Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

identifikujú možnosti financovania riešenia krízových situácií skupiny, a v prípade, ak je potrebné, použitie národného fondu alebo mechanizmov financovania v iných členských štátoch, určia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi mechanizmy financovania v rôznych členských štátoch; zásady sa určia na základe spravodlivých a vyvážených kritérií a s ohľadom na vplyv na finančnú stabilitu vo všetkých dotknutých členských štátoch.

(5)

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie obsahovať opatrenia spočívajúce v poskytnutí

a)

mimoriadnej verejnej finančnej podpory s výnimkou použitia financovania podľa dvanástej časti tohto zákona,

b)

krátkodobého úveru Národnou bankou Slovenska na dočasnú podporu likvidity,65)

c)

inej finančnej pomoci Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.

(6)

Súčasne s vypracovaním a aktualizáciou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny rada posúdi riešiteľnosť krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s § 28. Súčasťou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny je aj podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.

(7)

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.

§ 27

Požiadavky a postupy vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

(1)

Materská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike je povinná predložiť rade všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonanie plánu na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vrátane informácií o všetkých osobách v skupine.

(2)

Informácie podľa odseku 1 rada postúpi

a)

Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v rozsahu potrebnom na vykonávanie jeho právomocí v súvislosti s plánmi na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny,

b)

príslušnému rezolučnému orgánu v štáte sídla dcérskej spoločnosti v rozsahu dôležitom pre túto dcérsku spoločnosť,

c)

príslušnému rezolučnému orgánu v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu relevantnom pre túto významnú pobočku,

d)

členom príslušného kolégia orgánov dohľadu v rozsahu dôležitom pre dcérske spoločnosti a významné pobočky,

e)

príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla osoby podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d).

(3)

Ak sa informácie podľa odseku 1 týkajú dcérskych spoločností so sídlom v tretích krajinách, rada môže postúpiť tieto informácie orgánom podľa odseku 2 len so súhlasom príslušného rezolučného orgánu tretej krajiny alebo orgánu dohľadu tretej krajiny.

(4)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou skupiny. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, raz ročne preskúma aktuálnosť plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a ak je to potrebné, vykoná jeho aktualizáciu. Rada aktualizuje plány vždy, ak nastane podstatná zmena v organizačnej štruktúre, obchodnej alebo finančnej situácii skupiny alebo ktorejkoľvek osoby v skupine, a ak by taká zmena mohla mať na plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu.

(5)

Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny do štyroch mesiacov odo dňa, keď rada postúpila informácie podľa odseku 1 orgánom podľa odseku 2.

(6)

Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 5 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 5 a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu podľa odseku 5, rada schváli plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny samostatne. Rada oznámi schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgánom podľa odseku 5 a materskej spoločnosti.

(7)

Ak sa v lehote podľa odseku 5 nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 5, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.

(8)

Ak rada vykonáva právomoc nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 5 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada nesúhlasí s návrhom dohody, vypracuje a schváli plán riešenia krízovej situácie pre dcérsku spoločnosť. Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). To neplatí, ak rada oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), že s návrhom dohody nesúhlasí z dôvodu, že zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada schváli plán riešenia krízových situácií dcérskej spoločnosti.

(9)

Ak rade pri dosahovaní alebo po dosiahnutí spoločnej dohody podľa odseku 5 alebo odseku 7 oznámi príslušný rezolučný orgán, že otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, na ktorej nebola dosiahnutá dohoda, zasahuje do fiškálnej zodpovednosti štátu sídla príslušného rezolučného orgánu, rada prehodnotí návrh dohody o schválení plánu riešenia krízových situácii na úrovni skupiny alebo spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na prehodnotenie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

(10)

Ak otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi príslušnému rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

§ 28

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií na úrovni skupiny

(1)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, s príslušným orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vzťahuje na významnú pobočku, posúdi riešiteľnosť krízovej situácie skupiny, pričom neprihliada na možnosť poskytnutia

a)

mimoriadnej verejnej finančnej podpory okrem použitia financovania podľa dvanástej časti tohto zákona,

b)

krátkodobého úveru Národnej banky Slovenska na dočasnú podporu likvidity,65)

c)

inej finančnej pomoci Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.

(2)

Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú vtedy, ak by podaním návrhu rady na vyhlásenie konkurzu na osoby v skupine alebo podaním návrhu rady na povolenie reštrukturalizácie osôb v skupine alebo uskutočnením rezolučného konania podľa tohto zákona voči osobám v skupine nevznikli žiadne významné negatívne vplyvy na finančnú stabilitu Slovenskej republiky, iných členských štátov a Európskej únie ako celku a zároveň kritické funkcie osôb v skupine, ktoré sú jednoducho a včas oddeliteľné od ostatných funkcií, zostanú zachované, a to aj keby išlo o krízovú situáciu v čase všeobecnej finančnej nestability alebo v dôsledku všeobecného zlyhania finančného systému.

(3)

Posúdenie riešiteľnosti možnej krízovej situácie skupiny rada uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a pri jeho aktualizácii.

(4)

Ak rada zistí, že krízová situácia skupiny nie je riešiteľná, oznámi to bezodkladne Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgánu pre bankovníctvo).

(5)

Rada pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny zohľadňuje najmä tieto skutočnosti:

a)

rozsah, v ktorom osoba v skupine dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a najdôležitejšie operácie ku konkrétnym právnickým osobám,

b)

rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a najdôležitejšími operáciami,

c)

rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby osoba v skupine mala k dispozícii zamestnancov, infraštruktúru, financovanie, likviditu a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a najdôležitejších operácií,

d)

rozsah, v ktorom možno pri riešení krízových situácií osoby v skupine plne vynucovať dohody o službách uzavreté osobou v skupine,

e)

rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra osoby v skupine primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami osoby v skupine so zreteľom na dohody o úrovni služieb,

f)

rozsah, v ktorom má osoba v skupine pri oddelení kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany,

g)

rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom zúčtovania a vyrovnania obchodov,

h)

primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby príslušné rezolučné orgány dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a najdôležitejších operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie,

i)

schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií osoby v skupine vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach,

j)

rozsah, v ktorom osoba v skupine vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií určených príslušnými rezolučnými orgánmi,

k)

rozsah, v ktorom osoba v skupine dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú osobu v skupine, ako aj novú osobu v skupine, ak sa najdôležitejšie operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti,

l)

rozsah, v ktorom osoba v skupine vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala príslušným rezolučným orgánom informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm chránených vkladov systémom ochrany vkladov,

m)

rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok, a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky dostatočné; to platí, ak skupina používa záruky v rámci skupiny,

n)

rozsah, v ktorom sa tieto dohody vykonávajú za trhových podmienok, a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto dohody dostatočné; to platí, ak skupina využíva dohody o vzájomnom poskytovaní pôžičiek (back-to-back),

o)

rozsah, v ktorom používanie záruk podľa písmena m) alebo dohôd podľa písmena n) prispieva k rozširovaniu krízovej situácie v rámci skupiny,

p)

rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu opatrení na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti osobám v skupine,

q)

objem a typ oprávnených záväzkov osoby v skupine,

r)

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine, ktoré sú vybranými inštitúciami alebo inými finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny; to platí, ak posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou,

s)

existenciu a dostatočnosť dohôd o úrovni služieb,

t)

či rezolučné orgány tretích krajín majú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali príslušné rezolučné orgány členských štátov, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi rezolučnými orgánmi tretích krajín a rezolučnými orgánmi členských štátov,

u)

realizovateľnosť opatrení na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele tohto zákona, a to vzhľadom na dostupné opatrenia a štruktúru osôb v skupine,

v)

rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje rade, aby vyriešila krízovú situáciu celej skupiny alebo jednej alebo viacerých jej osôb bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku,

w)

mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa pri skupinách, ktorých dcérske spoločnosti majú sídlo v iných členských štátoch, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií,

x)

do akej miery je dôveryhodné používanie opatrení na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele tohto zákona, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, klientov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať rezolučné orgány tretích krajín,

y)

rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií osôb v skupine na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu,

z)

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo,

aa)

rozsah, v ktorom by sa rozširovanie krízovej situácie v rámci skupiny do iných vybraných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí,

ab)

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obchodov.

