákladnej doprave obsahuje okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 aj rozsah dopravných služieb, ktoré dopravca poskytuje odosielateľom a príjemcom vecí, a rozsah ich spolupráce s dopravcom, najmä pravidlá prepravy rôznych druhov vecí a živých zvierat a podmienky pristavovania vozidiel na nakládku a vykládku.

(4)

Dopravca, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, je povinný mať prepravný poriadok osobitne pre každú z nich. Ak dopravca sám alebo spoločne s iným dopravcom prevádzkuje pravidelnú dopravu ako súčasť integrovaného dopravného systému alebo ako súčasť mestského dopravného systému, môže mať jeden prepravný poriadok pre celý dopravný systém. To isté platí v nákladnej doprave pre systém kombinovanej dopravy.12)

(5)

Dopravca je povinný zverejniť prepravný poriadok na svojom webovom sídle a iným vhodným spôsobom. Ak v prepravnom poriadku nie je uvedený deň začiatku platnosti, prepravný poriadok je platný odo dňa jeho zverejnenia na webovom sídle.

(6)

Zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.

(7)

Sťažnosti a reklamácie na plnenie záväzkov z prepravného poriadku a ich vybavovanie dopravcom podľa reklamačného poriadku preskúmava Slovenská obchodná inšpekcia.

§ 5

Povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy13) môže podnik14) na základe povolenia udeleného podľa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeľuje na desať rokov. Postup udeľovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis.15)

(2)

Prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov.16)

(3)

Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo 2 sa zapisuje do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva.

(4)

Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na prevádzkovanie taxislužby a na cestnú dopravu prevádzkovanú podnikmi podľa osobitných predpisov.17)

(5)

Odsek 1 sa nevzťahuje ani na prevádzkovateľa nákladnej dopravy vo vnútroštátnej doprave, ktorý poskytuje len tieto dopravné služby:

a)

rozvoz tovaru výlučne na účely miestneho zásobovania obyvateľstva vrátane miestnych trhovísk do vzdialenosti 50 km,

b)

prepravu osív, hnojív, krmív, poľnohospodárskych strojov a úrody na účely ich použitia alebo spracovania v poľnohospodárskej výrobe vrátane prepravy živých zvierat z fariem na bitúnky, krmív na kŕmenie hospodárskych zvierat a zberu mlieka a mliečnych výrobkov z fariem na spracovanie a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko,

c)

odvoz živočíšneho odpadu na zneškodnenie do kafilérií; to neplatí, ak ide o infekčný odpad, na ktorý sa vzťahujú pravidlá o preprave nebezpečných vecí,

d)

nekomerčnú prepravu humanitárnej pomoci a pomoci obyvateľstvu v núdzových situáciách, najmä pri živelných pohromách, priemyselných haváriách a iných obdobných udalostiach,

e)

komerčnú prepravu pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a civilnú ochranu obyvateľstva, ak sa preprava uskutočňuje na základe ich objednávky na plnenie ich úloh a po celý čas prepravy pod ich kontrolou,

f)

zber a odvoz komunálneho odpadu a prepravy súvisiace s jeho ukladaním a zneškodňovaním na skládkach alebo v spaľovniach, alebo

g)

prepravy vecí vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg.

§ 6

Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1)

Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy upravuje osobitný predpis.18) Všeobecnou požiadavkou na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je vek najmenej 21 rokov; ak prevádzkovateľom cestnej dopravy je právnická osoba, túto požiadavku musia spĺňať členovia jej štatutárneho orgánu a vedúci dopravy.19)

(2)

Skutočným a stabilným miestom usadenia sa na účely tohto zákona a osobitného predpisu20) rozumie sídlo podniku alebo sídlo pobočky alebo odštepného závodu zahraničného prevádzkovateľa cestnej dopravy v Slovenskej republike zapísané v obchodnom registri po celý čas výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pričom

a)

vedenie podniku, jeho pobočky alebo odštepného závodu musí s potrebným personálom a dokladmi o prevádzkovaní cestnej dopravy sídliť na území Slovenskej republiky a

b)

musí mať na území Slovenskej republiky technickú základňu potrebnú na prevádzkovanie cestnej dopravy.

(3)

Za bezúhonného na účely výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu v oblastiach uvedených v osobitnom predpise21) a uložený trest nebol zahladený. Bezúhonnosť sa na účely konaní podľa tohto zákona a na účely výkonu činnosti vedúceho dopravy, revízora a vodiča a iného člena osádky autobusu, ktorý počas prepravy prichádza do styku s cestujúcimi, preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Ak ide o osobu, ktorá vykonávala takúto činnosť v inom členskom štáte, bezúhonnosť sa preukazuje aj obdobným výpisom z registra členského štátu usadenia alebo osvedčením príslušného orgánu tohto členského štátu nie starším ako tri mesiace.

(4)

Za bezúhonného na účely výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho dopravy sa nepovažuje ani ten, kto bol v súvislosti s riadením podniku alebo s výkonom funkcie vedúceho dopravy právoplatne postihnutý za závažný správny delikt v oblastiach uvedených v osobitnom predpise a v kategóriách a druhoch porušení určených Európskou komisiou, ak od jeho vykonania neuplynuli tri roky. Strata bezúhonnosti sa uvádza vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy.

(5)

Finančná spoľahlivosť podniku prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje v sume podľa osobitného predpisu22) na každé vozidlo prevádzkované v cestnej doprave; na každé vozidlo taxislužby v sume najmenej 1 000 eur. Finančnú spoľahlivosť podniku, ktorý existuje menej ako 15 mesiacov, možno preukázať výpisom z obchodného registra, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo otváracou súvahou zostavenou ku dňu vzniku podniku. Ak ide o podnik podnikajúci v taxislužbe, preukázať finančnú spoľahlivosť možno aj uznaním osvedčenia vydaného príslušným orgánom štátu sídla podniku.23)

(6)

Odborná spôsobilosť vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje skúškou z predmetov uvedených v osobitnom predpise24) pred skúšobnou komisiou alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.25)

(7)

Skúška podľa odseku 6 pozostáva z písomnej a ústnej časti. Do ústnej časti postupuje ten, kto dosiahne požadovaný výsledok v písomnej časti. Od skúšky je oslobodený ten, kto

a)

je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného po 1. októbri 1999 v niektorom členskom štáte, a

b)

pred 4. decembrom 2009 v niektorom členskom štáte sústavne počas najmenej desiatich rokov riadil podnik cestnej dopravy.26)

(8)

Skúšobná komisia čiastočne alebo úplne oslobodí od skúšky podľa odseku 6 toho, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie, ktorého obsahové zameranie je zhodné s predmetmi skúšky.

(9)

Tomu, kto úspešne absolvoval skúšku, a tomu, kto bol od skúšky oslobodený podľa odseku 7 alebo 8, dopravný správny orgán vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(10)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané v inom členskom štáte podľa osobitného predpisu27) je platné aj v Slovenskej republike v rozsahu získanej odbornej spôsobilosti; to neplatí pre taxislužbu.

(11)

Vedúceho dopravy, ktorý je v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu,28) nemožno dodatočne vymenovať na takúto funkciu u prevádzkovateľa cestnej dopravy, ktorý nespĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti.29)

(12)

Prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, musí mať najmenej jedného vedúceho dopravy samostatne pre každú z nich; to neplatí, ak vedúci dopravy má osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre oba druhy cestnej dopravy.

