Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách

VYHLÁŠKA

Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu

z 2. novembra 1973

Federálny cenový úrad podľa § 47 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev, Český cenový úrad podľa § 6 zákona Českej národnej rady č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien a Slovenský cenový úrad podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien ustanovujú:

§ 1

Úvodné ustanovenia

(1)

Táto vyhláška upravuje

a)

metodiku tvorby a kontroly cien (taríf) výrobkov, služieb, výkonov a prác1) (ďalej len „výrobky“) a nehnuteľností dodávaných alebo poskytovaných na používanie za úhradu (ďalej len „dodávané“),

b)

pôsobnosť orgánov a organizácií alebo koncernových podnikov „koncernových účelových organizácií (ďalej len „organizácie“) v tvorbe a kontrole cien.

(2)

Vyhláška sa vzťahuje na ceny výrobkov a nehnuteľností dodávaných organizáciami a orgánmi so sídlom v Československej socialistickej republike, občanmi socialistickým organizáciám a na ceny výrobkov dodávaných občanmi s povolením príslušných orgánov alebo na základe oprávnenia. Pri vnútropodnikových výkonoch platí vyhláška pre určenie cien investícií vlastnej výroby, prípadne pre ďalšie výkony, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis alebo rozhodnutie.

(3)

Vyhláška sa nevzťahuje na ceny výrobkov dodávaných organizáciami poverenými vykonávaním zahraničného obchodu (ďalej len „organizácie zahraničného obchodu“) zahraničným odberateľom, na medzinárodné tarify v doprave a spojoch, na ceny výrobkov dodávaných v tuzemsku za zahraničné meny, na odplaty a náhrady spojené s poskytovaním peňažných a poisťovacích služieb, na predaj bytov z národného majetku do osobitného vlastníctva občanov, na evidenčné ceny obalov, na náhrady škôd, na úhrady nákladov a na náhrady poskytované pri vyvlastnení nehnuteľností. Vyhláška sa tak isto nevzťahuje na ceny zo zmlúv medzi občanmi navzájom a medzi občanmi a nesocialistickými organizáciami, ak nejde o dodávky od občanov podľa odseku 2. Pri pochybnostiach rozhoduje Federálny cenový úrad.

§ 2

Obsah ceny

Cena zahŕňa potrebné náklady zodpovedajúce priemerným alebo jednotne určeným podmienkam výroby (dovozu) a obehu a ďalej určenú časť čistého dôchodku (zisk, daň), prípadne stratu alebo dotáciu. Spôsob určenia potrebných nákladov a čistého dôchodku alebo straty sa uvádza v jednotlivých ustanoveniach tejto vyhlášky.

§ 3

Ceny v tuzemsku

(1)

Ceny používané v tuzemsku sú:

a)

veľkoobchodné ceny; za tieto ceny sa spravidla dodávajú výrobky na výrobnú spotrebu, výstavbu, na ďalší odbyt, s výnimkou dodávok obchodným organizáciám, a na zaistenie obrany a bezpečnosti štátu; veľkoobchodné ceny obsahujú náklady výroby (dovozu), prípadne náklady na odbytovú činnosť výrobnej organizácie a zisk alebo stratu; pri poľnohospodárskych výrobkoch zahŕňajú aj prirážku za nákupnú, zásobovaciu, prípadne aj odbytovú činnosť.

b)

nákupné ceny; za tieto ceny nakupujú poverené organizácie poľnohospodárske výrobky predávané ich výrobcami, predmety získané zberom a výrobky od občanov; ich ekonomický obsah je obdobný ako pri veľkoobchodných cenách,

c)

odbytové prirážky alebo odbytové zrážky;2) predstavujú cenu služby odbytových, zásobovacích, nákupných a výkupných organizácií alebo organizácií oprávnených na uvedené služby; obsahujú náklady obehu a zisk alebo stratu; pripočítavajú sa k veľkoobchodným cenám, alebo sa od nich odpočítavajú,

d)

obchodné prirážky alebo obchodné zrážky;2) predstavujú cenu služby organizácií oprávnených na veľkoobchodnú alebo maloobchodnú činnosť, cenu služby organizácií verejného stravovania a prechodného ubytovania, cenu služby organizácií zahraničného obchodu alebo cenu obstarávateľských služieb; obsahujú náklady obehu a zisk alebo stratu; obchodné prirážky sa k cenám pripočítavajú, obchodné zrážky sú zložkami maloobchodných cien; obchodné prirážky alebo obchodné zrážky organizácií zahraničného obchodu sú zložkami kúpnych cien,

e)

kúpne ceny; za tieto ceny dodávajú tuzemskí dodávatelia výrobky na vývoz organizáciám zahraničného obchodu a organizácie zahraničného obchodu výrobky z dovozu tuzemským odberateľom; zahŕňajú cenu franko čs. hranice, prípadne upravenú o ďalšie položky podľa platných predpisov, a obchodnú prirážku alebo obchodnú zrážku organizácie zahraničného obchodu,

f)

odbytové ceny; za tieto ceny dodávajú výrobky organizácie uvedené v písmene c), s výnimkou prípadov, keď dodávajú za obchodné a maloobchodné ceny; odbytové ceny zahŕňajú veľkoobchodné ceny, kúpne alebo nákupné ceny a odbytovú prirážku príslušnej organizácie, prípadne cenové rozdiely alebo dotácie,

g)

obchodné ceny; za tieto ceny sa dodávajú výrobky z tuzemskej výroby alebo z dovozu určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny organizáciám, ktorým sa priznáva nárok na obchodnú zrážku; zahŕňajú veľkoobchodné (nákupné) ceny a daň z obratu alebo kúpne ceny, cenové prirážky alebo zrážky v zahraničnom obchode a rozdiely vnútorného trhu v určených prípadoch zahŕňajú aj odbytovú prirážku,

h)

maloobchodné ceny; len za tieto ceny sa predávajú výrobky občanom; organizáciám sa za maloobchodné ceny dodávajú výrobky pri nákupe v maloobchode alebo pri nákupe od iných dodávateľov, ak ide o výrobky, pri ktorých sa všeobecne uplatňuje rozdielová daň z obratu, a organizácia je podľa daňových predpisov povinná nakupovať za „ceny s daňou“; zahŕňajú obchodnú cenu a obchodnú zrážku, prípadne cenový rozdiel a v určených prípadoch obchodnú, prípadne odbytovú prirážku a dodatkovú daň z obratu,

ch)

veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; za tieto ceny sa dodávajú výrobky mimotrhovým odberateľom, ktorí sú podľa daňových predpisov povinní nakupovať za „ceny s daňou“; v určených prípadoch sa za tieto ceny účtuje spotrebovaný materiál a náhradné dielce aj pri dodávkach výkonov občanom; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbovú a dodatkovú daň z obratu, prípadne odbytovú prirážku, ak nie je dodatková daň ustanovená alebo je nižšia ako odbytová prirážka.

(2)

Odchýlky od podstatných kvalitatívnych alebo podstatných dodacích podmienok výrobku možno vyjadriť formou prirážky k cene alebo zrážky z ceny; prirážky alebo zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych alebo dodacích podmienok predstavujú cenu zodpovedajúcu týmto odchýlkam.

(3)

Prirážkou k cene možno tiež vyjadriť cenové zvýhodnenie a zľavou z ceny možno vyjadriť cenové znevýhodnenie; tieto prirážky a zľavy predstavujú spôsob uplatnenia podmienok realizácie v cenách.

(4)

V prípadoch, keď je výška veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny rovnaká, cena sa posudzuje ako maloobchodná pri dodávkach občanom a ako veľkoobchodná pri dodávkach organizáciám, pokiaľ sú podľa predpisov o dani z obratu oprávnené nakupovať bez dane.

§ 4

Zahraničné ceny

(1)

Zahraničnými cenami sa v tejto vyhláške v oblasti zahraničnoobchodných vzťahov rozumejú:

a)

ceny v obchodnej parite, ktorými sú ceny dojednané medzi organizáciami zahraničného obchodu a zahraničnými vývozcami alebo dovozcami za dohodnutých kvalitatívnych, dodacích a platobných podmienok,

b)

ceny franko čs. hranice, ktorými sú ceny v obchodnej parite, znížené pri vývoze a zvýšené pri dovoze o výšku priamych obchodných nákladov v zahraničí.

(2)

Zahraničné ceny sa vyjadrujú jednak v zahraničných menách, jednak v prepočte na Kčs podľa prepočtových pomerov určených Štátnou bankou československou.

§ 5

Zvláštne druhy cien

(1)

Zvláštnymi druhmi cien sa rozumejú ceny podľa § 3, ktoré majú spôsobom uvedeným v odseku 2 a 3 vecne alebo časove obmedzenú platnosť.

(2)

Zvláštnymi druhmi cien, ktoré možno fakturovať, sú:

a)

dočasné ceny určené cenovým orgánom alebo s jeho súhlasom organizáciou poverenou pôsobnosťou v určovaní cien, ak cenový úrad neustanoví inak, najdlhšie na 3 mesiace v prípadoch, keď výnimočne nemožno určiť cenu do začatia dodávok; po určení ceny sa rozdiel medzi dočasnou a definitívnou cenou vyrovná od začiatku dodávok; dočasné kúpne ceny dojednajú organizácie dohodou; dočasné ceny nemožno použiť pri výrobkoch, pre ktoré sa určujú maloobchodné ceny,

b)

podnikové ceny, ktoré v prípade poverenia príslušným cenovým úradom určujú alebo menia generálne riaditeľstvá trustov alebo koncerny a odborové podniky (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) pre podriadené organizácie na dodávky medzi organizáciami vnútri výrobnej hospodárskej jednotky s podmienkou, že úroveň podnikových cien podľa prepočtov na dané obdobie nesmie v súhrne presiahnuť úroveň cien platných pre odberateľov mimo výrobnej hospodárskej jednotky. Vyrovnanie medzi podnikovými a veľkoobchodnými cenami vykonáva generálne riaditeľstvo, v určených prípadoch nadriadený ústredný orgán,

c)

prechodne platné ceny, ktoré určuje príslušný cenový úrad alebo národný výbor, prípadne organizácia poverená ich určením príslušným cenovým úradom a ktorých platnosť je obmedzená časom alebo množstvom takto oceňovaných výrobkov; po skončení ich platnosti sa určí cena ako pre nový výrobok; prechodne platné ceny výrobkov dodávaných za maloobchodné ceny môžu určiť iba cenové úrady, prípadne národné výbory podľa § 68.

(3)

Zvláštnymi druhmi cien, ktoré nemožno fakturovať, sú:

a)

predbežné ceny tvorené dodávateľmi so značným časovým predstihom pred vlastnou výrobou, keď ešte nie sú dostatočne vyjasnené podstatné podmienky výrobku a jeho výroby potrebné na určenie ceny; používajú sa najmä na predbežné ocenenia dodávok v rozpočtoch stavieb, pokiaľ to predpisy o dokumentácii stavieb umožňujú, na predbežné ocenenia prác a služieb a výskumných a vývojových prác; pre tvorbu týchto cien platia v závislosti od stupňa technického vyjasnenia výrobku primerane ustanovenia o spôsoboch tvorby cien; ak ich nemožno použiť, tvorí sa predbežná cena odborným odhadom; predbežnú cenu nemožno použiť pri výrobku, pre ktorý je alebo má byť určený predbežný alebo konečný cenový limit, a pri výrobku, pre ktorý je dohodnutý limit kúpnej ceny, ak kúpna cena je základom pre tvorbu veľkoobchodnej, prípadne evidenčnej veľkoobchodnej ceny; postup prerokovania predbežných cien používaných na zostavenie prepočtov alebo rozpočtov stavieb sa spravuje osobitným predpisom,64)

b)

evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu a evidenčné veľkoobchodné ceny dovozu; evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu sa uplatňujú pri výrobkoch, ktoré sa len vyvážajú; tvoria sa obdobnými spôsobmi ako veľkoobchodné ceny výrobkov dodávaných do tuzemska; ak sa tieto výrobky budú dodávať do tuzemska, treba určiť ich veľkoobchodné ceny; rozsah uplatňovania, spôsob tvorby a cenové konanie evidenčných veľkoobchodných cien dovozu ustanovuje príslušný cenový úrad,

c)

cenové limity; nimi sa rozumie predbežné vymedzenie hornej hranice ceny nových výrobkov, riešených najmä v rámci úloh rozvoja vedy a techniky.

