Úplné znenie zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ak nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak nepatrí odsúdenému zodpovednému za disciplinárne previnenie a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

Rozhodnutie o zhabaní veci sa ihneď oznámi odsúdenému, ktorý spáchal disciplinárne previnenie súvisiace so zhabaním veci, a vlastníkovi veci, ak je známy.

§ 56a

(1)

Vec zaistená alebo nájdená34) v priestoroch ústavu, prepadnutá vec a zhabaná vec sa stávajú majetkom Slovenskej republiky.

(2)

Pri nakladaní s neupotrebiteľnou vecou sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.34a) Ostatné veci ústav odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.

§ 57 až 59e

Zrušené

§ 59f

Započítanie disciplinárneho trestu

Pri zmene alebo zrušení rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podľa § 97j ods. 9 písm. a) a c) sa pôvodne uložený disciplinárny trest, ak už bol sčasti vykonaný, započíta do novouloženého disciplinárneho trestu. Ak započítanie nie je možné, prihliadne sa na túto skutočnosť pri stanovení druhu a výmery novoukladaného disciplinárneho trestu.

§ 59g

Podmienečný odklad výkonu disciplinárneho trestu

(1)

Výkon disciplinárneho trestu možno vzhľadom na doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností a zákazov uložených týmto zákonom podmienečne odložiť na dobu troch mesiacov; ak sa odsúdený počas tejto doby nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, disciplinárny trest sa nevykoná a posudzuje sa akoby nebol uložený.

(2)

O podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu rozhoduje príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou. Proti rozhodnutiu o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu nie je prípustné odvolanie. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu začína plynúť skúšobná doba.

(3)

Ak sa odsúdený počas skúšobnej doby dopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, za ktoré je mu právoplatne uložený disciplinárny trest, disciplinárny trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná. S výkonom podmienečne odloženého disciplinárneho trestu sa začne najneskôr do 30 dní od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za ďalšie disciplinárne previnenie.

§ 60

Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu

(1)

Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov. Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná.

(2)

Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svojím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Pri upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu sa postupuje rovnako ako pri odpustení disciplinárneho trestu.

(3)

Odpustením disciplinárneho trestu alebo upustením od výkonu jeho zvyšku sa disciplinárny trest považuje za vykonaný.

(4)

O odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu rozhoduje príslušník zboru, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou. O upustení alebo odpustení urobí príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive. Proti rozhodnutiu o odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu jeho zvyšku nie je prípustné odvolanie.

§ 61

Zahladenie disciplinárneho trestu

(1)

Ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak, príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou disciplinárny trest zahladí, ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada.

(2)

Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, zahladí sa mu disciplinárny trest, ktorý mu bol uložený ako prvý v poradí, pričom lehota podľa odseku 1 sa počíta od vykonania posledného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu.

(3)

Ďalší disciplinárny trest možno odsúdenému na základe jeho žiadosti zahladiť, ak odsúdený po dobu najmenej dvoch mesiacov od zahladenia disciplinárneho trestu podľa odseku 2 ďalej riadne plní svoje povinnosti a nedopustí sa v tejto lehote disciplinárneho previnenia.

(4)

Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, lehota podľa odseku 1 platí len pre zahladenie disciplinárneho trestu, ktorý bol odsúdenému uložený ako prvý v poradí; neskôr uložené disciplinárne tresty možno zahladiť za podmienok podľa odsekov 2, 3 a 5 aj skôr.

(5)

Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny, môže mu príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou namiesto udelenia disciplinárnej odmeny zahladiť disciplinárny trest, nie však skôr ako tri mesiace od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu.

(6)

Ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby mu disciplinárny trest nebol uložený.

(7)

Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému počas výkonu väzby.

SIEDMA HLAVA

PODMIENEČNÉ PREPUSTENIE, PRERUŠENIE VÝKONU TRESTU A UPUSTENIE OD VÝKONU ZVYŠKU TRESTU

§ 62

Podmienečné prepustenie

Odsúdený môže byť z výkonu trestu podmienečne prepustený na slobodu za podmienok ustanovených osobitným predpisom.37) Splnenie podmienok ústav preukazuje v hodnotení odsúdeného.

§ 63

Prerušenie výkonu trestu

(1)

Odsúdenému možno prerušiť výkon trestu podľa osobitného predpisu38) na návrh riaditeľa, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu trestu.

(2)

Výkon trestu sa preruší vždy tehotnej žene a matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok. Prerušenie výkonu trestu sa oznámi príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

§ 64

Upustenie od výkonu zvyšku trestu

Ak nastanú dôvody podľa osobitného predpisu,39) u odsúdeného možno upustiť od výkonu zvyšku trestu.

§ 65

Opustenie ústavu

(1)

Riaditeľ ústavu môže z naliehavého rodinného dôvodu, najmä pri úmrtí blízkej osoby alebo narodení dieťaťa, a z dôvodu návštevy kultúrnych, osvetových, športových, vzdelávacích a duchovných činností odsúdenému povoliť opustenie ústavu až na päť dní.

(2)

Riaditeľ ústavu rozhodne, v ktorých prípadoch povolí odsúdenému opustenie ústavu podľa odseku 1 v sprievode príslušníka zboru, ktorý zabezpečí dozor alebo dohľad nad odsúdeným počas opustenia ústavu.

(3)

Opustenie ústavu sa odsúdenému započítava do výkonu trestu.

