Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 2/2023-110 zo 14. júna 2023 vo veci vyslovenia súladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) v časti slov „písm. a), ak je disciplinárne obvineným prokurátor“, ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)

Záruky ďalej pokračujú požiadavkou § 6 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku, podľa ktorej sa zloženie všetkých disciplinárnych senátov musí po uplynutí troch po sebe nasledujúcich rokov zásadným spôsobom obmeniť. Tri roky plynú od zvolenia do príslušnej databázy. S tým súvisí aj obmedzenie funkčného obdobia prísediaceho podľa § 10 ods. 6 disciplinárneho súdneho poriadku na tri roky a lehota začína plynúť odo dňa jeho zvolenia do príslušnej databázy prísediacich. Funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia, ak to je potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim. Tá istá osoba môže byť zvolená za prísediaceho najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

91.

Za osobitnú kategóriu inštitucionálnych záruk nezávislosti prísediacich je možné pokladať právnu úpravu ich povinností podľa § 10 ods. 7 disciplinárneho súdneho poriadku. Tieto povinnosti na jednej strane vyjadrujú predstavu o riadnom výkone funkcie prísediaceho a súčasne tým aj prísediacich chránia pred zásahmi do ich postavenia, ktoré by ich povinnosti porušovali. Ide o povinnosť:

a)

zachovávať mlčanlivosť podľa § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prísediaceho zbavuje mlčanlivosti predseda najvyššieho správneho súdu,

b)

byť pri výkone svojej funkcie nezávislí a viazaní iba zákonom,

c)

svoju funkciu vykonávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v primeraných lehotách bez prieťahov, nestranne, spravodlivo a na základe skutočností zistených v súlade so zákonom,

d)

vykonávať svedomite svoju funkciu a pri výkone funkcie a v občianskom živote sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojnosť funkcie prísediaceho alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Súčasne nikto nesmie narušovať alebo ohrozovať nezávislosť a nestrannosť prísediacich.

92.

Osobnú záruku nezávislosti prísediaceho predstavuje odmena, na ktorú má podľa § 10 ods. 8 disciplinárneho súdneho poriadku nárok, a to vo výške ustanovenej vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 433/2021 Z. z. o odmene prísediaceho disciplinárneho senátu. Táto odmena vo výške 200 eur za každý mesiac určenia za prísediaceho v niektorej disciplinárnej veci je síce iba symbolická, ale jej úlohou nie je nahrádzať plat prokurátora. Jej symbolika je práve v tom, že materiálne oddeľuje výkon funkcie prokurátora od výkonu funkcie prísediaceho.

93.

Osobnú záruku predstavuje aj možnosť prísediaceho vzdať sa funkcie prísediaceho, čo podľa § 11 ods. 2 písm. h) disciplinárneho súdneho poriadku vedie k zániku funkcie prísediaceho, a to podľa § 11 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi najvyššieho správneho súdu.

94.

Procesnou zárukou nezávislosti a nestrannosti prísediacich je námietka zaujatosti podľa § 24 disciplinárneho súdneho poriadku. Vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre jeho zaujatosť zabezpečuje základné právo na prejednanie a rozhodovanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu vedenému na najvyššom správnom súde už ústavný súd vyslovil, že možnosť vzniesť námietku zaujatosti považuje za účinný právny mechanizmus preskúmania otázky potenciálnej nezávislosti a nestrannosti jednotlivých členov disciplinárneho senátu (sp. zn. IV. ÚS 2/2023). Námietka zaujatosti napĺňa právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru tým, že z konania umožňuje vylúčiť prísediacich, ktorí konajú s osobnou zaujatosťou proti disciplinárne stíhanej osobe, ktorá má objektívny dôvod obávať sa, že nebudú konať nestranne z dôvodu takých faktorov, ako je ich predchádzajúca angažovanosť vo veci, vyjadrenie názoru týkajúceho sa posudzovanej veci alebo ich možného záujmu na výsledku konania. Prítomnosť jedného alebo viacerých takýchto faktorov bola zistená napr. vo veci Gautrin a ďalší proti Francúzsku, Olujić proti Chorvátsku, Harabin proti Slovensku a Sturua proti Gruzínsku.

95.

Procesnú záruku nezávislosti prísediaceho predstavuje jeho právo pripojiť odlišné stanovisko k rozhodnutiu (§ 35 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku), ak disciplinárne rozhodnutie nebolo prijaté jednomyseľne a prísediaci nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím disciplinárneho senátu alebo s jeho odôvodnením. Odlišné stanovisko sa doručuje disciplinárne obvinenému a navrhovateľovi.

96.

