Zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ak príslušník Slovenskej informačnej služby alebo príslušník Vojenského spravodajstva pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti s nimi preukáže svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu podľa osobitných predpisov45), žandár je oprávnený požiadať Policajný zbor o preverenie príslušnosti k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu; ak sa preverením potvrdí príslušnosť osoby k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu, žandár ďalej totožnosť nepreveruje.

(4)

Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne preukázať svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska, žandár je oprávnený pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 požiadať Policajný zbor a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 Vojenskú políciu o zistenie jej totožnosti.

(5)

Ak ide o osobu vyhlásenú za nezvestnú, žandár o jej nájdení vyrozumie Policajný zbor a odovzdá ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru spolu s úradným záznamom.

§ 28

Oprávnenie na zaistenie osoby

(1)

Žandár je oprávnený zaistiť osobu,

a)

ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok,

b)

ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,

c)

na ktorú bolo vyhlásené pátranie,

d)

ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom.

(2)

Zaistenú osobu pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 žandár odovzdá bezodkladne najbližšiemu útvaru Policajného zboru a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 Vojenskej polícii spolu s úradným záznamom, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia osoby. Žandár bezodkladne vydá zaistenej osobe potvrdenie o zaistení, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia. Ak zaistená osoba odmietne potvrdenie prevziať, žandár túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. Policajný zbor a Vojenská polícia sú povinné od žandára prevziať zaistenú osobu odovzdanú spolu s úradným záznamom.

(3)

Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.

(4)

Osobe zaistenej podľa odseku 1 sa umožní bez zbytočného odkladu na jej požiadanie vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a požiadať advokáta o poskytnutie právnej pomoci. Ak ide o vojaka, žandár vyrozumie najbližší vojenský útvar, ak ide o príslušníka Policajného zboru, najbližší útvar Policajného zboru, a ak ide o osobu, ktorá nie je plnoletá, zákonného zástupcu tejto osoby.

(5)

Policajný zbor a Vojenská polícia poskytnú žandárovi na účel podľa odseku 4 potrebnú súčinnosť.

(6)

O odovzdaní osoby žandár bezodkladne spíše úradný záznam, ktorý pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 oddeleniu alebo odboru Vojenskej polície.

§ 29

Oprávnenie zaistiť vec

(1)

Žandár je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia. Žandár neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

(2)

Žandár zaistenú vec spolu s potvrdením o zaistení veci a úradným záznamom pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 bezodkladne odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Útvar Policajného zboru postupuje so zaistenou vecou podľa osobitného predpisu.46) Pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 bezodkladne odovzdá zaistenú vec spolu s potvrdením o zaistení a úradným záznamom Vojenskej polícii na ďalšie konanie.

(3)

Ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1 alebo Policajný zbor alebo Vojenská polícia vec neprevezme na ďalšie konanie, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci. Ak nie je možné vrátiť zaistenú vec osobe, ktorej bola vec zaistená, žandár odovzdá zaistenú vec Vojenskej polícii na konanie podľa odsekov 4 až 12.

(4)

Ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, Vojenská polícia túto inú osobu písomne vyzve bezodkladne, najneskôr do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť Vojenskej polícii pri prevzatí veci náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou veci.47)

(5)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak vecou je tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu; takýto tovar útvar Policajného zboru alebo Vojenskej polície bezodkladne odovzdá colnému orgánu.

(6)

Ak si osoba zaistenú vec neprevezme podľa odseku 3 alebo odseku 4 do jedného roka odo dňa zaistenia veci, stáva sa majetkom štátu a Vojenská polícia odovzdá vec ministerstvu okrem bezcenných vecí a vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje.

(7)

Ak vlastník alebo iný oprávnený držiteľ zaistenej veci nie je známy, Vojenská polícia neodkladne vyhlási verejný opis zaistenej veci okrem bezcenných zaistených vecí a zaistených vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje aj bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného opisu. Vyhlásenie sa urobí najúčelnejším spôsobom na zistenie vlastníka alebo oprávneného držiteľa, a to spolu s výzvou, aby sa vlastník alebo oprávnený držiteľ prihlásil do jedného roka odo dňa zaistenia veci; ak sa neprihlási o zaistenú vec žiadna osoba, stáva sa majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu. Ak sa v lehote podľa predchádzajúcej vety oprávnená osoba prihlási o zaistenú vec, Vojenská polícia jej zaistenú vec odovzdá. Oprávnená osoba je pri prevzatí zaistenej veci povinná uhradiť Vojenskej polícii nevyhnutné náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou.

(8)

Ak oprávnená osoba, ktorá sa podľa odseku 7 prihlásila o zaistenú vec, túto vec odmietla prevziať, Vojenská polícia ju neodkladne písomne vyzve, aby si v lehote do 60 dní od doručenia výzvy zaistenú vec prevzala. Ak oprávnená osoba napriek výzve v lehote uvedenej vo výzve zaistenú vec neprevezme, vec sa stáva majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu.

(9)

Ak si na zaistenú vec uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach Vojenská polícia zaistenú vec uloží do úschovy a písomne to oznámi osobe, ktorej bola vec zaistená a osobe, ktorá si na ňu uplatňuje právo, pričom v písomnom oznámení im odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili právo v civilnom procese. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec v civilnom procese, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť Vojenskej polícii, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa druhej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu. Na možnosť postupu podľa predchádzajúcej vety musí Vojenská polícia osobu upozorniť.

(10)

Ak ministerstvo alebo Vojenská polícia nemôže zabezpečiť úschovu zaistenej veci, zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva obdobnú podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu.48)

(11)

Správu majetku štátu pri veciach, ktoré sa stali majetkom štátu podľa odsekov 6 až 9 vykonáva ministerstvo.

(12)

Ministerstvo s vecami, ktoré sa stali majetkom štátu podľa tohto zákona, naloží podľa osobitného predpisu.49)

(13)

Na konanie a rozhodovanie o zaistenej veci sa nevzťahuje správny poriadok.