ÔSMA HLAVA

ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ

§ 66

Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní

(1)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným a plnení úloh spojených s programom zaobchádzania zbor spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami, ktoré pôsobia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi;40) podmienkou je súhlas riaditeľa ústavu a v určených prípadoch aj predloženie projektu. Odsúdený má právo na poskytnutie pomoci orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov.41)

(2)

Návšteva povereného zástupcu orgánu alebo organizácie uvedenej v odseku 1 sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1.

§ 67

Účasť súdu a orgánov činných v trestnom konaní

Pri výkone svojej právomoci a v súvislosti s konaním je súd, orgán činný v trestnom konaní, vyšší súdny úradník a probačný a mediačný úradník oprávnený navštevovať odsúdeného vo výkone trestu, hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby a nahliadať do jeho osobného spisu a ďalších písomností, ktoré súvisia s výkonom trestu a ktoré sú potrebné na účely konania.

§ 67a

Orgán štátu, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom41a) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, je oprávnený navštevovať odsúdeného vo výkone trestu a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby. Toto oprávnenie sa nevzťahuje na odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu.53) Návšteva povereného zástupcu orgánu štátu podľa prvej vety sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1.

§ 68

Duchovná a pastoračná služba

(1)

Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov.42)

(2)

Duchovnú a pastoračnú službu poskytuje osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou podľa osobitných predpisov;42a) iné osoby môžu poskytovať duchovnú a pastoračnú službu len na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.42)

DEVIATA HLAVA

ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ ODSÚDENÝCH

Prvý oddiel

Osobitné kategórie odsúdených

§ 69

Všeobecné ustanovenie

(1)

Osobitné kategórie odsúdených sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti, pri ktorých sa prihliada najmä na ich psychické, fyziologické, vekové, etnické a národnostné osobitosti.

(2)

Na výkon trestu osobitných kategórií odsúdených sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak.

Druhý oddiel

Výkon trestu mladistvých

§ 70

Všeobecné ustanovenie

(1)

Mladistvý43) vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých.

(2)

Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže generálny riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania účelnejšie.

(3)

Ubytovacia plocha pre mladistvého je najmenej 4 m^2.

§ 71

Účel výkonu trestu

(1)

Účel výkonu trestu sa u mladistvého plní v súlade s osobitným predpisom.44)

(2)

Ústav vytvorí podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky v súlade s osobitným predpisom.45)

§ 72

Diferenciácia výkonu trestu a program zaobchádzania

(1)

S prihliadnutím na osobnostné vlastnosti, úroveň psychických schopností a resocializačnú prognózu sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy zaobchádzania.

(2)

Pri stanovení obsahu programu zaobchádzania mladistvého sa vždy sleduje zabezpečenie jeho pracovnej kvalifikácie, príprava na samostatný spôsob života a najmä zabránenie nepriaznivého vplyvu väzenského prostredia.

(3)

Pri príprave mladistvého na budúce povolanie a jeho zaraďovaní do práce ústav spolupracuje s rodičmi alebo zákonnými zástupcami mladistvého.

(4)

Pre mladistvého je povinná účasť na aktivitách programu zaobchádzania, do ktorých je zaradený. Riaditeľ ústavu na účel účasti mladistvého na vzdelávaní, kultúrno-osvetovej činnosti a športových činnostiach môže povoliť vychádzku mimo ústavu na čas najviac desať hodín za jeden deň; takú vychádzku môže riaditeľ ústavu povoliť aj bez účasti príslušníka zboru.

(5)

Mladistvému nemožno uložiť disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby; celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu možno uložiť najviac na desať dní a disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase najviac na 14 dní.

(6)

Ak bol mladistvému opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, možno s jeho výkonom začať najskôr po desiatich dňoch od vykonania tohto trestu. To neplatí, ak sa mladistvý dopustil disciplinárneho previnenia počas výkonu tohto disciplinárneho trestu a bol mu uložený takýto disciplinárny trest; v takom prípade možno mladistvého podrobiť disciplinárnemu trestu bez prerušenia najviac na 14 dní.

(7)

Ak je to z výchovných dôvodov vhodné, môže sa mladistvý aj počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu zúčastňovať na preventívnych, osvetových a jednorazových alebo krátkodobých vzdelávacích činnostiach. Mladistvému zaradenému do denného štúdia nemožno uložiť disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu.

(8)

Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu pre mladistvých rozhodne riaditeľ ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu podľa tohto zákona (ďalej len „opatrovník“). Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o nezaujatosti pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého, a ktorá

a)

má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia alebo právo alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a

b)

nevykonáva režimovú činnosť podľa tohto zákona alebo nemá disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona.

(9)

Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka sa doručuje zákonnému zástupcovi mladistvého. Zákonný zástupca môže voči rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia o ustanovení opatrovníka sťažnosť. O sťažnosti rozhoduje osobitná komisia zriadená riaditeľom ústavu.

(10)

Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme mladistvého. Funkcia opatrovníka zaniká

a)

dosiahnutím plnoletosti mladistvého,

b)

skončením výkonu trestu mladistvého alebo

c)

rozhodnutím riaditeľa ústavu o zbavení funkcie opatrovníka z dôvodu, že opatrovník prestal spĺňať podmienky podľa odseku 8.

(11)

Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa primerane vzťahujú aj na odsúdeného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

§ 73

Dodanie na výkon ochrannej výchovy

Ak súd uložil mladistvému ochrannú výchovu,46) je zabezpečený jej výkon a ústav má informáciu o uložení ochrannej výchovy mladistvému, dňom ukončenia výkonu trestu ústav zabezpečí dodanie mladistvého do príslušného výchovného zariadenia.