(6)

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií na úrovni skupiny sa vykoná v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií podľa § 84.

§ 29

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny

(1)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada po prerokovaní v príslušnom kolégiu pre riešenie krízových situácií a po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vzťahuje na významnú pobočku, vykoná v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií posúdenie podľa § 28 ods. 5 a spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o uložení povinnosti osobe v skupine prijať náhradné opatrenia podľa § 25 ods. 4.

(2)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom68) pripraví a po prerokovaní s príslušnými zahraničnými orgánmi dohľadu predloží materskej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky správu, ktorá obsahuje analýzu podstatných prekážok účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine. Rada v správe zváži vplyv na obchodný model osôb v skupine a odporučí primerané opatrenia, ktoré sú potrebné na odstránenie týchto prekážok.

(3)

Ak rade doručí príslušný rezolučný orgán správu podľa odseku 2, rada ju bezodkladne doručí príslušnej osobe v skupine.

(4)

Materská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike môže do štyroch mesiacov od doručenia správy podľa odseku 2 predložiť k správe pripomienky a navrhnúť rade náhradné opatrenia na odstránenie prekážok uvedených v správe.

(5)

Rada oznámi náhradné opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou podľa odseku 4 Národnej banke Slovenska, Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku.

(6)

Rada po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku, a zahraničným orgánom dohľadu v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku, spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností vyvinie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o tom, či existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie na úrovni skupiny, o opatreniach na ich odstránenie, o náhradných opatreniach navrhnutých materskou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike a o opatreniach, ktoré navrhli rada a príslušný rezolučný orgán dcérskej spoločnosti, pričom zohľadnia možný vplyv opatrení na finančnú stabilitu v Slovenskej republike a v iných členských štátoch, v ktorých sídlia osoby v skupine.

(7)

Dohodu podľa odseku 6 sa rada snaží dosiahnuť do štyroch mesiacov odo dňa, keď materská spoločnosť osoby v skupine so sídlom v Slovenskej republike doručila rade pripomienky podľa odseku 4, alebo do štyroch mesiacov od márneho uplynutia lehoty uvedenej v odseku 4 podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Rada rozhodnutie doručí materskej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike.

(8)

Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 6 o opatreniach podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k) v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z rezolučných orgánov nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu rezolučných orgánov podľa odseku 6, rada vydá rozhodnutie o opatreniach, ktoré sa prijmú na úrovni skupiny. Rada doručí svoje rozhodnutie rezolučným orgánom podľa odseku 6 a materskej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike.

(9)

Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 7 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou a nesúhlasí s návrhom spoločnej dohody podľa odseku 6 o opatreniach podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k), môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody s príslušným rezolučným orgánom alebo prijať rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov podľa odseku 7, ktorý vykonáva pôsobnosť nad osobou v skupine, požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 6 vo veci opatrenia podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k) v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada vydá rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Rozhodnutie doručí aj príslušnému rezolučnému orgánu materskej spoločnosti so sídlom v členskom štáte.

(10)

Na rozhodovanie rady podľa § 25 až 29 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona26) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.69) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

§ 30

Ustanovenia o proporcionalite pri riešení krízových situácií

(1)

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska môže aj bez návrhu, s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie a iných osôb v skupine na finančný systém, ostatné vybrané inštitúcie vrátane podmienok ich financovania a hospodárstvo ako celok, primerane zjednodušiť náležitosti plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, zúžiť rozsah informácií, ktoré si vyžiada od vybranej inštitúcie na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu riešenia krízových situácií, zúžiť rozsah skutočností, ktoré zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie alebo skupiny, ako aj vypracovať a aktualizovať plán riešenia krízových situácií v dlhšej lehote ako podľa § 21 ods. 9. Rada pritom prihliadne k povahe podnikania vybranej inštitúcie alebo skupiny, zložitosti jej činnosti, jej akcionárskej štruktúre, právnej forme, rizikovému profilu, veľkosti, právnemu postaveniu, previazanosti s inými účastníkmi finančného systému, členstvu v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme podľa osobitného predpisu70) a k investičným službám poskytovaným týmito osobami. Ak dôjde k zmene okolností, rada môže svoj postup podľa tohto odseku kedykoľvek prehodnotiť.

(2)

Rada informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o tom, či využila postup podľa odseku 1, a o podrobnostiach svojho postupu.

§ 31

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

(1)

Vybraná inštitúcia je povinná sústavne vypočítavať a dodržiavať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len "minimálna požiadavka"). Minimálna požiadavka sa vypočíta ako podiel súčtu vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov na súčte celkových záväzkov a vlastných zdrojov vybranej inštitúcie. Záväzky z derivátov sa zahŕňajú do celkových záväzkov. Na účely výpočtu záväzkov z derivátov môže vybraná inštitúcia vzájomne započítať plne uznané záväzky z derivátov s protistranou, s ktorou má uzavretú právne účinnú a vymáhateľnú dohodu o vzájomnom započítavaní záväzkov. Minimálna požiadavka sa vyjadruje v percentách.

(2)

Oprávnené záväzky na účely podľa odseku 1 musia spĺňať tieto podmienky:

a)

kapitálový nástroj je vydaný a v plnej miere splatený,

b)

nejde o záväzok voči vybranej inštitúcii samotnej ani o záväzok, ktorého splnenie zabezpečuje vybraná inštitúcia formou záložného práva, ručiteľského záväzku, bankovej záruky alebo iného obdobného zabezpečovacieho prostriedku,

c)

kúpa kapitálového nástroja nebola priamo alebo nepriamo financovaná vybranou inštitúciou,

d)

záväzok má zostávajúcu splatnosť najmenej jeden rok, ak oprávnený zo záväzku má právo na predčasné splnenie záväzku, záväzok sa považuje za splatný prvým dňom, v ktorom je vybraná inštitúcia povinná predčasne plniť,

e)

záväzok nevyplýva z derivátu,

f)

záväzok nevyplýva z vkladu, ktorý má prednostné poradie v rámci konkurzného konania podľa osobitného predpisu.62)

(3)

Ak sa záväzok spravuje právnym poriadkom tretej krajiny, vybraná inštitúcia je na požiadanie rady povinná preukázať, že rozhodnutie rady odpísať alebo konvertovať záväzok nadobudne účinky aj podľa právneho poriadku tretej krajiny, inak sa záväzok nezapočíta do minimálnej požiadavky.

