Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

„ÔSMA ČASŤ KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S VÝKONOM TRESTU § 97a (1) Ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci: a) disciplinárnej odmeny, b) disciplinárneho previnenia, c) náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej len „konanie o náhrade škody“), d) zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len „konanie o zvýšených a zavinených trovách“), e) zhabania veci. (2) Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.^63a) § 97b Príslušnosť (1) Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje a rozhoduje v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený podľa tohto zákona (ďalej len „oprávnený orgán“). (2) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. a) a b) (ďalej len „disciplinárne konanie“) je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a pedagóg. (3) V konaní o náhrade škody, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy,^30) je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. O škode prevyšujúcej trojnásobok minimálnej mzdy rozhoduje súd. (4) V konaní o zvýšených a zavinených trovách je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. (5) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) je oprávneným orgánom určený príslušník zboru. (6) Miestna príslušnosť oprávneného orgánu je určená v konaní podľa a) § 97a ods. 1 písm. a), b) a d) miestom, v ktorom odsúdený vykonáva trest, b) § 97a ods. 1 písm. c) a e) miestom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre začatie konania. (6) Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu môže miestne príslušný oprávnený orgán postúpiť vec na konanie inému vecne príslušnému oprávnenému orgánu. § 97c Účastník konania Účastníkom konania je odsúdený, ktorý dal svojím správaním podnet na začatie konania; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím podľa tohto zákona vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. § 97d Začatie konania (1) Konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu ^63a) alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len „záznam“). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania. (2) Ak § 52a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 97a ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky. (3) Ak § 52a ods. 4 neustanovuje inak, oprávnený orgán je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. (4) Konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva. § 97e Zastavenie konania (1) Konanie oprávnený orgán zastaví, ak a) odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, b) spáchanie disciplinárneho previnenia alebo spôsobenie škody nebolo odsúdenému preukázané, c) účastník konania na výzvu oprávneného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený, d) účastník konania písomne vzal odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo, e) účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, f) účastník konania a oprávnený orgán uzavreli dohodu na dobrovoľné plnenie podľa § 97k. (2) Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie a rozhodnutie podľa odseku 1 písm. e) sa iba vyznačí v spise. § 97f Lehoty (1) Ak je to potrebné, oprávnený orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu. (2) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu. (3) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované oprávnenému orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. § 97g Oznamovanie a doručovanie (1) Ak sa v § 72 ods. 9 alebo v tejto časti neustanovuje inak, rozhodnutie sa oznamuje ústnym vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk. (2) Ak účastník konania o to pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiada, doručí sa mu písomné vyhotovenie rozhodnutia. Deň doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. (3) Rozhodnutie v konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) sa oznamuje doručením rovnopisu rozhodnutia písomného vyhotovenia do vlastných rúk. (4) Ak nemožno písomné vyhotovenie rozhodnutia alebo rovnopis rozhodnutia doručiť účastníkovi konania priamo, doručí sa prostredníctvom poštového podniku^11a) na poslednú známu adresu ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. (5) Účastník konania potvrdí ústne vyhlásenie alebo doručenie rozhodnutia svojím podpisom; ak to odsúdený odmietne, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis. Za deň oznámenia rozhodnutia sa považuje aj deň odmietnutia potvrdenia podľa prvej vety, na čo musí byť účastník upozornený. (6) V konaní, v ktorom je ustanovený opatrovník, sa rozhodnutie oznamuje aj opatrovníkovi. (7) Odseky 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na oznamovanie a doručovanie ďalších písomností. § 97h Podklad rozhodnutia (1) Oprávnený orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a na tento účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Priznanie odsúdeného nezbavuje oprávnený orgán povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami zistiť skutkový stav veci. (2) V konaní je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď obvineného alebo inej osoby, veci, listiny a obhliadka. Dôkazy musia byť označené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe oprávnenému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah výpovede s jeho vlastnoručným podpisom. Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčovať. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.^63b) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. O dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje oprávnený orgán. Oprávnený orgán poučí svedka o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. (5) Ak je to potrebné na objasnenie skutku, oprávnený orgán môže zaistiť vec alebo listinu na nevyhnutne potrebný čas. Oprávnený orgán môže uložiť osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložila. Náklady spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza oprávnený orgán. (6) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný. (7) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy založenej na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. § 97i Rozhodnutie (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. (4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. (5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania. (6) Oznámené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. (7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak uplynula lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. § 97j Odvolacie konanie (1) Ak sa v § 59g ods. 2, § 60 ods. 4 alebo v tejto časti neustanovuje inak, pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v konaniach podľa § 97a ods. 1 písm. a) až c) do troch dní a v konaniach podľa § 97a ods. 1 písm. d) a e) do desiatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. (2) Odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. a) až d). (3) Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ak bolo odvolanie podané písomne, vyznačí sa na ňom dátum jeho prevzatia oprávneným orgánom. O odvolaní podanom ústne sa urobí záznam na predpísanom tlačive, v ktorom sa uvedú podstatné dôvody odvolania a dátum jeho podania. (4) Ak odsúdený v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo podal odvolanie nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené. (5) Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie. (6) Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. (7) Odvolacím orgánom je a) v disciplinárnom konaní vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia, ak rozhodnutie vydal pedagóg; riaditeľ ústavu, ak rozhodnutie vydal vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia, b) v konaní o náhrade škody riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ v prípade škody, ktorá vznikla na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva, c) v konaní o zvýšených a zavinených trovách a v konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) riaditeľ ústavu. (8) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 30 dní od jeho doručenia odvolaciemu orgánu. V odôvodnených prípadoch môže lehotu predlžiť, najdlhšie na dobu 60 dní, o čom upovedomí účastníka konania. (9) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni a a) ak sú na to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, b) odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, c) rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov možnosti iných skutkových záverov, rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. (10) Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znovu odvolať. (11) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. (12) Proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu v disciplinárnom konaní, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje riaditeľ ústavu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. § 97k Dohoda na dobrovoľné plnenie Pred vydaním rozhodnutia môžu v konaní o náhrade škody a v konaní o zavinených a zvýšených trovách účastník konania a oprávnený orgán uzavrieť písomnú dohodu na dobrovoľné plnenie. § 97l Výkon rozhodnutia Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha ústav, ktorý pohľadávku spravuje;^63c) ak účastník konania bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, rozhodnutie vykonáva generálne riaditeľstvo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.^63c) § 97m Súčinnosť tretích osôb (1) Poisťovňa je na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení odsúdeným. (2) Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho žiadosť poskytnúť podľa osobitného predpisu^63d) údaje nevyhnutné na účely výkonu rozhodnutia od odsúdeného, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky. (3) Štátny orgán, obec, notár alebo iná osoba, ktorá z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedie evidenciu osôb a majetku, je na účely rozhodovania v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť potrebné údaje. (4) Iná osoba, ktorá ma údaje, listiny a iné veci potrebné na účely rozhodovania v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo vypožičať, ak možno od nej splnenie tejto povinnosti požadovať. (5) Poštový podnik^11a) je povinný oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priečinky, údaje o počte došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštovým podnikom alebo do jeho poštového priečinka, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante, alebo umožniť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu tieto údaje získať v poštovom podniku a správnosť údajov oznámených poštovým podnikom na mieste preveriť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o poštových službách.^11d) (6) Súčinnosť podľa odsekov 1 až 5 sa poskytuje bezodplatne. § 97n (1) Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. (2) Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona, úroky z omeškania sa neuplatňujú a nevymáhajú.“.