Procesnú záruku nezávislosti a nestrannosti súdu, a tým aj prísediacich predstavuje možnosť podať proti disciplinárnemu rozhodnutiu odvolanie podľa § 37 disciplinárneho súdneho poriadku.

97.

Ústavný súd k tomu už vyslovil, že opravný prostriedok je pre disciplinárne obvineného dostupný, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie, zbavení funkcie, zbavení výkonu funkcie alebo zbavení úradu, t. j. ukončenie výkonu jeho funkcie. Tento prístup zákonodarca zvolil z dôvodu, že ukončenie výkonu funkcie je závažnou sankciou a toto disciplinárne stíhanie môže napĺňať tzv. Engelovské kritériá ustálené primárne pre účely interpretácie pojmu „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 dohovoru (porov. Zolotukhin proti Rusku, Khmel proti Rusku), keď v zmysle čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa (sp. zn. IV. ÚS 2/2023).

98.

Napokon je ochrana prísediaceho sudcu zabezpečená aj trestným právom, a to trestným činom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 Trestného zákona. Snaha vedúcich prokurátorov či iných prokurátorov ovplyvňovať nezávislosť a nestrannosť prísediacich prokurátorov by mohla zakladať trestnú zodpovednosť osoby snažiacej sa ovplyvniť rozhodovanie disciplinárneho senátu.

99.

Čl. 46 ods. 1 ústavy prepája čl. 141 ods. 1 ústavy s individuálnym verejným právom na nezávislý a nestranný súd, ktoré je chránené čl. 6 dohovoru. Ústavný súd po preskúmaní napadnutých ustanovení identifikoval už uvedené osobné, inštitucionálne a procesné záruky nezávislosti a nestrannosti prísediacich sudcov disciplinárneho senátu z radov prokurátorov, čo v spojení s nezávislými a nestrannými sudcami disciplinárneho senátu zakladá nezávislosť a nestrannosť disciplinárneho súdu ako takého. Identifikované záruky pokladá ústavný súd za dostatočné na to, aby mohol vysloviť, že k zásahu do čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak ide o individuálne verejné právo na nezávislý a nestranný súd, nedochádza. Preto návrhu nevyhovel a hodnotí ho ako absolutizáciu hypotézy určitých aspektov zneužívania právomoci v sústave prokuratúry prameniacu z jej hierarchicky usporiadanej štruktúry a na tomto základe prezumovaného uplatňovania deformačného vplyvu na nezávislé rozhodovanie prísediacich sudcov v disciplinárnom konaní. Ako už bolo uvedené, zákonné markanty interných vzťahov v prokuratúre zodpovedajú jej ústavnej úprave, a to v širšom kontexte úpravy postavenia štátnych orgánov, ponímanej ústavou pri koncepcii deľby moci vo vyváženej mozaike, nekoncipovanej zámerne úplne homogénne. Z monokracie (aj keď limitovanej) vyplývajú z povahy veci isté riziká, resp. možné negatíva (čo platí aj pre protipólnu nezávislosť, napríklad a typicky sudcov), sú však pri výkone pôsobnosti orgánov prokuratúry, ako aj pri účasti prísediacich prokurátorov na rozhodovaní v disciplinárnom konaní dôsledne eliminované súborom zákonom ustanovených garančných prvkov. Prokuratúru, resp. jej personálny substrát nemožno z hľadiska uplatňovania tohto modelu považovať bez adekvátnych argumentov za neschopný efektívneho výkonu svojich základných funkcií, ako aj „pridružených“ činností (posudzovanej participácie na rozhodovaní súdu). Eventuálne vybočenie zo zákonného rámca je v princípe vždy možné, je však aj identifikovateľné, napraviteľné a sankcionovateľné.

100.

Ako obiter dictum, teda bez samostatného určujúceho vplyvu na podstatu rozhodnutia, ústavný súd opätovne zmieňuje okolnosť akcentovanú už v predchádzajúcich bodoch, že vyhovením návrhu by nastolil situáciu, v ktorej by už prokurátori nemohli byť viac prísediacimi sudcami disciplinárnych senátov, ak by bol disciplinárne obvinený prokurátor. Ich zastúpenie v týchto senátoch by nedokázal svojou legislatívnou činnosťou obnoviť ani zákonodarca, pretože akékoľvek zastúpenie prokurátorov v disciplinárnych senátoch by nevyhnutne narážalo na nezávislosť a nestrannosť súdu. Tým by sa ale vytvoril nielen odlišný režim disciplinárneho konania proti prokurátorom v porovnaní s notármi a súdnymi exekútormi, ale najmä by sa poprel zmysel účasti prísediacich sudcov z príslušnej právnickej profesie v disciplinárnych senátoch najvyššieho správneho súdu, a to aj v kontexte čl. 142 ods. 3 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2023

Ivan Fiačan v. r. predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky