Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách

Riadenie úrovne cien módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia

(1)

Na zabezpečenie žiadúceho vývoja úrovne cien v odboroch, kde sa uplatňujú módne novinky a výrobky luxusného vyhotovenia, môžu príslušné cenové úrady na návrh zainteresovaných ústredných orgánov určiť rozsah módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia, na ktoré sa vzťahuje cenové zvýhodnenie.

(2)

O vývoji dodávok a nákupu módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia podľa odborov trojmiestnej nomenklatúry jednotnej klasifikácie v hmotných jednotkách, veľkoobchodných a maloobchodných cenách základných aj zvýhodnených (pri výrobkoch luxusného vyhotovenia len vo zvýhodnených) predkladajú súhrnné prehľady cenovým úradom najneskoršie do 31. augusta za I. polrok a do 31. marca za II. polrok, a to

a)

ministerstvá priemyslu republík - prehľady o dodávkach módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia s vyčíslením ich podielu na celkových dodávkach do tuzemska a rozdielov medzi základnou a zvýhodnenou cenou (index),

b)

ministerstvá obchodu republík - prehľady o nákupe módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia s vyčíslením ich podielu na celkovom nákupe v množstve i v hodnotovom vyjadrení a s uvedením vývoja cenových rozdielov v maloobchodných cenách módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia podľa jednotlivých generálnych riaditeľstiev.

(3)

Pri nežiadúcom vývoji úrovne cien môžu príslušné cenové úrady, prípadne národné výbory určiť maximálnu výšku cenového zvýhodnenia módnych noviniek v percentách k základnej cene a výrobkov luxusného vyhotovenia k cene zodpovedajúcej cenovej kalkulácii. Na návrh zainteresovaných ústredných orgánov môžu vyňať niektoré výrobky alebo niektorých výrobcov zo všeobecného režimu pre výber a zvýhodnenie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia.

Šiesty oddiel

Dopredaj výrobkov

§ 40

(1)

Dopredajom sa rozumie predaj za znížené ceny pri výrobkoch, ktoré sú pri určenej výške cien ťažko predajné. Do dopredaja možno zaradiť také ťažko predajné výrobky, ktorých dodávky do tuzemska už boli zastavené alebo ktoré obchodné, prípadne odbytové organizácie ďalej nenakupujú a ktoré vykazujú za určený čas pomalú obrátku zásob, pričom ich predaj nemožno efektívne realizovať prostredníctvom vývozu, výmenných akcií a pod.

(2)

Zníženie cien výrobkov zaradených do dopredaja sa ustanoví s prihliadnutím na predajné možnosti pri zabezpečení žiadúcej jednotnosti dopredajných cien.

(3)

Objem celkového zníženia cien v rámci jednotlivých dopredajových akcií sa určí v rozsahu normatívnych zdrojov rizikových fondov obchodných alebo odbytových organizácií; ak sú vyčerpané, môže sa použiť časť prostriedkov z cenových rozdielov podľa osobitných predpisov alebo podľa rozhodnutí príslušných orgánov.

HLAVA IV

PRIRÁŽKY A ZRÁŽKY

§ 41

Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok

(1)

Pri vopred dohodnutých a prípustných odchýlkach od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok, za ktorých bola cena určená, sa môže cena výrobku primerane zvýšiť alebo sa musí znížiť, a to

a)

formou prirážky k cene alebo zrážky z ceny pri odchýlkach od podstatných podmienok buď časove prechodných, alebo dohodnutých pre jednotlivých odberateľov, s výnimkou prípadov uvedených v § 77 ods. 4,

b)

formou určenia ceny nového výrobku v prípade trvalých a všeobecne platných odchýlok, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2.

(2)

Systém prirážok a zrážok pri rôznych obmenách kvalitatívnych a dodacích podmienok výrobkov vo vzťahu k základnému vyhotoveniu výrobku možno používať ako racionálny spôsob tvorby cien a usporiadania cenníkov pre opakovane sa vyskytujúce rozdielne vyhotovenie výrobkov alebo rozdielne podmienky dodávok.

(3)

Prirážka alebo zrážka za odchýlky od kvalitatívnych podmienok sa tvorí niektorým zo spôsobov tvorby cien platných pre príslušný výrobok; pokiaľ ich nemožno použiť, tvorí sa individuálnou kalkuláciou s tým, že sa nepriame náklady a zisk kalkulujú v odôvodnenej výške maximálne podľa sadzieb uvedených v cenovej kalkulácii výrobku, k cene ktorého sa prirážka tvorí.

(4)

Prirážka alebo zrážka za odchýlky od dodacích podmienok sa tvorí na základe

a)

prepočtu zostavovaného z odhadu predkladaných nákladov príslušnej skupiny výrobkov zvýšených o určenú rentabilitu (pokiaľ nie je určená, zvýšených o skutočnú rentabilitu odboru v príslušnej organizácii) a z odhadu predpokladaných výnosov,

b)

individuálnej kalkulácie preukazujúcej zvýšené alebo znížené náklady spojené s príslušnou odchýlkou, zostavenej pre vybrané výrobky.

Pri oboch spôsoboch tvorby prirážok a zrážok za odchýlky od dodacích podmienok sa preukazuje ich výška porovnaním s už schválenými obdobnými prirážkami v technologicky príbuzných odboroch výroby, obsiahnutými v platných cenníkoch.

(5)

Za kratšiu dodaciu alebo objednaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať prirážku, ak sa v právnych predpisoch, najmä v základných podmienkach dodávok, ďalej v cenníkoch alebo v rozhodnutiach ústredných orgánov uvádzajú lehoty platné pre určené ceny a ak prirážky za ich skrátenie alebo spôsoby výpočtu sú uvedené v cenníkoch alebo v cenových rozhodnutiach. Úpravy dosiaľ platných dodacích (objednacích) lehôt výrobkov ustanovené jednotlivými ústrednými orgánmi sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu. Uplatnenie formy prirážok za kratšie dodacie (objednacie) lehoty možno príslušnému cenovému úradu navrhovať len súčasne s uplatnením zrážok za dlhšie dodacie (objednacie) lehoty.

(6)

Prirážku za záručnú lehotu dlhšiu, než je ustanovená príslušnými predpismi, možno k cene pripočítať len v prípadoch, keď k predĺženiu dochádza na žiadosť odberateľa; ak sa táto dlhšia záručná lehota bežne poskytuje bez prirážky, nemožno prirážku uplatňovať.

(7)

Prirážku za menšie než minimálne expedičné množstvo a prirážku za menšie než minimálne výrobné množstvo možno uplatňovať len v rozsahu a vo výške, ako sú ustanovené v cenníkoch alebo v cenových rozhodnutiach. Uplatnenie prirážky za menšie než minimálne výrobné množstvo je ďalej podmienené tým,

a)

že minimálne výrobné množstvo sa nemôže dosiahnuť ani spojením objednávok všetkých odberateľov,

b)

že sa s odberateľom vopred prerokuje.

(8)

Pri určovaní prirážok za menšie než minimálne výrobné množstvo pre skupiny výrobkov, kde dosiaľ platnými cenníkmi alebo cenovými rozhodnutiami nie sú určené, sa musia súčasne určiť aj zrážky za vyššie výrobné množstvo v prípadoch, keď zvýšenie výrobného množstva oproti množstvu predpokladanému pri tvorbe cien prináša zníženie nákladov výroby.

§ 42

Zľavy

(1)

Dodávateľ môže poskytnúť zľavu z určenej ceny, s výnimkou

a)

cien výrobkov, ktorých výroba a rozdelenie sú zahrnuté do záväzných bilancií vykonávacieho štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,

b)

maloobchodných cien a ostatných cien výrobkov ďalej dodávaných za maloobchodné ceny, pokiaľ príslušný cenový orgán neurčí inak,

c)

prípadov, keď poskytnutie zľavy by zvýšilo dotácie zo štátneho rozpočtu, pokiaľ príslušné ústredné orgány neustanovia inak.

(2)

Príslušné cenové úrady, prípadne národné výbory môžu určiť podrobnejšie podmienky poskytovania zliav.

(3)

Výška zľavy sa musí preukazne vyznačiť vo faktúre.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa netýkajú zliav podľa iných ustanovení tejto vyhlášky a zliav podľa osobitných predpisov.14)

§ 43

Podstatnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami, na základe ktorých možno určiť odbytovú prirážku, sú:

a)

vymedzenie činnosti odbytovej organizácie, prípadne ďalších organizácií podľa § 3 ods. 1 písm. c) (ďalej len „odbytové organizácie“) čo do sortimentu dodávok a druhu poskytovaných služieb,

b)

podrobný spôsob plnenia dodávok a jednotlivých služieb,

c)

dopravné podmienky dodávok výrobkov a služieb,

d)

presné vymedzenie dodacích lehôt, pre ktoré platí, že

1.

odbytová prirážka sa v zásade vzťahuje na pohotové dodávky výrobkov zo skladu odbytovej organizácie v množstve dohodnutom s odberateľmi, včítane dodávok v množstve, ktoré z hľadiska výrobcu je označené ako dodávky menšie než minimálne expedičné alebo výrobné množstvo,

2.

pri výrobkoch, pre ktoré nadriadený ústredný orgán schváli, že sa nemusia dodávať pohotove (napr. neštandardné výrobky, dovážané stroje a zariadenia), treba uviesť podrobné podmienky spôsobu dodania, včítane dodacích lehôt, schválené týmto orgánom,

e)

určenie množstva dodávky vzťahujúceho sa na určené sadzby odbytovej prirážky v prípadoch, keď odbytová prirážka je diferencovaná podľa veľkosti dodávok,

f)

ďalšie podmienky, ktoré vyplývajú z druhu dodávaných výrobkov a poskytovaných služieb, požadovaných odberateľmi, alebo podmienky, ktoré ustanoví príslušný ústredný orgán.

§ 44

(1)

Odbytové prirážky alebo odbytové zrážky sa tvoria na základe cenovej kalkulácie poskytovaných služieb pre skupinu výrobkov, odbor alebo viac odborov vymedzených zhodnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami.

(2)

Pre zostavenie cenovej kalkulácie odbytovej prirážky alebo zrážky platia primerane ustanovenia § 14 až 22 s tým, že

a)

okrem nákladov na obeh sa kalkuluje príslušným cenovým úradom normatívne určený podiel obchodného rizika,

b)

do nákladov nemožno duplicitne zahŕňať náklady na poskytované služby, ktoré sú už započítané vo veľkoobchodných cenách,

c)

zisk určený príslušným cenovým úradom sa do jednotlivých odbytových prirážok alebo zrážok rozvrhuje v pomere k nákladom na obeh.

(3)

Odbytové prirážky sa určujú

a)

percentnou sadzbou k platným veľkoobchodným cenám zníženým o zrážky za odchýlky od kvalitatívnych podmienok výrobkov, prípadne zvýšeným o prirážky za odchýlky od kvalitatívnych podmienok výrobkov, pokiaľ ich požadujú odberatelia, alebo výnimočne upraveným o prirážky (zrážky) za odchýlky od dodacích podmienok výrobkov, pokiaľ tieto odchýlky platia aj pre odberateľov odbytových organizácií; pri dovážaných výrobkoch percentnou sadzbou k veľkoobchodným cenám utvoreným podľa § 53, alebo

b)

absolútnou sumou k inej určenej základni, napr. k jednotke množstva.

(4)

Ak sadzba odbytovej prirážky zahŕňa súhrn služieb, ktoré odberateľ nemusí súčasne v plnom rozsahu požadovať, treba určiť sadzby jednotlivých služieb.