Tretí oddiel

Výkon trestu žien

§ 74

Výkon trestu žien

(1)

Ubytovacia plocha pre odsúdenú ženu je najmenej 4 m^2; u tehotnej ženy ju nemožno znížiť.

(2)

Odsúdenej žene sa umožňuje každodenné sprchovanie.

(3)

Ak bol odsúdenej žene opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, možno s jeho výkonom začať najskôr po desiatich dňoch od vykonania niektorého z týchto trestov. To neplatí, ak sa odsúdená žena dopustila disciplinárneho previnenia počas výkonu niektorého z uvedených disciplinárnych trestov a bol jej uložený takýto disciplinárny trest; v takom prípade možno odsúdenú ženu podrobiť disciplinárnemu trestu bez prerušenia najviac po dobu 14 dní.

(4)

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) je oprávnený vydať súhlas na zriadenie špecializovaného oddelenia, v ktorom môže byť odsúdenej žene na jej žiadosť povolené, aby vo výkone trestu mala pri sebe a starala sa o svoje dieťa staršie ako jeden rok spravidla do troch rokov, výnimočne až do piatich rokov jeho veku; to neplatí, ak dieťa bolo súdom zverené do starostlivosti inej osoby.

Štvrtý oddiel

Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

§ 75

Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

(1)

Cudzinca47) pri prijímaní do výkonu trestu ústav poučí o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu48) alebo konzulárny úrad49) štátu, ktorého je občanom; osobu bez štátnej príslušnosti ústav poučí o práve obracať sa na diplomatickú misiu,48) konzulárny úrad49) alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť jeho záujmy.

(2)

Ústav poučí cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o práve prijať návštevu predstaviteľa orgánu uvedeného v odseku 1; taká návšteva sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 a vykoná sa priamym kontaktom.

(3)

Predstaviteľ orgánu uvedeného v odseku 1 môže pri návšteve cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti odovzdať dennú tlač, časopisy alebo knihy uvedené v § 35 ods. 1.

(4)

Ústav je povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie.

(5)

Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ústav neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.50)

(6)

O prijatí cudzinca do výkonu trestu ústav bezodkladne informuje konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom, ak o to odsúdený požiada.

(7)

Pri umiestňovaní cudzinca sa spravidla umožní, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo hovoriaci rovnakým alebo podobným jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli spolu komunikovať v jazyku, ktorý ovládajú.

DESIATA HLAVA

ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU

Prvý oddiel

Výkon trestu v otvorenom oddelení

§ 76

Výkon trestu v otvorenom oddelení

(1)

Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu zaobchádzania možno odsúdeného, ktorý je zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, umiestniť do otvoreného oddelenia.

(2)

Obmedzenia odsúdených umiestnených do otvoreného oddelenia sa zmierňujú takto:

a)

odsúdený je zaradený do práce na nestráženom pracovisku,

b)

pohyb odsúdeného v priestoroch otvoreného oddelenia nie je obmedzený, izby ani ubytovne sa na účel obmedzenia pohybu neuzamykajú,

c)

riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému v mimopracovnom čase povoliť voľný pohyb mimo otvoreného oddelenia,

d)

po pracovnom čase môže odsúdený používať vlastný občiansky odev,

e)

odsúdený môže prijímať návštevu raz za týždeň,

f)

riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému povoliť vychádzku mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín,

g)

odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho zariadenia bez obmedzenia spôsobom určeným riaditeľom ústavu.

Druhý oddiel

Výkon trestu v špecializovaných oddieloch

§ 77

Všeobecné ustanovenie

(1)

Odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania na účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa umiestni do špecializovaného oddielu.

(2)

Na výkon trestu v špecializovanom oddiele sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak.

(3)

Špecializované oddiely sú:

a)

nástupný oddiel,

b)

oddiel doživotných trestov,

c)

oddiel špecializovaného zaobchádzania,

d)

oddiel s bezpečnostným režimom,

e)

osobitný oddiel,

f)

uzavretý oddiel,

g)

oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím,

h)

výstupný oddiel.

§ 78

Nástupný oddiel a nástupná izba

(1)

V ústave sa na účel zabezpečenia adaptácie odsúdeného a oboznámenia sa s podmienkami výkonu trestu zriaďuje nástupný oddiel alebo nástupná izba.

(2)

O umiestnení odsúdeného do nástupného oddielu alebo nástupnej izby v ústave s maximálnym stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu; odsúdený na doživotný trest a odsúdený určený na výkon trestu v osobitnom oddiele sa do nástupného oddielu alebo nástupnej izby neumiestňuje.

§ 79

Oddiel doživotných trestov

(1)

Účelom výkonu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie jeho správania v súlade s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu.

(2)

Odsúdený, ktorému súd uložil doživotný trest, sa umiestni do určeného ústavu a do osobitnej cely, v ktorej spravidla aj pracuje a je ubytovaný sám.

(3)

Vychádzky a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Návšteva odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, sa spravidla vykonáva bez priameho kontaktu a za priameho dozoru príslušníka zboru.

(4)

Odsúdenému umiestnenému v oddiele doživotných trestov nemožno zmeniť spôsob výkonu trestu jeho preradením do ústavu so stredným alebo minimálnym stupňom stráženia, prerušiť výkon trestu ani povoliť opustenie ústavu.

(5)

Obmedzenia výkonu trestu odsúdeného, ktorému bol uložený doživotný trest, možno v rámci vnútornej diferenciácie zmierniť.