§ 6

Doplnkové zložky cien a doplnkové položky pripočítateľné k cenám (odpočítateľné od cien)

(1)

V ustanovených prípadoch sú súčasťou ceny okrem nákladov a zisku (straty) doplnkové zložky cien. Ďalej sa v ustanovených prípadoch k cenám pripočítavajú alebo sa od nich odpočítavajú doplnkové položky. Doplnkové zložky a doplnkové položky sú obvykle pevne určené (sadzbami alebo iným spôsobom) a spravidla sa odvádzajú do štátneho rozpočtu alebo sa poukazujú zo štátneho rozpočtu podľa zásad ustanovených Federálnym ministerstvom financií alebo inými príslušnými orgánmi po dohode s Federálnym cenovým úradom.

(2)

Doplnkovými zložkami cien sú:

a)

daň z obratu, prípadne rozdiely vnútorného trhu pri dovážaných výrobkoch podľa predpisov Federálneho ministerstva financií,

b)

cenový rozdiel, ktorým sa rozumie spravidla rozdiel medzi obchodnou cenou a maloobchodnou cenou po odpočítaní obchodnej zrážky alebo rozdiel medzi odlišnými cenami jednotlivých dodávateľov a jednotnou odbytovou cenou,

c)

cenové prirážky a zrážky v zahraničnom obchode podľa predpisov Federálneho ministerstva financií.

(3)

Doplnkovými položkami k cenám sú:

a)

dotácie k cenám pripočítavané alebo odvody od nich odpočítavané,

b)

príplatky k nákupným cenám poľnohospodárskych výrobkov.

(4)

Použitie niektorých doplnkových zložiek alebo doplnkových položiek sa môže ustanoviť s ohľadom na potreby stimulácie výroby alebo spotreby jednostranne buď len pre výrobcu, alebo pre odberateľa a môže sa ustanoviť na vopred vymedzený čas alebo množstvo dodávok.

§ 7

Spôsob vymedzenia výrobku

(1)

Cena výrobku vymedzeného rovnakými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami je na celom území Československej socialistickej republiky jednotná, pokiaľ táto vyhláška neustanovuje alebo výslovne nepripúšťa nejednotnosť cien.

(2)

Kvalitatívnymi podmienkami sa v tejto vyhláške rozumie vymedzenie druhu nového výrobku, mernej jednotky, jeho charakteristických vlastností, znakov, rozmerov, funkčných, estetických a iných úžitkových vlastností, akosti a druhov použitých materiálov a výkonov, vyhotovenia, povrchovej úpravy, kompletnosti, dohotovenosti, rozsahu vybavenia a náhradných súčastí, metód jeho skúšania, označovania a iných podobných podmienok.

(3)

Kvalitatívne podmienky sa preukazujú najmä štátnymi a odborovými normami, technickými podmienkami, a pokiaľ nie sú, podnikovými normami kvality, presným technickým opisom, výkresom, vzorkou, modelom alebo rozpisom zloženia použitých materiálov a výkonov, t. j. takou technickou dokumentáciou, ktorá je pre daný výrobok alebo skupinu výrobkov obvyklá.

(4)

Dodacími podmienkami sa v tejto vyhláške rozumie vymedzenie množstva dodávok, dodacej lehoty, spôsobu expedície, balenia a dopravných podmienok, dokumentácie a obchodno-technických služieb súvisiacich s dodávkou, záručnej doby a iných podobných podmienok.

(5)

Dodacie podmienky sú určené

a)

právnymi predpismi, najmä základnými podmienkami dodávok,

b)

všeobecnými ustanoveniami cenníkov alebo iných cenových rozhodnutí, ktoré môžu doplniť alebo podrobnejšie upraviť dodacie podmienky na účely určovania cien,

c)

hospodárskymi zmluvami alebo dodávkovými príkazmi na jednotlivé dodávky.

§ 8

Podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky výrobku

(1)

Vymedzenie kvalitatívnych a dodacích podmienok výrobku musí obsahovať všetky podstatné podmienky tak, aby boli preukázateľné a umožňovali jednoznačné posúdenie jeho odlišnosti od iných porovnateľných výrobkov (ďalej len „podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky“).

(2)

Za podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky sa považujú:

a)

záväzné podmienky uvedené v právnych predpisoch, najmä v základných podmienkach dodávok a v štátnych a odborových normách; dodávateľ sa môže so súhlasom príslušného cenového úradu dohodnúť s odberateľom, že niektoré záväzné podmienky štátnej alebo odborovej normy platné v čase vypracovania návrhu ceny sa z hľadiska určenia výšky ceny nepovažujú za podstatné a pri ich zmene nevzniká nový výrobok podľa § 11,

b)

podmienky zahrnuté v technických podmienkach, podnikových normách kvality, v technickom opise, výkrese a rozpise zloženia použitých materiálov a výkonov, prípadne dané vzorkou alebo modelom, ďalej odporúčané podmienky v predpisoch podľa písmena a) a podmienky dodávok podľa § 7 ods. 5 písm. b) a c), pokiaľ nie sú na návrh odberateľa označené za nepodstatné,

c)

ďalšie podmienky nezahŕňané do podkladov podľa písmena a) a b), pokiaľ si odberateľ pri tvorbe ceny vyžiada ich doplnenie do príslušnej dokumentácie a označenie za podstatné a s dodávateľom sa na tom dohodne,

d)

ďalšie podmienky, pokiaľ ich určia príslušné cenové úrady.

(3)

Vymedzenie podstatných podmienok platí súbežne pre všetky druhy cien príslušného výrobku; prípadne odchýlky od podstatných podmienok sa musia v relatívne rovnakej výške premietať do všetkých druhov cien. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na kúpne ceny a na prípady, keď sú dodacie podmienky pre jednotlivé druhy cien alebo pre jednotlivé odberateľské stupne (napr. veľkoobchod a maloobchod) rozdielne.

(4)

Za zmenu podstatných kvalitatívnych podmienok, za ktorých boli ceny určené, sa nepovažuje rozdielne ocenenie totožných surovín a materiálov, ktoré vzniká v dôsledku rozdielov cien a nákladov pri ich obstaraní, najmä rozdielov medzi cenami tuzemských a zahraničných dodávateľov a rozdielov vznikajúcich pri nahradení nákupu výrobkov ich vlastnou výrobou a naopak. To isté platí o zmenách stupníc mzdových taríf a zmenách v ocenení ostatných nákladov.

HLAVA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA O TVORBE CIEN

§ 9

(1)

Ceny sa tvoria pre výrobky vymedzené podstatnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami, a to podľa potreby

a)

pre jednotlivé nové výrobky alebo ich časti,

b)

pre skupiny presne určených výrobkov v prípadoch, keď ide o výrobky širokého sortimentu, ktoré majú obdobné kvalitatívne a dodacie podmienky a ktoré sa vyrábajú obvykle rovnakou technológiou pri minimálnych rozdieloch vo výrobných nákladoch, a v prípadoch, keď tak ustanoví príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor,

c)

pre súhrny rôznych výrobkov a prác tvoriacich spravidla funkčne ucelenú dodávku.3)

(2)

Pre výrobok, ktorý možno podľa jeho podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok, prípadne podľa ďalších vymedzených podmienok zaradiť do skupiny výrobkov, pre ktoré bola už cena určená, platí táto cena.

§ 10

(1)

Tvorba cien zahŕňa

a)

spracovanie návrhu ceny,

b)

prerokovanie návrhu ceny s hlavnými odberateľmi,

c)

určenie a vyhlásenie ceny.

(2)

Cena nového výrobku sa tvorí na základe podmienok jeho výroby a obehu; v odôvodnených prípadoch sa cena upraví s prihliadnutím na podmienky realizácie.

(3)

V prípadoch, keď sa cena upravená podľa podmienok realizácie určí na obmedzený čas, určuje sa súčasne aj cena zodpovedajúca podmienkam výroby a obehu (ďalej len „základná cena“).

(4)

Ceny určené podľa ustanovení tejto vyhlášky sa posudzujú ako ceny zodpovedajúce platnej úrovni cien.

(5)

Pri tvorbe cien nových výrobkov patriacich do odboru (skupiny), pri ktorom sa budú meniť veľkoobchodné ceny podľa plánu vývoja cien alebo iného opatrenia cenových úradov, treba v čase od schválenia zmeny cien do začiatku jej platnosti určiť veľkoobchodné ceny nových výrobkov v doterajšej aj novej úrovni, ak sa nové výrobky budú dodávať pred platnosťou zmeny ceny aj po nej. Podrobnosti upravuje rozhodnutie cenových úradov.74)^

§ 11

Nový výrobok

(1)

Novým výrobkom sa v tejto vyhláške rozumie výrobok, ktorý svojím novým riešením a zdokonalením úžitkových vlastností uspokojuje spoločenské potreby, ktoré dosiaľ neboli uspokojované, prípadne ich uspokojuje inak alebo umožňuje zhospodárniť výrobu, alebo zvyšuje efektívnosť jeho používania u odberateľa.

(2)

Za nový výrobok sa ďalej považuje výrobok, ktorý

a)

má cenu určenú pre podmienky kusovej výroby a bude sa naďalej vyrábať opakovane,

b)

má určenú prechodne platnú cenu, ktorej platnosť sa končí, alebo má cenu dojednanú dohodou a cenu má určiť príslušný orgán alebo organizácia,

c)

má určenú cenu, ale jeho výrobu zavádza iná organizácia, pre ktorú v zmysle vyhlášky neplatí jednotnosť cien,

d)

má určenú maloobchodnú cenu podľa § 129 ods. 1 písm. ch) alebo ods. 7 a jeho predaj zavádza organizácia štátneho alebo družstevného obchodu.

(3)

Novému výrobku podľa odseku 1 musí zodpovedať nové vymedzenie podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok.

(4)

Za nový sa nepovažuje výrobok, ktorý sa od dosiaľ dodávaného výrobku líši inými než podstatnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami, alebo pri ktorom nemožno odlišnosť podstatných podmienok dostatočne presne vyjadriť, ďalej výrobok s vlastnosťami, ktoré už mal mať podľa podstatných podmienok, za ktorých bola určená cena dosiaľ vyrábaného výrobku (odstránenie vád dodávaných výrobkov) a výrobkov s nežiadúcimi zmenami podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok.

(5)

Za nežiadúce zmeny podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok sa považujú zmeny, ktoré neboli predpísaným spôsobom dohodnuté s hlavnými odberateľmi, s výnimkou zmien ustanovených štátnou alebo odborovou normou.

(6)

Novým výrobkom tiež nie je výrobok, pri ktorom sa v porovnaní s porovnateľným výrobkom alebo dosiaľ vyrábanými výrobkami, dosiahli úspory alebo zámeny priameho materiálu označeného ako podstatná kvalitatívna podmienka bez toho, že by sa zhoršili ostatné podstatné kvalitatívne podmienky výrobku. Dodržanie ostatných podstatných kvalitatívnych podmienok sa preukazuje súhlasom odberateľa (hlavných odberateľov) a pri opakovane dodávaných výrobkoch aj písomným vyjadrením buď štátnej skúšobne, alebo odborne príslušnej organizácie určenej dohodou dodávateľa s odberateľom, že úspora alebo zámena priameho materiálu nezhoršuje najmä akosť, funkčné vlastnosti a životnosť výrobku pre odberateľov. O týchto výrobkoch vedie organizácia evidenciu v tomto členení:

a)

rok začatia dodávok,

b)

označenie výrobkov,

c)

vplyv úspory alebo zámeny na náklady na priamy materiál (úspora na jeden výrobok v absolútnej hodnote a v percentách k nákladom na priamy materiál),

d)

percento plánovaného zisku výrobku (zo spracovacích nákladov, prípadne z inej základne určenej cenovým orgánom) včítane vplyvu úspory podľa písmena c).

Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na prípady, keď rozhodnutím príslušného cenového úradu o spôsobe tvorby cien alebo o postupe pri zámene a úspore priameho materiálu je nový výrobok vymedzený inak.

(7)

Pre výrobky uvedené v odseku 6, aj keď sa zachová ich doterajšie označenie (názov), potvrdí orgán alebo organizácia oprávnené určiť cenu nového výrobku platnosť doterajšej ceny v rozhodnutí vydanom podľa § 98 ods. 4. Ako spôsob tvorby cien uvedie, že ide o prevzatú cenu doterajšieho výrobku s uvedením čísla výmeru alebo rozhodnutia, ktorým bola cena určená. Pre tieto výrobky neplatia ustanovenia § 77.

§ 12

Spôsoby tvorby cien

(1)

Podmienky výroby a obehu sa vyjadrujú v cene

a)

nových výrobkov alebo ich častí, ktoré sú porovnateľné s dosiaľ vyrábanými výrobkami (časťami), niektorým zo spôsobov cenového porovnania,

b)

nových výrobkov alebo ich častí, ktoré nie sú porovnateľné s dosiaľ vyrábanými výrobkami, na základe individuálnej kalkulácie.

(2)

Cenovým porovnaním sa zabezpečuje, aby cena nového výrobku, prípadne časti výrobku bola k cene porovnateľného výrobku (časti výrobku) maximálne v takom pomere, v akom sú náklady potrebné na výrobu a obeh nového výrobku (časti výrobku) k nákladom potrebným na výrobu a obeh porovnateľného výrobku (časti výrobku).

(3)

Na cenové porovnanie sa používajú najmä tieto spôsoby:

a)

kalkulačné porovnanie,

b)

cenové normatívy,

c)

parametrické spôsoby,

d)

stavebnicový spôsob,

e)

zahraničné cenové relácie,

f)

prepočet efektívnosti použitia nového výrobku,

g)

kombinácia spôsobov podľa písmen a) až f).

(4)

Cenové normatívy a parametrické spôsoby treba použiť na tvorbu cien, ak ich schválil príslušný cenový úrad, prípadne príslušný národný výbor. Ak sa niektorý z ostatných spôsobov tvorby cien alebo ich kombinácia rozpracuje na podmienky jednotlivých výrob (odbor, skupina výrobkov) a schváli ho príslušný cenový úrad, prípadne príslušný národný výbor, musia ho zásadne používať všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien (ďalej len „záväzný spôsob tvorby cien"), pokiaľ rozhodnutím cenového orgánu nie je rozsah jeho platnosti obmedzený.

§ 13

Porovnateľný výrobok

(1)

Nový výrobok alebo jeho časť sa porovnáva

a)

s jediným porovnateľným výrobkom alebo jeho časťou, ktoré majú cenu už určenú (ďalej len „porovnateľný výrobok“),

b)

s niekoľkými porovnateľnými výrobkami pri použití parametrického spôsobu tvorby cien.

(2)

Porovnateľným je výrobok úplne alebo čiastočne zameniteľný, ktorý

a)

má rovnaké alebo obdobné kvalitatívne vlastnosti z hľadiska odberateľa a rovnaké alebo obdobné technické riešenie a vyrába sa rovnakou alebo obdobnou technológiou,

b)

má rovnaké alebo obdobné kvalitatívne vlastnosti z hľadiska odberateľa a rovnaké alebo obdobné technické riešenie v prípade, že neexistuje výrobok uvedený v písmene a),

c)

má rovnaké alebo obdobné kvalitatívne vlastnosti z hľadiska odberateľa a vyrába sa rovnakou alebo obdobnou technológiou v prípade, že neexistuje výrobok uvedený v písmene a) ani b),

d)

vyrába sa rovnakou technológiou v prípadoch, keď sa používa jediná technológia a keď neexistuje výrobok uvedený v písmene a), b) a c).

(3)

Ak podmienku uvedenú v odseku 2 spĺňa niekoľko výrobkov a ak nemožno porovnateľný výrobok vybrať podľa stupňa priblíženia kvalitatívnych vlastností, určí sa ako porovnateľný ten výrobok, ktorého rentabilita v čase vypracovania návrhu ceny nového výrobku je najbližšia rentabilite príslušného odboru výroby vo výrobnej organizácií, a pokiaľ je viac takých výrobkov, určí sa ako porovnateľný ten výrobok, ktorého cena bola určená najneskôr.

(4)

Porovnateľný výrobok sa určuje bez ohľadu na územnú a organizačnú príslušnosť výrobnej organizácie, s výnimkami podľa odseku 6.

(5)

Pri tvorbe cien podľa § 23 až 26 môžno porovnávať len základné ceny porovnateľného a nového výrobku. Porovnanie sa nerobí pri prácach priemyselnej povahy, pokiaľ príslušný cenový orgán nerozhodne inak.

(6)

Nový výrobok nemožno porovnávať

a)

s dovážanými výrobkami, pokiaľ výrobcom nového výrobku je organizácia so sídlom v Československej socialistickej republike; ceny dovážaných výrobkov, ako aj ceny na zahraničných trhoch možno použiť na porovnanie v prípadoch, keď sa cena tvorí podľa § 26a a podľa § 28 ods. 2 písm. b),

b)

s výrobkami, pre ktoré sa vyhláškou ustanovuje alebo umožňuje nejednotnosť cien medzi organizáciami dodávajúcimi nový a porovnateľný výrobok,

c)

s výrobkami vyrábanými pred poslednou zmenou úrovne cien príslušného odboru, skupiny výrobkov a pod., ktorých cena sa v rámci tejto zmeny neupravila, alebo v návrhu ceny nového výrobku nie je prevedená na platnú úroveň spôsobom určeným pre príslušnú zmenu cien,

d)

pri opakovane vyrábaných výrobkoch s výrobkami, ktorých ceny sa určujú pre podmienky kusovej výroby alebo ktorých ceny sú platné pre menšie než minimálne výrobné množstvo,

e)

s výrobkami, ktorých ceny boli utvorené individuálnou kalkuláciou a nie sú dosiaľ overené,

f)

s výrobkami vyrábanými len na špeciálne účely,

g)

s výrobkami, na ktoré sú určené zvláštne ceny podľa § 5,

h)

s výrobkami, ktorých ceny boli dojednané dohodou.

(7)

Dodávatelia porovnateľných výrobkov sú povinní na požiadanie bezplatne poskytnúť dodávateľovi nových výrobkov podklady o porovnateľnom výrobku potrebné na vypracovanie návrhu ceny novému výrobku.

HLAVA II

VYJADRENIE PODMIENOK VÝROBY V CENÁCH

Prvý oddiel

Kalkulácia na tvorbu ceny

§ 14

(1)

Východiskovým podkladom na určenie a zmenu veľkoobchodných cien je kalkulácia zostavená podľa predpisov Federálneho ministerstva financií na kalkulácie cien výkonov,4) ktorá sa upravuje, pokiaľ ide o výšku nákladov zahŕňaných do jednotlivých kalkulačných položiek, podľa ustanovení tejto vyhlášky (ďalej len „cenová kalkulácia“).

(2)

Spôsob určenia výšky nákladov zahŕňaných do jednotlivých položiek cenovej kalkulácie sa ustanovuje v § 15 až 22. Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých nákladov sú záväzné aj v prípade, keď sa podľa platných odborových kalkulačných vzorov niektoré náklady zahŕňajú do iných kalkulačných položiek.

(3)

Cenová kalkulácia sa nezostavuje, ak sa cena nového výrobku odvodzuje spôsobmi uvedenými v § 25 a v § 26 ods. 2 písm. a), pri zmenách cien vo väčšom rozsahu a v prípadoch, keď tak ustanoví príslušný cenový úrad.

§ 15

Priamy materiál

(1)

Spotreba priameho materiálu sa kalkuluje podľa platných cenových normatívov materiálovej spotreby, pokiaľ je ich použitie pre tvorbu ceny nového výrobku ustanovené; v ostatných prípadoch sa kalkuluje podľa platných celoštátnych alebo odborových technicko-hospodárskych noriem, a ak ich niet, kalkuluje sa na základe podnikových spotrebných materiálových noriem. Pri tvorbe ceny kalkulačným porovnaním sa do spotreby priameho materiálu premietajú úspory a zámeny dosiahnuté pri porovnateľnom výrobku a vyjadrené v jeho operatívnej kalkulácii alebo v inom druhu kalkulácie vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny (ďalej len „kalkulácia“),65) ktorého používanie pre tvorbu cien ustanovuje príslušný cenový úrad. Ak sa pri novom výrobku dosiahnu ďalšie úspory a zámeny, ktoré sa nepremietli do cenovej kalkulácie porovnateľného výrobku, postupuje sa podľa § 23 ods. 6 písm. b) a ods. 8.

(2)

Priamy materiál sa oceňuje platnými veľkoobchodnými cenami alebo odbytovými cenami určenými podľa § 45 ods. 5; veľkoobchodnými cenami s daňou z obratu alebo maloobchodnými cenami sa priamy materiál oceňuje v prípadoch, keď je organizácia povinná nakupovať za tieto ceny. Použitie iných druhov cien a základných cien v čase, keď sú platné zvýhodnené alebo znevýhodnené ceny, sa spravuje rozhodnutím príslušného cenového úradu. Za podmienok uvedených v odseku 4 sa priamy materiál oceňuje plánovanými cenami podľa platných odvetvových, odborových alebo vnútropodnikových cenníkov. Cenové úrady môžu rozhodnúť, v ktorých prípadoch sa priamy materiál oceňuje inak ako platnou cenou.75)

(3)

Ak na rovnaký účel možno použiť rozdielne, ale zameniteľné priame materiály s rozdielnou výškou cien a tieto materiály nie sú podstatnou kvalitatívnou podmienkou, započítajú sa do cenovej kalkulácie nového výrobku tie ceny priamych materiálov, ktoré sa používajú pri výrobe porovnateľného výrobku v čase zostavenia návrhu ceny nového výrobku. Materiály, ktoré sa nepoužívajú pri porovnateľnom výrobku, alebo nové materiály použité pri výrobkoch, ktorých ceny sa tvoria individuálnou kalkuláciou, sa započítavajú do ceny prepočítanej váženým priemerom z cien platných v čase spracovania návrhu ceny a štruktúry nákupu plánovaného najmenej na prvý rok výroby. Tieto ceny sa súčasne zahrnú do vnútropodnikových cenníkov materiálov.