(5)

Traťové dodávky, pri ktorých príslušné rozhodnutie neurčuje spôsob úhrady, sa uskutočňujú za platné veľkoobchodné ceny. Odbytová organizácia je oprávnená v takých prípadoch dojednať s výrobnou organizáciou odbytovú zrážku z veľkoobchodnej ceny, primeranú nákladom na odbyt započítaný vo veľkoobchodnej cene. V odôvodnených prípadoch určí príslušný cenový úrad výnimky.

(6)

Sadzby alebo absolútne sumy odbytových prirážok sa určujú jednotne pre zhodné odbory výrobkov dodávaných viacerými odbytovými organizáciami pri zhodnom vymedzení kvalitatívnych a dodacích podmienok poskytovaných služieb.

§ 45

(1)

Ak odbytová organizácia nesplní pohotovú dodávku v lehote podľa odseku 2 alebo ak ide o výrobky, ktoré sa nemusia dodať pohotovo, nesplní ich dodávku v lehote ustanovenej osobitným predpisom alebo nadriadeným orgánom alebo v lehote dojednanej s odberateľom, je povinná znížiť určenú odbytovú prirážku o jednu pätinu. Povinnosť pohotovej dodávky neplatí pre výrobky, ktorých dovoz odbytové organizácie zabezpečujú až na základe objednávky odberateľa.

(2)

Pohotovou dodávkou sa rozumie splnenie technicky jasnej objednávky do šiestich týždňov od jej doručenia. Ústredný orgán nadriadený odbytovej organizácii môže určiť dlhšiu lehotu pre výrobky uvedené v § 43 písm. d) bod 2 len so súhlasom príslušného cenového úradu; na ten účel predkladá ústredný orgán príslušnému cenovému úradu spolu so zdôvodnením aj stanoviská hlavných odberateľských orgánov.

(3)

Od odberateľa výrobku dodávaného odbytovou organizáciou môžno požadovať úhrady len jednej odbytovej prirážky, a to prirážky dodávajúcej odbytovej organizácie. V prípadoch, keď odbytová organizácia dodaný výrobok nakúpila od inej odbytovej organizácie, dohodnú sa tieto organizácie na podiele z odbytovej prirážky platenej odberateľom, úmernom vynaloženým nákladom. Vo výnimočných prípadoch môže príslušný cenový úrad ustanoviť odchylný postup.

(4)

Odbytovú prirážku pre rozšírenie služieb alebo pre nové odbytové organizácie nemožno určiť, pokiaľ by vyvolala zvýšenie ceny pre odberateľov bez zodpovedajúceho zlepšenia nimi požadovaného uspokojovania potrieb. Ak sa s dodávkou poskytnú odberateľovi ďalšie, dosiaľ neposkytované služby, pre ktoré sa určuje nová odbytová prirážka, musí príslušná výrobná alebo odbytová organizácia aj naďalej plniť dodávky bez týchto služieb za ceny bez odbytovej prirážky, pokiaľ to odberateľ požaduje.

(5)

Odbytové organizácie sú so súhlasom príslušného cenového úradu oprávnené určovať odbytové ceny dodávaných výrobkov; v takých prípadoch vydávajú príslušné cenové rozhodnutia a cenníky a vyrovnávajú predpísaným spôsobom cenové rozdiely vzniknuté najmä spriemerovaním rozdielnych cien niektorých dodávateľov.

HLAVA V

CENOVÉ LIMITY

§ 46

(1)

Cenové limity predstavujú hornú hranicu ceny budúceho výrobku. Cenové limity sú záväzné pre ustanovené alebo dojednané kvalitatívne a dodacie podmienky pripravovaného výrobku.

(2)

Cenové limity sa členia

a)

na predbežné cenové limity,

b)

na konečné cenové limity.

(3)

Predbežný alebo konečný limit sa v prípadoch uvedených v § 47 a 48 neuplatňuje, ak v čase, keď sa má vypracovať návrh predbežného alebo konečného limitu, je už určená veľkoobchodná, prípadne maloobchodná cena alebo ak príslušná organizácia predloží na prerokovanie priamo návrh veľkoobchodnej, prípadne maloobchodnej ceny, resp. cenu určí, ak má pôsobnosť. V podkladoch na zdôvodnenie úloh plánu technického rozvoja sa potom uvádza namiesto návrhu predbežného limitu návrh veľkoobchodnej ceny. Povinnosť vypracovať návrh predbežných a konečných cenových limitov sa ďalej netýka výrobkov, ktoré

a)

sa vyvíjajú a vyrábajú pre vlastnú potrebu výrobnej hospodárskej jednotky ako investície uskutočňované vo vlastnej réžii a nepredpokladá sa, že sa budú dodávať aj iným odberateľom,

b)

sa vyvíjajú a vyrábajú v súvislosti s riešením úloh technického rozvoja technologického charakteru bez toho, že by ich vývoj bol súčasťou zadania týchto úloh a ak sú pre vyvíjané technológie určené nákladové limity,

c)

sú dielcami a špeciálnym náradím.

(4)

Ak rozhodujúce údaje (parametre) zadania úlohy plánu rozvoja vedy a techniky umožňujú použiť záväzný spôsob tvorby cien schválený príslušným cenovým úradom, je spracovateľ návrhu predbežného limitu veľkoobchodnej ceny povinný navrhnúť, prípadne určiť veľkoobchodnú cenu namiesto predbežného limitu veľkoobchodnej ceny. Rovnakým spôsobom sa postupuje aj v prípade, že záväzný spôsob tvorby platí tak pre tvorbu veľkoobchodných cien, ako aj pre tvorbu cenových limitov.

(5)

Na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu sa okrem predbežného limitu veľkoobchodnej ceny budúceho výrobku určeného aj na vývoz, určí aj predbežný limit kúpnej ceny.

§ 47

Predbežný cenový limit

(1)

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny budúceho výrobku sa určuje

a)

pri štátnych, rezortných a odborových úlohách plánu rozvoja vedy a techniky, ktorých výsledkom má byť nový výrobok, pri úlohách uvedených v podnikových plánoch rozvoja vedy a techniky v rozsahu určenom nadriadeným generálnym riaditeľstvom, a ak ide o organizácie riadené ústredným orgánom, v rozsahu ním určenom,

b)

pri štátnych, rezortných a odborových úlohách plánu štandardizácie pre nové výrobky vyrábané podľa nových alebo zmenených noriem.

(2)

Pri budúcich výrobkoch významných pre spotrebu obyvateľstva, ktoré určí príslušný cenový úrad alebo kde to bude požadovať príslušné ministerstvo obchodu republiky, sa okrem predbežného limitu veľkoobchodnej ceny určuje aj predbežný limit maloobchodnej ceny.

(3)

Predbežný limit veľkoobchodnej ceny sa tvorí na základe

a)

ukazovateľov charakterizujúcich vzťah technických parametrov k platným cenám porovnateľných výrobkov, najmä v prípadoch, keď ide o obmenu výrobkov na doterajšej technickej úrovni,

b)

odvodenia zo zahraničných cenových relácií výrobkov rozhodujúcich zahraničných výrobcov, najmä v prípadoch, keď sa pri budúcom výrobku predpokladá uplatnenie celkom nových princípov riešenia, nových materiálov a pod.,

c)

prepočtovej cenovej kalkulácie budúceho výrobku odvodenej z kalkulácie porovnateľného výrobku s vyjadrením rozdielov v nákladoch zodpovedajúcich zmenám v rozhodujúcich technicko-ekonomických parametroch porovnávaných výrobkov; náklady na priamy materiál a náklady na priame mzdy sa určujú pomocou ukazovateľov vyjadrujúcich vzťah medzi veľkosťou rozhodujúcich parametrov a výškou nákladov týchto položiek kalkulácie porovnateľných výrobkov patriacich do rovnakej skupiny výrobkov ako budúci výrobok; nepriame náklady, prípadne ostatné priame náklady a zisk sa započítavajú v percentnej výške vyplývajúcej z použitej kalkulácie porovnateľného výrobku; pri nových výrobných prostriedkoch treba zabezpečovať zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra pri porovnateľných podstatných kvalitatívnych podmienkach budúceho a porovnateľného výrobku,

d)

odvodenia z predbežného limitu maloobchodnej ceny, ak ide o výrobok podľa odseku 2,

e)

rozboru efektívnosti použitia budúceho výrobného prostriedku v porovnaní s porovnateľným tuzemským, a ak ho niet, s dovezeným výrobným prostriedkom; týmto spôsobom sa pri výrobných prostriedkoch overuje výška predbežných limitov veľkoobchodných cien utvorených spôsobom podľa písmena a) až c) a na určenie predbežného limitu veľkoobchodnej ceny možno tento spôsob použiť len v prípadoch, keď takto utvorený limit je nižší alebo keď tak ustanovia orgány uvedené v § 122.

f)

kombinácie spôsobov podľa písmen a) až c), najmä v prípadoch, keď časť budúceho výrobku je porovnateľná s už vyrábaným výrobkom a časť neporovnateľná; pre tieto a ďalšie vhodné prípady možno využiť aj stavebnicový spôsob,

g)

ceny dovozu vychádzajúcej z cien rozhodujúcich zahraničných trhov alebo zo skutočnej ceny opakovaného dovozu, ak je nižšia v prípadoch, keď sa výlučne dovážaný výrobok má nahradiť tuzemským.

(4)

Predbežný limit maloobchodnej ceny sa tvorí

a)

spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. a) a b) vyjadreným v maloobchodnej cene,

b)

na základe predbežného limitu veľkoobchodnej ceny s pripočítaním ostatných zložiek maloobchodnej ceny v určenej výške.

(5)

Pre použitie spôsobu tvorby predbežného limitu veľkoobchodnej alebo maloobchodnej ceny platí poradie uvedené v odsekoch 3 a 4 podľa možnosti ich uplatnenia. Ak sa predbežný limit maloobchodnej ceny určí podľa odseku 4 písm. a), odvodí sa vždy z neho predbežný limit veľkoobchodnej ceny.

(6)

Predbežný limit veľkoobchodnej alebo maloobchodnej ceny sa môže upraviť po prerokovaní s jeho navrhovateľom, budúcim výrobcom a odberateľom a so súhlasom príslušného cenového úradu podľa predpokladaných podmienok realizácie tak, aby vyjadroval plánované zámery v štruktúre spotreby a zodpovedal zásadám sociálnej, zdravotnej a kultúrnej politiky štátu.

(7)

Pri rozhodovaní o dani z obratu zahŕňanej do limitov maloobchodných cien sa postupuje podľa § 120.

§ 48

Konečný cenový limit

(1)

Konečný cenový limit sa určuje po ukončení výroby prototypu, skúšobnej série alebo iného obdobného výsledku vývoja (ďalej len „prototyp") a po rozhodnutí o jeho zavedení do výroby.