§ 80

Oddiel špecializovaného zaobchádzania

(1)

Pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie resocializačné postupy na podporu dosiahnutia cieľov stanovených v programe zaobchádzania, prekonanie krízových stavov, a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie, sa v určenom ústave zriaďuje oddiel špecializovaného zaobchádzania.

(2)

Ak je odsúdenému popri treste súdom uložené ochranné liečenie, vykoná sa po nástupe na výkon trestu. Ak sa zabezpečí začatie alebo pokračovanie vo výkone ochranného liečenia ústavnou formou bezprostredne po skončení výkonu trestu, dodá zbor dňom ukončenia výkonu trestu odsúdeného do príslušného zdravotníckeho zariadenia.51)

(3)

Ak bolo súdom rozhodnuté o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu52) po výkone trestu alebo počas prerušenia výkonu trestu, postupuje sa primerane podľa odseku 2.

§ 81

Oddiel s bezpečnostným režimom

(1)

Do oddielu s bezpečnostným režimom sa umiestni

a)

odsúdený, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval,

b)

odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu,53)

c)

odsúdený, ktorý svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život, zdravie alebo život a zdravie iného,

d)

zrušené.

(2)

Do oddielu s bezpečnostným režimom možno umiestniť odsúdeného

a)

za obzvlášť závažný zločin, ktorý vykonal ako člen organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny, a z preventívno-bezpečnostných dôvodov,

b)

ktorý je navrhnutý na disciplinárne potrestanie pre porušenie ústavného poriadku, je podozrivý, že sa dopustil trestného činu, a je predpoklad, že by mohol zmariť riadne vyšetrenie veci, bude v svojej protiprávnej činnosti pokračovať, alebo ak boli voči nemu použité donucovacie prostriedky; takýto odsúdený môže byť umiestnený do oddielu na nevyhnutný čas, najviac však na 48 hodín.

(3)

O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.

(4)

Odsúdený uvedený v odseku 1 písm. c) sa umiestni do kompenzačnej miestnosti; o takom umiestnení rozhoduje riaditeľ ústavu na odporúčanie lekára.

(5)

Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace.

(6)

Vychádzky, návštevy a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.

§ 82

Osobitný oddiel

(1)

Do osobitného oddielu sa umiestňujú odsúdení podľa osobitného predpisu.54)

(2)

Výkon trestu odsúdených podľa odseku 1 sa zabezpečí v súlade s vykonávacou dohodou.54a)

(3)

Zrušený.

(4)

Zrušený.

(5)

Zrušený.

§ 83

Uzavretý oddiel

(1)

Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. e) až g), sa umiestni do uzavretého oddielu.

(2)

Uzavretý oddiel je umiestnený oddelene od ostatných ubytovacích priestorov v ústave; v uzavretom oddiele určený príslušník zboru vykonáva nepretržitú službu.

§ 84

Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím

(1)

Odsúdeného so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo ťažším zdravotným postihnutím, s dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje jeho pracovnú schopnosť, u ktorého to vyžaduje zdravotný stav, muži starší ako 65 rokov veku a ženy staršie ako 60 rokov veku možno po predchádzajúcom posúdení lekára umiestniť do oddielu pre odsúdených so zdravotným postihnutím. Obmedzenia vyplývajúce z príslušného stupňa stráženia v ústave sa uplatňujú primerane.

(2)

Oddiel výkonu trestu odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje v nemocnici; ak to počty odsúdených uvedených v odseku 1 odôvodňujú, môže sa zriadiť aj v ústave.

§ 85

Výstupný oddiel

(1)

V ústave sa zriadi výstupný oddiel, do ktorého sa v primeranom čase pred očakávaným skončením výkonu trestu umiestňuje odsúdený, ktorý bol vo výkone trestu spravidla viac ako tri roky, a tiež odsúdený, ktorému treba pomôcť pri vytváraní priaznivých podmienok na samostatný spôsob života; ústav pritom úzko spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami.

(2)

Program zaobchádzania s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu je zameraný na prípravu na plynulý prechod do občianskeho života a samostatný spôsob života po výkone trestu.

(3)

Odsúdenému umiestnenému do výstupného oddielu sa môže povoliť opustenie ústavu na účel zabezpečenia plynulého prechodu do občianskeho života v trvaní do päť dní, a to aj opakovane; ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia, iba so sprievodom príslušníka zboru.

(4)

Odsúdený vykonávajúci trest v otvorenom oddelení sa do výstupného oddielu neumiestňuje. U odsúdeného zaradeného na pracovisko vnútornej prevádzky ústavu sa ustanovenia tohto paragrafu použijú primerane.

Tretí oddiel

Samospráva

§ 86

Samospráva

(1)

Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po výkone trestu.

(2)

Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach; v oddieloch uvedených v § 77 až 83 a v ústavoch so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je to účelné. Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka v tajných voľbách.

(3)

Vedúci oddelenia výkonu trestu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o nevymenovaní člena samosprávy alebo člena samosprávy odvolať.

§ 87

Všeobecná zodpovednosť odsúdeného

Odsúdený zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti alebo zákazu počas výkonu trestu na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva.