§ 7

Všeobecné povinnosti dopravcu

Dopravca je povinný

a)

prevádzkovať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku,

b)

označiť každé prevádzkované vozidlo svojím obchodným menom,

c)

zabezpečiť technickú základňu vybavenú na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o cestujúcich a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb,

d)

zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bol doklad o udelenom povolení podľa § 5 ods. 1 alebo o licencii Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

e)

zabezpečiť, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel,

f)

zamestnávať ako vedúceho dopravy len osobu, ktorá má osvedčenie o odbornej spôsobilosti; ak ide o osobu z iného členského štátu, uznanú odbornú kvalifikáciu a ak ide o cudzinca z tretieho štátu, aj osvedčenie vodiča30) a pracovné povolenie,

g)

byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním cestnej dopravy a činnosťou osádok vozidiel cestujúcim, odosielateľom a príjemcom vecí a tretím osobám.

§ 8

Osobná doprava

(1)

Prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu.

(2)

Autobusovú dopravu možno prevádzkovať ako pravidelnú, osobitnú pravidelnú alebo príležitostnú.31)

(3)

Prevádzkovať autobusovú dopravu možno len autobusmi alebo autokarmi. Prevádzkovanie osobnej dopravy podľa odseku 1 vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je prevádzkovaním taxislužby.

§ 9

Pravidelná doprava

(1)

Pravidelnou dopravou z hľadiska dopravnej obslužnosti územia je mestská doprava, prímestská doprava a diaľková doprava.

(2)

Mestskú dopravu možno prevádzkovať spolu s mestskou električkovou dopravou a mestskou trolejbusovou dopravou ako jednotný mestský dopravný systém vzájomne zosúladených a prepojených liniek a harmonogramu spojov na základe jednotného prepravného poriadku s jednotným systémom predaja cestovných lístkov.

(3)

Diaľkovú dopravu možno prevádzkovať ako vnútroštátnu, ak celá trasa autobusovej linky je na území Slovenskej republiky, alebo ako medzinárodnú, ak trasa autobusovej linky presiahne aspoň raz štátnu hranicu Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či účelom je nástup alebo výstup cestujúcich, alebo služobná jazda prázdneho vozidla.

§ 10

Dopravná licencia

(1)

Dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia prevádzkovať na nej pravidelnú medzinárodnú dopravu je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu32) alebo podľa medzinárodnej zmluvy.

(2)

Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak ide v prímestskej doprave o skupinu autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy, ktorými zabezpečuje dopravnú obslužnosť aglomerácie nepresahujúcu hranice kraja, možno na ich zriadenie a prevádzkovanie udeliť jednu dopravnú licenciu. Na prevádzkovanie autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy v mestskej doprave postačuje jedna dopravná licencia.

(3)

Povoliť zriadenie autobusovej linky a udeliť dopravnú licenciu možno, ak

a)

žiadateľ je držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

b)

prevádzkovanie pravidelnej dopravy na celej trase navrhovanej autobusovej linky umožňuje technický stav, priepustnosť ciest a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,

c)

je zriadenie vnútroštátnej autobusovej linky v súlade s plánom dopravnej obslužnosti, alebo ak na jej zriadení je záujem dopravného správneho orgánu s prihliadnutím na záujem obcí, zamestnávateľov alebo verejnosti,

d)

žiadateľ má vlastnú alebo prenajatú dostatočnú technickú základňu potrebnú na obsluhu autobusovej linky a na prevádzkovanie pravidelnej dopravy na nej podľa cestovného poriadku.

(4)

V rozhodnutí o udelení dopravnej licencie môže dopravný správny orgán žiadateľovi uložiť povinnosť

a)

používať určitý druh alebo typ autobusu vzhľadom na jeho vek, prepravnú kapacitu, vybavenie alebo technickú úroveň,

b)

zabezpečiť v súlade s plánom dopravnej obslužnosti nadväznosť cestovného poriadku autobusovej linky prevádzkovanej vo verejnom záujme na cestovný poriadok iného druhu dopravy, najmä železničnej dopravy, s cieľom obmedziť paralelné trasy a súbežné spoje autobusov a vlakov; to neplatí, ak ide o jednorazovú prepravu veľkého počtu cestujúcich, najmä pri kultúrnych, športových alebo iných verejných podujatiach,

c)

zabezpečiť určený okruh služieb cestujúcim na autobusových staniciach,

d)

používať zastávku iba na nastupovanie alebo na vystupovanie cestujúcich,

e)

zabezpečiť informačné služby pre cestujúcich alebo určitý systém objednávania a predaja cestovných lístkov vrátane predaja s využitím elektronického média a elektronického systému.

(5)

Dopravná licencia vo vnútroštátnej doprave sa udeľuje najviac na desať rokov. Platnosť dopravnej licencie možno na žiadosť jej držiteľa predĺžiť, a to aj opakovane, ak sa nezmenili podmienky, ktoré viedli k jej udeleniu.

(6)

Platnosť dopravnej licencie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená, alebo jej odňatím. Ak držiteľom dopravnej licencie je fyzická osoba, platnosť dopravnej licencie zaniká aj dňom smrti jej držiteľa; prevádzkovať autobusovú linku môže dočasne dedič alebo iná osoba, a to najviac na tri mesiace. Ak takáto osoba do troch mesiacov odo dňa smrti držiteľa dopravnej licencie požiada o udelenie dopravnej licencie a spĺňa požiadavky na jej udelenie, dopravný správny orgán jej ju udelí; inak udelí dopravnú licenciu na autobusovú linku inému žiadateľovi.

(7)

Zmena dopravnej licencie sa vyžaduje na dočasné prenechanie autobusovej linky inému dopravcovi, na trvalú zmenu trasy autobusovej linky alebo na zmenu spôsobu jej prevádzkovania využitím vykonávajúceho dopravcu alebo subdodávateľa. Povoliť zmenu dopravnej licencie na žiadosť jej držiteľa možno, ak sa tým zabezpečí dodržanie podmienok udelenej dopravnej licencie podľa odsekov 3 a 4.

(8)

Dopravná licencia je trvalo neprenosná na inú osobu. Na trvalý prevod autobusovej linky na iného dopravcu pravidelnej dopravy je potrebné odňatie dopravnej licencie doterajšiemu držiteľovi a udelenie dopravnej licencie inému žiadateľovi.

(9)

Na zrušenie autobusovej linky je potrebné odňať dopravnú licenciu jej držiteľovi.

(10)

Dopravný správny orgán odníme dopravnú licenciu jej držiteľovi, ak

a)

mu bolo odňaté povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo odňatá licencia Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

b)

na jeho podnik bol vyhlásený konkurz,

c)

ďalej nie je schopný vykonávať pravidelnú dopravu z podnikateľských, technických alebo personálnych dôvodov,

d)

sa autobusová linka stala nepotrebnou vzhľadom na nezáujem cestujúcich,

e)

bez vážnej prekážky

1.

nezačal na autobusovej linke prevádzkovať pravidelnú dopravu podľa cestovného poriadku do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o udelení dopravnej licencie, alebo

2.

prestal prevádzkovať pravidelnú dopravu podľa cestovného poriadku na viac ako 15 pracovných dní,

f)

prevádzkovanie pravidelnej dopravy na autobusovej linke dlhodobo neumožňuje technický stav, priepustnosť ciest alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo

g)

závažným spôsobom alebo opakovane napriek upozorneniu dopravného správneho orgánu alebo orgánu odborného dozoru porušuje povinnosti dopravcu pravidelnej dopravy podľa tohto zákona alebo povinnosti vyplývajúce z dopravnej licencie a prepravného poriadku,

h)

o jej odňatie sám požiadal,

§ 11

Základné povinnosti dopravcu v pravidelnej doprave

(1)

Dopravca v pravidelnej doprave je povinný

a)

prevádzkovať pravidelnú dopravu na autobusovej linke v súlade s udelenou dopravnou licenciou a so zmluvou o službách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva o službách“) po celý čas ich platnosti (ďalej len „prevádzková povinnosť“),

b)

prepravovať cestujúcich podľa tarify (ďalej len „tarifná povinnosť“) a vydať cestujúcemu cestovný lístok alebo iný doklad potvrdzujúci zaplatenie cestovného alebo ho zaevidovať v elektronickom systéme, ak sa na zaplatenie cestovného použilo elektronické médium,

c)

uzatvoriť zmluvu o preprave osôb s každým cestujúcim pripraveným na zastávke na trase autobusovej linky v čase odchodu autobusu podľa cestovného poriadku (ďalej len „prepravná povinnosť“); to neplatí, ak je vyčerpaná kapacita autobusu podľa osvedčenia o evidencii, cestujúci nie je podľa prepravného poriadku spôsobilý na prepravu alebo prepravu na trase autobusovej linky dočasne znemožňuje aktuálny technický stav, priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,

§ 12

Oprávnenia dopravcu voči cestujúcim

(1)

Dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť.