§ 30

Oprávnenie odňať zbraň

(1)

Žandár je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva zákrok, nemá pri sebe zbraň podľa § 35 ods. 15, a ak ju má, odňať ju.

(2)

Žandár je povinný zbraň odňatú podľa odseku 1 vrátiť po skončení zákroku; ak zákonné dôvody nedovoľujú odňatú zbraň vrátiť, žandár bezodkladne vydá osobe potvrdenie o odňatí zbrane. Odňatú zbraň pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 bezodkladne odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru spolu s úradným záznamom a potvrdením o odňatí zbrane a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 bezodkladne odovzdá odňatú zbraň spolu s úradným záznamom a potvrdením o odňatí zbrane Vojenskej polícii na ďalšie konanie.

§ 31

Oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku

(1)

Pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 a 2 je žandár oprávnený riadiť cestnú premávku,50) dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.

(2)

Žandár pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú; to neplatí, ak osoba preukáže svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu podľa osobitných predpisov.45) Žandár prehliadku vykonáva šetrným spôsobom a spravidla za prítomnosti osoby, ktorej sa prehliadka týka.

§ 32

Oprávnenie pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky

(1)

Žandár je oprávnený vykonať prehliadku osoby, vecí a dopravného prostriedku ak je osoba prekračujúca vonkajšiu hranicu podozrivá zo spáchania trestného činu. Také isté oprávnenia má žandár aj pri podozrení zo spáchania priestupku súvisiaceho s prekročením vonkajšej hranice.

(2)

Oprávnenia podľa odseku 1 sa uplatňujú na vnútornej hranici ak sa dočasne obnovila kontrola hraníc na vnútornej hranici podľa osobitného predpisu.51)

§ 33

Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste

Ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných, žandár je oprávnený každému prikázať, aby

a)

v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,

b)

na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

§ 34

Spoločné ustanovenie k oprávneniam žandára

Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku žandára alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa § 26 až 33.

Tretí oddiel

Donucovacie prostriedky

§ 35

(1)

Donucovacími prostriedkami sú

a)

hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,

b)

slzotvorné prostriedky,

c)

obušok,

d)

putá,

e)

úder strelnou zbraňou,

f)

hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu,

g)

zbraň.

(2)

Pred použitím donucovacích prostriedkov je žandár povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba, ak je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti.

(3)

O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje žandár podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.

(4)

Žandár je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok, ak

a)

zaisťuje bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,

b)

zabraňuje výtržnosti, ruvačke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu, ktorým je porušovaný verejný poriadok,

c)

zabraňuje násilnému vstupu nepovolaných osôb do chráneného vojenského objektu, určeného objektu alebo na miesta, kde je vstup zakázaný,

d)

nemožno inak prekonať aktívny odpor smerujúci k zmareniu jeho zákroku alebo

e)

zabraňuje nebezpečnému konaniu, ktorým sa bezprostredne ohrozuje alebo narušuje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej dopravy alebo železničnej dopravy.

(5)

Žandár je oprávnený použiť hmaty, chvaty a putá, aby zaistil osobu alebo obmedzil osobnú slobodu osobe, ktorá kladie pasívny odpor.

(6)

Žandár je oprávnený použiť putá

a)

na spútanie osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda žandára alebo osobu, ktorá vystúpila aktívne na jeho podporu, alebo poškodzuje majetok, nereaguje na výzvu, aby od takéhoto konania upustila, alebo ak je dôvodná obava, že sa pokúsi o útek,

b)

na vzájomné pripútanie osôb za podmienok uvedených v písmene a) alebo

c)

pri vykonávaní úkonov so zaistenou osobou podľa § 28 ods. 1.

(7)

Žandár, ktorý použil putá, je povinný priebežne vyhodnocovať potrebu ich použitia, a ak pominú dôvody, pre ktoré ich použil, je povinný okamžite upustiť od ich ďalšieho používania.

(8)

Žandár je oprávnený použiť hrozbu zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, ak

a)

zaisťuje bezpečnosť vlastnú alebo inej osoby, ak vyzvaná osoba neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých znakov bude nasledovať,

b)

zabraňuje násilnému vstupu nepovolanej osoby do chráneného vojenského objektu, určeného objektu alebo na miesto, kam je vstup zakázaný,

c)

nemožno inak prekonať aktívny odpor smerujúci k zmareniu jeho zákroku alebo

d)

zabraňuje násilnému prekročeniu štátnej hranice.

(9)

Žandár je oprávnený použiť zbraň iba

a)

v nutnej obrane52) alebo krajnej núdzi,53)

b)

ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt,

c)

ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho zákroku,

d)

aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať,

e)

ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, neuposlúchne výzvu žandára smerujúcu na zaistenie bezpečnosti inej alebo jeho vlastnej osoby,

f)

aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený vojenský objekt, určený objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,

g)

aby zneškodnil zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb alebo

h)

aby v bezprostrednom priestore štátnej hranice prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitného predpisu54) nezastaví.

(10)

Pred použitím zbrane je žandár povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je žandár povinný použiť tiež varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu môže žandár upustiť len, ak je sám napadnutý, ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad.

(11)

Pri použití zbrane je žandár povinný

a)

zachovávať nevyhnutnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život osôb,

b)

čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje,

c)

zistiť priame následky použitia zbrane, len čo tak môže urobiť bez ohrozenia seba alebo inej osoby, ako aj poranenému bezodkladne poskytnúť prvú pomoc alebo zabezpečiť jeho lekárske ošetrenie,

d)

o použití zbrane bez zbytočného odkladu upovedomiť Vojenskú políciu a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 aj útvar Policajného zboru.

(12)

Zbraňou podľa odsekov 8 až 11 sa rozumie strelná zbraň a bodná zbraň.

(13)

Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov je žandár oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty, chvaty a putá. Ostatné donucovacie prostriedky je žandár oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo vlastnej osoby alebo hrozí závažná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

(14)

Nebezpečným páchateľom sa na účely odseku 9 písm. b) rozumie osoba, ktorá podľa zistených skutočností môže byť svojím konaním nebezpečná pre život alebo zdravie zakročujúceho žandára alebo iných osôb, najmä ak ide o páchateľa ozbrojeného zbraňou, páchateľa zločinu, ušlú zadržanú osobu, ušlú zatknutú osobu, osobu ušlú z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody.

