Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

ZÁKON o sociálnom zabezpečení

Na uskutočnenie sociálneho programu vytýčeného komunistickou stranou Československa, smerujúceho k ďalšiemu upevňovaniu životných istôt občanov, Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

(1)

Socialistický spoločenský poriadok a rozvoj spoločenskej výroby sú základom životných a sociálnych istôt občanov Československej socialistickej republiky tak v čase ich pracovnej činnosti, ako aj v čase, keď pre starobu alebo invaliditu nemôžu uspokojovať svoje potreby z vlastnej práce alebo keď potrebujú pomoc spoločnosti z iných dôvodov.

(2)

Rozvoj výrobných síl a priemyselné formy práce v socialistickej poľnohospodárskej výrobe zblížili pracovné a životné podmienky družstevných roľníkov a pracovníkov; tým sa umožňuje zjednotiť sociálne zabezpečenie pracovníkov v pracovnom pomere a družstevných roľníkov.

(3)

Jednotné sociálne zabezpečenie vychádza zo socialistických zásad a zaručuje právo na zabezpečenie všetkým občanom. Výška dávok dôchodkového zabezpečenia sa určuje predovšetkým pracovnými zásluhami; zároveň sa sledujú aj sociálne hľadiská, najmä zabezpečením pozostalých pri strate živiteľa, zvýšením výmery dôchodku, ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu (jeho rodiny), a výhodnejšou úpravou dávok pre invalidných občanov.

(4)

Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na dôchodkové zabezpečenie podľa tohto zákona neplatia pracujúci príspevky. Na vykonávaní sociálneho zabezpečenia sa zúčastňujú prostredníctvom svojich volených orgánov.

(5)

Dôchodky z dôchodkového zabezpečenia ani dávky a služby sociálnej starostlivosti nepodliehajú dani.

(6)

V súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich sa zvyšujú aj vyplácané (prv priznané) dôchodky.

§2

(1)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňa:

a)

dôchodkové zabezpečenie,

b)

zabezpečenie dôchodcov niektorými ďalšími dávkami,

c)

zabezpečenie členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,

d)

sociálnu starostlivosť.

(2)

Zabezpečenie občanov bezplatnou liečebno-preventívnou starostlivosťou, dávkami v chorobe, ťarchavosti a materstve a zabezpečenie rodiny, matiek a detí niektorými ďalšími dávkami upravujú osobitné predpisy.1)

PRVÝ DIEL

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 3

Na dôchodkovom zabezpečení sú podľa tohto zákona zúčastnení:

a)

pracovníci v pracovnom pomere, učni a členovia výrobných družstiev,

b)

členovia jednotných roľníckych družstiev,

c)

pracujúci, ktorí podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo podľa iných predpisov majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä poslanci národných výborov, členovia orgánov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, advokáti, študenti, vedeckí a umeleckí ašpiranti, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s organizáciou a občania poskytujúci služby a opravy na základe povolenia národného výboru,

d)

vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci zborov nápravnej výchovy,

e)

bojovníci proti fašizmu, obete vojny a fašistickej perzekúcie v čase neslobody, ako aj účastníci oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (§ 51),

f)

vedeckí pracovníci, spisovatelia, hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, novinári, výkonní umelci a artisti, (ďalej len "pracujúci").

§ 4

Pri úplnej (čiastočnej) invalidite vzniknutej následkom úrazu za okolností uvedených v zákone lebo vo vykonávacích predpisochn sú na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení ako pracujúci aj

a)

občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania; títo občania sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení aj pri úplnej (čiastočnej) invalidite vzniknutej následkom ochorenia (§48);

b)

príslušníci Ľudových milícií, pomocníci Pohraničnej stráže, členovia Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, občania povolaní na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky a účastníci brannej výchovy (§49);

c)

účastníci krátkodobých alebo neplatených brigád, dobrovoľní požiarnici, darcovia krvi, dobrovoľní zdravotníci Československého červeného kríža, účastníci organizovanej telesnej výchovy a ďalší občania, o ktorých to ustanovia vykonávacie predpisy; tieto predpisy upravia aj bližšie podmienky a rozsah účasti týchto občanov na dôchodkovom zabzpečení.

§ 5

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení aj pozostalí po pracujúcich (dôchodcoch) a ostatných občanoch (dôchodcoch) uvedených v predchádzajúcich ustanoveniach.

§ 6

V rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom sa zabezpečujú aj

a)

občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali úplne invalidnými a nie sú inak zabezpečení,

b)

občania, ktorí pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohli byť zamestnaní, a pozostalí po týchto občanoch požívajích invalidný dôchodok.

§ 7

Jednotlivo hospodáriaci roľníci a iné samostatne hospodáriace osoby a pozostalí po nich sú zúčastnení na dôchodkovom poistení za podmienok a v rozsahu ustanovených vykonávacími predpismi (§ 172 ods.4).

§ 8

Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

a)

dôchodky

1.

starobný,

2.

invalidný a čiastočne invalidný,

3.

za výsluhu rokov a čiasočný dôchodok za výsluhu rokov,

4.

vdovský,

5.

sirotský,

6.

manželky,

7.

osobný,

8.

sociálny;

b)

výchovné k dôchodkom;

c)

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.

§ 9

Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok

(1)

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabepečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach a v spoločných ustanoveniach o dávkach, prípadne pokiaľ ide o niektoré skupiny pracujúcich, vo vykonávacích predpisoch.

(2)

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) sa spravujú predovšetkým

a)

dĺžkou doby zamestnania, ktorým sa rozumie zamestnanie v pracovnom (učebnom) pomere, pracovná činnosť v pomere členy výrobného družstva a člena jednotného roľníckeho družstva, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok;

b)

pracovnou kategóriou, do ktorej je zamestnanie zaradené,

c)

výškou mzdy, pracovnej odmeny, služobného prímu a iných pracovných prímov (ďalej len "zárobok").