§ 88

Zodpovednosť odsúdeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh

Odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním v rozsahu a za podmienok ustanovených v Zákonníku práce.55)

§ 89

Zodpovednosť za škodu spôsobenú odsúdenému pri plnení pracovných úloh

(1)

Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá odsúdenému zbor podľa Zákonníka práce;55) rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

(2)

Činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného a výkon prospešných prác mimo ústavu sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.56)

§ 90

Všeobecné ustanovenie

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu.57)

(2)

Od povinnosti podľa odseku 1 je odsúdený oslobodený

a)

počas nezaradenia do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil sám a ústav ho nemohol pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce,

b)

do dovŕšenia 18 rokov jeho veku,

c)

počas zaradenia do vzdelávacích činností, ak nebol zaradený do práce a súčasne neodmietol činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného alebo výkon prospešných prác mimo ústavu,

d)

počas účasti ako svedka na súdnom konaní,

e)

ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

§ 91

Úhrada zavinených trov výkonu trestu

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť tiež zavinené trovy výkonu trestu

a)

za výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby,

b)

ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo počas pracovnej zmeny nepodal žiadny pracovný výkon, čím zavinene spôsobil, že sa trovy výkonu trestu nemohli uhradiť zrážkou z jeho pracovnej odmeny,

c)

za obdobie liečebnej starostlivosti, ak si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, alebo opakovane porušil liečebný režim,

d)

za dobu trvania predvedenia pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol príslušným orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná, a z tohto dôvodu nepracoval.

(2)

Výška zavinených trov výkonu trestu za každý aj začatý deň podľa odseku 1 je jedna štyridsatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu;14a) suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.

§ 92

Úhrada zvýšených trov výkonu trestu

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu vynaložené ústavom, ak

a)

si spôsobil úmyselne alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov odmietol podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, opakovane porušil liečebný režim alebo ak inému odsúdenému spôsobil ujmu na zdraví a ústavu vznikli zvýšené trovy na stráženie, náklady na dopravu a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia,

b)

trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,

c)

navštívil odsúdeného alebo obvineného v inom ústave.

(2)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozitívny.

(3)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu, ktoré vynaložil ústav alebo Policajný zbor pri pátraní po ňom a pri jeho predvedení, ak

a)

ušiel,

b)

nedovolene sa vzdialil z nestráženého pracoviska alebo otvoreného oddelenia,

c)

sa bezdôvodne včas nevrátil z

1.

mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. f),

2.

opustenia ústavu udeleného podľa § 65 ods. 1, § 85 ods. 3,

3.

vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4, § 76 ods. 2 písm. f),

4.

voľného pohybu podľa § 76 ods. 2 písm. c).

(4)

Úhrada zvýšených trov výkonu trestu je príjmom ústavu.

§ 93

Spoločné ustanovenia

(1)

Ústav a generálne riaditeľstvo môže trvale upustiť od vymáhania zavinených a zvýšených trov spojených s výkonom trestu

a)

odsúdenému, ktorý bol vyhostený alebo vydaný do cudziny, alebo cudzincovi, ktorý sa nezdržiava v Slovenskej republike a nemá na jej území majetok, ktorý možno postihnúť exekúciou alebo výkonom rozhodnutia,

b)

ak je zrejmé, že suma, ktorá by sa vymohla, nepostačí ani na pokrytie nákladov spojených s ich vymáhaním,

c)

ak vymáhanie zavinených a zvýšených trov výkonu trestu je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

d)

ak je zrejmé, že majetok odsúdeného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky,

e)

ak sa v období viac ako troch rokov bezvýsledne viedol výkon rozhodnutia,

f)

ak nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov odsúdeného.

(2)

Ústav a generálne riaditeľstvo trvale upustí od vymáhania zavinených a zvýšených trov spojených s výkonom trestu, ak pohľadávka spojená so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu sa premlčala a odsúdený vzniesol námietku premlčania.

(3)

Ústav alebo generálne riaditeľstvo vyradí z evidencie pohľadávku, ktorá je nevymožiteľná. Za nevymožiteľnú sa považuje pohľadávka, na ktorú nemožno z dôvodu uplynutia času58) nariadiť výkon rozhodnutia.

(4)

Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas ministerstva.

(5)

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Odsúdený sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky neupovedomuje.

(6)

Pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávok za náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje primerane podľa odsekov 1 až 4.

(7)

Ak odsúdený zomrel, pri vymáhaní trov spojených s výkonom trestu, zvýšených trov výkonu trestu a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka.60)

(8)

Právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o zavinených a zvýšených trovách výkonu trestu a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.

(9)

Preplatky odsúdeného na jednotlivých druhoch trov alebo škode na majetku štátu sa použijú na započítanie nedoplatkov odsúdeného na iných trovách alebo škode na majetku štátu. Preplatok, ktorý vznikol úhradou poštovým poukazom, sa do výšky 3,31 eura odsúdenému nevracia a je príjmom štátneho rozpočtu.

(10)

Zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a sumy určené na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva môže riaditeľ ústavu na písomnú žiadosť odsúdeného odpustiť, ak to vyžaduje záujem na resocializácii odsúdeného alebo jej dovŕšení.

(11)

Rozhodnutie o odpustení pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu a náhradou škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody odpustenia tejto pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.

§ 94

Prepustenie z výkonu trestu

(1)

Ústav prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak

a)

sa skončila doba výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí súdu a nebolo vydané nariadenie súdu na výkon ďalšieho trestu,

b)

súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na slobodu,

c)

tak rozhodol prezident Slovenskej republiky pri udeľovaní milosti,

d)

tak písomne nariadil minister alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky.

(2)

Ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúce klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv.

(3)

Odsúdenému, ktorý nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné a stravné podľa § 28 ods. 7, ústav môže zo svojho rozpočtu poskytnúť stravu alebo stravné na jeden deň, nenávratný peňažný príspevok na cestovný lístok alebo cestovný lístok na území Slovenskej republiky.