(15)

Zbraňou podľa odseku 14 sa rozumie čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

(16)

Žandár je povinný bezodkladne oznámiť použitie donucovacích prostriedkov pri plnení úloh

a)

podľa § 22 ods. 1 Policajnému zboru a Vojenskej polícii, spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a hlásenie o použití donucovacích prostriedkov a bezodkladne ich odovzdať útvaru Policajného zboru podľa miesta zaradenia a Vojenskej polícii,

b)

podľa § 22 ods. 2 Vojenskej polícii, spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a hlásenie o použití donucovacích prostriedkov a bezodkladne ich odovzdať Vojenskej polícii.

(17)

Pri každom použití donucovacích prostriedkov pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 vyhodnotí nadriadený útvaru Policajného zboru alebo ním poverená osoba podľa miesta zaradenia žandára oprávnenosť, zákonnosť a primeranosť ich použitia a o výsledku zistenia spracuje úradný záznam. Útvar Policajného zboru úradný záznam zašle Vojenskej polícii.

(18)

Pri každom použití donucovacích prostriedkov pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 vyhodnotí oddelenie alebo odbor Vojenskej polície podľa miesta zaradenia žandára oprávnenosť, zákonnosť a primeranosť ich použitia a o výsledku zistenia spracuje úradný záznam.

Štvrtý oddiel

Spoločné ustanovenia

§ 36

Finančný príspevok

(1)

Žandárovi za 20 dní plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 patrí finančný príspevok vo výške 3 000 eur; dňom plnenia úloh je plnenie úloh v trvaní 12 hodín.

(2)

Za každú začatú hodinu plnenia úloh v trvaní inom ako je ustanovené v odseku 1 patrí žandárovi pomerná časť finančného príspevku podľa odseku 1.

(3)

Finančný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 2 patrí aj žandárovi za každú začatú hodinu odborného školenia alebo výcviku realizovaného alebo zabezpečovaného Vojenskou políciou, ak ho vykonal v čase podľa § 22 ods. 4.

(4)

Finančný príspevok podľa odseku 1 vypláca žandárovi Vojenská polícia a je splatný do desiateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom žandár plnil úlohy podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, alebo v ktorom vykonal odborné školenie alebo výcvik.

§ 37

(1)

Za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej žandárom koná riaditeľ.

(2)

Riaditeľ je povinný vymáhať od žandára náhradu škody, za ktorú žandár zodpovedá, ak v § 38 nie je ustanovené inak.

(3)

Požadovanú náhradu škody určí riaditeľ. Pri určovaní náhrady škody sa prihliada najmä na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia.

§ 38

(1)

Žandár zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

(2)

Ak žandár písomne uzná svoju zodpovednosť za škodu čo do výšky a dôvodov a povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej riaditeľom, riaditeľ a žandár uzavrú dohodu o náhrade škody.

(3)

Súčasťou dohody o náhrade škody je aj spôsob náhrady škody počas doby plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 a po skončení plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2.

(4)

Dohoda o náhrade škody musí byť písomná, inak je neplatná. Písomná dohoda o náhrade škody sa nevyžaduje, ak škoda bola už uhradená.

§ 39

(1)

Od uplatnenia náhrady škody možno upustiť celkom alebo čiastočne, najmä ak v súvislosti so spôsobením škody utrpel žandár vážnu ujmu na zdraví.

(2)

Riaditeľ môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody, ak žandár o to požiadal a riadne a včas uhradil aspoň dve tretiny sumy z určenej náhrady škody.

(3)

Postup podľa odsekov 1 a 2 sa nepoužije, ak žandár spôsobil škodu úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

§ 40

(1)

Štát zodpovedá za škodu, ktorú žandár spôsobil tretím osobám pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

(2)

Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc žandárovi pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením na žiadosť žandára alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že táto osoba škodu spôsobila úmyselne.

(3)

Ak došlo pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením k ujme na zdraví alebo k smrti osoby uvedenej v odsekoch 1 a 2, postupuje sa podľa všeobecného predpisu upravujúceho zodpovednosť za škodu.

(4)

Náhrady podľa odsekov 1 až 3 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

§ 41

Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov.34)

§ 42

Opatrenia proti zneužitiu označenia „ŽANDÁRI“, „Žandársky zbor“, rovnošaty žandára, poľnej vojenskej rovnošaty s označením „ŽANDÁRI“ a preukazu žandára

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, zakazuje sa v ústnom vyhlásení, na odeve, v písomnom styku, v názve domény webovej stránky a na vozidle používať označenie „ŽANDÁRI“, „Žandársky zbor“ vo všetkých tvaroch vrátane zmien v ich diakritike alebo v použití malých a veľkých písmen.

(2)

Zakazuje sa inej osobe ako žandárovi pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 používať rovnošatu žandára, poľnú vojenskú rovnošatu s označením „ŽANDÁRI“, rovnako sa zakazuje inej osobe ako žandárovi pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 používať preukaz žandára alebo preukaz, ktorý môže byť zameniteľný s preukazom žandára.

(3)

Výnimky zo zákazov podľa odsekov 1 a 2 udeľuje Vojenská polícia. Na konanie a rozhodovanie o výnimke sa nevzťahuje správny poriadok.

§ 43

Spracúvanie informácií a osobných údajov

(1)

Žandár je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, vyhotovovať zvukový, obrazový alebo iný záznam z miesta verejne prístupného alebo o priebehu činnosti žandára alebo zákroku.

(2)

Žandár zhromažďuje informácie a osobné údaje o fyzických osobách získané pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2.

(3)

Vojenská polícia informácie a osobné údaje zhromaždené podľa odsekov 1 a 2 spracúva, poskytuje, sprístupňuje a zverejňuje podľa osobitného predpisu.55) Informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 poskytuje Vojenská polícia Policajnému zboru.