(4)

Výšku minimálnej požiadavky podľa odseku 1 určí rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, pričom zohľadní

a)

potrebu zaistiť, aby sa situácia vybranej inštitúcie mohla vyriešiť použitím opatrení riešenia krízových situácií vrátane kapitalizácie spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií,

b)

potrebu zaistiť, aby vybraná inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov na to, aby pri kapitalizácii bolo možné straty absorbovať a ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 obnoviť na úroveň, ktorá postačuje na to, aby vybraná inštitúcia spĺňala podmienky na udelenie povolenia podľa osobitného predpisu71) a udržala si dostatočnú dôveru ostatných inštitúcií finančného trhu,

c)

potrebu zaistiť, ak plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie predpokladá, že určité triedy oprávnených záväzkov môžu byť vylúčené z kapitalizácie podľa § 59 ods. 2 alebo že určité triedy oprávnených záväzkov môžu byť prevedené na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu aktív, aby vybraná inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov na to, aby pri kapitalizácii bolo možné straty absorbovať a ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 obnoviť na úroveň, ktorá postačuje na to, aby vybraná inštitúcia spĺňala podmienky na udelenie povolenia podľa osobitných predpisov,71)

d)

veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil inštitúcie,

e)

rozsah, v ktorom by Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií mohol prispieť k financovaniu riešenia krízových situácií podľa § 96 ods. 2 písm. d),

f)

rozsah, v ktorom by zlyhanie vybranej inštitúcie malo nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu vrátane dôsledkov prepojenia vybranej inštitúcie s inými vybranými inštitúciami alebo so zvyškom finančného systému prostredníctvom rozšírenia krízy na iné vybrané inštitúcie.

(5)

Vybraná inštitúcia je povinná plniť minimálne požiadavky na individuálnej úrovni. Rada môže po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska rozhodnúť, že povinnosť vypočítavať a sústavne dodržiavať minimálnu požiadavku má aj osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d).

(6)

Materská spoločnosť má povinnosť plniť aj minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni určí materskej spoločnosti po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska v súlade s odsekom 7, pričom zohľadní kritériá ustanovené v odseku 4 a skutočnosť, či sa krízová situácia dcérskej spoločnosti so sídlom v tretej krajine má podľa plánu riešenia krízových situácií riešiť oddelene.

(7)

Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada oznámi návrh výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni rezolučným orgánom iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami.

(8)

Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 7 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 7 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc a rade sa nepodarilo dosiahnuť spoločnú dohodu, rada určí výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni orgánom podľa odseku 7 a materskej spoločnosti.

(9)

Rada pri určovaní výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti zohľadní skutočnosti podľa odseku 4, predovšetkým prihliadne na veľkosť, obchodný model a rizikový profil dcérskej spoločnosti vrátane jej vlastných zdrojov. Rada zároveň zohľadní aj výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni určenej pre skupinu podľa odseku 7. Návrh výšky minimálnej požiadavky oznámi rada rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a spolu s týmto orgánom a príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada doručí oznámenie rezolučnému orgánu na úrovni skupiny.

(10)

Ak rezolučný orgán na úrovni skupiny požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť minimálnu požiadavku v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak rezolučný orgán na úrovni skupiny nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody, rada určí výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a dcérskej spoločnosti.

(11)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, oznámi rade návrh výšky minimálnej požiadavky.

(12)

Rada môže v lehote podľa odseku 11 požiadať o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom.66) To neplatí, ak príslušný rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, navrhol takú výšku minimálnej požiadavky, ktorá sa od minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni odchyľuje o menej ako jeden percentuálny bod.

(13)

Rada môže rozhodnúť, že dcérska spoločnosť nemusí dodržiavať minimálnu požiadavku na individuálnej úrovni podľa odseku 5, ak

a)

dcérska spoločnosť aj jej materská spoločnosť podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska,

b)

dcérska spoločnosť je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vybranej inštitúcie, ktorá je materskou spoločnosťou,

c)

vybraná inštitúcia skupiny na najvyššej úrovni v členskom štáte dcérskej spoločnosti, ak nejde o materskú vybranú inštitúciu v Európskej únii na subkonsolidovanom základe, spĺňa minimálnu požiadavku ustanovenú podľa odseku 4,

d)

neexistuje podstatná praktická alebo právna prekážka na vykonanie urýchleného prevodu vlastných zdrojov alebo splatenie záväzkov v prospech dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou alebo nie je možné očakávať, že by takáto prekážka vznikla,

e)

doterajšie konanie materskej spoločnosti vo vzťahu k dcérskej spoločnosti poskytuje podľa stanoviska Národnej banky Slovenska dostatočnú záruku, že dcérska spoločnosť bude dodržiavať pravidlá obozretného podnikania a materská spoločnosť prevzala záruku za splnenie záväzkov dcérskej spoločnosti alebo riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné,

f)

postupy materskej spoločnosti v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť,

g)

materská spoločnosť má v držbe viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na kapitáli dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov predstavenstva dcérskej spoločnosti a

h)

Národná banka Slovenska rozhodla, že dcérska spoločnosť nemusí plniť kapitálovú požiadavku na individuálnej úrovni v plnom rozsahu v súlade s osobitným predpisom.

(14)

Rada môže určiť, že vybraná inštitúcia môže čiastočne alebo úplne splniť minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni alebo individuálnej úrovni prostredníctvom opatrení zmluvnej kapitalizácie.

(15)

Vybraná inštitúcia je povinná preukázať rade, že opatrenie zmluvnej kapitalizácie spĺňa tieto podmienky:

a)

obsahuje dojednanie, podľa ktorého, ak rada rozhodne o kapitalizácii, toto opatrenie sa v požadovanom rozsahu odpíše alebo konvertuje pred tým, ako sa odpíšu alebo konvertujú iné oprávnené záväzky, a

b)

obsahuje dojednanie o podriadenosti, na základe ktorého má v prípade konkurzného konania postavenie podriadeného záväzku oproti iným oprávneným záväzkom a nie je možné ho splatiť, kým nie sú vyrovnané ostatné oprávnené záväzky splatné v tom čase.

(16)

Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska overuje, či vybraná inštitúcia dodržiava minimálnu požiadavku. Na tento účel je vybraná inštitúcia povinná vypracúvať a predkladať rade výkaz, ktorého štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(17)

Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) výšku minimálnej požiadavky a rozhodnutie podľa odseku 14.

(18)

Na rozhodovanie rady podľa odsekov 1 až 17 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona26) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.69) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

§ 32

Rezolučné konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme v nevyhnutnej miere a primeranom rozsahu, ak ciele tohto zákona podľa § 1 ods. 2 nie je možné dosiahnuť postupom v konkurznom konaní62) alebo inom obdobnom konaní.