(2)

Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení

a)

vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,

b)

uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2,

c)

vylúčiť z prepravy cestovnú batožinu, príručnú batožinu cestujúceho alebo jeho živé spoločenské zviera, ak sú prekážkou bezpečnej prepravy alebo pokojnej a pohodlnej prepravy, najmä ak obťažujú cestujúcich alebo ak to neumožňujú prepravné podmienky, najmä obsaditeľnosť autobusu.

§ 13

Práva cestujúcich v pravidelnej doprave

(1)

Práva cestujúcich v diaľkovej doprave na autobusových linkách, ktorých trasa medzi východiskovou a cieľovou zastávkou presahuje 250 km, upravuje osobitný predpis.2)

(2)

Ak osobitný predpis33) neustanovuje inak, cestujúci má právo

a)

na bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu autobusom spoja, na ktorý má cestovný lístok a miestenku až do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné,

b)

na prepravu príručnej batožiny, a ak to umožňujú prepravné podmienky alebo zmluva o preprave osôb, aj cestovnej batožiny a živého spoločenského zvieraťa v tom istom autobuse,

c)

požadovať od osádky autobusu a od dispečera potrebné cestovné informácie o podmienkach prepravy, ktorí sú povinní ich bezodkladne poskytnúť,

d)

na vrátenie cestovného, ak sa neuskutočnila preprava, alebo na zľavu z cestovného, ak sa preprava uskutočnila oneskorene alebo dopravca nedodržal svoje záväzky zo zmluvy o preprave osôb.

(3)

Cestujúci s miestenkou kúpenou pred nastúpením do autobusu má právo na vyhradené miesto podľa miestenky, ak je pripravený na nastúpenie pred odjazdom autobusu z východiskovej zastávky alebo v čase nastupovania do autobusu na nácestnej zastávke podľa cestovného poriadku.

(4)

Cestujúci so zdravotným postihnutím so psom so špeciálnym výcvikom alebo cestujúci so zníženou pohyblivosťou majú právo na vyhradené miesto.

(5)

Ak sa niektorý spoj zruší alebo ak sa preprava na ňom preruší alebo zastaví, cestujúci s platným cestovným lístkom má prednostné právo na náhradnú prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné, iným spojom tej istej autobusovej linky alebo iným spojom inej autobusovej linky toho istého dopravcu. Ak to nie je možné v ten istý deň, cestujúci má právo na bezplatnú prepravu späť do východiskovej zastávky a na vrátenie cestovného.

§ 14

Povinnosti cestujúcich v pravidelnej doprave

(1)

Cestujúci je povinný

a)

správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,

b)

poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

c)

nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu,

d)

zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

(2)

Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

(3)

Povinnosť poskytnúť identifikačné údaje v rozsahu podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na cestujúceho, ktorý poškodil alebo znečistil autobus a nezaplatil na mieste paušálnu sumu náhrady škody alebo náhradu za vyčistenie autobusu.

§ 15

Cestovný poriadok

(1)

Pravidelná doprava na autobusovej linke sa uskutočňuje podľa cestovného poriadku.

(2)

Cestovný poriadok zostavuje dopravca samostatne pre každú autobusovú linku. Ak pravidelnú dopravu na jednej autobusovej linke prevádzkujú dvaja alebo viacerí dopravcovia, zostavujú jeden spoločný cestovný poriadok pre túto linku. V dopravnej licencii možno určiť alebo v zmluve o službách dohodnúť, že sa zostaví jeden cestovný poriadok aj vtedy, ak niekoľkí dopravcovia uskutočňujú pravidelnú dopravu na niekoľkých autobusových linkách, ktoré sú sčasti spoločné alebo na seba nadväzujú, križujú sa alebo inak súvisia.

(3)

Cestovný poriadok a jeho zmeny schvaľuje dopravný správny orgán. Ak cestovný poriadok upravuje trasu autobusovej linky a harmonogram spojov na základe plánu dopravnej obslužnosti alebo zmluvy o službách, schvaľuje ho, ako aj jeho zmeny, aj objednávateľ dopravných služieb (ďalej len „objednávateľ“). Objednávateľ pri schvaľovaní cestovného poriadku dbá o to, aby sa cestovný poriadok alebo jeho zmena čo najmenej dotkli plnenia záväzkov iných dopravcov a záväzkov v železničnej doprave a aby sa čo najlepšie využili dopravné kapacity s cieľom uspokojiť dopyt a požiadavky verejnosti na dopravné služby.

(4)

Cestovný poriadok sa zostavuje spravidla na jeden rok a jeho zmeny raz za polrok. Ak sa po schválení cestovného poriadku alebo jeho zmeny podstatne zmenili rozhodujúce okolnosti, najmä plán dopravnej obslužnosti, zmluva o službách, cestovný poriadok železničnej dopravy, požiadavky obcí alebo verejnosti na dopravné služby alebo technický stav, priechodnosť ciest na trase autobusovej linky, objednávateľ môže vo verejnom záujme nariadiť mimoriadnu zmenu cestovného poriadku.

(5)

Dopravca je povinný zverejniť cestovný poriadok a jeho zmenu v dostatočnom predstihu najneskôr 10 dní pred začiatkom platnosti na svojom webovom sídle, na autobusových staniciach a zastávkach, prípadne aj iným vhodným spôsobom.

§ 16

Cestovný lístok a kontrola cestovných lístkov

(1)

Potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

(2)

Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému.

(3)

Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný.

(4)

Cestujúci je povinný

a)

mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,

b)

kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu,

c)

označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

(5)

Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

§ 17

Tarifa

(1)

Tarifa upravuje

a)

sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,

b)

sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,

c)

ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim,

d)

ceny za prepravu autobusových zásielok,

e)

sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a

f)

podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.

(2)

Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

(3)

Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.

§ 18

Dopravná obslužnosť

(1)

Dopravnou obslužnosťou na účely tohto zákona sa rozumie vytvorenie ponuky primeraného rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave na zabezpečenie pravidelnej dopravy na území kraja alebo obce.

(2)

Primeraným rozsahom sa na účely odseku 1 rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov na jednotlivých autobusových linkách na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní v týždni pri zohľadnení možností súbežných prepráv34) a prestupu, vzdialenosti k zastávkam, priepustnosti ciest v priebehu dňa, bezpečnosti prepráv, výbavy a kapacity vozidiel a cestovného pre vybrané skupiny cestujúcich.

§ 19

Objednávateľ

(1)

Ak nie je dostatočne zabezpečená dopravná obslužnosť územia pravidelnou dopravou prevádzkovanou dopravcami na komerčnom základe ani železničnou dopravou, objednávateľ je oprávnený vo verejnom záujme objednať dopravné služby v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia.

(2)

Objednávateľom na účely tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je podľa zákona povinný organizovať a zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia kraja alebo obce v pravidelnej doprave.

§ 20

Plán dopravnej obslužnosti

(1)

Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia objednávateľ zostavuje plán dopravnej obslužnosti a uzatvára s dopravcami zmluvy o službách.