„30) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. 63a) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. 63b) § 116 Občianskeho zákonníka. 63c) § 71 ods. 3, § 72 až 80 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. 63d) § 91 ods. 4 písm. f) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

153.

Poznámka pod čiarou k odkazu 64 znie:

„64) Napríklad zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2013 Z. z.“.

154.

V § 98 ods. 6 sa za slovo „§ 51“ vkladajú slová „ods. 4 až 6“.

155.

§ 99 vrátane nadpisu znie:

„§ 99 Osobné údaje o odsúdenom a odoberanie identifikačných znakov (1) Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu,^65) ako aj tieto údaje o jeho osobe: a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, titul, vedecká hodnosť, predchádzajúce meno a priezvisko, ak ich má odsúdený zmenené, b) dátum a miesto narodenia, c) adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu, d) štátna príslušnosť, e) číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť odsúdeného, miesto a dátum jeho vydania, f) vzdelanie, g) zamestnanie a odborné znalosti, h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti, i) zdravotná klasifikácia, j) údaje prevzaté z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu, k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. (2) Zbor nemá povinnosť informovať odsúdeného o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k).“.

„65) § 21b zákona č. 4/2001 Z. z. v znení zákona č. 372/2013 Z. z.“.

156.

§ 100 sa vrátane nadpisu vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 66 až 68 sa vypúšťajú.

157.

§ 101 vrátane nadpisu znie:

„§ 101 Výkon postupne uložených trestov (1) Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu za trest jediný. (2) Ak je pri postupne uložených trestoch ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, možno odsúdeného do termínu určenia spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov súdom premiestniť do ústavu s najvyšším stupňom stráženia podľa uložených trestov.“.

158.

V § 102 ods. 1 uvádzacej vete sa vypúšťajú slová „spravodlivosti Slovenskej republiky“.

159.

V § 102 ods. 1 písmená g) a s) znejú:

„g) disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci, s) použití vreckového konta a osobného konta,“.

160.

V § 102 sa odsek 1 dopĺňa písmenom u), ktoré znie:

„u) konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.“.

161.

Za § 104 sa vkladá § 104a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 104a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 (1) Disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu, konanie o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013. (2) Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013. (3) Ustanovenia § 59f, 59g, 60 a 61 sa vzťahujú aj na odsúdeného, ktorému bol uložený disciplinárny trest právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014. (4) Peňažný príspevok poskytnutý odsúdenému podľa ustanovení § 22 ods. 1, § 31 ods. 2 a § 92 ods. 2 účinných do 31. decembra 2013 sa v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny stáva nenávratným.“.

Čl. II

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 93/2008 Z. z., zákonom č. 498/2008 Z. z., zákonom č. 461/2012 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Ivan Gašparovič v. r. Pavol Paška v. r. Robert Fico v. r.