§ 33

Základné pravidlá rezolučného konania

(1)

Pri rezolučnom konaní sa postupuje podľa týchto pravidiel:

a)

akcionári vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú ako prví nepriaznivé dôsledky krízovej situácie,

b)

veritelia vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú nepriaznivé dôsledky krízovej situácie po akcionároch v súlade s poradím ich nárokov ako v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu,62)

c)

riadiaci orgán a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení okrem prípadov, ak sa usúdi, že zachovanie celého riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu alebo ich časti primerane podľa okolností je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie,

d)

riadiaci orgán a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytne potrebnú pomoc na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie,

e)

s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza rovnakým spôsobom,

f)

žiadny veriteľ by nemal utrpieť vyššie straty, ako by utrpel v rámci konkurzného konania podľa osobitného predpisu62) pri zohľadnení ochranných opatrení podľa § 76 až 83,

g)

ochrana vkladov podľa osobitného predpisu1) a ochrana klientskeho majetku podľa osobitného predpisu2) rezolučným konaním nie je dotknutá,

h)

opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijmú v súlade s ochrannými opatreniami podľa § 76 až 83,

i)

ak je vybraná inštitúcia členom skupiny, používajú sa také opatrenia, aby neboli dotknuté ciele podľa § 1 ods. 2 a aby sa minimalizoval vplyv na ostatné osoby v skupine a na skupinu ako celok; súčasne sa využívajú opatrenia, ktorými sa minimalizuje nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Európskej únii a jej členských štátoch, najmä v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

(2)

Pri riešení krízových situácií je potrebné dodržiavať rámec Európskej únie pre štátnu pomoc.

(3)

Vybraná inštitúcia, na ktorú bolo uplatnené opatrenie predaja majetku podniku alebo jeho častí, opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie alebo opatrenie oddelenia aktív, môže byť predmetom konkurzného konania podľa osobitného predpisu.62)

(4)

O uplatňovaní opatrení v rámci rezolučného konania rada informuje zástupcov zamestnancov a konzultuje ich s nimi.

(5)

Rada uplatňuje opatrenia v rámci rezolučného konania v súlade s Obchodným zákonníkom upravujúcim zastúpenie zamestnancov v riadiacich orgánoch.

§ 34

Podmienky rezolučného konania

(1)

Rada posúdi, či sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania. Posudzuje, či

a)

vybraná inštitúcia zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá,

b)

verejný záujem trvá a

c)

nemôžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie.

(2)

Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu, že vybraná inštitúcia zlyháva alebo je zjavné, že v blízkej budúcnosti zlyhá, ak zistila, že

a)

sú splnené podmienky alebo existujú okolnosti, ktoré by umožňovali v blízkej budúcnosti vydať rozhodnutie o odobratí príslušného povolenia vybranej inštitúcie,

b)

aktíva vybranej inštitúcie sú nižšie ako jej záväzky alebo existujú okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že aktíva vybranej inštitúcie budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky,

c)

vybraná inštitúcia nie je schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti alebo existujú okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že vybraná inštitúcia v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti, alebo

d)

vybranej inštitúcii má byť poskytnutá mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva alebo ho napraviť pri zachovaní finančnej stability má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:

1.

štátna záruka na zaručenie krátkodobého úveru na dočasnú podporu likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa podmienok centrálnych bánk,

2.

štátna záruka na novoemitované záväzky alebo

3.

doplnenie vlastných zdrojov alebo nákup kapitálových nástrojov za ceny a za podmienok, ktorými sa vybraná inštitúcia nezvýhodňuje, ak sa v čase udelenia mimoriadnej verejnej finančnej podpory nevyskytujú okolnosti uvedené v písmenách a) až c) a ani okolnosti podľa § 70 ods. 3.

(3)

V každom z prípadov uvedených podľa odseku 2 písm. d) sa záručné alebo obdobné ako záručné opatrenia obmedzia na platobne schopné vybrané inštitúcie a sú podmienené schválením v súlade s pravidlami Európskej únie pre štátnu pomoc. Predmetné opatrenia majú preventívnu a dočasnú povahu a nie je možné ich použiť na vyrovnanie strát vybraných inštitúcií.

(4)

Rada počas celého rezolučného konania skúma, či trvajú podmienky podľa odseku 1. Ak zistí, že podmienky netrvajú, rozhodnutím rezolučné konanie zastaví a rozhodne o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

§ 35

Účastníci rezolučného konania

(1)

Účastníkom rezolučného konania je vybraná inštitúcia, ktorej sa rezolučné konanie týka.

(2)

Rada môže aj z vlastného podnetu rozhodnúť, že priberie do rezolučného konania ako účastníka inú osobu, ktorej sa môže rozhodnutie podstatne dotknúť.

§ 36

Zastúpenie

(1)

Účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom.

(2)

Ak má rezolučné konanie viac účastníkov, títo si môžu zvoliť spoločného advokáta.

§ 37

Postup pred začatím rezolučného konania

(1)

Ak sa má začať rezolučné konanie bez návrhu alebo na návrh vybranej inštitúcie, rada pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska.

(2)

Ak to rada považuje za potrebné, vyžiada si pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania stanovisko od vybranej inštitúcie.

§ 38

Začatie rezolučného konania

(1)

Rezolučné konanie možno začať na návrh alebo bez návrhu, ak sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.

(2)

Návrh na začatie rezolučného konania môže podať

a)

Národná banka Slovenska,

b)

vybraná inštitúcia prostredníctvom Národnej banky Slovenska.

(3)

Návrh sa podáva písomne a musí obsahovať dôvody na začatie rezolučného konania, sledovaný cieľ rezolučného konania vo vzťahu k vybranej inštitúcii a iným dotknutým osobám, návrh opatrení a odôvodnenie. Ak ide o návrh podľa odseku 2 písm. b), návrh musí obsahovať aj všeobecné náležitosti podľa osobitného predpisu.26)

§ 39

Rozhodnutie o začatí rezolučného konania

(1)

Rezolučné konanie sa začína rozhodnutím rady o začatí rezolučného konania.

(2)

Rozhodnutie sa vyhotovuje písomne, obsahuje výrok o začatí rezolučného konania, odôvodnenie s uvedením rozhodujúcich skutočností na začatie rezolučného konania a poučenie o opravných prostriedkoch podľa osobitného predpisu.28) Rozhodnutie o začatí rezolučného konania podpisuje predseda rady.

(3)

Rozhodnutie o začatí rezolučného konania treba doručiť do vlastných rúk. Rozhodnutie o začatí rezolučného konania sa zverejňuje v Obchodnom vestníku podľa osobitného zákona72) a uverejňuje na webovom sídle rady a webovom sídle vybranej inštitúcie, ak rada nerozhodne inak.

(4)

Doručením je rozhodnutie o začatí rezolučného konania právoplatné a vykonateľné. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 40

Účinky začatia rezolučného konania

(1)

Začatím rezolučného konania sa prerušujú súdne konania a iné konania podľa osobitných predpisov, ktoré sa týkajú majetku vybranej inštitúcie, ak rada v rozhodnutí o začatí rezolučného konania nerozhodne inak. Súčasne sa prerušuje plynutie premlčacích dôb podľa osobitných zákonov.

(2)

Začatie rezolučného konania vybranej inštitúcie bráni začatiu konkurzného konania na majetok vybranej inštitúcie alebo začatiu reštrukturalizačného konania voči vybranej inštitúcii. Voči vybranej inštitúcii nemôže byť zavedená nútená správa.

(3)

V konaní prerušenom podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh rady. Rada v konaní koná v mene a na účet vybranej inštitúcie.