(2)

Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti, prevádzkované železničné a autobusové linky a ich prepravnú kapacitu a ďalšie kapacitné možnosti dopravcov, technický stav ciest na trase autobusových liniek, kapacitné možnosti súbežnej železničnej dopravy a mestskej dráhovej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania prepravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu za službu vo verejnom záujme35) (ďalej len „príspevok“). Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ spolupracuje s objednávateľom dopravných služieb železničnej dopravy na zosúladení kapacitných a prevádzkových možností v železničnej doprave a v pravidelnej autobusovej doprave.

(3)

Plán dopravnej obslužnosti obsahuje najmä

a)

zoznam autobusových liniek alebo ich častí, na ktorých sa má uskutočňovať pravidelná doprava vo verejnom záujme,

b)

požiadavky na primeraný rozsah dopravných služieb,

c)

spôsob riešenia súbežnej dopravy, opatrenia na zabezpečenie koordinácie a nadväznosti na železničnú dopravu alebo na mestskú dráhovú dopravu,

d)

spôsob výpočtu a harmonogram poskytovania príspevku z verejného rozpočtu,

e)

možnosti úpravy sadzby základného cestovného alebo udelenia výlučného práva36) na dopravné služby na určitej autobusovej linke alebo na určitých zastávkach,

f)

ciele a zámery riešenia disproporcie dopytu a ponuky v určitom území vrátane potreby investícií do vozidlového parku, do technickej základne alebo do organizácie a trasy autobusových liniek.

(4)

Objednávateľ musí vypracovať plán dopravnej obslužnosti tak, aby riešil efektívnosť a hospodárnosť zabezpečovania dopravnej obslužnosti, najmä racionálne usporiadanie pravidelnej dopravy s cieľom minimalizovať súbežné prepravy a vytvoriť funkčnú nadväznosť pravidelnej dopravy na železničnú dopravu a na mestskú dráhovú dopravu a aby podporoval integrované dopravné systémy.

(5)

Plán dopravnej obslužnosti je podkladom na udeľovanie dopravných licencií, na uzatváranie zmlúv o službách a na zostavovanie cestovných poriadkov v pravidelnej doprave.

§ 21

Zmluva o službách

(1)

Účelom zmluvy o službách je zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe.

(2)

Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, neposkytoval v požadovanom rozsahu alebo kvalite alebo by ich neposkytoval za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia. Zmluvu o službách nemožno uzatvoriť na diaľkovú dopravu a na komerčné miestne rekreačné a turistické prepravy.

(3)

Objednávateľ je povinný podporovať vznik a prevádzkovanie integrovaného dopravného systému. Na tento účel môže objednávateľ uzatvoriť zmluvu o službách aj s obchodnou spoločnosťou založenou na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému (§ 3 ods. 3).

(4)

Objednávateľ môže uzavrieť zmluvu o službách len s dopravcom, ktorý má platné povolenie podľa § 5 ods. 1 alebo licenciu Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, je držiteľom platnej dopravnej licencie a z hľadiska zabezpečovania dopravnej obslužnosti je spôsobilý splniť záväzok.37) Objednávateľ môže výnimočne uzatvoriť zmluvu o službách aj s dopravcom, ktorý ešte nemá dopravnú licenciu, s podmienkou, že do začatia plnenia záväzku ju získa.

(5)

Na spôsob výberu dopravcu a spôsob zadávania zmlúv o službách sa vzťahujú osobitné predpisy.38)

(6)

Zmluva o službách s dopravcom pravidelnej dopravy musí mať písomnú formu. Ak osobitný predpis neustanovuje inak,39) zmluva o službách obsahuje najmä

a)

presné vymedzenie záväzku, najmä vymedzenie územia alebo autobusových liniek, rozsah prepráv a ich časové rozloženie počas dňa a týždňa, ako aj povahu a rozsah výlučných práv, ak boli dohodnuté,

b)

prípustnosť plnenia záväzku vykonávajúcim dopravcom alebo subdodávateľom a vymedzenie jeho podielu na prevádzkovaní autobusovej linky,

c)

tarifu, najmä maximálnu sadzbu základného cestovného a cestovného vybraných skupín cestujúcich,40)

d)

spôsob výpočtu príspevku a harmonogram jeho postupnej úhrady,

e)

spôsob kontroly plnenia záväzku a spôsob vykazovania jeho plnenia,

f)

nápravné opatrenia a možné sankcie za neplnenie záväzku,

g)

platnosť zmluvy v rozsahu podľa osobitného predpisu.41)

(7)

V zmluve o službách s dopravcom pravidelnej dopravy nemožno obmedziť poskytnutie údajov súvisiacich s poskytovaním služieb podľa tohto zákona.

(8)

Ak bola zmluva o službách uzatvorená priamym zadaním s dopravcom, nad ktorým objednávateľ vykonáva kontrolu alebo má na neho hoci len minimálny vplyv, musí byť súčasťou obsahu zmluvy o službách aj mechanizmus umožňujúci návratnosť nadmernej úhrady príspevku do rozpočtu objednávateľa a požiadavky podľa osobitného predpisu.42) Takto uzatvorená zmluva o službách obsahuje aj náklady na zamestnancov dopravcu dohodnuté v kolektívnej zmluve, ktoré sú spojené s plnením záväzku.

(9)

Súčasťou obsahu zmluvy o službách sú aj požiadavky na normy kvality a bezpečnosti pravidelnej dopravy vo verejnom záujme vrátane technických noriem vzťahujúcich sa na prepravu cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou a požiadavky na vek, vybavenie a technickú úroveň autobusov.

(10)

Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný počas trvania záväzku pri kúpe alebo lízingu autobusov, ktorých predpokladaná cena bez dane z pridanej hodnoty sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit podľa osobitného predpisu,43) zohľadniť energetické a environmentálne vplyvy prevádzky vozidiel počas ich životnosti podľa osobitného predpisu.44)

§ 22

Príspevok

(1)

Úhradu od objednávateľa za záväzok tvorí príspevok dohodnutý v zmluve o službách. Príspevok sa uhrádza z rozpočtu objednávateľa.

(2)

Výška príspevku sa dohodne podľa rozsahu objednávaných dopravných služieb v záväzku podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom.45)

(3)

Objednávateľ uhrádza príspevok postupne podľa harmonogramu a podmienok dohodnutých v zmluve o službách a po skončení rozpočtového roka uskutoční celkové vyúčtovanie na základe vyhodnotenia plnenia záväzku.

(4)

Ak trasa autobusovej linky vedie cez územie dvoch alebo viacerých objednávateľov, zmluvu o službách uzatvára ten z nich, na ktorého území je jej východisková zastávka. Na príspevku za služby vo verejnom záujme sa podieľa každý vyšší územný celok, na území ktorého sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka, ak sa nedohodnú inak. Na úhradu nákladov dopravných služieb môžu prispieť aj obce a mestské časti, v ktorých prospech vznikol záväzok, ako aj zamestnávatelia, ktorých požiadavky na dopravné služby pre svojich zamestnancov boli zohľadnené v pláne dopravnej obslužnosti a dohodnuté v obsahu záväzku.

(5)

Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný viesť evidenciu nákladov a výnosov z plnenia záväzku oddelene od evidencie nákladov a výnosov z ostatných poskytovaných dopravných služieb.

(6)

Ak sa v zmluve o službách nedohodne inak, príspevok možno použiť len na úhradu plnenia záväzku.

§ 23

Povinnosti iných osôb

(1)

Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný odplatne na základe zmluvy za rovnakých podmienok sprístupniť priestory a poskytovať služby všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú v nej zastávku. Zriaďovateľ zastávky mimo autobusovej stanice je povinný umožniť inému dopravcovi jej používanie. Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný na svojom webovom sídle zverejniť podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka.

(2)

Označník a informačnú tabuľu na autobusovej stanici je povinný zriadiť a udržiavať vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice po dohode s dopravcami, ktorí majú v nej zastávku; na zastávke mimo autobusovej stanice má túto povinnosť ten dopravca, ktorý má na nej najviac autobusových spojov, ak sa dopravcovia nedohodli inak.

(3)

Ak sa dopravcovia nedohodnú na podiele úhrady nákladov s vlastníkom, správcom alebo nájomcom autobusovej stanice a so zriaďovateľom zastávky mimo autobusovej stanice podľa odsekov 1 a 2 inak, znášajú podiel podľa rozsahu využívania autobusovej stanice a zastávky a služieb, ktoré sú im poskytované.

(4)

Vlastník alebo správca cesty, po ktorej vedie trasa autobusovej linky, je povinný v nevyhnutnom rozsahu strpieť zriadenie zastávky a umiestnenie jej označníka, prístrešku pre cestujúcich a zariadenia na automatizovaný výdaj cestovných lístkov a umožniť ich údržbu a opravy.

(5)

Vlastník autobusovej čakárne a prístrešku pre cestujúcich a zriaďovateľ zastávky sú povinní udržiavať ich v prevádzkyschopnom stave a čisté, ako aj stavebne ich bezbariérovo upraviť pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou.

§ 24

Osobitná pravidelná doprava

(1)

Osobitnou pravidelnou dopravou je pravidelná doprava pre vopred dohodnuté skupiny cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich, najmä doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania a žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a späť. Uskutočňuje sa na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy po dohodnutej trase s dohodnutými zastávkami v dohodnutej periodicite.

(2)

Osobitná pravidelná doprava môže byť súbežná s trasou autobusovej linky pravidelnej dopravy s využívaním jej zastávok a prístreškov podľa dohody s jej prevádzkovateľom alebo samostatná po vlastnej trase s vlastnými zastávkami.

(3)

Dopravca má v osobitnej pravidelnej doprave prepravnú povinnosť a povinnosti dopravcu len vo vzťahu k dohodnutej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú povinnosť ani tarifnú povinnosť.

(4)

Z osobitnej pravidelnej dopravy je vylúčená preprava autobusových zásielok, cestovnej batožiny a stojacich cestujúcich; to neplatí, ak ide o prepravu cestujúcich len na území obce.

(5)

Dopravca v osobitnej pravidelnej doprave je povinný používať na plnenie dopravných služieb vhodné autobusy, ktoré sú uspôsobené alebo vybavené na prepravu dohodnutých skupín cestujúcich, ak ich preprava, nastupovanie alebo vystupovanie vyžaduje osobnú asistenciu, inú pomoc alebo použitie technického zariadenia.

(6)

Používané autobusy musia byť popri označení obchodným menom dopravcu označené vpredu a vzadu názvom cieľovej zastávky a nápisom označujúcim osobitnú pravidelnú dopravu, napríklad Školský autobus, Zmluvná preprava alebo obchodným menom objednávateľa prepravy.

§ 25

Príležitostná doprava

(1)

Príležitostná doprava sa uskutočňuje na základe dohody s objednávateľom príležitostnej dopravy ako jednorazová zmluvná preprava dohodnutej skupiny cestujúcich po dohodnutej trase s dohodnutými zastávkami.

(2)

Dopravca príležitostnej dopravy má prepravnú povinnosť a povinnosti dopravcu len voči prepravovanej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú povinnosť ani tarifnú povinnosť.

(3)

Z príležitostnej dopravy je vylúčená preprava autobusových zásielok a stojacich cestujúcich.

(4)

Používané autobusy a autokary musia byť popri označení obchodným menom dopravcu príležitostnej dopravy označené vpredu a vzadu nápisom Zájazd.

(5)

Držiteľ dopravnej licencie na pravidelnú dopravu môže vykonávať vnútroštátnu príležitostnú dopravu a na základe jazdného listu46) aj medzinárodnú príležitostnú dopravu.

§ 26

Taxislužba

(1)

Taxislužba je prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami taxislužby ako prepravy jednotlivých cestujúcich alebo skupiny cestujúcich do cieľového miesta podľa zmluvy o preprave osôb.

(2)

Dopravca má prevádzkovú povinnosť v rozsahu koncesie, prepravnú povinnosť v rozsahu prepravného poriadku a tarifnú povinnosť podľa tarify.

(3)

Dopravca môže ponúkať poskytovanie dopravných služieb zverejnením základných podmienok ich poskytovania na stanovišti taxislužby, na svojom webovom sídle, na vozidlách taxislužby, formou reklamy alebo zriadením dispečingu a propagáciou objednávkovej služby.

(4)

Dopravca môže uzavrieť zmluvu o preprave osôb s cestujúcim

a)

prostredníctvom vodiča vozidla taxislužby na stanovišti taxislužby alebo kdekoľvek na území určenom v koncesii, kde sa počas jazdy bez cestujúceho nachádza s vozidlom taxislužby,

b)

vo svojom sídle, na inom vopred zverejnenom mieste alebo na obvyklej zastávke vozidla taxislužby na pravidelnej trase, ktorá však nesmie byť súbežná s trasou autobusovej linky alebo

c)

prostredníctvom dispečingu.

(5)

Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť podrobnosti o výkone taxislužby na území obce a vydať prevádzkový poriadok stanovišťa taxislužby.

§ 27

Koncesia

(1)

Prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona.

(2)

Koncesia oprávňuje dopravcu ponúkať dopravné služby a uzatvárať zmluvy o preprave osôb len na území vymedzenom v koncesii. Dopravca môže prepraviť cestujúceho z územia vymedzeného v koncesii do ktoréhokoľvek cieľového miesta v Slovenskej republiky alebo v cudzine a z cieľového miesta v Slovenskej republike na územie vymedzené v koncesii.

(3)

Udeliť koncesiu možno žiadateľovi, ktorý

a)

má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo, ktoré spĺňa požiadavky na vozidlo taxislužby podľa § 30,

b)

má vlastné, prenajaté alebo inak zabezpečené stanovište taxislužby a miesto na garážovanie alebo odstavenie vozidla taxislužby mimo času poskytovania dopravných služieb,

c)

je bezúhonný podľa § 6 ods. 3 a 4,

d)

má osvedčenie o odbornej spôsobilosti a

e)

preukáže finančnú spoľahlivosť podľa § 6 ods. 5.

(4)

Koncesiu nemožno udeliť žiadateľovi, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, počas troch rokov odo dňa ukončenia konkurzu alebo opätovného potvrdenia núteného vyrovnania; to neplatí, ak ku konkurzu alebo k nútenému vyrovnaniu došlo v dôsledku úpadku alebo trestného činu tretej osoby. Koncesiu však možno udeliť žiadateľovi po uplynutí jedného roka odo dňa vyrovnania záväzkov z konkurzu podľa rozvrhového uznesenia súdu. Ak žiadateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, možno mu udeliť koncesiu najskôr po piatich rokoch odo dňa úplného vyrovnania záväzkov z konkurzu podľa rozvrhového uznesenia súdu.

(5)

Odsek 4 sa vzťahuje aj na žiadateľa, voči ktorému sa zamietlo vyhlásenie konkurzu len pre nedostatok majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov konania.

(6)

Koncesiu nemožno udeliť ani žiadateľovi, ktorému bol súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo alebo sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v priestupkovom konaní, dokiaľ zákaz trvá.

(7)

V rozhodnutí o udelení koncesie môže dopravný správny orgán žiadateľovi uložiť povinnosť

a)

používať určitý druh alebo typ vozidiel vzhľadom na vek vozidla, jeho vybavenie a technickú úroveň alebo na vybavenie vozidla na prepravu vybraných skupín cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,

b)

používať určité stanovište taxislužby,

c)

zabezpečiť informačné služby pre cestujúcich alebo určitý systém objednávania prepravy vrátane využitia elektronického média a elektronického systému.

(8)

Koncesia sa udeľuje na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti. Platnosť koncesie možno na žiadosť jej držiteľa predĺžiť, ak sú splnené požiadavky na prevádzkovanie taxislužby podľa tohto zákona.