(4)

Plánované ceny podľa vnútropodnikových cenníkov materiálov možno použiť, pokiaľ boli zostavené v súlade s predpismi o účtovníctve a pokiaľ v účtovníctve zistené rozdiely medzi týmito cenami a skutočnými cenami zvýšenými výnimočne o náklady obstarania podľa odseku 5 nepresahujú v uplynulom kalendárnom roku 1,5 %; ak je rozdiel vyšší, upraví sa vnútropodnikový cenník materiálov. Rozdiel 1,5 % sa posudzuje za celkovú spotrebu materiálu v organizácii. Do tohto rozdielu sa pri dovážanom materiáli nezapočítavajú rozdiely medzi kúpnou a veľkoobchodnou cenou, na úhrade ktorých sa podieľa štátny rozpočet, a ďalej rozdiely vznikajúce pri materiáloch a výrobkoch, ktoré sa do cien nových výrobkov kalkulujú za ceny určené podľa § 53 ods. 2 písm. a) alebo b). Úprava vnútropodnikového cenníka materiálov v prípadoch, keď rozdiel bude vyšší ako 1,5 %, sa musí uskutočniť najneskoršie do 30. júna roka nasledujúceho po vzniku rozdielu s tým, že nový vnútropodnikový cenník platí od tohto dátumu pre oceňovanie priameho materiálu v cenových kalkuláciách nových výrobkov dodávaných po 1. januári ďalšieho roka. Organizácie, ktoré používajú odborové alebo odvetvové cenníky materiálov, oznamujú rozdiely vyššie ako 1,5 % cenovému úradu, ktorý cenník schválil. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na kalkulácie upravené osobitným predpisom.65)

(5)

K platným veľkoobchodným cenám, odbytovým cenám podľa § 45 ods. 5, veľkoobchodným cenám s daňou z obratu, prípadne maloobchodným cenám nemožno pripočítavať a do plánovaných cien vnútropodnikových cenníkov materiálov zahŕňať podiel zásobovacej réžie, ani iné náklady obstarania (odbytové prirážky, náklady na prepravu, nakladanie, vykladanie a pod.), ktoré sa kalkulujú spravidla do nepriamych nákladov, s výnimkou prípadov schválených Federálnym ministerstvom financií po dohode s Federálnym cenovým úradom.

(6)

V cenovej kalkulácii sa nepripúšťa priemerovanie cien priameho materiálu, ak nejde o priemerovanie zahrnuté do vnútropodnikových, odborových, prípadne odvetvových cenníkov, alebo o priemerovanie podľa odseku 3. Príslušný cenový úrad môže ustanoviť iný postup.

(7)

Vedľajšie výrobky,66) neplnohodnotný materiál a odpad vznikajúci pri výrobe výrobku sa v jeho cenovej kalkulácii oceňujú cenou možného použitia. Cena možného použitia sa určí z ceny pre prevažujúci spôsob použitia týchto materiálov zníženej o prípadné náklady na ich potrebnú úpravu, dopravu a pod. Pri vedľajších výrobkoch sa okrem toho odpočíta ich kalkulovaný zisk.

(8)

Vedľajšie výrobky, neplnohodnotný materiál a odpad použité ako priamy materiál pri výrobe sa v cenovej kalkulácii oceňujú určenou cenou. Ak táto cena nie je určená, oceňujú sa

a)

cenou plnohodnotného materiálu, ak použitie neplnohodnotného materiálu alebo odpadu nezhoršuje podstatné kvalitatívne podmienky výrobku proti podmienkam dosahovaným pri použití plnohodnotného materiálu, alebo

b)

nižšou cenou,67) ako je cena plnohodnotného materiálu, pričom potrebné zvýšenie nákladov spojené s ich použitím možno premietnuť do spracúvacích nákladov; týmto postupom nesmie dôjsť k vyšším vlastným nákladom výroby ako pri ocenení podľa písmena a).

(9)

Pri poddodávkach sa postupuje primerane podľa odsekov 1 až 6.

§ 16

Polotovary vlastnej výroby

(1)

Spotreba polotovarov vlastnej výroby sa kalkuluje podľa ustanovenia § 15 ods. 1.

(2)

Príslušný cenový úrad môže ustanoviť, že v cenovej kalkulácii sa polotovary vlastnej výroby oceňujú jednotne veľkoobchodnými cenami.

§ 17

Priame mzdy

(1)

Priame mzdy sa kalkulujú podľa platných cenových normatívov, pokiaľ sa ich použitie na tvorbu ceny nového výrobku ustanovuje; v ostatných prípadoch sa kalkulujú na základe platných noriem a normatívov spotreby práce,5) tarifných kvalifikačných katalógov a stupníc mzdových taríf.

(2)

Prémie a odmeny, pokiaľ sa podľa platného kalkulačného vzorca zahŕňajú do priamych miezd, sa kalkulujú v určenej výške; pokiaľ nie je určená, kalkulujú sa podľa porovnateľného výrobku a pri použití individuálnej kalkulácie podľa skutočnosti minulého kalendárneho roka.

§ 18

Ostatné priame náklady

(1)

Ostatné priame náklady sa kalkulujú podľa platných cenových normatívov, pokiaľ sa ich použitie na tvorbu ceny nového výrobku ustanovuje; v ostatných prípadoch sa jednotlivé položky nákladov, pokiaľ sa podľa príslušných kalkulačných vzorcov zahŕňajú do ostatných priamych nákladov, kalkulujú takto:

a)

podľa celoštátnych normatívov, platných cien a sadzieb (najmä príspevky na sociálne zabezpečenie, spotreba technologického paliva a energie, odpisy základných prostriedkov, cestovné výdavky),

b)

podľa percentných sadzieb a základne pre ich výpočet určených príslušným cenovým úradom (najmä náklady na technický rozvoj, na prípravu a zábeh nových výrobkov a nových výrobných technológií, na odpisy špeciálnych prípravkov, na technologicky zdôvodniteľné straty z nepodarkov, na záručné opravy), ako nie sú pre príslušné položky nákladov určené celoštátne normatívy, ceny alebo sadzby podľa písmena a),

c)

delením celkovej preukázateľnej výšky týchto nákladov na zodpovedajúce množstvo výroby v prípadoch, keď nemožno postupovať podľa písmena a) a neustanovuje sa postup podľa písmena b).

(2)

Náklady súvisiace s licenciami, vynálezmi, priemyselnými vzormi, ochrannými známkami, zlepšovacími návrhmi a ďalšie položky nákladov pri ktorých predpisy o účtovníctve umožňujú vykonať odpis do 4 rokov, sa rozvrhujú na množstvo výroby predpokladané na 4 roky, s výnimkou prípadov, keď sa výroba príslušného výrobku má skončiť skôr, alebo keď bol výnimočne ustanovený dlhší čas na rozvrhovanie týchto nákladov. Odpísanie takto rozvrhnutých nákladov v uvedených lehotách nezakladá povinnosť znížiť cenu, ak sa výrobok ďalej vyrába. Pri kalkulovaní nákladov na vynálezy a licencie nemožno do ceny zahŕňať náklady na technický rozvoj na rovnaký účel.

§ 19

Nepriame náklady

Nepriame náklady sa kalkulujú

a)

podľa percentných sadzieb a základne pre ich výpočet určených príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom; príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor určí súčasne platnosť sadzieb pre skupiny (odbory) výrobkov alebo pre organizácie a pre jednotlivé spôsoby tvorby cien (kalkulačné porovnanie, cenové normatívy, individuálne kalkulácie),

b)

v rovnakej percentnej výške podľa kalkulácie porovnateľného výrobku, ak sa neurčujú sadzby podľa písmena a).

§ 20

Zisk

(1)

Zisk sa kalkuluje

a)

podľa percentnej sadzby určenej príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom pre skupiny (odbory) výrobkov alebo pre organizácie a pre jednotlivé spôsoby tvorby cien,

b)

v rovnakej percentnej výške podľa porovnateľného výrobku (zisk, prípadne strata), ak sa sadzby zisku neurčujú podľa písmena a).

(2)

Základňou kalkulovania zisku sú spracovacie náklady, ktorými sa rozumejú priame mzdy, ostatné priame náklady, nepriame náklady a prípadne priame odbytové náklady, pokiaľ príslušný cenový orgán neustanoví inú základňu.

§ 21

Úprava niektorých položiek kalkulácie

(1)

Normatívy, normy a sadzby použité na určenie výšky nákladov v cenovej kalkulácii pri sériove a hromadne vyrábaných výrobkoch musia zodpovedať podmienkam plne osvojenej výroby, s výnimkou prípadov, keď platnosť ceny je vopred časove obmedzená na začiatočný čas výroby alebo na určené množstvo výrobkov (prechodne platná cena).

(2)

Sadzby určené cenovými úradmi, prípadne národnými výbormi na kalkuláciu výšky nepriamych nákladov, zisku, prípadne ostatných priamych nákladov nemožno použiť, pokiaľ by ich uplatnením došlo k zmene úrovne cien (napr. v dôsledku zvýšenia určenej základne pre rozvrhovanie ostatných priamych nákladov, nepriamych nákladov, zisku alebo iných technických, ekonomických a metodických vplyvov). Príslušné organizácie sú povinné bez meškania predložiť príslušnému cenovému orgánu návrh na úpravu týchto sadzieb.

(3)

Pokiaľ tak príslušné cenové úrady ustanovia, treba výšku odpisov upraviť na určenú mieru využitia základných prostriedkov.

(4)

Do cenovej kalkulácie nemožno zahŕňať

a)

náklady a výdavky nekalkulovateľné podľa predpisov o účtovníctve, rozpočtovníctve a kalkulácii,

b)

duplicitne rovnaké náklady.

(5)

Priame materiálové a mzdové náklady sa musia v cenovej kalkulácii podrobne doložiť buď priamym rozpisom, alebo odvolaním na cenové normatívy alebo na technicko-hospodárske normy. Ak výška priamych materiálových a mzdových nákladov nevyplýva zo schválených normatívov, treba ich výšku zdôvodniť v cenovom návrhu súhrnnými ukazovateľmi vhodnými pre jednotlivé odvetvia (odbory) výbory.

(6)

Do cenových kalkulácií nemožno započítať zvýšenie nákladov výroby vyplývajúce z prekročenia rozpočtových nákladov alebo z nedodržania projektových parametrov stavieb, ktoré by znamenalo zvýšenie úrovne cien nových výrobkov. Pokiaľ sú súčasťou ceny náklady na záručné opravy, možno ich do cenovej kalkulácie zahŕňať len sadzbou určenou príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom.

(7)

Sadzby uvedené v § 18 až 20 možno určiť alebo aktualizovať len pri dodržaní platnej úrovne cien organizácie alebo výrobnej hospodárskej jednotky alebo celého odboru a v prípadoch podľa odseku 8 písm. a) pri dodržaní schválenej zmeny úrovne cien.

(8)

Sadzby sa aktualizujú

a)

v súvislosti so zmenami cien

1.

v odboroch (skupinách), ktorých ceny sa menia, s výnimkou úprav, keď pôjde o zmeny jednotlivých cien, ktorých vplyv na celkovú úroveň cien odboru je zanedbateľný,

2.

v ostatných odboroch, ktorých ceny sa nemenia, ale do ktorých vplyvy zmien cien dopadajú, pokiaľ sa dodržanie úrovne cien odboru nezabezpečí iným spôsobom,

b)

v dôsledku ekonomického zastarania platných sadzieb, a to buď jednorazovo pre všetky odbory (skupiny) v rámci organizácie, alebo postupne, napríklad v súvislosti so spresnením (konkretizáciou) spôsobu tvorby cien.

(9)

Cenové úrady ustanovia podrobnejšie podmienky a spôsob tvorby nových sadzieb a ich aktualizácie.

§ 22

Výrobné množstvo

(1)

V prípadoch, keď nový výrobok bude dodávať viacej výrobcov, zostavuje sa cenová kalkulácia

a)

na základe váženého priemeru nákladov a zisku výrobcov v príslušnom odvetví s vylúčením okrajových výrobcov s extrémnymi nákladmi a tých, pre ktorých neplatí jednotnosť cien, alebo

b)

so súhlasom príslušného cenového úradu, prípadne národného výboru na základe reprezentatívne zvolených podmienok, najmä technológie a organizácie výroby.

(2)

Náklady na výrobok sa v cenovej kalkulácii vypočítavajú buď na celkové plánované (predpokladané) množstvo výroby, najmenej však na priemerné množstvo ročnej výroby (po plnom osvojení výroby), alebo na zdôvodnený rozsah série výroby, prípadne výrobnej dávky, s výnimkou nákladov, ktoré sa započítavajú sadzbou, alebo pre ktoré sa ustanovuje iný spôsob prepočtu.

(3)

Výška ceny z hľadiska výrobného množstva musí byť odchylná pre podmienky

a)

kusovej výroby; ňou sa rozumie samostatná výroba jedného výrobku, včítane prípadov, keď sa výroba jedného kusa postupne opakuje (rozhodujúce je rozpočítanie prípravných časov výroby na jeden výrobok),

b)

sériovej a hromadnej výroby; pritom nie je rozhodujúce, či sa výroba uskutočňuje jednorazove, nepretržite, v jednej alebo vo viacerých výrobných dávkach.

(4)

Ak sa pri novom výrobku výrazne zvyšuje výrobné množstvo oproti porovnateľnému výrobku, najmä realizáciou integračných procesov v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, špecializáciou výroby a rozvojom nosných programov, vyjadrí sa v cenovej kalkulácii zníženie vlastných nákladov zodpovedajúce zvýšeniu výrobného množstva. Do ceny nového výrobku sa môže započítať podiel preukázateľných úspor podľa § 23 ods. 6 a 8.

Druhý oddiel

Spôsoby tvorby cien vyjadrujúce podmienky výroby

§ 23

Kalkulačné porovnanie

(1)

Kalkulačným porovnaním sa rozumie utvorenie ceny nového výrobku na základe porovnania kalkulácie nového a porovnateľného výrobku.

(2)

Pri tvorbe ceny kalkulačným porovnaním sa postupuje takto:

a)

určí sa porovnateľný výrobok a jeho kalkulácia podľa odseku 3,

b)

zabezpečí sa zhodnosť ocenenia kalkuláciou nového a porovnateľného výrobku podľa odseku 4,

c)

určí sa výška priamych nákladov nového výrobku podľa § 15 až 18 a podľa odseku 5, 6 a 7 tohto paragrafu,

d)

prepočíta a doplní sa výška nepriamych nákladov v kalkulácii nového výrobku podľa § 19,

e)

prepočíta a doplní sa výška zisku v kalkulácii nového výrobku podľa odseku 8,

f)

zistí sa výška ceny nového výrobku zodpovedajúca podmienkam výroby a obehu súčtom jednotlivých položiek kalkulácie.

(3)

Pri porovnateľnom výrobku sa používa operatívna kalkulácia a v prípadoch, keď sa operatívne kalkulácie v súlade s predpismi alebo rozhodnutím príslušného ústredného orgánu nezostavujú, používa sa plánová kalkulácia; ak niet ani operatívnej ani plánovej kalkulácie, použije sa výsledná kalkulácia. V prípadoch, keď sa cenová kalkulácia nového výrobku zostavuje podľa § 22 ods. 1, použije sa pri porovnateľnom výrobku cenová kalkulácia.

(4)

Zhodnosť ocenenia jednotlivých položiek kalkulácie nového a kalkulácie porovnateľného výrobku sa zabezpečuje

a)

predovšetkým použitím časove blízkych kalkulácií, t. j. operatívnej alebo plánovej kalkulácie za obdobie najbližšie vypracovaniu návrhu ceny nového výrobku a výslednej kalkulácie porovnateľného výrobku za posledný kalendárny rok,

b)

úpravou ocenenia kalkulácie porovnateľného výrobku podľa podmienok ocenenia nového výrobku, ak nie je splnená podmienka podľa písmena a),

c)

prepočtom kalkulácie porovnateľného výrobku, prevzatého z inej výrobnej organizácie, na podmienky technológie a organizácie výroby dodávateľa nového výrobku v prípadoch, keď kalkulácia porovnateľného výrobku sa preberá z inej výrobnej organizácie; kalkuláciu netreba prepočítavať, ak správnosť celkových nákladov nového výrobku možno preukázateľne zdôvodniť porovnaním k celkovým nákladom porovnateľného výrobku, alebo ak možno zhodnosť ocenenia preukázať iným spôsobom. Súhrnný výsledok týchto úprav vykonaných v ocenení jednotlivých položiek kalkulácie porovnateľného výrobku a úprav podľa písmena b) sa premietne ako zvýšenie alebo zníženie položky zisku porovnateľného výrobku.

(5)

Rozdiely medzi nákladmi na priamy materiál a priame mzdy pri novom výrobku a porovnateľnom výrobku musia byť úmerné nevyhnutnému zvýšeniu alebo zníženiu spotreby materiálu a miezd, t. j. musia zodpovedať rozdielom v podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienkach nového a porovnateľného výrobku. Tieto rozdiely sa overujú porovnaním ukazovateľov charakterizujúcich výšku nákladov v príslušnej položke, zistením, či sa náklady na rovnaké časti oboch výrobkov kalkulujú v zhodnej výške, alebo sa preukazujú zhodnosťou použitých technicko-hospodárskych spotrebných noriem; na overovanie možno použiť funkčné a výkonové parametre výrobkov iba v prípadoch, keď možno preukázať vzťah nákladov v danej kalkulačnej položke k jednému parametru a ich použitie schváli príslušný úrad.

(6)

Pokiaľ z výsledku overenia vyplýva

a)

zvýšenie priamych nákladov oproti porovnateľnému výrobku, ktoré nie je plne zdôvodnené a preukazné, musia sa tieto náklady znížiť na zdôvodnenú výšku,

b)

preukazná úspora nákladov na priamy materiál alebo úspora nákladov na priame mzdy z dôvodov celkom nového riešenia výrobku alebo výrazného zvýšenia výrobného množstva oproti porovnateľnému výrobku, ktorá nie je kompenzovaná zvýšením v inej položke priamych alebo nepriamych nákladov, sa započítava podielom určeným v odseku 8 do zisku nového výrobku, s výnimkou prípadov, keď kalkulácia porovnateľného výrobku je upravená podľa odseku 4 písm. b) a c), alebo keď príslušný cenový orgán určí odchylný postup.

(7)

Ostatné priame náklady, pokiaľ sa nezapočítavajú do cenovej kalkulácie podľa § 18 ods. 1 písm. a) a b), sa upravujú na výšku podľa porovnateľného výrobku.

(8)

Zisk v cene nového výrobku prepočítaný podľa § 20 a prípadne upravený podľa odseku 4 môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor ďalej zvýšiť v prípadoch podľa odseku 6 písm. b) o 70 % úspory priameho materiálu a priamych miezd alebo o 50 % týchto úspor v prípadoch, keď sa o realizáciu úspor zaslúžil aj odberateľ, najviac však o 20 % prepočtovej ceny nového výrobku, t. j. ceny bez započítania podielu z úspory do zisku.

§ 24

Cenové normatívy

(1)

Cenové normatívy sú súbory naturálnych a hodnotových noriem spotreby materiálov, výkonov, ostatných priamych nákladov, sadzieb nepriamych nákladov členených podľa podmienok príslušnej technológie výroby a zisku. Cenovými normatívmi sa v súlade s určeným pracovným postupom nového výrobku oceňujú jednotlivé položky cenovej kalkulácie a zisťuje sa cena zodpovedajúca podmienkam výroby nového výrobku.

(2)

Cenové normatívy sa uplatňujú pri tvorbe cien v skupine výrobkov so stále sa opakujúcim technologickým postupom výroby, ak v rámci skupiny dochádza iba k obmenám čiastkových operácií, základného materiálu a pod.

(3)

Na vypracovanie a určenie cenových normatívov sa vzťahujú ustanovenia § 14 až 22 uplatnené na podmienky východiskového obdobia ustanoveného príslušným cenovým úradom.

(4)

Pri použití cenových normatívov sa cena tvorí takto:

a)

kalkulačné položky, na ktoré sú určené cenové normatívy, sa ocenia podľa platných sadzieb,

b)

pokiaľ pre niektoré položky nie sú normatívy určené, započítavajú sa do ceny podľa spôsobov tvorby cien uvedených v § 23 alebo 27.

(5)

Ak nový výrobok vyžaduje doplnenie sústavy platných cenových normatívov, možno spojiť návrh na určenie cien nového výrobku s návrhom na určenie dopĺňajúcich normatívov pri dodržaní podmienok podľa odseku 3.

§ 25

Parametrické spôsoby

(1)

Parametrickými spôsobmi sa rozumie odvodenie ceny nového výrobku na základe preukázateľnej závislosti výšky ceny alebo výrobných nákladov od veľkosti technických parametrov použitia, zistenej pri viacerých porovnateľných výrobkoch. K týmto spôsobom tvorby cien patria najmä:

a)

cenové rady,

b)

cenové ukazovatele,

c)

bodovací spôsob.

(2)

Cenovým radom sa odvodzuje cena nového výrobku na základe závislosti výšky ceny od veľkosti základného parametra. Táto závislosť sa vyjadruje matematicky alebo graficky pre rad druhove a typove zhodných výrobkov a výrobkov vyrábaných rovnakou alebo obdobnou technológiou.

(3)

Cenový rad možno použiť za predpokladu, že

a)

ide o výrobky funkčne zhodné a rovnakého vyhotovenia, pri ktorých výšku ceny možno určiť zo závislosti od jedného parametra (napr. výkon, rozmer a pod.),

b)

pri jednom druhu alebo type je toľko výrobkov líšiacich sa veľkosťou určeného parametra, koľko treba na utvorenie cenového radu, najmenej však štyri, včítane nového výrobku.

(4)

Pri utváraní cenového radu sa postupuje takto:

a)

zvolia sa výrobky určujúce cenový rad (reprezentanti), a pokiaľ nemajú ceny už určené, utvoria sa niektorým z ostatných spôsobov tvorby cien,

b)

určí sa parameter rozhodný pri zostavení cenového radu,

c)

určí sa spôsob vyjadrenia závislosti cien reprezentantov od určeného parametra a s prihliadnutím na prípadné výrazné rozdiely vo výrobnom množstve jednotlivých výrobkov v cenovom rade sa určí typ matematickej funkcie alebo spôsob grafického vyjadrenia, vyjadrujúci priebeh cenového radu (krivka, priamka) a medze jeho platnosti; pokiaľ výrazné rozdiely vo výrobnom množstve jednotlivých výrobkov nemožno vyjadriť pomocou cenového radu, treba určiť cenu nového výrobku iným spôsobom tvorby cien,

d)

určí sa spôsob extrapolácie cenového radu.

(5)

Cena nového výrobku sa zistí dosadením veľkosti určeného parametra do príslušnej matematickej funkcie alebo priamo na krivke grafu pri grafickom vyjadrení.

(6)

Cenovými ukazovateľmi sa odvodzuje cena nového výrobku (jeho časti) na základe závislosti výšky ceny od niekoľkých technických parametrov použitia nového výrobku. Táto závislosť sa určuje na základe rozboru vzťahu ceny alebo výrobných nákladov a parametrov pri takom počte porovnateľných výrobkov, aký je pre danú skupinu výrobkov potrebný. Cenové ukazovatele možno použiť,

a)

ak ide o výrobky, pri ktorých výšku ceny možno určiť v závislosti od niekoľkých technických parametrov kvalitatívne zhodných pre nové aj porovnateľné výrobky, alebo

b)

ak možno určiť závislosť výšky ceny alebo výrobných nákladov od jednotlivých parametrov, t. j. ak možno určiť, v akej výške sa jednotlivé parametre podieľajú na cene (výrobných nákladoch) porovnateľných výrobkov.

(7)

Bodovacím spôsobom sa rozumie ohodnotenie jednotlivých vlastností nového výrobku pomocou ustanoveného systému bodovania a jeho ocenenia na vyjadrenie vzťahu vlastností nového výrobku a vlastností porovnateľných výrobkov.

§ 26

Stavebnicový spôsob

(1)

Stavebnicovým spôsobom sa cena nového výrobku tvorí na podklade súčtu (rozdielu) cien alebo ocenení jeho jednotlivých častí (komponentov, prvkov).

(2)

Stavebnicový spôsob tvorby cien sa uplatňuje v prípadoch, keď

a)

cena nového výrobku sa tvorí súčtom cien jeho jednotlivých častí, včítane cien montáže, pokiaľ tvorí nedielnu súčasť nového výrobku; tento spôsob sa používa pri výrobkoch, ktoré sa skladajú z rozlične kombinovaných častí, používaných vo viacerých porovnateľných výrobkoch,

b)

cena nového výrobku sa tvorí z ceny porovnateľného výrobku, ku ktorej sa pripočítavajú alebo od ktorej sa odpočítavajú platné ceny, prípadne náklady na výrobu pribúdajúcich alebo ubúdajúcich častí (komponentov, prvkov) zvýšených (znížených) o príslušný podiel zisku (straty); týmto spôsobom sa postupuje v prípadoch, keď ide o úpravy základných výrobkov, najmä o zmeny v rozsahu vybavenia, príslušenstva, zlepšenia niektorých technických parametrov a pod., pokiaľ vo svojom celkovom objeme nepresahujú 30% podielu z ceny nového výrobku.

(3)

Pri tvorbe ceny stavebnicovým spôsobom platí, že

a)

na ocenenie jednotlivých častí výrobku sa používajú platné ceny; ceny častí, ktoré nemajú určenú cenu, sa tvoria niektorým z ostatných spôsobov tvorby cien

b)

ocenenie na základe nákladov na výrobu s príslušným podielom zisku (straty) podľa odseku 2 písm. b) možno použiť iba v prvkoch, ktoré sa nemôžu alebo nebudú samostatne dodávať; nepriame náklady a zisk, prípadne ostatné priame náklady, sa kalkulujú určenými sadzbami, a ak nie sú určené, kalkulujú sa v relatívne rovnakej výške podľa porovnateľného (základného) výrobku.

§ 26a

Zahraničné cenové relácie

(1)

Spôsobom tvorby cien pomocou zahraničných cenových relácií sa rozumie odvodenie ceny nového výrobku z cien existujúcich minimálne na dvoch rozhodujúcich zahraničných trhoch. Vychádza sa z relácií cien medzi dvoma zahraničnými výrobkami, z ktorých jeden je obdobný ako nový tuzemský výrobok, ktorého cena sa má určiť, a druhý je obdobný ako tuzemský výrobok, ktorý má veľkoobchodnú cenu určenú alebo ktorého cenu možno utvoriť spôsobom podľa § 24 alebo 25.

(2)

Zahraničné ceny zahraničných výrobkov sa používajú v mene príslušných krajín (rozhodujúcich trhov) a zisťujú sa buď na základe informácií organizácií zahraničného obchodu, alebo z iných vhodných informácií o zahraničných cenách.

(3)

Cena nového výrobku sa utvorí z ceny tuzemského porovnateľného výrobku a priemeru použitých údajov o zahraničných cenových reláciách.

(4)

Zahraničnými cenovými reláciami treba zdôvodniť návrh ceny v prípadoch, keď tak rozhodnú cenové úrady alebo keď nový opakovane dodávaný výrobok

a)

je v tuzemsku cenovo neporovnateľný a cena sa utvára podľa § 27, ale v zahraničí sa vyrába v obdobnom vyhotovení, alebo

b)

sa predpokladá, že sa vyvezie aspoň 30 % objemu jeho celkových dodávok, pričom návrh ceny je vypracovaný spôsobom podľa § 23, prípadne § 26 ods. 2 písm. b).

(5)

Ak cena nového výrobku odvodená zo zahraničných cenových relácií je nižšia ako cena utvorená podľa § 23, § 26 ods. 2 písm. b) alebo § 27, môže poverená organizácia určiť vyššiu cenu len po jej registrácii príslušným cenovým úradom. Bez registrácie môže určiť len nižšiu cenu.

(6)

Príslušná organizácia zahraničného obchodu je povinná na požiadanie organizácie, ktorá spracúva návrh ceny, bezplatne poskytnúť, prípadne obstarať základné údaje, a to najneskoršie do 30 dní od doručenia požiadavky, ak nie je medzi nimi dohodnutý dlhší termín. Základnými údajmi sú minimálne údaje o rozhodujúcich technicko-ekonomických parametroch zahraničných výrobkov, o cenách platných na zahraničných trhoch v príslušnej zahraničnej mene a označenie druhu informácie. Ceny oboch zahraničných výrobkov musia byť vždy z toho istého zahraničného trhu a približne z rovnakého časového obdobia. V prípade, že príslušná organizácia zahraničného obchodu neposkytne spracovateľovi návrhu ceny tieto údaje, prerokuje podnet spracovateľa potrebné opatrenia jeho nadriadený orgán s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu. Pokiaľ spracovateľ návrhu nedostane do času potrebného na určenie ceny požadované údaje, môže bez súhlasu cenového orgánu určiť dočasnú cenu, ak nejde o výrobok, pre ktorý sa určuje aj maloobchodná cena.

§ 27

Individuálna kalkulácia

(1)

Tvorbu ceny podľa individuálnej kalkulácie sa rozumie utvorenie ceny nového výrobku (jeho časti) na základe cenovej kalkulácie zostavenej podľa ustanovení § 14 až 22 s použitím sadzieb platných pre individuálnu kalkuláciu.

(2)

Ceny tvorené podľa individuálnej kalkulácie podliehajú overeniu. Postup a spôsob overovania a vyrovnania zistených rozdielov ustanovia príslušné cenové úrady.

(3)

Povinnosť overovať ceny tvorené individuálnou kalkuláciu sa nevzťahuje

a)

na prechodne platné ceny a na ceny určené po prechodne platných cenách,

b)

na náhradne dielce,

c)

na opravy, pokiaľ nie je ustanovené inak,

d)

na práce priemyselnej povahy,

e)

na neštandardné výrobky6) s nižšou cenou ako 10 tis. Kčs a výrobky dodávané obyvateľstvu na zákazku v nižšej cene ako 3 tis. Kčs,

f)

na výskumné a vývojové práce s nižšou cenou ako 1 mil. Kčs,

g)

na neštandardné obaly,

h)

na prirážky a zrážky za odchýlky od kvalitatívnych a dodacích podmienok výrobkov,

i)

na výrobky, ktorých ceny určujú národné výbory, pokiaľ príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor neustanoví inak.

j)

na evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu.

§ 27a

Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku

(1)

Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku slúži na vyjadrenie vplyvu navrhovanej ceny utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 23, 26 a 27 na náklady výroby u odberateľov.

(2)

Prepočet efektívnosti sa vypracúva

a)

pri výrobkoch vyrábaných na základe štátneho, rezortného alebo odborového plánu technického rozvoja,

b)

pri strojoch a zariadeniach opakovane dodávaných do tuzemska na výrobnú spotrebu a investície, ktorých navrhovaná cena nevedie k zníženiu ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho parametra v porovnaní s určenou cenou dosiaľ vyrábaného výrobku s rovnakou veľkosťou parametra, a ak sa nevyrába, výrobku s najbližšou nižšou veľkosťou parametra; za rozhodujúci sa považuje predovšetkým parameter vyjadrujúci výkonnosť stroja a zariadenia (výkon, kapacita, výrobnosť a pod.); dodávateľská organizácia môže prepočet vypracovať aj pri spotrebných strojárskych výrobkoch,

c)

pri súhrnných cenách prevádzkových súborov a prevádzkových jednotiek technologického zariadenia, prípadne pri cenách dodávok skladajúcich sa zo súhrnu jednotlivých strojov a zariadení (základných jednotiek) utvárajúcich funkčne samostatnú časť umožňujúcu prepočet efektívnosti,

d)

pri návrhoch súhrnných cien stavebných objektov,

e)

pri výrobkoch určených na výrobnú spotrebu a investície, ktorých veľkoobchodná cena je predmetom cenového sporu riešeného príslušným cenovým úradom podľa § 99,

f)

v ďalších prípadoch na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu.

(3)

Prepočty efektívnosti pri výrobkoch uvedených v odseku 2 písm. a), b) a e) sa uskutočňujú spôsobmi ustanovenými osobitnými predpismi alebo rozhodnutím.76) V prípadoch podľa odseku 2 písm. c) sa pri prevádzkových súboroch vychádza z prepočtov vypracovaných v súvislosti s prípravou a projektovaním týchto súborov.77) V prípadoch podľa odseku 2 písm. d) je prepočet ekonomickej efektívnosti súčasťou ekonomického vyhodnotenia podľa osobitného predpisu.78)

(4)

Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku sa v prípadoch podľa odseku 2 nerobí, ak

a)

navrhovaná cena je utvorená podľa § 24 alebo 25 alebo iným obdobným spôsobom schváleným príslušným cenovým úradom, ktorého uplatnenie vedie k jednoznačnej výške cien nových výrobkov,

b)

návrh ceny je zdôvodnený podľa § 26a.

(5)

Pokiaľ prepočet efektívnosti nového výrobku preukáže

a)

úsporu u odberateľa alebo zachovanie doterajšej výšky jeho nákladov, určí sa cena v navrhovanej výške,

b)

zvýšenie nákladov u odberateľa, môže poverená organizácia určiť navrhovanú cenu len po jej registrácii príslušným cenovým úradom; bez registrácie môže určiť len cenu, ktorá nezvyšuje náklady odberateľa.

(6)

Na prepočet efektívnosti použitia nového výrobku je odberateľ povinný poskytnúť na žiadosť dodávateľa potrebné podklady do 30 dní od doručenia žiadosti, ak sa organizácie nedohodnú na dlhšom termíne, alebo sa vyjadriť k prepočtu efektívnosti predkladanému dodávateľom s návrhom ceny. V rámci cenového konania môže odberateľ predložiť vlastný prepočet efektívnosti.

HLAVA III

VYJADRENIE PODMIENOK REALIZÁCIE V CENÁCH

Prvý oddiel

Spôsoby vyjadrenia podmienok realizácie

§ 28

Úprava ceny podľa podmienok realizácie

(1)

Cenu nového výrobku zistenú niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 27 možno upraviť s ohľadom na podmienky realizácie tak, aby správne pôsobila na rozvoj výroby u dodávateľa a na plynulú spotrebu u odberateľa.

(2)

Podmienky realizácie sa pri tvorbe ceny nového výrobku uplatňujú predovšetkým

a)

na dosiahnutie potrebnej relácie ceny nového výrobku k cenám zameniteľných výrobkov,

b)

v záujme zvýhodnenia výroby a ovplyvnenia spotreby niektorých výrobkov, najmä pri náhrade výlučného dovozu tuzemskou výrobou,

c)

v prípadoch, keď cenu nemožno zistiť niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 27, s podmienkou schválenia príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom.

(3)

Pri zmene podmienok realizácie sa môže určené cena znížiť, a to aj pod výšku zodpovedajúcu spôsobu tvorby podľa § 23 až 27; najmä sa môže znížiť s cieľom znevýhodniť výrobu alebo utvoriť podmienky pre lepšiu predajnosť výrobku.

(4)

Rozdielne ceny toho istého výrobku pre dodávateľa a odberateľa (spravidla pomocou zdanenia alebo dotácie), prípadne pre rozličných dodávateľov alebo odberateľov možno určovať v prípadoch,

a)

keď nemožno jednotnou cenou pôsobiť spoločensky žiadúcim smerom súčasne na dodávateľa i odberateľa,

b)

keď je záujem na jednostrannom pôsobení podmienok realizácie buď na dodávateľa, alebo na odberateľa.

(5)

Podmienky realizácie sa vyjadrujú v cene spôsobom uvedeným v § 29 až 40. Odchylnú cenu na základe podmienok realizácie od ceny utvorenej podľa § 23 až 27 môže určiť len príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor, s výnimkami podľa § 38 a 40.