§ 10

Doba zamestnania

(1)

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby:

od vzniku československého štátu

a)

doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti, po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere [§ 3 písm c)];

b)

doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov;

c)

doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí pred 9. májom 1945; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia príslušného národného výboru;

d)

doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky;

e)

doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do takého družstva alebo pracovník socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou pred vznikom pracovného pomeru uzavretého s takou organizáciou bol pracovne činný ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo ako spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka;

f)

doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve a doby dôchodkového zabezpečenia (poistenia) uvedené v odseku 4 druhej vete.

(2)

Pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov alebo pokiaľ sa neustanovuje inak v § 20, hodnotia sa ako doby zamestnania v cudzine pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok len doby uvedené v odseku 1 písm. a), d) a f), ak pracujúci má ku dňu bzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt na území československého štátu a je

a)

československým štátnym občanom; pritom sa doba zamestnania vykonávaného v cudzine hodnotí, len ak sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého štátneho orgánu. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť podmienky povolovania výnimiek,

b)

cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území československého štátu zamestnaný aspoň 10 rokov.

(3)

Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti v inom obdobnom pracovnom vzťahu) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom (učebnom) pomere (členov výrobných družstiev); ak taký pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom poistení preto, že na poistenie prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa vtedy platných predpisov nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie na účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase nvziku nároku na dôchodok.

(4)

Doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovná činnosť zakladá zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev a člen jednotného roľníckeho družstva odpracoval v kalendárnom roku určený počet pracovných dní alebo splnil pracovný úväzok inak určený. Pred 1. januárom 1976 sa však ako doba zamestnania hodnotí doba pracovnej činnosti, ktorá zakladala dôchodkové zbezpečenie podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných družstiev a podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

(5)

Vykonávacie predpisy ustanovia,

a)

ktoré iné doby sa považujú za doby zamestnania,

b)

za ktoré obdobie sa na hodnotenie doby zamestnania vykonávaného v cudzine nevyžaduje povolenie podľa odseku 2 písm.a);

c)

počet pracovných dní (inak určený pracovný úväzok ) potrebný na zápočet kalendárneho roka pre vznik nároku nandávky dôchodkového zabepečenia a pre jeho výšku (odsek 4 prvá veta); tieto predpisy tiež ustanovia, ktorá doba sa započítava ako doba zamestnania, ak v kalendárnom roku podmienka odpracovania určeného počtu pracovných dní (pracovného úväzku) nebola splnená,

d)

za akých podmienok sa hodnotí pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku ako doba zamestnania doba uvedená v odseku 1 písm. e) a doba získaná podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.

§ 11

Náhradné doby

(1)

Ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby):

od vzniku československého štátu

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania;

b)

doba inej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom vykonávacími predpismi;

c)

doba odbojovej činnosti včítane väzenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody;2) tieto doby sa započítavajú v rozsahu ustanovenom vykonávacími predpismi;

d)

doba, po ktorú pracujúci nebol alebo nemohol byť v pracovnom pomere v čase neslobody z dôvodu politického, národného alebo rasového útlaku;

e)

doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre takéto deti;

f)

doba, po ktorú mal pracujúci nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peažnú pomoc v materstve, pokiaľ nejde o člena jednotného roľníckeho družstva [písmeno j)];

g)

doba odborného alebo politického školenia;

h)

doba prípravy na pracovné uplatnenie, ktorá sa uskutočňuje podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;

ch)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá saa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok;

i)

doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania;

od 1. apríla 1962 aj

j)

doba, po ktorú mal člen jednotného roľníckeho družstva nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažnú pomoc v materstve;

k)

doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení; okruh blízkych osôb určia vykonávacie predpisy.

(2)

Starostlivosťou ženy o dieťa nahrádzajúcou starostlivosť rodičov, ak rodičia alebo matka žijú, sa rozumie len taká starostlivosť, pri ktorej je dieťa prevažne odkázané na ženu, pokiaľ ide o výživu, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia. Doba výkonu pestúnskej starostlivosti sa žene hodnotí ako náhradná doba [odsek 1 písm. e)], pokiaľ sa už nehodnotí podľa osobitných predpisov ako doba zamestnania.3)

(3)

Ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, ktorej zápočet je pre pracujúceho výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.

§ 12

Pracovné kategórie

(1)

Zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch kategórií:

a)

do I. pracovnej kategórie patrí

1.

zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,

2.

ostatné zamestnania v baníctve vykonávané v hlbinných baniach,

3.

zamestnania pod zemou pri razení, rekonštrukciách a opravách tunelov pre zložité inžinierske diela,

4.

zamestnania členov leteckých posádok a pracujúcich sústavne činných v lietadlách za letu,

5.

zamestnania členov posádok námorných lodí,

6.

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú mimoriadne ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

7.

zamestnania kesonárov a potápačov,

8.

zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri únave a konečnom spracovaní surovín, v jedrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora,

9.

zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne suroviny, na rudy, z ktorých sa dajú priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,

10.

zamestnania v ťažbe a pri spracúvaní kameňa , pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkoch a pri úprave keramických surovín, vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a pri spracovaní azbestu prevažne suchou cestouv prostredí vysokej koncentrácie azbestového prachu pri nadmernom ohrození azbestózou;

b)

do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania, v ktorých sa vykonávajú práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok;

c)

do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

(2)

Ako doba zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 11 ods. 1), ak zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie bolo prerušené len týmito dobami. Ako doba zamestnania uvedeného v odseku 1 písm. a) č. 1 sa započítava za podmienok ustanovených v predchádzajúcej vete z náhradných dôb len doba, po ktorú mal pracujúci nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny; ak bolo zamestnanie uvedené v odseku 1 písm. a) č. 1 prerušené inými náhradnými dobami, započítavajú sa tieto doby ako doba zamestnania uvedeného v odseku 1 písm. a) č. 2.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Federálne ústredné orgány a ústredné orgány republík, v pôsobnosti ktorých sa vykonávajú také práce, vydajú po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a ak ide o ústredné orgány republík, aj po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky neustanoví, že sa tieto zamestnania zaraďujú podľa odvetví.

(4)

Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví okruh zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach [odsek 1 písm. a) č. 1].

§ 13

Prerušenie a skončenie zamestnania

(1)

Ak zamestnanie (§ 10 a 11) bolo prerušené po čas nepresahujúci päť rokov, doba zamestnania pred prerušením sa započítava. Ak však prerušenie zamestnania trvalo dlhšie ako päť rokov, doba zamestnania pred prerušením sa započítava, len ak zamestnanie po prerušení trvalo aspoň tri roky, alebo ak sa pracujúci stal pred dovŕšením tohto času úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu (§ 27 ods. 1) alebo sa pracujúci stal úplne (čiastočne) invalidným následkom choroby z povolania (§ 25 ods. 1 druhá veta).

(2)

Ak bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, akoby pracujúci neprerušil zamestnanie; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. O tom, či zamestnanie bolo prerušené z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť pracujúceho príslušný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bolo zamestnanie prerušené.

(3)

Pokiaľ zákon požaduje pre vznik nároku na dôchodok, aby zamestnanie trvalo v čase splnenia všetkých podmienok nároku, považuje sa táto podmienka tiež za splnenú, ak k splneniu všetkých podmienok nároku došlo najneskoršie do dvoch rokov od skončenia zamestnania.

(4)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne, ak ide o dosiahnutie výhod zo zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie, pre ktoré zákon požaduje, aby pracujúci vykonával zamestnanie tejto pracovnej kategórie po určenú dobu a bol v ňom zamestnaný v deň vzniku nároku na dôchodok. Uvedené výhody sa tiež zachovávajú, ak sa zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie skončilo zo zdravotných dôvodov, ktoré uznal orgán uvedený v § 107, alebo z iných vážnych dôvodov uznaných príslušným národným výborom na základe vyjadrenia základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a pokiaľ tieto dôvody trvajú. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej vety o skončení zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie nenahrádza rozhodnutie o prerušení zamestnania podľa odseku 2.

§ 14

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku.

(2)

Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre pracujúceho výhodnejšie; ak je celé obdobie posledných 10 kalendárnych rokov náhradnou dobou alebo dobou prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov, predlžuje sa toto obdobie tak, aby zahŕňalo kalendárny rok, v ktorom mal pracujúci zárobok.

(3)

Ak bol pracujúci po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok na vymeranie starobného dôchodku z úhrnu hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom pracujúci skončil zamestnanie, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší než výpočet podľa ustanovení predchádzajúceho odseku. Do doby nepretržitého zamestnania sa nezapočítava náhradná doba uvedená v § 11 ods. 1 písm. ch).

(4)

Ak bol pracujúci zamestnaný aspoň 5 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom také zamestnanie pracujúci naposledy skončil, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší, ako výpočet podľa predchádzajúcich odsekov.

(5)

Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný za dobu uvedenú v predchádzajúcich odsekoch prevyšuje sumu 2000 Kčs, počíta sa suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy presahujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.

(6)

Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie byť vymeraný z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vymeraný predošlý dôchodok.

(7)

Vykonávací predpis ustanoví najnižší priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeriava invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok pracujúceho (občana), ktorému vznikol nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok pred dovŕšením 28 rokov, a občana vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (§ 48 až 50).

DRUHÝ DIEL

DÁVKY DÔCHODKOVÉHO ZABEZPEČENIA

§ 15

Pracujúci má podľa dĺžky doby zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na plný starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

§ 16

Podmienky nároku na plný starobný dôchodok

(1)

Na plný starobný dôchodok má nárok pracujúci, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 60 rokov.

(2)

Na plný starobný má nárok aj pracujúci, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v úránových baniach a uvedený vek dosiahol v čse trvania zamestnania,

b)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 2 až 8 a zamestnanie I. pracovnej kategórie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku,

c)

58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 9 a 10 a zamestnanie I. pracovnej kategórie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku.

(3)

Žena má nárok na plný starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahla vek aspoň

a)

53 rokov a vychovala päť alebo viac detí,

b)

54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti,

c)

55 rokov a vychovala dve deti,

d)

56 rokov a vychovala jedno dieťa,

e)

57 rokov a nevychovala žiadne dieťa,

pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie predchádzajúceho odseku.

(4)

Pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na jej deti (aj na osvojencov) a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov; ustanovenie § 11 ods. 2 platí aj tu.

§ 17

Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok

(1)

Na pomerný starobný dôchodok má nárok pracujúci, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu než 25 rokov, najmenej však 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 65 rokov.

(2)

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok, aj ak bola zamestnaná po dobu kratšiu ako 25 rokov, najmenej však 20 rokov a dosiahla v čase trvania zamestnania vek aspoň 60 rokov.

§ 18

Výška plného starobného dôchodku

(1)

Základná výmera plného starobného dôchodku pracujúceho, ktorý splnil podmienky ustanovené pre nárok na tento dôchodok, je

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórie a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok;

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(2)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítavajú pracujúcim uvedeným pod písmenami a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatným zamestnaným za každý rok zamestnania

I. pracovnej kategórie	2 %
II. pracovnej kategórie	1,5 %
III. pracovnej kategórie	1 %

(3)

Ak bol pracujúci zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započíta sa na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do započítateľnej doby zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a napokon doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

§ 19

Výška pomerného starobného dôchodku

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.4)

§ 20

Nárok na starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní

(1)

Pracujúci, ktorí splnia podmienky nároku na starobný dôchodok, môžu pokračovať podľa svojich fyzických a duševných schopností v ďalšom zamestnaní. Nárok na starobný dôchodok za dobu výkonu ďalšieho zamestnania v Československej socialistickej republike sa zvyšuje podľa ďalších ustanovení.

(2)

Organizácie sú povinné v spolupráci so závodnými výbormi základných organizácií Revolučného odborového hnutia utvárať v súlade s potrebami národného hospodárstva priaznivé predpoklady na ďalšie zamestnávanie tých pracujúcich v pracovnom pomere, ktorí nepoužijú svoje právo na odchod do dôchodku a rozhodnú sa pokračovať v práci aj po vzniku nároku na starobný dôchodok. Obdobnú povinnosť majú voči svojim členom výrobné družstvá a jednotné roľnícke družstvá.

(3)

Starobný dôchodok sa po dobu ďalšieho zamestnania poskytuje len za podmienok a v rozsahu, ktoré ustanoví vláda Československej socialistickej republiky (§ 169).

§ 21

Zvýšenie nároku na plný starobný dôchodok

(1)

Pracujúcemu, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na plný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok ani jeho časť ani invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje nárok na plný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania vykonávaného za účinnosti tohto zákona o 7 % priemerného mesačného zárobku; pri neukončenom roku zamestnania o 1,75 % priemerného mesačného zárobku za každé tri mesiace zamestnania.

(2)

Na zvýšenie nároku na plný starobný dôchodok podľa predchádzajúceho odseku sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú náhradné doby (§ 11).

§ 22

Zvýšenie nároku na pomerný starobný dôchodok

(1)

Pracujúcemu, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok ani jeho časť ani invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje nárok na pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania vykonávaného do dovŕšenia 25 rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje nárok na pomerný starobný dôchodok podľa ustanovení o zvyšovaní nároku na plný starobný dôchodok.

(3)

Ustanovenie § 21 ods. 2 platí obdobne.

§ 23

Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera starobného dôchodku v pevných sumách je

a)

3000 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 25 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach;

b)

2500 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii, zamestnanie tejto pracovnej kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok a nespĺňa podmienky ustanovené v písm. a);

c)

2150 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii, zamestnanie tejto pracovnej kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a nespĺňa podmienky ustanovené v písm. a) alebo b).

(2)

Ak bol pracujúci zamestnaný v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 kratšiu dobu, ako je uvedená v odseku 1 písm. a), vymeria sa starobný dôchodok nad najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 1 písm. c), ak ide o zvýšenie za toto zamestnanie, najviac však do sumy 2500 Kčs mesačne. Ak ide o zvýšenie uvedené v predchádzajúcej vete, platí najvyššia výmera 2500 Kčs aj pre starobný dôchodok zo zamestnania III. pracovnej kategórie.

(3)

Sumou prevyšujúcou výmery uvedené v odseku 1 písm. b) a c) a v odseku 2 sa starobný dôchodok vymeria, len pokiaľ ide o zvýšenie nároku na starobný dôchodok za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok.

(4)

Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia nároku na starobný dôchodok za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je 3000 Kčs mesačne.

(5)

Starobný dôchodok (plný aj pomerný) je najmenej 400 Kčs mesačne.

(6)

Najvyššia percentná výmera starobného dôchodku (odseky 1 až 5) je,

a)

ak ide o zárobky podliehajúce dani zo mzdy, 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 14 ods. 5 a zníženého o sumu zodpovedajúcu dani zo mzdy z tského zárobku daňovníka5) staršieho ako 50 rokov (ženy staršie ako 45 rokov), ktorý nevyživuje žiadnu osobu alebo vyživuje len jednu osobu,

b)

ak ide o zárobky z pracovnej činnosti členy jednotného roľníckeho družstva, 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 14 ods. 5,

c)

ak ide o zárobky, z ktorých časť podlieha dani zo mzdy [písmeno a)] a časť tejto dani nepodlieha [písmeno b)], 90 % priemerného mesačného zárobku zisteného zo súčtu zdaniteľných i nezdaniteľných zárobkov a neobmedzeného podľa § 14 ods. 5.

§ 24

(1)

Pracujúcim, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia a družstevnými orgánmi a v súčinnosti s organizáciami starostlivosť, aby si potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 84) udržali alebo získali vhodné zamestnanie a tak si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.

(2)

Pri strate alebo dlhodobom poklese pracovnej schopnosti sa pracujúci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek pracujúcich pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok za čas trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a umožňuje sa vhodnou pracovnou rehabilitáciou, aby dôchodcovia znovu získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využívať zostávajúce pracovné schopnosti.

§ 25

Podmienky nároku na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

(1)

Invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok patrí pracujúcemu, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na dôchodok (§ 26) a v čase trvania zamestnania sa stal úplne (čiastočne) invalidným. Ak ide o úplnú (čiastočnú) invaliditu vzniknutú chorobou z povolania, nie je rozhodujúce, kedy úplná (čiastočná) invalidita vznikla.

(2)

Invalidný dôchodok však nepatrí pracujúcemu, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 27).

(3)

Pracujúci je úplne invalidný, ak pre dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav

a)

je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo

b)

výkon takého zamestnania by vážne ohrozil jeho zdravotný stav, alebo

c)

je síce schopný vykonávať sústavné zamestnanie, ale iba celkom neprimerané jeho predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania alebo

d)

môže vykonávať sústavné zamestnanie len za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.).

(4)

Pracujúci je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať

a)

doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok alebo

b)

len iné - menej kvalifikované zamestnanie a v dôsledku toho jeho zárobok podstatne klesol.

§ 26

Doba zamestnania potrebná na nárok na invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok

(1)

Doba zamestnania potrebná na nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok je u pracujúcich vo veku

do 20 rokov	menej ako 1 rok,
nad 20 rokov do 22 rokov	1 rok,
nad 22 rokov do 24 rokov	2 roky,
nad 24 rokov do 26 rokov	3 roky,
nad 26 rokov do 28 rokov	4 roky,
nad 28 rokov	5 rokov.

(2)

Ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú dobu zamestnania doba potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.

(3)

Bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ak sa pracujúci stane úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu (§ 27).

§ 27

Pracovné úrazy a choroby z povolania

(1)

Pracovným úrazom je úraz, ktorý pracujúci utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj pracujúci, ktorý utrpel úraz

a)

cestou do zamestnania a späť,ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so zamestnaním,

b)

pri práci na záhumienku, ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva,

c)

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohormám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,

d)

pri výkone verejnej funkcie,

e)

pri niektorých špeciálnych druhoch činnosti, ktoré určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami zdravotníctva republík a s Ústrednou radou odborov.

(2)

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania; ktoré choroby sú chorobami z povolania, určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami zdravotníctva republík a s Ústrednou radou odborov.

§ 28

(1)

Na určenie výšky invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien.

(2)

Ak pracujúci bol zamestnaný pred dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo ak bol pracujúci zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný nejmenej 20 rokov v II. pracovnej ketegóii a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároli na dôchodok alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení peacovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.

(3)

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú pracujúcim uvedeným pod písmenami a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatným pracujúcim od 26. roka zamestnaia za každý rok zamestnania

I. pracovnej kategórie	2 %,
II. pracovnej kategórie	1,5 %,
III. pracovnej kategórie	1 %,
pripočítanej doby	1 %

(4)

Ak bol pracujúci zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započíta sa na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do započítateľnej doby zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie a napokon doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

§ 29

Ak pracujúci nebol zamestnaný pred dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov, alebo ak doba jeho zamestnania s pripočítanou dobou (§ 28 ods. 1) nedosahuje 25 rokov, je invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.

§ 30

Výška čiastočného invalidného dôchodku

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o výške invalidného dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu (§ 42).

§ 31

Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze

(1)

Invalidný dôchodok pracujúceho, ktorého úplná invalidita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 28 a 29.

(2)

Čiastočný invalidný dôchodok pracujúceho, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by mu patril pri pracovnom úraze. Ustanovenie § 30 vety za bodkočiarkou platí aj tu.

§ 32

Invalidný (čiastočný invalidný ) dôchodok v mimoriadnych prípadoch

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí aj pracujúcemu, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným

a)

pred vstupom do zamestnania, ak získal dobu potrebnú na nárok na dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov; ak však ide o pracujúceho mladšieho ako 24 rokov, potrebná doba zamestnania je aspoň dva roky,

b)

po vstupe do zamestnania, nebol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na dôchodok pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, získal však spolu s dobou zamestnania pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity potrebnú dobu v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.

Nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vzniká pri splnení ostatných podmienok odo dňa získania potrebnej doby zamestnania.

(2)

Invalidný dôchodok patrí aj občanovi, ktorý sa stal úplne invalidným pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

(3)

Za čiastočne invalidného sa považuje aj pracujúci, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho zárobok podstatne nepoklesol; takému pracujúcemu sa môže priznať čiastočný invalidný dôchodok.

§ 33

Nové vymeranie invalidného dôchodku

(1)

Ak je požívateľ invalidného dôchodku zamestnaný po vzniku nároku na dôchodok aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znovu z priemerného mesačného zárobku vypočítaného za kalendárne roky pred vznikom nároku na nové vymeranie; do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a doby zamestnania už zhodnotené na nové vymeranie tohto dôchodku podľa prv platných predpisov.6) Invalidný dôchodok podľa predchádzajúcej vety možno novo vymerať len raz, a len pokiaľ nevznikol nárok na starobný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti.

(2)

Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvalo znemožnil výkon doterajšieho zamestnania.

§ 34

Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera invalidného dôchodku v pevných sumách je

a)

3000 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ak sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo v priamej súvislosti s ním;

b)

2500 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a zamestnanie tejto pracovnej kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo ak sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm.a) č. 2 až 10 alebo v priamej súvislosti s ním, nespĺňa podmienky uvedené v písm. a);

c)

2150 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a zamestnanie tejto pracovnej katehórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo bol zamestnaný dovedny najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a nespĺňa podmienky ustanovené v písm. a) alebo b) alebo ak sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. alebo III. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Ak bol pracujúci zamestnaný v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1kratšiu dobu, ako je uvedená v odseku 1 písm. a), vymeria sa invalidný dôchodok nad najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 1 písm. c), ak ide o zvýšenie za toto zamestnanie, najviac však do sumy 2500 Kčs mesačne. Ak ide o zvýšenie uvedené v predchádzajúcej vete, platí najvyššia výmera 2500 Kčs mesačne aj pre invalidný dôchodok za zamestnania III. pracovnej kategórie.

(3)

Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

(4)

Ustanovenie § 23 ods. 6 o najvyššej percentnej výmere dôchodku platí obdobne, ak ide o invalidný dôchodok pracujúceho staršieho ako 20 rokov.

§ 35

(1)

Dôchodok za výsluhu rokov sa poskytuje

a)

výkonným letcom,

b)

sólistom opery, sólistom hudobnývh divadiel, dirigentom a členom orchestrov štátnych operných scén, dirigentom a členom štátnych symfonických orchestrov a profesionálnych komorných súborov, profesionálnym koncertným umelcom sólistom, tanečným umelcom štátnych divadiel a ďalším umelcom, o ktorých to ustanovia vykonávacie predpisy,

c)

vojakom z povolania - výsadkárom a vojakom z povolania a príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí vykonávajú funkcie špeciálnejj povahy alebo mimiriadneho stupňa nebezpečnosti.

(2)

Dôchodok za výsluhu rokov patrí po určenej dobe zamestnania bez zreteľa na vek pracujúceho, ak skončil zamestnanie uvedené v predchádzajúcom odseku.

(3)

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov patrí umelcovi po určenej dobe zamestnania v pracovnom pomere, ak pokračuje v takom zamestnaní, ale so zárobkom podstatne zníženým pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav alebo pre inú dlhodobú zmenu v schopnostiach potrebných na výkon tohto zamestnania.

(4)

Umelcovi, ktorý je vojakom z povolania alebo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, patrí výplata dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov) až po skončení služobného pomeru.

(5)

Vykonávacie predpisy podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky bližšie určia okruh pracujúcich, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia o dôchodku za výsluhu rokov (o čiastočnom dôchodku za výsluhu rokov), ustanovia ďalšie podmienky nároku na tento dôchodok a jeho výšku, najmä dĺžku potrebnej doby zamestnania a podmienky výplaty dôchodku.

§ 36

Všeobecné podmienky

(1)

Vdovský a sirotský dôchodok patria:

a)

po pracujúcom, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, ak neulynulí od skončenia zamestnania do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po pracujúcom, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu;

b)

po požívateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov).

(2)

Obojstranne osirelému dieťaťu patrí sirotský dôchodok, ak aspoň jeden z rodičov, prípadne z občanov, na ktorých bolo dieťa prevažne odkázané, pokiaľ ide o výživu (§ 40 ods. 2), mal v čase smrti trvalý pobyt v Československej socialistickej republike, aj keď nie sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 pre nárok na sirotský dôchodok.

§ 37

(1)

Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roka od smrti manžela.

(2)

Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova spĺňa niektorú z týchto podmienok:

a)

je úplne invalidná,

b)

stará sa aspň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 40),

c)

vychovala aspoň tri deti (§ 40),

d)

dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti (§ 40),

e)

dosiahla vek 50 rokov,

f)

dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (§ 27 ods. 1 prvá veta), ktorý utrpel pri plneí pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

Ustanovenia písme b) až d) sa nevzťahujú na deti, ktoré žena alebo jej manžel prevzali do pestúnskej starostlivosti podľa osobirných predpisov.7)

(3)

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a) až e) do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok alebo do piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

(4)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znovu, ak by vdove patril, keby sa nebola znovu vydala, a ak jej nevznikol nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.

(5)

Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia času, do ktorého mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tomto čase sa môže vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.

(6)

Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len pokiaľ vdova mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.

§ 38

Výška vdovského dôchodku

(1)

Vdovský dôchodok je 60 % dochodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal pracujúci (pracujúci dôchodca) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto kôchodkov je vyšší;

b)

starobného, invalidného alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, alebo po požívateľovi čiastočného dôchodku za výsluhu rokov sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov) nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

(3)

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.

(4)

vdovský dôchodok rozvedenej ženy (§ 37 ods. 5) a vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 37 ods. 6), nesmie byť vyšší ako príspevok na výživu, prípadne výživné; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(5)

Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

§ 39

Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je vdova zárobkovo činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 1500 Kčs mesačne.

(2)

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

a)

po čas jedného roka od smrti manžela, alebo

b)

ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa (§ 16 ods. 4) alebo

c)

ktorá dosiahla vek 70 rokov.

§ 40

(1)

Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (aj osvojencovi) zomretého pracujúceho (dôchodcu).

(2)

Sirotský dôchodok patrí, pokiaľ osobitné predpisy8) neustanovujú inak, aj dieťaťu, ak zomrel pracujúci (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané, pokiaľ ide o výživu, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

(3)

Sirotský dôchodok patrí do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roka veku, ak dieťa

a)

sústavne sa pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo

b)

nemôže sa pripravovať na bujúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo

c)

pre dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimiriadnych podmienok alebo

d)

pre dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie, alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

(4)

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca , ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 620 Kčs.9)

(5)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.

(6)

Výplata sirotského dôchodku sa môže zastaviť, ak požívateľ sirotského dôchodku uzavrie manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako príjem uvedený v odseku 4.

§ 41

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku a obojstranne osirelého dieťaťa 50 % dôchodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal pracujúci alebo pracujúci dôchodca (§ 40 ods. 1 a 2) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší,

b)

starobného, invalidného slebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov) nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

(3)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 300 Kčs mesačne.

(4)

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je najmenej 500 Kčs mesačne.

(5)

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerná časť pripadajúca na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k dôchodku (§ 46 ods. 2).

§ 42

(1)

Ak je starobný, invalidný alebo vdovský dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu 880 Kčs mesačne, zvyšuje sa na túto sumu; ak má dôchodca aj iný príjem (dôchodok) a úhrn dôchodku a tohto príjmu nedosahuje sumu 880 Kčs mesačne, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodku a príjmu (dôchodku) bol 880 Kčs mesačne. Ak je iným príjmom požívateľky vdovského dôchodku starobný alebo invalidný dôchodok, zvyšuje sa len starobný alebo invalidný dôchodok. Pri súbehu sirotského dôchodku s invalidným alebo vdovským dôchodkom sa zvyšuje len invalidný alebo vdovský dôchodok.

(2)

Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje sumu 1500 Kčs mesačne, odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, o ktorom to ustanovia vykonávacie predpisy, dôchodok sa zvyšuje na túto sumu; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 1500 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa len dôchodok patriaci manželovi o rozdiel medzi sumou 1500 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov manželov.

(3)

Starobný a invalidný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov sa vymeria aj nad najvyššiu percentnú výmeru dôchodku (§ 23 ods. 6), a to aj pracujúcemu staršiemu ako 20 rokov (§ 34 ods.4).

(4)

Dôchodok sa zvyšuje podľa predchádzajúcich odsekov, len ak si dôchodca alebo rodinný príslušník nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku sa nehľadí na výchovné, na zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezvládnosť, na príspevky sociálnej starostlivosti, na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti, 10) na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov ani na príjem zo záhumienka. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

(5)

Invalidný dôchodok podľa odseku 1 môže byť dôchodcovi, na ktorého nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu, zvýšený v prípadoch hodných osobitného zreteľa o ďalších 100 Kčs mesačne; dôchodok s týmto zvýšením nesmie byť však vyšší, ako je najvyššia percentná výmera (§ 23 ods. 6 a § 34 ods.4)

§ 43

Dôchodok manželky

(1)

Manželka pracujúceho, ktorý získal dobu zamestnania potrebnú na nárok na invalidný alebo starobný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa môže priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná ani nemá nárok na iný dôchodok a

a)

dosiahla vek 65 rokov alebo

b)

je úplne invalidná.

(2)

Dôchodok manželky sa môže priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov).

(3)

Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny.

§ 44

Osobný dôchodok

(1)

Mimoriadne zaslúžilým pracujúcim v odbore hospodárstva, vedy, školstva, kultúry, obrany a bezpečnosti vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti, ako aj pozostalým po nich sa môže priznať osobný dôchodok. Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktorý orgán je príslušný na rozhodnutie, a upraví bližšie podmienky priznania osobného dôchodku.

(2)

Osobný dôchodok nahrádza iné dôchodky z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

§ 45

Sociálny dôchodok

(1)

Sociálny dôchodok sa môže priznať odkázaným občanom, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sú úplne invalidní, ak ich životné potreby nie sú zabezpečené.

(2)

Ak je sociálny dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa mu priznať až do výšky 880 Kčs mesačne; ak má dôchodca aj iný príjem (dôchodok), môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 880 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu (§ 42 ods. 2), môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 1500 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky , aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 1500 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky rozdielu medzi sumou 1500 Kčs a úhrnom príjmov oboch manželov (druha a družky).

§ 46

Výchovné k dôchodkom

(1)

Výchovné patrí požívateľovi starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov, čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, osobného a sociálneho dôchodku na každé dieťa (§ 40) i na dieťa zverené požívateľovi niektorého z týchto dôchodkov do pestúnskej starostlivosti.

(2)

Výchovné je mesačne

	na jedno dieťa	na dve deti	Kčs	na štyri deti
Kčs	Kčs	na tri deti	Kčs
k dôchodku invalidnému	140	430	880	1280
inému	90	430	880	1280

(3)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne;12) podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre také deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(4)

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov , patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skoršie priznané.

(5)

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok (§ 40 ods. 3, 4 a 6).

(6)

Ak je dieťa v priamom zaopatrení iného občana než dôchodcu, vypláca sa výchovné tomuto občanovi; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, sa vypláca tomuto ústavu. Osobitné predpisy13) upravujú výplatu výchovného miestnemu národnému výboru, ak sa o dieťa nik riadne nestará.

(7)

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

§ 47

Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť

(1)

Ak je dôchodca trvale taký bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba, zyšuje sa mu dôchodok

pri čiastočnej bezvládnost	o 200 Kčs,
pri prevažnej bezvládnosti	o 300 Kčs,
pri úplnej bezvládnosti	o 400 Kčs mesačne;

(2)

Sirotský dôchodok sa zvyšuje pre bezvládnosť dieťaťa až od siedmeho roka jeho veku; obdobne sa zvyšuje aj výchovné.

(3)

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevypláca, pokiaľ je dôchodca umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti; ak je dôchodca umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako 3 mesiace, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevypláca začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku, a ak je umiestnený v inom liečebnom ústave po čas dlhší ako štyri mesiace, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevypláca začínajúc piatou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni umiestnenia v liečebnom ústave. To tiež platí, ak ide o zvýšenie výchovného pre bezvládnosť dieťaťa umiestneného v niektorom z uvedených ústavov.

TRETÍ DIEL

DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH

§ 48

(1)

Občanom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze, a podľa ustanovení o tomto dôchodku.

(2)

Občanom uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.

§ 49

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze, a podľa ustanovení o tomto dôchodku aj príslušníkom Ľudových milícií, pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, občanom povolaným na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky, účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky14) a účastníkom brannej výchovy,15)ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku aj

a)

občanom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý utrpeli v čase plnenia svojich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

b)

občanom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom; do skovčenia povinnej školskej dochádzky patrí však oprávnenému len polovica dôchodku.

§ 50

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1 sa vymeriava vo výške určenej pre prípad úplnej (čiastočnej) invalidity následkom pracovného úrazu v zamestnaní I. pracovnej kategórie[§ 28 ods. 2 písm. a) a § 31].

(2)

Pozostalým po občanoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia spôsobom uvedeným v § 48 a 49 alebo boli požívateľmi dôchodku podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých; ak ide o vdovy po občanoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia za okolností uvedených v § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1, obdobne platia ustanovenia § 37 ods. 2 písm. f) a ods. 3, pokiaľ ide o lehotu piatich rokov.

ŠTVRTÝ DIEL

ODCHÝLKY PRE ÚČASTNÍKOV ODBOJA

§ 51

Skupiny účastníkov odboja

(1)

Účastníkmi odboja sú občania uvedení v § 3 písm. e), ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o poskytovaní miest legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb. (ďalej len „účastníci odboja").Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:

a)

do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov

2.

ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,

3.

ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa,

4.

ktorí zomreli v boji v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo sa za uvedených okolností stali úplne (čiastočne) invalidnými, pokiaľ táto invalidita trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

5.

ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roka 1939 do oslobodenia;

b)

do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace

2.

ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo

3.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,

pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;

c)

do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorí boki príslušníkmi ozbrojených útvarov16) alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie17) alebo

2.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,

pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;

d)

do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.ktorých odbojová činnosť trvala po čas kratší ako jeden rok alebo

2.

ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,18)

pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I.,II. alebo. skupiny.

(2)

Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny účastníkov odboja.

§ 52

Priemerný mesačný zárobok

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok na výpočet dôchodku, pokiaľ to je preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

§ 53

Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a od veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.

(3)

Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ ustanovenia predchádzajúcich odsekov nie sú pre ňu výhodnejšie.

(4)

Ak sú iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom na nárok na plný starobný dôchodok výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia.

§ 54

(1)

Vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov (§ 17 ods.2), sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.

(3)

Vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

§ 55

Výška starobného a invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera plného starobného a invalidného dôchodku (§ 28 ods. 2, § 126 ods.1) je pre účastníka odboja

skupiny
I.	60 %
II.	55 %
III. a IV.	50 %

(2)

Ustanovenia § 28 ods. 2 a § 28 ods. 3 platia s tým, že

a)

percentné zvýšenie základenej výmery za kažý rok zamestnania patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roka zamestnania;

b)

obmedzenie percentného zvýšenia na 20 % priemerného mesačného zárobku platí len pre úastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, pokiaľ nie sú pre nich výhodnejšie iné ustanovenia tohto zákona.

(3)

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja

| skupiny | mesačne o Kčs | | --- | --- | | I. | 120 | | II. a III. | 100 | | V. | 80. |

(4)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja, ktorého úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, sa posudzuje podľa ustanovenia o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom úraze (§ 31); ustanovenie § 25 ods. 1 prvej vety tu neplatí. Ak je to pre účastníka odboja výhodnejšie, vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku ustanoveného vykonávacími predpismi pre výpočet týchto dôchodkov občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách.

§ 56

Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja v pevnej sume je 3000 Kčs mesačne.

(2)

Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja

skupiny	Kčs
I.	1700
II.	1400
III.	1200
IV.	1100

(3)

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

(4)

Najvyššia percentná výmera starobného a invalidného dôchodku je 100% priemerného mesačného zárobku uvedeného v § 23 ods. 6; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere (odsek 2).

§ 57

Vdovský dôchodok

Starobný a invalidný dôchodok vdovy

(1)

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 37 ods. 2 písm.a) až e) pre nárok na vdovský dôchodok aj po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.

(2)

Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 880 Kčs mesačne.

(3)

Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá

a)

len vdovský dôchodok alebo

b)

vdovský a čiastočný invalidný dôchodok (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) alebo niektorú z dávok uvedených v § 157,

vymeria sa vdovský dôchodok najmenej sumou uvedenou v § 56 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená, prípadne úhrn dôchodkov uvedených pod písmenom b) sa upraví najmenej na túo sumu.

(4)

Vdovský dôchodok sa zárobkovo činnej vdove nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.

(5)

Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí jej tento dôchodok najmenej vo výške 880 Kčs mesačne.

§ 58

Výška sirotského dôchodku

(1)

Výška sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 400 Kčs mesačne.

(2)

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 700 Kčs mesačne.

§ 59

Výška sociálneho dôchodku

(1)

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

skupiny	vo výške Kčs mesačne
I.	1700
II.	1400
III.	1200
IV.	1100.

(2)

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa vo výške najmenej 880 Kčs mesačne.

§ 60

Výška dôchodku rodičov

Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje dôchodok rodičov, starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 880 Kčs mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1500 Kčs mesačne, včítane osobitného prídavku; pri úhrne dôchodkov patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 880 Kčs mesačne, prípadne 1500 Kčs mesačne.

§ 60a

Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu

Ak dôchodok (úhrn dôchodkov) nedosahuje sumu 1600 Kčs mesačne a je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a jeho rodinného príslušníka, z ktorých jeden je účastníkom odboja, upraví sa dôchodok (úhrn dôchodkov) na túto sumu. Ustanovenia § 42 ods. 2 až 4 platia obdobne.

PIATY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÁVKACH

§ 61

Povinnosti oprávnených osôb

(1)

Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodujúce pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.

(2)

Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak požívateľ starobného dôchodku neohlási vstup do zamestnania, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za dobu, po ktorú nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 62 ods. 2).

(3)

Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol na možné zastavenie výplaty dávky upozornený. Ak sa v takom prípade výplata dávky zastavila a ak sa zistí, že úplná (čiastočná) invalidita pominula už pred zastavením výplaty dávky, dávka odo dňa zastavenia výplaty nepatrí.

§ 62

Priznanie neprávom odoprenej dávky, zmeny dávky a jej vrátenie

(1)

Ak bol nárok na dávku neprávom odopretý, ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa dodatočne zistí, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa prizná, odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Dávka sa odníme a zníži, prípadne sa výplata dávky zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Nesprávne vymeraná dávka sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo zvýšenie patrí, najviac však za tri roky dozadu odo dňa podania návrhu alebo odo dňa, keď orgán dôchodkového zabezpečenia zistil, že dávka bola nesprávne vymeraná; na doplatku sa vyplatí celkove najviac 12000 Kčs. Ak ide o priznanie neprávom odoprenej dávky, vyplatí sa dávka za čas uvedený v § 71 ods. 2 v plnej výške a za predchádzajúce dva roky sa na doplatku vyplatí najviac 12000 Kčs.

(2)

Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo inak vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zatajil niektorú rozhodujúcu skutočnosť alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní alebo odňatí dávky alebo jej časti. Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskoršie priznanej dávky alebo zo mzdy (pracovnej odmeny) oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o sumách, ktoré sa nemôžu zhabať pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.19)

§ 63

Obmedzenie výplaty dávok

(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a čiastočný dôchodok za výsluhu rokov sa nevypláca po čas výplaty nemocenského priznaného na základe nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 48 sa vypláca najvčaššie po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

(2)

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako tri mesiace, dôchodok sa nevypláca začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni umiestnenia v liečebni. Ak má dôchodca povinnosť poskytovať len výživné, prípadne príspevok na výživu priznané súdom, vypláca sa začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni umiestnenia v liečebni časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.

§ 64

Výplata dávok inej osobe

(1)