(9)

Koncesia je trvalo neprenosná na iného. Ak dôjde k prevodu podniku držiteľa koncesie na iného, dopravný správny orgán odníme koncesiu doterajšiemu držiteľovi. Nadobúdateľ podniku sa môže stať prevádzkovateľom taxislužby, ak mu dopravný správny orgán udelí koncesiu.

(10)

Na dočasné najviac šesťmesačné prenechanie prevádzkovania taxislužby inému prevádzkovateľovi taxislužby sa vyžaduje rozhodnutie dopravného správneho orgánu o dočasnej zmene koncesie, a to na žiadosť držiteľa koncesie z dôvodu vážnej prekážky prevádzkovania taxislužby, alebo ak sa tým zabezpečí dodržanie podmienok prevádzkovania taxislužby podľa koncesie. So zmenou koncesie musí súhlasiť dočasný prevádzkovateľ taxislužby.

(11)

Platnosť koncesie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená, alebo jej odňatím.

(12)

Ak držiteľom koncesie je fyzická osoba, platnosť koncesie zaniká aj dňom smrti jej držiteľa. V prevádzkovaní taxislužby môže až do skončenia dedičského konania o podnik zomrelého držiteľa koncesie pokračovať jeho dedič, pozostalý manžel alebo iná osoba, ak spĺňa požiadavku bezúhonnosti podľa § 6 ods. 3. Pokračovanie v prevádzkovaní taxislužby musí ohlásiť dopravnému správnemu orgánu do troch pracovných dní odo dňa začatia pokračovania v prevádzkovaní taxislužby a priložiť výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia ohlásenia oznámi, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania taxislužby, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní taxislužby z dôvodu, že nie sú splnené požiadavky na prevádzkovanie taxislužby.

(13)

Dopravný správny orgán odníme koncesiu, ak jej držiteľ

a)

prestal spĺňať požiadavky podľa tohto zákona,

b)

na jeho podnik bol vyhlásený konkurz,

c)

nie je ďalej schopný vykonávať činnosť dopravcu z podnikateľských, technických alebo personálnych dôvodov a ak ide o fyzickú osobu, aj zo zdravotných dôvodov,

d)

nezačal bez vážnej prekážky prevádzkovať taxislužbu podľa podmienok uložených v koncesii a podľa prepravného poriadku do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o udelení koncesie,

e)

napriek upozorneniu a uloženej pokute prevádzkuje taxislužbu v rozpore so zákonom, s koncesiou alebo s prepravným poriadkom,

f)

o jej odňatie sám požiadal.

§ 28

Preukaz vodiča vozidla taxislužby

(1)

Vodičom vozidla taxislužby môže byť len ten, kto je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby (ďalej len „preukaz vodiča“). Vodič vozidla taxislužby musí byť v pracovnom pomere k prevádzkovateľovi taxislužby po ustanovený týždenný pracovný čas alebo prevádzkovať taxislužbu ako samostatne zárobkovo činná osoba.

(2)

Preukaz vodiča možno vydať tomu, kto

a)

je najmenej tri roky držiteľom vodičského oprávnenia skupiny alebo podskupiny oprávňujúcej viesť vozidlo taxislužby,

b)

má najmenej 21 rokov,

c)

je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

d)

je bezúhonný,

(3)

Za bezúhonného sa na účely vydania preukazu vodiča nepovažuje

a)

ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s cestnou premávkou alebo s poskytovaním služieb zákazníkom a trest nebol zahladený,

b)

ten, komu bol súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, alebo sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v priestupkovom konaní, dokiaľ zákaz trvá.

(4)

Odborná spôsobilosť vodiča vozidla taxislužby sa získava skúškou pred skúšobnou komisiou a osvedčuje sa vydaním preukazu vodiča.

§ 29

Práva a povinnosti vodiča vozidla taxislužby

(1)

Vodič vozidla taxislužby je povinný poskytovať dopravné služby podľa prepravného poriadku, najmä

a)

prepraviť cestujúceho podľa pokynov dispečingu z vopred dohodnutého miesta a cestujúceho, ktorý prejaví záujem o prepravu na stanovišti taxislužby, na obvyklom mieste na pravidelnej trase prepravy skupiny cestujúcich alebo kdekoľvek na ceste počas jazdy vozidla taxislužby bez cestujúceho okrem zastávok pravidelnej dopravy,

b)

používať strešné svietidlo na oznamovanie, či je vozidlo taxislužby voľné alebo obsadené cestujúcim alebo zadanou objednávkou,

c)

naložiť a upevniť cestovnú batožinu a iné veci cestujúceho a po skončení prepravy ich vyložiť,

d)

umožniť cestujúcemu pohľad na displej taxametra počas jazdy od nastúpenia až po vystúpenie,

e)

uskutočniť prepravu po najkratšej trase prepravy, ktorú umožňuje dopravná situácia; inú trasu prepravy môže použiť len so súhlasom cestujúceho alebo na jeho návrh, alebo ak ide o vopred známu pravidelnú trasu prepravy skupiny cestujúcich,

f)

vziať iného cestujúceho len so súhlasom cestujúceho alebo na jeho návrh; to neplatí, ak ide o cestujúceho nastupujúceho na obvyklom mieste na pravidelnej trase prepravy skupiny cestujúcich a vo vozidle taxislužby je voľné miesto alebo ak s cestujúcim bola vopred uzatvorená zmluva o preprave osôb,

g)

vydať cestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom; kópia v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe je súčasťou registratúry prevádzkovateľa taxislužby,

h)

mať vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom cestujúcemu preukaz vodiča,

i)

mať vo vozidle taxislužby kompletné tarifné podmienky a umožniť cestujúcemu na požiadanie nahliadnuť do nich.

(2)

Vodič vozidla taxislužby môže odmietnuť vykonať prepravu alebo nedokončiť začatú prepravu, ak

a)

to neumožňuje technický stav a priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na trase prepravy najmä v dôsledku poveternostných vplyvov, poškodenia pozemnej komunikácie alebo dopravnej nehody,

b)

správanie sa cestujúceho, najmä ak je agresívny alebo ozbrojený, alebo čas prepravy, cieľové miesto, trasa prepravy alebo iné okolnosti vzbudzujú u vodiča obavu o svoje zdravie, o bezpečnosť prepravy alebo o vozidlo taxislužby,

c)

vzhľadom na stav cestujúceho hrozí znečistenie vozidla taxislužby alebo obťažovanie vodiča počas jazdy,

d)

cestujúci napriek upozorneniu vo vozidle taxislužby fajčí, konzumuje jedlo a nápoje alebo kŕmi prepravované zviera alebo na prednom sedadle manipuluje s príručnou batožinou, novinami, mapou alebo inou vecou, ktorou možno obmedziť výhľad vodiča alebo ohroziť vedenie vozidla taxislužby,

e)

cestujúci má batožinu, ktorú vzhľadom na jej početnosť, veľkosť, hmotnosť alebo tvar nie je možné naraz prepraviť, alebo chce prepravovať zvieratá, ktoré vzhľadom na ich veľkosť, početnosť alebo správanie nie je možné prepraviť v priestore pre cestujúcich ani v batožinovom priestore.

(3)

Ak vodič vozidla taxislužby odmietne prepraviť cestujúceho z dôvodu podľa odseku 2 písm. e), je povinný ohlásiť to dispečingu s cieľom zabezpečiť pristavenie vhodného vozidla taxislužby alebo inému vodičovi, ktorý má spôsobilé vozidlo taxislužby.