§ 29

Cenové relácie

(1)

Potrebné cenové relácie nového výrobku k cenám výrobkov už vyrábaných treba utvoriť najmä

a)

na dosiahnutie súladu pôsobenia cien so zámermi štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, hlavne s plánovaným vývojom hmotných proporcií základných surovín, materiálov a výrobkov, s potrebou ich vzájomnej zameniteľnosti a čiastočnej alebo úplnej náhrady dovozu tuzemskou výrobou,

b)

na podporu spoločenských zámerov na ovplyvnenie spotreby, na zvýšenie ochrany a bezpečnosti práce, na zabezpečenie politickovýchovných, zdravotných, kultúrnych a iných obdobných potrieb,

c)

keď pri jedinom technologickom procese súčasne alebo postupne vzniká niekoľko rôznych výrobkov, alebo keď nový výrobok vzniká ako nevyhnutný vedľajší produkt technologického postupu výroby iného výrobku, alebo keď pri uplatnení rozdielnej technológie alebo pri použití rôznych surovín a materiálov vzniká rovnaký výrobok,

d)

na utvorenie záujmu dodávateľa i odberateľa na zhromadnení výroby, najmä pomocou vnútornej i medzinárodnej špecializácie a kooperácie tak, aby cena vyvolávala zainteresovanosť v takom okruhu odberateľov, ktorý zabezpečí odbyt špecializovanej výroby,

e)

na využívanie cien na utvorenie súladu zdrojov a potrieb pri spotrebných výrobkoch v záujme obmeny sortimentu v žiadúcej štruktúre, akosti a vyhotovení, s výnimkou výrobkov predstavujúcich základné životné potreby.

§ 30

Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie

(1)

Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, aby sa dosiahla vzájomne výhodná cena pre dodávateľa i odberateľa, umožňujúca dodávateľovi dosiahnuť relatívne vyššiu rentabilitu (pomer zisku k spracovacím nákladom), než je rentabilita porovnateľného výrobku, a odberateľovi znížiť náklady alebo inak efektívnejšie uspokojiť potreby.

(2)

Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje

a)

pri technicky pokrokových výrobkoch podľa § 32,

b)

pri výrobkoch zaradených pri hodnotení do prvého stupňa akosti podľa § 34,

c)

pri výrobkoch dosahujúcich úsporu oproti určenému cenovému limitu podľa § 36,

d)

pri módnych novinkách a výrobkoch luxusného vyhotovenia podľa § 38.

e)

pri výrobkoch efektívnych pri vývoze a pri ďalších výrobkoch podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu.

(3)

Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje len pri tvorbe cien nových výrobkov a za podmienky, že rentabilita započítaná do ceny výrobkov uvedených v odseku 2 písm. a) až c) utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 26 neprekračuje už relatívne vyššiu rentabilitu zodpovedajúcu cenovému zvýhodneniu. Pri jednotlivom výrobku sa môže uplatniť cenové zvýhodnenie iba z jedného dôvodu, s výnimkou uvedenou v § 38 ods. 5. V prípadoch, keď nový výrobok vyhovuje podmienkam pre cenové zvýhodnenie z rôznych dôvodov, uplatňuje sa najvyššie zvýhodnenie. Ak sa výrobok už dodával za určenú základnú cenu, možno cenové zvýhodnenie uplatniť len vtedy, ak išlo o dočasnú cenu alebo ak išlo o prechodne platnú cenu, len vtedy, ak zvýhodnená cena nebude vyššia ako táto cena. Pri výrobkoch zahrnutých v rozpočtoch prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, na ktoré bola uzavretá dohoda o odbytových nákladoch, možno uplatniť cenové zvýhodnenie pri ich dodávkach na tieto súbory alebo objekty, len pokiaľ nespôsobia prekročenie dohodnutých odbytových nákladov. Cenové zvýhodnenie nemožno uplatniť pri prevádzkovo nevyskúšaných strojoch a zariadeniach.

(4)

Uplatňovanie cenového zvýhodnenia nesmie byť v rozpore s opatreniami na centrálnu reguláciu výrobkov a materiálov vo výstavbe,7) na zabezpečovanie výroby a predaja výrobkov nižších cenových polôh a s ďalšími opatreniami prijatými cenovými úradmi a ostatnými príslušnými orgánmi na podporu optimálnej štruktúry dodávok požadovanej odberateľmi. Cenové zvýhodnenie sa môže viazať na dodržanie ďalších podmienok, najmä na zabezpečenie potrebného rozsahu dodávok jestvujúcich výrobkov bežnej akosti a technickej úrovne, štandardného vyhotovenia a nižšej cenovej polohy.

(5)

Cenové zvýhodnenie podľa odseku 2 písm. a) až c) a e) sa uplatňuje formou určenej prirážky k základnej veľkoobchodnej cene a formou určenej zvýhodnenej maloobchodnej ceny, pri výrobkoch podľa odseku 2 písm. d) formou zvýhodnenej veľkoobchodnej a maloobchodnej ceny dojednávanej dohodou dodávateľa s odberateľom. Okrem prirážky za cenové zvýhodnenie alebo zvýhodnené ceny (ďalej len „zvýhodnená cena") sa musí pred začatím dodávok určiť aj základná cena. Základná cena sa neurčuje iba pri výrobkoch luxusného vyhotovenia.

(6)

Cenové znevýhodnenie sa uplatňuje

a)

pri technicky zastaraných výrobkoch podľa § 33,

b)

pri výrobkoch zaradených pri hodnotení do tretieho stupňa akosti alebo označených ako krmivo so zníženou akosťou podľa § 35,

c)

pri výrobkoch, ktorých cena prekračuje cenový limit podľa § 36,

d)

pri ťažko predajných výrobkoch zaradených do dopredaja podľa § 40.

e)

pri výrobkoch, ktoré pri vývoze nie sú dostatočne efektívne, a pri ďalších výrobkoch podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu.

(7)

Cenové znevýhodnenie sa uplatňuje tak, aby, sa výrobcovi znížila rentabilita výrobku v porovnaní s rentabilitou výrobkov porovnateľných pri súčasnom znížení ceny pre odberateľa. Cenové znevýhodnenie podľa odseku 6 písm. a) a e) sa uplatňuje formou zľavy z veľkoobchodnej ceny a zníženej maloobchodnej ceny, pri výrobkoch podľa odseku 6 písm. b) formou zľavy z cien, pri výrobkoch podľa odseku 6 písm. c) a d) sa uplatňuje formou znížených cien. V prípadoch podľa odseku 6 písm. a), b) a e) môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor najmä na návrh dodávateľa alebo odberateľa, ich nadriadeného ústredného orgánu, prípadne príslušnej štátnej skúšobne79) namiesto zníženia cien alebo namiesto zľavy určiť dodatkový odvod v rovnakej výške.8) Tento dodatkový odvod vykonáva organizácia namiesto zľavy alebo zníženia ceny bez rozhodnutia príslušného cenového úradu, prípadne národného výboru vždy, ak ide

a)

o vyvážané výrobky, na ktoré sa vzťahuje cenové znevýhodnenie,

b)

výrobky zaradené do tretieho stupňa akosti patriace do odvetvia potravín a pochutín, spotrebné výrobky ostatných odvetví, pokiaľ majú určenú maloobchodnú cenu a dodávajú sa aj do trhových fondov, ďalej kŕmne zmesi a kŕmne bielkovinové koncentráty označené podľa osobitných predpisov za krmivo so zníženou akosťou,

c)

o technicky zastarané výrobky, pre ktoré výrobná organizácia nenavrhla zníženie ceny podľa § 33 ods. 1,

d)

o výrobky, ktoré neboli dodané v čase platnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do tretieho stupňa akosti alebo v čase, keď sú technicky zastarané, hoci mali byť dodané podľa plánu odbytu, alebo ak nie je zostavený v potrebnom členení, podľa dodávkových hospodárskych zmlúv.

(8)

Cenové zvýhodnenie podľa odseku 2 písm. a), b) a c) a cenové znevýhodnenie podľa odseku 6 písm. a), b) a c) sa neuplatňuje pri výrobkoch, na ktoré sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, a pri dovážaných výrobkoch. Cenové znevýhodnenie sa ďalej neuplatňuje pri dodávkach výrobkov na vývoz, ak veľkoobchodné ceny, prípadne evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu nie sú vyššie ako ich kúpne ceny dosiahnuté pri vývoze alebo ak tak rozhodne v záujme podpory plnenia vývozných úloh ústredný orgán nadriadený výrobcovi po prerokovaní s príslušnou plánovacou komisiou a ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

(9)

Cenové znevýhodnenie možno uplatniť tak pri tvorbe cien nových výrobkov, ako aj počas ich predaja.

(10)

Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie uplatnené vo veľkoobchodných cenách sa premieta v relatívne rovnakom pomere v maloobchodných cenách, pokiaľ príslušné ústredné orgány výnimočne neustanovia inak.

(11)

Termíny prechodu z platnej veľkoobchodnej ceny výrobku na znevýhodnenú cenu sa určujú na 1. január a zo zvýhodnenej ceny na základnú veľkoobchodnú cenu na 1. január alebo na 1. júl; maloobchodné ceny treba upraviť najneskôr do troch mesiacov od platnosti zmien veľkoobchodných cien, pokiaľ z ustanovení § 31 až 40 alebo z rozhodnutia príslušného orgánu nevyplýva iný termín alebo iný postup.

Druhý oddiel

Technicky pokrokové a technicky zastarané výrobky

§ 31

Určovanie technicky pokrokových a technicky zastaraných výrobkov

(1)

Výrobky, na ktoré príslušný ústredný orgán vydal osvedčenie o technickej pokrokovosti,9) možno cenovo zvýhodniť. Technicky zastarané výrobky9) sa cenovo znevýhodňujú.^

(2)

Doba cenového zvýhodnenia sa určuje pri výrobných prostriedkoch najdlhšie na tri roky, pri spotrebných výrobkoch najdlhšie na dva roky od dátumu účinnosti uvedeného v osvedčení podľa odseku 1. Pri výrobkoch, prípadne pri súhrne výrobkov s dlhým výrobným cyklom, najmä pri prevádzkových súboroch a prevádzkových jednotkách technologického zariadenia a stavebných objektoch môže príslušný cenový úrad určiť dlhšiu dobu cenového zvýhodnenia, ktorá sa počíta odo dňa, keď sa výrobok, prípadne súhrn výrobkov po prvý raz fakturoval.

§ 32

Cenové zvýhodnenie technicky pokrokových výrobkov

(1)

Pri technicky pokrokových výrobkoch sa uplatňuje

a)

zvýhodnená cena počas platnosti osvedčenia o technickej pokrokovosti, najdlhšie však podľa § 31 ods. 2,

b)

výnimočne systém dvojakých cien podľa § 28 ods. 4; spôsob úhrady rozdielov medzi oboma cenami a postup ich zjednotenia sa určí po dohode príslušných orgánov plánom vývoja cien podľa podmienok jednotlivých výrobkov.

(2)

Veľkoobchodná cena technicky pokrokového výrobku sa môže zvýhodniť

a)

prirážkou za cenové zvýhodnenie zodpovedajúcou najviac sume prepočítaného ročného prínosu76) vznikajúceho odberateľovi pri použití nového výrobku, najviac však 25 % základnej ceny;

b)

pri spotrebných výrobkoch dodávaných aj do trhových fondov, pri ktorých nemožno prínos pre odberateľa prepočítať, až do výšky 25 % základnej ceny, a to na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu; výška prirážky k veľkoobchodnej cene musí však zabezpečovať, aby aj zvýhodnená maloobchodná cena zodpovedala cenovým reláciám a podmienkam realizácie výrobkov na vnútornom trhu.

(3)

Po uplynutí času platnosti osvedčenia o technickej pokrokovosti platí základná cena. Začiatok jej platnosti sa určí podľa § 30 ods. 11. Základná veľkoobchodná cena platí tiež odo dňa účinnosti rozhodnutia štátnej skúšobne, ktorým sa technicky pokrokový výrobok zaraďuje do druhého stupňa akosti.