(4)

Na účely pokračovania v činnostiach podporujúcich a rozvíjajúcich zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem po skončení výkonu trestu a na zabezpečenie opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine zašle ústav oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného

a)

príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b)

príslušnému orgánu miestnej štátnej správy a

c)

organizácii, ktorá podľa § 66 spolupracovala so zborom pri zaobchádzaní s odsúdeným a odsúdeným poskytuje aktivity aj po skončení výkonu trestu.

(5)

Oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu obsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého a prechodného pobytu odsúdeného, označenie trestného činu, pre ktorý bol odsúdený vo výkone trestu, a termín prepustenia z výkonu trestu. Organizácii podľa odseku 4 písm. c) sa oznámenie zasiela len s písomným súhlasom odsúdeného.

§ 95

Postup pri úmrtí odsúdeného

(1)

Každý, kto sa dozvedel o úmrtí odsúdeného alebo našiel mŕtve telo odsúdeného v miestach, kde sa vykonáva trest, je povinný takú skutočnosť bezodkladne oznámiť riaditeľovi ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru.

(2)

Odsúdený vo výkone trestu si povinnosť podľa odseku 1 splní, ak takú skutočnosť oznámi ktorémukoľvek príslušníkovi zboru.

(3)

Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru pri úmrtí podľa odseku 1 vyrozumie príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave, obhajcu, generálne riaditeľstvo a blízku osobu zomrelého; ďalej postupuje podľa osobitných predpisov.61)

§ 96

Dozor prokurátora

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.62)

§ 97

Kontrola

(1)

Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú:

a)

Národná rada Slovenskej republiky,

b)

minister a osoby ním poverené,

c)

generálny riaditeľ a osoby ním poverené,

d)

právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.63)

(2)

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť.

§ 97a

(1)

Ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci:

a)

disciplinárnej odmeny,

b)

disciplinárneho previnenia,

c)

náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej len „konanie o náhrade škody“),

d)

zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len „konanie o zvýšených a zavinených trovách“),

e)

zhabania veci.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.63a)

§ 97b

Príslušnosť

(1)

Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje a rozhoduje v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený podľa tohto zákona (ďalej len „oprávnený orgán“).

(2)

V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. a) a b) (ďalej len „disciplinárne konanie“) je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a pedagóg.

(3)

V konaní o náhrade škody, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy,30) je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. O škode prevyšujúcej trojnásobok minimálnej mzdy rozhoduje súd.

(4)

V konaní o zvýšených a zavinených trovách je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru.

(5)

V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) je oprávneným orgánom určený príslušník zboru.

(6)

Miestna príslušnosť oprávneného orgánu je určená v konaní podľa

a)

§ 97a ods. 1 písm. a), b) a d) miestom, v ktorom odsúdený vykonáva trest,

b)

§ 97a ods. 1 písm. c) a e) miestom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre začatie konania.

(6)

Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu môže miestne príslušný oprávnený orgán postúpiť vec na konanie inému vecne príslušnému oprávnenému orgánu.

§ 97c

Účastník konania

Účastníkom konania je odsúdený, ktorý dal svojím správaním podnet na začatie konania; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím podľa tohto zákona vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

§ 97d

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu63a) alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len „záznam“). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.

(2)

Ak § 52a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 97a ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky.

(3)

Ak § 52a ods. 4 neustanovuje inak, oprávnený orgán je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní.

(4)

Konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva.

§ 97e

Zastavenie konania

(1)

Konanie oprávnený orgán zastaví, ak

a)

odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru,

b)

spáchanie disciplinárneho previnenia alebo spôsobenie škody nebolo odsúdenému preukázané,

c)

účastník konania na výzvu oprávneného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

d)

účastník konania písomne vzal odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo,

e)

účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

f)

účastník konania a oprávnený orgán uzavreli dohodu na dobrovoľné plnenie podľa § 97k.

(2)

Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie a rozhodnutie podľa odseku 1 písm. e) sa iba vyznačí v spise.

§ 97f

Lehoty

(1)

Ak je to potrebné, oprávnený orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu.

(2)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.

(3)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované oprávnenému orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 97g

Oznamovanie a doručovanie

(1)

Ak sa v § 72 ods. 9 alebo v tejto časti neustanovuje inak, rozhodnutie sa oznamuje ústnym vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk.

(2)

Ak účastník konania o to pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiada, doručí sa mu písomné vyhotovenie rozhodnutia. Deň doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(3)

Rozhodnutie v konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) sa oznamuje doručením rovnopisu rozhodnutia písomného vyhotovenia do vlastných rúk.

(4)

Ak nemožno písomné vyhotovenie rozhodnutia alebo rovnopis rozhodnutia doručiť účastníkovi konania priamo, doručí sa prostredníctvom poštového podniku11a) na poslednú známu adresu ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia.

(5)

Účastník konania potvrdí ústne vyhlásenie alebo doručenie rozhodnutia svojím podpisom; ak to odsúdený odmietne, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis. Za deň oznámenia rozhodnutia sa považuje aj deň odmietnutia potvrdenia podľa prvej vety, na čo musí byť účastník upozornený.

(6)

V konaní, v ktorom je ustanovený opatrovník, sa rozhodnutie oznamuje aj opatrovníkovi.

(7)

Odseky 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na oznamovanie a doručovanie ďalších písomností.

§ 97h

Podklad rozhodnutia

(1)

Oprávnený orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a na tento účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Priznanie odsúdeného nezbavuje oprávnený orgán povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami zistiť skutkový stav veci.

(2)

V konaní je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď obvineného alebo inej osoby, veci, listiny a obhliadka. Dôkazy musia byť označené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe oprávnenému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.