§ 30

Vozidlo taxislužby

(1)

Vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré

a)

je uvedené v koncesii a má v koncesii pridelené evidenčné číslo vozidla taxislužby; toto číslo musí byť umiestnené vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho,

b)

je na predných ľavých a pravých dverách označené obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby a telefónnym číslom dispečingu objednávkovej služby, ak ju prevádzkovateľ taxislužby zriadil; inak telefónnym číslom vodiča alebo dopravcu,

c)

má pevne zabudovaný funkčný taxameter spĺňajúci požiadavky na určené meradlá, ktorý umožňuje cestujúcemu počas prepravy sledovať okamžitú cenu cestovného a ktorý vydáva potvrdenku o zaplatenom cestovnom; taxameter nemusí mať vozidlo taxislužby použité na prepravu skupiny cestujúcich, ktorí zaplatili cestovné pred začatím prepravy alebo na obvyklých miestach na pravidelnej trase prepravy,

d)

má na pravých predných dverách a vo vnútri vozidla taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho základnú sadzbu cestovného; to neplatí, ak ide o vozidlo taxislužby použité na prepravu skupiny cestujúcich, ktorí zaplatili cestovné pred začatím prepravy alebo na obvyklých miestach na pravidelnej trase prepravy,

e)

je poistené pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú cestujúcemu na zdraví alebo na jeho majetku,

f)

je vybavené pevným alebo odnímateľným strešným svietidlom žltej farby s nápisom TAXI,

g)

musí umožniť prepravu najmenej 50 kg cestovnej batožiny pri plnom obsadení v rámci celkovej hmotnosti vozidla alebo musí mať batožinový priestor alebo ložný priestor s objemom najmenej 375 dm^3.

(2)

Dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa odseku 1 písm. a) ako vozidlo taxislužby len vozidlo, ktoré

a)

má najmenej troje vstupných dverí do priestoru pre vodiča a cestujúcich,

b)

je podľa osvedčenia o evidencii schválené na prepravu najmenej štyroch osôb a najviac deviatich osôb vrátane vodiča,

c)

má najviac päť rokov odo dňa uvedenia do prevádzky alebo najazdených najviac 100 000 km s benzínovým motorom alebo hybridným pohonom alebo najviac 150 000 km s naftovým motorom.

(3)

Vozidlo taxislužby môže byť vybavené deliacou stenou na ochranu vodiča. Deliaca stena musí byť umiestnená tak, aby oddeľovala vodiča od cestujúcich, ale aby umožňovala komunikáciu vodiča s cestujúcim, najmä posuvnou časťou, sklopením alebo pevnými otvormi.

(4)

Prevádzkovateľ taxislužby musí mať na každých 15 prevádzkovaných vozidiel taxislužby najmenej jedno vozidlo taxislužby, ktoré je počtom sedadiel alebo veľkosťou batožinového priestoru alebo ložného priestoru uspôsobené alebo vybavené na prepravu viac ako štyroch a najviac ôsmich cestujúcich, vybraných skupín cestujúcich s príslušenstvom, veľkého počtu kusov batožiny alebo rozmernej batožiny.

§ 31

Prepravné povolenie v medzinárodnej doprave

(1)

Dopravca so sídlom v Slovenskej republike potrebuje na uskutočnenie prepravy do iného štátu, z iného štátu alebo cez územie iného štátu prepravné povolenie príslušného orgánu tohto štátu alebo licenciu medzinárodnej organizácie.

(2)

Ak príslušný orgán iného štátu alebo medzinárodná organizácia hromadne poskytne prepravné povolenia alebo licencie dopravnému správnemu orgánu, ten ich odovzdá dopravcom so sídlom v Slovenskej republike.

(3)

Ak dopravca nevyužije prepravné povolenie na uskutočnenie prepravy alebo závažne poruší svoju povinnosť v cestnej doprave týkajúcu sa osádky vozidla alebo technického stavu vozidla počas uskutočňovania prepravy na základe prepravného povolenia podľa odseku 1, dopravný správny orgán mu môže odoprieť odovzdanie ďalších prepravných povolení do tohto štátu.

(4)

Prepravné povolenie podľa odseku 1 nemožno odovzdať osobe, ktorá nie je dopravcom s licenciou Spoločenstva podľa § 5 ods. 2 alebo nie je zapísaná v obchodnom registri, ani dopravcovi, ktorý použil na prepravu cudzie prepravné povolenie, sfalšoval prepravné povolenie alebo sfalšované prepravné povolenie vedome použil.

(5)

Dopravca v nákladnej doprave so sídlom v inom štáte potrebuje na uskutočnenie prepravy na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky prepravné povolenie Slovenskej republiky alebo licenciu medzinárodnej organizácie.

(6)

Dopravný správny orgán je oprávnený zakázať dopravcovi so sídlom v inom štáte prepravu na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky, a to až na päť rokov, ak opakovane poruší dôležitú povinnosť, ktorá vyplýva z medzinárodnej zmluvy alebo z tohto zákona.

§ 32

Vozidlo prenajaté bez vodiča

(1)

Na prepravy v nákladnej doprave možno použiť aj prenajaté vozidlo, ak je evidované v Slovenskej republike alebo v štáte, v ktorom má nájomca sídlo alebo trvalý pobyt, a sú v ňom tieto doklady:

a)

zmluva o prenájme vozidla alebo jej osvedčená kópia alebo osvedčený výpis z nej, v ktorom sú uvedené identifikačné údaje o prenajímateľovi, o nájomcovi, o vozidle, dátum uzavretia zmluvy a doba jej platnosti, a

b)

pracovná zmluva alebo jej osvedčená kópia obsahujúca názov zamestnávateľa, meno a priezvisko zamestnanca, dátum uzavretia a dobu platnosti zmluvy alebo iný doklad o pracovnom vzťahu vodiča k nájomcovi vozidla, ak vodič nie je zároveň nájomcom vozidla.

(2)

Prenajatým vozidlom na účely odseku 1 sa rozumie vozidlo, ktoré prenajímateľ nájomnou zmluvou za odplatu a na určenú dobu prenecháva bez vodiča na užívanie prevádzkovateľovi nákladnej dopravy na účet tretej osoby alebo na vlastný účet.

(3)

Zmluva o prenájme vozidla podľa odseku 1 písm. a) sa musí vzťahovať výhradne na prenájom vozidla bez vodiča a nesmie byť spojená so zmluvou uzavretou s tým istým podnikom, ktorej predmetom je poskytnutie vodiča alebo osádky.

§ 33

Kabotážna preprava

(1)

Ak osobitný predpis47) alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, dopravca so sídlom alebo s trvalým pobytom v inom štáte môže vykonať prepravu medzi dvomi miestami na území Slovenskej republiky len na základe povolenia dopravného správneho orgánu.

(2)

Kabotážna preprava na území Slovenskej republiky je vylúčená pri pravidelnej doprave.

§ 34

Preprava nebezpečných vecí

(1)

V cestnej doprave možno prepravovať len nebezpečné veci, ktorých prepravu povoľuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná48) (ďalej len „dohoda ADR“); to neplatí, ak ide o

a)

prepravu nebezpečných vecí vo vojenskom obvode alebo v inom uzavretom priestore ozbrojených síl vozidlom ozbrojených síl alebo o prepravu nebezpečných vecí v kolóne vozidiel ozbrojených síl po predpísanej trase prepravy a pod trvalým dohľadom odosielateľa,

b)

prepravu výbušnín vozidlami ozbrojených síl alebo vozidlami ozbrojených bezpečnostných zborov pod ich trvalým dohľadom po celej trase prepravy,

c)

časovo obmedzené dopravné operácie s jednoznačne určenými nebezpečnými vecami, a to aj so zakázanými, ktoré individuálne výnimočne povolil dopravný správny orgán za dodržania podmienky, že nie je ohrozená bezpečnosť, alebo

d)

prepravu vozidiel vyradených z evidencie motorových vozidiel bez akumulátora, z ktorých nevytekajú prevádzkové kvapaliny a neuniká horľavý plyn.