Prvý oddiel

Vznik a zánik brannej povinnosti

§ 44

Rozsah brannej povinnosti

Branná povinnosť je povinnosť

a)

podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)

vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

§ 45

Vznik brannej povinnosti

(1)

Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(2)

Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.

(3)

Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(4)

Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi,56) ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.

(5)

Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.

(6)

Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity,57) ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

§ 46

Dobrovoľné prevzatie a dobrovoľné predĺženie brannej povinnosti

(1)

Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

(2)

Občan, ktorému zanikla branná povinnosť z dôvodu dovŕšenia 55 rokov veku a ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť do dovŕšenia 65 rokov veku. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

(3)

Branná povinnosť prevzatá podľa odsekov 1 a 2 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť.

(4)

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na ministerstvo.

(5)

Branná povinnosť podľa odseku 4 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť.

(6)

Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.

(7)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje

a)

meno a predchádzajúce meno občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

b)

priezvisko a predchádzajúce priezvisko občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

c)

rodné číslo občana alebo rodné číslo, ak bolo pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nebolo pridelené, cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

d)

dátum a miesto narodenia občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

e)

adresu trvalého pobytu občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

f)

štátnu príslušnosť občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

g)

dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

(8)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa podáva s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní.

(9)

Registrovaný občan a vojak v zálohe môže v kalendárnom roku, v ktorom má dovŕšiť 55 rokov veku, podať žiadosť o predĺženie brannej povinnosti do dovŕšenia 65 rokov veku. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva okresnému úradu v sídle kraja najneskôr do 30. októbra kalendárneho roka, v ktorom má registrovaný občan alebo vojak v zálohe dovŕšiť 55 rokov veku. Okresný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom mu bola žiadosť podľa prvej vety doručená.

(10)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 3, 5 a 9 nemožno podať odvolanie a nemožno ho preskúmať súdom.

§ 47

Zánik brannej povinnosti

(1)

Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,

a)

ak sa stal nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného okresným úradom v sídle kraja podľa § 50 ods. 22 písm. c) alebo podľa § 51 ods. 13 písm. c),

b)

ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

c)

ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

d)

1.

nevykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu,58) na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z tejto služby, alebo

2.

nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,

3.

nebola predĺžená jeho branná povinnosť podľa § 46 ods. 9,

e)

ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

f)

ak mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, alebo

g)

ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(2)

Občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 1 a 2, môže v stave bezpečnosti vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej okresnému úradu v sídle kraja.

(3)

Branná povinnosť zaniká občanovi uvedenému v odseku 2 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti okresnému úradu v sídle kraja. Doručenie žiadosti podľa odseku 1 okresný úrad v sídle kraja potvrdí občanovi zaslaním oznámenia.

(4)

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 4, môže v stave bezpečnosti vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu.

(5)

Branná povinnosť zaniká občanovi alebo cudzincovi uvedenému v odseku 4 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti ministerstvu. Doručenie žiadosti podľa odseku 4 ministerstvo potvrdí občanovi alebo cudzincovi zaslaním oznámenia.

(6)

Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obsahuje údaje uvedené v § 46 ods. 7 písm. a) až f).

(7)

Ak občan vezme späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti, na opätovne podanú žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa neprihliada.

(8)

Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti sa podáva s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana uvedeného v odseku 2 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní žiadosti.

(9)

Na žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti podanú v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa neprihliada.

(10)

Branná povinnosť zaniká aj profesionálnemu vojakovi, ktorý je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl, 59) a to odo dňa skončenia služobného pomeru.

(11)

Profesionálnej vojačke, ktorej sa skončil služobný pomer v prípravnej štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl,60) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia tohto služobného pomeru.

(12)

Občanovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo Národnom bezpečnostnom úrade a ktorý podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade,61) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia služobného pomeru. Rovnakým dňom zaniká branná povinnosť občanovi, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy a ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu.62)

(13)

Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na ženské, zaniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(14)

Cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 4, branná povinnosť zaniká, ak stratil občianstvo štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika.

§ 48

Národná registrácia a vedenie registra registrovaných občanov

(1)

Národná registrácia je získavanie a spracúvanie osobných údajov a údajov o pobyte občanov spĺňajúcich podmienky na zaradenie do registra registrovaných občanov a ich vedenie.

(2)

Okresný úrad v sídle kraja zaradí občana do registra registrovaných občanov v deň vzniku brannej povinnosti.

(3)

Okresný úrad v sídle kraja vyradí občana z registra registrovaných občanov v deň

a)

zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh,

b)

zaradenia do registra občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby,

c)

vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka,

d)

zániku brannej povinnosti.

§ 49

Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, Sociálnej poisťovne a občanov

(1)

Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov – mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku, a zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike. Podmienky poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(2)

Ohlasovne63) sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov – mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku. Ohlasovne sú ďalej povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zmenu adresy trvalého pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť. V období krízovej situácie sú ohlasovne povinné zaslať na základe vyžiadania okresného úradu v sídle kraja aj adresy prechodného pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.

(3)

Súdy sú povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a navrátenie spôsobilosti na právne úkony u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.

(4)

Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja vzatie do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

(5)

Obec, ktorá vedie matriku,64) je povinná oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho a zmeny v údajoch uvedených v odseku 6 písm. a) a b). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky65) je povinné oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, ak úmrtie nastalo na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia Slovenskej republiky alebo na území, ktoré nepatrí žiadnemu štátu.

(6)

Informácie o občanoch podľa odsekov 1 až 5 obsahujú

a)

meno a priezvisko,

b)

rodné číslo,

c)

miesto narodenia,

d)

adresu trvalého pobytu,

e)

adresu prechodného pobytu.

(7)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné zaslať okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 6 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu uznaní za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

(8)

Sociálna poisťovňa je povinná zaslať okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 6 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe jej posudku uznaní za invalidných a zároveň uvedie, ktorým z týchto občanov bola určená lehota na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.