(3)

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4)

Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah výpovede s jeho vlastnoručným podpisom. Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčovať. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.63b) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. O dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje oprávnený orgán. Oprávnený orgán poučí svedka o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

(5)

Ak je to potrebné na objasnenie skutku, oprávnený orgán môže zaistiť vec alebo listinu na nevyhnutne potrebný čas. Oprávnený orgán môže uložiť osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložila. Náklady spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza oprávnený orgán.

(6)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný.

(7)

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy založenej na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 97i

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

(4)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6)

Oznámené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak uplynula lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 97j

Odvolacie konanie

(1)

Ak sa v § 59g ods. 2, § 60 ods. 4 alebo v tejto časti neustanovuje inak, pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v konaniach podľa § 97a ods. 1 písm. a) až c) do troch dní a v konaniach podľa § 97a ods. 1 písm. d) a e) do desiatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. a) až d).

(3)

Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ak bolo odvolanie podané písomne, vyznačí sa na ňom dátum jeho prevzatia oprávneným orgánom. O odvolaní podanom ústne sa urobí záznam na predpísanom tlačive, v ktorom sa uvedú podstatné dôvody odvolania a dátum jeho podania.

(4)

Ak odsúdený v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo podal odvolanie nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5)

Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(7)

Odvolacím orgánom je

a)

v disciplinárnom konaní vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia, ak rozhodnutie vydal pedagóg; riaditeľ ústavu, ak rozhodnutie vydal vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia,

b)

v konaní o náhrade škody riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ v prípade škody, ktorá vznikla na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva,

c)

v konaní o zvýšených a zavinených trovách a v konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) riaditeľ ústavu.

(8)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 30 dní od jeho doručenia odvolaciemu orgánu. V odôvodnených prípadoch môže lehotu predĺžiť, najdlhšie na dobu 60 dní, o čom upovedomí účastníka konania.

(9)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni a

a)

ak sú na to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší,

b)

odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí,

c)

rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov možnosti iných skutkových záverov, rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(10)

Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znovu odvolať.

(11)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(12)

Proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu v disciplinárnom konaní, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje riaditeľ ústavu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 97k

Dohoda na dobrovoľné plnenie

Pred vydaním rozhodnutia môžu v konaní o náhrade škody a v konaní o zavinených a zvýšených trovách účastník konania a oprávnený orgán uzavrieť písomnú dohodu na dobrovoľné plnenie.

§ 97l

Výkon rozhodnutia

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha ústav, ktorý pohľadávku spravuje;63c) ak účastník konania bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, rozhodnutie vykonáva generálne riaditeľstvo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.63c)

§ 97m

Súčinnosť tretích osôb

(1)

Poisťovňa je na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení odsúdeným.

(2)

Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho žiadosť poskytnúť podľa osobitného predpisu63d) údaje nevyhnutné na účely výkonu rozhodnutia od odsúdeného, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky.

(3)

Štátny orgán, obec, notár alebo iná osoba, ktorá z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedie evidenciu osôb a majetku, je na účely rozhodovania v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť potrebné údaje.

(4)

Iná osoba, ktorá má údaje, listiny a iné veci potrebné na účely rozhodovania v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo vypožičať, ak možno od nej splnenie tejto povinnosti požadovať.

(5)

Poštový podnik11a) je povinný oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priečinky, údaje o počte došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštovým podnikom alebo do jeho poštového priečinka, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante, alebo umožniť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu tieto údaje získať v poštovom podniku a správnosť údajov oznámených poštovým podnikom na mieste preveriť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o poštových službách.11d)

(6)

Súčinnosť podľa odsekov 1 až 5 sa poskytuje bezodplatne.

§ 97n

(1)

Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

(2)

Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona, úroky z omeškania sa neuplatňujú a nevymáhajú.

§ 98

Spoločné ustanovenia

(1)

Kde sa v tomto zákone hovorí o ústave, rozumie sa tým aj nemocnica.

(2)

Ustanovenia tohto zákona sa na odsúdených umiestnených v nemocnici, v zdravotníckom zariadení, v ústave alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatňujú primerane podľa zdravotného stavu odsúdeného, odporúčania lekára a prostredia, v ktorom sa odsúdený nachádza.

(3)

Príbuzenský vzťah je blízka osoba povinná preukázať výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom. Ak odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu ako druh a družka, predloží druh alebo družka potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným pred nástupom do výkonu trestu.64)

(4)

Na účely ochrany života a zdravia odsúdených, príslušníkov zboru a iných osôb možno cely v oddiele s bezpečnostným režimom, v uzavretom oddiele, oddiele doživotných trestov, určené cely v oddiele špecializovaného zaobchádzania a kompenzačné miestnosti vybaviť kamerovým systémom; o tejto skutočnosti musí byť odsúdený oboznámený v ústavnom poriadku.

(5)

Ak sa vedie proti odsúdenému počas výkonu trestu trestné stíhanie, postupuje sa podľa osobitného predpisu.53)

(6)

Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevrátil v určenom termíne z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 51 ods. 4 až 6, opustenia ústavu podľa § 65 alebo § 85 ods. 3 alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 2 písm. f), čas, po ktorý sa neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.