(2)

Prepravu nebezpečných vecí na území Slovenskej republiky možno uskutočniť len spôsobom a za podmienok určených v dohode ADR a ustanovených týmto zákonom.

(3)

Prepravu nebezpečných vecí možno uskutočniť len typovo schváleným vozidlom a s použitím obalov, nádob, cisterien a kontajnerov, ktoré sú schválené a označené. Osobitné predpisy,49) ktoré ustanovujú typové bezpečnostné požiadavky na vozidlá a prepravné zariadenia a spôsoby ich používania, uskladňovania, čistenia, dezinfekcie a dekontaminácie a pravidlá manipulácie a prepravy výbušnín, rádioaktívnych látok, chemických látok, biologických a iných nebezpečných odpadov, živých mikroorganizmov a geneticky modifikovaných organizmov, musia byť dodržané pri balení a inej manipulácii pred prepravou, pri nakládke, počas prepravy a pri vykládke nebezpečných vecí.

(4)

Nebezpečné veci môže prepravovať len dopravca, ktorý vymenoval jedného alebo niekoľkých bezpečnostných poradcov, má potrebnú technickú základňu, vozidlá a prepravné zariadenia podľa odseku 3 a osádky vozidiel a ďalšie osoby zúčastnené na nakládke, vykládke alebo inej manipulácii s nebezpečnými vecami, ktoré boli zaškolené bezpečnostnými poradcami.

(5)

Každý, kto je zúčastnený na preprave nebezpečných vecí, je povinný dodržiavať pravidlá manipulácie a prepravy, bezpečnostné opatrenia určené na manipuláciu s nimi a na ich prepravu, dodržiavať pokyny bezpečnostných poradcov, a ak došlo k dopravnej nehode alebo inej havárii s únikom nebezpečných vecí, minimalizovať rozsah škôd na zdraví ľudí a zvierat, na majetku a na životnom prostredí.

(6)

Každý je povinný správať sa tak, aby nezvyšoval predvídateľné nebezpečenstvo hroziace z prepravovaných nebezpečných vecí.

§ 35

Povinnosti účastníkov prepravy nebezpečných vecí

(1)

Odosielateľ nebezpečných vecí je povinný odovzdať na prepravu zásielku nebezpečných vecí, ktorá je v súlade s požiadavkami tohto zákona, a

a)

presvedčiť sa, či nebezpečné veci sú správne zatriedené, a preveriť, či ich preprava cestnou dopravou je povolená,

b)

poskytnúť dopravcovi informácie a údaje, a ak je to potrebné, požadované prepravné a sprievodné doklady,

c)

používať len obaly, nádoby na voľne ložené látky a cisternové vozidlá, snímateľné cisterny, batériové vozidlá, viacčlánkové kontajnery na plyn, prenosné cisterny a cisternové kontajnery, ktoré boli schválené na prepravu príslušných látok a sú označené predpísaným spôsobom,

d)

dodržiavať predpisy o spôsobe odoslania a obmedzenia na odoslanie,

e)

zabezpečiť, aby vyprázdnené, nevyčistené a neodplynené cisterny alebo vyprázdnené, nevyčistené vozidlá a kontajnery na voľne ložené látky boli primerane označené bezpečnostnými značkami a aby vyprázdnené, nevyčistené cisterny boli uzavreté a predstavovali rovnaký stupeň nepriepustnosti, ako plné cisterny.

(2)

Ak odosielateľ nebezpečných vecí koná na príkaz tretej strany, povinnosti podľa odseku 1 má tretia strana voči odosielateľovi nebezpečných vecí.

(3)

Príjemca nebezpečných vecí je povinný

a)

zásielku bezodkladne po jej dodaní zabezpečiť pred tretími osobami a bezpečne ju uskladniť,

b)

obhliadnuť zásielku, či prepravné obaly nemajú zjavné poškodenie, netesnosť alebo trhliny a či zásielka je v súlade so sprievodnými dokladmi a s ostatnými požiadavkami podľa dohody ADR,

c)

zabezpečiť manipuláciu s prepravnými obalmi až do ich vyčistenia alebo odplynenia.

(4)

Dopravca je povinný zabezpečiť prepravu nebezpečných vecí v súlade s požiadavkami tohto zákona, najmä

a)

preveriť, či je povolené nebezpečné veci určené na prepravu prepravovať cestnou dopravou,

b)

overiť, či odosielateľ poskytol pred začiatkom prepravy predpísané informácie k prepravovaným nebezpečným veciam, či sa v dopravných jednotkách nachádzajú predpísané doklady, alebo ak sa namiesto papierových dokladov používa elektronické spracovanie údajov alebo elektronická výmena údajov, či sú údaje k dispozícii počas prepravy spôsobom, ktorý je prinajmenšom rovnocenný papierovej dokumentácii,

c)

vizuálne sa presvedčiť, či vozidlo a náklad nemajú zjavné poškodenia, netesnosti alebo trhliny a či nechýba niektorá súčasť výstroja typovo schváleného vozidla,

d)

presvedčiť sa, či neuplynula lehota nasledujúcej skúšky cisternových vozidiel, batériových vozidiel, snímateľných cisterien, prenosných cisterien, cisternových kontajnerov a viacčlánkových kontajnerov na plyn,

e)

overiť, či vozidlo nie je preťažené,

f)

overiť, či boli na vozidlo pripevnené bezpečnostné nálepky a predpísané označenia,

g)

zabezpečiť, aby sa vo vozidle nachádzala osobitná výbava predpísaná písomnými pokynmi pre prípad nehody.

(5)

Ostatní účastníci prepravy nebezpečných vecí, ktorí sa podieľajú na ich balení, nakládke, plnení a čistení cisterien a iných prepravných zariadení a vykládke, sú povinní plniť povinnosti a dodržiavať opatrenia podľa dohody ADR a manipuláciou s nebezpečnými vecami poveriť len zamestnancov zaškolených bezpečnostným poradcom.

§ 36

Bezpečnostný poradca

(1)

Odosielateľ, dopravca, príjemca a každý, kto sa podieľa na preprave nebezpečných vecí balením, plnením, nakládkou, vykládkou alebo inou manipuláciou, pri ktorej by mohlo dôjsť k úniku nebezpečných vecí alebo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo zvierat, poškodeniu majetku alebo ohrozeniu životného prostredia, je povinný vymenovať jedného alebo niekoľkých bezpečnostných poradcov a uložiť im v súlade s požiadavkami dohody ADR konkrétne úlohy, ktoré majú pri preprave nebezpečných vecí zabezpečovať.

(2)

Funkciu bezpečnostného poradcu môže vykonávať vedúci dopravy alebo iný zamestnanec povinnej osoby podľa odseku 1 alebo na základe zmluvy pre povinnú osobu podľa odseku 1 právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

(3)

Bezpečnostným poradcom môže byť len ten, kto spĺňa požiadavky dohody ADR a má osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prepravu príslušného druhu nebezpečných vecí vydané dopravným správnym orgánom na základe odbornej prípravy a skúšky, ktorých obsah upravuje dohoda ADR.

(4)

Povinnosti bezpečnostného poradcu v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí upravuje dohoda ADR.

§ 37

Odborná príprava a skúška

(1)

Odbornú prípravu bezpečnostných poradcov a vodičov tvorí výučba teórie a praktické cvičenia. Odborná príprava musí byť zameraná na praktickú stránku prepravy nebezpečných vecí; jej rozsah a základný obsah upravuje dohoda ADR.

(2)

Skúšku organizuje a skúšobnú komisiu vymenúva a odvoláva dopravný správny orgán. Odbornú prípravu zabezpečujú ním poverené právnické osoby (ďalej len „poverené zariadenie“).

(3)

Dopravný správny orgán poverí odbornou prípravou právnickú osobu, ktorá o to požiada a preukáže, že

a)

má osvedčenie o živnostenskom oprávnení a je zapísaná v obchodnom registri,

b)