(2)

Konečné limity veľkoobchodných cien sa tvoria, pokiaľ sa rozhodnutím príslušného cenového úradu neustanovuje pre ich tvorbu v príslušnom odbore alebo v skupine výrobkov záväzný spôsob, takto:

a)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny utvoril podľa § 47 ods. 3 písm. a) alebo f), tvorí sa konečný limit veľkoobchodnej ceny rovnakým spôsobom; pritom sa vychádza z technicko-ekonomických parametrov dosiahnutých pri schválenom prototype,

b)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny utvoril podľa § 47 ods. 3 písm. b) alebo g), tvorí sa konečný limit veľkoobchodnej ceny rovnakým spôsobom s tým, že sa jeho výška zdôvodní prepočtom obdobným spôsobu uvedenému v písmene a) alebo c) tohto odseku,

c)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny utvoril podľa § 47 ods. 3 písm. c) alebo e), tvorí sa konečný limit veľkoobchodnej ceny na základe prepočtovej cenovej kalkulácie; náklady na priamy materiál a náklady na priame mzdy sa určujú pomocou ukazovateľov vyjadrujúcich vzťah medzi veľkosťou rozhodujúcich parametrov a výškou nákladov týchto položiek kalkulácie porovnateľných výrobkov patriacich do rovnakej skupiny výrobkov ako budúci výrobok: výška ostatných priamych nákladov, pokiaľ sa kalkulujú podľa § 18 ods. 1 písm. b), a výška nepriamych nákladov sa započítavajú pomocou sadzieb za odbor, prípadne za skupinu výrobkov, ak je tak určené pre tvorbu cien zistených zo skutočných nákladov výrobnej organizácie v minulom roku; zisk sa započítava sadzbou zistenou podľa skutočného zisku výrobnej organizácie v minulom roku, pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví inak,

d)

v prípade, keď sa predbežný limit veľkoobchodnej ceny neurčil, tvorí sa konečný limit veľkoobchodnej ceny niektorým zo spôsobov podľa § 47 ods. 3 písm. a), b) a c), a to v poradí uvedenom v § 47 ods. 5.

(3)

Použitý spôsob tvorby konečného limitu veľkoobchodnej ceny výrobného prostriedku musí zabezpečovať zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra budúceho výrobku v porovnaní s cenou vyrábaného porovnateľného výrobku. Ak úžitkové vlastnosti budúceho výrobku treba vyjadriť viacerými technicko-ekonomickými parametrami, ktorých vplyv na výšku konečného limitu veľkoobchodnej ceny nemožno s dostatočnou presnosťou určiť, musí konečný limit veľkoobchodnej ceny zabezpečovať zníženie nákladov u odberateľa. Ak budúci výrobný prostriedok prináša mimoekonomické účinky, ako zvýšenie bezpečnosti práce, zníženie hlučnosti prevádzky, zlepšenie pracovného prostredia, zvýšenie ochrany životného prostredia, započítava sa do limitu zdôvodnená výška nákladov spojených s ich dosiahnutím a ovplyvňuje tým aj ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra.

(4)

Návrhy konečných limitov veľkoobchodných cien sa vypracúvajú pre výrobky,

a)

ktoré sú výsledkom riešenia štátnych, rezortných a odborových úloh plánu rozvoja vedy a techniky, plánu štandardizácie a úloh podnikových plánov rozvoja vedy a techniky, pre ktoré sa mal podľa § 47 ods. 1 písm. a) určiť predbežný limit veľkoobchodnej ceny,

b)

v prípadoch uvedených v § 47 ods. 1 písm. b),

c)

ktoré sa budú dodávať z nových výrobných kapacít získaných investičnou výstavbou, a to v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,68)

d)

ak tak v jednotlivých prípadoch ustanoví príslušný cenový úrad, odvetvový ústredný orgán nadriadený dodávateľovi alebo príslušný národný výbor pri budúcich výrobkoch, ktorých vývoj a príprava nie sú zahrnuté do plánov rozvoja vedy a techniky, a ďalej ak tak určí príslušný národný výbor pri úlohách podnikových plánov rozvoja vedy a techniky organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi (ďalej len „riadené"),

e)

ak ich určenie požaduje hlavný odberateľ rozhodujúceho množstva budúceho výrobku alebo výrobca finálneho výrobku, pokiaľ ide o konečný limit veľkoobchodnej ceny subdodávky, ktorá významne ovplyvňuje konečný limit veľkoobchodnej ceny, prípade veľkoobchodnú cenu finálneho výrobku.

f)

neštandardné, pokiaľ sú objemove významné a dodávajú sa pre stavby,80)

g)

pri ktorých sa tak dohodne dodávateľ s odberateľom.

(5)

Návrhy konečných limitov maloobchodných cien sa vypracúvajú iba v prípadoch,

a)

keď sa neurčil predbežný limit maloobchodnej ceny a príslušný cenový úrad alebo ministerstvo obchodu republiky požaduje určenie konečného cenového limitu; konečný limit maloobchodnej ceny sa tvorí spôsobom uvedeným v § 47 ods. 4 s tým, že pri postupe podľa § 47 ods. 4 písm. b) sa vychádza z konečného limitu veľkoobchodnej ceny,

b)

keď sa určil predbežný limit maloobchodnej ceny a prípadnú zmenu výšky konečného limitu veľkoobchodnej ceny treba posúdiť aj z hľadiska vplyvu na výšku maloobchodnej ceny.

Konečný limit maloobchodnej ceny môže príslušný cenový úrad ďalej upraviť podľa predpokladaných podmienok realizácie.

(7)

Príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor môže na základe návrhu konečného limitu veľkoobchodnej ceny určiť priamo veľkoobchodnú cenu. Pri neštandardných výrobkoch môže uplatniť rovnaký postup organizácia poverená pôsobnosťou určiť veľkoobchodnú cenu, ak sa návrh konečného cenového limitu utvorí cenovým porovnaním, ktoré preukazuje zníženie ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho technicko-ekonomického parametra, a ak s tým súhlasí odberateľ. Takto utvorené veľkoobchodné ceny podliehajú registrácii69) na príslušnom cenovom úrade. V rozhodnutí o cene sa uvádza, že cena bola určená na základe návrhu konečného limitu veľkoobchodnej ceny.

(8)

Určiť konečný cenový limit vyšší než predbežný cenový limit alebo určiť vyššiu cenu, než je konečný cenový limit, môže len príslušný cenový úrad.

HLAVA VI

CENY DOVOZU A VÝVOZU

§ 49

Kúpne ceny

(1)

Kúpne ceny sa používajú vo forme bežných a v určených prípadoch dohodnutých kúpnych cien. Pri ich tvorbe sa vychádza z príslušného odborového kalkulačného vzorca,81) pričom pri bežnej kúpnej cene je základom operatívna kalkulácia, pri dohodnutej kúpnej cene prepočtová kalkulácia.

(2)

Bežná kúpna cena vychádza zo skutočne dosiahnutej zahraničnej ceny v obchodnej parite a z kalkulovanej výšky zahraničných priamych obchodných nákladov. Organizácie zahraničného obchodu sú povinné preukázať tuzemskej dodávateľskej alebo odberateľskej organizácii odôvodnenosť výšky kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov.

(3)

Dohodnutú kúpnu cenu možno použiť iba v rozsahu určenom Federálnym cenovým úradom. Dohodnutá kúpna cena vychádza z predpokladanej výšky zahraničnej ceny v obchodnej parite a kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov.

(4)

V prípadoch, keď do fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou nemožno určiť ani predbežnú kúpnu cenu, použije sa dočasná kúpna cena podľa § 5 ods. 2 písm. a). Ak nedôjde k dohode o výške dočasnej kúpnej ceny, fakturuje sa ako dočasná kúpna cena veľkoobchodná cena, a ak nie je určená, evidenčná veľkoobchodná cena.

(6)

Kalkulácie bežných i dohodnutých kúpnych cien môžu zahŕňať iba položky zodpovedajúce dodacím a platobným podmienkam dodávok. Organizácie zahraničného obchodu sú povinné na žiadosť tuzemských dodávateľov alebo odberateľov predložiť kalkulácie bežných alebo dohodnutých kúpnych cien a podklady k položkám zahrnutým do týchto kalkulácií. Tuzemské dodávateľské organizácie sú povinné predložiť na požiadanie organizáciám zahraničného obchodu platné veľkoobchodné ceny, prípadne evidenčné veľkoobchodné ceny vyvážaných výrobkov a ich cenové kalkulácie a v prípadoch, keď cena nie je určená, jej návrh.

(7)

Na prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite na Kčs sa použije prepočítací pomer určený Štátnou bankou československou platný k dátumu kalkulácie kúpnej ceny. Na fakturáciu bežnej kúpnej ceny sa použije prepočítací pomer platný

a)

k dátumu fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou, najneskoršie však k dátumu, keď podľa predpisov mala byť faktúra vystavená, alebo

b)

k dátumu fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a zahraničným dodávateľom alebo odberateľom, alebo

c)

k dátumu uzavretia hospodárskej zmluvy, prípadne k dátumu doručenia dodávkového príkazu, alebo

d)

v deň prechodu výrobku cez čs. hranicu, ktorý bude preukázaný potvrdením colných orgánov,

e)

k dátumu predloženia podkladov pre návrh maloobchodnej ceny tuzemskému odberateľovi.

Na spôsobe určenia prepočítacích pomerov podľa písmen a) až e) sa dohodne organizácia zahraničného obchodu s tuzemskou odberateľskou alebo dodávateľskou organizáciou v hospodárskej zmluve, prípadne v samostatnej písomnej dohode. Pokiaľ nedôjde k dohode, použije sa prepočítací pomer podľa písmena a).

(8)

Na fakturáciu dohodnutých kúpnych cien sa môžu organizácie dohodnúť na akomkoľvek dátume prepočtu; ak sa o dátume prepočtu alebo o iných podmienkach súvisiacich s uplatnením dohodnutých kúpnych cien nedohodnú, dodávky sa uskutočnia za bežné kúpne ceny.

(9)

Zahraničné priame obchodné náklady sa prepočítavajú na Kčs podľa prepočítacích pomerov platných k dátumu ich kalkulácie a v tejto výške sa tiež fakturujú, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú o ich spresnení podľa zmenených podmienok. Ročný objem kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov za organizáciu nesmie byť vyšší o viac ako 20 % objemu skutočných zahraničných priamych obchodných nákladov.

(10)

Pri reklamovanej dodávke alebo jej časti na vývoz alebo z dovozu sa suma uznaná v zahraničnej mene prepočíta na Kčs prepočítacím pomerom platným ku dňu, v ktorom organizácia zahraničného obchodu vystavila ťarchopis alebo dobropis. Tieto prepočítacie pomery sa použijú aj v prípadoch, keď sa dodávky fakturujú za dohodnuté kúpne ceny.

§ 50

Limit kúpnej ceny

(1)

Pri dodávkach technicky zložitých a objemove významných výrobkov sa môžu tuzemské dodávateľské alebo odberateľské organizácie a organizácie zahraničného obchodu pred dojednaním ceny so zahraničným dodávateľom alebo odberateľom dohodnúť na minimálnom alebo maximálnom limite kúpnej ceny, za ktorý možno ešte výrobok pre vývoz dodať (dolný limit kúpnej ceny) alebo za ktorý možno výrobok doviezť (horný limit kúpnej ceny). Súčasne sa však musia dohodnúť na dôsledkoch nedodržania tohto limitu.

(2)

Rozsah záväzného uplatňovania limitov kúpnych cien, spôsob a postup pri ich tvorbe určujú cenové úrady v spolupráci s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

§ 51

Obchodné prirážky a zrážky organizácií zahraničného obchodu

(1)

Obchodné prirážky a obchodné zrážky organizácií zahraničného obchodu sa tvoria pre rozsah výkonov vymedzených kvalitatívnymi a dodacími podmienkami na základe

a)

cenovej kalkulácie zahŕňajúcej nevyhnutné náklady na obeh a určený podiel obchodného rizika a zisk v prípade, keď cenovú kalkuláciu možno zostaviť,

b)

porovnania s už určenými prirážkami alebo zrážkami pre sortimentovo blízke odbory (skupiny výrobkov) v ostatných prípadoch.

(2)

Obchodné prirážky alebo zrážky organizácií zahraničného obchodu sa určujú percentnou sadzbou z ceny franko čs. hranice prepočítanej na Kčs, ak nie je ustanovené inak.

(3)

Pri dodávkach na zahraničný dodávateľský úver dlhší než jeden rok, pri ktorých je v tuzemsku dojednaná promptná platba (inkaso), sa znižuje základ pre výpočet obchodnej prirážky alebo zrážky o sumu vnútorného úroku vo výške kalkulovanej v kúpnej cene podľa osobitných predpisov.15)

§ 52

Regulácia cien dovozu

(1)

Pre dovážané výrobky

a)

zaradené do prvej skupiny cenovej regulácie sa určujú veľkoobchodné ceny, za ktoré ich dodávajú organizácie zahraničného obchodu tuzemským odberateľom, prípadne veľkoobchodné alebo odbytové ceny, za ktoré ich dodávajú určené tuzemské organizácie ďalším tuzemským odberateľom,

b)

zaradené do druhej skupiny cenovej regulácie sa určujú veľkoobchodné, prípadne odbytové ceny utvorené podľa § 53 ods. 2 písm. a) alebo b), za ktoré ich dodávajú určené organizácie ďalším tuzemským odberateľom.

(2)

Zaradenie výrobkov do jednotlivých skupín regulácie, spôsob ich tvorby a postup pri cenovom konaní ustanovuje Federálny cenový úrad.70) Spôsob vyrovnania rozdielov medzi veľkoobchodnými cenami uvedenými v odseku 1 a bežnými kúpnymi cenami ustanoví Federálne ministerstvo financií.

§ 53

Veľkoobchodné ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov

(1)

Veľkoobchodné ceny výrobkov z dovozu sa určujú na základe kúpnych cien upravených o určené cenové prirážky alebo zrážky v zahraničnom obchode, pokiaľ nie sú určené veľkoobchodné ceny podľa § 52 ods. 1.

(2)

Federálny cenový úrad podľa potreby ustanoví

a)

spôsob a rozsah ich zjednotenia v prípadoch, keď ide o dovoz totožných alebo porovnateľných výrobkov z rôznych územných a menových oblastí,

b)

spôsob a rozsah ich zjednotenia s veľkoobchodnými cenami výrobkov z tuzemskej výroby v prípadoch, keď ide o výrobky významné pre spotrebu,

c)

spôsob vyrovnania rozdielov vznikajúcich zo zjednotenia cien s rizikovým fondom alebo s hospodárskym výsledkom príslušnej organizácie.

(3)

Výrobky z tuzemskej výroby nakúpené pre vývoz za kúpne ceny sa pri spätnom predaji do tuzemska dodávajú za platné veľkoobchodné alebo obchodné ceny.

(5)

Evidenčné veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov [§ 5 ods. 3 písm. b)] sa tvoria spôsobom platným pre tvorbu veľkoobchodných cien v príslušnej skupine výrobkov.

(6)

Ak sa podľa návrhu výrobnej organizácie má nahradiť tuzemská výroba dovozom výrobkov s vyššou cenou, je táto organizácia povinná pred uzavretím zmluvy predložiť príslušnému cenovému úradu návrh na riešenie, prerokovaný s odberateľom. Tento postup neplatí, ak ide o dovozy uskutočňované na základe vládou schválenej špecializácie a kooperácie výroby medzi členskými krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

HLAVA VII

CENY V INVESTIČNEJ VÝSTAVBE

§ 54

Použitie cien v dokumentácii stavieb

(1)

Podľa zodpovedajúceho stupňa vyjasnenosti, výstižnosti a záväznosti technickej dokumentácie sa na určenie rozpočtových, prípadne prepočtových nákladov stavieb používajú ceny, zvláštne druhy cien a iné nástroje podľa osobitných predpisov.16)

(2)

Dodávky pre stavby realizované v tuzemsku sa oceňujú takto:

a)

stavebné a montážne práce sa oceňujú

1.

veľkoobchodnými cenami podľa § 55,

2.

sadzbami doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov podľa § 56, a pokiaľ nie sú ustanovené, určujú sa doplnkové a vedľajšie rozpočtové náklady predpísaným spôsobom,17)

b)

dodávky výrobkov nezahŕňaných do veľkoobchodných cien stavebných a montážnych prác, dodávky strojov a zariadení a prípadné ďalšie dodávky sa oceňujú veľkoobchodnými cenami, dočasnými cenami, konečnými cenovými limitmi pri vyvíjaných výrobkoch a predbežnými cenami pri neštandardných výrobkoch; tieto ceny sa zvyšujú v ustanovených prípadoch o náklady na obstaranie,

c)

projektové práce, inžinierska činnosť, geologické práce, geodetické a kartografické práce a ostatné práce nezahrnuté v písmene a) a b) sa oceňujú veľkoobchodnými cenami podľa predpisov o ich používaní.

(3)

Pre stavebné objekty a prevádzkové súbory možno určiť

a)

odbytové náklady podľa predpisov o dokumentácii stavieb, zostavené spravidla s použitím cien uvedených v § 55, 56 a 57, alebo

b)

ceny podľa § 58.

§ 55

Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác

(1)

Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác sa tvoria na základe cenovej kalkulácie zostavenej na určených a preverených reprezentantov organizácie, mechanizácie a technológie výrobných procesov, prípadne iným spôsobom predpísaným pre ich tvorbu.18)

(2)

Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác sú platné a jednotné na celom území Československej socialistickej republiky bez zreteľa na organizačnú formu, odvetvovú príslušnosť dodávateľov a na formu odberateľsko-dodávateľských vzťahov.

§ 56

Sadzby doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov

(1)

Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác sa za podmienok ustanovených osobitnými predpismi19) upravujú

a)

sadzbami doplnkových rozpočtových nákladov, vyjadrujúcimi výrobné podmienky jednotlivých druhov prác a dopravy,

b)

sadzbami vedľajších rozpočtových nákladov, vyjadrujúcimi zvýšenie nákladov vyvolané konkrétnymi podmienkami výstavby v mieste a čase.

(2)

Sadzby doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov sa určujú primerane spôsobom uvedeným v § 41.

§ 57

Veľkoobchodné ceny neštandardných strojov a zariadení

(1)

Pri vymedzení podstatných kvalitatívnych podmienok neštandardného stroja alebo zariadenia (ďalej len „neštandardný výrobok") sa vychádza z technických údajov požadovaných odberateľom (investorom alebo vyšším dodávateľom), prípadne generálnym projektantom a navrhnutých dodávateľom. Odberateľ, prípadne generálny projektant oznamujú dodávateľovi najmä

a)

názov, požadovaný účel a charakteristiku výrobku,

b)

počet, prípadne množstvo (v merných technických jednotkách),

c)

údaje o druhu, veľkosti, zložení, parametroch a vlastnostiach výrobkov alebo materiálov, ktoré sa bude zariadením vyrábať, spracúvať, dopravovať a pod., ako aj požadovaný výkon, príkon, kapacitu, prípadne druh a čas prevádzky,

d)

osobitné požiadavky na vybavenie a prevádzku (na automatizáciu, mechanizáciu, ochranu životného prostredia, požiarnu ochranu, hygienickú starostlivosť, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, obsluhu zariadenia, potrebu náhradných dielcov), prípadne osobitné technické a preberacie podmienky a pod.,

e)

požiadavku na mieru dohotovenia z hľadiska montáže u výrobcu a prípadne ďalšie požiadavky na montáž,

f)

údaje o prevádzkových podmienkach a o prostredí, kde zariadenie bude umiestnené,

g)

približnú hmotnosť,

h)

náčrt zostavy,

ch)

meno a sídlo predošlého dodávateľa a ním fakturovanú cenu, ak je odberateľovi známe, že bol už dodaný výrobok v obdobnom vyhotovení alebo použitý na obdobný účel, a rok, keď dodávka bola fakturovaná.

(2)

Veľkoobchodná cena neštandardného výrobku sa tvorí

a)

záväznými spôsobmi tvorby cien, pokiaľ ich príslušný cenový úrad pre daný odbor (skupinu) výrobkov ustanovil,

b)

v ostatných prípadoch ako konečné limity veľkoobchodných cien podľa § 48 ods. 2 písm. a), b) (bez zdôvodňujúceho prepočtu), podľa § 48 ods. 2 písm. c) a ods. 3 s tým, že pre použitie uvedených spôsobov platí rozhodnutie o tvorbe cenových limitov,82)

c)

pomocou prepočtovej cenovej kalkulácie, v ktorej sa uplatňuje určená stála sadzba zisku zo spracovacích nákladov.

(3)

Veľkoobchodnú cenu možno tvoriť pre jednotlivé neštandardné výrobky špecifikované v podkladoch k vykonávaciemu projektu alebo pre ich agregácie, t. j. funkčne ucelené zostavy strojov a zariadení (prevádzkové jednotky alebo ich časti). Pri tvorbe cien takej agregácie treba však členiť dodávku podľa systému triedenia dohodnutého pre jednotlivé celky medzi dodávateľom a investorom (generálnym projektantom). V týchto prípadoch sa neuvádza číselné označenie výrobku podľa jednotnej klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov.

(4)

Pri tvorbe veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku, pre ktorý bol určený konečný limit veľkoobchodnej ceny, sa postupuje tak, že dodávateľ overí správnosť konečného limitu veľkoobchodnej ceny, najmä v nadväznosti na prípadné zmeny podstatných podmienok výrobku podľa odseku 1. Overenie urobí niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 2. Ak rozdiel medzi overenou a určenou výškou konečného cenového limitu nie je väčší ako ± 5 %, určuje sa veľkoobchodná cena vo výške určeného konečného limitu bez cenového konania. V opačnom prípade sa vypracúva návrh na cenu a prerokúva spôsobom podľa odseku 5. Uvedené overenie je súčasťou dokumentácie o určenej cene.

(5)

Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku vypracúva dodávateľ už v priebehu prác na vykonávacom projekte, a to v nadväznosti na technické vyjasňovanie dodávky v tomto projekte. Prerokuje ho s prvým odberateľom (s investorom pri priamej dodávke) a v určených prípadoch s generálnym projektantom, prípadne s hlavnou projektovou organizáciou. Ak prvým odberateľom je vyšší dodávateľ, prerokuje ho s vyšším dodávateľom. Vyšší dodávateľ predloží ním schválené ceny neštandardných výrobkov subdodávateľov investorovi (generálnemu projektantovi) na schválenie v rámci prerokúvania ceny (odbytových nákladov) vyššej dodávky. Ak investor (generálny projektant) nesúhlasí s návrhom ceny neštandardného výrobku, dohodne sa s vyšším dodávateľom a subdodávateľom na ďalšom postupe určenia ceny.

(6)

Veľkoobchodnú cenu neštandardného výrobku treba určiť do uzavretia dohody o odbytových nákladoch, a ak dohoda nie je uzavretá, najneskoršie do 60 dní od termínu, keď mala byť uzavretá dohoda o odbytových nákladoch prevádzkového súboru, pre ktorý je neštandardný výrobok určený. Pre tieto ceny neplatí ustanovenie § 98 ods. 3.

(7)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj pre neštandardné výrobky iných odvetví dodávané pre stavby. Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia aj pre tvorbu cien neštandardných výrobkov dodávaných mimo investičnej výstavby.

§ 58

Súhrnné a skupinové ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov a ich častí

(1)

Súhrnné ceny sa určujú

a)

pre typové stavebné objekty a typové prevádzkové súbory, prípadne ich časti,

b)

pre stavebné objekty a prevádzkové súbory, prípadne ich časti dodávané podľa opakovateľných projektov,

c)

pre vývozné investičné celky,

d)

pre ďalšie prípady na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu.

(2)

Skupinové ceny sa určujú

a)

pre stavebné sústavy a stavebné diely (zostavy prác),

b)

pre montážne práce (zostavy prác).

(3)

Súhrnné a skupinové ceny nezahŕňajú doplnkové rozpočtové náklady a vedľajšie rozpočtové náklady.

(4)

Tvorbu a určenie súhrnných a skupinových cien upravuje osobitný predpis cenových úradov.

§ 60

Rekonštrukcie, adaptácie, opravy a údržba

Pre ceny za rekonštrukcie, adaptácie, opravy a údržbu stavebných objektov a prevádzkových súborov platia ustanovenia § 54 až 57 primerane.

HLAVA VIII

NÁKUPNÉ CENY POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV

§ 61

(1)

Úroveň nákupných cien hlavných poľnohospodárskych výrobkov vychádza z nákladov družstevných organizácií hospodáriacich v prírodných podmienkach, v ktorých sa vyrába rozhodujúca časť produkcie, s vylúčením nákladov ekonomicky zaostávajúcich družstevných organizácií; náklady výroby prevyšujúce túto úroveň pre horšie prírodné podmienky sa uhrádzajú popri nákupných cenách ďalšími ekonomickými nástrojmi.

(2)

Jednotlivé nákupné ceny sa tvoria na základe

a)

priemernej výšky nákladov reprezentatívneho súboru družstevných organizácií za určené obdobie,

b)

výšky rentability určenej s prihliadnutím na zámery štátneho plánu v oblasti výroby a spotreby, na mieru rizikovosti produkcie, na sezónnosť výroby, fondovú náročnosť a pôsobenie na tvorbu podnikových dôchodkov.

(3)

V záujme splnenia naliehavých úloh štátneho plánu sa na ekonomickú stimuláciu rozsahu, štruktúry a časovosti výroby, nákupu a akosti výrobkov alebo iných podmienok používa

a)

určovanie najvyšších, najnižších alebo rámcových nákupných cien, najmä pri výrobkoch vyrábaných a spotrebúvaných v poľnohospodárstve; v rámci takto vymedzenej výšky cien sa jednotlivé ceny dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom podľa § 76,

b)

dočasne platné príplatky k nákupným cenám, pre ktoré platia rovnaké podmienky ako pre nákupné ceny,

c)

iné príplatky a prémie.

HLAVA IX

TARIFY V DOPRAVE A SPOJOCH

§ 62

(1)

Tarifa tvorí súhrn sadzieb a podmienok ich použitia, diferencovaných podľa toho, na aký účel a za akých podmienok sa služba alebo výkon používa.

(2)

Tarify v doprave a spojoch sa tvoria na základe priemerných nákladov, určeného zisku (straty) príslušného druhu dopravy alebo spojov a spoločensky odôvodnených relácií jednotlivých druhov taríf.

(3)

Dopravné tarify určené pre železničnú, cestnú a leteckú dopravu sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky. Dopravné tarify pre vodnú dopravu, potrubnú dopravu, pre mestskú hromadnú dopravu a pre lanové dráhy a výťahy, okrem lanových dráh v prevádzke ČSD, sa určujú pre jednotlivých dopravcov.

(4)

Tarify za služby sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky. Určujú sa rovnakými sadzbami pre všetkých užívateľov, pokiaľ Federálny cenový úrad neustanoví inak.

(5)

Dopravné tarify sa členia na základné tarify, ktorých sadzby majú povahu veľkoobchodných cien, a na tarify osobnej prepravy, kde sadzby majú povahu maloobchodných cien.

(6)

V nákladnej doprave je cenou za prepravu tovaru prepravné, ktoré zahŕňa dovozné a vedľajšie poplatky a náhrady. V osobnej doprave cenou za prepravu cestujúcich je cestovné, za prepravu batožín, spešnín, psov a autobusových zásielok je dovozné.

(7)

Dovozné je cena za vlastnú prepravu (premiestnenie) zásielky z miesta odoslania do miesta určenia a za úkony spojené s vypravením a výdajom zásielky.

HLAVA X

MALOOBCHODNÉ CENY

§ 63

Tvorba maloobchodných cien

(1)

Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov sa tvoria

a)

niektorým zo spôsobov cenového porovnania k tuzemskému výrobku podľa § 23 až 26, 26a, prípadne podľa § 28

1.

na základe určenej (prepočítanej) veľkoobchodnej (nákupnej) ceny zahrnutím rozdielovej dane z obratu a určenej obchodnej zrážky,

2.

na základe obchodnej ceny, t. j. veľkoobchodnej (nákupnej) ceny a základnej sadzbovej dane z obratu s pripočítaním určenej obchodnej zrážky a pri použití prípadného cenového rozdielu,

3.

na základe ocenenia spotrebúvaných surovín a materiálov v maloobchodných cenách s tým, že zvyšujúca časť a ostatné zložky maloobchodnej ceny sa tvoria podľa bodu 1 alebo 2,

4.

v prípadoch určených cenovými úradmi na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím príslušnej dane z obratu, odbytovej prirážky, obchodnej zrážky a prípadného cenového rozdielu,

5.

v prípadoch, keď maloobchodnú cenu určuje odbytová organizácia podľa § 129 ods. 7, na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím ustanovenej základnej sadzbovej a dodatkovej dane z obratu, a pokiaľ dodatková daň nie je určená alebo je nižšia než odbytová prirážka, pripočítaním odbytovej prirážky,

6.

v prípadoch určených cenovými úradmi na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím príslušnej dane z obratu, obchodnej zrážky a cenového rozdielu len podľa § 65 ods. 1 písm. b) (tzv. priame prepojenie),

b)

pri neporovnateľných výrobkoch na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím príslušnej dane z obratu a obchodnej zrážky; cenový rozdiel môže byť zahrnutý len so súhlasom príslušného cenového úradu,

c)

inými spôsobmi, pokiaľ ich používanie schválil príslušný cenový úrad.

(2)

Maloobchodné ceny dovážaných výrobkov včítane dovozu pri výmenných akciách tuzemských organizácií, s výnimkou opakovane dovážaných výrobkov s platnou maloobchodnou cenou, sa tvoria:

a)

porovnaním ceny a podstatných technických parametrov, úžitkových vlastností, kvality, vybavenia a dodacích podmienok dovážaného výrobku s porovnateľným tuzemským výrobkom a podľa ďalších hľadísk uvedených v § 29; ak neexistuje tuzemský porovnateľný výrobok, možno porovnávať s obdobným dovážaným výrobkom,

b)

na základe bežnej kúpnej ceny s pripočítaním, prípadne odpočítaním

1.

cenových prirážok alebo zrážok v zahraničnom obchode,

2.

rozdielu vnútorného trhu,

3.

určenej obchodnej zrážky z maloobchodných cien tuzemských obchodných organizácií,

4.

cenového rozdielu v určenej výške,

5.

prípadného cenového rozdielu vo výške zodpovedajúcej podmienkam realizácie, ktorý sa môže zahrnúť iba so súhlasom príslušného cenového úradu,

c)

v prípadoch podľa § 129 ods. 7 na základe bežnej kúpnej ceny s pripočítaním cenovej prirážky (odpočítaním zrážky) v zahraničnom obchode, rozdielu vnútorného trhu a dodatkovej dane z obratu, a pokiaľ nie je určená sadzba dodatkovej dane z obratu alebo je nižšia než odbytová prirážka, pripočítaním odbytovej prirážky; cenový rozdiel sa zahŕňa iba v určených prípadoch a v určenej výške,

d)

inými spôsobmi, pokiaľ je ich používanie schválené príslušným cenovým úradom.

(3)

Použitie spôsobu tvorby maloobchodných cien podľa odseku 2 písm. a) alebo b), prípadne ich kombinácie ustanovuje príslušný cenový úrad.

(4)

Maloobchodná cena nezahŕňa daň z obratu (rozdiely vnútorného trhu) alebo obchodnú zrážku (prirážku) v prípadoch, keď je tak ustanovené.

(5)

Pre tvorbu maloobchodných cien možno určiť širšie skupiny cien jednotlivých výrobkov, než aké sa použili vo veľkoobchodných cenách, a použiť iný porovnateľný výrobok než pre tvorbu veľkoobchodných cien, ak porovnateľný výrobok na určenie veľkoobchodnej ceny nemá určenú maloobchodnú cenu.

(6)

Maloobchodné ceny vo verejnom stravovaní sa tvoria na základe maloobchodných cien nakúpených a spotrebovaných výrobkov, alebo v prípadoch ustanovených príslušným cenovým orgánom na základe upravených maloobchodných cien (napr. priemerovaním). K týmto cenám sa pripočíta určená obchodná prirážka.

§ 64

Daň z obratu

(1)

Daň z obratu (rozdiel vnútorného trhu) sa pri tvorbe maloobchodnej (obchodnej) ceny zahŕňa sadzbou alebo v osobitne ustanovených prípadoch rozdielom medzi maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku a veľkoobchodnou cenou bez ohľadu na organizačnú príslušnosť výrobcu. Výšku sadzby dane z obratu, spôsob zahŕňania dane z obratu do cien (sadzbou alebo rozdielom) a prípadné výnimky ustanovuje Federálne ministerstvo financií.

(2)

Sadzbovú daň z obratu pre skupiny (odbory) výrobkov, pri ktorých nie je dosiaľ uplatnená, možno so súhlasom príslušných orgánov zavádzať buď tvorbu cien nových výrobkov, alebo v súvislosti so zmenou cien výrobkov už vyrábaných.

§ 65

Cenové rozdiely v maloobchodných cenách

(1)

Cenové rozdiely v maloobchodných cenách nových výrobkov vznikajú v dôsledku

a)

uplatnenia cenovej porovnateľnosti pri tvorbe cien podľa § 63 ods. 1 a ods. 2,

b)

zaokrúhľovania a rozdielneho skupinovania maloobchodných cien oproti veľkoobchodným cenám,

c)

zmeny niektorej zložky maloobchodnej ceny pri zachovaní maloobchodnej ceny,

d)

rozhodnutia príslušného cenového úradu,

e)

uplatnenia podmienok realizácie výrobku podľa § 30 až 39,

f)

použitia iného porovnateľného výrobku, prípadne iného spôsobu tvorby maloobchodnej ceny než pre tvorbu veľkoobchodnej ceny,

g)

dojednania maloobchodnej ceny dohodou podľa § 76.

(2)

V prípadoch podľa odseku 1 písm. a), d) a f) sa cenový rozdiel do maloobchodnej ceny nového výrobku zahrnie vo výške určenej cenovým úradom pre príslušnú skupinu (odbor) výrobkov, a pokiaľ nie je určená, maximálne v rovnakej výške (relatívne k maloobchodnej cene) ako pri porovnateľnom výrobku, pri dovážaných výrobkoch prípadne aj vo výške vyplývajúcej z rozdielu medzi dosiahnutou obchodnou cenou a maloobchodnou cenou podľa § 63 ods. 2 písm. a) zníženou o obchodnú zrážku.

(3)

Prostriedky z cenových rozdielov v maloobchodných cenách tuzemských i dovážaných výrobkov zistené ako rozdiely medzi fakturovanými obchodnými cenami a určenými (dojednanými) maloobchodnými cenami zníženými o určené celkové obchodné zrážky, sa zúčtovávajú, používajú a vyrovnávajú podľa osobitných predpisov.71) V určených prípadoch sa zúčtovávajú s rizikovým fondom, v ktorom tvoria samostatnú zložku.

(4)

Ústredné orgány predkladajú Federálnemu cenovému úradu a príslušnému cenovému úradu republiky za organizácie nimi riadené, ktoré zúčtovávajú cenové rozdiely s rizikovým fondom, prehľady o tvorbe, použití a zostatku cenových rozdielov, a to osobitne za tuzemské a dovážané výrobky

a)

za obchodné organizácie štátneho a družstevného obchodu do 40 dní po uplynutí štvrťroka, a to za príslušný štvrťrok a kumulovane od začiatku roka,

b)

za odbytové a ostatné organizácie do 8 týždňov po skončení kalendárneho roka za uplynulý kalendárny rok.

§ 66

Spotrebiteľské obaly

Náklady na nové spotrebiteľské obaly, prípadne zvýšenie nákladov spojených so zavedením nových obalov, sa do maloobchodných cien

a)

nezapočítavajú pri základných výrobkoch,

b)

započítavajú pri ostatných výrobkoch vo výške zodpovedajúcej zvýšeniu úžitkových vlastností, ktoré prináša nový obal,

c)

započítavajú v plnej výške pri výrobkoch v luxusnom a darčekovom balení.

Zoznam základných výrobkov a podrobnejší postup upravujú osobitné predpisy21) a rozhodnutia cenových úradov.

§ 67

Obchodné prirážky a zrážky v oblasti maloobchodných cien

(1)

Obchodné zrážky z maloobchodných cien a obchodné prirážky k maloobchodným cenám sa pre rozsah výkonov vymedzený kvalitatívnymi a dodacími podmienkami tvoria na základe

a)

cenovej kalkulácie zahŕňajúcej nevyhnutné náklady na obeh, prípadne na ďalšie spracovanie, určený podiel obchodného rizika a zisk v prípadoch, keď cenovú kalkuláciu možno zostaviť,

b)

porovnania s už určenými zrážkami alebo prirážkami pre sortimentovo blízke odbory (skupiny) výrobkov alebo výkonov v ostatných prípadoch.

(2)

Obchodné zrážky sa určujú percentnou sadzbou z maloobchodnej ceny alebo v určených prípadoch absolútnou sumou na jednotku množstva predávaného výrobku, a to pre skupiny výrobkov, odbory alebo viaceré odbory v nadväznosti na jednotnú klasifikáciu výrobkov. Obchodná zrážka sa člení na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť, ktoré zodpovedajú príslušným nákladom, obchodnému riziku a zisku, spojeným s veľkoobchodnou a maloobchodnou činnosťou.

(3)

Ak na základe dohody medzi dodávateľskou a obchodnou organizáciou dôjde k zmene dodacích podmienok pre časť dodávok alebo na prechodný čas, môžu obchodné organizácie poskytnúť dodávateľskej organizácii podiel z veľkoobchodnej časti obchodnej zrážky zodpovedajúci nákladom a prípadnému riziku dodávateľa alebo úspore odberateľa spojeným so zmenou dodacích podmienok. Poskytnutý podiel sa vyrovnáva mimo oblasti dane z obratu.

(4)

Obchodné prirážky k maloobchodným cenám sa určujú percentnou sadzbou, prípadne absolútnou sumou na jednotku množstva v členení podľa skupín výrobkov alebo výkonov. Pripočítavajú sa v určených prípadoch k maloobchodným cenám výrobkov predávaných v organizáciách verejného stravovania, ďalej k maloobchodným cenám za ubytovanie v zariadeniach prechodného ubytovania a k maloobchodným cenám výrobkov alebo služieb sprostredkúvaných občanom.

HLAVA XI

TVORBA CIEN VÝROBKOV V PÔSOBNOSTI NÁRODNÝCH VÝBOROV

§ 68

(1)

Vymedzenie nového výrobku, jednotnosť cien a spôsob cenového porovnania sa posudzuje podľa podmienok výroby a realizácie výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom na území národného výboru, do pôsobnosti ktorého určenie cien patrí. Pritom sa neprizerá na to, či rovnaké výrobky dodávajú štátne hospodárske organizácie podriadené odvetvovým ústredným orgánom. Ak boli vydané celoštátne cenníky platné aj pre organizácie, pre ktoré určujú ceny národné výbory, treba nové výrobky porovnávať s výrobkami uvedenými v týchto cenníkoch.

(2)

Cenové úrady republík po vzájomnej dohode určia, ktoré ceny výrobkov organizácií uvedených v odseku 1 musia byť jednotné na celom území Československej socialistickej republiky.

(3)

Pri zmenách v organizačnom začlenení výrobcov platia ceny ako pri prevode výroby podľa § 78.

(4)

V prípadoch, v ktorých platí jednotnosť cien podľa odseku 2, určia príslušné národné výbory pri nových, opakovane poskytovaných službách a prácach prechodne platné ceny na obmedzený čas, spravidla 6 mesiacov a o ich určení súčasne informujú príslušný cenový úrad. Prechodne platné ceny sa neurčujú v prípadoch tvorby cien podľa § 24 až 26.

HLAVA XII

ZVLÁŠTNOSTI TVORBY CIEN PRI NIEKTORÝCH VÝROBKOCH

§ 69

Ceny služieb a opráv

(1)

Ceny služieb a opráv sa tvoria

a)

včítane dodávky potrebných surovín, materiálov a polotovarov,

b)

alebo ako cena práce bez sumy za dodávku potrebných surovín, materiálov a výrobkov, ktoré sa k určeným cenám práce pripočítavajú samostatne; samostatnou položkou ceny môžu byť niektoré z ostatných priamych nákladov, napr. cestovné a diéty pri prácach vykonávaných mimo sídla prevádzkárne.

(2)

Jednicou, za ktorú sa cena tvorí, môže byť

a)

presne vymedzený rozsah prác,

b)

jednotka času (napr. hodinová sadzba),

c)

paušálna sadzba za priemerný súbor prác obvykle sa vyskytujúcich (napr. cena za bežnú opravu alebo opravu vykonávanú výmenným spôsobom).

(3)

Za odchýlky od kvalitatívnych alebo dodacích podmienok sa pri službách považuje aj odstupňovanie prevádzkární podľa cenových tried a plnenie služieb v skrátených lehotách. Podmienkou pre uplatňovanie prirážok za tieto odchýlky je poskytovanie služieb v obvyklých lehotách za nezvýšenú cenu tak, aby odberateľ mal možnosť výberu. Maximálnu dĺžku dodacej lehoty platnej pre nezvýšenú cenu musí ustanoviť príslušný národný výbor alebo príslušný ústredný orgán.

(4)

Cena určená na presne vymedzený rozsah prác sa môže dodatočne zmeniť len za podmienky, že odberateľ súhlasí so zmenou rozsahu alebo času práce.

(5)

Pri prevzatí objednávok na vykonanie služieb a opráv treba v prípadoch, keď ich záväzný rozsah nie je s dostatočnou spoľahlivosťou vopred vyjasnený, dojednať s odberateľom predbežnú cenu.22)

(6)

Ak dodávajúca organizácia počas vykonávania služby alebo opravy zistí, že jej cena prevýši predbežnú cenu o viac ako 10% alebo o inú výšku určenú príslušným cenovým orgánom, je povinná prerokovať s odberateľskou organizáciou zmenu predbežnej ceny.

(7)

Ak dodávateľská organizácia neprerokuje zmenu predbežnej ceny podľa odseku 6, má právo požadovať úhradu plného rozdielu medzi predbežnou a konečnou cenou, len pokiaľ s tým odberateľská organizácia dodatočne výslovne súhlasí. V prípadoch, keď odberateľská organizácia prekročenie ceny o viac ako určený limit dodatočne neschváli, je platnou cenou predbežná cena zvýšená o 10 %.

(8)

Prekročenie predbežnej ceny vo vzťahu medzi organizáciou a občanom alebo medzi občanmi sa riešia podľa Občianskeho zákonníka.23)

§ 70

Dielce pre výrobnú a náhradnú spotrebu

(1)

Dielce pre náhradnú spotrebu (ďalej len „náhradné dielce“) sú na cenové účely dielce zaradené Federálnym štatistickým úradom v príslušných odboroch jednotnej klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov do skupín 9 a 0, prípadne do skupiny 8 a výrobky odborov určených príslušným cenovým úradom po dohode s Federálnym štatistickým úradom. Určenie pre náhradnú spotrebu sa uvádza v hospodárskej zmluve a vo faktúre. Určenie pre náhradnú spotrebu sa nemusí preukazovať pri dodávkach dielcov opravárenským a odbytovým organizáciám, pokiaľ cenový úrad neustanoví inak. Cenový úrad môže na cenové účely ustanoviť ďalšie podmienky posúdenia výrobku ako náhradného dielca.

(2)

Pri rovnakých dielcoch v závislosti od ich určenia buď pre výrobnú, alebo náhradnú spotrebu sa uplatňujú rozdielne ceny.

(3)

Veľkoobchodné ceny náhradných dielcov i dielcov vyrábaných pre výrobnú spotrebu dodávateľom, ktorý vyrába finálny výrobok, sa tvoria z čiastkových kalkulácií jednotlivých dielcov, zostavených v položkách priamych nákladov z operatívnej kalkulácie výrobku, na ktorý sú určené, a pomocou určených sadzieb v položkách nepriamych nákladov (prípadne ostatných priamych nákladov) a zisku; pri náhradných dielcoch sa zisk započítava vo výške 100 % zo spracovacích nákladov.

(4)

Veľkoobchodné ceny náhradných dielcov i dielcov vyrábaných pre výrobnú spotrebu dodávateľom, ktorý nevyrába finálny výrobok, sa tvoria individuálnou kalkuláciou; zisk pri náhradných dielcoch sa započítava vo výške 100 % zo spracovacích nákladov.

(5)

Maloobchodné ceny náhradných dielcov sa tvoria podľa § 63 ods. 1 písm. b).

(6)

Príslušný cenový úrad ustanoví, v ktorých prípadoch sa ceny náhradných dielcov tvoria cenovým porovnaním alebo spôsobom odchylným od ustanovení odsekov 3 až 5.

(7)

Ceny renovovaných náhradných dielcov, ktoré sa dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom, nesmú presiahnuť 80 % ceny nového náhradného dielca.

§ 71

Výskumné a vývojové práce

(1)

Pre výskumné a vývojové úlohy uvedené v plánoch rozvoja vedy a techniky, s výnimkou úloh plánu základného výskumu zostavovaného Československou akadémiou vied, a pre ostatné výskumné a vývojové práce vykonávané socialistickými organizáciami (ďalej len „výskumné a vývojové práce“) sa určujú predbežné ceny

a)

pred rozhodnutím o zaradení úlohy do štátneho alebo rezortného plánu rozvoja vedy a techniky,

b)

pred uzavretím hospodárskej zmluvy v ostatných prípadoch.

(2)

Predbežná cena podľa odseku 1 sa tvorí individuálnou kalkuláciou, ktorá sa zostavuje

a)

na základe dostupných podkladov a odborného odhadu jednotlivých nákladov v členení podľa odborového kalkulačného vzorca platného pre kalkuláciu cien výskumných a vývojových prác,

b)

prepočtom na základe hodinových zúčtovacích sadzieb a predpokladanej spotreby priameho materiálu, kooperovaných dodávok a poddodávok, ak už nie sú v sadzbách zahrnuté.

(3)

Do kalkulácie podľa odseku 2 sa zahŕňa zisk vo výške

a)

20 % zo spracovacích nákladov v hospodárskych organizáciách, pokiaľ príslušný ústredný orgán so súhlasom príslušného cenového úradu neurčí inú sadzbu,

b)

15 % zo spracovacích nákladov v príspevkových organizáciách.

Výška zisku podľa písmen a) a b) sa môže znížiť dohodou dodávateľa (riešiteľa) s odberateľom.

(4)

Ak sa v predchádzajúcom roku používala na tvorbu cien výskumných a vývojových prác pri organizáciách uvedených v odseku 3 nižšia sadzba zisku, započítava sa do ceny táto nižšia sadzba.

(5)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 platia aj pre hodinové zúčtovacie sadzby.

(6)

Cieľové prémie alebo mimoriadne odmeny vypisované a poskytované podľa osobitných predpisov24) sa do kalkulácie podľa odseku 2 nezahŕňajú.

(7)

Predbežná cena sa neurčuje pri výskumných a vývojových prácach s cenou do 25 tis. Kčs, ak cenu možno s dostatočnou presnosťou určiť a ak sa tak dohodne dodávateľ (riešiteľ) so zadávateľom.

§ 72

(1)

Predbežná cena sa spresňuje podľa skutočných nákladov už riešenej časti výskumnej a vývojovej práce a podľa spresneného odhadu nákladov na zvyšujúcu časť prác

a)

pred začiatkom ucelenej etapy výskumnej a vývojovej práce alebo k začiatku roka; prípadné zvýšenie predbežnej ceny treba prerokovať spôsobom, akým sa určuje predbežná cena,

b)

pri vecnej zmene vývojovej a výskumnej práce, ktorou sa menia náklady o viac než 3 %.

(2)

Ak je cena vyššia než 1 mil. Kčs, dodávateľ výskumnej a vývojovej práce je povinný do dvoch mesiacov po jej ukončení overiť výšku ceny, a to

a)

výslednou kalkuláciou, ktorá sa zostavuje v položkách priamych nákladov podľa účtovníctva alebo podľa operatívnej evidencie a v položkách nepriamych nákladov a zisku podľa sadzieb platných v čase určenia predbežnej ceny,

b)

skutočným počtom odpracovaných hodín a skutočnými nákladmi na priamy materiál, kooperované dodávky a poddodávky nezahrnuté do hodinových zúčtovacích sadzieb podľa účtovníctva alebo podľa operatívnej evidencie, ak cena bola utvorená pomocou hodinových zúčtovacích sadzieb.

(3)

Ak cena overená podľa odseku 2 je

a)

nižšia o viac než 5 % ako cena podľa odseku 1, znižuje sa o sumu presahujúcu 5 % ceny; pri výskumných a vývojových prácach financovaných zo štátneho rozpočtu sa táto suma neodkladne vracia do štátneho rozpočtu,

b)

vyššia než cena podľa odseku 1, nezvyšuje sa.

(4)

Ak je výskumná a vývojová práca zastavená pred vyriešením úlohy bez viny riešiteľa, kalkulujú sa skutočne vynaložené náklady a zisk podľa § 71 ods. 3 a 4.

§ 73

(1)

Ak výsledky výskumných a vývojových prác potvrdené záverečnou oponentúrou významne presahujú predpoklady, s ktorými sa počíta v štátnom alebo rezortnom pláne rozvoja vedy a techniky alebo v hospodárskej zmluve, alebo ak sa práce skončia na žiadosť zadávateľa v kratšej lehote, môže orgán alebo organizácia, ktorá cenu určila, zvýšiť po dohode so zadávateľom cenu podľa skutočne dosiahnutých výsledkov až o 20 %.

(2)

Ak výsledky výskumných a vývojových prác zavinením riešiteľa nezodpovedajú predpokladom štátneho, rezortného alebo odborového plánu rozvoja vedy a techniky alebo hospodárskej zmluve, zníži orgán alebo organizácia na odôvodnený návrh zadávateľa cenu, ktorú určila. Cena sa zníži na sumu zodpovedajúcu stupňu použiteľnosti výsledkov pre zadávateľa, v hospodárskych organizáciách však najmenej o 15 % ceny.

(3)

Ak sa výsledky výskumných a vývojových prác líšia od predpokladov, s ktorými sa počíta v štátnom alebo rezortnom pláne rozvoja vedy a techniky alebo od predpokladov, s ktorými sa počíta v hospodárskej zmluve inak, než sa uvádza v odseku 1 a 2, ale pre zadávateľa sú použiteľné, postupuje sa ako pri určovaní ceny novej výskumnej a vývojovej práce.

(4)

Podrobné podmienky pre zvýšenie alebo zníženie ceny podľa odsekov 1 a 2 určujú plánovacie podklady alebo hospodárska zmluva.

§ 74

Odplata za dočasné používanie hnuteľných základných prostriedkov

(1)

Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa vzťahujú na hnuteľné základné prostriedky (ďalej len „základné prostriedky“) odovzdávané do dočasného užívania organizácii alebo občanovi, s výnimkou základných prostriedkov, pre ktoré je ustanovený osobitný spôsob tvorby cien,25) alebo ktoré sa požičiavajú prostredníctvom požičovní.

(2)

Výšku odplaty určí organizácia, ktorá základné prostriedky vlastní alebo má v správe (ďalej len „odovzdávajúca organizácia“) na základe

a)

výšky odpisov určenej vo všeobecných alebo osobitných normách na odpisovanie základných prostriedkov s prihliadnutím na podmienky, za ktorých bude užívateľ základné prostriedky používať,

b)

nákladov na generálne opravy pripadajúce na obdobie dočasného používania,

c)

určenej výšky odvodov (daní) z výrobných fondov, pokiaľ sa vzťahujú na odovzdávajúcu organizáciu,

d)

poistného, pokiaľ ho uhrádza odovzdávajúca organizácia,

(3)

V prípadoch, keď náklady na bežné opravy a údržbu uhrádza odovzdávajúca organizácia, odplata sa primerane zvýši. Ak náklady na generálne opravy uhrádza užívateľ, odplata sa primerane zníži.

(4)

Ak odovzdávajúca organizácia nie je povinná odpisovať základné prostriedky, určí sa výška odplaty podľa odseku 2 a 3; odovzdávajúca organizácia je však povinná odviesť do štátneho rozpočtu sumu zodpovedajúcu odpisom, pokiaľ ročne prevyšuje 10 tis. Kčs.

(5)

Ak základné prostriedky odovzdáva do používania občan, tvorí ročnú odplatu suma odpisov vypočítaných podľa odseku 2 písm. a) s tým, že užívateľ uhrádza náklady na opravy a údržbu.

(6)

Ak je odovzdávaný základný prostriedok odpísaný alebo ak nezodpovedá jeho zostatková hodnota skutočnému stavu opotrebenia, treba hodnotu opotrebenia určiť odhadom.

§ 75

Príležitostný predaj výrobkov

(1)

Príležitostným predajom, t. j. predajom mimo obvyklého hospodárenia, sa rozumie predaj výrobkov mimo určenej činnosti dodávateľa, a to

a)

ako výpomoc pri prechodných zásobovacích ťažkostiach odberateľa, pokiaľ tak odberateľ uvedie v objednávke,

b)

ako výpomoc medzi dodávateľskými organizáciami zúčastnenými na jednej stavbe,

c)

v ďalších prípadoch, najmä predaj prebytočných zásob.

(2)

Dodávky výrobkov podľa odseku 1 písm. a) a b) sa uskutočňujú za ceny platné v čase uzavretia hospodárskej zmluvy, pokiaľ nie je ustanovené inak.83) Dodávateľ môže pripočítať k veľkoobchodnej cene výrobku zaplatenú odbytovú prirážku, ak tento druh výrobku nakupuje výhradne prostredníctvom odbytovej organizácie, a okrem toho

a)

buď skutočnú výšku ním platených dopravných nákladov, pokiaľ nie sú zahrnuté v určenej cene, a náklady spojené s naložením výrobkov na dopravný prostriedok odberateľa,

b)

alebo percentnú prirážku materiálovej réžie, najviac však vo výške 3 % z platnej ceny.

(3)

Dodávky výrobkov podľa odseku 1 písm. c) možno oceniť najviac platnou cenou.

(4)

Maloobchodné ceny ani veľkoobchodné ceny s daňou z obratu výrobkov dodávaných podľa odseku 1 sa nesmú zvýšiť.

(5)

Pri dlhoskladovaných plnohodnotných výrobkoch, ktorých ceny už nie sú uvedené v cenníkoch, sa za platnú cenu považuje cena použitá v účtovníctve organizácie.

(6)

Ak na základe požiadavky odberateľa výrobca zabezpečuje poddodávky, ktoré ďalej nespracúva ani nemontuje, môže si pripočítať prirážku vo výške 3 % k platnej veľkoobchodnej alebo odbytovej cene.

(7)

Ustanovenia odsekov 1, 2 a 6 sa nevzťahujú na výrobky nakúpené organizáciou zahraničného obchodu pôvodne pre vývoz a dodávané tuzemskému odberateľovi.

(8)

Odberateľ nesmie eventuálne zvýšenie nákladov podľa odseku 2 zahrnúť do kalkulácie cien svojich výrobkov.

§ 76

Ceny dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom

(1)

Osobitným spôsobom tvorby cien, zahŕňajúcim vyjadrenie tak podmienok výroby, ako podmienok realizácie výrobkov, je dojednanie ceny výrobku alebo zmeny ceny dodávaného výrobku dohodou dodávateľa s odberateľom.

(2)

Ceny možno dojednávať dohodou dodávateľa s odberateľom len vo vymedzených prípadoch, a to najmä, keď to vyplýva zo špecifických podmienok riadenia, rýchlo sa meniacich podmienok výroby a realizácie (sezónnosť výrobkov), alebo keď nie je možné určiť racionálnejší spôsob tvorby cien.

(3)

Zoznam výrobkov, pri ktorých je prípustné dojednanie ceny alebo zmeny ceny dohodou dodávateľa s odberateľom, i podmienky, ktoré treba pri dojednávaní cien dodržiavať, ustanovuje osobitný predpis.27)

(4)

Pre tieto výrobky podľa odseku 3 neplatia ustanovenia druhej až piatej časti tejto vyhlášky, s výnimkou § 37 až 39, 49, 50, 61, 65, 70, 79 a 87.

HLAVA XIII

ÚSPORY MATERIÁLU, PREVODY VÝROBY A CENY V HOSPODÁRSKYCH ZMLUVÁCH

§ 77

Úspory a zámeny materiálov pri výrobkoch s určenou cenou

(1)

Ak po určení ceny dôjde k úspore priameho materiálu alebo k efektívnej zámene jednotlivých druhov priameho materiálu, ktorého množstvo alebo druh sú označené ako podstatné podmienky výroby podľa § 8 ods. 2, musí dodávateľ

a)

predložiť návrh na určenie ceny nového výrobku, resp. určiť cenu, ak ide o zmenu všeobecnej alebo trvalej povahy,

b)

navrhnúť, prípadne poskytnúť zodpovedajúcu primeranú zrážku z ceny podľa § 41, ak ide o časove prechodné zmeny alebo o zmenu pre jednotlivého odberateľa,

c)

uskutočniť finančné vyrovnanie, pokiaľ podľa rozhodnutí príslušných cenových úradov sa nepoužije spôsob uvedený v písmene a) alebo b).

(2)

Príslušné cenové úrady môžu určiť pre odbory alebo skupiny výrobkov jednotlivé druhy priameho materiálu, ktorých úspora alebo zámena nemá síce vplyv na podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky výrobkov, ale má významný vplyv na zníženie nákladov výroby; v týchto prípadoch sa postupuje podľa odseku 3 alebo 4.

(3)

Pri tvorbe ceny (zrážky) výrobku, pri ktorom sa docielili úspory alebo efektívne zámeny priameho materiálu podľa odsekov 1 a 2, pričom nedošlo k zhoršeniu podstatných technických parametrov a úžitkových vlastností výrobku pre odberateľa, sa postupuje podľa § 23 ods. 6 písm. b) a ods. 8.

(4)

Príslušné cenové úrady po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi môžu určiť spôsob finančného vyrovnania28) úspor vzniknutých zo zníženia alebo zámen materiálu podľa odseku 1 písm. c) a odseku 2, najmä v prípadoch, keď sa zámena uskutočňuje na základe rozhodnutia ústredných orgánov alebo keď je obmedzená na krátke obdobie.

(5)

Pokiaľ pri výrobkoch, ktorých ceny boli určené od účinnosti tejto vyhlášky, chýba vymedzenie kvalitatívnych a dodacích podmienok podľa § 8, alebo nie je dodatočne vymedzený vplyv úspory alebo zámeny na zachovanie podstatných technických parametrov a úžitkových vlastností výrobkov, a ak postup riešenia v príslušnej skupine výrobkov nie je samostatne upravený podľa odseku 2, sú oprávnení

a)

odberatelia vyžadovať uplatnenie postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo b) a odseku 3; ak dodávateľ s týmto postupom nesúhlasí, rieši sa prípad ako cenový spor,

b)

kontrolné orgány vyžadovať záväzné vyjadrenie k týmto otázkam od odborne príslušných organizácií alebo orgánov. Na základe týchto stanovísk posudzuje správnosť ceny výrobku z hľadiska úspory alebo zámeny priameho materiálu. Pokiaľ tento postup nemožno zabezpečiť, sú pre posúdenie záväzné údaje cenovej kalkulácie použité v návrhu ceny.

(6)

Platnosť cien podľa odseku 3 sa ustanovuje od 1. januára budúceho roka, keď úspory alebo zámena sa realizujú. Vplyv určenia týchto cien na vybrané ukazovatele národohospodárskeho plánu sa bilancuje v prípadoch, keď z hľadiska dodávateľa ide o významnejšie vplyvy.

§ 78

Ceny výrobkov pri prevodoch výroby

Pri prevode výroby medzi organizáciami, pre ktoré platí jednotnosť cien, sa cena nemení. Pri prevode výroby medzi organizáciami, na ktoré sa nevzťahuje jednotnosť cien, dodáva preberajúca organizácia výrobok za cenu pre ňu platnú; ak taká cena nie je určená, dodáva za cenu platnú pre odovzdávajúcu organizáciu. Preberajúca organizácia je však povinná najdlhšie do troch mesiacov predložiť návrh ceny príslušnému cenovému orgánu alebo poverenej organizácii alebo v prípade, že je poverená pôsobnosťou, sama ju v tej istej lehote určiť. Určiť vyššiu cenu, ako bola cena platná pre odovzdávajúcu organizáciu, možno len so súhlasom príslušného cenového úradu.

§ 79

Ceny v hospodárskych a iných zmluvách

(1)

Určená cena výrobku je záväzná aj bez jej uvedenia (odkazu na ňu) v zmluve o dodávke tohto výrobku.

(2)

Písomnú dohodu o výške ceny ako podmienku vzniku zmluvy30) treba uzavrieť pri cenách, ktoré sa dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom podľa § 76. Dohodu o výške ceny možno nahradiť dohodou o spôsobe, akým bude cena určená, s prípadným uvedením ďalších známych údajov, ktoré budú slúžiť ako podklad pre výšku ceny.

(3)

Ak vzniká zmluva plnením dodávateľa,31) platí za dohodnutú výšku ceny alebo za dohodnutý spôsob, ktorým bude cena určená, cena alebo spôsob uvedený odberateľom v návrhu zmluvy.

(4)

Ak dohoda o výške ceny nie je uzavretá alebo ak sa táto dohoda nenahrádza podľa odseku 2 alebo 3, prípadne podľa osobitných predpisov,32) považuje sa za dohodnutú najnižšia cena, za ktorú sa rovnaký alebo podobný výrobok dodával v období od posledného zníženia úrovne cien, týkajúceho sa príslušnej skupiny výrobkov alebo odboru. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na kúpne ceny.

§ 80

Rozhodovanie o zmenách cien

(1)

Zmeny cien sa uskutočňujú na zabezpečenie súladu alebo zblíženia úrovne i relácií cien so stavom alebo plánovaným vývojom ekonomických podmienok výroby (dovozu) a podmienok realizácie výrobkov.

(2)

Zmenami sa rozumie

a)

zvýšenie alebo zníženie celkovej úrovne cien, úrovne cien jednotlivých odvetví, odborov alebo skupín výrobkov,

b)

zvýšenie alebo zníženie cien jednotlivých výrobkov,

c)

ustanovenie (dojednanie) ceny výrobku odchylne od základnej ceny podľa § 30 až 40.

(3)

Zmeny cien sa uskutočňujú

a)

na základe politicko-hospodárskych smerníc vlády ČSSR pre celkové úpravy veľkoobchodných cien,

b)

na základe záväzných úloh v zmenách cien zahrnutých v smerniciach pre plán vývoja cien a v pláne vývoja cien,33)

c)

na základe rozhodnutia vlády alebo ňou poverených orgánov o zmenách mimo plánu vývoja cien,

d)

podľa ustanovení § 30 až 40 tejto vyhlášky,

e)

dohodou dodávateľa s odberateľom v prípadoch podľa § 76.

§ 81

Úroveň cien

(1)

Úroveň jednotlivých cien uvedených v § 3 tvorí súbor cien výrobkov daného odvetvia, odboru alebo skupiny výrobkov. Zmena úrovne cien odvetvia, odboru alebo skupiny výrobkov sa vyjadruje absolútnou sumou alebo váženým agregátnym indexom cien platných v porovnávaných obdobiach (kde váhou je množstvo a štruktúra výrobkov realizovaných v určenom východiskovom období) alebo obojakým spôsobom; obdobím sa rozumie rok, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Na zabezpečovanie zmien úrovne cien ustanovujú príslušné cenové úrady

a)

rozsah súboru výrobkov (odvetvie, odbor, skupinu) v nadväznosti na jednotnú klasifikáciu výrobkov a výkonov,

b)

spôsob určenia váhy (množstvo a štruktúru),

c)

podľa potreby väzby a spôsob prevodu členenia podľa písmena a) na organizačné členenie (VHJ, podnik).

(3)

Ak nie je podľa odseku 2 ustanovené inak, posudzuje sa zmena úrovne cien podľa trojmiestneho členenia jednotnej klasifikácie výrobkov a výkonov vo vzťahu k cenám a váham výrobkov realizovaných v roku predchádzajúcom roku, v ktorom sa zmena cien schvaľuje.

(4)

Do súboru cien výrobkov sa zahŕňajú aj prirážky k cenám a zrážky z nich podľa § 3 a príplatky k nákupným cenám podľa § 61 ods. 3 písm. b), pokiaľ sa výrobky za ceny včítane prirážok (zrážok) realizovali. V prípadoch, keď je určená súčasne základná cena a zvýhodnená alebo znevýhodnená cena, zahŕňa sa do súboru cien výrobkov cena platná v danom období. Do súboru cien sa nezahŕňajú zvláštne druhy cien.

(5)

Za zmeny úrovne cien podľa odseku 2 písm. a) sa nepovažujú zmeny priemerných cien, pokiaľ vyplývajú zo zmeny štruktúry (sortimentu) výrobkov, dodávok alebo predajov.

§ 82

Kritériá pre zmeny cien

(1)

Zmeny cien podľa § 80 ods. 3 písm. a) až c) sa navrhujú v prípadoch významnejších zmien podmienok výroby a realizácie proti podmienkam, za ktorých boli ceny určené, spravidla vtedy,

a)

keď vývoj hmotných proporcií a rozvoj vedy a techniky, najmä zavádzanie nových hmôt a materiálov, progresívnej technológie a uplatňovanie vnútornej i medzinárodnej špecializácie a kooperácie výroby zmenili alebo majú zmeniť podmienky, za ktorých bola určená úroveň cien a základné cenové relácie, pričom ponechanie doterajších cien by negatívne pôsobilo na plánované zmeny štruktúry výroby a spotreby, na úspory energií, na efektívne zámeny a náhrady materiálov, na zvyšovanie technickej úrovne a akosti výroby a pod.,

b)

keď došlo k podstatnejšiemu a dlhodobejšiemu odklonu zahraničných cien dovážaných surovín, materiálov a polotovarov od cien zahrnutých do veľkoobchodných a nákupných cien tuzemskej výroby a keď tento vývoj negatívne pôsobí na účinné zhodnotenie dovážaných surovín a materiálov v tuzemskej výrobe, na znižovanie požiadaviek na dovoz, na docieľovanie optimálnych cien pri dovoze a pod., alebo keď dochádza k výraznejším vplyvom na náklady výroby v dôsledku zmien cien predchádzajúcich stupňov výroby alebo v dôsledku centrálnych rozhodnutí vlády alebo príslušných ústredných orgánov,

c)

keď zmeny pomôžu utvárať spoločensky zdôvodnené štruktúry spotreby obyvateľstva a sú v súlade s plánovaným zabezpečovaním potrebnej vyrovnanosti zdrojov a potrieb pri spotrebných výrobkoch.

(2)

Konkretizácia zmien cien a kritérií pre jednotlivé plánovacie obdobie sa uskutočňuje v smerniciach pre strednodobý a vykonávací plán vývoja cien a zabezpečuje sa plánom vývoja cien alebo samostatnými opatreniami schválenými vládou Československej socialistickej republiky.

§ 83

Navrhovanie zmien cien

(1)

Dodávateľské (výrobné alebo obchodné) organizácie, prípadne dodávateľské orgány - pokiaľ sa ceny tvoria na nadpodnikovej úrovni - (ďalej len „dodávateľské organizácie“), sú povinné navrhovať zmeny cien

a)

podľa § 80 ods. 3 písm. a), b) a c),

b)

výrobkov, pri ktorých v uplynulom kalendárnom roku skutočný zisk prevýšil maximálnu sadzbu zisku, pokiaľ ju príslušný cenový úrad na tento účel určil,

c)

podľa ustanovení § 30 až 40 tejto vyhlášky,

d)

v prípade návrhu na zvýšenie cien jednotlivých výrobkov primerané zníženie cien mimo prípadov podľa písmena a),

e)

ak zistia nesprávnosť cien a nemajú pôsobnosť pre ich zmenu.

(2)

Odberateľské organizácie môžu navrhovať zmeny cien v prípadoch, keď sa ceny dostali do rozporu s podmienkami realizácie výrobkov alebo keď pôsobia v rozpore s plánovanou zmenou štruktúry spotreby.

(3)

Návrhy na zmeny maloobchodných cien podľa odseku 1 písm. a), b) a d) predkladajú dodávateľské alebo odberateľské organizácie príslušnému cenovému úradu prostredníctvom nadriadeného ústredného orgánu s jeho stanoviskom.

§ 84

Náležitosti návrhov na zmeny cien

(1)

Náležitosti návrhov na zmeny cien uskutočňované v rámci plánu vývoja cien aj s preukázaním dodržania plánovanej zmeny úrovne cien a spôsob bilancovania zmien cien ustanovujú osobitné predpisy.34)

(2)

Návrhy na ostatné zmeny cien, s výnimkou zmien maloobchodných cien a zmien uskutočňovaných podľa § 30 až 40, musí obsahovať:

a)