(9)

V čase vojny alebo vojnového stavu sú ohlasovne povinné na vyžiadanie zaslať okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní.66) Údaje o občanoch podľa prvej vety obsahujú okrem údajov podľa odseku 6 aj štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

(10)

Zamestnávateľ uvedený v § 55 ods. 2 písm. c) je povinný oznámiť ministerstvu oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby občana podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorý je vojakom operačných záloh, vojakom pohotovostných záloh alebo vojakom branných záloh.

(11)

Občan, ktorý podstúpil zmenu pohlavia, je v súvislosti so vznikom a zánikom brannej povinnosti povinný do 60 kalendárnych dní od zmeny úradnej identity oznámiť túto zmenu okresnému úradu v sídle kraja.

Druhý oddiel

Odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti

§ 50

Odvod

(1)

Odvodom je posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(2)

Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu. O ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. O termínoch odvodu rozhoduje minister.

(3)

Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja67) podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje prednosta okresného úradu v sídle kraja v územnom obvode okresného úradu68) alebo v územnom obvode kraja odvodnú komisiu v tomto zložení:

a)

predseda, ktorým je prednosta okresného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,

b)

lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom;69) ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.

(4)

Vykonanie odvodu zabezpečujú

a)

sestra určená ministerstvom a laborant určený samosprávnym krajom; ak sestru neurčí ministerstvo, sestra určená samosprávnym krajom,

b)

zamestnanci okresného úradu v sídle kraja.

(5)

Na vykonanie odvodu zabezpečí okresný úrad priestory podľa požiadavky okresného úradu v sídle kraja; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza okresný úrad v sídle kraja.

(6)

Registrovaného občana povolá na odvod okresný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom. Povolávací rozkaz sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

(7)

Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom rozkaze.

(8)

Registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.

(9)

Registrovaný občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ oznámi oslobodenie registrovaného občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz, ktorý registrovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

(10)

Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55.

(11)

Občan v služobnom pomere profesionálneho vojaka, vojak v zálohe a registrovaný občan podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu sa považujú za spôsobilých vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(12)

Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu, považuje sa povolávací rozkaz za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(13)

Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na odvod podľa odseku 7, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze.

(14)

Na registrovaného občana podľa odseku 8 sa nevzťahuje odsek 13.

(15)

Proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom.

(16)

Povolávací rozkaz oprávňuje registrovaného občana na bezplatnú prepravu verejnou osobnou dopravou70) z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na odvod a späť.

(17)

Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 2.

(18)

Pri odvode je registrovaný občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie.71)

(19)

Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(20)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie72) podľa odseku 18 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(21)

Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.

(22)

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá rozhodnutie o

a)

spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „ODVEDENÝ“,

b)

dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“,

c)

nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „NEODVEDENÝ“.

(23)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja vydať najmenej na 12 mesiacov.

(24)

Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“, okresný úrad v sídle kraja povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(25)

Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti odoprel výkon mimoriadnej služby, je na základe rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 22 písm. a) povinný vykonať alternatívnu službu.

(26)

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 22 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

§ 51

Prieskum zdravotnej spôsobilosti

(1)

Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(2)

Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie. O termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.

(3)

Vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť na základe jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(4)

Vojaka v zálohe možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia ministerstva. Vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru.

(5)

Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

(6)

Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykoná lekárska komisia zriadená ministerstvom. Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

(7)

Na vykonanie prieskumu podľa odseku 5 prednosta okresného úradu v sídle kraja zriaďuje lekársku komisiu okresného úradu v sídle kraja v tomto zložení:

a)

predseda, ktorým je prednosta okresného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,

b)

lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom; ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.

(8)

Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja predložiť lekárskej komisii okresného úradu v sídle kraja výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(9)

Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(10)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 8 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(11)

Lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja si na posúdenie zdravotného stavu môže vojaka v zálohe predvolať na prieskum.

(12)

Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykoná lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

(13)

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou okresného úradu v sídle kraja alebo lekárska komisia zriadená ministerstvom na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby vydá rozhodnutie o

a)

spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „SPÔSOBILÝ“,

b)

dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,

c)

nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívu službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ“.

(14)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja alebo lekárska komisia zriadená ministerstvom vydať najmenej na 12 mesiacov.

(15)

Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, okresný úrad v sídle kraja predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(16)

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja alebo lekárskej komisie zriadenej ministerstvom podľa odseku 13 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

(17)

Náhradu cestovných výdavkov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prieskumu a späť v cene cestovného lístka verejnou osobnou dopravou vojakovi v zálohe predvolanému na prieskum podľa odseku 11 uhradí okresný úrad v sídle kraja.

Tretí oddiel

Osobitné konania na úseku brannej povinnosti

§ 52

Konanie vo veciach neodvedeného občana

(1)

Neodvedený občan môže požiadať okresný úrad v sídle kraja o zaradenie do operačných záloh alebo pohotovostných záloh alebo o zaradenie na výcvik branných záloh.

(2)

Miestne príslušným na vybavenie žiadosti podľa odseku 1 je okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode má neodvedený občan trvalý pobyt. Ak má neodvedený občan trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky, miestne príslušným na vybavenie žiadosti podľa odseku 1 je Okresný úrad Bratislava.

(3)

V žiadosti podľa odseku 1 neodvedený občan uvedie

a)

titul, meno a priezvisko,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu,

d)

skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok ustanovených v § 4 ods. 2, § 5 ods. 2 alebo § 6 ods. 2.

(4)

Ak žiadosť podľa odseku 1 neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 3, okresný úrad v sídle kraja vyzve neodvedeného občana, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak žiadosť podľa odseku 1 zamietne.

(5)

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti neodvedeného občana na plnenie úloh vyplývajúcich z brannej povinnosti vykoná lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom.

(6)

Lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom oznámi neodvedenému občanovi termín vykonania posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti podľa odseku 1 okresným úradom v sídle kraja.