§ 99

Osobné údaje o odsúdenom a odoberanie identifikačných znakov

(1)

Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu,65) ako aj tieto údaje o jeho osobe:

a)

meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, titul, vedecká hodnosť, predchádzajúce meno a priezvisko, ak ich má odsúdený zmenené,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d)

štátna príslušnosť,

e)

číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť odsúdeného, miesto a dátum jeho vydania,

f)

vzdelanie,

g)

zamestnanie a odborné znalosti,

h)

osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenia osobnosti,

i)

zdravotná klasifikácia,

j)

údaje prevzaté z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu,

k)

poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania.

(2)

Zbor nemá povinnosť informovať odsúdeného o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k).

§ 100

Zrušený

§ 101

Výkon postupne uložených trestov

(1)

Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu za trest jediný.

(2)

Ak je pri postupne uložených trestoch ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, možno odsúdeného do termínu určenia spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov súdom premiestniť do ústavu s najvyšším stupňom stráženia podľa uložených trestov.

§ 102

Splnomocňovacie ustanovenia

(1)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

a)

prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,

b)

vnútornej diferenciácii,

c)

zaobchádzaní s odsúdenými,

d)

zabezpečovaní práv odsúdených,

e)

zaraďovaní odsúdených do práce,

f)

zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch,

g)

disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci,

h)

účasti orgánov a organizácií na výkone trestu,

i)

výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,

j)

podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,

k)

nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,

l)

nosení preukazu odsúdeného,

m)

určení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,

n)

určení zrážok na úhradu zavinených trov výkonu trestu odsúdených,

o)

určení zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu trestu odsúdených,

p)

určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdených,

q)

zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok,

r)

postupe ústavu s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a úrazovými dávkami odsúdeného v prípadoch, ak tieto nepodliehajú zrážkam,

s)

použití vreckového konta a osobného konta,

t)

zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov odsúdených,

u)

konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

(2)

Minister je oprávnený vydať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných metód pri zaobchádzaní s odsúdenými, ak uplatnenie takých metód znamená pre odsúdených zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.

(3)

Zrušený.

§ 103

(1)

Ak odsúdený požiadal pred 1. januárom 2006 o nákup potravín, vecí osobnej potreby alebo o vykonanie iných finančných operácií a o žiadosti nebolo ešte rozhodnuté, postupuje sa podľa tohto zákona; ak o žiadosti už bolo rozhodnuté, pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby alebo pri vykonávaní iných finančných operácií sa postupuje podľa doterajších predpisov.

(2)

Ak odsúdený zavinene spôsobil škodu na majetku štátu v správe ústavu pred 1. januárom 2006 a o náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu riaditeľ ústavu ešte nerozhodol, návrh nebol podaný na súd alebo súd ešte o návrhu nerozhodol, postupuje sa podľa doterajších predpisov.

(3)

Ak odsúdený nastúpil na výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby pred 1. januárom 2006 a výkon disciplinárneho trestu trvá aj po 1. januári 2006, zavinené trovy výkonu trestu sa vypočítavajú oddelene. Doba od nástupu na výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby do účinnosti tohto zákona sa odsúdenému predpíše ako pohľadávka zboru vo výške ustanovenej podľa doterajších predpisov a doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby sa odsúdenému predpíše podľa § 91.

(4)

Ak odsúdený pred 1. januárom 2006 zavinil, že z jeho pracovnej odmeny alebo nemocenského podľa doterajších predpisov nemohli byť vykonané zrážky na úhradu trov výkonu trestu podľa doterajších predpisov a riaditeľ ústavu o nich ešte právoplatne nerozhodol pred 1. januárom 2006, vypočítajú sa odsúdenému po 1. januári 2006 vo výške ustanovenej podľa doterajších predpisov.

(5)

Ak dôvod uvedený v odseku 4 vznikol pred 1. januárom 2006 a trvá aj po 1. januári 2006, odsúdený je povinný uhradiť zavinené trovy výkonu trestu; trovy sa vypočítajú oddelene. Zavinené trovy výkonu trestu od vzniku dôvodu podľa odseku 4 sa na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu vypočítajú vo výške ustanovenej podľa doterajších predpisov. Zavinené trovy výkonu trestu od 1. januára 2006 až do doby ich ukončenia podľa odseku 4 sa odsúdenému predpíše podľa § 91.

(6)

Odsúdený nie je povinný zo zostatku pohľadávky zboru za zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a zo sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu predpísané od 1. septembra 2002 nahradiť úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.69)

§ 104

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol právoplatne uložený pred účinnosťou tohto zákona, a výkon trestu trvá aj po účinnosti tohto zákona, ak § 103 neustanovuje inak.

§ 104a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014

(1)

Disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu, konanie o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.

(2)

Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.

(3)

Ustanovenia § 59f, 59g, 60 a 61 sa vzťahujú aj na odsúdeného, ktorému bol uložený disciplinárny trest právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014.

(4)

Peňažný príspevok poskytnutý odsúdenému podľa ustanovení § 22 ods. 1, § 31 ods. 2 a § 92 ods. 2 účinných do 31. decembra 2013 sa v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny stáva nenávratným.

§ 105

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona č. 173/1968 Zb., zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 47/1973 Zb., zákona č. 179/1990 Zb., zákona č. 79/1992 Zb., zákona č. 296/1993 Z. z., zákona č. 33/1994 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z. a zákona č. 171/2003 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 502/2002 Z. z.,

3.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 341/1996 Z. z. o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činnosti zameranej na zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vo vnútornej prevádzke organizačných zložiek Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006 okrem § 18 ods. 3 a § 27 v čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2007.

Zákon č. 93/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. apríla 2008.

Zákon č. 498/2008 Z. z., ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

Zákon č. 461/2012 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2013.

Zákon č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

Pavol Paška v. r.