(4)

Právne úkony, ktoré so začatím rezolučného konania voči vybranej inštitúcii spájajú osobitne dojednané účinky, sú počas rezolučného konania neúčinné, ak rada nerozhodne inak. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov týchto úkonov alebo rozhodnúť, že ich účinok nastane pri splnení ďalších skutočností.

(5)

Oprávnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať je obmedzené v rozsahu, v ktorom prechádza oprávnenie na radu podľa tohto zákona a osobitných predpisov upravujúcich činnosť vybranej inštitúcie.

(6)

Rada môže upraviť právo odporovať úkonom vybranej inštitúcie v rovnakom rozsahu, ako by ich mohol uplatniť správca pri vyhlásení konkurzu na majetok vybranej inštitúcie podľa osobitných predpisov.62)

(7)

Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a o ich rozsahu. Splatnosť záväzkov a pohľadávok z hypotekárnych obchodov73) alebo obdobných obchodov, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, a splatnosť je dlhšia ako štyri roky, nie je začatím konania dotknutá. Ak došlo k splatnosti pohľadávky z hypotekárneho obchodu alebo obdobného obchodu na základe zmluvy alebo jednostranným úkonom v lehote kratšej ako šesť mesiacov pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania alebo iného rozhodnutia podľa tohto zákona, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní, môže ktorákoľvek zmluvná strana písomne oznámiť druhej zmluvnej strane alebo rade, že sa dožaduje účinkov podľa druhej vety; na základe písomného oznámenia nastávajú účinky podľa druhej vety a na splatnosť pohľadávok alebo záväzkov z hypotekárnych obchodov alebo obdobných obchodov sa hľadí akoby nenastala. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na splatnosť tých pohľadávok a záväzkov, ktoré svojou povahou, predmetom a splatnosťou majú obdobné postavenie hypotekárnym obchodom.

(8)

Zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo zmluva o rozdelení vybranej inštitúcie podlieha súhlasu rady. Splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie vybranej inštitúcie možno zapísať do obchodného registra iba so súhlasom rady.

(9)

Na základe žiadosti akcionára alebo akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, alebo ak stanovy určujú aj akcionára alebo akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania, o zaradenie nimi určenej záležitosti na program valného zhromaždenia zvolaného na rozhodnutie o zvýšení základného imania pri splnení podmienok podľa odseku 1, doručené po zaslaní pozvánky na valné zhromaždenie alebo po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia, možno zaradiť určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov vybranej inštitúcie.

(10)

Počas rezolučného konania sa neuplatňujú ustanovenia o

a)

povinnosti oceňovania hodnoty nepeňažného vkladu,74)

b)

povinnosti zvolať valné zhromaždenie,75)

c)

väčšinách potrebných na prijatie rozhodnutia o zvýšení základného imania,76)

d)

náležitostiach oznámenia alebo pozvánky na valné zhromaždenie, ktoré má rozhodovať o zvýšení základného imania,77)

e)

práve na prednostné upisovanie akcií,78)

f)

potrebných väčšinách a iných pravidlách potrebných na prijatie rozhodnutia o znížení základného imania,79)

g)

pravidlách pre vzatie akcií z obehu,80)

h)

pravidlách pre ochranu veriteľov pri znížení základného imania,81)

(11)

Rada môže rozhodnúť o vylúčení niektorých účinkov podľa odsekov 1 až 10.

§ 41

Rozhodnutie o uložení opatrenia

(1)

Rada rozhodne o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštitúcie rozhodnutím o uložení opatrenia.

(2)

Pri rozhodovaní podľa odseku 1 postupuje rada samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iných osôb.

(3)

Rozhodnutie podľa odseku 1 sa vyhotovuje písomne, obsahuje výrok o uložení opatrenia, odôvodnenie s uvedením rozhodujúcich skutočností pre uloženie opatrenia a poučenie o opravných prostriedkoch podľa osobitného predpisu.28) Rozhodnutie o uložení opatrenia podpisuje predseda rady.

(4)

Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 1 sa doručí zástupcom vybranej inštitúcie do vlastných rúk. Rozhodnutie o uložení opatrenia sa zverejňuje v Obchodnom vestníku82) a uverejňuje na webovom sídle rady a webovom sídle vybranej inštitúcie, ak rada nerozhodne inak.

(5)

Doručením je rozhodnutie podľa odseku 1 vykonateľné. Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky.28)

(6)

Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Na rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania.

§ 42

Rada na účely výkonu jej právomocí v rezolučnom konaní vrátane výkonu rozhodnutí o uložení opatrení môže vymenovať najviac troch osobitných správcov.

§ 43

Zánik postavenia účastníka v rezolučnom konaní

(1)

Postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká vykonaním práv alebo splnením povinností určených v rozhodnutí o uložení opatrenia, ktoré sa účastníka priamo týkajú, ak ďalším postupom alebo úkonmi v rezolučnom konaní nie sú priamo dotknuté iné jeho práva alebo povinnosti alebo ak inak nepreukáže, že existujú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú, aby sa s ním konalo aj naďalej ako s účastníkom rezolučného konania.

(2)

Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom v rezolučnom konaní, môže žalobou podľa osobitného predpisu83) napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh podľa § 38 ods. 2. Podanie žaloby nemá odkladný účinok.

§ 44

Prerušenie rezolučného konania

Rada je oprávnená prerušiť rezolučné konanie. Rezolučné konanie je prerušené až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v rezolučnom konaní pokračuje, alebo do vykonania úkonu voči účastníkovi v rezolučnom konaní. V rozhodnutí o prerušení konania rada rozhodne, ktoré z účinkov začatia rezolučného konania sa počas prerušenia konania naďalej uplatňujú.

§ 45

Zastavenie rezolučného konania

(1)

Rada na návrh alebo aj bez návrhu rezolučné konanie zastaví, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa rezolučné konanie začalo. Návrh na zastavenie rezolučného konania je oprávnená podať len Národná banka Slovenska.

(2)

Rozhodnutím rady o zastavení rezolučného konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím rezolučného konania podľa § 38, ak nie je v rozhodnutí určené inak.

(3)

Rezolučné konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie o začatí rezolučného konania.

§ 46

Skončenie rezolučného konania

(1)

Rada rozhodne o skončení rezolučného konania po splnení účelu rezolučného konania rozhodnutím o skončení rezolučného konania.

(2)

V rozhodnutí o skončení konania môže určiť, ktoré účinky spojené so začatím rezolučného konania zanikajú. V rozhodnutí o skončení rezolučného konania môže rada určiť ďalšie práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie rezolučného konania.

§ 47

Spoločné ustanovenie

(1)

Rada oznámi vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní

a)

príslušným orgánom dohľadu nad pobočkami vybranej inštitúcie,

b)

Národnej banke Slovenska,

c)

Fondu ochrany vkladov,

d)

Garančnému fondu investícií,

e)

príslušným rezolučným orgánom na úrovni skupiny, ak je to potrebné,

f)

ministerstvu,

g)

Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky,

h)

príslušným orgánom dohľadu na konsolidovanom základe,

i)

Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo),

j)

Európskemu výboru pre systémové riziká,

k)

Európskej komisii,

l)

Európskej centrálnej banke,

m)

Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy,

n)

Európskemu orgánu dohľadu pre poisťovníctvo,

o)

prevádzkovateľom platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obchodov, ktorých je vybraná inštitúcia členom,

(2)

Minister financií Slovenskej republiky bezodkladne informuje vládu Slovenskej republiky o vydaní rozhodnutia v rezolučnom konaní.