(7)

Na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 neodvedený občan predloží lekárovi vykonávajúcemu lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotníckemu zariadeniu v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotníckemu zariadeniu určenému ministerstvom výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(8)

Ošetrujúci lekár je povinný neodvedenému občanovi poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na účel posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5. Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa prvej vety uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(9)

Posúdeniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 sa neodvedený občan musí podrobiť, inak okresný úrad v sídle kraja žiadosť podľa odseku 1 zamietne.

(10)

Na základe posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 vypracuje lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom záväzné stanovisko, v ktorom určí, že neodvedený občan je

a)

zdravotne spôsobilý a psychicky spôsobilý na plnenie brannej povinnosti,

b)

zdravotne nespôsobilý a psychicky nespôsobilý na plnenie brannej povinnosti.

(11)

Lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom vypracuje záväzné stanovisko podľa odseku 10 najneskôr do desiatich pracovných dní od posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5.

(12)

Okresný úrad v sídle kraja doručí záväzné stanovisko podľa odseku 10 spolu so žiadosťou podľa odseku 1 veliteľovi vojenského útvaru, pre ktorý sa má neodvedený občan pripravovať.

(13)

Veliteľ vojenského útvaru na základe dokumentácie podľa odseku 12 najneskôr do desiatich pracovných dní od jej doručenia vypracuje záväzné stanovisko, v ktorom zhodnotí, či neodvedený občan spĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 2, § 5 ods. 2 alebo § 6 ods. 2 a či je možné zaradiť neodvedeného občana do funkcie, na ktorú sa bude pripravovať.

(14)

Okresný úrad v sídle kraja na základe záväzného stanoviska podľa odsekov 10 a 13 rozhodne o vzniku brannej povinnosti neodvedeného občana a o jeho zaradení do operačných záloh alebo pohotovostných záloh alebo zaradení na výcvik branných záloh najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia záväzného stanoviska podľa odsekov 10 a 13. Dĺžka zaradenia neodvedeného občana do operačných záloh alebo pohotovostných záloh je 5 rokov.

(15)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 14 možno podať odvolanie.

(16)

Na pokračovanie zaradenia neodvedeného občana v operačných zálohách alebo pohotovostných zálohách sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 4 ods. 5 a § 5 ods. 4.

(17)

Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 14 sa neodvedený občan zaradí do registra registrovaných občanov.

§ 53

Konanie o povolení výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu

(1)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne alebo vo vojnovom stave so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,73) alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(3)

Občan podáva žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja ministerstvu, ktoré ju so svojím stanoviskom, stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie. Občan podáva žiadosť najneskôr 90 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(4)

Žiadosť podľa odseku 3 obsahuje

a)

meno a priezvisko,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

rodné číslo,

d)

adresu trvalého pobytu,

e)

štátnu príslušnosť,

f)

štát, o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách ktorého žiada,

g)

dôvod, na základe ktorého žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu,

h)

obdobie, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(5)

Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie a nie je preskúmateľné súdom.

(6)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(7)

Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky aj v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve.

(8)

Občan, ktorý vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 6 a 7, je počas jej výkonu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(9)

Začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 1, 6 a 7 je občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povinný bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu.

Štvrtý oddiel

Mimoriadna služba

§ 54

(1)

Mimoriadnou službou je vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby uvedený v odseku 2.

(2)

Vojakom mimoriadnej služby je

a)

profesionálny vojak, ktorému bol v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu nariadený výkon mimoriadnej služby,

b)

vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, ktorému je v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu nariadený výkon mimoriadnej služby,

c)

vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak ostatných záloh povolaný na výkon mimoriadnej služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu po prezentácii vo vojenskom útvare,

d)

registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby, po prezentácii vo vojenskom útvare.

(3)

Zamestnávateľom vojaka mimoriadnej služby je Slovenská republika zastúpená ministerstvom.

(4)

Prezentáciou je proces overovania spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby v deň nástupu do určeného vojenského útvaru.

§ 55

Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby

(1)

Vojak v zálohe a registrovaný občan je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie

a)

prezidenta Slovenskej republiky,

b)

člena vlády a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,

c)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

d)

poslanca Európskeho parlamentu,

e)

verejného ochrancu práv,

f)

komisára pre deti,

g)

komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,

h)

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

i)

predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

j)

predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

k)

člena Súdnej rady Slovenskej republiky,

l)

generálneho prokurátora Slovenskej republiky a námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

m)

predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

n)

guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

o)

prednostu okresného úradu,

p)

predsedu vyššieho územného celku,

q)

primátora mesta a starostu obce alebo mestskej časti.

(2)

Vojak v zálohe a registrovaný občan je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas trvania služobného pomeru

a)

v Policajnom zbore,

b)

v Zbore väzenskej a justičnej stráže,

c)

v Slovenskej informačnej službe,

d)

v Hasičskom a záchrannom zbore,

e)

v Horskej záchrannej službe,

f)

v Národnom bezpečnostnom úrade,

g)

ozbrojeného príslušníka finančnej správy.

(3)

Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu je oslobodený registrovaný občan, ktorý nebol zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh, vojak branných záloh a vojak ostatných záloh, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie jeho občianskeho zamestnania.

(4)

Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti

a)

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, súdov, prokuratúry, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva,

b)

orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,

c)

orgánov miestnej štátnej správy,

d)

orgánov obcí a vyšších územných celkov,

e)

právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie.

(5)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 2 okrem zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. c) je povinný oznámiť okresnému úradu v sídle kraja vznik a skončenie služobného pomeru svojich zamestnancov do 30 dní od vzniku a skončenia služobného pomeru. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje

a)

meno, priezvisko a titul,

b)

rodné číslo,

c)

adresu trvalého pobytu,

d)

dátum vzniku a zániku služobného pomeru,

e)

pri zániku služobného pomeru aj údaje o

1.

dosiahnutej hodnosti,

2.

dĺžke trvania služobného pomeru,

3.

dôvode skončenia služobného pomeru,

4.

najvyššom získanom vzdelaní,

5.

služobnom zaradení pred zánikom služobného pomeru.