§ 33

Cenové znevýhodnenie technicky zastaraných výrobkov

(1)

Výrobná organizácia je povinná navrhnúť zľavu z veľkoobchodnej ceny, prípadne zníženie maloobchodnej ceny najneskoršie mesiac predo dňom, od ktorého sa výrobok považuje za technicky zastaraný, alebo do jedného mesiaca po tom, čo dostane rozhodnutie príslušného orgánu. Zľava z veľkoobchodnej ceny sa rovná skutočnému zisku výrobku podľa výslednej kalkulácie za posledný rok výroby, najmenej však 15 % z ceny. Pre návrhy zníženia maloobchodných cien platí postup podľa § 30 ods. 10. Poskytovanie zľavy zo základnej veľkoobchodnej ceny, prípadne dodatkový odvod za technicky zastaraný výrobok sa uplatňuje od termínu podľa § 30 ods. 11.

(2)

Na zabezpečenie účinných cenových relácií medzi technicky zastaranými a ostatnými výrobkami môže príslušný cenový úrad zvýšiť cenu technicky zastaraného výrobku pre odberateľa. Rozdiel medzi zníženou cenou pre dodávateľa a cenou pre odberateľa odvádza dodávateľská organizácia ustanovenou formou. Ustanovenie tohto odseku neplatí pri spotrebných výrobkoch a výrobkoch dodávaných pre investičnú výstavbu.

(3)

Cenové znevýhodnenie alebo uplatnenie dodatkového odvodu podľa § 30 ods. 7 nesmie byť dôvodom obmedzenia výroby týchto výrobkov,11) pokiaľ dodávateľ neuspokojuje dopyt novým, technický pokrokovejším výrobkom alebo pokiaľ sa neuspokojí inak (napr. dovozom) v cenovej polohe zodpovedajúcej dosiaľ vyrábanému výrobku.

Tretí oddiel

Výrobky zaradené do prvého a tretieho stupňa akosti

§ 34

Cenové zvýhodnenie výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti

(1)

Výrobky, ktoré príslušná štátna skúšobňa12) pri hodnotení zaradila do prvého stupňa akosti, sa cenove zvýhodňujú.

(2)

Cenové zvýhodnenie platí počas zaradenia výrobku do prvého stupňa akosti, najdlhšie však tri roky od dátumu účinnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do prvého stupňa akosti, pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví inak.

(3)

Veľkoobchodná cena výrobku zaradeného do prvého stupňa akosti sa môže zvýhodniť podľa § 32 ods. 2.

(4)

Cenové zvýhodnenie výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti nemožno uplatniť pri potravinách, ak príslušný cenový úrad nerozhodne inak.

(5)

Po skončení účinnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do prvého stupňa akosti alebo po uplynutí lehoty určenej podľa ods. 2 platí základná cena. Začiatok jej platnosti sa ustanovuje podľa § 30 ods. 11.

§ 35

Cenové znevýhodnenie výrobkov zaradených do tretieho stupňa akosti

(1)

Výrobky, ktoré príslušná štátna skúšobňa zaradila do tretieho stupňa akosti, sa cenove znevýhodňujú formou zľavy z ceny alebo formou dodatkového odvodu podľa § 30 ods. 7.

(2)

Zľava z ceny tvorí

a)

15 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne základnej veľkoobchodnej ceny, ak bol výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti pri prvom alebo novom hodnotení, alebo ak bol výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti na základe kontroly,

b)

30 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne základnej veľkoobchodnej ceny, ak bol výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti pri opakovanom hodnotení.

(3)

Zľava z ceny sa musí poskytovať pri veľkoobchodných cenách počas účinnosti príslušného rozhodnutia štátnej skúšobne.

(4)

Zľavy z ceny podľa odseku 1 a 2 písm. a) sa uplatňujú aj v prípadoch, keď podľa osobitných predpisov bol výrobok označený za krmivo so zníženou akosťou.

Štvrtý oddiel

Zvýhodnenie a znevýhodnenie ceny vo vzťahu k cenovému limitu

§ 36

(1)

Pri určovaní ceny novému výrobku môže príslušný cenový úrad na návrh dodávateľa prerokovaný s odberateľom určiť zvýhodnenú cenu nového výrobku v závislosti od rozdielu medzi konečným cenovým limitom a nižšou veľkoobchodnou cenou zistenou niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 27 pri dodržaní podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok príslušného výrobku. Cenové zvýhodnenie tvorí 50 % dosiahnutej úspory, najviac však 20 % prepočtovej ceny, t. j. ceny bez cenového zvýhodnenia.

(2)

Cenové zvýhodnenie podľa odseku 1 sa ustanovuje najdlhšie na dva roky od začiatku dodávok, súčasne so zvýhodnenou cenou sa určuje základná cena.

(3)

Ak je návrh ceny pri dodržaní podstatných podmienok nového výrobku vyšší než určený konečný cenový limit, príslušný cenový úrad určí

a)

cenu vo výške cenového limitu alebo

b)

zvýšenú cenu, ktorá však smie zahŕňať najviac 50 % zisku určeného podľa § 20.

§ 36a

Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie vo vzťahu k efektívnosti vývozu

(1)

Podľa efektívnosti vývozu možno zvýhodniť, prípadne znevýhodniť ceny

a)

výrobkov technicky pokrokových a výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti, prípadne výrobkov technicky zastaraných a výrobkov zaradených do tretieho stupňa akosti,

b)

ďalších výrobkov, ktoré sú predmetom vývozu, bez toho, že by ich hodnotil príslušný orgán alebo organizácia podľa § 31 až 35.

(2)

Cenové zvýhodnenie podľa efektívnosti vývozu je najviac 25 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne z evidenčnej veľkoobchodnej ceny a cenové znevýhodnenie najviac 30 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne z evidenčnej veľkoobchodnej ceny.

(3)

Rozsah výrobkov podľa odseku 1 a podrobnejšie podmienky tohto cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia, prípadne podiely pre výrobnú organizáciu a organizáciu zahraničného obchodu určujú cenové úrady.

(4)

Cenové zvýhodnenie, prípadne znevýhodnenie možno uplatniť aj pri nových tuzemských výrobkoch nahrádzajúcich výrobky dosiaľ výlučne dovážané, a to podľa vzťahu vnútorných a zahraničných cien. Podrobnejšie podmienky jeho uplatnenia určia cenové úrady.

Piaty oddiel

Módne novinky a výrobky luxusného vyhotovenia

§ 37

Určovanie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia

(1)

Za módne novinky sa na účely cenového zvýhodnenia považujú výrobky odevnej a bytovej kultúry,13) o ktorých poverená štátna skúšobňa alebo iná poverená organizácia vydá osvedčenie, že sú to výrobky celkom nového vyhotovenia (nového tvaru, strihu, spracovania, použitého materiálu, vzoru a pod.) z hľadiska výtvarného riešenia (designu) a že slúžia na obohatenie trhu, jeho prieskum a na rozšírenie sortimentu štandardného tovaru.

(2)

Za výrobky luxusného vyhotovenia sa na účely cenového zvýhodnenia považujú výrobky odevnej a bytovej kultúry, prípadne ďalšej skupiny výrobkov, o ktorých poverená štátna skúšobňa alebo iná poverená organizácia vydá osvedčenie, že sú to výrobky vyznačujúce sa mimoriadnym vyhotovením, vynikajúcou kvalitou, vysokou úrovňou designu, ktoré sa vyrábajú alebo dovážajú zásadne v menšom množstve a pri ktorých sa nepredpokladá ich hromadná výroba (dovoz).

(3)

Osvedčenie o módnej novinke alebo o výrobku luxusného vyhotovenia pri tuzemských výrobkoch sa udieľa na návrh výrobnej organizácie po dohode s príslušným generálnym riaditeľstvom obchodu, pri dovážaných výrobkoch na návrh generálneho riaditeľstva obchodu.

§ 38

Cenové zvýhodnenie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia

(1)

Módne novinky sa môžu dodávať za zvýhodnené ceny v čase a v množstvách ustanovených v príslušnom osvedčení, najdlhšie však jeden rok. Príslušný cenový úrad môže so súhlasom ústredných orgánov nadriadených dodávateľovi a odberateľovi ustanoviť iné podmienky uplatnenia cenového zvýhodnenia.

(2)

Výrobky luxusného vyhotovenia sa môžu za zvýhodnené ceny dodávať v rozsahu určenom v príslušnom osvedčení bez časového obmedzenia.

(3)

Zvýhodnené ceny výrobkov zaradených do módnych noviniek alebo výrobkov luxusného vyhotovenia sa dojednávajú dohodou medzi dodávateľom a odberateľom s prihliadnutím na podmienky realizácie, najmä ponuky a dopytu.

(4)

Základné veľkoobchodné i maloobchodné ceny módnych noviniek sa musia určiť pred začatím dodávok týchto výrobkov za zvýhodnené ceny.

(5)

Dňom, ktorý nasleduje po skončení platnosti osvedčenia o módnej novinke, môžu byť tieto výrobky naďalej cenove zvýhodnené podľa § 34. Zmenou dôvodu pre cenové zvýhodnenie sa však cena nesmie ďalej zvyšovať.

(6)

Ak sa pri hodnotení akosti neprizná módnej novinke aspoň druhý stupeň a výrobku luxusného vyhotovenia prvý stupeň akosti, končí sa platnosť cenového zvýhodnenia dňom účinnosti príslušného rozhodnutia štátnej skúšobne.

§ 39

Riadenie úrovne cien módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia

(1)

Na zabezpečenie žiadúceho vývoja úrovne cien v odboroch, kde sa uplatňujú módne novinky a výrobky luxusného vyhotovenia, môžu príslušné cenové úrady na návrh zainteresovaných ústredných orgánov určiť rozsah módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia, na ktoré sa vzťahuje cenové zvýhodnenie.

(2)

O vývoji dodávok a nákupu módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia podľa odborov trojmiestnej nomenklatúry jednotnej klasifikácie v hmotných jednotkách, veľkoobchodných a maloobchodných cenách základných aj zvýhodnených (pri výrobkoch luxusného vyhotovenia len vo zvýhodnených) predkladajú súhrnné prehľady cenovým úradom najneskoršie do 31. augusta za I. polrok a do 31. marca za II. polrok, a to

a)

ministerstvá priemyslu republík - prehľady o dodávkach módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia s vyčíslením ich podielu na celkových dodávkach do tuzemska a rozdielov medzi základnou a zvýhodnenou cenou (index),

b)

ministerstvá obchodu republík - prehľady o nákupe módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia s vyčíslením ich podielu na celkovom nákupe v množstve i v hodnotovom vyjadrení a s uvedením vývoja cenových rozdielov v maloobchodných cenách módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia podľa jednotlivých generálnych riaditeľstiev.

(3)

Pri nežiadúcom vývoji úrovne cien môžu príslušné cenové úrady, prípadne národné výbory určiť maximálnu výšku cenového zvýhodnenia módnych noviniek v percentách k základnej cene a výrobkov luxusného vyhotovenia k cene zodpovedajúcej cenovej kalkulácii. Na návrh zainteresovaných ústredných orgánov môžu vyňať niektoré výrobky alebo niektorých výrobcov zo všeobecného režimu pre výber a zvýhodnenie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia.

Šiesty oddiel

Dopredaj výrobkov

§ 40

(1)

Dopredajom sa rozumie predaj za znížené ceny pri výrobkoch, ktoré sú pri určenej výške cien ťažko predajné. Do dopredaja možno zaradiť také ťažko predajné výrobky, ktorých dodávky do tuzemska už boli zastavené alebo ktoré obchodné, prípadne odbytové organizácie ďalej nenakupujú a ktoré vykazujú za určený čas pomalú obrátku zásob, pričom ich predaj nemožno efektívne realizovať prostredníctvom vývozu, výmenných akcií a pod.

(2)

Zníženie cien výrobkov zaradených do dopredaja sa ustanoví s prihliadnutím na predajné možnosti pri zabezpečení žiadúcej jednotnosti dopredajných cien.

(3)