§ 48

Podmienky na riešenie krízových situácií finančnej inštitúcie a holdingovej spoločnosti

(1)

Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii podľa § 1 ods. 3 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.

(2)

Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej inštitúcii a osobe podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ak sú vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.

(3)

Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak rezolučný orgán tretej krajiny alebo orgán vykonávajúci dohľad nad dcérskou spoločnosťou so sídlom v tretej krajine vydá vyhlásenie, že táto dcérska spoločnosť splnila podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi príslušnej tretej krajiny.

(4)

Ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, prijmú sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti a neprijmú sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

(5)

Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje na vybranú inštitúciu aj v prípade, ak nespĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1. V tomto prípade môžu príslušné rezolučné orgány prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na osobu podľa § 1 ods. 3, ak jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, spĺňajú podmienky podľa § 34 ods. 1 a 4 a ich aktíva a záväzky sú také, že ich zlyhanie ohrozuje vybranú inštitúciu alebo skupinu ako celok alebo konkurzné právo štátu vyžaduje, aby sa k skupinám pristupovalo ako k celku.

(6)

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1 vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, sa môže prijať spoločná dohoda a rozhodnúť o prevodoch kapitálu alebo strát medzi osobami v rámci skupiny vrátane výkonu právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu.

§ 49

Riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny

(1)

Skutočnosť, že vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania, rada bezodkladne oznámi rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií. Rada zároveň oznámi opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcií alebo osobe podľa predchádzajúcej vety, alebo skutočnosť, že podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V oznámení alebo kedykoľvek v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučnému orgánu na úrovni skupiny môže rada udeliť súhlas s tým, aby rezolučný orgán na úrovni skupiny posúdil možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote dlhšej ako 24 hodín. Ak rade do uplynutia 24 hodín od doručenia oznámenia alebo v lehote podľa predchádzajúcej vety rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámi, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, alebo ak lehota márne uplynie, rada vydá rozhodnutie o začatí rezolučného konania.

(2)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, po prerokovaní oznámenia príslušného rezolučného orgánu o tom, že dcérska spoločnosť spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, v lehote 24 hodín od doručenia oznámenia posúdi možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu dcérskej spoločnosti na skupinu a na osoby v skupine so sídlom v iných členských štátoch. V rámci posúdenia najmä vyhodnotí, či v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte.

(3)

Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.

(4)

Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu a v lehote podľa odseku 2 navrhne plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.

(5)

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4 musí

a)

vychádzať z plánov riešenia krízových situácií podľa § 21; to neplatí, ak príslušné rezolučné orgány usúdia, že ciele riešenia krízových situácií možno účinnejšie dosiahnuť prijatím opatrení, ktoré nie sú upravené v plánoch riešenia krízových situácií,

b)

určiť opatrenia na riešenie krízových situácií materskej spoločnosti alebo viacerých dcérskych spoločností tak, aby boli naplnené ciele riešenia krízových situácií,

c)

určiť spôsob koordinácie opatrení podľa písmena b),

d)

obsahovať plán financovania v súlade s plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý určí zásady rozdelenia zodpovednosti v súlade s § 26 ods. 4 písm. f) a všeobecné zásady spoločného využívania prostriedkov podľa § 96.

(6)

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a príslušného rezolučného orgánu, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom iného členského štátu, v ktorom má dcérska spoločnosť sídlo, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v oznámení uviesť aj opatrenia, ktoré zamýšľa prijať voči dcérskej spoločnosti. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu iných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.

(7)

Z dôvodu podľa odseku 6 je rada oprávnená odchýliť sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijať samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Na postup vo vzťahu k príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností sa rovnako vzťahuje odsek 6.

(8)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a v lehote podľa odseku 2 sa nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 2, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.

(9)

Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.

(10)

Rada je povinná informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.

§ 50

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

(1)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a zistí, že materská spoločnosť spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania, bezodkladne túto skutočnosť oznámi Národnej banke Slovenska a členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií. Rada zároveň oznámi opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré navrhuje uložiť, alebo skutočnosť, že podá návrh na vyhlásenie konkurzu. Rada môže oznámiť, že bude postupovať podľa vypracovaného plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak

a)

možno predpokladať, že prijatie opatrení na riešenie krízových situácií alebo iných opatrení len na úrovni materskej spoločnosti spôsobí, že budú splnené podmienky na začatie rezolučného konania voči osobe v skupine so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,

b)

prijatie opatrení na riešenie krízových situácií alebo iných opatrení len na úrovni materskej spoločnosti nebude dostatočné na obnovenie stability vybranej inštitúcie,

c)

jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti spĺňajú podmienky na začatie rezolučného konania podľa oznámenia príslušných rezolučných orgánov zodpovedných za tieto dcérske spoločnosti,

d)

opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia na úrovni skupiny budú v prospech dcérskych spoločností a plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny je primeraný.

(2)

Skutočnosť, že rada nezamýšľa postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada prerokuje s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní

a)

plány riešenia krízových situácií podľa § 21; to neplatí, ak rezolučné orgány usúdia podľa okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízových situácií sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú určené v plánoch riešenia krízových situácií,

b)

zachovanie finančnej stability v dotknutých členských štátoch.

(3)

Ak rada oznámi, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijme spoločným rozhodnutím rady a príslušných rezolučných orgánov, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

(4)

Ak je rada rezolučným orgánom dcérskej spoločnosti, rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámil, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. To platí, aj keď sa rada odchýli od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu ostatných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.

(5)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a nepodarí sa jej dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 4, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.

(6)

Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.

(7)

Rada je povinná informovať príslušné kolégium na riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.

§ 51

Oceňovanie na účely riešenia krízových situácií

(1)

Rada pred rozhodnutím o uplatnení opatrení na riešenie krízových situácií zabezpečí vykonanie ocenenia aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 34 ods. 1.

(2)

Ocenenie vykoná osoba nezávislá od orgánov verejnej moci vrátane rady, ako aj od vybraných inštitúcií, ktorých aktíva, práva alebo záväzky bude oceňovať.

(3)

Nezávislé ocenenie vykoná audítor alebo audítorská spoločnosť určená radou v rozhodnutí o vykonaní ocenenia v súlade s odsekmi 8 a 9.

(4)

Vybraná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1, je povinná bezodkladne poskytnúť pravdivé údaje a požadovanú súčinnosť audítorovi alebo audítorskej spoločnosti pri výkone auditu.

(5)

Účelom oceňovania je

a)

overiť splnenie podmienok na riešenie krízových situácií,

b)

zistiť, či sú splnené podmienky na odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov,

c)

zistiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie opatrení na riešenie krízových situácií, a zabezpečiť informácie pre rozhodnutie rady o vhodnom opatrení na riešenie krízových situácií,

d)

podložiť rozhodnutie o rozsahu zrušenia akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo úpravy ich hodnoty, ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie príslušných kapitálových nástrojov, ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje,

e)

podložiť rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie oprávnených záväzkov, ak sa uplatňuje opatrenie kapitalizácie,

f)

podložiť rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj rozhodnutie o výške protihodnoty, ktorá sa má vyplatiť vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akcionárom alebo držiteľom iných nástrojov vlastníctva, ak sa uplatňuje opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie alebo opatrenie oddelenia aktív,

g)

podložiť rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ak sa uplatňuje opatrenie prevodu majetku,

h)

zabezpečiť vo všetkých prípadoch, aby sa straty vo vzťahu k aktívam vybranej inštitúcie podľa § 34 ods. 1 plne zaúčtovali v účtovných knihách vybranej inštitúcie podľa § 34 ods. 1 v čase uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

(6)

Rada zabezpečí vykonanie oceňovania v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.

(7)

Rada a ňou poverená osoba pri vykonávaní úloh v súvislosti s oceňovaním postupuje s náležitou starostlivosťou a obozretnosťou.

(8)

Pri ocenení sa neprihliada na to, že by sa vybranej inštitúcii podľa § 33 ods. 1 v budúcnosti od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje mohla poskytnúť mimoriadna verejná finančná podpora alebo krátkodobý úver Národnej banky Slovenska na dočasnú podporu likvidity alebo iná finančná pomoc Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečená neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutá s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.

(9)

Oceňovanie zohľadňuje tieto skutočnosti pri uplatnení opatrenia na riešenie krízových situácií:

a)

rada môže od vybranej inštitúcie vymáhať všetky oprávnené výdavky podľa § 52 ods. 9,

b)

v prospech národného fondu môžu byť účtované úroky alebo poplatky v súvislosti s akýmikoľvek úvermi poskytnutými vybranej inštitúcii.

(10)

Vybraná inštitúcia pri oceňovaní predloží

a)

mimoriadnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,84) ktorá bude vypracovaná v štruktúre podľa osobitných predpisov,85)

b)

analýzu a odhad účtovnej hodnoty aktív, práv a záväzkov,

c)

zoznam neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch o príslušných úveroch a úrovniach priority podľa uplatniteľného konkurzného práva.62)

(11)

Ak je to potrebné, môžu sa informácie uvedené v odseku 5 písm. b) doplniť analýzou a odhadom trhovej hodnoty aktív, práv a záväzkov.

(12)

Ocenenie obsahuje rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority a odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by vybraná inštitúcia bola v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu.62)

(13)

Ak nemožno zabezpečiť informácie podľa odsekov 10 a 11 alebo rada nemôže zabezpečiť vykonanie nezávislého ocenenia podľa odseku 2, rada môže vykonať predbežné ocenenie.

(14)

Predbežné ocenenie určí hodnotu aktív, práv a záväzkov, a ak je to za daných okolností možné, určí požiadavky podľa odsekov 10 a 11. Predbežné ocenenie musí obsahovať rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.

(15)

Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky ustanovené požiadavky, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba podľa odseku 3 nevykoná ocenenie, ktoré je v plnom súlade so všetkými ustanovenými požiadavkami. Takéto ocenenie sa vykoná bezodkladne.

(16)

Účelom ocenenia podľa odseku 15 je

a)

zabezpečiť, aby sa straty vo vzťahu k aktívam vybranej inštitúcie plne zaúčtovali v účtovných knihách vybranej inštitúcie,

b)

podložiť rozhodnutie odpísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty v súlade s odsekom 5.

(17)

Ak odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie na základe ocenenia podľa odseku 15 presahuje odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie na základe predbežného ocenenia, rada môže

a)

zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe opatrenia záchrany pomocou vnútorných zdrojov,

b)

nariadiť preklenovacej inštitúcii alebo správcovi aktív, aby v súvislosti s aktívami, právami a záväzkami vyplatili vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby takúto protihodnotu vyplatili vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v súvislosti s akciami alebo nástrojmi vlastníctva.

(18)

Predbežné ocenenie môže rada použiť ako podklad na rozhodnutie o uplatnení opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

§ 52

Všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia na riešenie krízových situácií

(1)

Rada uplatňuje opatrenia na riešenie krízových situácií voči vybraným inštitúciám, ktoré spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií.

(2)

Ak sa rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu opatrenie na riešenie krízových situácií, ktoré by viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada odpíše alebo konvertuje kapitálové nástroje v súlade s § 71 bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením.

(3)

Rada uplatňuje opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.

(4)

Medzi opatrenia na riešenie krízových situácií podľa odseku 1 patrí

a)

prevod majetku,

b)

využitie preklenovacej inštitúcie,

c)

oddelenie aktív,

d)

kapitalizácia.

(5)

Rada môže uplatniť opatrenie oddelenia aktív len spolu s iným opatrením na riešenie krízových situácií.

(6)

Okrem prípadov podľa odseku 5 môže rada uplatňovať opatrenia na riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.

(7)

Ak sa na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, použijú iba opatrenia na riešenie krízových situácií uvedené v odseku 4 písm. a) alebo písm. b) a tieto budú použité len na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie, táto vybraná inštitúcia sa v primeranom čase zruší likvidáciou alebo vstúpi do konkurzu.

(8)

Zrušenie vybranej inštitúcie sa vykoná s ohľadom na povinnosť vybranej inštitúcie poskytovať súčinnosť podľa § 18 nadobúdateľovi aktív, práv alebo záväzkov podľa odseku 7 tak, aby mu bolo umožnené pokračovať vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol, ako aj na akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého je pokračovanie činnosti vybranej inštitúcie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie alebo dodržania zásad riešenia krízovej situácie v súlade s týmto zákonom.

(9)

Rada môže od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v súvislosti s uplatnením opatrení na riešenie krízových situácií, výkonom právomocí rady riešiť krízovú situáciu vrátane nákladov spojených s výkonom osobitnej správy, ocenením aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie alebo vládnymi stabilizačnými opatreniami, a to jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)

započítaním voči akejkoľvek protihodnote, ktorú príjemca vyplatil vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akcionárom a držiteľom iných nástrojov vlastníctva,

b)

ako prednostný veriteľ od vybranej inštitúcie alebo

c)

ako prednostný veriteľ z akýchkoľvek výnosov vytvorených prostredníctvom ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie alebo správcu aktív.

(10)

Rada môže vykonávať doplnkové právomoci podľa § 13, ak vybraná inštitúcia spĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1 a ak

a)

pri uplatnení na cezhraničnú skupinu tieto doplnkové právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny,

b)

ich výkon je v súlade s cieľmi podľa § 1 ods. 2 a základnými pravidlami podľa § 33 ods. 1.

(11)

V situácii systémovej krízy, ktorou sa pre potreby tohto zákona rozumie narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a finančnú stabilitu, môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia dôležitých kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov poskytli prostredníctvom odpisu, konverzie alebo iným spôsobom príspevok na minimalizáciu strát a kapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej ako 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; príspevok musí byť vypočítaný v čase prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s ocenením podľa § 51 a

b)

bol udelený predchádzajúci súhlas a konečný súhlas v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.

§ 53

(1)

Rada môže rozhodnúť o uplatnení opatrenia prevodu majetku, predmetom ktorého je prevod na nadobúdateľa, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, ak ide o

a)

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo

b)

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

(2)

Na prevod podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas akcionárov vybranej inštitúcie, ak odseky 8 a 9 a § 52 neustanovujú inak. Na prevod podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje splnenie požiadaviek podľa osobitných predpisov,86) ak § 40 neustanovuje inak.

(3)

Rada postupuje tak, aby sa prevod uskutočnil za obvyklých obchodných podmienok, najmä aby bol v súlade s ocenením vykonaným podľa § 51.

(4)

Ak § 52 ods. 9 neustanovuje inak, protihodnota, ktorú zaplatí kupujúci za aktíva, pasíva, záväzky, akcie a iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, sa vyplatí v prospech

a)

akcionárov a držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ak sa opatrenie prevodu majetku uskutočnilo prevodom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou,

b)

vybranej inštitúcie, ak sa opatrenie prevodu majetku uskutočnilo prevodom niektorých alebo všetkých aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie.

(5)

Rada môže pri uplatnení opatrenia prevodu majetku vykonať prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou alebo prevod aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie aj opakovane.

(6)

Rada môže so súhlasom nadobúdateľa rozhodnúť o spätnom prevode majetku. Vybraná inštitúcia alebo pôvodní vlastníci sú povinní prijať späť všetky takéto aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

(7)

V čase prevodu musí byť príjemca oprávnený na výkon činností podľa osobitných predpisov,87) ktoré sa týkajú aktív, práv, záväzkov, akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ktoré nadobúda.

(8)

Ak prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vedie k nadobudnutiu alebo zvýšeniu kvalifikovanej účasti vo vybranej inštitúcii na základe osobitného predpisu,88) Národná banka Slovenska posúdi žiadosti podľa osobitných predpisov88) v takej lehote, aby nebolo uplatnenie opatrenia prevodu majetku zmarené.

(9)

Ak rada uplatnila opatrenie prevodu majetku a posúdenie podľa odseku 8 ešte nebolo ukončené, platí, že

a)

taký prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva je účinný,

b)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na prevod ustanovenej v odseku 11 sa hlasovacie práva nadobúdateľa spojené s takými akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva pozastavia a udelia sa v plnom rozsahu rade, ktorá nemá povinnosť vykonávať hlasovacie práva a nenesie zodpovednosť za vykonanie alebo nevykonanie takých hlasovacích práv,

c)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v odseku 11 sa sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných účastí neuplatňujú na taký prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva.

(10)

Doručením rozhodnutia podľa osobitných predpisov,88) ktorým sa udeľuje predchádzajúci súhlas na nadobudnutie kvalifikovanej účasti podľa odsekov 8 a 9, nadobúdateľ v plnom rozsahu nadobúda hlasovacie práva spojené s akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva.

(11)

Doručením rozhodnutia podľa osobitných predpisov,88) ktorým sa zamieta nadobudnutie kvalifikovanej účasti,

a)

ostávajú v platnosti hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva podľa odseku 9 písm. b),

b)

môže rada vyžadovať, aby nadobúdateľ spätne previedol akcie alebo iné nástroje vlastníctva počas lehoty na prevod, ktorú určí rada, pričom zohľadní prevládajúce trhové podmienky, a

c)

ak sa neuskutoční prevod podľa písmena b) z dôvodov na strane nadobúdateľa v lehote určenej radou, Národná banka Slovenska môže so súhlasom rady uložiť sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo prevod kvalifikovanej účasti.

(12)

Prevody vykonané na základe uplatnenia opatrenia prevodu majetku podliehajú ochranným opatreniam podľa tohto zákona.

(13)

Nadobúdateľ majetku vykonáva práva vybranej inštitúcie vyplývajúce z členstva v platobných systémoch a systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov, na burzách cenných papierov, v systémoch ochrany klientskeho majetku a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch. Nadobúdateľ vykonáva práva podľa predchádzajúcej vety, aj ak

a)

nemá rating od ratingovej agentúry alebo uvedený rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu do týchto systémov,

b)

nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v týchto systémoch počas lehoty určenej radou, ktorá nesmie byť dlhšia ako 24 mesiacov od nadobudnutia majetku; na žiadosť nadobúdateľa môže rada lehotu predĺžiť.

§ 54

(1)

Rada ponúkne na predaj aktíva, práva a záväzky alebo akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie alebo prijme ponuku na kúpu alebo predaj aktív, práv a záväzkov alebo akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie, pričom tieto môžu byť ponúknuté v celku alebo oddelene.

(2)

Rada pri ponuke podľa odseku 1 dbá najmä na

a)

transparentnosť zverejnených informácií o aktívach, právach, záväzkoch, akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva vybranej inštitúcie,

b)

okolnosti konkrétneho prípadu so zreteľom na potrebu zachovania finančnej stability,

c)

nediskriminačný prístup ku všetkým potenciálnym nadobúdateľom, pričom nesmie poskytnúť žiadnemu z potenciálnych nadobúdateľov neoprávnenú výhodu,

d)

predchádzanie konfliktu záujmov medzi zúčastnenými osobami (radou, vybranou inštitúciou, potenciálnymi nadobúdateľmi, klientmi vybranej inštitúcie a tretími stranami),

e)

efektívne a rýchle uplatnenie opatrenia prevodu majetku,

f)

maximalizáciu predajnej ceny aktív, práv, záväzkov, akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie, ktoré sa rozhodla previesť.

(3)

Ustanovením odseku 2 nie je dotknuté právo rady rokovať s prípadným nadobúdateľom pri dodržaní pravidla podľa odseku 2 písm. c).

(4)

Vybraná inštitúcia nie je povinná zverejniť uvedenie na trh v súlade a za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.89)

(5)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak existujú skutočnosti, ktoré by bránili naplneniu niektorého z cieľov podľa § 1 ods. 2, a najmä, ak rada usúdi, že

a)

existuje závažné ohrozenie finančnej stability spôsobené zlyhaním alebo pravdepodobným zlyhaním vybranej inštitúcie,

b)

ponuka na predaj by narušila účinnosť opatrenia prevodu majetku pri riešení tohto ohrozenia.

§ 55

Opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie

(1)

Rada na účel zachovania kritických funkcií vybranej inštitúcie prevedie na preklenovaciu inštitúciu

a)

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané jednou alebo viacerými vybranými inštitúciami,

b)

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií.

(2)

Na prevod podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas akcionárov vybranej inštitúcie alebo inej osoby, ktorá nie je preklenovacou inštitúciou. Na prevod podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje splnenie požiadaviek podľa osobitných predpisov.90)

(3)

Celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitúciu nesmie presiahnuť celkovú hodnotu prevedených práv a aktív prevedených z vybranej inštitúcie alebo poskytnutých z iných zdrojov.

(4)

Opatrenie kapitalizácie podľa § 58 ods. 1 písm. b) uplatní rada tak, aby neobmedzila alebo neohrozila kontrolu rady nad preklenovacou inštitúciou.

(5)

Ak § 52 ods. 9 neustanovuje inak, protihodnota, ktorú zaplatí preklenovacia inštitúcia za aktíva, práva, záväzky a akcie a iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, sa vyplatí v prospech

a)

akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ak sa opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie vykonalo prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou,

b)

vybranej inštitúcie, ak sa opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie vykonalo prevodom niektorých alebo všetkých aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie.

(6)