(6)

Za vznik služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane,74) ak bezprostredne pred týmto ustanovením do funkcie nevykonával štátnu službu vo finančnej správe alebo vykonával štátnu službu ako neozbrojený príslušník finančnej správy.

(7)

Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.

(8)

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu schvaľuje zamestnávateľovi uvedenému v odseku 4 písm. a) jeho štatutárny orgán.

(9)

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje

a)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky okresným úradom,

b)

ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,

c)

ústredný orgán štátnej správy, iný orgán štátnej správy alebo vyšší územný celok miestnym orgánom štátnej správy v podriadenosti riadiaceho orgánu alebo právnickým osobám, ktoré určil na plnenie úloh súvisiacich so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom nie je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,

d)

okresný úrad v sídle kraja ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám oprávneným na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie,

e)

okresný úrad v sídle kraja orgánom obcí a vyšších územných celkov.

(10)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný každoročne do 31. januára oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja schválený počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odseku 9 a predložiť okresnému úradu v sídle kraja ich zoznam, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko a titul,

b)

rodné číslo,

c)

adresu trvalého pobytu.

(11)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný zaslať okresnému úradu v sídle kraja zoznam uvedený v odseku 10 aj v čase po vypovedaní vojny alebo v čase po vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu.

(12)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4, ktorý je subjektom hospodárskej mobilizácie, zasiela okresnému úradu v sídle kraja údaje podľa odseku 10 prostredníctvom jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.

§ 56

Povolanie na výkon mimoriadnej služby

(1)

Vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana povolá okresný úrad v sídle kraja na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom.

(2)

Povolávací rozkaz podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

(3)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze.

(4)

Občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz, ktorý občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

(5)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne overenou kópiou.

(6)

Dôvody, ktoré vojakovi v zálohe a odvedenému registrovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, sú

a)

dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje výkon mimoriadnej služby,

b)

okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

c)

materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka,

d)

následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,

e)

príprava na budúce povolanie alebo štúdium na vysokej škole počas vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

f)

vzatie do väzby alebo nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody.

(7)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku 6, okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a povolá vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie a nie je preskúmateľné súdom.

(8)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.

(9)

Ak vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje sa povolávací rozkaz za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(10)

Ak sa vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odsekov 3 a 5, a povolávací rozkaz mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana na výkon mimoriadnej služby. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze.

(11)

Na občana podľa odseku 4 sa nevzťahuje odsek 10 a povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z mobilizačného oznámenia alebo mobilizačnej výzvy.75)

(12)

Proti povolávaciemu rozkazu podľa odseku 1 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom.

(13)

Povolávací rozkaz oprávňuje občana na bezplatnú prepravu verejnou osobnou dopravou z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.

(14)

Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 3.

(15)

Mimoriadna služba sa začína prezentáciou, pri ktorej

a)

vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan preukazuje svoju totožnosť,

b)

vojenský útvar

1.

overí totožnosť vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana,

2.

odoberie vojakovi v zálohe a odvedenému registrovanému občanovi povolávací rozkaz,

3.

vykoná lekársku prehliadku vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana, pri ktorej sa vykoná odobratie biologickej vzorky vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana, ak mu nebola odobratá počas služobného pomeru profesionálneho vojaka,

4.

oznámi vojakovi v zálohe a odvedenému registrovanému občanovi jeho zaradenie do funkcie vo vojenskom útvare.

(16)

Prezentáciou sa vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

(17)

Po prezentácii sa vojakovi mimoriadnej služby odoberú odtlačky prstov, ak mu neboli odobraté počas služobného pomeru profesionálneho vojaka.

§ 57

Vojenské hodnosti vojakov mimoriadnej služby

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť.76) Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej je ustanovený.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. a) patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol alebo ktorú má zapožičanú77) ku dňu nariadenia výkonu mimoriadnej služby.

(3)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. b) a c) patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol ku dňu zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh alebo ostatných záloh alebo do ktorej bol po zaradení do operačných záloh alebo pohotovostných záloh vymenovaný alebo povýšený podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.78)

(4)

Vojaka mimoriadnej služby bez vojenskej hodnosti po prezentácii veliteľ vojenského útvaru vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a zaradí ho do základného vojenského výcviku.

(5)

Vojaka mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa po prezentácii veliteľ vojenského útvaru zaradí do základného vojenského výcviku.

(6)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odsekoch 4 a 5 po vykonaní základného vojenského výcviku veliteľ vojenského útvaru povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.

(7)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 6 po vykonaní odbornej prípravy veliteľ vojenského útvaru

a)

ponechá vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa alebo povýši do vojenskej hodnosti slobodník, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

b)

vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

§ 58

Mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie

(1)

Vojak mimoriadnej služby môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak významnou mierou prispel k plneniu služobných povinností alebo ak vykonal záslužný čin.

(2)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) druhom bode a treťom bode v

a)

hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

b)

hodnostnom zbore dôstojníkov do vojenskej hodnosti

1.

poručík až kapitán vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený náčelníkom generálneho štábu,

2.

major až plukovník povyšuje náčelník generálneho štábu,

c)

hodnostnom zbore generálov do vojenskej hodnosti brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(3)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) prvom bode a štvrtom bode v

a)

hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

b)

hodnostnom zbore dôstojníkov do vojenskej hodnosti poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje minister,

c)

hodnostnom zbore generálov do vojenskej hodnosti brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(4)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) piatom bode v

a)

hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

b)

hodnostnom zbore dôstojníkov do vojenskej hodnosti poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený prezidentom Slovenskej republiky,

c)

hodnostnom zbore generálov do vojenskej hodnosti brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(5)

Vojak mimoriadnej služby, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností alebo v súvislosti s ním, môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.

§ 59

Ustanovenie do funkcie

(1)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) vykonáva mimoriadnu službu vo funkcii, v ktorej vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka, vo vojenskom útvare podľa plánovaného určenia.

(2)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) sa ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia; ak vykonáva pravidelné cvičenie v inom vojenskom útvare, veliteľ tohto vojenského útvaru ho vyšle do určeného vojenského útvaru, ktorého veliteľ ho ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia.

(3)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. c) vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a vo vyššej vojenskej hodnosti po vykonanej prezentácii v určenom vojenskom útvare veliteľ vojenského útvaru

a)

ustanoví do funkcie podľa získanej odbornosti a dosiahnutej vojenskej hodnosti, ak úroveň jeho odbornej pripravenosti je v súlade s ustanovenými kritériami, alebo

b)

vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený, ak úroveň jeho odbornej pripravenosti nie je v súlade s ustanovenými kritériami.

(4)

Ak si to dôležitý záujem výkonu služby vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby ustanoviť v tom istom hodnostnom zbore do funkcie, na ktorú sa vyžaduje vojenská hodnosť najviac o dva stupne nižšia alebo o jeden stupeň vyššia, než akú dosiahol.

(5)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. d) po vykonaní základného vojenského výcviku veliteľ vojenského útvaru vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti a na výkon funkcie, na ktorú má byť pripravovaný.

(6)

Ak si to situácia v ozbrojených silách vyžaduje, na ustanovenie vojaka mimoriadnej služby do funkcie sa odseky 1 až 4 nepoužijú.

§ 60

Skončenie výkonu mimoriadnej služby

(1)

Z výkonu mimoriadnej služby možno na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby jednotlivo alebo hromadne najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Z výkonu mimoriadnej služby možno v čase vojny alebo vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby uvedených v odseku 1 a súčasne na jej výkon povolať ďalších vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.

(3)

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 1 aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru, ak

a)

sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu,

b)

sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

c)

ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny, alebo

d)

bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.

(4)

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť aj tehotnú vojačku, ktorá bola na jej výkon povolaná, ak podľa lekárskeho posudku výkon mimoriadnej služby ohrozuje jej tehotenstvo.

(5)

Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak mimoriadnej služby povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

(6)

Proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

(7)

Vojak mimoriadnej služby, ktorý je po skončení krízovej situácie v zajatí alebo vyhlásený za nezvestného, považuje sa za prepusteného z výkonu mimoriadnej služby odo dňa skončenia krízovej situácie.

(8)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka.

(9)

Výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby sa skončí dňom uvedeným v úmrtnom liste vojaka mimoriadnej služby alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak mimoriadnej služby vyhlásený za mŕtveho.

§ 61

Evidencia vojakov mimoriadnej služby

(1)

Evidenciu vojakov mimoriadnej služby vedie vojenský útvar, v ktorom vojak mimoriadnej služby túto službu vykonáva.

(2)

Na zabezpečenie evidencie podľa odseku 1 vojenský útvar vedie

a)

osobný spis vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a),

b)

osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) až d).

(3)

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby uloží osobný spis vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 2 písm. a) vo svojej evidencii vojenský útvar, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu. Po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka zašle vojenský útvar jeho osobný spis do vojenského archívu.

(4)

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby vojenský útvar osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 2 písm. b) zašle do 30 dní od prepustenia z výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja.

(5)

Uchovávanie údajov o vojakoch mimoriadnej služby uvedených v § 54 ods. 2 písm. b) až d) v období krízovej situácie zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja.

§ 62

Dovolenka a mimoriadna dovolenka počas výkonu mimoriadnej služby

(1)

Vojak mimoriadnej služby má v čase vojny alebo vojnového stavu nárok na dovolenku v trvaní 18 kalendárnych dní za kalendárny rok, najskôr však po uplynutí 90 kalendárnych dní od nástupu na výkon mimoriadnej služby.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby môže veliteľ vojenského útvaru v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu udeliť mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní, ak mu zomrela blízka osoba alebo ak ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny.

(3)

Ak si to plnenie úloh v období krízovej situácie vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby z dovolenky odvolať.

(4)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí počas dovolenky a mimoriadnej dovolenky plat.

(5)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí po skončení výkonu mimoriadnej služby podľa § 60 náhrada za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho platu. Pri výpočte náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri výpočte pomernej časti platu podľa § 69 ods. 5.

§ 63

Zdravotná starostlivosť

(1)

Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vojakovi mimoriadnej služby sa vzťahujú predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť,79) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby sa bezplatne poskytuje potrebná zdravotná starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Na základe odporúčania služobného lekára alebo ošetrujúceho lekára možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj v iných zdravotníckych zariadeniach.

(3)

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vojakovi mimoriadnej služby na základe rozhodnutia veliteľa alebo ak si to jeho zdravotný stav bezprostredne vyžaduje.

§ 64

Plat vojaka mimoriadnej služby

(1)

Plat vojaka mimoriadnej služby na účely tohto zákona tvorí

a)

hodnostný plat,

b)

zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,

c)

príplatok výkonným letcom,

d)

príplatok výsadkárom,

e)

príplatok príslušníkom Vojenskej polície,

f)

príplatok zdravotníckym pracovníkom,

g)

príplatok vrcholovým športovcom a trénerom,

h)

príplatok za výkon špecializovanej činnosti,

i)

zahraničný príspevok,

j)

zahraničný plat a návratný preddavok,

k)

plat počas prerušenia výkonu funkcie,

l)

plat počas zaradenia do personálnej zálohy,

m)

plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

n)

príplatok za výkon mimoriadnej služby.

(2)

Na určenie platu podľa odseku 1 písm. a) až m) sa rovnako použijú ustanovenia osobitného predpisu.80)

(3)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. a) patrí plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je vymenovaný alebo ustanovený.

(4)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. b) a c) patrí plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je ustanovený.

(5)

Vojakovi mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa patrí počas výkonu mimoriadnej služby plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu.27)

(6)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí príplatok za výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 písm. n), ktorý tvorí v čase

a)

výnimočného stavu alebo núdzového stavu

1.

pevná čiastka vo výške 45 % hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu27) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,

2.

pohyblivá čiastka do výšky 55 % hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu27) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu mimoriadnej služby,

b)

vojny alebo vojnového stavu

1.